Videokanál poslanca

Ja sa stotožňujem s pánom poslancom Pollákom, ktorý hovorí, že tento problém treba naozaj riešiť komplexne. Opäť použijem príklad z mojej praxe.
V zariadení sociálnych služieb, kde pracujem ako riaditeľka, nastúpila na absolventskú prax rómska dievčina, ktorá absolvovala špeciálne odborné učilište pri Domove sociálnych služieb Hrabiny Nová Baňa. Čiže vieme, s akou kvalifikáciou prišla do praxe. Urobila si opatrovateľský kurz, absolvovala tri mesiace absolventskej praxe, potom pokračovala na dobrovoľníckej činnosti, a keďže chcela si udržať túto prácu, aby mohla dochádzať za prácou, to dievča si urobilo vodičský kurz, kúpilo si auto na splátky a normálne funguje, jazdí. A okrem toho poznám dievča, ktoré je absolventkou špeciálnej školy, kde ukončila osem tried, potom strojnícke učilište v Hliníku nad Hronom, dvojročné, a takisto táto Rómka urobila vodičský kurz na prvý termín. A verte tomu, že jej nikto z tých policajtov, ktorí boli na skúškach, nepomohli. A takisto pracuje v komunitnom centre a jazdí za prácou.
Tu vidím trošku takú diskrimináciu. Pokiaľ by títo ľudia s takýmto nedostatočným vzdelaním, neukončeným základným vzdelaním, by boli naozaj ohrození, pretože musia často dochádzať za prácou. Či už sú to stavební robotníci, murári, ja neviem, tieto jednoduchšie profesie. Takže ja mám na to takýto názor.
Ďakujem.

Ja by som si dovolila zareagovať na názor pána kolegu, že koordinátori za podpisy berú aj peniaze. Možnože naozaj niekde sa stane, že zoberú niečo, napríklad nejakú kávu alebo nejaký dezert, ale toto je určite individuálne. A ja si myslím, že samotní starostovia a primátori majú predovšetkým záujem na tom, aby tí ľudia, ktorí sú zaradení do týchto projektov, robili denne na tých pozíciách. Mám tiež osobnú skúsenosť, kedy sa navzájom konkrétne rómski občania nabonzovali, že nechodia na aktivačné, a boli z toho projektu vyradení.
Takže štát naozaj má teda, keď štát platí, mal by aj kontrolovať. Na druhej strane stojí otázka, či štát ako taký má dostatok kapacít, keď úrady práce nemajú dostatok kontrolných zamestnancov, ktorí by mohli sa rozbehnúť denne do obcí a do miest, aby mohli kontrolovať týchto ľudí. Takže uvediem iba príklad: Úrad práce v Banskej Štiavnici pre tri okresy, ktoré spravuje, Žiar nad Hronom, Žarnovicu a Banskú Štiavnicu, má iba dvoch pracovníkov na odbore kontroly. Čiže nie je možné, aby skontroloval všetkých, ale som o tom presvedčená, že tieto peniaze sú dobre využité.
Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, poslanci, z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.
I. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 25. júla 2012 č. 149 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
II. Gestorský výbor nedostal do 6. septembra 2012 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.
III. Vysloviť súhlas s návrhom odporučili Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 4. septembra 2012 č. 79, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci zo 6. septembra 2012 č. 18.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.
V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení, vyjadrených v uzneseniach uvedených v III. časti tejto spoločnej správy, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
VI. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov poslankyňu Vieru Šedivcovú informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci zo 6. septembra 2012 č. 19.
Ďakujem.

Pán exminister Mihál, ja nebudem vôbec osobná, ani útočná, ale takisto ma zaujal váš výrok, citujem: "Traja fiškusi si založia odbory a budú vydierať ostatných tisíc zamestnancov."
Ja by som si dovolila povedať svoju osobnú skúsenosť s odbormi. Pred niekoľkými rokmi som pracovala v jednej kvalitnej slovenskej firme, ktorú ale vlastnili zahraniční akcionári. Bola tam 100-percentná zahraničná účasť. Tých niekoľko "fiškusov", ako vy ste nazvali odborárov, dokázalo pre zamestnancov tejto firmy vyrokovať naozaj nadštandardné benefity. Dokázali vyrokovať dovolenkový plat pre zamestnancov, trinásty plat v plnej výške pre všetkých, dokázali vyrokovať príspevok na rekondičné pobyty, na rekreácie zamestnancov, detí, ale čo bolo najcennejšie a najvážnejšie, dokázali byť adekvátnym partnerom pre akcionárov, pre majiteľov, pre manažment firmy. A títo ich aj rešpektovali. A títo "fiškusi", v úvodzovkách, teda odborári, dokázali každoročne - a je stále tomu tak aj teraz - vyrokovať určitú valorizáciu miezd.
A môžem otvorene povedať, jedná sa o Knauf Insulation v Novej Bani, je to výrobca minerálnej vlny, vtedy to bol Izomat, a. s., Nová Baňa.
Ďakujem.

Ja by som ocenila u pána Matoviča takú vecnú argumentáciu a hlavne to, že teda to jeho vystúpenie už nie je až také emotívne ako v minulosti a nenapadá všetky roky SMER-u. Prečo nás ľudia volili, to by som nechala na voličov SMER-u, naozaj. Určite nám to o štyri roky naši voliči, ak už teda nespočítajú, tak jednoducho to vyhodnotia.
Dovolím si ale na margo vášho príspevku, pán kolega, zacitovať z programového vyhlásenia vlády jednu jedinú vetu: "Vláda podnikne kroky na zabezpečenie finančnej a sociálnej udržateľnosti dôchodkového systému ako celku, teda jeho všetkých troch pilierov." Čiže vláda nerobí nič, čo by bolo v rozpore s jej programovým vyhlásením. A bez týchto zmien by nebolo možné udržať dôchodkový systém a vyplácať dôchodky. Podotýkam, že dôchodky nepoberajú len voliči SMER-u, ale aj voliči iných strán, a všeobecne teda sa tu nebavíme iba o voličoch SMER-u, ale o všetkých občanoch Slovenskej republiky. A hlavne netreba zabúdať, že je tu aj veľké množstvo starodôchodcov.
Ďakujem.

Ďakujem. Čo sa to deje na Slovensku? - pýta sa pán podpredseda parlamentu, pán Figeľ. Iste mi ctené kolegyne, kolegovia prepáčia, že to neviem zreprodukovať s toľkým pátosom ako on: Neutekajú peniaze vám? Ja sa pýtam, komu vám? Hádam nám všetkým, našim, aj vašim voličom, pretože sú to peniaze všetkých, čiže nie je to len náš rozpočet. Je to rozpočet Slovenskej republiky.
Tretia rečnícka otázka. Pán podpredseda Figeľ sa pýta, čo robíte? Nuž, čo robíme? Naprávame chyby vašej vlády.
Ďakujem, to je všetko.

Ja ako poslankyňa mestského zastupiteľstva sa tiež chcem stotožniť s týmto návrhom, pretože naozaj častokrát sa stretávame, že rôzne veľmi silné skupiny presadzujú rôzne investície v našich regiónoch a poslanci samosprávy nemajú právo sa k tomuto vyjadriť. Častokrát sa vlastne upustí od týchto investičných veľkých stavieb len pod nejakými nátlakovými akciami a je správne, že sa budú môcť aj starostovia, primátori a poslanci, župní, ale aj obecní a mestskí, k tomu mať možnosť vyjadriť, pretože životné prostredie čím ďalej je veľmi pálčivou témou, ktorá sa nás všetkých dotýka.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som tiež chcela zareagovať na pána poslanca Brocku, ktorý teda povedal, že ľahko podliehame tlakom. Neviem, akým tlakom myslel. Ja až teraz som si všimla, že na balkóne máme zástupcov seniorov, vidím tam aj pána predsedu Jednoty dôchodcov pána Kamila Vajnorského, ktorý prišiel sem dnes so skupinou ľudí, ktorých sa bezprostredne tento zákon týka.
Ja robím aktívne v sociálnych službách, čiže viem posúdiť dopad tohto zákona aj na seniorov, aj na klientov sociálnych služieb. Naozaj bývalá vláda podľahla veľkému tlaku a znovu druhýkrát to zopakujem, tlaku neverejných, čiže súkromných poskytovateľov sociálnych služieb, pod veľkým tlakom prijala teda tento zákon, ktorý má veľmi zlý dopad na klientov v sociálnych zariadeniach.
Kolegyňa Jurinová hovorila o tom, že vôbec sa tu nemyslelo na deti. Áno, deti, ktoré sú odkázané na sociálne služby, kde sa v stacionári platí 1200 až 1500 eur, osamelá matka starajúca sa o takéto dieťa si v žiadnom prípade nemôže zo svojho príjmu dovoliť v tomto stacionári zaplatiť 600 alebo 700 eur mesačne.
Takže tu treba povedať, z čoho môže táto matka platiť v takomto sociálnom zariadení za svoje dieťa, čiže v budúcnosti to treba riešiť komplexne. Ďakujem. (Potlesk.)

Ak dovolíte, ja by som zareagovala, aký pohľad majú na to veľká väčšina klientov, sociálni, poberatelia sociálnych služieb. Celé Slovensko, to nie je len Bratislava. Sú tu veľké regionálne rozdiely, keď v Bratislave si môžu dovoliť klienti zariadení sociálnych služieb zaplatiť 50 % z ekonomicky oprávnených nákladov, kde sú v mnohých prípadoch aj 1 500 euro, v Banskobystrickom kraji si to klienti jednoducho nemôžu dovoliť, pretože ich dôchodky na to ani zďaleka nepostačujú, a preto ja si myslím, že táto zmena všetkým prospeje. A nezabudnime na to, že tu bol veľmi silný tlak neverejných poskytovateľov, ktorí teda presadili toto ustanovenie. Ďakujem.