Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, je nás tu zopár, ktorí sme tu od 18.30 hodiny predchádzajúceho dňa. A obdivujem aj tuná strážcov predkladateľov tejto schôdze, že sú tu celý čas.
Musím to spomenúť, z nášho klubu boli štyria, ktorí mali možnosť zažívať odvolávanie Ivety Radičovej. A tiež to bolo nočné rokovanie. Moc sme s tým nesúhlasili ani vtedy. Ale je jedno, čo sa nedá poprieť, tak Iveta...
Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, je nás tu zopár, ktorí sme tu od 18.30 hodiny predchádzajúceho dňa. A obdivujem aj tuná strážcov predkladateľov tejto schôdze, že sú tu celý čas.
Musím to spomenúť, z nášho klubu boli štyria, ktorí mali možnosť zažívať odvolávanie Ivety Radičovej. A tiež to bolo nočné rokovanie. Moc sme s tým nesúhlasili ani vtedy. Ale je jedno, čo sa nedá poprieť, tak Iveta Radičová, a to bol ten obdivuhodný výkon na ženu, premiérku, napriek obrovskému tlaku, prezentáciám, 62-člennému zohratému poslaneckému klubu strany SMER, ktorí do nej šil hlava-nehlava, na tomto mieste sedela celý čas, celý čas sa dívala do očí, snažila sa vstúpiť do rozpravy a argumentovať, keď vtedajší opoziční poslanci, či už terajšej vládnej strany alebo vtedy aj zo strany SNS, ju nešetrili pri rádovo menšom, i keď to nechcem porovnávať, prečine.
Nepáči sa mi, že sme zažívali počas toho dvanásťhodinového maratónu doteraz to, že premiér nereaguje na naše výzvy. Nepáčilo sa mi ani to, že šesť hodín sa vlastne opozícia a zvolávatelia schôdze na začiatku nedostali k slovu. Nevadí to. Treba sa popasovať s tým, že prišlo k nie veľmi obdivuhodnej udalosti pri správe vecí verejných, pri správe našich spoločných peňazí. A toto bolo priznané aj samotným konaním premiéra, a to tým, že odvolal, možnože je to také symbolické, dve ženy alebo požiadal ich o odstúpenie. A mne sa zdá, že týmto ako keby malo byť urobené zadosť tomu, že sa v našom zdravotníctve vyskytla kauza, kde sa hovorí o šesťstotisícovom alebo miliónovom predražení jedného špecializovaného prístroja, CT-čka v Piešťanoch. Myslím si, že nebolo v tom urobené zadosť a je oprávnené, že ľudia na Slovensku, novinári a takisto mnohí z opozície sa rozhodli vypýtať si vyššiu mieru zodpovednosti. A siahli po legitímnom nástroji opozície. A 33 podpismi, za ktoré sa chcem aj týmto poďakovať, pozvali premiéra do parlamentu, aby sa zodpovedal, aby vysvetlil, či táto kauza nehovorí o tom, že existuje pri správe vecí verejných a nakladaní s verejnými prostriedkami omnoho viacej, ako je len vyvodenie zodpovednosti ministerky a podpredsedníčky parlamentu, tuná mi to kolega Fecko hovorí, politickej. No nemyslím si to celkom, lebo žiada sa vyvodiť zodpovednosť vo viacerých rovinách, ako je čistota politická.
Na nasledujúcu schôdzu bude predložený návrh zákona, ktorý bude hovoriť o tej zodpovednosti, na ktorú sa oprávnene pýtajú ľudia. A tá zodpovednosť sa volá trestnoprávna, pričom druhá zodpovednosť je možno aj hmotná. To znamená, že, áno, mali by sme ísť ďalej, lebo politická zodpovednosť sa v našich politických siločiarach a v našich pomeroch Slovenska niekedy aj zamieňa s tým, že neexistuje, neexistuje nič také, je to taká nechytateľná entita, čo to je tá politická zodpovednosť, či sa ona nedá aj voľne zameniť za slovo nezodpovednosť, lebo máme tu mnohých na rôznych úrovniach, samosprávnych, regionálnych a siahajúcich až do ústrednej, štátnej alebo verejnej správy, kde sa vymieňa pojem politická zodpovednosť a pojem nezodpovednosť, pretože nikto nie je naozaj potrestaný. Tu sa, myslím, predseda SDKÚ a mnohí pýtajú na to, kde skončí alebo kde mal skončiť, alebo kde skončil ten milión eur. A to je tá trestnoprávna zodpovednosť. Ten konkrétny človek, ktorý rozhodol, má sa postaviť pred orgány, pred verejnosť a má niesť zodpovednosť, pretože pri omnoho menších prečinoch finančných a z hľadiska miery zodpovednosti, ako hovoril premiér pri svojom úvodnom slove, myslím, že používa slovo agenda, majú obrovskú agendu a tým pádom aj obrovskú zodpovednosť. No a toto je ten čas, keď ju treba vyvodiť a keď sa treba pozrieť pravde do očí, pravde do očí pri možno aj konkrétnych výhradách mojich predrečníkov a konkrétnych výhradách a odpovediach na tú otázku teda, kto si dovolil zarábať na krvácajúcom a finančne poddimenzovanom zdravotníctve. A ak takéhoto človeka, a naozaj sa prihováram za to, nájde, nech buchne do stola a nech presne vieme my opoziční poslanci, cez toto fórum je možnosť, aby sa to dozvedeli médiá a cez ne verejnosť, pretože mali sme tu dobu a vy starší si ju pamätáte omnoho viacej, keď sa pomenúvali veľké spoločenské problémy, ale veľmi ťažko sa hľadal ten konkrétny zodpovedný človek, pretože systém vládnutia počítal s tým, že my chyby nerobíme. Je ľahké sa potom postaviť v monológu a hovoriť: „Áno, veď pracujeme, agenda je široká, dali sme aj vlaky zadarmo, ale tak robíme aj chyby a ja som sa teda prekvapivo postavil a požiadal som ministerku, nech opustí svoj post.“ Lenže, tak ako uvádzame v návrhu tí, ktorí sme za ním podpísaní, a tí, ktorí sa veľmi aktívne vyjadrili z opozície, zo strán, ktoré to nepodpísali, že plne stoja za týmto návrhom, je jasné, že tuná premiér má ísť omnoho ďalej a ísť po konkrétnych ľuďoch a presne a jasne ich označiť.
Nepáči sa mi jedna vec na tejto schôdzi. A to je ten tón, ako sa premiér v tom monológu postavil a začal najprv vymenovaním káuz, kauzičiek a krívd, ktoré spáchali, myslím, od roku 1998 vlády, ktoré predchádzali alebo prerušili jeho vládnutie. Mne to pripadalo tak, že premiér vyťahoval kauzy, veci, ako sa kradlo, ako sa rozkrádalo, a my tu zase sa snažíme hovoriť o tom, a sú to mnohí z nás, že teda je atmosféra v spoločnosti, že sa kradne ďalej, čo si z tohto môže občan odniesť. A často z nás z toho obviňujú. A tu si priznajme, že povolanie alebo poslanie politika nie je veľmi obľúbené a nenesie vysoký kredit v spoločnosti, že teda kradnú úplne všetci a je to úplne celé jedno. Len potom sa tu objavia v príhovoroch ľudia typu Janko Mičovský, Martin Poliačik, Erika Jurinová. A tým veľmi sa nemôže pozrieť premiér do očí a povedať im, že vy ste tiež takí a nás preto tolerujte a prečo do nás útočíte, keď my to robíme veľmi podobne, ako vy ste to robili predtým. Toto je úplne falošná, zlá a chorá cesta. Tadiaľto už raz a navždy cesta nevedie. Dodo Hlina to nazval, že vyťahujeme tu knihu Genezis, tá metafora a symbolika sedí, že začíname takmer od Adama a pomaly tu budeme sa baviť o tom, akým spôsobom zafungoval v rajskej záhrade had a akým spôsobom tam pôsobila Eva. Toto by sme nemali hovoriť a mali by sme sa otočiť, múdro povedané, pro futuro, čo do budúcnosti.
Áno, súhlasím aj s tým, čo hovoril podpredseda vlády Kaliňák, že sú kroky, sú náznaky legislatívnej činnosti možno aj pod tlakom trikrát predkladaného zákona o ochrane nahlasovateľov korupcie z radov opozičných lavíc. Jeden z najkomplexnejších z nich predkladal práve Ján Mičovský, možno aj na základe svojej personálnej skúsenosti a, potom už viem, aj na základe odrobenej práce. No a prišlo k tomu, že koniec koncov, áno, je to spoločenská téma, treba plniť záväzky, ktoré niektorí ministri a niektorí členovia dali, a dokonca teda si treba sem-tam prelistovať aj to programové vyhlásenie vlády, no a príde nejaký náznak whistlebloweringu, nejaké elektronické mýto. A vôbec nesedí argumentácia, že to šlo rýchlo a čo oni urobili za dva roky a čo my sme stihli urobiť za dva roky.
Čiže ak by sme sa teda mali pozrieť do budúcnosti, tak nebude do nemoty stačiť vyratúvanie privatizačných káuz, pretože to vládnutie sa začína preklápať do siedmeho, ôsmeho roku a pri monolitnom zostavení súčasnej vlády, ktorá pozostáva z jednej strany, treba hovoriť o tom, že treba sa pozrieť na veci reálne a povedať si, čo sa už za dva roky podarilo. Niekedy tento parlament mal takú milú procedúru, tuším s profesorom Hubom sme sa o tom bavili, že sa zvykol robiť odpočet ročný aj tu. Neviem, prečo sa od tej praxe upustilo. Ale možnože tu by bol ten priestor na to. Takisto ja si osobne myslím, že tu chýba aj inštitút všeobecnej rozpravy. A možno potom menej by pán predseda parlamentu kritizoval to, že ľudia pri predkladaní konkrétnych parciálnych návrhov zákonov cítia potrebu sa vyjadriť k aktuálnym spoločenským otázkam a robia to pri predkladaní návrhov zákonov či vládnych alebo svojich vlastných.
Korupcia.
Korupcia vo svojom význame, tak ako to pochádza z latinského slova, znamená nehanebnosť, zvrátenosť. Toto slovo sa nachádza aj v tom podaní. A myslím si, že ľudia oprávnene cítia, že už je toho dosť, že tej nehanebnosti a zvrátenosti sa vyskytuje pri správe vecí verejných veľa, neexistuje jedna debata k tomu, a tu sa veľmi premiér mýli, že opoziční poslanci sa nenachádzajú medzi ľuďmi a v regiónoch, pretože práve z tých regiónov a od tých ľudí pochádza to, že ako keby neexistoval jeden dôkaz, že ak sa nakladá so štátnymi, samosprávnymi, regionálnymi prostriedkami, tak niekto sa pri tom nenabaľuje. Niekto to tu pomenúval, že sa tu rozpráva z tej ústrednej štátnej správy o 20-, 30-, 40-percentných ministroch. Inde hovoria o tom a ide to až tak ďaleko, že sa pýtajú, že čo, pre boha živého, čo spravuje štát, samospráva alebo región, reálne funguje, kde nie sú tie reálne problémy, kde by boli ľudia naozaj spokojní a boli by aj tak trošku hrdí, že máme tu niečo spoločné, toto sa podarilo a vieme, že zodpovední ľudia dbajú v prvom rade na to, aby, a nechcem používať veľké slová, tu bolo nejakým spôsobom zabezpečené to verejné blaho.
Ja pri zdravotníctve musím, mal som tu aj kolegov z Trnavy, poukázať na jednu vec, ktorá prebehla mestským zastupiteľstvom, týkala sa zdravotníctva. A ja som v tej veci interpeloval teraz už exministerku. A týkalo sa to pozemku v trnavskej nemocnici. Pozemok v trnavskej nemocnici, ktorý bol predaný developerovi, ktorý stavia Kauflandy a Tescá, tieto dve spoločnosti, bol v Trnave predaný ako nezastavateľný pozemok. Vraj teda v tejto situácii nezastavateľného pozemku bol ocenený a bol predaný z pohľadu akéhokoľvek realitného makléra absolútne pod cenou, pretože pointa prišla po jeho predaji. A skúste uhádnuť teda, čo je v Trnave. A veľká kauza a atmosféra bola s tým, že riaditeľ nemocnice, ktorý po schválení ministerstvom zdravotníctva a zaplatení a schválení aj ministerstva financií prišiel pred poslancov trnavského zastupiteľstva žiadať o zmenu územného plánu, žiadať o zmenu územného plánu v dobe, keď on a nemocnica neboli vlastníkmi toho pozemku, pretože pozemok bol predaný, zapísaný v katastri a peniaze boli na účte nemocnice. Keď tam sme, ja ako poslanec Národnej rady, ktorý môže vystúpiť, a so mnou zopár aktivistov a občanov, to vysvetľovali, tak samotní poslanci strany SMER, ktorí sedia v tom mestskom zastupiteľstve, zostali šokovaní tým, že čo sa to vlastne deje. A sme sa pýtali toho pána riaditeľa: A vy tu teda zastupujete toho developera, toho, ktorý ide stavať v areáli, aby to zaznelo s plnou váhou, v areáli trnavskej nemocnice bude nákupné stredisko? Toto si lajzne alebo to si dovolí málokto. U nás sa to stalo, popredal sa jeden z posledných kompaktných pozemkov v širšom meste Trnavy. A predal sa ako nezastavateľný pozemok.
Čo je pointa tohto príbehu? Asi všetkým je jasné, že keď sa robí ocenenie pozemku, na ktorom sa nedá stavať, a keď následne človek, ktorý riadi nemocnicu, príde v mene nevieme už koho, pretože už tri týždne alebo skoro mesiac ten pozemok nevlastní, príde ten človek ako keby v mene developera hovoriť toto: „Potrebujeme zmeniť územný plán, aby ten developer tam mohol stavať.“ A sa ho my pýtame: „Čo z toho máte vy, pán riaditeľ, keď vy už máte peniaze na účte, a kde je ten developer, ktorý teda by mal pred to mestské zastupiteľstvo prísť a obhajovať svoj vlastný záujem, pretože vlastní pozemok, na ktorom sa nedá stavať, lebo to nedovoľuje územný plán?“ Tak tento developer tam nebol a obhajoval to nominant strany SMER, veď koho iného by bol ten nominant, a vyrušilo to, musím podotknúť, že sú aj statoční poslanci strany SMER, samotných ich. Samozrejme, tá odpoveď odznela v absolútnom duchu, ako je to v strane SMER, že ocenenie pozemku bolo absolútne v poriadku na dobu, keď sa to ocenenie robilo. Čiže ten pozemok bol ocenený ako nezastavateľná plocha, nebol tam ani riadok navyše. Potom som to ešte v ústnej interpelácii zvlášť zdôrazňoval, že momentík, ja by som to chcel vedieť, lebo ja viem, akými metódami to spravíte a spravíte to tak, že zmenu územného plánu, tak ako to robíte vždy, budete prerokovávať cez leto, v auguste. Tak sa aj to stalo, do bodky sa tento scenár naplnil a z nezastavateľného pozemku s jednou cenou máme pozemok, na ktorom sa už stavať dá a budeme mať v areáli nemocnice nákupné stredisko. Neviem, či toto nejakým spôsobom zlepší kvalitu služieb.
Čo sa nemocnice týka, pri tom predstavovaní pán riaditeľ trnavskej nemocnice hovoril o tom, že treba zmeniť územný plán, lebo by veľmi rád videl nemocnicu aj v Trnave ako nemocnicu 21. storočia, a na otázku, že keby bol požiadal o zmenu územného plánu predtým a bol by sa zmenil a bol by dal naceniť pozemok, na ktorom sa stavať dá, a bol by získal násobne možno 100 %, možno viac, bavíme sa o miliónoch eur, viac do rozpočtu nemocnice, tak by ten svoj projekt a víziu nemocnice 21. storočia v Trnave mohol realizovať s omnoho väčším budgetom, pretože myslím, že to bolo 23-tisíc metrov štvorcových, ktoré sa tam predávali, by bol možno to nepredal pod cenu, ale za reálnu sumu. Vtedy to prebehlo lokálnymi médiami, ľudia si myslia svoje, a zase sa tak zaradila jedna inštitúcia do balíka, veď takto to funguje, veď takto to robia politickí nominanti, to je tá obžaloba nášho hnutia, lebo my považujeme za rakovinu spoločnosti politické nominácie, verejne spravované. A toto sú tie dôsledky, pretože strana sa o to postará.
Uvažujem nad tým, že toto malo ešte jednu neblahú pointu, ktorá sa dotkla mojej rodiny. A tuho som uvažoval o tom, ako to potom spraviť. Ale nemyslím si, že pre potreby tejto schôdze to treba. Ale ja len chcem upozorniť tých zodpovedných, že to tak nenechám a zdravie mojich príbuzných je mi prednejšie než vyvršovanie nejakých ľudí, ktorí ľuďom, ktorí 11 rokov nemajú žalúdok, pretože zvádzajú boj s rakovinou, zobrali invalidný dôchodok. To sú potom tie reči pána Bublavého a pána Kaníka. Toto dokážu spraviť nominanti strany SMER.
Mám ešte jednu takú metaforu, pretože sa mi páčilo také to zhrnutie, jednak prejav Janka Mičovského ako predrečníka a jednak Martina Poliačika, ktorý si dovolil do svojho prejavu zakomponovať ako keby to svetielko na konci tunela, alebo tú nádej. A tú nádej koniec koncov máme. Napriek tomu, že sme sa dostali na toto rokovanie v sobotu o pol siedmej večer, nedostávame tak často od vlády a vládnych poslancov tie označenia, teda dovolil s tým prísť iba na tlačových konferenciách predseda parlamentu, o našom alebo mnohých kolegov politickom bezdomovectve a podobne. A myslím si, že v priamom politickom súboji bude môcť verejnosť vyhodnotiť, pretože to nedostáva nálepky o cirkuse až tak často, nedostáva to táto schôdza a je dôstojný jej priebeh do doterajších minút, hovorí skôr o tom, že, áno, máme argumenty, sú vízie. A mám pocit, že sa navzájom počúvame a nejakým spôsobom sa možno SMER alebo táto ľavá strana snemovne snaží z nášho pohľadu obhájiť neobhájiteľné, ale aspoň, a tam chcem vidieť tú nádej, sa počúvame a snažíme sa argumentovať. Útoky ad hominem odišli s pánom Blahom preč a doteraz tá schôdza išla viac-menej vo vecnej rovine a osobné útoky tu veľmi neboli. Tam vidím ja nádej, minimálne tam, kde sa začína diskusia. A v parlamente to má dokonca v tom morfologickom základe, slovo parler znamená rozprávať, si vymieňame argumenty a snažíme sa nájsť to riešenie.
Ja neviem, či voliči, a to nevedia ani vládni politici, vyhodnotia tento moment odvolávania predsedu vlády v nedeľu za budovanie systému, korupčného systému alebo jeho minimálne krytie a nastavovanie jeho parametrov. A keby aj toto nebola pravda, určite je pravdou, že udržiava status quo v tom, ako sú nastavené parametre rodinkárstva, klientelizmu a straníckeho klientelizmu, ako Rišo Vašečka presne zacitoval, čo je v tej Žiline. Veď to je obludné. Ak si to rozmeníme na drobné, snažil sa tomu premiér vyhnúť tým, že tam presne zabudol tú politickú štruktúru spomenúť, zvlášť ak je to presný citát. A keďže to zaznelo vo viacerých médiách a nikdy nebol ten citát dementovaný, tak spomeniem pri tom, že, jasné, ideme pomáhať Žilinčanom, ale rovnakú pomoc by bolo treba vyvinúť na základe nejakých jasných parametrov, či je teraz pre nás dôležité oddlžovať Žilinčanov alebo riešiť problém s obchvatom v Trnave, alebo riešiť obchvat v Prešove, križovatku, tak, že treba ich vypracovať, zadať a potom na základe tohto posudzovať jasné prerozdeľovanie prostriedkov, ktoré si zaslúži verejnosť tak, že vy v Žiline ste to dostali na základe týchto parametrov, a nie na základe prítomnosti v rovnakej politickej štruktúre. Ja to slovo moc nepoužívam, ale žiada sa mi dodať, že, pre boha živého, veď toto zabíja akýkoľvek demokratický prvok, o ktorý tu mnohí reálne bojovali tak, že toto sa nesmie už stať. A po 25 rokoch si to niekto dovolí verejne použiť. A navyše sa zdá, že veď mnohí tomu rozumejú.
Pri tej politickej bohorovnosti premiéra a pri všetkej úcte sú kroky, akým spôsobom sa dá narábať s verejnou mienkou v niektorých bodoch, obdivuhodné, ale toto nesmiete, pán premiér, zneužívať, lebo dokážete do spoločnosti zasievať také veci, ktoré sa nám ako ľuďom, ktorí v tom parlamente sme, môžu vymknúť z rúk, pretože ak by ste vy zachytili takýto signál, že niekde sa niečo rozdeľuje na základe politickej príslušnosti, na základe politickej štruktúry, vy najskôr by ste mali proti tomu hovoriť, že: „Pozor, mám monolitnú vládu, mohlo by sa to veľmi podobať na tú predchádzajúcu dobu. A ja premiér tejto krajiny nedovolím, aby sme tu uprednostňovali na základe politickej príslušnosti.“ Za týmto budú trpieť ľudia, ktorí majú iba iný názor, ľudia, ktorí si vybrali v komunálnych, v regionálnych voľbách niekoho iného, pričom kvôli tomu, že nie sú v rovnakej politickej štruktúre, bude trpieť ich región, pretože zrovna tam by sa mohli tie peniaze, ktorých je málo, hodiť omnoho viacej ako zrovna tam, kde ja teraz potrebujem svojmu politickému kolegovi pomôcť v kampani, pomôcť s riešením problému. A ani si nemyslím, že je to pomoc s riešením problému, ale pomoc tým, že tuná sa ty potrebuješ teraz zapáčiť a v rámci tej stratégie, ktorú my nastavujeme, že potrebujeme do verejnosti dať jasný signál, že ten, kto je s nami, peniaze dostane, a ten, kto nie je s nami, ide v podstate proti nám, pričom peniaze sa nenájdu. Toto je jeden z argumentov, ktorý si myslím, by mohol padnúť na úrodnú pôdu.
A ak teda budeme hovoriť o tej nádeji, tak opustime terminológiu politických bezdomovcov, vzájomné osočovanie a opustime aj striktný stranícky klientelizmus, pretože je to naozaj rakovina spoločnosti a nechcel by som, ak sa vláda vymení, ak príde iná alternatíva, aby nasledujúca vláda nejakým spôsobom, ako to býva možno niekedy zvykom, revanšistickým spôsobom alebo nejakým vracaním to zase strane SMER to vracala a podobne. Toto je začarovaný kruh na základe dávnych Chammurapiho dôb v duchu oko za oko, zub za zub, až zostaneme všetci slepí a bezzubí. Čiže tento spôsob politického boja a politickej reality ja považujem za cestu do pekla.
Chcel by som povedať, že, ja som to tu spomínal, mal som teraz možnosť v poslednom čase vidieť zopár premiér v národnom divadle, ktoré sa z môjho pohľadu dotýkali duše Slováka. Z nich jedna sa volá Polnočná omša. Dotýka sa slovenského štátu. Je o tom, ako sme si žili, kde v úzkej rodine boli rozoberané tie parametre, akým spôsobom to vieme robiť, čo by nám mohlo byť ako Slovákom vlastné. (Ruka ruku myje. Mal si sa postarať ty, fašista, o to, aby nám fašisti dali pokoj, ty, komunista, o to, aby nám komunisti dali pokoj, a my tu tak s nikým nič nemáme, prežijeme.) Niektorí z nás sa vydali na obhajobu verejného záujmu a opustili sme tieto možnosti, teraz naposledy zas bol iný moment, Timrava nazývala sa hra, veľmi podarená premiéra sa nazývala Bál, pri ktorej takisto schopnosťami pri jednej spoločenskej udalosti sa presne dá nastaviť zrkadlo tomu, ako si tu žijeme.
A poslednú metaforu už som spomínal v jednej faktickej poznámke. Bol Karpatský thriller. A on bazálne súvisí s touto schôdzou. Nebude sa páčiť politikom veľmi, a niektorí, ja si myslím, sa v ňom museli nájsť, presne tie brutálne, cynické mechanizmy, akým spôsobom sa korumpovať dá na jednej strane, akým spôsobom má ťažký život ten, kto túto korupciu chcel odhaľovať a odkryť, akým spôsobom z toho benefitu a ako sa navzájom kryjú tí, ktorí tie peniaze vlastnia, rozdeľujú spoločnostiam, ktoré vytvorili obludný mechanizmus, ako korumpovať, ako s nimi spolupracujú. Ja túto hru odporúčam vidieť možno aj z titulu toho, že nie všetko sa dá vyjadriť verbálne, nie všetko sa dá vyjadriť v pléne parlamentu, a obžaloby doby, pretože umenie je to, ktoré tu zostane, aj keď my už tu nebudeme. A presne toto sú veci, ktoré musia vznikať.
Ešte je jeden film volá sa Kandidát. Aj ten sa venuje politike. A keby sme sa na to pozreli, čo vzniká na Slovensku, tak toto je to, čo tvorí a zachytáva kolorit našej doby. A to je to, čo my sa snažíme odkázať premiérovi, že s týmto veľmi nehýbe a berieme ho za to na zodpovednosť, ja ho beriem teda na zodpovednosť do dôsledkov, som jeden zo signatárov tejto schôdze a chcem povedať, že vzhľadom na doterajšie vystúpenie exekutívy, alebo nazvime to akokoľvek, niektorí to volajú ľudovo smerácke šľachty, ktorá sa nachádza vo vláde, ma exekutíva nepresvedčila a budem hlasovať za odvolanie premiéra Fica, za jeho zlyhanie hlavne v protikorupčnej oblasti, a tým aj budem hlasovať za pád celej vlády.
Ak sa máme zamyslieť na tým, a tým by som končil, čo je alternatíva, chcem to zopakovať a chcem to zopakovať veľmi nahlas, to, kam ste dostali túto krajinu z hľadiska pohľadu cez obžalobu, cez korupciu, je akákoľvek iná alternatíva k vám a k vašej vláde lepšia, a preto si myslím, že by ste nemali pokračovať vo funkcii premiéra. Nechceli ste byť v tej funkcii, chceli ste odísť do Grasalkovičovho paláca, nepodarilo sa vám to, tak teraz, ako hovoril Janko Mičovský, je tá doba a ten čas, aby ste mohli využiť tento priestor. A možno aj by vám v tom mohli pomôcť vládni poslanci. A ten povestný palec pani Laššákovej by tentokrát mohol označiť, že je tá doba, aby vás niekto v tejto pozícii vystriedal. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis