Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.6.2013 o 17:42 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2013 9:38 - 9:40 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Ono v Anglicku svojho času platilo, že, ľudia, traste sa, zasadá parlament. Momentálne sa mi zdá, tak ako si na mnohých miestach hovoril v rozprave, že je na stole taký zákon, ktorý hovorí, ľudia, traste sa, zasadá parlament, traste sa o svoje pozemky.
Čokoľvek poviete na obhajobu tohoto zámeru, nikdy nezmažete to, že bol obídený štandardný legislatívny proces, že nie je príprava, že chcete cez pozmeňovacie návrhy alebo cez poslanecký návrh urobiť niečo, čo je neakceptovateľné. Ak sa tu bavíme o 100-miliónových investíciách, prečo, preboha, ste toto neurobili štandardnou cestou?
Takisto tie otázky, môžte sa hnevať, koľko chcete, sú proste absolútne legitímne, tak ako ich hovoril Igor Matovič. Sú legitímne, pretože ľudia sa môžu pýtať alebo mohli by byť zahrnutí do legislatívneho procesu a ich názory sú v tomto relevantné. Preboha, veď ide o ich pozemky a niekto bude rozhodovať o ich pozemkoch na úrovni vlády a podobne. Čiže platí, ľudia, traste sa o vlastné pozemky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2013 18:04 - 18:06 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán profesor, ja som rozmýšľal, že z akej strany uchopíte túto tému, a preto som aj čakal s prihlásením do rozpravy. Tým, že si naznačil historické súvislosti, možno pri, prijímanie, familiárny názov dohody Faro alebo dohovoru, myslím si, že to bolo dostatočne vyčerpávajúce na to, čoho sa tento dokument týka. Ale zároveň v závere si spomínal presné otázky, ktoré napadajú aj mňa, a to je, do akej miery dohovor sa prejaví, keďže tiež predpokladám 150, alebo teda celkovú a vysokú podporu tejto snahe, do akej miery sa prejaví v štátnom rozpočte, do akej miery sa prejaví v implementačných a realizačných plánoch, aby naozaj niekedy až neakceptovateľná miera barbarstva k nášmu kultúrnemu dedičstvu, ktoré nemusí mať celkom na svedomí vždy iba ministerstvo, ale možno exekutíva ako celok a možno iné zainteresované stránky, ktoré by mohli mať v miere ochrany a v miere absolútneho postoja a realizačných fáz dohovorov, ktoré sme aj v tejto oblasti pristúpili, sa v spoločnosti nejakým spôsobom odrazila.
Takže rovnako ako ty sa budem pýtať ministerstva naďalej, či sa prejaví v štátnom rozpočte táto snaha, aby sa vôbec kultúra a kultúrne dedičstvo dostalo z polohy Popolušky, a možno aj rešpektujúc záväzok, ktorý má strana SMER v miere kultúry, aby vyššie financovanie sa prejavilo aj v rezorte kultúry. Síce v dobe konsolid... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2013 17:42 - 17:44 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Myslím si, že, poviem to takto. Chcem zareagovať, tá suma, ktorá sa vygeneruje, môže byť v týchto číslach, môže byť v iných, vyšších, nižších. To samozrejme uvidíme, lebo ten parameter, ako sa ona bude generovať, závisí, a tuná je podľa mňa dosť podstatná vec, od vydavateľov a monitorov (Pozn. red.: ďalej rozumej pod slovom "monitor" monitorovacie agentúry). To, čo ministerstvo, aspoň ako to ja čítam, tuná mám trošička, končia moje obavy, pretože ministerstvo zavádza pravidlo, ktoré na jednej strane hovorí o vydavateľoch a na druhej strane o monitoroch, ak to riziko bude hroziť. Ale nemôžem ministerstvo pod gesciou pána Maďariča zo strany SMER celkom obviňovať, v úvodzovkách obviňovať, z nejakého nadŕžania vydavateľskému svetu, tejto strane. Na druhej strane nemôžem ani hovoriť, že monitory nejakým spôsobom vyhrali nejaký lobing. Čiže vydavatelia a monitory si medzi sebou budú musieť upraviť nejaké vzťahy, kde môžu vzniknúť nejaké peniaze, ktoré teraz nemáme, a tým pádom kvalita žurnalistiky, ak sa budeme baviť iba o čisto zdrojovosti, môže ísť hore, lebo predpokladám, že prinesie nejakú zdrojovosť.
Čo sa týka žurnalistov, hovorím, mal som lepší konštrukt a dúfam, že buď sa dostane do veľkého zákona alebo nie, ale viac by možno vyšiel v ústrety žurnalistom ako vydavateľom. A chcem povedať iba to na záver, že ak si vydavatelia voči monitorom a monitory voči vydavateľom ustriehnu svoje vzťahy, z môjho liberálneho pohľadu je tento model, ktorý sa zavádza, celkom slušným riešením, zároveň prináša teda peniaze, ktoré môžu využiť vydavatelia pri skvalitňovaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2013 17:22 - 17:37 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že máte určite zaujímavé debaty, by som si dovolil zaujať stanovisko, možno pár poznámok k zámeru ministerstva kultúry ako vládnemu návrhu a pár postrehov, ktoré sme preberali aj na výbore pre médiu a kultúru, médiá a kultúru.
Dôvodová správa v tomto, v oblasti teda, čo má za cieľ ministerstvo kultúry upraviť, hovorí o smernici, ktorá v miere implementácie do národnej legislatívy hovorí hlavne o uzatváraní, alebo o ochrane práv výkonného umelca, a predlžuje sa, jednoducho povedané, lehota na 70 rokov od vydania alebo od prvého prenosového zvukového záznamu, ak pri umeleckom diele, ktoré bolo zverejnené, prišlo k audiovizuálnemu alebo vizuálnemu záznamu. Je to, myslím si, aj z hľadiska európskeho práva, aj z hľadiska teda implementácie do národnej, téma, ktorá je dobrá, rešpektuje nové moderné technológie, a preto si myslím, že tuná nevznikne ani vecná, ani politická, ani žiadna iná debata, a stojí za podporu.
Druhý bod navrhovanej úpravy rieši problémy uzatvárania licenčných zmlúv, ako hovorí ministerstvo a predkladateľ, ktoré priniesla prax, a to so zreteľom na uzatváranie ich v písomnej forme, čo teda, čo si myslíme a dlhodobejšie sme si mysleli aj v súčasných opozičných kluboch, kde internetový svet priniesol jednu výzvu pre ochranu autorských práv, a to je priamo podmienka uzatvárania jednej formy zmlúv s písomným alebo nepísomným súhlasom, ktorá teda umožňovala to, aby internetový svet sa mohol nejakým spôsobom vysporiadať s týmto momentom.
Pracovne sme toto my volali Creative Commons, alebo aby náš právny systém zaviedol niektoré z možných licenčných zmlúv, ktoré poznáme z iných právnych systémov, a aby si aj náš právny systém všimol dobu internetu. Je pravdou, že za minulého vládneho obdobia sme vzhľadom na legislatívny proces, ktorý bol, a bol to poslanecký návrh Martina Poliačika, Mira Beblavého a Jany Žitňanskej a môj, nestihli sme proces.
A tak ako som hovoril pri prvom čítaní, túto iniciatívu rozhodne z pôdy ministerstva kultúry vítame, berieme ju, tak troška, keďže sme ju predkladali aj v tomto volebnom období, ako kontinuitu. A je veľmi dobré, že náš právny systém v miere autorského zákona si všimol, že máme internet a všimol si umelcov, ktorí by mohli kontenty, ktoré tvoria, pružnejšie a lepšie uplatniť vo svete s tým, že budú svoje autorskoprávne obsahy chrániť, napríklad pod verejnými licenciami typu Creative Commons, GMU, GPL, BSD, EUP a podobne. Je to v podstate jednoduchá vec. A nechcem byť nadmieru nekritický, ale budem konštruktívny, takže som rád, že sa táto vec dostáva do nášho právneho poriadku a tak isto si zaslúži pozornosť ctených kolegov a kolegýň.
A myslím si, čo som nespomínal v prvom čítaní, uzatvárané špecifickým spôsobom, ktorý priamo súvisí s internetovým svetom, sú tzv. zmluvy shrink wrap a click wrap. To sú zmluvy, ktoré budú závisieť, alebo teda konanie, ktoré môže otvárať to, že na niektorých stránkach sa objavujú potvrdzovania licenčných zmlúv a podobne. Doteraz to bol veľmi formálny krok. Mnohí si možno pamätajú, keď inštalovali windowsy alebo akýkoľvek iný program, kedy mohli súhlasiť a nemuseli súhlasiť s nejakým, s nejakou licenciou, ktorú im tam pred inštaláciou tohoto programu ponúkol softvér. Doteraz sa to dialo viac-menej vo formálnej rovine, po tejto úprave budeme môcť hovoriť o tom, že neexistuje možnosť formálnej roviny uzatvárania ako keby tohto súhlasu, ale budeme ho vedieť aj zákonne upraviť, respektíve je zákonne upravený.
Čiže licencie, ktoré idú v miere sharewerov a iných programov a nielen, lebo nebavíme sa len o hudobných dielach a dielach, ktoré tvoria výtvarníci a podobne, ale sú tu aj autori, ktorí robia, ktorí programujú a podobne, sú to autori softvéru, čiže v tejto miere si myslím, že naozaj je toto dobré a hodné podpory.
Pre mňa zádrheľom tak isto z rokovania na výbore bola oblasť, ja som ju pracovne nazval, denných správ. Tak isto sa dotýkala tejto oblasti pani kolegyňa. Chcem iba povedať, že áno, pán minister má pravdu, nejde to v miere transpozície, je to legislatívna iniciatíva, ktorá novelizuje podľa mňa, keďže som podobný návrh predkladal už v novembri pred ctené plénum, ktorá odomyká dlhodobé tabu, ktoré sme tu mali od roku 2002, a to, že s autorskými celkami, s ktorými, ktoré tvorili žurnalisti a boli obsahom niektorých denníkov, ako keby nepožívali autorskoprávnu ochranu. Dá sa to pre jednoduchosť, keďže je to dosť zložitá téma, povedať, že tieto autorskoprávne ochrany, články, komentáre, recenzie, reportáže a podobne, išli všetky v režime dennej správy, a tým pádom používatelia a v tomto momente jedna skupina používateľov týchto diel, môžme im pracovne hovoriť monitory, sa priživovala na práci žurnalistov a vo vyššej miere teda, keďže žurnalisti sú združení v nejakej, v nejakých celkoch, sú to vydavatelia, čiže aj na práci vydavateľov.
Môžem povedať dva argumenty, prečo je dobré sa touto témou zaoberať. A boli obrovské debaty. A ten 11-ročný, 11-ročná doba, ktorá sa túto dobu neriešila, priniesla obrovské historické nánosy na túto tému. Je dobré, že sa takisto tomu ministerstvo venuje, a chcem veriť, že naozaj sa stretli zástupcovia ministerstva s vydavateľmi, ich právnikmi a podobne. Ja som si túto cestu absolvoval takisto a nerád by som bol teda obvinený z akéhokoľvek lobizmu, pretože tie subjekty, ktoré do tohoto vstupujú, sú na jednej strane vydavatelia, na druhej strane monitory, alebo teda agentúry, ktoré sa venujú monitoringu, a ja by som k tomu ešte doplnil, že sú to samotní žurnalisti. Môj pôvodný konštrukt, ktorý hovoril o tom, aby sme priznali autorskoprávnu ochranu niektorým celkom, hovoril o tom, aby zdrojovosť, ktorá vzniká používaním článkov, ktoré píšu žurnalisti a vydávajú vydavatelia, bola nejakým spôsobom premietnutá, pretože do nášho sveta printovej tlače alebo vôbec sveta médií, a bolo by dobré, aby ten, kto využíva plody práce niekoho iného, za túto prácu dostal zaplatené a mohli vzniknúť zdroje možno aj na to, aby sa rozširoval počet vydavateľov. Alebo vydavatelia, ktorí súčasne tlač vydávajú, mali lepší, alebo mohli sa viac nadýchnuť. A možno aj kvalita žurnalistickej práce, ktorú tu často niekto kritizuje, alebo má na ňu rôzny názor, mohla ísť hore a možno aj výplatné pásky z mnohých pohľadov našich žurnalistov obsahovali vyššie čísla. Čiže aby, je to naozaj jedna dotknutá a historicky vyvinutá agentúra, ktorá sa venuje monitoringu a nemá uzatvorené zmluvy. Ale aj iné, ktoré tým, že tento stav nebol dobrý, síce mali uzatvorené zmluvy, ale išli v neúmerne malých platbách za články a diela, ktoré teda monitorovali.
Tak musím povedať, že dá sa akceptovať to, čo som doteraz hovoril: zdrojovosť a odmena za svoju vykonanú prácu tým, kto diela, tí, kto plody tejto práce vlastne používa, je dobrá. Kde som ja hovoril aj v prvom čítaní a videl som výhradu, a preto som sa snažil kontaktovať vydavateľov, do akej miery to vnímajú oni a kde sa tieto peniaze môžu nakoniec ocitnúť, som dostal pri tom nie veľkom množstve inak našich relevantných vydavateľov odpovede tie, že túto iniciatívu naozaj prediskutovali, viac-menej ju vítajú a je teda dobré, že nevyvážený stav po jedenástich rokoch niekto konečne nejakým spôsobom upravuje.
Chcel by som sa teda vyjadriť ešte k tomu, keďže ministerstvo čaká omnoho väčší záväzok ako tieto tri konkrétne návrhy, a to je úprava autorského zákona ako celku a príde teda pravdepodobne k právam mnohých iných inštitútov, aby zostalo pod drobnohľadom aj našich opozičných, ale aj koalič..., ale aj vládnych poslancov to, že či sa vysporiadalo ministerstvo s obrátením stavu, že všetko šlo v režime dennej správy a žurnalisti a vydavateľstvá z toho mali buď minimálny alebo takmer žiadny príjem. Obraciame do toho, že vydavateľom dávame do rúk obrovskú zbraň, ktorá môže nejakým spôsobom ovplyvniť množstvo monitorovacích agentúr na našom trhu, a iba tým, že teda rozhodnú, s kým uzavrú zmluvu a s kým nie, a ak vyhodnotíme následne, že tento stav, ktorý hovorím, že je jedným z možných rizík, by nešiel správnym smerom a bude asi dostatočný priestor časový na to, aby sa to vyhodnotiť dalo, aby sme to upravili. A skúsim to takisto nejakým modelom naznačiť. Je to nemecký model, ktorý ide v oblasti kolektívnej správy autorských práv našich možných žurnalistov. Naznačím to laicky, nechcem ísť veľmi do hĺbky. Je možné vyriešiť túto situáciu aj tak, že nebola by situácia medzi vydavateľom, monitorom (Pozn. red.: ďalej rozumej pod "monitorom" monitorovaciu agentúru) žurnalistom, postavené do situácie, že vydavateľ rozhodne výhradnou zmluvou, kto bude monitorovať výsledky, alebo teda články v rámci databázy, ktoré môže byť denník, ale budú združení v nejakej kolektívnej ochranke, ktorá bude nad záujmami vydavateľov, monitorov a žurnalistov, kde vzniká zdrojovosť, kde môže vzniknúť to, že nemôže si monitor len tak rozhodnúť, ktoré, vydavateľ len tak rozhodnúť, ktorý monitor bude jeho noviny, keď to takto poviem, monitorovať.
Zachytil som aj opravnú iniciatívu tuná pána spravodajcu, ktorý po ďalších diskusiách v negatívnej forme definoval, čo dennou správou nie je. Tým pádom by sme čiastočne mohli toto riziko oslabiť a z novín by vypadli tzv. denné správy, pretože pre účely tejto novely bol zadefinovaný v negatívnej forme. Čiže definuje publicistické žánre, ktoré autorsko chránené majú byť a ktoré nie a ktoré idú v režime teda dennej správy. Tým pádom ten monitor by mohol aspoň monitorovať správy, poviem to jednoducho, o tom, kde, kto, ako a čo, čiže nejaké konkrétne denné udalosti sa vyskytli. Musím skonštatovať z tohoto, keďže chcem, snažím sa byť konštruktívny, že zostáva mi iba konštatovať: uvidíme.
Podľa mňa snahy v tejto oblasti vo všetkých troch, transpozíciu som povedal len jednoducho, keďže vidím, že niekedy aj opozičné návrhy, ktoré sú predkladané z tohoto pléna, si všíma aj ministerstvo kultúry a niektorí zainteresovaní a po nejakom miernom alebo nejakom teda právnickom pohľade ministerstva sa nám to sem dostáva do pléna, chcem povedať, že v miere toho, že uvidíme, či táto cesta je dobrá, sme ochotní podporiť túto snahu. A dúfam, že následne, ak by vypadli z označeného možného rizika, možno monopolizácie monitorovacích agentúr, že by vznikla jedna monopolizácia, tým pádom aj správa a podobne, ak by tieto prvky sa objavili, aby ministerstvo potom zvážilo možno aj iný model spravovania autorských práv žurnalistov.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2013 15:28 - 15:38 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, keď sme, keď som rozmýšľal nad touto témou, ktorá rozhodne bude, je troška podľa mňa absurdná, ako, ako ona vznikla a čo, čo sa vlastne stalo. Mám pocit, že na Slovensku nebol karikaturista alebo človek, ktorý sa venuje vtipom, dokonca som zaznamenal v jednej speváckej reality show, moderátor tejto speváckej reality show sa rozhodol, že teda ohlási svoj pobyt ministrovi vnútra, že sa nachádza viac ako 13 hodín mimo územia Slovenska a pod., čiže stalo sa tým, že možno aj chybou hlasovania vládnych poslancov a následne aj samotnú tému, ktorá upozornila na to, že budeme alebo chceme alebo ministerstvo chce, alebo tí, ktorí mali legislatívnu iniciatívu v tomto bode chcú od občanov, aby bolo presné a jasné, že majú povinnosť hlásiť svoj pobyt, ak sa nachádzajú mimo územia Slovenska viac ako 90 dní, keďže dovtedajšie znenie zákona nebolo celkom jasné, a tá povinnosť menená, ktorá hovorila slovkom ohlásiť, sa jasne definovala.
Pán prezident nadobudol dojem, že to ide nad rámec, tak ako spomína on v dôvodovej správe zmenu, kedy hovorí, že, že navrhovaná zmena ukladá priamo povinnosť občana, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, ohlásiť túto skutočnosť príslušnej ohlasovni pobytu. S týmto odôvodnením však nemožno súhlasiť. Ak by platilo toto odôvodnenie, bolo by treba v § 9 v časti vety za bodkočiarkou tiež slovo "uvedie" nahradiť slovami "je povinný uviesť". Konštatovanie v poslednej vete osobitnej časti správy v § 9 vo vládnom bodu neobstojí ani vo vzťahu napríklad v § 2, kde občan hlási miesto začiatok a skončenie svojho pobytu ohlasovni, čiže by sa muselo zmeniť na má povinnosť ohlásiť a pod. Mne sa ale zdá aj napriek týmto pozmeňujúcim alebo tejto, tejto iniciatíve pána prezidenta, ktorý v podstate robí to, že povinnosť nahlasovať svoj pobyt dáva do predchádzajúceho stavu.
Tak ako to tí, ktorí v tejto snemovni sa hlásime k liberalizmu, cítime, myslím si, že je omnoho lepšie postaviť túto, túto podmienku do, do miery dobrovoľnosti. Myslím si, že existujú prípady, kedy občan môže vyhodnotiť to, že je dobré, aby dal kompetentným orgánom alebo ohlasovni vedieť, do akej miery chce, aby štátne orgány vedeli, a podľa mňa sme sa mohli vydať cestou, keď nie ohlási, tak mohlo, mohlo sa aj ministerstvo predtým dostať do polohy, že môže ohlásiť. Táto téma sa mi zdá v dobe facebookov, fordsquareov a všetkých možných sociálnych sietí, ktoré majú v sebe funkcionalitu tú, že tak ako ja a možno mnohí iní, ktorí disponujú technickými zariadeniami, ktoré automaticky ohlasujú polohu pri zadaní statusu na Facebook, kde alebo existuje iná utilita, ktorá mne a stovkám mojich priateľov, ktorí sú v tejto utilite združení, umožňuje to, kde sa presne nachádzame, môžme obohacovať toto fotkami, tak v tejto dobe sa mi zdá trošička absurdné, že, alebo až teda smiešne, tak ako vzniklo obrovské množstvo vtipov na túto vládnu, vládnu iniciatívu, že niekto má problém teda hlásiť pobyt. Rozdiel však medzi tým, že ja používam tieto aplikácie - a keď chcem, tak môžem -, je presne v tomto jednom bode. Je v bode, že štát si odrazu vymyslel povinnosť a nadelil občanom pod možnou pokutou, ktorá bola síce vo fakultatívnej polohe, ale pod pokutou 33 eur, že ak si nesplní štátom nakázanú povinnosť ohlásenia svojho pobytu, ktorý trvá viac ako 90 dní, tak sa vystavuje tomuto riziku.
Čo to spôsobilo spoločnosti okrem teda vtipov? Bola to obrovská zmluva, vzbura proti tomuto a spoločnosť možno nie celkom oprávnene, pretože v danom zákone sa nachádza mnoho aj dobrých vecí, napr. nahlasovať túto polohu svoju mailom, zavádzajú sa aj iné veci, ktoré môžu uľahčiť život, takisto spomínaná iniciatíva ESO. Čiže keďže toto celé garantoval minister vnútra, odrazu spoločnosť nadobudla pocit, že niekto im ide po krku viac, ako dokážu akceptovať, a zavádzať povinnosť tam, kde, si myslím, že stačí možnosť, sa celkom slušne ministerstvu vypomstila. Ja by som sa chcel, keďže na túto schôdzu som sa pripravoval komplexne a zbadal som dva návrhy z opozičných, teda škoda, lebo možno je ohrozené tým pádom ich prijatie, ale prihováral by som sa, či už prezidentské veto bude alebo prezidentská poznámka, prezidentský návrh bude prijatý alebo neprijatý, lebo v tejto miere podľa mňa ideme z dažďa pod odkvap alebo z blata do kaluže, aby si zvážili ctení poslanci, myslím, že kolega, ktorý je prihlásený za mnou, bude o tom hovoriť viacej, keďže je to z ich dielne, aby si zvážili túto legislatívnu iniciatívu z liberálneho klubu SaS, ktorá teda pravdepodobne viacej vychádza v ústrety občanovi v miere možnosti nahlasovania, ak on vyhodnotí, že, že je dôležité pre neho, aby sa vyhol možným exekučným konaniam bez jeho prítomnosti alebo iným, iným konaniam, ktoré vyžadujú jeho prítomnosť, resp. ktoré vyžadujú to, aby bolo možné ho dohľadať, tak aby mohol či už mailom, alebo priamo nahlásiť svoju, svoju, zamýšľané miesto pobytu a tým pádom ho štátne orgány budú môcť nájsť.
Ja sa, keďže sú tu dve, prihováram za to, že skutočne sa mi zdá teraz, keďže iniciatíva pána prezidenta uvádza stav, ktorý aj samotný minister vnútra pri ohlasovaní zavádzania povinností hovoril, že nie je dobrý a nie je terminologicky vyčistený zákon a slovko ohlási nestačí a chcel zaviesť povinnosť ohlásiť, tak na základe obrovského ohlasu z verejnosti by mohol byť využitý štatút toho, že či už bude platné hocičo, prijať v prvom čítaní tuná do pléna predložený návrh z dielne teda SaS, keďže sa to stalo, a urobiť z povinnosti možnosť.
Druhý návrh hovorí o tom, aby sa táto situácia, aby, aby vôbec neprichádzalo k takejto ani možnosti, ani povinnosti. Tu si myslím, že skôr zodpovedné, rešpektujúcu mieru slobody občanov je návrh zaviesť možnosť. Zdá sa mi, že vôbec ten celkový prístup k povinnostiam občanov by mal byť aj na základe tohoto príkladu omnoho citlivejší. A aby nebola vystavovaná či už agenda parlamentu, alebo vládna možným posmeškom, aby sa ministerstvo do budúcna vyvarovalo vecí, kedy zavádzajú povinnosti nad akceptovateľnú mieru a zároveň vzbudzujú možno na úkor aj zákonov, ktoré sú, kde majú obrovské ambície v zmysle svojich záväzkov, či už programového vyhlásenia vlády a pod., pretože potom aj samotná reforma ESO sa stáva predmetom mnohých vtipov a nie je dobré sa vydávať cestou toho, že občania dostávajú viacej povinnosti ako sú ochotní akceptovať.
Takže by som sa prihováral, z hľadiska prezidentskej námietky sa mi zdá, že veľmi túto situáciu nevyriešime, skôr by som sa prihováral za to, aby sme skutočne občanom dali možnosť sa rozhodnúť, či svoj pobyt, ktorý bude trvať viac ako 90 dní, ohlásia alebo nie. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2013 11:27 - 11:30 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ja len veľmi kratučko, keďže včera sme sa bavili aj na tému ústredného portálu verejnej správy, ktorý máme už, ktorý je alebo odomyká jednu z ciest, ako sa postaviť k e-Governmentu. A tento nie veľmi rozsiahly návrh, ktorý sa dá v duchu toho, že by sme sa mohli pozerať na, keďže to má byť ústredný portál verejnej správy, nie celkom úzko rezortne, na tému e-Governmentu a zavádzania, tak sa posúva mimo rezort financií na úrad vlády. Má to svoju vnútornú logiku. Myslím si, že na základe nejakých historických sporov, ktoré, ktoré sme tu mali možno viac pod politickou gesciou ako pod vecnou, si myslím, že by tam mohol patriť, i keď, keďže tu máme ministra vnútra možno z hľadiska agendy, ktorý ústredný portál verejnej správy by mohol plniť a na základe toho, aké obrovské databázy, napr. databáza obyvateľstva a pod. by mohli byť k tomuto príslušné, a vychádzajúc z toho pandantu v Českej republike, kde svojho času minister Langr takisto z pozície ministra vnútra zavádzal proces e-Governmentu a zavádzal niečo obdobné ako, ako je ústredný portál, ktorý, keď poviem, tak laicky sedel na, pôvodne na vnútre, či by aj možno toto nebola cesta, ale myslím si, že cesta nadrezortného stavania alebo nájsť teda nejaký rozmer nadrezortnosti pri ústrednom portáli verejnej správy a dať ho na úrad vlády, sa dá z nášho pohľadu, ak hovorím za naše hnutie, privítať a dúfam, že to prispeje k tomu, že konečne ústredný portál verejnej správy budeme mať, čo je asi to najdôležitejšie z hľadiska občana a možno viac ho tým pádom bude zaujímať vecnosť a konkrétne funkcionality ústredného portálu ako nejaké politické spory a kompetenčné spory. Takže toto môžme privítať, mňa by potom zaujímalo pri tom, koľko bude teda nákladová položka pri tomto, keďže to sú otázky aj z nášho klubu, a v rámci krátkosti času k tejto téme ju tuná pokladám ja. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2013 18:48 - 18:49 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Tiež ma zaujal ten moment, kedy si sa, pán poslanec, rozhodol pomenovať teda veci pravým menom a hovoril si o možnej privatizácii alebo teda privatizácii, ktorú pripravuje strana SMER, a zároveň si spomínal aj sumy. Takže ja by som si dovolil možno v reakcii, či tomu teda dobre rozumiem, že strana, ktorá si vystavala svoju obrovskú mieru podpory aj na tom, že hovorila, že štát nemá byť odľahčovaný od nejakého majetku a má nakladať s majetkom, ak, ak ho teda vlastní nejakým spôsobom mimo privátneho sektoru, či 480- až 800-miliónová suma, čiže pol miliardy eur a viac je balík, ktorý sa chystá strana sprivatizovať, či tomu aj tí, ktorí sa tomu nevenujeme, môžme rozumieť takto.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2013 18:01 - 18:03 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. K tejto téme ja som spomenul zámerne možno tému, ktorá z elektronizácie bola asi najviac medializovaná, alebo pod najväčším takým mediálnym dohľadom, alebo jedna z tých, bola to téma ústredného portálu verejnej správy. Bola urobená vizibilita, odhad za pôvodnej vlády bol 47 mil., potom po prebratí ministerstva a spustenia nejakých procesov bol odhadnutý ústredný portál na 16 miliónov. Je veľmi ťažké verejnosti laickej, odbornej vidieť do tých procesov, prečo za Počiatka to bolo 40, prečo za Mikloša 16. Výsledok je ten, že nemáme ústredný portál verejnej správy, ale táto debata už zbehla. Ja preto chcem fakt v dobrej viere veriť, že či už tento zákon, ktorý hovorí o zavádzaní iných masívnych systémov a digitalizácie registrov a možnej povinnosti obehu informácií pred tým, alebo aby neobiehal občan, alebo obiehali informácie, a bude sa tu čím ďalej viacej digitalizovať, čím ďalej budeme svedkami toho, že zo štátneho rozpočtu budeme platiť a súťažiť o obrovské informačné systémy, aby existoval reálny dohľadateľný mechanizmus, aby sme si vedeli urobiť názor na to, či daná funkcionalita za danú cenu je to efektívne a to správne orechové pre Slovenskú republiku a jej občanov. Takže chcem veriť, že ministerstvo pod vedením pána ministra Kažimíra toto bude mať na srdci.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2013 17:46 - 17:59 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tak ako ste povedali, meníme tému a zákon o e-governmente na začiatku by som chcel konštatovať - tu pravdepodobne sa asi zhodneme aj s pánom ministrom, aj s ostatnými, ktorí sú pri tejto téme zainteresovaní -, meškáme. Týka, tak ako bolo uvedené slovami pána ministra na začiatku, e-government by mal v prvom rade zabezpečiť uľahčenie života občanom a zefektívniť prácu verejnej štátnej správy na všetkých rôznych úrovniach. Možno tak ako, myslím, že to bolo české heslo pri zavádzaní ich obdoby našich integrovaných obslužných miest, ktoré boli spomínané, volajú sa, myslím, checkpointy, vtedy hovorili, že nech neobieha občan, ale nech obieha informácia. V tomto bode je dobré, že vláda pristupuje po relatívne krátkom teda, ešte v prvom, prvej polovici svojho vládnutia k tomu, že prichádza aj s legislatívnym rámcom úpravy tohoto, tohoto rozmeru, ktorý potrebujeme najprv do našej legislatívy upraviť a následne môže prikročiť k tomu, aby sme realizovali veľmi chvályhodný zámer, a to je, nech neobieha občan, ak štátna správa disponuje informáciami o ňom, ale nech obieha samotná informácia.
Čo nezaznelo na začiatku, je dôležitý okrem momentu vzťah štátnej správy a občana dôležitý aj moment, že e-government má zefektívniť fungovanie štátnej správy ako takej, čiže to, čo spomínal kolega Hraško, je veľmi dôležité pri tomto electronic acte alebo k zákonu o e-governmente zaviesť aj možnú povinnosť pre úrady - nazvem to takto všeobecne -, aby tak, ako to zaviedli v Českej republike, kde išli trošička inak na to, nevytvárali jednotnú zákonnú úpravu, ale menili postupne niekoľko desiatok zákonov na to, aby electronic act bol, čo vlastne znamená, aby sa zrovnoprávnila písomná listina s listinou, ak ju tak môžeme nazvať, elektronickou.
Čo ma zaujíma pri prvom čítaní o tomto zámere ministerstva financií, ministerstvo financií gestoruje túto tému a ja už sa dlhodobo snažím, sedí tu aj kolega z vládnej strany pán poslanec Kolesík, dlhodobo sa snažíme o to, aby sme zaviedli komisiu, ktorá by mohla fungovať pri výbore pre európske záležitosti, pretože to tak nejako historicky pri tomto výbore patrí, komisiu, ktorá by sa venovala práve celkovej téme elektronizácie, digitalizácie a možno aj zavádzania nových parametrov z oblasti fungovania elektroniky a teda aj e-governmentu.
Téma e-governmentu nie je nová ani v tejto poslaneckej snemovni, nedávno, na minulej schôdzi sme sa zaoberali inou oblasťou z pozície elektronizácie, bol to tzv. e-health a niektoré parametre, ktoré zavádzali z tejto oblasti. Mňa by možno zaujímalo aj pri prvom čítaní, v akom stave je ústredný portál verejnej správy, keďže za prvej vlády Roberta Fica sa pristúpilo k nejakej možnej realizácii. Následne to Miklošovo ministerstvo zastavilo a mám pocit, že viac-menej do pádu vlády sa s tým ani nič veľmi neurobilo. Takže čo s ústredným portálom, ktorý by mal byť možno aj nejakým takým spájacím mechanizmom rôznych registrov, ktoré majú občanom pomôcť, a ako sa na ministerstve financií pozerajú na túto otázku.
Ďalej by ma zaujímalo, alebo chcel by som osvetliť, pán minister tu spomínal dve podľa mňa dosť významné oblasti, ktoré sa budú zavádzať, a to je tzv. elektronická schránka a integrované obslužné miesto, elektronická schránka pre potreby štátnej správy, VÚC-iek, samospráv, právnických osôb, fyzických osôb, podnikateľov a následne aj fyzických osôb ako takých. A toto je služba, ktorá by mohla pomôcť každému jednému občanovi, ktorý sa v elektronickom svete samostatne orientuje. Takzvaná asistovaná služba pri tomto, aby sme nenastrašili verejnosť, že ak by sa zaviedla nejaká povinnosť komunikácie, nedbá sa aj na to, aby vznikla nejaká možná asistovaná služba, to sú integrované obslužné miesta, kde ak vyjdem z nejakého možného príkladu z nášho okolia, keďže tu bolo spomínané, že na 60 % sa to podobá úprave v Čechách, tak checkpoint v Čechách v podstate začínal s tromi digitalizovanými registrami, evergreenom alebo najpoužívanejším je výpis z registra trestov, následne mám pocit, že teraz je to asi už 17 zdigitálnených registrov, ktoré dokážu občania používať pri komunikácii so štátom a kde pravdepodobne štát asi následne prikročí k tomu, že úroveň štátnej správy, úroveň VÚC-iek u nás v našom prípade, úroveň miest a obcí bude mať povinnosť komunikovať ako keby a priori alebo prioritne cez obeh dát, ktoré, ktoré budú v našich digitalizovaných registroch.
Ja si možno dovolím ešte spomenúť jeden moment, pre účely potom druhého čítania by som to chcel asi pravdepodobne hlbšie rozobrať, chcel by som vystríhať pred jedným možným rizikom, ktoré pri zavádzaní e-governmentu máme aj z ostatných krajín typu Estónsko, a teda aj Česká republika, a to je otázka elektronického podpisu. Pozerám na ten legislatívny zámer s tým, že snažím sa aj na základe toho, ako prebehol medzirezort, ako sa naše možné, nechcem ich nazvať treťosektorové, ale profesné skupiny, ktoré sa zaoberajú nejakým spôsobom komentovaním alebo tvoria, alebo sú súčasťou tvorby legislatívy, pozerajú na elektronický podpis. Pretože elektronický podpis dokáže byť kameňom úrazu, ak to neuchopíme zo správneho konca. Ja musím povedať, že z daného legislatívneho textu, ktorý sme mali k dispozícii, sa mi páči celkový zámer a to, že teda e-government máme na stole, na druhej strane by som možno dopodrobna sa chcel venovať v druhom čítaní oblastiam, ktoré som teda vymenoval: zavádzanie elektronických schránok, integrované obslužné miesta a elektronický podpis. Pre toto možnože na ministerstve, ak bude vôľa, by som sa rád informoval k tomu, ako tie zámery ministerstvo uchopilo, keďže celkom zo zverejnených údajov mi nie sú niektoré veci jasné. Podľa mňa nemá veľmi zmysel rozoberať pre účely prvého čítania, keďže ja so zámerom zavádzať e-government súhlasím ako s celkom a pravdepodobne, keby s týmto zámerom prišla ktorákoľvek vláda, tak existuje asi málo odporu k tomu, aby sme to zaviedli aj na Slovensku. Je potom dôležité sa zamerať na jednotlivé detaily, ktoré môžu ovplyvniť aj daný legislatívny zámer, o ktorom sa tu teraz bavíme.
Čo ma ešte napadá, alebo čo som chcel spomenúť pri prvom čítaní, keďže sa bavíme o filozofii zámeru, dlhodobo je v spoločnosti vytváraný názor o tom, že všetko, čo sa týka oblasti IT, sa môže diať pod možno nedostatočným záujmom verejnosti, alebo možno aj pod tým, verejnosť celkom dobre nevie odhadnúť to, čo má koľko stáť a čo je aká funkčnosť a funkcionabilita vecí, ktoré chceme následne realizovať. Vysvetlím to možno na nejakom konkrétnom príklade, ak spomeniem, hovorím to len pre účely tejto debaty, dúfam, že to nebude ponímané ako reklama, ak poviem Ferrari a Superb. Mám pocit, že každý vieme, že sa bavíme o rôznych hodnotách, o rôznej funkcionalite daných áut, a toto vie celkom dobre verejnosť rozlíšiť. Ak sa budeme baviť ale o zavádzaní elektronických riešení a systémov, je veľmi ťažké rozlíšiť, alebo veľmi ťažké vysvetľovať verejnosti to, či funkcionalitu, ktorú má nejaký systém plniť, potrebujeme na úrovni Superbu, alebo na úrovni nejakého Ferrari, a či náhodou nekupujeme čosi, čo stojí finančné prostriedky za Ferrari a kupujeme Trabant. Je to obrovský problém, ktorý máme pri preukazovaní toho, či systémy a riešenia, ktoré chceme pod duchom zavádzania občana zavádzať, či toto je to správne, alebo nie. Rozkódovanie tohoto je veľmi zložité, a preto si myslím, že možno vysvetľujúca kampaň, ktorá - predpokladám, že zavádzanie, či už integrovaných obslužných miest, alebo dátových schránok, alebo komunikácie s verejnosťou - bude musieť byť dostatočne masívna na to, aby sme verejnosť zbytočne nevystrašili, aby sme odpovedali na to, že sme to urobili, alebo sa to urobilo, alebo ministerstvo to urobilo, vaša vláda to urobila, je to jedno, dostatočne efektívne. A zároveň, aby sme ustáli to, že doba, ktorá prichádza s výzvami na e-health, e-government, alebo bola tu debata aj o inteligentných dopravných systémoch a pod., aby nevzbudzovala skôr otázky a nedôveru, ale naopak, aby sme dokázali spoločnosť presvedčiť o tom, že toto sú kroky, ktorým sa nieže nemáme, alebo nevyhneme, ale že idú vo výraznej miere v prospech občana a uľahčenia života pri komunikácii so štátnou správou.
Poslednú, poslednú poznámku, chcel by som sa teda prihovoriť u pána ministra za to, aby sa možno aj zasadil svojou váhou za to, aby tu tá daná komisia na parlamentnej pôde konečne vznikla, aby sa možno aj intelektuálny potenciál našich ekonómov, ktorí pri páde daňového systému, ktorý má na svedomí pán Mikloš, aby sme sa tomu nevenovali len v otázkach financií, ale aj s otázkou toho, kde to naozaj je. Pretože to bol problém informatikov, bol to pád informačného systému, možno zlého výberového konania a podobne. Ale je podľa mňa dôležité, aby sme aj tu na parlamentnej pôde dokázali sa vyjadriť, alebo mali informácie z ministerstva na pôde s poslancami, ktorí sa tejto téme chcú a môžu venovať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2013 16:14 - 16:15 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Áno, ten obraz sedí, slepá, okrídlená, chobotnicami rozvetvená hydra, ktorá, ktorá sa nám udomácni ešte lepšie, ak prebehne táto voľba. Ja by som chcel tým, že sme, Martin, obaja skrutátori a dozeráme na priebeh volieb, takisto aj môj kolega Janko Mičovský a myslím aj ostatní kolegovia z iných opozičných klubov, ktorí dohliadajú na proces volieb, na protest proti tejto voľbe sa odmietame zúčastniť dozerania na ohnutie demokracie, pošliapanie ústavy. A to môže, táto voľba predbieha dobu, kedy nedovolili, tak ako si spomínal, rozhodnúť Ústavnému súdu o veci, či prezident, tak významná ústavná funkcia, ktorá v našom štáte je, konal svojvoľne, alebo svojvoľne nekonal. Je to protest, aby si túto voľbu strana SMER urobila až do dôsledku sama.
Ďakujem.
Skryt prepis