Videokanál poslanca

Mne sa páčil ten bod, kedy si spomínal presne to, na čo je dôležitá táto schôdza, teda okrem toho, že som sa aj ja teraz dozvedel o šťastnej udalosti tvojej rodiny, tak je tá druhá nemilá časť tejto schôdze, že sa verejnosť dozvedá o prešľapoch v tej časti, kedy kritizujeme prístup k exekútorom a k tvorbe vlastne nových pracovných miest, resp. ministra pri pristupovaní k tejto časti právnickej alebo akokoľvek to dáme, profesie. Samozrejme, že sú slušní ľudia a ten rozmer toho, že ono to ako keby išlo v priereze tých dôvodov, prečo táto schôdza je, že sú sociálne skupiny, ktoré sú veľmi slabé pri boji s exekútormi a že pravdepodobne sa tu podaril vytvoriť za reálneho pričinenia konca vlády, prvej vlády Roberta Fica a za nemého prizerania alebo tichého súhlasu tohoto ministra, že ten exekútorský systém spolu s úžerníkmi vystavuje veľmi slabé sociálne skupiny reálnemu tlaku, kde, myslím, že to Dodo Hlina často spomína, kde zrovna dôchodci a sociálne odkázaní ľudia sú ako keby najlepšie sociálne skupiny na exekúciu. A toto nie je dobrá vizitka ministra, ak je to jeden z tých ďalších dôvodov, ktoré pripadajú pri odvolávaní, ktoré treba verejnosti povedať, tak som rád, že to práve pri tejto schôdzi zaznelo.

Ja by som sa chcel spýtať, keďže vy, pán poslanec, pre mňa symbolizujete jednu takú entitu v tomto parlamente ešte aj z predchádzajúceho volebného, veď teda vy ste taký majster ad hominem útokov a rozdeľovanie tých rozpráv, ktoré dávate. Najprv tu pourážate celú opozíciu slovami o farizejstve a potom spravíte ako keby entrée do vášho curriculum vitae, ktoré ja vítam. Možno, ja som sa nikdy týmito otázkami nezaoberal, ale dobre. Čiže tým, že opozícia, asi tri- alebo štyrikrát ste to spomínali, že je farizejská, ja by som sa tiež chcel spýtať, že v čom, keď máme dva body odvolávania. Pýtal som sa podpredsedu vlády na ne a ste jediný, ktorý sa zatiaľ vyjadril nejakým spôsobom k obom a zastal sa pána ministra.
Len robíte jednu chybu, pretože pán minister vedie takzvaný monokratický úrad. Monokratický úrad znamená, že zaňho zodpovedá a nesie zodpovednosť politickú a to súvisí aj s tou prvou vašou otázkou o zákone. My sme nedávali trestné oznámenie na ministra, ktoré by sa bolo zaoberalo jeho porušením zákona. My vyvodzujeme politickú zodpovednosť na inom fóre, ako je Generálna prokuratúra, a je to parlament a sedí tu pán minister za pochybenia, na ktoré máme právo. A tam je aj moja hlavná výčitka. Akým právom keď vy sa pýtate, vy zhadzujete akéhokoľvek svojho poslaneckého kolegu a vy mu garantujete alebo nejakým spôsobom určujete, čo má robiť. 36 poslancov sa podpísalo na návrh na odvolanie ministra a neriešime iba striktne právny rámec jeho pochybení.
Ďakujem.

Skúsim sa opýtať ministra vnútra, možno bude vedieť. Ja by som chcel poznamenať, že ja uznávam to, ako máte vystavanú stranu pod takým tým demokratickým centralizmom, vystužená straníckou disciplínou, pracujúca metódou členská základňa potrebuje naž..., nakŕmiť a práve kvôli tejto metóde tu teraz sedíme, pretože tu máme nejaký problém so Star EU veľký. A je tu druhý bod odvolávania ministra, a to je udelenie dotácie exekútorovi na vytvorenie pracovných miest. A potom počúvame vyjadrenie pána premiéra, ktorý zo všetkých možných uhlov sa dokáže vyhnúť týmto dvom témam, a potom tu máme reálnu obhajobu podpredsedu vlády a ministra vnútra, ktorý obhajuje nie odvolávaného ministra, ale premiéra.
Čiže ja sa pýtam: Naozaj chceme, aby firma, ktorá dopredu nejaká stranícka centrála v duchu stranícka základňa alebo jej sympatizanti potrebujú pri udržaní si moci nakŕmiť a až nažrať, aby pukli, tak toto je tá téma, ktorej sa chcete všemožne vyjsť pod rúškou toho, že budeme rozprávať o nejakých štatistických údajoch, že budeme rozprávať iba o úspechoch a toto ako keby sme nevideli? Ja si myslím, a preto som podpísaný pod tým, že je to reálne pochybenie a nech sa na to pozeráme z akéhokoľvek uhla, tak by ste aj vy mohli súhlasiť s tým, že treba ministra odvolať, ak dáva exekútorom dotácie na vytváranie pracovných miest. Nikde viac ani menej v tom návrhu nie je.
Ďakujem.

Myslím, že môj procedurálny návrh bude bezpredmetný, pretože som vás chcel požiadať, aby sme neschválili to, čo sme práve schválili, aby sme nerokovali v noci. (Reakcie z pléna.) Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k rozprave, ktorá tu prebehla, ktorú som odsledoval, a na tomto spravodajskom mieste sa striedal s pánom Kvasničkom. Vystúpilo 11 pánov poslancov a viackrát sa do rozpravy zapojil aj pán predkladateľ a chcel by som povedať, že napriek tomu opakovanému predkladaniu a napriek tomu, čo asi všetci tušíme a vieme, že v momentálnom stave rozloženia politických síl a názorového spektra toto asi neprejde, chcel by som povedať, že príde, predpokladám, že príde vláda a príde silný mandát, ktorý so štátnymi sviatkami a pamätnými dňami už urobí raz poriadok. Viem, že bolo to tu párkrát aj spomínané, že existovala snaha aj toto volebné obdobie, že sa s tým niečo udeje. Neudialo sa tak. A či sa budeme sporiť o tom, že vznik Československej republiky je z hľadiska štvorlístka dejinných momentov dôležitý pri 30. októbri alebo 28. októbri, toto nie je podstatné. Podstatné je, že áno, súhlasím s tým, že štvorlístok, ktorý si ty dal celý do 20. storočia, môže byť takýto úplne rovnako, ako budem súhlasiť s predsedom súčasnej vlády, ktorý napríklad pri oslavách SNP hovoril o trojlístku ozbrojených vystúpení, kde hovoril o dobrovoľníckych výpravách v roku, v meruôsmom roku, kde hovoril o Štefánikových légiách a kde hovoril o Slovenskom národnom povstaní a hovoril o trojlístku toho, kedy sme sa v nejakom ozbrojenom vyjadrení zapísali či už do medzinárodných dejín, alebo do dejín svojej vlastnej štátnosti. A tam, či to bude hovoriť opozičný politik alebo premiér krajiny, je styčný bod, ktorý sa tuná týka légií, a tá osoba aj Milan Rastislav Štefánik. Pre mňa je dosť dôležitý moment, že (ruch v sále) naozaj by sme sa mali zamerať na, na to, že sú dejinné a štátotvorné alebo štátne a pamätné dni a bolo by treba naozaj relevantnú silnú vládu s mandátom, aby aj túto otázku v zmysle slovenských dejín, v zmysle symbolického odkazu pre verejnosť niekto raz a navždy poriešil, či už pri tom budeme otvárať tému konkordátu, lebo ja si nemyslím, že to, čo ohlásil predseda vlády, zabrzdil konkordát. Ja si myslím, že to zabrzdila iba vzbúrená verejná mienka, možno zdvihnuté obočie Konferencie biskupov Slovenska, pretože niektoré veci, či už cez ústavnú väčšinu, alebo prijatím zmeny zákona, v rukách proste máme. Čiže urobiť reálne a poriadne štátne sviatky z diskusie s historikmi, s politikmi, s rôznymi názorovými prúdmi v spoločnosti, je treba naozaj urobiť aj v duchu toho, čo, neviem, či to tu zaznelo, v duchu motta Milana Rastislava Štefánika "veriť, milovať a pracovať" je možno dátum konca októbra dôležitým, aby táto osobnosť, so smútkom hovoriac, pretože neviem, o akých osobnostiach sa celkom budeme baviť, ak sa pohneme na koniec 20. storočia, a kde sa nám takáto osobnosť nachádza po roku '93 z hľadiska budovania štátnosti. Máme ju, medzinárodne uznávanú, preto nemyslím si, že sa toto bude dať urobiť cez opozičný, opozičný návrh zákona, ale s tým by som chcel zhodnotiť aj tú rozpravu, že príde doba, kedy sa nájde vláda s reálnym mandátom, ktorý urobí aj poriadok v štátnych sviatkoch.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcel poznamenať, myslel som si, že si to rozmyslím počas tej prestávky, ale nie je to moc až také úsmevné, ale chcel som iba povedať, že ty tu kultúrnu vojnu proste vykopeš aj pri tomto štátnom sviatku a je jasné, že po rozhodnutí ústavného, Ústavného súdu je proste zákon o registrovaných partnerstvách alebo registrované partnerstvá ľudským právom. To rozhodol Ústavný súd, ale nemotal by som konkordát celkom do témy, kde, ja viem, že v obsahu tohto zákona je ako keby ten deal medzi 1. septembrom a 28. októbrom, ale moc sa mi to vystúpenie tentokrát nepáčilo, pretože jednak sme sa bavili o téme Milana Rastislava Štefánika, jednak sme sa bavili o téme vzniku Československa, a takže konkordát, odluku od cirkvi, registrované partnerstvá by som sa bol pri zrovna tejto téme troška zdržal.

Teším sa, že do tejto diskusie prispel aj exminister kultúry, a napriek možno nesúhlasnému postoju k tomu, čo budeme volať anachronizmom, tak rozhodne sa pripájam k tomu, čo si spomínal, že áno, tá základná bazálna otázka je, kde by sme boli bez Československa, a preto viacerí z nás deklarovali pri možnom, ja to ani nevidím ako spor, ale myslím si, že anachronizmom nie je to, že nie sme vysporiadaní v určitom momente s našou vlastnou históriou. Máme veľmi málo vecí, ktoré sa pred, obdobím pred 2. svetovou vojnou zaoberajú, je tu veľký pád z medzivojnovej republiky, ale osobnosti, ktoré, ktoré prichádzali následne a nejakým spôsobom sa museli vysporiadať s politickou situáciou nástupu fašizmu a podobne, nám chýbajú, a preto doteraz máme v spoločnosti prítomné minimálne tri-štyri prúdy, ktoré interpretujú dejiny zo svojho uhľa pohľadu, a mohli by sme pri symbolickom hľadaní vyjadrenia jedného zásadného dátumu, lebo takisto súhlasím a dlhodobo to presadzujeme, aby prišlo k redukcii štátnych sviatkov, lebo sme tuším so Španielmi lídri v tejto oblasti. Myslím, že ich máme, štátnych sviatkov a dní pokoja, 16, čo je v rámci Európskej únie najviac spolu so Španielmi. Čiže aby sme mali jeden dátum, ku ktorému by sme mali všetci nejakým spôsobom blízko a veľmi dobre, ja som to iba teda tiež spomenul, že existuje politická strana, ktorá jako keby z druhého tábora, a to je ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kratučko, ďakujem za podporu, pán veľvyslanec.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľujem si vystúpiť z hľadiska dvoch vecí. Jednak mám stručný a kratučký doplňujúci návrh na súčasné znenie zákona. A niekoľko poznámok k predkladanej novele zákona.
Všeobecne by som chcel povedať, že, samozrejme, rozumiem ambíciám a zámeru, ktoré bolo jednak deklarované v programovom vyhlásení vlády, a teda aj potrebe, ktorá nastala či už po roku 2010, alebo 2012 zmenami, či už v kompetenčných, alebo personálnej politike zahraničnej služby, ak sa dotkneme obchodnej diplomacie, alebo aj samotnej zmena názvu ministerstva a rozšírenie koordinačnej a riadiacej, by som tak mohol povedať, funkcie ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Dôvodová správa sa tomuto momentu, i keď textácia zákona v paragrafovom znení v mnohých bodoch priamo hovorí o dopĺňaní toho slovka európskych záležitostí, veľmi nezmieňuje. Dôvodová správa sa viac menej zmieňuje - aj v úvodnom slove sme to počuli - sa zmieňuje o problémoch, ktoré nastali pri prijatí kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, a teda zvyšovanie platov o pevnú tarifu. Takže áno, zákon sa zaoberá aj týmto.
Ja by som chcel v prvom rade oceniť, že prichádza k tomu, že sa ten zámer vyčistiť a legislatívne nastaviť rámec deje zároveň. Ako člen európskeho výboru takisto by som chcel oceniť to, že ak tomu dobre rozumiem, bol vtiahnutý výbor pre európske záležitosti aj do činnosti zahraničnej štátnej služby, a to tým, že pri menovaní diplomatických misií, ak to odcitujem: "Vedúci diplomatickej misie v členskom štáte Európskej únie alebo vedúci stáleho zastúpenia predkladá pred nástupom na výkon funkcie na prerokovanie návrh zamerania činnosti diplomatickej misie aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti." Tento moment vítam. Pravdepodobne prispeje k vyššej informovanosti aj samotných členov, aj európskeho výboru a myslím si, že toto iba môže pomôcť vťahovať do deja v rámci Európskej únie aj Národnú radu a poslancov Národnej rady.
Škoda len, že v dôvodovej správe to gro toho zákona, ktoré som ja vnímal, nie je. Skôr sa venuje tým platovým záležitostiam. Ja by som mal možno aj otázku v tejto súvislosti, ak sa teda prehupnem k tým platom. Keďže v rámci pôsobenia výboru sem-tam sa stane, že sa dostaneme na zahraničné cesty, a býva dobrým zvykom, že ak sa to deje pri návšteve nejakej krajiny a je možnosť, tak niektoré tie konzuláty navštevujeme. Máme veľmi pekný konzulát, či v Prahe, alebo Budapešti. Akurát a možno tam znie tá otázka, akurát je veľmi poddimenzované, ak to mám takto povedať, starostlivosť o tie nehnuteľnosti. Či existuje nejaký systémový prístup k tomu, aby veľmi dobre umiestnené, vo veľmi peknom prostredí a dokonca niektoré aj s historickou hodnotou budovy takpovediac neboli vystavené chátraniu, resp. vysokým energetickým nárokom, kedy aj samotní zamestnanci sa potom následne skladajú, napríklad na vykurovanie a podobne. To je veľmi konkrétny a parciálny poznatok z poslednej, ostatnej cesty. A nie veľmi sú títo zamestnanci s týmto spokojní. Na druhej strane rozumiem, že konsolidačné úsilie sa, predpokladám, prejavuje aj v tejto, v tejto oblasti.
Takže som rád, že prichádza novela zákona, ktorá reflektuje rok 2010 aj rok 2012, prijatie kompetenčného zákona, a dovoľujem si spolu s kolegami Erikou Jurinovou, Igorom Hraškom a Mirom Kadúcom predložiť kratučký doplňujúci návrh, keďže viackrát sme sa tu bavili o úrade a pôsobnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tak aby sme vetu, ktorú navrhuje samotné ministerstvo v § 12, ktorú navrhuje v znení: "Zastupiteľský úrad plní úlohy vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí," doplnili tak, že: "Zastupiteľský úrad v súčinnosti s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí plní úlohy vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí." Čiže tá veta by znela tak, že by sme priamo do kompetenčného nastavenia zahraničnej služby Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí vtiahli. Skrátene. Tie dôvody, ktoré nás vedú k doplneniu tej vety "...v súčinnosti s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí", je, že novelou tzv. veľkého kompetenčného zákona 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v roku 2012 sa koordinácia aj výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí dostala pod ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale nie úplne. Ja som vtedy takisto vystupoval, pretože tento krok sa mi z hľadiska ambície ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí zdal ako správny, a preto som mal za to, že by bolo dobré ustanoviť tú koordinačnú činnosť tak, aby bolo jasné, že máme zriadený úrad a treba ho do, vťahovať do nášho zahraničného pôsobenia tam, kde je pri koordinačnej činnosti ministerstva.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa podľa zákona č. 474/2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tak ďalej podieľa na tvorbe štátnej politiky, ale podľa § 4 ods. 6 písm. e) uvedeného zákona "spolupracuje pri výkone svojej pôsobnosti s orgánmi združujúcimi Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj Slovákmi žijúcimi v zahraničí a udržiava s nimi vzájomné styky", je presná citácia uvedeného zákona. Spolupracuje a udržiava kontakty s obdobnými orgánmi iných štátov zabezpečujúcich starostlivosť o vlastných krajanoch žijúcich v zahraničí, čo sú úlohy, ktoré tento úrad jednoznačne plní v zahraničí, kde pôsobí aj zastupiteľský úradu. Čiže ak máme zastupiteľský úrad a zároveň máme pôsobnosť úradu, aby presne ten koordinačný orgán, ktorým je ministerstvo, aby mohlo tú zahraničnú službu smerovať tam, kde je najlepší zámer a najlepšie pôsobenie v celej Slovenskej republike.
Čiže tento pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh dávame z dôvodu toho, že nechceme, aby prichádzalo k duplicite pri plnení úloh, ale, naopak, predchádzať chaosu a nekoordinovaného postupu pri plnení úloh v zahraničí vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí, a preto by bolo dobré výslovne v ustanovení predloženého návrhu uviesť, že zastupiteľský úrad síce plní úlohy voči Slovákom žijúcim v zahraničí, ale vždy výlučne v súčinnosti s úradom, ktorý bol na tieto účely zriadený.
Dôvodová správa, samotná dôvodová správa ministerstva hovorí o zosúladení ustanovení vládneho návrhu zákona s veľkým kompetenčným zákonom, a nie o ďalšom okliešťovaní právomocí Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Čiže takéto zosúladenie by sa mohlo udiať aj vo vzťahu k zákonu o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Je to možno nepodstatná zmena, nevidím tam nejakú veľkú politiku. Skôr si myslím, že ak by ministerstvo ako koordinačný orgán spolu so zahraničnou misiou a s pobočkami úradu naozaj malo spolupracovať pri zahraničnej, tak by sa súčinnosť nášho zastúpenia s Úradom Slovákov žijúcich v zahraničí mohla stretnúť v pléne s podporou, a preto sa prihováram za prijatie a vašu podporu tohto doplňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Janko, ja som bol predtým prihlásený do faktickej, potom som to stiahol, lebo Ďurka Langsfelda si spomenul sám. Ale, nakoniec, mi nedá nereagovať, pretože si vytiahol tú metaforu prepnutú cez 28. október a to je pre mňa z jedného uhla neakceptovateľné, pretože spor medzi 28. októbrom a 14. marcom je v tejto spoločnosti dlhodobo prítomný. A preto som aj ja vystúpil v zmysle toho, že existuje, ak máme zladiť nejaké názory, lebo tie názory zhruba ako prebiehajú touto snemovňou, tak sú aj v spoločnosti. Jeden si povie, že: „Čo už len poslanci vy tam, preboha, kvákate o štátnych sviatkoch, keď treba spravovať krajinu. Prijímajte zákony, aby nám bolo lepšie, alebo prijímajte zákony, ktoré budú nastavovať základné parametre fungovania krajiny, a nechajte dátumy už raz dátumami.“ To je jedno spektrum, potom sa bude zaoberať druhé tým, či to bude 28., ďalšie tým, či to bude 14. marec, a podobne a nedohodneme sa. Táto spoločnosť postráda to, čo má spoločnosť mať. A to je niečo spoločné. Vedieme dlhodobo zákopové vojny. A preto sa aj prihováram, či to bude myjavské, ja tam tých starostov vidím, že to môže byť z hľadiska regiónu celkom zaujímavý moment. Áno, súhlasím s tým, nájdime ten dátum, ale hľadajme ho s tým, že budeme sa navzájom počúvať. A ja som preto prišiel aj s kompromisným riešením aj v zmysle toho symbolizmu, ktorý je v 30. októbri obsiahnutý. Dík.