Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že máte určite zaujímavé debaty, by som si dovolil zaujať stanovisko, možno pár poznámok k zámeru ministerstva kultúry ako vládnemu návrhu a pár postrehov, ktoré sme preberali aj na výbore pre médiu a kultúru, médiá a kultúru.
Dôvodová správa v tomto, v oblasti teda, čo má za cieľ ministerstvo kultúry upraviť, hovorí o smernici, ktorá v miere implementácie do národnej legislatívy hovorí hlavne o uzatváraní, alebo o ochrane práv výkonného umelca, a predlžuje sa, jednoducho povedané, lehota na 70 rokov od vydania alebo od prvého prenosového zvukového záznamu, ak pri umeleckom diele, ktoré bolo zverejnené, prišlo k audiovizuálnemu alebo vizuálnemu záznamu. Je to, myslím si, aj z hľadiska európskeho práva, aj z hľadiska teda implementácie do národnej, téma, ktorá je dobrá, rešpektuje nové moderné technológie, a preto si myslím, že tuná nevznikne ani vecná, ani politická, ani žiadna iná debata, a stojí za podporu.
Druhý bod navrhovanej úpravy rieši problémy uzatvárania licenčných zmlúv, ako hovorí ministerstvo a predkladateľ, ktoré priniesla prax, a to so zreteľom na uzatváranie ich v písomnej forme, čo teda, čo si myslíme a dlhodobejšie sme si mysleli aj v súčasných opozičných kluboch, kde internetový svet priniesol jednu výzvu pre ochranu autorských práv, a to je priamo podmienka uzatvárania jednej formy zmlúv s písomným alebo nepísomným súhlasom, ktorá teda umožňovala to, aby internetový svet sa mohol nejakým spôsobom vysporiadať s týmto momentom.
Pracovne sme toto my volali Creative Commons, alebo aby náš právny systém zaviedol niektoré z možných licenčných zmlúv, ktoré poznáme z iných právnych systémov, a aby si aj náš právny systém všimol dobu internetu. Je pravdou, že za minulého vládneho obdobia sme vzhľadom na legislatívny proces, ktorý bol, a bol to poslanecký návrh Martina Poliačika, Mira Beblavého a Jany Žitňanskej a môj, nestihli sme proces.
A tak ako som hovoril pri prvom čítaní, túto iniciatívu rozhodne z pôdy ministerstva kultúry vítame, berieme ju, tak troška, keďže sme ju predkladali aj v tomto volebnom období, ako kontinuitu. A je veľmi dobré, že náš právny systém v miere autorského zákona si všimol, že máme internet a všimol si umelcov, ktorí by mohli kontenty, ktoré tvoria, pružnejšie a lepšie uplatniť vo svete s tým, že budú svoje autorskoprávne obsahy chrániť, napríklad pod verejnými licenciami typu Creative Commons, GMU, GPL, BSD, EUP a podobne. Je to v podstate jednoduchá vec. A nechcem byť nadmieru nekritický, ale budem konštruktívny, takže som rád, že sa táto vec dostáva do nášho právneho poriadku a tak isto si zaslúži pozornosť ctených kolegov a kolegýň.
A myslím si, čo som nespomínal v prvom čítaní, uzatvárané špecifickým spôsobom, ktorý priamo súvisí s internetovým svetom, sú tzv. zmluvy shrink wrap a click wrap. To sú zmluvy, ktoré budú závisieť, alebo teda konanie, ktoré môže otvárať to, že na niektorých stránkach sa objavujú potvrdzovania licenčných zmlúv a podobne. Doteraz to bol veľmi formálny krok. Mnohí si možno pamätajú, keď inštalovali windowsy alebo akýkoľvek iný program, kedy mohli súhlasiť a nemuseli súhlasiť s nejakým, s nejakou licenciou, ktorú im tam pred inštaláciou tohoto programu ponúkol softvér. Doteraz sa to dialo viac-menej vo formálnej rovine, po tejto úprave budeme môcť hovoriť o tom, že neexistuje možnosť formálnej roviny uzatvárania ako keby tohto súhlasu, ale budeme ho vedieť aj zákonne upraviť, respektíve je zákonne upravený.
Čiže licencie, ktoré idú v miere sharewerov a iných programov a nielen, lebo nebavíme sa len o hudobných dielach a dielach, ktoré tvoria výtvarníci a podobne, ale sú tu aj autori, ktorí robia, ktorí programujú a podobne, sú to autori softvéru, čiže v tejto miere si myslím, že naozaj je toto dobré a hodné podpory.
Pre mňa zádrheľom tak isto z rokovania na výbore bola oblasť, ja som ju pracovne nazval, denných správ. Tak isto sa dotýkala tejto oblasti pani kolegyňa. Chcem iba povedať, že áno, pán minister má pravdu, nejde to v miere transpozície, je to legislatívna iniciatíva, ktorá novelizuje podľa mňa, keďže som podobný návrh predkladal už v novembri pred ctené plénum, ktorá odomyká dlhodobé tabu, ktoré sme tu mali od roku 2002, a to, že s autorskými celkami, s ktorými, ktoré tvorili žurnalisti a boli obsahom niektorých denníkov, ako keby nepožívali autorskoprávnu ochranu. Dá sa to pre jednoduchosť, keďže je to dosť zložitá téma, povedať, že tieto autorskoprávne ochrany, články, komentáre, recenzie, reportáže a podobne, išli všetky v režime dennej správy, a tým pádom používatelia a v tomto momente jedna skupina používateľov týchto diel, môžme im pracovne hovoriť monitory, sa priživovala na práci žurnalistov a vo vyššej miere teda, keďže žurnalisti sú združení v nejakej, v nejakých celkoch, sú to vydavatelia, čiže aj na práci vydavateľov.
Môžem povedať dva argumenty, prečo je dobré sa touto témou zaoberať. A boli obrovské debaty. A ten 11-ročný, 11-ročná doba, ktorá sa túto dobu neriešila, priniesla obrovské historické nánosy na túto tému. Je dobré, že sa takisto tomu ministerstvo venuje, a chcem veriť, že naozaj sa stretli zástupcovia ministerstva s vydavateľmi, ich právnikmi a podobne. Ja som si túto cestu absolvoval takisto a nerád by som bol teda obvinený z akéhokoľvek lobizmu, pretože tie subjekty, ktoré do tohoto vstupujú, sú na jednej strane vydavatelia, na druhej strane monitory, alebo teda agentúry, ktoré sa venujú monitoringu, a ja by som k tomu ešte doplnil, že sú to samotní žurnalisti. Môj pôvodný konštrukt, ktorý hovoril o tom, aby sme priznali autorskoprávnu ochranu niektorým celkom, hovoril o tom, aby zdrojovosť, ktorá vzniká používaním článkov, ktoré píšu žurnalisti a vydávajú vydavatelia, bola nejakým spôsobom premietnutá, pretože do nášho sveta printovej tlače alebo vôbec sveta médií, a bolo by dobré, aby ten, kto využíva plody práce niekoho iného, za túto prácu dostal zaplatené a mohli vzniknúť zdroje možno aj na to, aby sa rozširoval počet vydavateľov. Alebo vydavatelia, ktorí súčasne tlač vydávajú, mali lepší, alebo mohli sa viac nadýchnuť. A možno aj kvalita žurnalistickej práce, ktorú tu často niekto kritizuje, alebo má na ňu rôzny názor, mohla ísť hore a možno aj výplatné pásky z mnohých pohľadov našich žurnalistov obsahovali vyššie čísla. Čiže aby, je to naozaj jedna dotknutá a historicky vyvinutá agentúra, ktorá sa venuje monitoringu a nemá uzatvorené zmluvy. Ale aj iné, ktoré tým, že tento stav nebol dobrý, síce mali uzatvorené zmluvy, ale išli v neúmerne malých platbách za články a diela, ktoré teda monitorovali.
Tak musím povedať, že dá sa akceptovať to, čo som doteraz hovoril: zdrojovosť a odmena za svoju vykonanú prácu tým, kto diela, tí, kto plody tejto práce vlastne používa, je dobrá. Kde som ja hovoril aj v prvom čítaní a videl som výhradu, a preto som sa snažil kontaktovať vydavateľov, do akej miery to vnímajú oni a kde sa tieto peniaze môžu nakoniec ocitnúť, som dostal pri tom nie veľkom množstve inak našich relevantných vydavateľov odpovede tie, že túto iniciatívu naozaj prediskutovali, viac-menej ju vítajú a je teda dobré, že nevyvážený stav po jedenástich rokoch niekto konečne nejakým spôsobom upravuje.
Chcel by som sa teda vyjadriť ešte k tomu, keďže ministerstvo čaká omnoho väčší záväzok ako tieto tri konkrétne návrhy, a to je úprava autorského zákona ako celku a príde teda pravdepodobne k právam mnohých iných inštitútov, aby zostalo pod drobnohľadom aj našich opozičných, ale aj koalič..., ale aj vládnych poslancov to, že či sa vysporiadalo ministerstvo s obrátením stavu, že všetko šlo v režime dennej správy a žurnalisti a vydavateľstvá z toho mali buď minimálny alebo takmer žiadny príjem. Obraciame do toho, že vydavateľom dávame do rúk obrovskú zbraň, ktorá môže nejakým spôsobom ovplyvniť množstvo monitorovacích agentúr na našom trhu, a iba tým, že teda rozhodnú, s kým uzavrú zmluvu a s kým nie, a ak vyhodnotíme následne, že tento stav, ktorý hovorím, že je jedným z možných rizík, by nešiel správnym smerom a bude asi dostatočný priestor časový na to, aby sa to vyhodnotiť dalo, aby sme to upravili. A skúsim to takisto nejakým modelom naznačiť. Je to nemecký model, ktorý ide v oblasti kolektívnej správy autorských práv našich možných žurnalistov. Naznačím to laicky, nechcem ísť veľmi do hĺbky. Je možné vyriešiť túto situáciu aj tak, že nebola by situácia medzi vydavateľom, monitorom (Pozn. red.: ďalej rozumej pod "monitorom" monitorovaciu agentúru) žurnalistom, postavené do situácie, že vydavateľ rozhodne výhradnou zmluvou, kto bude monitorovať výsledky, alebo teda články v rámci databázy, ktoré môže byť denník, ale budú združení v nejakej kolektívnej ochranke, ktorá bude nad záujmami vydavateľov, monitorov a žurnalistov, kde vzniká zdrojovosť, kde môže vzniknúť to, že nemôže si monitor len tak rozhodnúť, ktoré, vydavateľ len tak rozhodnúť, ktorý monitor bude jeho noviny, keď to takto poviem, monitorovať.
Zachytil som aj opravnú iniciatívu tuná pána spravodajcu, ktorý po ďalších diskusiách v negatívnej forme definoval, čo dennou správou nie je. Tým pádom by sme čiastočne mohli toto riziko oslabiť a z novín by vypadli tzv. denné správy, pretože pre účely tejto novely bol zadefinovaný v negatívnej forme. Čiže definuje publicistické žánre, ktoré autorsko chránené majú byť a ktoré nie a ktoré idú v režime teda dennej správy. Tým pádom ten monitor by mohol aspoň monitorovať správy, poviem to jednoducho, o tom, kde, kto, ako a čo, čiže nejaké konkrétne denné udalosti sa vyskytli. Musím skonštatovať z tohoto, keďže chcem, snažím sa byť konštruktívny, že zostáva mi iba konštatovať: uvidíme.
Podľa mňa snahy v tejto oblasti vo všetkých troch, transpozíciu som povedal len jednoducho, keďže vidím, že niekedy aj opozičné návrhy, ktoré sú predkladané z tohoto pléna, si všíma aj ministerstvo kultúry a niektorí zainteresovaní a po nejakom miernom alebo nejakom teda právnickom pohľade ministerstva sa nám to sem dostáva do pléna, chcem povedať, že v miere toho, že uvidíme, či táto cesta je dobrá, sme ochotní podporiť túto snahu. A dúfam, že následne, ak by vypadli z označeného možného rizika, možno monopolizácie monitorovacích agentúr, že by vznikla jedna monopolizácia, tým pádom aj správa a podobne, ak by tieto prvky sa objavili, aby ministerstvo potom zvážilo možno aj iný model spravovania autorských práv žurnalistov.
Ďakujem za pozornosť.
