Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona. Keďže sme vo fáze predkladania opozičných návrhov, sa stáva, že pomaly, tak ako hovoril, myslím, že kolega Brocka na pána Drobu, že sú to naše evergreeny, tak s týmto návrhom zákona sa dostávame opakovane a robíme to úmyselne. Jeden pán poslanec, predseda výboru a teraz vo funkcii podpredsedu výboru má za to, že v parlamente by sme sa mali hlavne zaoberať komentovaním napĺňania programového vyhlásenia vlády a podobne. A my, čo máme iný názor, že my sme mali takisto svoje volebné programy, niečo v tých volebných programoch bolo dané ako záväzok voličom, na základe čoho sme dostali mandát ich zastupovať v tejto snemovni, a preto sa nám nečudujte, páni vládni poslanci, že predkladáme pilierové časti našich volebných programov opakovane a snažíme sa presvedčiť aj vás o tom, že tie mandáty sme dostali rovnako ako vy od voličov. A mohli by ste sa pozrieť aj na legislatívne úpravy, ktoré možno nejdú v línii vašich straníckych programov, ale takisto reprezentujú nezanedbateľnú vzorku slovenského obyvateľstva. A jedna z týchto tém, ktorá by nás mohla spojiť cez politické spektrum a často pri rozhovoroch mám za to, že nás to spája, je presne táto téma, ktorú sa týmto návrhom zákona budem snažiť pred vás predložiť.
Ide o to, že cieľom tohto návrhu zákona je zaviesť nezlučiteľnosť funkcií poslanca Národnej rady s funkciou predsedu vyššieho územného celku a starostov obce do našej ústavy popri iných funkciách, s ktorým máme za to, že výkon mandátu poslanca Národnej rady by bol nezlučiteľný. Toto uvádzame na základe toho, že sa nám deje vo verejnej správe neblahý stav tzv. funkcionárov supermanov a my vychádzame a takisto chcem veriť, že mnohí z vás, že samotný mandát poslanca dokáže a napĺňa pracovnými povinnosťami časové dotácie, ktoré sa dajú niekedy v 12-, niekedy 13-hodinových denných pracovných výkonoch urobiť natoľko, že žiadna iná funkcia sa nedá v absolútnom nasadení pre jednu z nich vykonávať a nedá sa, ľudsky povedané, sedieť s jedným zadkom na dvoch, troch, dokonca máme jedného super funkcionára niekde z Považskej Bystrice, ktorý sedí na siedmich funkciách alebo zastáva sedem funkcií, a pri tomto je dôležité, že hovoríme o funkciách, ktoré sú zároveň platené z verejných zdrojov.
Chceme a máme za to, že navrhovanou legislatívnou úpravou by sa zaviedol princíp jedného mandátu pri výkone verejnej funkcie a poslancom Národnej rady by sa umožnilo, aby vykonávali svoju funkciu zodpovedne, plnohodnotne, s plným nasadením a nezávisle.
Princíp výkonu jedného mandátu je pojmom, ktorý zahŕňa výkon funkcií, ktoré obsahom a rozsahom povinností možno analogicky vnímať ako prácu na plný úväzok. Zavedenie princípu jedného mandátu nebráni uplatneniu základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkcionárom v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako ani práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo v zmysle čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
V súlade s čl. 5 ods. 7, 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ak poslanec Národnej rady vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa tohto ústavného zákona, v čase ustanovenia do verejnej funkcie je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takúto funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu. Ak je poslanec Národnej rady vymenovaný do funkcie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy alebo štátneho tajomníka, jeho mandát počas výkonu tejto funkcie nezaniká, ale sa neuplatní. Toľko hovorí ústava.
Máme za to, že ten právny inštitút nezlučiteľnosti alebo inkompatibility viacerých verejných funkcií by mal byť tým imanentným alebo zásadným prvkom demokratického právneho štátu a predstavuje jeden zo základných vyvažovacích mechanizmov verejnej moci. Jeho podstatou je zákaz výkonu verejnej funkcie paralelne s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností nezlučiteľných s funkciou verejného funkcionára. Platná ústavná úprava inkompatibility alebo nezlučiteľnosti poslancov Národnej rady sa zameriava predovšetkým na horizontálnu úroveň verejnoprávnych vzťahov, ale regulácia vo vertikálnom smere, vzťah k voleným orgánom územnej samosprávy doteraz absentuje, čo je právna medzera, ktorú týmto návrhom zákona chceme zalepiť, odstrániť alebo vymazať z nášho právneho systému.
Chcel by som povedať, že je niekoľko hnutí aj tuná v parlamente, alebo politických projektov, s ktorými sa v tejto téme zhodujeme, a je zarážajúce, že sic členmi a ľuďmi, ktorí hlasovali za programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády, sa nám v tejto téme nepodarilo presvedčiť vtedajších kolegov, a preto s týmto návrhom zákona prichádzame opätovne aj pred novovzniknutú vládu po roku 2012 a snažíme sa hovoriť o tom, že naozaj by sme mali túto absenciu vo vzťahu k voleným orgánom územnej samosprávy do nášho právneho systému zaviesť.
Skutočne kombinácia exekutívnych funkcií starostov alebo županov s výkonom poslaneckého mandátu otvára mnohé otázky. Jedna z takých tých prvoplánových je priamo otázka zdrojovosti, kedy aj v čase konsolidácie verejných financií sa ľudia veľmi oprávnene pýtajú na to, že či nemáme alebo tie jednotlivé politické projekty nemajú dostatočnú personálnu kapacitu na to, aby obsadzovali aj tieto exekutívne volené funkcie inými nominantmi ako tými, ktorí určujú všeobecnú legislatívu tuná v pléne parlamentu.
Viem, že v tejto téme ohlásil samotný predseda strany SMER a premiér krajiny posun, ktorý my sme navrhovali v roku 2011, a to je, že ak by priamo sme neriešili túto otázku ústavne, a to vertikálnym vyriešením nemožnosti vlastne kandidatúry alebo nezlučiteľnosti funkcií mandátu poslanca s exekutívnymi funkciami samosprávy a regiónov, tak sa aspoň pozrieme na platovú zdrojovosť, a teda príde návrh zákona, ktorý očakávame, že keďže to bol priamo záväzok predsedu vlády, že z viacerých volených funkcií bude plynúť iba jeden plat, čo by odstránilo z môjho pohľadu ten najväčší tlak verejnej mienky a z môjho pohľadu aj tú prvoplánovosť a minimálne, ak sa teda niekto cíti, že vie zastávať dve-tri funkcie vo volených funkciách samosprávy, tak by nezaťažoval rozpočet týchto inštitúcií viacerými platmi.
Ak k tejto úprave príde, samozrejme sa k nej hlásime a ju podporíme, a preto si vás dovoľujeme požiadať aj o podporu tohto návrhu zákona. Chcem upozorniť, že je to návrh ústavného zákona, ktorý by neriešil iba parciálnu časť, teda zdrojovosť a platy, ale by vyriešil z nášho pohľadu právnu medzeru, a to priamo úpravou ústavy a mali by sme nielen vyriešenú inkompatibilitu s funkciami v komerčnej sfére, ale aj s funkciami volených zástupcov.
To, že budeme túto tému opakovane predkladať, ako som hovoril úvodom, svedčí iba o konzistencii našich postojov, postojov pôvodných štyroch Obyčajných ľudí, ktorí pôsobili za vlády Ivety Radičovej a snažili sa priamo predložením takého návrhu toto vtedajšej vládnej väčšiny. To isté robíme aj teraz a dúfam, že tá miera konzistencie v tomto konaní je nespochybniteľná. A ďakujem všetkým predkladateľom z nášho klubu, ktorí ako skupina poslancov tento návrh podávajú a svedčia o tom, že ak sme niečo vo voľbách sľúbili, tak prinášame to do pléna Národnej rady. A prosíme zodpovedné pani poslankyne a pánov poslancov, aby nás v tejto snahe podporili, a aby sme vyriešili neblahý a nedobrý stav v tejto otázke a raz a navždy mali vyriešené tzv. reťazenie funkcií.
Ďakujem za pozornosť a ešte raz sa prihováram za podporu.

Chcem uviesť na pravú mieru asi dve také, skúsim tam nájsť tú faktografiu, faktické výroky. Konflikt záujmov bol v úvodzovkách, pretože na rozvodoch reálne prerába spoločnosť, prerábajú ľudia, ktorí sa do tejto situácie dostanú, ale jediný, kto na ňom zarobí, a tým začínal aj pán poslanec Gál, že teda rozvádza veľa, tak som to v úvodzovkách nazval, že rozumiem vystúpeniam z ideologických dôvodov, ale pri advokátoch by som si dal pozor.
A druhý, ten konštrukt, ktorý ste vytvorili. Totižto advokát je oslovený, predpokladám, klientom na to, aby zastupoval jeho záujmy, a jeho ambíciou je rozviesť, čiže klient prichádza za advokátom s ambíciou byť rozvedený. Ak má teda naozaj hájiť jeho záujem, tak nie advokát; ale advokát koná v záujme klienta, chce rozvádzať, a to, aby sa tomuto zabránilo alebo ten proces smeruje, že sudca je ten, ktorý by mohol nájsť dôvody nerozvodu.
Tento návrh je relatívne jednoduchý v zmysle toho, že jedná sa o bezdetné manželstvá a práve tam mi prichádza tá logika, že keď aj, ako hovoril pán poslanec Gál, keď aj začali žiť v domácnosti a neprišlo do toho stavu, že majú deti, a teda rozvody naozaj nie sú ťažké alebo nie je ich ťažké urobiť na Slovensku, tak umožniť odbyrokratizovať tento proces. Ja v tom teda žiadnu ideológiu nevidím a ten konflikt tam reálne je. Proste na rozvode zarába len a len advokát.

Ďakujem. Gábor, toto bolo presné vystúpenie advokáta, ja celkom rozumiem tomu, čo bude pravdepodobne hovoriť pán poslanec Brocka, pán poslanec Kuffa, dokonca pán poslanec prihlásený Přidal, ale ty si začal tak advokátsky a úžasne a povedal si dve zásadné veci pre mňa. Prvé, že teda si advokát a veľa rozvodov máš za sebou ako zástupca, a druhé, teda že tvoja prax hovorí, že u nás je nastavený právny systém tak, že manželstvá sa rozvádzajú relatívne ľahko. To, čo navrhuje Juro Droba, je, že v podstate vynechajme z tohto procesu advokátov a nechajme to na ľuďoch, ktorí to ľahké rozvedenie uskutočnia nejakým iným právnym úkonom, ako je priamo konanie pred súdom, kde nebudú musieť platiť drahých advokátov.
Chcem povedať úplne to isté, čo si ty povedal na začiatku, napriek tomu, že si ťa vážim ako priateľa, tvoj príspevok do tejto rozpravy vidím tak kúsok vyhranene, že zrovna advokáta iba v miere konfliktu záujmov by som k tejto téme čakal najmenej, pretože nech to pozrieme z akéhokoľvek uhla, tak ide o to, že ide o tvoj kšeft. To, že si to sám priznal úvodom svojej reči, hovorí o tom, že tento zákon alebo hovorenie proti nemu by zrovna advokáti mohli aspoň uviesť, že som v konflikte záujmov, miernom, hovorím to s úsmevom, a ja tej zmene, aby sme netraumatizovali ľudí, fandím, a preto aj hovorím, že predpokladám tých rečníkov ďalších, ako budú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Mám taký pocit, že už sa mi to stalo za posledné dva dni druhýkrát, že máme snahu – nejaká časť opozície – niečo zmeniť a debata sa nedeje cez politické spektrum, ale druhá časť opozície hovorí, že nie celkom možno by to bolo aj nejak inak dobré. Neviem síce ako, ale teda odstrániť ministerskú, odstrániť závislosť RTVS od dobrovôle ministerstva do zákona sa časti opozície nezdá ako dobré a mám pocit, že keďže to nevieme vysvetliť im, tak by sme mali pristúpiť a osvojiť si ten hlina bastering, že tu navrhujem ako procesuálne, že kým sa k tomu nevyjadrí poslanec SMER-u a možno aj tu prítomný pán predseda výboru pre médiá a kultúru, tak to budeš proste predkladať a sťahovať pred hlasovaním, pán predkladateľ, pretože neviem, či to prijmú.
Ale ja by som naozaj chcel vedieť, pri všetkej úcte, pán poslanec Kvasnička, názor vládnej strany SMER na to, že akým spôsobom vieme v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte riešiť médiá verejnej služby a či chceme zabezpečiť ich reálne predvídateľné financovanie z hľadiska bázy, ktorú tu riešime, čiže z rozpočtu, alebo či naberú politickú, nie marketingovú odvahu a zvýšia koncesionárske poplatky a dajú tej RTVS toľko peňazí, koľko potrebuje na fungovanie. To je celé, čiže dávam iba taký návrh, aby sme sa naozaj k tomu vyjadreniu dostali, pretože nijakú inú možnosť nemáme, ako je, pán poslanec Kvasnička, predložiť to do pléna Národnej rady. A tým, že oni nám tie body zhadzujú, tak sa to dostalo na rad až po rokovaní o rozpočte. Ale sme radi, že nám aspoň dovolili o tom rokovať.

Tak skúsim to zhrnúť. Možno to bol širší formát, pán poslanec Kvasnička. Ja som to nazval aj expresívne diabolské peniaze. Čiže momentálne je to na absolútnej svojvôli ministerstva, pretože úzus 28 až 30 mil. eur, ktoré cez zmluvu so štátom ide, je úzus. Čím viac môžem zabetónovať nejaké rozpočtové prostriedky ako priamo zákonom, čiže nebudem sa spoliehať na nejaký úzus a leštenie kľučiek na ministerstve kultúry, ale dám to rovno do zákona. To je ten mechanizmus, ktorý hovoríme, ktorý môže finančne stabilizovať inštitúciu, a ja som si dovolil voľnú úvahu, že po finančnej stabilizácii, tak ako fungujú mnohé projekty, že je tu balík, ktorý prichádza so štátom ako garantovaná suma, a ak príde aj politická vôľa po prijatí takéhoto zákona v nejakom horizonte, vieme sa vrátiť k štandardnému modelu pýtania peňazí aj od ľudí, pretože chcete mať lepší program. Ja tak isto, ja som to niekoľkokrát spomínal. Ja súhlasím, ja vidím posun. Tak isto prirodzene končím pri eurokine na RTVS 2 a tak isto sa z hľadiska médií stáva to médium na základe nášho zákona, na základe zákona o RTVS sa vytvorili legislatívne podmienky na to, aby sme sa začali k tej RTVS-ke vracať aj za profesionality súčasného vedenia, ku ktorému ja nemám mať prečo výhrady. A toto je to finančné alebo finančná nezávislosť, ktorá buduje predpoklady. Áno, viem si predstaviť, že by RTVS-ka prišla s projektom detského programu napríklad. To sú veci, ktoré ja proste ďalej od tej RTVS... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, počuli sme v dosť obsiahlom zhŕňajúcom fakty, ktoré viedli aj k znovupredloženiu, a podľa mňa to môžme aj nazvať tým pravým menom, ktorý to má, a to je k znovuzavedeniu financovania zo štátneho rozpočtu a zrušenie kroku, ktoré sa nám stalo v tomto období, kedy sa poslanci vládnej strany a vlády rozhodli znovu zaviesť koncesionárske poplatky. Môžme to interpretovať akýmkoľvek spôsobom, dôvody, ja by som možno doplnil v priebehu môjho príspevku niektoré ďalšie, ale absolútne podčiarkujem jeden a podľa mňa najdôležitejší, a to je, aby sme po snahe o konsolidáciu hlavne finančného stavu vtedy STV doplnili dôvod aj ten, že urobiť z tejto inštitúcie skutočne nezávislú inštitúciu.
Možno sa mnohým bude zdať, že prečo hovoríme o tom, že financovanie, priame financovanie zo štátneho rozpočtu, myslím si, že bolo navrhnuté v tom čase aj s nejakým tým valorizačným mechanizmom v sume 90 mil. eur pri minimálnom, ale existoval reálny mechanizmus, kedy tieto prostriedky v priebehu následných rozpočtových kapitol budú zo zákona rásť. To je tá nezávislosť, čo znamená, že akýkoľvek manažment by do STV-čky alebo teda už do spojeného telerozhlasu – RTVS-ky – prišiel, by vedel, s akými rozpočtovými prostriedkami môže rátať, a nebol by odkázaný na, a prepáčte mi expresívnosť, my sme si ju užili s vtedajším pánom ministrom od poslancov SMER-u, kedy sme počúvali o katastrofálnom zákone, ktorý absolútne bude musieť byť prekopaný, a je pravda, že sa do dnešného dňa na ňom nezmenila jedna jediná bodka. Poslanci, ktorí tu boli aj vtedy, si to určite pamätajú, hlavne predseda výboru pre médiá a kultúru, ktorý má taký expresívny jazyk a hovoril o spálenej zemi, katastrofických scenároch a podobne, zlý, zlý zákon. To si doteraz pamätám, že vždycky muselo byť.
Čiže situácia je taká, že z hľadiska fungovania RTVS a všetkých ustanovení tejto legislatívy sa nezmenila ani bodka. Skôr využili takú tú ako keby aj nadprácu a že tento projekt sa reálne podaril a možno, ak by urobili tú personálnu výmenu hlavne vo vedení troška elegantnejším a ľudskejším spôsobom, tak by sme nemali toľko možno výhrad k začiatku fungovania podľa mňa veľkého profesionála na súčasnej funkcii generálneho riaditeľa RTVS, a mnohé tie snahy na základe tej legislatívy, ktorú sme presadili a prijali my, sú vidieť možné zlepšenia fungovania RTVS, i keď vzhľadom na finančné možnosti, k čomu sa vyjadrím následne, je stále čo zlepšovať.
No a kde je ten zakopaný pes a prečo chcem byť expresívnejší. Podľa mňa zmluvu so štátom môžme volať kľudne zmluva s diablom. Sú to diabolské peniaze, ktoré robia z tejto inštitúcie napriek všetkým, všetkým deklaráciám o nezávislosti jednu slúžku. Poviem prečo. Skúsim použiť nejaký príklad. Ak viem, že budem mať zabezpečené raňajky, obed, večeru, tak sa budem inak správať, ako keď viem, že zajtra nie je čo jesť a budem musieť chodiť na ministerstvo obhajovať 30-miliónový balík, ktorý je len na dobrej vôli ministerstva, či cez inštitút zmluvy so štátom týchto 30 mil. eur poskytne alebo nie.
Kľudne sa môže stať pesimistický scenár, že príde k tomu, že budeme musieť vo volebnom roku 2016 rozdať na nejaký ad hoc program, za ktorý sa veľmi dobre kupujú voliči, čiže čosi dáme zadarmo, nemusia to byť zrovna lietadlá, ale proste niečo, niečo sa znova rozdá. No ale STV-čka alebo teda RTVS-ka nedostane peniaze, a tým pádom, a tu je ešte zakopaný, to turbo pravidlo, že vieme odvolávať generálneho riaditeľa na základe nedodržania rozpočtových pravidiel, čiže bona fidei prijaté pravidlo alebo dobromyseľne teda, že ak spôsobí to, čo sa stalo s STV-čkou pod vedením pána Hrehu a Nižňanského, že absolútny kolaps financií, kedy reálne hrozil zánik, a tu boli už reči o privatizácii a podobne. Nie preto, že niekto by chcel predávať, ale preto, že už nič iné sa s tým nedalo robiť, lebo tam boli obrovské dlhy, no tak odvoláme generálneho a generálny riaditeľ o tomto vie, on vie, že keď nebude toho ministra ten štát poslúchať, tak nielen z dôvodu možných marketingových účelov, ale z dôvodu toho, že ja ti tie peniaze nedám, ty nedodržíš rozpočtové pravidlá, budeš odvolaný. Taký je súčasný stav. Ak takáto vôľa bude stačiť, nemusí byť rovno 30, dá mu opäť zo zmluvy, dá mu o 5 mil. menej a ak to ohrozí reálne fungovanie a nedodrží, nechcem ísť do hĺbky, ale v zásade nedodrží rozpočtové pravidlá, je priamo zo zákona dôvod na jeho odvolanie a skončenie vo funkcii.
Čiže pomenujme veci pravým menom. Zmluva so štátom a spôsob financovania RTVS, absolútne súhlasím s predkladateľom, je katastrofálna z hľadiska krátkodobých, strednodobých aj dlhodobých cieľov. Iné nemáme. Máme len krátkodobé, strednodobé a dlhodobé, čiže akýkoľvek manažment sediaci v RTVS nevie plánovať svoje budúce príjmy, pretože nie sú závislé od jeho činnosti, lebo reklamný čas v podstate klesá a na financovaní sa podieľa málo a je závislý od, a fatálne závislý, od tzv. politickej vôle. Čiže to je aj zmluva so štátom, a to je aj možný mechanizmus navyšovania koncesionárskych poplatkov, ktoré od mečiarovských proste, ktoré od čias 90. rokov nikto na ne nenabral odvahu. Pustil sa marketingový balónik, ešte si to nedovolil ani minister kultúry nejakým spôsobom do verejnosti pustiť, nechali to na generálneho riaditeľa, vyhodnotilo sa, obrovská nevôľa, žiadne sedemeurové koncesionárske poplatky sa z marketingových dôvodov, ale ja tam dopĺňam okrem tých marketingových dôvodov aj z dôvodov mocenských, to znamená, že je veľmi výhodné pre ministra kultúry držať manažment pod krkom, pretože ak tých 30 mil. nedá, tak to som teda spomínal, čo môže nastať aj z hľadiska vedenia a potom aj výroby jednotlivých programov a kvality.
Čiže naozaj, RTVS-ka nie je finančne nezávislá inštitúcia, napriek tomu, že legislatívne sa nám to môže zdať. Je financovaná diabolskými peniazmi cez diabolskú zmluvu so štátom a mám pocit, že okrem marketingových dôvodov, prečo tu nevznikne nikdy politická vôľa na zvýšenie, sme jediný štát inak, ktorý nemá valorizačný mechanizmus navyšovania koncesionárskych poplatkov, pretože toto je veľmi politicky citlivá vec. A cez nie dobrý zákon, lebo tým, že sme sa navrátili k výberu úhrad, sme obnovili platnosť zástrčkového zákona a tento zástrčkový zákon bol kritizovaný aj našimi predchodcami, preto bola, predpokladám, že veľká ambícia urobiť korekciu a podľa mňa, a vysvetlím aj, prečo si myslím, korekcia v zmysle bazálneho základného financovania zo štátneho rozpočtu, ktorý by reálne pokrýval súčasné potreby RTVS aj s valorizačným mechanizmom, čiže bol zavesený na výkon ekonomiky, keď to tak mám povedať, že by sa tie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu navyšovali, by umožnili krátkodobo, strednodobo aj dlhodobo plánovať manažmentu. Finančne by sme urobili z RTVS nezávislejšiu alebo nezávislú inštitúciu, pretože by každá jedna politická garnitúra, ak by malo prichádzať k akejkoľvek zmene toho modelu, alebo by neišli tie reálne zaviazané peniaze zo zákona, tak by to musel minimálne vysvetľovať tu, pretože ten zákon o štátnom rozpočte aj v tejto kapitole preberáme tu v parlamente. Čiže by to nebolo také jednoduché, ako keď teraz sa chodia leštiť kľučky na ministerstvo kultúry z RTVS-ky, aby, preboha, tá zmluva so štátom bola dodržaná a aby skoro tretina peňazí zo štátneho rozpočtu cez zmluvu so štátom prichádzala do RTVS. Inak by naozaj tá inštitúcia kľakla na kolená a zase by sme sa bavili o rozvrate financovania RTVS. Preto ja tento návrh vítam a podporím.
A chcel by som dodať aj B. Ja si myslím, že debata, ak by sa, ak by sme prijali to, že by bol model financovania zo štátneho rozpočtu, v nejakom horizonte, ak by sa programová skladba a služba verejnosti cez médium verejnej služby zlepšila, tak by sme mohli prísť, to, čo ohlasuje aj generálny riaditeľ Mika, že chcú ľudí presvedčiť o tom, že sa majú navyšovať koncesionárske poplatky kvalitou programu. Ja si myslím, že toto je omnoho elegantnejšie riešenie, že my by sme zo štátneho rozpočtu ozdravili, zafinancovali, znezávisleli, mali by sme možnosť ľuďom ukázať kvalitatívne lepší program aj to, čo obrovskému množstvu ľudí vadí, aj tú nezávislosť. Sú tu iniciatívy, dokonca, pusťte, kde je verejná debata, a to dokonca nekritizujeme my z výboru pre médiá a kultúru, nám asi znie všetkým v ušiach také tie plamenné reči pána podpredsedu parlamentu Číža, ktorý konzistentne, odkedy v tom výbore je, volá po reálnej, možno aj politickom dialógu, ktorý by médiá verejnej služby ako prvé mali prinášať. Teraz sa nedeje. Nudné O 5 minút 12, spravodajstvo, kde zaznievajú proste špičky nejakých vybraných strán. Neviem, kedy bol predkladateľ, kedy bol spravodajca, kedy ja v nejakej relácii RTVS. A nie že by som sa tam tlačil, ale proste tých formátov je málo a ľudia majú oprávnený pocit, že možno ich politické názory sa nedostávajú do RTVS, potom protestujú, niektorí sú v týchto protestoch možno až za hranou, že teda rozbíjať rozhlasové, v rozhlase foyer a podobne nie je celkom spôsob, ale dá sa z určitého pohľadu chápať to, že ak existuje reálny tlak a chceme reálnu, možno kontroverznú, ale nie nudnú a nie obmedzenú diskusiu, ktorú by mali minimálne médiá verejnej služby sprostredkovávať, tak tomuto hlasu by sme mali načúvať. A kedy sa dostane? No, keď bude inštitúcia finančne nezávislá a keď budeme mať zabezpečené také financovanie, že manažment si v programovej štruktúre bude vedieť dovoliť naplánovať, že v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte vzniknú tieto a tieto inštitúcie a môžme napríklad, lebo som finančne nezávislý, som taký riaditeľ a zavediem do slovenskej verejnoprávnej žurnalistiky prázdne kreslo.
Teraz RTVS funguje tak, že pozvem politika a ak je vládny, tak on mi nadiktuje, či on do tej relácie príde alebo nepríde a ešte si aj nadiktuje, s kým bude diskutovať. A toto koho potom zaujíma? Potom sa čudujeme, že nám klesajú sledovanosti? No, keď sa tam pomaly bozkávajú, tak asi, asi to nebude tá téma, ktorá bude zaujímať diváka, čiže ak zavedieme inštitút prázdneho kresla, bol si vážený vládny politik pozvaný, tu ti mali klásť otázky tí ľudia, ktorí sa v tom buď ešte nevyznajú, je taká zlatá prax, že bývalí ministri so súčasnými a podobne z hľadiska možno odbornej znalosti, procesov a podobne, poslanec s poslancom. Lenže keď si vládny politik nadiktuje, že ja tam neprídem a ak tam prídem, tak budem diskutovať len s týmto a s týmto, lebo slabučko hryzká, no tak tým pádom sa deje aj tá spomínaná nuda, tým pádom klesá záujem verejnosti o tento typ programov a nakoniec príde absolútne legitímna argumentácia, že tento typ formátu nie je vhodný pre RTVS, dajme tam Senzi Senzus alebo niečo podobné.
Toto, táto finančná závislosť od politickej vôle je katastrofou pre akékoľvek médium a myslím si, že ak nebudeme pokračovať v ozdravení alebo v reálnom nastavení médií verejnej služby, tak sa nám veľmi ťažko, či budeme opoziční alebo koaliční, tam sme všetci v jednom vreci, argumentovať pred ľuďmi, prečo by mali vôbec platiť aj to minimálne, tých necelých 5 eur koncesionársky poplatok, nieto že by sme mali hovoriť o navyšovaní.
A ten môj nápad, to B je, že ak by sa cez tento model, ktorý navrhujeme teraz, čiže financovanie zo štátneho rozpočtu zlepšila programová služba, tak môžme v nejakom horizonte povedať, že RTVS by mohla naplniť multiplex, mohli by sme sa začať podobať nejakým médiám typu ČT z hľadiska programov, ktoré šíria, že by teda aj médium verejnej služby prinieslo taký veľký úžasný moment, ako je spravodajská televízia, čo iné od neho čakať, alebo športový kanál alebo detský kanál. Jediný kanál rozprávajúci v slovenčine s detskými programami. Nebolo by to úžasné? Keby sme zafinancovali dva programy reálne zo štátneho rozpočtu, bol by tam dobrý, zaujímavý program, ľuďom by sa to páčilo a následne v dvoj-, troj-, päťročnom horizonte otvorili znova debatu o koncesionárskych poplatkoch, pretože by manažment prišiel s plánom detského programu a športového programu alebo detského a spravodajského, tak by predpokladám, že kritická masa ľudí povedala, áno, chceme mať tento typ médií, pretože vidím, že sa snažíte o nezávislosť, pretože vidím, že počúvate všeobecné hlasy verejnosti, robíte debaty, ktoré nás zaujímajú. Pretože aj hlasy malých skupín, a tak funguje demokracia, aby sa malý názor mohol stať väčším, potrebuje nejakú cestu a to je zrovna médium. A ktoré iné médium ako médium verejnej služby? Tu sa nemôžme do nemoty spoliehať na fungovanie nášho duálneho systému a komerčného, pretože komerčné televízie majú v DNA zapísané: Ja chcem zarábať. A preto médiá verejnej služby by mali byť trend settery, to znamená nastavovať pravidlá, pretože ony majú tú výhodu, že ak sa aj ich program nestane komerčne zaujímavý, ale stane sa spoločensky zaujímavý, tak môže prežiť, pretože ho financujeme zo štátneho rozpočtu alebo zo zdrojov, na ktoré nie je treba vyberať reklamu cez predaj reklamného času a nie je treba mať ako bod A, môžem financovať iba taký program, ktorý si sám na seba zarobí. A vtedy nastavujú to trend setters, to znamená, vtedy sa nastavujú trendy, vtedy je fungovanie verejnoprávneho média obhájiteľné pred spoločnosťou.
Posledná poznámka. Viem, že generálny riaditeľ mal snahu, neviem, možno predkladateľ bude vedieť niečo urobiť s tým výberom, lebo tri milióny eur v rámci stomiliónového rozpočtu je naozaj reálne veľký peniaz. Navyše tých 70 mil., ktoré sa z úhrad vyberú, tam je krátený, lebo sa to priamo dotýka, tie tri milióny, výberu. Čiže na to, aby sme tých 70 mil. vybrali, musíme tri milióny dať, čo je neobhájiteľné. A navyše RTVS-ka má aj problém takzvanej dépeháčky, pretože koncesionárske poplatky platíme ako občania, neplatcovia DPH väčšina, ale RTVS-ka väčšinu programov platí ako platca DPH a tým pádom robíme taký čudný kolotoč, že, alebo voči platcom DPH. Čiže to, čo do štátu dostane a príde aj zo zmluvy so štátom, zase vraciame cez dépeháčku naspäť štátu a reálne tá inštitúcia peniaze nemá.
Čo si ešte myslím, a to je úplne posledná poznámka. Fungovanie kultúrnych fondov, ktoré od ´93. roku, kedy na konci roka prišlo k spôsobu financovania a tiež sú, fungovanie platené len cez koncesionárske poplatky. A ja by som sa prihováral za to, už som to tu niekoľkokrát spomínal, aby sa ministerstvo pozrelo na to, že sme tu zaviedli nejaký duálny systém a že používateľom diel audiovizuálnych alebo výtvarných alebo písaných nie sú len médiá verejnej služby a že na financovaní týchto fondov by sme mali zákon v rýchlosti na konci roku ´93 prijímaný, jediná zmena, ktorá sa odvtedy stala, že sa haliere, čiže ak niekto používa nejaké dielo, tak to bolo rátané v halieroch, tak jediné, čo sa zmenilo za ten čas, že sa to prerátalo na centy. Ale používatelia neodvádzajú, používatelia nie zo zákona alebo teda médiá verejnej služby, ale používatelia z licencií neodvádzajú do týchto fondov nič. Nič. Nevšimli si, že teda tu máme zavedený nový mechanizmus už takmer dve dekády duálnych médií a ak nie priamo kvôli zdrojovosti a vyššej zdrojovosti týchto fondov, ale kvôli odťaženiu rozpočtu RTVS, kedy Hudobný fond dokonca žaloval, čiže dve verejnoprávne inštitúcie Hudobný fond a RTVS-ka žaluje RTVS-ku, že jej nevypláca na základe zákona, a myslím, že to je doteraz živý spor, nevypláca na základe zákona toľko, čo má. Čiže to základné minimum, aby mohli prežiť.
A nechcem to otvárať, je to na úplne inú tému, ale z hľadiska financovania RTVS je to dôležité, pretože aj ten zaťažený rozpočet vlastne prichádza o financie. Aj ľudia cez koncesionárske poplatky, ktoré idú RTVS, ešte vyplácajú fungovanie kultúrnych fondov a obrovskú skupinu, ktorá má zdrojovosť, predpokladám, že tie komerčné médiá by s týmto nemali až taký zásadný problém, nemáme legislatívne nastavené a nechávame ich úplne mimo a všetko nechávame teda na koncesionárov.
Čiže návrh podporujem a tak isto sa prihováram ako jeden člen z tej spomínanej pracovnej skupiny, ktorá pripravovala spolu s ministerstvom zákon o RTVS a snažili sme sa vytvoriť reálny model ozdravenia v tom čase, zachovania médií verejnej služby, čo sa podarilo, aby sme prikročili k tomu kroku, že vytvoríme základný budget pre fungovanie RTVS, urobíme z nej nezávislejšiu inštitúciu a môžeme sa baviť o tom, že v horizonte päť rokov budeme mať naozaj štvorkanálovú službu, audiovizuálnu službu médií verejnej služby a rozhlas zo svojich okruhov tak isto sa bude môcť rozširovať a bude nezávislejší.
Ďakujem za pozornosť.

Kratučko sa vyjadrím, keďže viac-menej v priebehu rozpravy odznelo asi všetko.
To, čo ma najviac mrzí, je, že sme sa zaujali navzájom z opozície, ale neprišiel ani povzbudzujúci, ani kritický názor z tej strany politického spektra, od ktorého je dôležité to, či sa niečo s tým zákonom stane. To, že sme si vymenili názory, je možno dôležité z hľadiska občanov.
Ja by som veľmi rád zhrnul to aj na základe stanoviska Protimonopolného úradu, aj na základe využitia petičného práva spotrebiteľov, ktorí sú zorganizovaní či už v spotrebiteľských zväzoch alebo aj spoločenstvách bytových a nebytových priestorov, ktoré majú za to, že by chceli vytvárať reálny tlak na neefektívne centrálne zdroje tepla, možno aj pod tlakom, že veľa ľudí sa odpojí, pretože ja súhlasím s pani poslankyňou Mezenskou, že úmysel by mal byť ten, že existuje efektívnejšia, ekologickejšia cesta, kde ja vidím takisto centrálne zdroje vykurovania. Ale je to teraz nastavené tak, že cez oprávnené a neoprávnené a neefektívne teda náklady a neefektívne spravovanie mnoho, ešte šesť teplárni je pod priamym politickým vplyvom. Proste vo Fonde národného majetku máme stále trnavskú, martinskú, zvolenskú, košickú tepláreň, kde politickí nominanti bačujú s výrobou tepla. A preto predpokladám, že sú individuálne kúrenia v tých bytoch lacnejšie, preto vzniká tlak na to odpájanie. A ja si myslím, že ten tlak by vznikať mal, aby sa niekto v týchto obrovských firmám, ktoré dodávajú teplo, zamyslel nad tým, že niekedy na začiatku celej tejto histórie bolo absolútne logické, že či už naši otcovia, možno dedovia sa združovali, pretože ak niekto kúri centrálne, bude to lacnejšie, tak toto sa v priebehu tej kratučkej histórie postavilo na hlavu a teraz je drahšie to, čo je centrálne, a ľudia to chcú riešiť tým, že si budú radšej vykurovať svoje bytové jednotky v činžiakoch sami, pretože na tom ušetria peniaze, ak im to v správnom konaní povolia pri nastavení, lebo oni tam stále posudzujú tú ekologickú hladinu, aj keby rovno táto novela prešla. Čiže chcem, aby ľudia tlačili aj spôsobom tým, že bude tu obrovská hrozba mnohých odpojení. A tu by sme sa mohli zhodnúť, ak tu bude obrovská motivácia sa odpájať z centralizovaných, pretože sú neefektívne, tak sa na tom zhodnime, že je cesta efektivizácie aj centrálnych, a nájdime teda reálne parametre, pretože ľuďom nič iné nezostáva, iba sa z týchto zdrojov odpájať. Ďakujem.

Ďakujem, áno, aj pani kolegyni Žitňanskej, aj pani kolegyni Mezenskej. Ja som si našiel, pán kolega Přidal, tie problémy a výzvy v Slovenskej republike. A tento odsek sa začína takto: „Základnou problémovou skutočnosťou sú v mnohých lokalitách najmä zastarané technológie tepelných zariadení na hranici životnosti. V súčasnosti sú pôvodné zariadenia centrálneho zdroja tepla vysoko neefektívne a ich prevádzkovanie je ťažko udržateľné, najmä z dôvodu dosahovania obrovských strát spôsobených nedokonalými a nevyhovujúcimi tepelnoizolačnými vlastnosťami rozvodových sietí,“ to sú tie roztopené chodníky, ktoré spomenul pán poslanec Poliačik, „tieto straty môžu podľa nastavených pravidiel vstupovať do návrhu regulovaných taríf len do určitej výšky. Stáva sa teda, že náklady na straty nehradí v plnej miere a v konečnej cene za teplo spotrebiteľ, prevádzkovateľovi však náklady neúmerne rastú. Napriek zvyšujúcim sa cenám za poskytnuté služby prevyšujú náklady na prevádzky výnosy z predaja tepla. Situácia sa môže stať neúnosnou najmä v prípade, ak je prevádzkovateľom sústavy mesto alebo iný veľký zdroj, ktoré nemá hlavne dostatok finančných prostriedkov na vykrytie strát. Z technologického hľadiska a z ďalšieho vývoja je, že spotrebiteľ to rieši hlavne odpájaním alebo zánikom podnikateľských aktivít a prevádzok na konkrétnom území.“ Čiže legislatívec si zmyslel, že efektivita sa nebude riešiť tak, že si budú ľudia kúriť lacnejšie, ale zákonom zakážeme odpojovanie od neefektívnych, toho, čo ten Protimonopolný konštatuje, zariadení s unikajúcim teplom. Toto, dúfam, už je každému jasné, že táto legislatívna úprava nebola vhodná a treba ju zmeniť, zo zákona vyhodiť. Ďakujem.

Ďakujem. Dnes sa tu rozhovoríme o tom, ktosi na čo tu je. Fungovanie a problémy v sektore tepelného hospodárstva z Protimonopolného úradu, to mám. (Ukázanie listov formátu A4). Tá časť 5.4.3 tam nie je. Ale predpokladám, že nejakú inú ste mysleli, lebo časť 5 sa tam končí časťou 5.1.4, čiže neviem to si môžeme prípadne doplniť.
Chcem upozorniť na jednu vec, z hľadiska odbornej prípravy, čiže k tomu, kde sme sa my vlastne v marci a v apríli a v máji dostali, bolo, že v odbornej laickej verejnosti vyvolal v súčasnosti tento predmetný zákon č. 100/2014 Z. z. o tepelnej energetike, ktorý platí od 1. 5. 2014 a ktorým sa novelizoval zákon č. 657/2004 Z. z., obrovskú diskusiu, ktorá bola posunutá, ale cez pripomienkové konanie, dokonca tam boli reálne prísľuby, že bude vyhovené priamo tu v pléne parlamentu námietkam, ktoré neboli akceptované v medzirezorte, a obrovskému množstvu ľudí v tzv. správcovských organizáciách, ktoré konajú v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Bolo to vlastne prisľúbené minimálne v tejto predmetnej veci. Druhý bod potom bol takisto predmetný, pri ktorom dúfam, že sa ním budeme zaoberať na ďalšej schôdzi, ktorý hovoril o zmenách v súvislosti s náhradou za vecné bremená. Ale to nechajme nabudúce.
Čiže tvorcovia novely pri príprave zákona v dôvodovej správe uvádzali, že ju vyvolala potreba uviesť a zapracovať smernicu Európskeho parlamentu č. 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti do právneho systému Slovenskej republiky. Ešte raz, lebo tu je ten úžasný bod, tá smernica sa volá smernica o energetickej efektívnosti. Citujem z komentára tej dôvodovej správy: „Návrh zákona sa snaží plne uplatniť základnú myšlienku smernice o možnosti poskytnúť spotrebiteľovi energie dostatok informácií na to, aby mohol riadiť svoju spotrebu energie, a to čo najúspornejšie, pri dodržaní pravidiel efektivity, cenotvorby a zároveň environmentálnych hľadísk.“
Bežný občan, a tu ja vidím definíciu verejného záujmu, lebo ním by sme sa mali zaoberať aj ako členovia zboru všeobecného zákonodarstva, ktorý uplatňuje a snaží sa prijať normy, ktoré sa budú uplatňovať na všetkých, alebo vlastník bytu ako spotrebiteľ za týmito odbornými vyjadreniami okamžite hľadá, aký bude mať nový zákon dopad na jeho peňaženku. Tá je čím ďalej, tým tenšia. A dopad prijatia tohto zákona, ktorý hovorí o energetickej efektívnosti, je, že energetická efektívnosť buď betónuje dané status quo, a to sú tie roztopené chodníky, môžem vás pozvať na Veternú a celkom vysoko tam bývam, takže to je vidieť od výmeničky až po energetické učilište. A radi by sa od toho ľudia odpojili. A ja mám už asi 12 rozbehnutých procesov takéhoto odpojenia sa. A ja vám môžem to teda podať, ako efektívne vie blokovať centrálny dodávateľ tepla tento byrokratický proces na to, že keďže je účastníkom konania, dokáže zabrániť odpojeniu z neefektívneho zdroja čiže od centrálneho dodávateľa, ktoré vie byť o 300 eur drahšie na rok pre jednu domácnosť. A skúste teda vysvetliť tým ľuďom, ktorí vedia, že ich susedia sa odpojili z centrálneho a majú na jeden byt 300 eur, čo pri 500-eurových príjmov je dosť zásadná suma, to môže byť jeden mesačný plat jedného z členov tej domácnosti, ako potom my definujeme verejný záujem aj na základe zákonov, ktoré ste citovali.
Ja chcem povedať, že myslel som si, že nemôže byť sporné, že keď to chceme efektivizovať, tak mali by sme vytvárať reálny tlak na centrálnych distribútorov tepla, my tu máme teda infraštruktúru pre elektrickú energiu, plynovú, čiže ak to niekto zmení alebo chce na báze individuálneho odberu pri dodržaní všetkých ostatných ustanovení zákona iba v jednej jedinej veci, a to, že medzi účastníkov konania podľa ods. 10 § 12 prijatej novelizácie nebude vstupovať priamo. A ja to zacitujem: „Naše ustanovenie,“ teda to ustanovenie, ktoré je teraz reálne v platnosti, „považujeme za diskriminačné aj voči iným a novým potenciálnym centrálnym dodávateľom, ktorí môžu byť efektívnejší. Po schválení nášho návrhu by dodávateľ už nebol priamo v zmysle zákona o tepelnej energetike dotknutým orgánom ani účastníkom konania podľa stavebného zákona, ale v určitých prípadoch po splnení zákonných predpokladov by napríklad zostal účastníkom konania podľa stavebného zákona,“ výlučne na základe ustanovení toho predmetného stavebného zákona čiže nie zákona o energetike. „Podávanie záväzného stanoviska zo strany dodávateľa by však nebolo možné.“ Povedané ľudskou rečou, aby sme nemuseli žiadať centrálneho dodávateľa tepla o súhlasné stanovisko, keď si chceme zriadiť vlastný zdroj, je v zmysle tlaku na efektivizáciu, pretože ak by odpojenie od centrálneho dodávateľa tepla a vytvorenie individuálneho zdroja bolo drahšie, tak predpokladám, že by motivácia tých vlastníkov bytov združených v správcovských organizáciách nebola žiadna, ale reálny argument 300 eur ročne za bytovú jednotku nie je podľa mňa nič iné, nič viac, nič menej, iba efektivizačným tlakom na výrobu, v tomto prípade viac-menej výrobu a krátku distribúciu z tých lokálnych kotolní, takže preto si myslím, že nemôžeme čakať, ak sú priamo zainteresované organizácie centrálnej výroby tepla, ak sú stanovené do pozície účastníka konania, že tu bude nejaký iný výsledok. Dokonca tí ľudia hovoria, že už keď rozbiehajú ten proces, o vopred jasnom výsledku, že prídu o kšeft, tým pádom budú pravidelne podávať zamietavé stanoviská. Má to logiku.
Ja sa chcem opýtať ešte na jednu vec, tak ako ste chceli zase navodiť miernu ideológiu do toho, že u vás je sloboda niečo úplne iné ako u niekoho iného, parametre toho zákona totižto v tom konaní počítajú s environmentálnymi hľadiskami, počítajú aj s prepočtom efektivity aj toho nového a ak všetky tieto ostatné zákonné parametre, ktoré sú nastavené, ten dotyčný, budúci, individuálny odberateľ, alebo to budúce spoločenstvo, ktoré si bude kúriť vo vlastnej kotolni, všetky splní, stačí v tom procese jedno jediné zamietavé stanovisko, ktoré poskytne z vnútornej motivácie, lebo by si pokazilo kšeft, tak ten proces sa proste končí. Mám tu teda tých 12 spracovaných parametrov, ktoré nám poskytli.
Chcem ešte v tomto príspevku povedať jednu vec, že Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku je organizácia, ktorá by mala mať v spoločnosti určitú váhu. A chcem povedať, že tam sa ľudia združili a rozbehli petičnú akciu. Čiže toto nie je výsledkom snahy pani Nicholsonovej, alebo Jozefa Viskupiča. Ale oslovili nás ľudia, myslím si, že oslovili ľudia aj niektorých z iných možno poslaneckých klubov, aby sme to spracovali pre potreby tohto predkladania, nebudem tu citovať všetko. Čiže je to dosť hrubý materiál na to, aby sme vyhoveli týmto ľuďom minimálne v potrebách prvého čítania, aby nastala minimálne v tomto parciálnom bode zmena.
Ak to mám teda uzavrieť, novela zákona o tepelnej energetike obmedzila právo odberateľov a konečných spotrebiteľov vlastníkov bytov v bytovom dome zvoliť si čo najvýhodnejšiu dodávku tepla, a to tak, že je to bez súhlasu terajšieho dodávateľa tepla. A to platí. A ja by som chcel počuť ten reálny argument, prečo má pán spravodajca dojem, že to tak nie je. Čiže bez súhlasu terajšieho dodávateľa tepla je nemožné zmeniť dodávateľa, napríklad vtedy, ak si chcete svoje veci v bytovom dome spravovať sami a radi by ste si zriadili svoju vlastnú kotolňu. Ľudia sa stali rukojemníkmi centrálnych dodávateľov tepla, ktorí im teraz reálne diktujú podmienky. Pritom tieto spoločenstvá vlastníkov bytových domov, ktoré tak urobili ešte pred účinnosťou novely a zriadili si vlastné kotolne, dokážu teplo šetriť. Čiže pod tlakom Európskej únie, na základe smernice, ktorá má hovoriť o tej efektivite, sme urobili presne naopak. Ľuďom, ktorí vedia lacnejšie a efektívnejšie kúriť, sme toto zakázali, alebo toto plénum im to väčšinou zakázalo. A tým pádom vecne ideme aj proti prijatej smernici, ktorá má hovoriť o efektivizácii zdrojovosti a nákladov pri výrobe tepla.
V zákone o tepelnej energetike teda chceme upraviť iba a len problematický odsek, v dôsledku ktorého si odberateľ a konečný spotrebiteľ nemôže zvoliť pre neho výhodnejšiu dodávku tepla. Ako som hovoril, navyše toto ustanovenie považujeme za absolútne diskriminačné aj voči potenciálnym iným dodávateľom. Po schválení nášho návrhu by dodávateľ už nebol priamo v zmysle zákona o tepelnej energetike dotknutým orgánom ani účastníkom konania podľa stavebného zákona, ale v určitých prípadoch po splnení zákonných predpokladov by napríklad zostal účastníkom konania výlučne na základe ustanovení zákona. Podávanie záväzného stanoviska zo strany dodávateľa by však pritom nebolo možné. Čiže chceme odstrániť podávanie záväzných stanovísk, ľudskou rečou aj v zákone povedané.
Myslím si, že sľúbená debata, ktorá predchádzala prijatiu tohto zákona, mala znaky nedodržania slova, či už v medzirezorte alebo priamo pri druhom čítaní, kde tento sporný bod bol kritizovaný aj poslancami opozície, ale čakalo sa, že buď samotné ministerstvo, alebo niekto z vášho výboru príde s pozmeňujúcim návrhom, ktorý toto zmení. A to, čím boli ukľudňovaní vlastníci a spoločenstvá bytov a nebytových priestorov, sa nakoniec nestalo. Títo vlastníci toto kritizujú, spisujú petície.
A myslím si, že to ste hovorili tak alegoricky o tom, že by vznikli ako keby komíny na jednotlivých bytových jednotkách, pretože ste dôvodili ako keby rukojemníkom tohto bolo, že tí, čo tam zostanú pripojení, budú predražovaní. No tak a vy sa vozíte na aute? Viete o tom, že vy keď nebudete chodiť na vlaku, tak ten lístok by mohol byť, ešte keď nie ste v dôchodkovom veku a študent, drahší? Táto logika nesedí. Proste akonáhle je tu možnosť si kúriť lacnejšie, tak ju spravme, ak si to tí ľudia, myslím si, že sú zodpovední, vyhodnotia a na základe tvrdých zákonov a v regulovanom odvetví im to schvália a prebehne to aj stavebným konaním, tak by sme tým ľuďom mali umožniť, aby si mohli kúriť lacnejšie, efektívnejšie a na základe ich vlastného rozhodnutia. Ďakujem.

Poznámka. Ty si, pán poslanec Přidal, tak elegantne sa vpasoval do toho, kto definuje verejný záujem. Ako keby ty si bol ten, kto v tomto jediný a sám vie zadefinovať verejný záujem. Totižto proti tomuto návrhu zákona sú spoločenstvá. Spisujú proti tomu petíciu. A dôvodom toho je, že uvedená novela, ktorá mala hovoriť o efektivite v zmysle zapracovania smernice, ide presne naopak, pretože veľkých výrobcov tepla a distribútorov tepla vôbec nemotivuje a nestíha ich za neefektívnu a predraženú výrobu tepla, ale ich skôr ochraňuje a dáva im priestor pre monopolizáciu, umožňuje im výsadné postavenie na trhu s teplom na úkor konečných spotrebiteľov. Ako inak sa dá vnímať to, že keď sa niekto napojí na drahší individuálny vykurovací systém, tak dokáže v jednej bytovej jednotke, resp. v jednom činžiaku ušetriť 300 eur ročne na domácnosť? Ak má byť len toto zdvihnutým prstom a poukázanie na to, že keď mám centrálny odber a nechcem tu nadbiehať nejakým lobistickým skupinám, ktoré cez oprávnené náklady a oprávnené výdavky úmyselne predražujú teplo, tak potom je verejný záujem niekde úplne inde, kde ho hľadáš ty. Je presne tam, kde máme umožniť nie to, aby v procese rozhodoval dodávateľ tepla v stavebnom konaní, ale to aby rozhodovali ľudia, ktorí si vedia výrobu tepla zefektívniť, pri zachovaní environmentálnych štandardov, tých sa vôbec nedotýkame.