Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni navrhovatelia, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážená verejnosť, chcel by som uviesť pár poznámok vzhľadom na to, že naozaj sme začali o tejto téme hovoriť včera. A sa nám preklopila až do poobedňajších hodín. Dnes zaznela obrovská miera argumentov a tak trošička sa rozkošatila tá diskusia od ideologických pohľadov až cez možnú obhajobu a taký argumentačný súboj, ktorý chcel byť a, dúfam, bol viac-menej o číslach. No a to, čo by som ja chcel vidieť ako nie veľmi pozitívne, čo sa nám niekedy deje, a nechcem to povedať, že to je tak dobre, že je emočná debata a podobne. Ale skĺzavame často do útokov tzv. ad hominem a keďže to nie je len logická chyba, ale je to veľmi nekorektný spôsob argumentácie, chcel by som, aby sme sa možno aj v prípade tohto príspevku toho zdržali, pretože nikam sa neposúvame. A keď budeme hovoriť, že niekto nemá právo komentovať tento návrh zákona, pretože položí vládu alebo mal nejaký názor na drogovú problematiku, tak to sú presne tie útoky alebo argumenty, ktoré k poctivej a priamej diskusii by nemali patriť.
Ako som avizoval, ja by som chcel dať aj verejný prísľub, že do najbližšej schôdze spolu s kolegami, a dúfam, že sa nás na to nájde viacej, vypracujeme návrh, ktorý bude naozaj riešiť bez ideologických apriórnych pohľadov situáciu, ktorú ja pri vašom úprimnom záujme o ochranu pracujúcich, či už sú to matky alebo iné súčasti rodín, u ktorých chcete, aby boli v nedeľu spolu, viem pochopiť a viem akceptovať. Ale myslím si, že máme omnoho elegantnejší nástroj, ako používať zákaz úzkeho okruhu činností, aj podnikateľských činností, zákaz maloobchodného predaja v nejakom konkrétne vymedzenom čase. Vybrali ste si na to nedeľu.
Chcem sa troška pripojiť aj k tomu, čo hovoril Janko Mičovský, a, ako sa hovorí, komu česť, tomu česť, treba uznať, že popretkávanie tejto témy takými odbočkami, ktoré či už by sa mohli zapáčiť verejnosti alebo vôbec by boli takým spôsobom troška korením pri tejto téme, toto ste zvládli a zvládate možno často veľmi dobre.
Chcel by som povedať tri veci, ktoré v tej debate mne sa zdajú ako nepoctivé a čo tvorilo ako keby buď obal, alebo, často sa mi to aj zdalo, aj kostru tej argumentácie.
A prvá vec je, často sa tu spomínali nákupné strediská, hypercentrá, kultúra konzumu, kultúra dvadsiateho prvého storočia, nechcel som tu použiť iný termín, ktorá má mnohé vyjadrenia, ktoré ako keby z vášho pohľadu nezasievali dobré predpoklady spravovania či už rodinného života alebo vôbec celej spoločnosti. Áno, hypercentrá sa stali symbolom možno nástupu po posledných dvadsiatich rokoch. A netešia sa moc veľkej obľube obyvateľstva, a to z rôznych príčin, nielen kvôli tomu, že tam veľké množstvo ľudí trávi veľké množstvo času, lebo zmenili našu krajinotvorbu alebo aj celý pohľad na urbanizmus a podľa mňa vykonali v mnohých mestách a sídlach vyslovene jazvy až šrámy na tom, ako naše mestá vyzerajú. Možno my z okolia Trnavy teraz sa boríme v Trnave s tým, aby v jednej tretine našej trnavskej fakultnej nemocnice nevyrástlo, niektorí máme taký názor, nákupné centrum, či už Kaufland alebo Tesco, pretože riaditeľ nemocnice sa presne developerovi, ktorý takéto nákupné strediská stavia, rozhodol pre to napriek tomu, že územný plán to nedovoľuje doteraz. A dúfam, že to ani nedovolí do budúcna a developer odíde s dlhým nosom, pretože tam to nákupné stredisko nemá čo robiť. Čiže, áno, veľa ľudí má výhrady k nákupným strediskám, jednu z nich spomínal aj Janko, ja sa tam cítim inak veľmi podobne. To znamená neosobné priestory. Idem niekedy až vyčerpaný, keď tam musím stráviť nejaký čas. A ste zapracovali aj do tohto vášho návrhu túto zlú emóciu, že developeri, ktorí nastavali, kam sa im chcelo, škaredé stavby, krabicové, zhyzdili niekedy aj centrá miest. A ľudia ako keby si tak ex post všimli, že nie celkom dobre tento proces, ktorý tu naštartoval, možno v poslednom desaťročí viac-menej do obrovských rozmerov, sme zvládli. Lenže tu by sme mali meniť tým pádom úplne iný zákon a baviť sa teda o tom, že keď máme problém, má ho možno niekto emočný, možno architekt odborný a podobne, že pri zákone, ktorým by sme chceli ísť naozaj nejakým spôsobom k našim centrám miest a k urbanistickým plánom, plánom územným, by sme mohli určiť iné parametre, aby nám tieto nákupné strediská v takom množstve a v takej architektonickej kvalite vznikali. Ale pri ochrane nedele sa aj tento negatívny moment dostal. A preto si myslím, že toto nie je veľmi poctivé púšťať do tejto debaty.
Okrem toho v návrhu sa to selektuje iba na maloobchodný predaj. A vychádza to podľa mňa z definície jednej zo živností, aké pozná, živnostenský zákon. A to je, že definujete maloobchodný predaj. Ja sa chcem spýtať, čo s METRO-m, čo s DISCONT-om alebo inými obchodnými prevádzkami, ktoré predávajú síce v malom, ale majú aj tzv. veľkoobchodné ceny. Čiže nie je celkom tá kvalita toho priamo návrhu. Pravdepodobne docieli to, čo by ste chceli. A to je, že nejaké množstvo ľudí a tuná v maloobchode iba predavačky a predavači, aj ten sexizmus by sme už mohli opustiť v tejto téme, pri jej závere, by teda v nedeľu nemohli pracovať.
Myslím si, že matky, otcovia alebo rodina sa v tomto prípade stali rukojemníkmi témy. A tu si dovolím troška preskočiť aj do politiky. Viem a zistil som z tej atmosféry, pokiaľ tá debata beží, že tento návrh pravdepodobne nezíska podporu a vládna strana sa zapojila do tej debaty, mám pocit, dvomi ľuďmi. A to bol pán poslanec Kolesík a pán poslanec Martvoň. Takže neprejde. A my sme tu mohli aspoň určiť tuná z opozície nejaké tie ideové roviny. A preto by bolo dobré, keby aspoň z tej debaty vyšlo to, že je teda reálne riešenie, párkrát som ho spomenul. A to je výhrada vo svedomí a naozaj reálne chrániť ľudí, ktorí nechcú alebo nemôžu pracovať v tom čase. A tu už môžeme ísť na pôdu aj náboženských dôvodov, aj dôvodov, či nechcú alebo nemôžu pracovať v nedeľu. Proste na základe výhrady vo svedomí bude pracovnoprávna zmluva po jej uzavretí, to je veľmi dôležité, obsahovať doložku výhrady vo svedomí a takto upravme pracovné právo. A následne, keď už to vieme, tak už vie tá budúca predavačka, budúci predavač, ale aj ktokoľvek pracujúci v službách, čiže okrem toho, čo vy spomínate v návrhu zákona, je to tam ods. 1 písm. a), čiže okrem tých, tak ako ste to vy sám definovali, nevyhnutných prípadov by si mohli uplatniť výhradu vo svedomí. A tým pádom by naozaj chránil tých slabších oproti tomu zamestnávateľovi tak, že ak ja si uplatním výhradu vo svedomí, či som Žid, kresťan, evanjelik alebo ktokoľvek a či pracujem v maloobchode, veľkoobchode, službách, dokonca si tu viem predstaviť prácu vo fabrikách, no tak nedeľnú prácu mi nikto nemôže prikázať ani sa na nej nemôžem dobrovoľne dohodnúť a som tým pádom nevyhoditeľný.
Tá výhrada vo svedomí, samozrejme, sa dotýka aj iných povolaní, nielen pracovnoprávnych zmlúv, ale tuná si viem predstaviť riešenie, s ktorým by nemal mať, ad jedna, sociálnodemokratický SMER žiadny problém. Nemal by s ním mať žiadny problém ani liberál. A ani to tak nebude, z jeho pohľadu je to rozšírenie miery slobody aj pri uplatňovaní pracovnoprávnych vzťahov. Nemal by s ním mať problém ani konzervatívec, lebo by pod týmto vedel ochrániť tú nedeľu, ktorú ja vnímam tak, že toto je ako keby ten spúšťací moment z hľadiska kresťanskej demokracie tuná, a tým pádom takisto strana MOST – HÍD úplne podobne, keďže má tam aj liberálov, aj konzervatívcov, a rovnako aj SDKÚ. Takže neviem si predstaviť okrem potom už tvrdých politických argumentov, že ak by sme neurobili chybu, že to predložíme iba my z opozície, ale podarilo by sa tam vtiahnuť nejakých poslancov strany SMER, tak že by bol reálny odpor, argumentačný a racionálny odpor proti tomu, aby sme v rámci pracovnoprávnych vzťahov umožnili zamestnancom uplatniť výhradu vo svedomí z dôvodov či už konfesných, náboženských alebo akýchkoľvek, ktoré môžeme potom v tom zákone špecifikovať.
Toto je podľa mňa ten poctivý návrh, ktorý navrhujem. A dávam teda verejný záväzok, že do septembrovej schôdze by sa tu mohol objaviť, a preto nieže sa budeme obviňovať z liberalizmu a z neoliberalizmu, si viem predstaviť, že túto debatu posunieme ďalej. A preto ja v súčasnej podobe pri tomto návrhu zákona, majúc na mysli, že chceme chrániť ľudí, aby nemuseli pracovať naozaj vtedy, kedy nechcú, sa zdržím hlasovania. Čiže nechcem iba chrániť pracujúcich v úzkom sektore maloobchodného predaja, ale umožniť toto aj v iných službách, pretože aký rozdiel je medzi zamestnankyňou práčovne, ktorá pracuje v hypercentre, a dokonca niektorá je tam nonstop a nonstop aj v nedeľu, oproti tej pokladníčke, ktorá sedí vo veľkých hyperpotravinách, ktoré prevádzkuje TESCO? No nie je žiaden. Aký rozdiel je medzi zamestnankyňami v kaviarni, fotolabe, kine, detskom kútiku, stávkovej kancelárii a podobne? Čiže ak nám vznikne v pracovnoprávnom vzťahu alebo v pracovnom práve reálna ochrana cez všetky tieto profesie, tak, áno, zamestnávateľom, ktorých by ste nazvali vykorisťovateľmi a podobne, vznikne reálny problém, pretože budú musieť vo svojich HR, tak sa teraz tomu moderne hovorí, „human resource" z ľudských zdrojov vytvoriť predpoklad, že budú musieť mať ľudí, ktorí budú pracovať a ochotní pracovať cez pracovný týždeň, a budú musieť selektovať tých, ktorí vedia pracovať v nedeľu. Moja skúsenosť, keďže som aj bol zamestnávateľom, bola, dá sa na tom dohodnúť a dá sa kľudne akceptovať to, že niekto si vyhradí, keď je ten zamestnávateľ normálny, tak to zoberie v rámci nejakej atmosféry vo svojej vlastnej firme ako daný fakt, nezamestnáva niekoho v nedeľu. Stojí ho to možno o jeden inzerát viacej, pretože niektorí ľudia naozaj chcú pracovať v nedeľu. A dá do toho inzerátu iba text, že hľadá proste brigádnika alebo niekoho, kto v nedeľu chce pracovať.
A tuto sa vrátim do východiska.
Čiže ak by sme išli po ceste výhrady vo svedomí, a tá téma je rovnako blízka vám, ako aj mne, by sme sa vyhli obmedzeniam, ktoré vy chcete zaviesť zákazom. A to je, že obmedzujeme teda zamestnávateľov, z vášho pohľadu otrokárov alebo vykorisťovateľov. Iba by sme im tak dali povinnosť, že sa musia správať k ľuďom ako k ľuďom možno. A tým, že by chceli mať svoj voľný deň z dôvodu konfesie napríklad, nedeľu by museli akceptovať. Tuto naozaj ochráňme tých ľudí, ktorí pracujú, a zamestnávateľovi dajme tú povinnosť, že to bude musieť evidovať a z týchto alebo ďalších podobných dôvodov nemôže nikoho vyhodiť. Dokonca tam, kde tieto pracovnoprávne predpoklady súhlasia, nazval by som to takými poloodbormi, pretože ten zamestnanec je potom veľmi ťažko vyhoditeľný, pretože ťažko sa bude zamestnávateľovi argumentovať, či o prácu prichádza preto, že si niekto uplatňuje výhradu vo svedomí, tak tá miera ochrany je omnoho vyššia.
Druhé obmedzenie. Ak by sme prijali takýto plošný zákaz pre maloobchod, obmedzili by sme tých pracujúcich, ktorí v tento čas pracujú, pracovať chcú. A to, neviem, nechám na posúdenie možno aj verejnosti. A určite je časť verejnosti, ktorá mi dá za pravdu, že, áno, chce, a určite je veľká časť verejnosti, ktorá bude hovoriť o tom, že, nie, nemá možnosť v súčasnom nastavení povedať, že nechce pracovať v nedeľu. A preto dajme tam iné pravidlo, nie obmedzenie, aby sa nám tu zase nevyrojila druhá skupina s tým, že už si nemôže zarobiť ani v tú nedeľu, lebo z parlamentu jej to zakázali.
No a to obmedzenie najväčšie je aj také, ako keby sme sa ho tak trošička báli a kde by sme mohli a mali odpracovať najviac roboty. Týka sa to tých samotných kupujúcich, pretože ja mám pocit, že nemôžeme robiť, myslím, že kolega Chren to nazval, hlasovanie nohami. Čiže my asi máme reálny dopyt, keďže často tu zaznievajú argumenty o tom, že teda ľudia tam vtedy nakupovať chcú a vidíme plné tie centrá. Takže by sme aj týmto návrhom predsa len tých budúcich kupujúcich, tých spotrebiteľov obmedzovali. No a nemyslím si, že je nutné toto spraviť takým spôsobom, že zakážeme predaj. Ale vypreparujeme, máme na to reálny nástroj, tých ľudí, ktorí proste nechcú reálne v tú nedeľu pracovať, spôsobom tým, že uplatníme výhradu vo svedomí.
Chcel som ešte povedať jednu vec. Myslím, že to hovoril pán podpredseda parlamentu Figeľ, že ste mali ako keby veľké rokovania s Konfederáciou odborových zväzov, Nezávislými kresťanskými odbormi, pracovníkmi obchodu a cestovného ruchu a cirkvami. Mňa by zaujímalo, či oni preberali tento váš konkrétny návrh alebo sa tam jednalo všeobecne o nedeľnej práci, pretože nesmeruje moja podaná ruka tak, aby sme tú voľnú nedeľu teda ľuďom, ktorí ju chcú, priznali, či sa preberala aj z tohto uhla pohľadu alebo konkrétne k tomuto konkrétnemu návrhu zákona o obmedzení maloobchodného predaja bola preberaná týmito organizáciami. Ja sa po tom neviem dopátrať. Možnože či už predkladatelia alebo podpredseda parlamentu nejakým spôsobom doloží aj tieto slová, pretože jednu z tých organizácií (pracovníci obchodu a turistického ruchu) by som chcel vidieť, pretože jeden sektor maloobchodu vytrhávate oproti celému sektoru služieb a podobne, veľkoobchodu dokonca. Tak toto by ma veľmi zaujímalo.
Chcel by som ešte teda úplne na záver dodať, že dúfam, že v tej téme sa pohneme ďalej, lebo mám pocit, že niekedy politici skĺzavajú do takých dobrozdaní, že my tu teraz teda obhajujeme nejakú ochranu ľudí, ktorí sú v slabšej situácii oproti zamestnávateľom. A chceli by sme od vás my, verejnosť, aby ste si to všimli. Chceli by sme, aby ste si to všimli a hlavne to zhodnotili potom následne vo voľbách. Nechcem si myslieť, že to je tento prípad. Ale mnohé znaky toho, akým spôsobom sa tu argumentovalo, toto proste mne svedčí, a preto si dovolím ísť s konštruktívnym návrhom, preto si dovolím povedať jasné stanovisko, že mne sa nepáči z tých troch príčin to, čo je predložené, a dúfam, že sa zhodneme na tom, že naozaj v tomto pléne by nemal existovať žiaden poslanec ani žiadna poslankyňa proti uplatneniu toho, že naozaj budeme chrániť pracujúcich, ktorí sa môžu rozhodnúť pri pracovnoprávnej ochrane uplatniť výhradu vo svedomí. A toto by bolo to riešenie a nemal by tu byť poslanec, ktorý by za to nezahlasoval. Takže prajem teda tomuto vášmu návrhu nie celkom úspech v tejto podobe, ale tematicky si viem predstaviť zhodu a dúfam, že sa vyberieme touto cestou. Ďakujem za pozornosť.
