Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja som sa nezúčastnil, ale v mene pána predsedu vlády vám, pani poslankyňa, odpovedám. Chcem uviesť, že s výsledkami minulotýždňového summitu sme boli milo prekvapení. Na summite bol vytvorený priestor pre otázky, ktoré sú späté s hospodárskym rastom Európskej únie a s jej konkurencieschopnosťou vo svete, energetike a daniam. Výsledky summitu možno hodnotiť pozitívne aj vzhľadom na to, že sa Slovensku podarilo presadiť viaceré naše pozície do záverov summitu.
Dovoľte mi teraz povedať viac k samotnému priebehu a výsledkom zasadnutia Európskej rady. Nemusím zvlášť pripomínať, že obe témy májového summitu - energetika aj dane - sú pre Slovensko veľmi dôležitými a zároveň citlivými témami. Hlavnou témou diskusie lídrov venovanej energetike boli vysoké ceny energií v Európskej únii, ktoré vedú k strate konkurencieschopnosti podnikov pôsobiacich v Európe. Nie je možné, aby ceny energií v Európskej únii boli o 30 až 40 % vyššie ako napríklad v Spojených štátoch amerických. Na Slovensku je dokonca cena elektriny ešte o tretinu vyššia, ako je priemer v Európskej únii. Domáci odberatelia v priemysle platia 100 až 110 eur za megawatthodinu, zatiaľ čo napríklad v Nemecku je to 60 až 70 eur. Summit preto dospel k záveru vo forme usmernení v nasledovných štyroch oblastiach: dobudovanie plne fungujúceho a vzájomne prepojeného vnútorného trhu s energiou do roku 2014, uľahčenie investícií do energetiky, diverzifikácia dodávok a zvýšená energetická efektívnosť. A tiež Slovenská republika víta iniciatívu vytvoriť európsky jednotný trh s energiami, mohlo by totiž dôjsť k zaujímavému zníženiu cien elektriny v prípade aj ďalších energií. Jednotný trh takýto krok umožňuje a nemusia k nemu pristupovať individuálne členské štáty.
Na summite sa diskutovalo aj o potrebe reformovať systém podpory obnoviteľných zdrojov energie v Európskej únii, ktorý má výrazný vplyv na ceny energií. Navyše je preukázané, že výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov nemôže nikdy v plnom rozsahu nahradiť klasickú výrobu z vody alebo z jadra. Najmä jadro je pre nás životne dôležité. Význam jadrovej energie bol zdôraznený aj na summite, pretože je pre nás dôležitou súčasťou energetického mixu a dôležitým pilierom energetickej bezpečnosti a sebestačnosti. Bude tiež zohrávať významnú úlohu pri dosiahnutí dlhodobých cieľov pre emisie.
Konkrétne sa na Slovensku, konkrétne na Slovensku, na summite, prepáčte, konkrétne sa Slovensku na summite podarilo z našich pozícií presadiť sprísnenie pravidiel štátnej pomoci zo strany Európskej komisie. Summit potvrdil, že výber energetického mixu patrí do výlučnej kompetencie členských štátov a otázka deregulácie zatiaľ nie je aktuálna. Je to pre nás mimoriadne dôležité opatrenie, ktoré máme v rukách a ktorým chránime našich najzraniteľnejších zákazníkov. Presadili sme tiež zvoľnenie tempa schvaľovania smernice o zavádzaní palivovej infraštruktúry pre alternatívne palivá, nakoľko bude predstavovať významné dodatočné náklady pre členské štáty Európskej únie. V súvislosti so stratégiou Európskej komisie o energetickej a klimatickej politike Európskej únie po roku 2030 sme žiadali od Európskej komisie predstavenie možností, ktoré prichádzajú do úvahy v súvislosti s novou globálnou dohodou o klimatickom rámci.
Ako som už v úvode naznačil, druhou dominantnou témou rokovania summitu bola daňová politika. V rámci diskusie o daniach sa summit sústredil najmä na riešenie problému efektivity výberu daní a na boj proti daňovým podvodom a únikom, ktoré obmedzujú schopnosť krajín získavať príjmy a vykonávať svoje hospodárske politiky. Podľa oficiálnych odhadov európske štáty vďaka ilegálnemu, ale aj legálnemu neplateniu daní firmami ročne prichádzajú celkovo o približne jeden bilión eur. Problém s legálnym neplatením daní narazil v Európe na citlivé miesto, keďže mnohé európske štáty v snahe znižovať národné deficity a zadlženosť musia škrtať sociálne dávky a zvyšovať dane pracujúcim. Na summite bola prijatá dohoda o urýchlení činnosti Európskej únie v oblasti boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Prioritou Európskej únie sú aj aktivity na podporu a rozšírenie rozsahu automatickej výmeny informácií na daňové účely. Zástupcovia štátov tzv. G5 - Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a Veľká Británia - navrhujú zaviesť pilotný projekt k automatickej výmene informácií medzi štátmi na daňové účely tak, alebo po vzore Spojených štátov amerických.
V tejto téme je Slovensko veľmi aktívne. Minulý rok sme prijali národný akčný plán v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom na roky 2012 až 2016, ktorý dôsledne implementujeme. Na summite sme podporili jednotlivé iniciatívy Európskej komisie v oblasti zvyšovania transparentnosti v oblasti daní a boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu. Prioritou je pre nás najmä zamedzenie podvodom na DPH. Slovensko v efektivite výberu daní zostáva stále za priemerom Európskej únie. V tejto súvislosti sme preto podporili schválenie mechanizmu rýchlej reakcie a tiež mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, ktoré nám umožnia pružnejšie reagovať v prípade výskytu podvodov v oblasti DPH. Na globálnej úrovni sme apelovali na vyvinutie maximálneho úsilia, aby čo najviac krajín pristúpilo na automatickú výmenu informácií na daňové účely. Nemalé finančné prostriedky, ktoré by mohli v zložitom konsolidačnom období prispieť do štátneho rozpočtu, sa strácajú aj vďaka firmám, ktoré sa registrujú v daňových rajoch a nie v krajine, v ktorej sa reálne vykonáva ich podnikanie. Krajiny, kde sa neplatia dane, sú atraktívne aj pre mnoho našich firiem. Podľa analýzy spoločnosti Bisnode Slovensko počet domácich spoločností, ktoré majú vlastníka so sídlom v daňovom raji, na konci minulého roku presiahol 3 600 a medziročne sa zvýšil o 17,8 percenta.
Pokiaľ ide o automatickú výmenu informácií, záujem o účasť na pilotnom projekte tzv. krajín G5 sme už vyjadrili. Európska únia by z nášho pohľadu mala v tejto súvislosti zaujať vedúcu úlohu a presadzovať automatickú výmenu informácií ako medzinárodný štandard a to aj v spolupráci s medzinárodnými fórami ako G8, G20 a OECD. Okrem toho je potrebné, aby Európska komisia čo najskôr začala rokovania s krajinami so zvýhodnenou daňovou legislatívou, ako sú Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Monako, Andorra a San Maríno, aby tieto krajiny prijali ekvivalentné daňové opatrenia v oblasti zdaňovania príjmov z úspor ako Európska únia.
Na záver možno konštatovať, že mimoriadny summit lídrov v Bruseli splnil svoj účel, vyslal totiž jasné posolstvo, že Európa sa chce pobiť o svoje miesto vo svete, naďalej garantovať svojim obyvateľov vysokú životnú úroveň či dosiahnuť plány o zvyšovaní konkurencieschopnosti obsiahnuté v lisabonskej stratégii.
Ďakujem vám za pozornosť, skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem. Stretnutie predsedu vlády Slovenskej republiky s predsedom Európskej komisie sa uskutočnilo pred začatím oficiálnych rokovaní Európskej rady, ktoré bolo dňa 22. mája 2013. Počas tohto stretnutia bol predseda vlády Slovenskej republiky oboznámený s návrhom Európskej komisie týkajúcim sa zmeny nariadenia, ktoré by po schválení umožnilo Slovensku získať rok navyše pri čerpaní prostriedkov z fondov Európskej únie. Predseda vlády vyjadril potešenie, že Európska komisia je pripravená poskytnúť nám viac času na využitie finančných prostriedkov určených pre kohéznu politiku. Predĺženie obdobia určeného pre čerpanie finančných prostriedkov Únie je v súčasnosti predmetom legislatívneho procesu. Európska komisia predložila Rade Európskej únie a Európskemu parlamentu návrh na zmenu všeobecného nariadenia pre obdobie rokov 2007 až 2013. Zmeny sú navrhované v dvoch prípadoch.
Prvý prípad. V tom sa navrhuje predĺženie vyššieho podielu spolufinancovania v prípade členských štátov, ktorým hrozia ťažkosti v súvislosti s finančnou stabilitou. Uvedený návrh sa týka nasledovných členských krajín: Ide o Cyprus, Maďarsko, Rumunsko, Lotyšsko, Portugalsko, Grécko a Írsko.
Druhý návrh, ktorý sa týka aj Slovenska, hovorí o predĺžení viazanosti prostriedkov z fondov Európskej únie z rokov 2011 a 2012 o jeden rok a týka sa Slovenska a Rumunska. Tento návrh predložila Európska komisia v nadväznosti na závery Európskej rady z februára tohto roku. Európska rada tu vyzvala Komisiu, aby preskúmala v prípade Slovenska a Rumunska praktické riešenia na zníženie automatického, zníženie rizika automatického zrušenia viazanosti prostriedkov z národných balíkov na roky 2007 až 2013 vrátane možnosti zmeny nariadenia Európskeho spoločenstva č. 1083/2006. Po preskúmaní praktických riešení na zníženie rizika automatického zrušenia viazanosti prostriedkov v prípade Rumunska a Slovenska bolo Európskej komisii zrejmé, že výrazné zníženie tohto rizika možno dosiahnuť len všeobecného nariadenia, len zmenou všeobecného nariadenia s tým, že, ako iste viete alebo ste boli informovaní, sme zaviedli krízový manažment a zaviedli sme po konzultácii s predsedom Európskej komisie pánom Barrosom expertné tímy, ktoré do hĺbky preskúmali všetky možnosti a uplatnili všetky možnosti, ktoré sa dajú uplatniť, aby sme znížili tú ohrozenú rizikovú sumu a po analyzovaní tohto problému sme dospeli k tomu spoločne s Európskou komisiou, že neexistuje cesta iná ako zmena nariadenia, a preto vlastne k tomuto všetkému sme dospeli.
Zmena predmetného nariadenia znamená, že nedôjde k zrušeniu viazanosti prostriedkov na rok 2011 na konci tohto roka, ale až na konci roku 2014. A k zrušeniu viazanosti prostriedkov za rok 2012 nedôjde na konci roku 2014, ale na konci roka 2015. Konečný dátum oprávnenosti výdavkov za dané programové obdobie je naďalej 31. december 2015. Uvedené predĺžené termíny by mali Rumunsku a Slovensku výrazne pomôcť prekonať ťažkosti s vykonávaním a znížiť v rokoch 2013, ale tiež aj v roku 2014 riziko zrušenia viazanosti prostriedkov a súčasne udržať potrebnú disciplínu a motiváciu na uzatvorenie a dočerpanie programového obdobia v rokoch 2007 až 2013.
Je tiež potrebné zdôrazniť, že predloženie návrhu na zmenu nariadenia Európskou komisiou je iba začiatkom legislatívneho procesu. Návrh na zmenu nariadenia musí schváliť Rada Európskej únie pre všeobecné záležitosti a Európsky parlament. Očakávame veľmi náročnú diskusiu, predovšetkým zo strany tých členských štátov Únie, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu. Výsledok diskusie je preto neistý a Slovenská republika bude musieť vynaložiť veľké diplomatické úsilie, ak má byť výsledok rokovaní v rade Európskej únie a v Európskom parlamente pozitívny.
Znamená to, že Slovenská republika musí naďalej vynakladať maximálne úsilie na čerpanie eurofondov podľa súčasných pravidiel, to znamená, príslušnú čiastku dočerpať v roku 2013. Dôležité sú tiež informácie o tom, že zmeny môžu pomôcť zlepšiť čerpanie v prípade vybraných operačných programov. Vychádzame tu zo spoločného dokumentu Joint report, vypracovaného príslušnými zložkami Európskej komisie a zainteresovanými rezortmi vlády Slovenskej republiky, ktorý bol predložený predsedovi Európskej komisie. V dokumente bolo identifikovaných päť rizikových operačných programov, v rámci ktorých je potrebné v tomto roku vyčerpať ešte 1,242 miliardy eur. Tých päť programov je doprava, informatizácia spoločnosti, životné prostredie, výskum, vývoj a vzdelávanie.
Ak by bola schválená zmena nariadenia tak, ako je navrhnutá, znížil by sa objem, ktorý musíme vyčerpať v tomto roku o 231 miliónov. Pôvodne identifikované riziko prepadnutia finančných prostriedkov v tomto roku v objeme 343 miliónov eur by sa po schválení zmeny nariadenia znížilo na nulu a zároveň táto suma, tých 343 miliónov eur, a povinnosť jej dočerpania v roku 2013 by sa posunula na rok 2014. Situácia by sa zlepšila aj pre budúci rok, kde by nebolo potrebné dočerpať záväzok z roku 2012, ktorého zostatok ku koncu apríla tohto roku predstavoval 1,6 miliardy eur pre desať operačných programov. Čiže z celkovej alokácie na rok 2012, ktorá bola niekde okolo 1,9 miliardy, je treba dočerpať ku koncu apríla tohto roku 1,6 miliardy a netreba v tomto prípade, ak sa zmení nariadenie, dočerpať tieto prostriedky do roku 2014, ale až do roku 2015.
Po schválení zmeny nariadenia by do konca roka 2014 museli byť dočerpané len zostatky záväzku z roku 2011 vo výške 1,011 miliardy eur pre sedem operačných programov, z ktorých sa už v štyroch operačných programoch v súčasnosti čerpá záväzok roku 2011. Preto by ani v budúcom roku nehrozilo Slovensku, Slovenskej republike, nehrozila Slovenskej republike žiadna hrozba prepadnutia finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Navrhnutá zmena nariadenia však v žiadnom prípade nezmenšuje objem finančných prostriedkov, ktoré musí Slovensko vyčerpať do roku 2015. Preto je čerpanie eurofondov pre vládu, ako aj všetky zainteresované subjekty prioritou a zároveň aj výzvou, aby došlo k ich zmysluplnému vyčerpaniu.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ospravedlnil predsedu vlády Roberta Fica, ktorý je na zahraničnej služobnej ceste, a taktiež aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil tiež z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste. Tiež je neprítomný podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák - zahraničná pracovná cesta. A tiež minister spravodlivosti Tomáš Borec, ktorý je na tuzemskej pracovnej ceste. Všetkých týchto troch členov vlády zastupuje podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Miroslav Lajčák.
Taktiež je neprítomný minister hospodárstva Tomáš Malatinský, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste a zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek.
A tiež je neprítomný minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste a zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
A neprítomný je aj minister obrany Martin Glváč, ktorý je ale tu v parlamente na zasadnutí osobitného kontrolného výboru a dostaví sa zrejme každú chvíľu po ukončení predmetného zasadnutia. Dovoľte mi...

Ďakujem. Vážený pán poslanec, predpokladám, že uvedenú otázku ste položili v súvislosti s medzinárodnou konferenciou, ktorá sa uskutočnila 16. mája tohto roku v Bratislave pod názvom Vedecká podpora Dunajskej stratégie. Cieľom podujatia bolo prezentovať návrhy prioritných projektov, ktoré boli identifikované Spoločným výskumným centrom Európskej komisie spolu s ich vedeckými partnermi. Uvedené návrhy projektov predstavujú konkrétne riešenia na vedecké výzvy vzťahujúce sa na implementáciu kľúčových priorít Dunajskej stratégie. Európska únia začala v roku 2008 rozvíjať makroregionálne stratégie ako jednu z mnohých foriem teritoriálnej spolupráce. Počas schvaľovacej fázy Stratégie pre región Baltického mora sa z rakúsko-rumunskej iniciatívy začali prípravy na Dunajskej stratégii. O tri roky neskôr, v júni 2011 ju schválila aj Európska rada.
Dunajský región, ako aj samotná rieka Dunaj predstavujú v rámci Európskej únie osobitný, prírodný, hospodársky a dopravný fenomén. Rozkladá sa na území štrnástich európskych štátov, z toho v ôsmich členských a šiestich nečlenských štátoch Únie. Žije v ňom približne 110 miliónov ľudí, čo je pätina populácie Európskej únie.
Dunajská stratégia je výsledkom verejnej konzultácie a série diskusií zúčastnených strán. Vychádza z Integrovaného prístupu na podporu rozvoja politík a spájania zdrojov prostredníctvom konkrétnych aktivít a projektov, ktoré následne vyústia do lepšej a efektívnejšej implementácie zámerov Únie v rámci Stratégie Európa 2020. Dunajská stratégia má vytvoriť mechanizmus spoločnej zodpovednosti krajín dunajského regiónu za ekonomický a spoločenský rozvoj podunajských krajín pre uchovávanie prírodného a kultúrneho dedičstva. Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa môže stať prvým veľkým európskym projektom, ktorý umožní zjednotiť sa v záujme priorít štátov, regiónov a spoločenstiev. Koordinovaný prístup k spoločným problémom Dunaja a priľahlého územia umožní ich efektívnejšie riešenie a dovolí naplno využiť veľký potenciál dunajského regiónu. Princípy tvorby stratégie vychádzali z premisy žiadnych nových financií, žiadnej novej legislatívy a žiadnych nových inštitúcií. Európska únia nevyčleňuje na stratégiu osobitné finančné prostriedky, región však môže čerpať z dostupných prostriedkov v rámci rôznych programov Únie. Cieľom spolupráce v rámci makroregiónu je dosiahnuť najmä účinnejšiu koordináciu. Výsledkom vzniku Dunajskej stratégie tak nie sú nové právne normy ani inštitúcie, ale posilňovanie väzieb medzi jednotlivými politikami a zúčastnenými stranami. Ide o ambicióznu koncepciu, ktorej zámerom je zastrešiť viaceré európske politiky a zahrnúť dovedna 14 európskych krajín do pomyselného dunajského makroregiónu. Stratégia poskytuje silný integrovaný rámec pre krajiny a regióny na riešenie otázok, ktoré nemožno dostatočne riešiť izolovane, ale namiesto toho si vyžadujú nadnárodné strategické prístupy, projekty a vytváranie sietí.
Slovenská republika sa od začiatku aktívne zapojila do prípravy Stratégie Únie pre dunajský región, keď uznesením č. 149 z roku 2010 vláda schválila Národnú pozíciu k Stratégii Európskej únie pre dunajský región. Stotožňujeme sa s koncepciou a štruktúrou akčného plánu, ktorú predstavujú štyri piliere a v ich rámci 11 prioritných oblastí. Prvú prioritu predstavuje prepojenie podunajskej oblasti, kde sa hovorí o rozvoji dopravnej infraštruktúry, predovšetkým kontinuálnej Dunajskej vodnej cesty a zabezpečení splavnosti Dunaja, rešpektujúc princípy trvalo udržateľného rozvoja.
Pozornosť je potrebné venovať aj rozvoju nákladnej a osobnej vodnej dopravy ako súčasti západovýchodoeurópskej siete vodných ciest, ako aj efektívnemu dobudovaniu Dunajskej vodnej cesty v súlade s parametrami odporúčanými Dunajskou komisiou, Európskou hospodárskou komisiou a OSN.
Splavnenie tokov treba využiť aj ako potenciál hospodárskeho rozvoja miest a prístavov podunajského regiónu a jeho regiónov dielčích tak, aby sa mohli stať silnými logistickými uzlami s poskytovaním rozsiahlych sprievodných služieb. Pre zvýšenie sociálno-ekonomického rozvoja je dôležité riešiť aj dostupnosť regiónov podunajského priestoru, najmä možnosti prechodu cez Dunaj a napojenie na dopravné siete celoeurópskeho významu. Prioritnými oblasťami budú regionálne letiská určené pre nízko nákladovú dopravu, kľúčové železnice a cestné koridory a vodná doprava. Veľkú pozornosť treba venovať tvorbe flexibilných sietí kombinovanej dopravy, ktoré umožnia rýchlu cenovo a environmentálne efektívnu prepravu pracovnej sily a tovarov. Tiež je nutné pokračovať v dostavbe telekomunikačných sietí v danom regióne.
Pre posilnenie energetickej bezpečnosti jednotlivých štátov dunajského regiónu je nevyhnutné zabezpečiť kompatibilitu a prepojenosť národných energetických sietí. V rámci stratégie bola vytvorená riadiaca skupina pre prioritnú agendu Udržateľná energetika s akcentom na väčšiu diverzifikáciu dodávok jednotlivých komponentov energie, čo povedie k zvýšeniu energetickej bezpečnosti, ďalej, s dôrazom na zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zavádzanie vyššej miery energetickej efektívnosti.
Stratégia venuje pozornosť aj severojužnému prepojeniu v rámci V-4. Bol schválený projekt slovensko-maďarského plynárenského prepojenia, ktorý počíta s prepravnou kapacitou 5 miliárd metrov kubických na rok. Tento projekt je zároveň aj najdôležitejším bodom spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom v rámci V-4. Spoločný projekt prevádzkovateľov prepravných sústav Eustream, akciová spoločnosť, a MGT získal finančnú podporu v rámci európskeho hospodárskeho plánu obnovy vo výške 30 miliónov eur. Ide o významnú časť severojužného plynárenského koridoru, ktorý má navzájom prepojiť LNG, kvapalný zemný plyn, takéto terminály v Poľsku a Chorvátsku, pričom by mal prechádzať všetkými krajinami V-4.
K prioritám patrí aj podpora cestovného ruchu v rámci dunajského regiónu. To so sebou prináša nielen výhody v oblasti posilnenia medzikultúrneho dialógu, ale aj nezanedbateľné stimuly v oblasti rozvoja malých a stredných podnikov a celkového ekonomického rozvoja, najmä v prihraničných oblastiach. Pre úspešnú implementáciu cieľov a ducha Dunajskej stratégie je potrebné realizovať opatrenia podporujúce uchovanie rôznorodosti kultúrneho bohatstva, ochrany kultúrnohistorických pamiatok regiónu, rozvoj kultúrneho dialógu, vzájomného poznávania a porozumenia, a to najmä v cezhraničnom kontexte.
Podpora ekonomických aktivít využívajúcich potenciál rieky Dunaj a jej povodia musí byť v súlade s ekologickým správaním. Je nevyhnutné venovať adekvátnu pozornosť ochrane a trvalo udržateľnému využívaniu ekosystémov vrátane ekologicky vhodného obhospodarovania lužných lesov, ako aj ochrane biologickej diverzity regiónu.
Osobitnú starostlivosť treba venovať otázkam ochrany kvality vody, zvyšovaniu výdatnosti vodných zdrojov a vytvoreniu potenciálu umožňujúceho prístup ku kvalitným zdrojom podzemných vôd a čisteniu odpadových vôd. Tým by mohla byť splnená jedna z podmienok pre zabezpečenie trvalo udržateľného zodpovedného prístupu k najväčšiemu európskemu zdroju kvalitnej podzemnej vody na Žitnom ostrove, čo má význam v kontexte celej strednej Európy. V tejto súvislosti bude v nových členských štátoch Európskej únie v nasledujúcich rokoch prioritou podpora zavádzania ekologických technológií do výroby, výstavby čistiarní odpadových vôd a budovania alternatívnych systémov čistenia odpadových vôd vo vidieckych sídlach menších ako s 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi. Tento prístup umožní výber a realizáciu optimálneho riešenia v jednotlivých lokalitách z hľadiska technického, ekonomického a sociálneho. Sociálny aspekt zahŕňa schopnosť vidieckeho obyvateľstva financovať prevádzku realizovaného systému čistenia odpadových vôd.
Súčasťou integrovaného prístupu k využitiu Dunaja je aj zlepšovanie prostriedkov protipovodňovej ochrany a zdokonaľovanie spoločného informačného systému o odtokových pomeroch a širšie sprístupnenie informácií s cieľom predpovedania hydrologických situácií.
Hlavným cieľom sociálno-ekonomického rozvoja v dunajskom regióne je tvorba vedomostnej ekonomiky, ktorá by mala byť hlavným zdrojom konkurencieschopnosti členských krajín. Pre podporu ekonomického rozvoja by sa mali prioritne podporiť systémy orientované na vytváranie cezhraničných sietí spolupráce, ktoré budú zahŕňať nadnárodné spoločnosti, ich malé a stredné podniky, univerzity, výskumné centrá a regionálne a miestne samosprávy.
Schémy orientované na spoločný výskum a vývoj pokrokových technológií podporia regionálnu špecializáciu na určité tovary a služby a vytvorenie konkurenčných výhod oproti iným regiónom Európy. Potenciál dunajského priestoru vidíme v podpore rozvoja výskumu, vývoja a inovácií, napríklad v regióne CENTROPE (Česká republika, Slovensko, Rakúsko a Maďarsko), ktorý sa vyznačuje vysokým ekonomickým rastom, a to najmä vzájomnou spoluprácou a vytváraním klastrov so zameraním na rozvoj vedomostnej spoločnosti so zapojením verejného, akademického a tiež privátneho sektora.
Slovenská republika má záujem realizovať v rámci Dunajskej stratégie projekty, ktoré budú v synergii s ďalšími politikami a iniciatívami na úrovni Európskej únie. Slovenská republika je koordinátor prioritnej oblasti 7 pod názvom Rozvoj znalostnej spoločnosti prostredníctvom výskumu, vzdelávania, informačných technológií. Spolu Srbskom musíme úspešne lídrovať tento projekt, ktorý má názov Výskumný a inovačný fond dunajského regiónu. Zameriava sa na mobilizáciu interných podporných zdrojov, na rozvoj infraštruktúry a aktivít v oblasti vedy, výskumu, vzdelávania III. stupňa a inovácií, pretože dostatok zdrojov pre tieto aktivity je prvým predpokladom konkurencieschopnej Európy.
Samozrejme, v rámci programovacieho procesu súvisiaceho so Spoločným strategickým rámcom európskych štrukturálnych a investičných fondov pre roky 2014 až 2010 je výzvou týchto dní hľadanie foriem zakomponovania Dunajskej stratégie do partnerských dohôd štátov, ktoré sú súčasťou tejto stratégie.
V oblasti európskej územnej spolupráce Európska komisia odporúča väčšiu prioritizáciu v porovnaní s programovým obdobím 2007 až 2013. Návrhy novej legislatívy, ktorá bude platná pre nový viacročný finančný rámec Európskej únie, umožňujú väčšiu pružnosť pri použití prostriedkov na spoločné projekty aj v rámci viacerých krajín Únie.
Je dôležité upozorniť aj na skutočnosť, ktorá sa v súvislosti s Dunajskou stratégiou u nás často prehliada a to, že oprávneným regiónom je celé územie Slovenska, teda aj regióny, ktoré neležia v bezprostrednej blízkosti rieky Dunaj.
Vážený pán poslanec, vo vašej otázke bol spomenutý okres Levice, ktorý je súčasťou Nitrianskeho samosprávneho kraja. Preto by som sa v krátkosti zameral aj na tento región. Nitriansky kraj má veľký potenciál vo viacerých pilieroch Dunajskej stratégie, a to prepojenie podunajskej oblasti zlepšením mobility a multimodality, vnútrozemské vodné cesty, cestné a železničné spojenia. Región je perspektívny nielen pri nadregionálnych multimodálnych riešeniach paneurópskych sietí, ale aj pri zintenzívnení menších cezhraničných prepojení. Samotný Nitriansky región, ako aj niektoré samosprávne jednotky začínajú participovať v rôznych zoskupeniach a sieťach podporujúcich spoločnú prípravu a plánovanie makroregionálnych projektov ako napríklad cezhraničné zosúlaďovanie územných dokumentácií a plánov. Nitriansky región je kľúčovým prvkom záujmu aj v rámci priority obnovy a zachovania kvality vôd, nakoľko podzemný rezervoár na Žitnom ostrove je osobitný a veľmi významný pojem.
Ďalej je potrebné spomenúť aj pilotný projekt nového technologického centra, ktoré vzniklo v Nitre. Je súčasťou siete dunajských technologických centier, ktorá prepojí partnerské inštitúcie, dve univerzity v Rumunsku, jednu univerzitu v Srbsku a Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Tieto inštitúcie vytvoria spoločný akčný plán pre inovácie a technologické centrá v dunajskom regióne na obdobie rokov 2014 až 2020. Centrum by malo byť hradené z grantu vlády Spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko a zdrojov ministerstva školstva. Pre rok 2013 je na projekt z prostriedkov štátneho rozpočtu vyčlenených 10 tisíc eur. Predpokladaný začiatok jeho budovania je september 2013. Úlohou nitrianskeho výskumného centra bude identifikovať aktuálne úlohy pre potreby praxe. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán podpredseda vlády, prepáčte, že vás prerušujem, ale 15minútový limit na otázky predsedu vlády uplynul a my musíme pokračovať v odpovediach na otázky položené ministrom, členom vlády.

Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície
Prepáčte. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a následne z Interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister spravodlivosti Tomáš Borec, je na zahraničnej pracovnej ceste a zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, je na pracovnej tuzemskej ceste a nemá položené otázky. A tiež je neprítomná ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, je na tuzemskej pracovnej ceste a tiež nemá položené otázky.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ospravedlnil predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý je na tuzemskej služobnej ceste, a oboznámi vás s účelom jeho cesty pán minister Richter, a predseda vlády rieši konkrétne kroky súvisiace s nezamestnanosťou, ktorá, verte mi, aj pre nás je vážnym problémom a vnímame ju veľmi citlivo.
Takže z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky mi dovoľte, aby som predniesol návrh stanoviska vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k zhoršovaniu podmienok pre tvorbu pracovných miest na Slovensku, ktorý máte ako tlač 461.
Vláda Slovenskej republiky považuje problém nezamestnanosti za mimoriadne vážny dôsledok pretrvávajúcich hospodárskych problémov v celej Európe. Porovnanie aktuálneho vývoja v Európskej únii ukazuje, že zatiaľ čo v štyroch členských krajinách nezamestnanosť mierne poklesla, v konkrétnych číslach od 0,1 % do 0,2 %, v jedenástich medzimesačne opäť narástla a v deviatich krajinách vrátane Slovenska sa nezmenila. Kľúčom k zastaveniu rastu nezamestnanosti sú opatrenia na podporu hospodárskeho rastu tak na národnej, ako aj na európskej úrovni.
Vláda Slovenskej republiky považuje za neprípustné odkladanie riešení tak, ako ho navrhuje skupina poslancov z radov opozície. Nesúhlasí preto ani s uznesením, ktoré predložila opozícia, s uznesením v bode B, kde opozícia žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Správu o konkrétnych opatreniach na zlepšenie podmienok pre tvorbu pracovných miest do 30. mája 2013. Nesúhlasí preto, že z iniciatívy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMER - sociálna demokracia Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 401 z 29. januára 2013 požiadala ministra práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť do 31. marca 2013 Národnej rade Slovenskej republiky Správu o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie.
Dňa 28. marca 2013 minister Ján Richter túto správu parlamentu predložil, poslancom teda nič nebráni, aby sa ňou zaoberali už na májovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a nie až o mesiac neskôr, ako to navrhuje opozícia dnešným návrhom uznesenia.
Vláda Slovenskej republiky odmieta populistické politikárčenie s cieľom získať lacné politické body na takejto citlivej téme, ktorá je kľúčovým problémom státisícov slovenských občanov. Sústreďuje sa na konkrétne riešenia a prijíma konkrétne opatrenia na úrovni viacerých rezortov, ktorých výsledkom je záchrana zánikom ohrozených alebo vytváranie úplne nových pracovných miest. Prioritne sa pritom sústreďuje na oblasti, v ktorých je nezamestnanosť mnohoročným problémom. Namiesto marketingových vystúpení uprednostňuje konkrétne činy, ktoré sa dejú aj dnes.
Nedá mi, aby som hodnotil túto snahu opozície tiež ako čiastočné pokrytectvo. Dajme si otázku: Kto spôsobil pokles zamestnanosti napríklad v stavebníctve? Roztrhaním kontinuity vo výstavbe diaľnic a hlavne nenájdením plnohodnotných náhradných riešení vo výstavbe diaľnic došlo len v sektore stavebníctva v rokoch 2010 a 2011 k poklesu zamestnanosti o cca 25-tisíc zamestnancov.
Na základe vyššie uvedených údajov a faktov vláda Slovenskej republiky vyjadruje nesúhlas s návrhom skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré ste obdržali ako tlač 461.
Ďakujem vám za pozornosť.

Musel by som dodať iba konfrontačne, že sú to najmä slabo čerpané prostriedky z rokov 2010 a 2011, ale to nechcem dodávať, ale to nechcem dodávať. Takže to je to asi najhoršie na tom celom scenári, ale nechcem konfrontačne.
Ďakujem.

Ja som nevedel, že tú otázku vôbec mám. To je skrat medzi tým mojím sekretariátom, ktorý kreujem, a vlastne skutočnosťou.

Ja som nevedel...