Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážený pán minister, mne omnoho menej vadia mediálni oportunisti, celebritní politici, skôr mi vadia schránkoví politici, ktorí nerobia politiku ako šoubiznis, ale ako tvrdý biznis.
Vy ste tu sa vyhrážali miestami, dokonca ste urážali a tento typ schránkového politika sa postaví za pult a hovorí inému poslancovi, že v roku 2003 nevedel, kde je parlament. Viete čo, vy schránkový politik, ste veľmi dobre vedeli, kde je Fond národného majetku. Keď ste ho nevedeli vytunelovať spôsobom, že ho budete žalovať, tak ste sa dali doňho dali nanominovať. To je podstata tejto schôdze. Zároveň ste boli následne štátnym tajomníkom, ministrom hospodárstva, vždy v tej istej veci. Žalujete a žalovali ste štát za historicky druhú najväčšiu z hľadiska Fondu národného majetku, za najväčšiu sumu, o ktorú tento štát môže prísť, z toho sa neviete vymotať a nakoniec vám chcem povedať, že môžete vyzývať, aby s tým prestali, ja vás vyzývam odtiaľto, aby ste odstúpili, pretože ak minister nejakej vlády žaluje štát alebo žaloval v minulosti, vadila mu, najprv chcel privatizovať a potom sa pichol do strany, ktorej privatizácia vadila, to sa proste obhájiť nedá. Vy ste schránkový politik, ktorý robí politiku ako biznis.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja by som mal jednu faktickú poznámku a jednu faktickú otázku.
Tá faktická poznámka je v tom, že máloktorému rečníkovi sa podarí do debaty vtiahnuť celé prítomné osadenstvo okrem formalizovaných funkcií podpredsedu a spravodajcu do debaty, a tebe sa to podarilo, čiže celé prítomné osadenstvo vládnej strany SMER reagovalo na teba fakticky, a to bol pán poslanec Daniš. Čo je možno, čo je možno dobrý signál alebo, alebo veľmi negatívny signál.
A tá faktická otázka. Mňa zaujal ten bankársko-finančno-ekonomický moment ohľadom výnosnosti investície, či by si vedel posvätiť alebo vyvrátiť mi nasledujúcu domnienku. Ak hovoríš o tej výnosnosti investície nadkapitálovej, tých 15,6 %, ak by som sa na to pozrel takým laickým balkánskym klientskym pohľadom, že ak by bolo dostatočné množstvo súkromných peňazí a bankových peňazí a že teda nazbieram nejaký kritický objem veľký 180 mil. eur a zainvestujem ich, tak v tomto prípade mám garantovaný úrok 15,6 %, dobre tomu rozumiem? Čiže keď mi, keď sa tu objaví niekto, kto dá dokopy takéto peniaze, tak oproti iným produktom, ktoré sú tu, to je na betón garantovaných 15,6 % úroku.
Čiže ak, keďže kývaš hlavou, predpokladám, že túto niekto vymyslel parádny plán, ako zhodnotiť súkromné investície typu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Po sérii vystúpení aj mne napadá jedna základná otázka, že s kým zase Robert Fico popíjal kokakolu, pretože aj na základe týchto čísel sa pýtam, čo robíte zo zdravotníctva. Doobeda tu sme počuli, ako do nášho bezplatného zdravotníctva zavádzame kasy do ambulancií. Ešte raz, do bezplatného zdravotníctva budeme zavádzať pokladničné kasy, ktoré budú evidovať, kto koľko bude platiť doktorom, ak tu necítime rozpor.
A, po druhé, Robert Fico, áno, naozaj, nechce dovoliť, aby niekto zarábal na zdravotníctve rétoricky, platonicky. Ak tu hovoríme o 15,6-percentnom garantovanom zisku v zdravotníctve pri tomto projekte pre súkromného partnera, tak nech sa na to pozrieme z akéhokoľvek uhla pohľadu, ide o privatizáciu. Potom boj proti zdravotným poisťovniam, ktoré mali garantovaný zisk, bol zas iba rétorickým, marketingovým a platonickým cvičením proti ako keby zlým oligarchom. Ale keď má možnosť niečo rozhodnúť a vládne za posledných desať rokov už ôsmy rok, zase a opäť a neomylne vyhráva oligarcha. Tomuto nerozumiem. A dúfam, že sa tento proces naozaj zastaví a zídeme z tej kratšej cesty. Ďakujem.

Vážený pán predseda, chcel by som pre záznam uviesť, že chcel som byť prítomný na tomto hlasovaní, ale z dôvodu, neviem, či revízie alebo výťahov nefunguje výťah, boli sme takmer 12 minút zavretí v jednom z parlamentných výťahov, tak pýtam sa, viem, že sú tam často umiestnené tabule o revízii, či by sa dala upraviť táto vec, aby sme nemuseli meškať na hlasovania. Takže pri tých hlasovaniach, ktoré boli, by som chcel uviesť pre záznam, som chcel byť prítomný.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, nedá mi, keďže kolega Lipšic dával dneska jeden návrh zákona, ktorý sa týkal mýta, aby som nezareagoval pri podobnej téme. Len ja poznám tú podmienku, ktorú pán predkladateľ dáva voči poslancom SMER-u, že ak sa nemýlim, ona znie nejak nasledovne, že ak sa vyjadria k nejakej navrhovanej právnej úprave, ktorú dáva navrhovateľ, tak tento návrh nestiahne a nebude ho opakovane predkladať.
Ja mám takú miernu cukatúru, pán kolega, zahrať ti toho smeráckeho poslanca, lebo predpokladám s určitou mierou nadsázky, že prišla by nasledovná asi: Nie je to komplexné a nie je to systematické. Čiže chlapci z J&T, nezareaguje tu ani podpredsedníčka dokonca, keď šla okolo a si ju oslovil, tak povedala, že ona ani nevie, kto je, kto sú chlapci z J&T. Možnože tam robíš chybu, že by bolo treba vysvetliť, že chlapci z J&T sú často tí, ktorí píšu návrhy zákonov, aj to sme tu mali, ktoré prichádzajú hlavne využívať vládnu legislatívnu iniciatívu. Ak si spomenieme na paroplynový cyklus tuná v Petržalke, tak bol tu dokonca dôkaz v dokumente doc, keď si niekto urobil a dal tú prácu, že pozrel, kto tento dokument vypracoval. Takže nie je to systematické, nie je to komplexné a týmto pádom túto čarovnú vetičku, ako odmávať opozičné návrhy zákonov a zniesť ich z rokovania parlamentu, toto by bolo. Ale predpokladám, že nenaplním túto podmienku, ak to odľahčím, a preto k tejto veci ja iba dodám jednu podľa mňa zásadnú a argumentačnú vec o našom mýtnom systéme.
On má totižto jednu úžasnú vec, že niekedy sme poznali na Slovensku iba nálepky. Výkonnosť z hľadiska štátu, teraz nemyslím, čo majú chlapci z J&T pri SkyTolle z toho, aký krásny biznis ešte nezaťažený monopolnou daňou. Totižto štát má z tohoto systému úplne rovnaké peniaze, ako mal z výberu nálepiek. Čiže ak by teda niekomu vadila komplexnosť a systematickosť a to, že by decká nemuseli platiť pri svojich výletoch chlapcom z J&T, tak keby sme rovno tie krásne veže, kde sú satelity a ten dokonalý systém zajtra zrušili, tak my vzhľadom na platenia zaviedli znova iba, že keby si kamionisti lepili nálepky a nie tie otrasné škatule, ktoré musia mať vo svojich kabínach a zároveň, že musia platiť násobne viac, tak už raz a navždy by to tu malo zaznieť, že či autobusári, kamionisti, musia platiť raz a navždy viac nie preto, že by sme chceli našu cestnú infraštruktúru, pre ňu mať viacej peňazí, my ako odvod do štátnych peňazí, ani nehovorím o rozpočte, ale to, čo z toho máme my ako verejné financie, je presne taký istý, ako keď sme používali tie nálepky. Keby sme to zajtra zrušili, nezrušíme peniaze, ktoré idú na našu cestnú infraštruktúru, ale zrušíme iba kšeft chlapcom z J&T.
Ja preto tento návrh, ktorý nemusí mať ambíciu komplexnosti a nemusí mať ambíciu systematickosti, podporím, pretože či budeme to odľahčovať alebo nebudeme, treba s týmto raz a navždy urobiť poriadok, a či budeme vystavovať účet za tento obludný kšeft, ktorý jednu z najväčších alebo tú najväčšiu ponuku, ani vtedy nebolo dosť, že túto najväčšiu ponuku, ďalšie pokračovanie je, nezdaňujeme a ešte sú tie parametre nastavené takým spôsobom, že do štátu na cestnú infraštruktúru nejde viacej.
A úplne posledné, to sme tu mali schôdzu, dve dozadu, to je tie platobné karty, ktoré ešte aj tú si spravia. Ja by som chcel poznať toho človeka, ktorý má takýto reálny vplyv. A keď už toto nevolá do neba, ja už neviem čo. Proste vydreť z tých kamionistov, nech tu máme dopravu akúkoľvek, to posledné. To je ďalšia skupina podnikateľov alebo autobusárov. A chlapci, naozaj ja súhlasím s tým, oni nebudú mať nikdy dosť. Ako možno ešte toto volebné obdobie zažijeme iný biznis model, keď ani tie karty nebudú stačiť a bude tých peňazí tak veľa a stále sa na to budeme skladať. A to, že keby sme sa vrátili k tomu nálepkovému systému, že by si znova začali platiť kamionisti, tuším 5 % nás stojí obslužnosť, čiže treba tie nálepky vytlačiť a 95 % z toho šlo na cestnú infraštruktúru. Toto že sa dá niekde vysvetliť a že to ľudí zaujíma iba po nejakú mieru poslušnosti zákonom, ktoré sú podľa mňa proti nim aj v tomto, myslím si, že existujú iné riešenia, a preto ja tento návrh podporím.
Ďakujem.

Áno, spomínaš, pán kolega, ten možný alebo nad slnko jasnejší oligarchický dôvod a ja by som do tejto debaty, a to, čo som aj snažil sa v rozprave spomenúť, pozval ľudí, ktorí tu často rozprávajú o prerozdelení, o funkcii štátu, či už to bude pán podpredseda Číž, alebo pán predseda výboru Blaha, aby prišli povedať, že monopolné zdanenie monopolu výbercu mýtneho systému má nejaký reálny dôvod, prečo s týmto neprídu do tejto rokovacej sály. Vyzval som vo vystúpení v rozprave iba vládu, týmto si dovoľujem vyzvať týchto dvoch, tieto dva piliere, ideologické piliere sociálnej demokracie, aby prišli nám možno neznalým vecí z hľadiska vládnej agendy SMER-u vysvetliť, prečo SMER nechce zaviesť daň jednému zo svojich kamarátov.
Ja, keďže už reagujem na kolegu z KDH, možno trošku odľahčím, by som chcel vidieť, keďže navrhujete do zákonu dať do dôvodovej správy aj vplyv na rodinu, ktovie, či by sa v tomto návrhu zákona v dôvodovej správe neobjavila tá konkrétna rodina, ten konkrétny oligarcha, ktorému toto slúži na to, aby mal neoprávnené, ktorý mal to, akým spôsobom to bolo vysúťažené, prvé zisky a tie zisky nad rámec všetkých normálnych parametrov slušnej a spravodlivej spoločnosti trvajú dodnes. Dokým tá monopolná daň nebude, tak tu bude stále výkričník, že je to iba a v prospech nejakého kamaráta oligarchu vládnej strany SMER.

Ďakujem, pán predsedajúci. Možno fakticky chcel by som k tým číslam, ktoré pre mňa sú až donebavolajúce. Tri percentá zamestnancov, jedna šestina z hľadiska celého obratu a 50 percent zisku, a ja chcem len doplniť jedno číslo, pretože dnešný deň by sme mohli nazvať ochrana, deň ochrany malého a stredného podnikateľa, lebo idú v rade jeden návrh za druhým s tým, aby sme ten sektor, ktorému sa nikto nevenuje, a to je malé a stredné podnikanie, ktoré, naopak, nieže zamestnáva tri percentá, ale zamestnáva podľa údajov aliancie podnikateľov a podobne 38 percent ľudí. Čiže nieže si nedovolí tu nikto navrhnúť mýtny systém do daňovej sadzby dane z monopolov, nikto z vládnej strany, lebo predpokladám, že ja ho vnímam, že už bol niekedy jeden, dvakrát tento návrh predložený, ale opäť a zase ignorácia. Ignorácia návrhov o reštrukturalizácii, ignorácia návrhov o vyhovení reálnych nastavení podmienok, aby tí, ktorí najviac zamestnávajú ľudí, a to sú malí a strední podnikatelia, sa mohli aspoň nadýchnuť.
Ja tento návrh vítam, žiadam o podporu, keďže túto podporu, a predkladateľ je opäť z opozície, nechce zakceptovať alebo neakceptuje ani jeden člen vládnej strany. A dokonca si myslím, že ak by chcel vyhovieť nejakému sociálnodemokratickému momentu vo vládnutí našich sociálnych demokratov, tak je to prioritný návrh, ktorý by sa mal medzi vládnou iniciatívou objaviť alebo vládnou legislatívnou iniciatívou. Nemáme to šťastie, ja teda chcem predkladateľovi popriať veľa trpezlivosti s tým, aby vystavoval toto zrkadlo naďalej. A napriek tomu, že viem, ako toto plénum reaguje a že nie je tu ani toľko úcty medzi nami, že niekto zareaguje aspoň z vládnej strany a povie, nepamätám si ich všetky tie dôvody, politologicky, filozoficky, právny, ekonomický alebo iný dôvod, prečo nepodporiť monopol na vyberanie mýtnych poplatkov, prečo nepodporiť návrh, ktorý chce zaťažiť tohto podnikateľa monopolnou daňou. Ja by som jeden jediný dôvod chcel počuť tak isto.
Ďakujem.

Podľa mňa k tomuto by bolo treba ten celý kolotoč uzavrieť, pretože čiastočne je to pomenované, ale ono to má ten systém asi takýto: Tu sa bude sociálna demokracia do pŕs biť, akými parametrami ošetrí Zákonník práce, ale na druhej strane obrovské množstvo ľudí nechá robiť ako živnostníkov veci, ktoré by mal vykonávať zamestnávateľ, a tam už nie je žiadna ochrana, tam už sú 120 dní splatné lehoty, tam už sú potom reštrukturalizačne momenty. A dokonca ten cynizmus ide tak ďaleko, že týmto ľuďom, ak veľký pán Doprastav, Váhostav, Poór v Trnave a podobne nezaplatia, no tak on nemôže platiť zdravotné odvody. A na týchto ľudí im potom ani neposkytneme zdravotnú starostlivosť. Toto je to farizejstvo! Vymontujme, tu príde minister Richter, bude rozprávať o parametroch ochrany pracovnej sily, ale to, aby sme nerobili umelých živnostníkov, ktorí potom chodia a robia pre týchto podľa mňa zlodejov, už to inak neviem povedať, a nám sa len množia tisíce sťažností, ako im krachujú existencie a životy preto, že príde reštrukturalizačný proces. Kto toto vymyslel, to je proste čertovská zlodejina prvého rangu! Načo sa baviť o štandardoch, sociálnych štandardoch, keď tu máme 300-tisícový zástup ľudí, ktorí nemajú žiadnu ochranu, 120-dňové splatnosti a navyše to, čo hovorí tento návrh, ešte aj štátu platia dépeháčku, ktorú im nikto nezaplatil? Toto je proste taký cynizmus, keby ten 83-členný mandát váš sa bol využil aspoň na opravu tohoto, tak s tou krajinou niečo urobíme a odkážeme ľuďom, že nám na nich záleží, toto, čo robíte a že to nechcete prijať, je podľa mňa katastrofa.

Ďakujem. Z úcty k téme a spolubesedníkom si dovolím ešte nakrátko. Veľmi súhlasím s tým, že možnosť predložiť tento návrh zákona, ukázať, že predsa len ešte existuje možnosť, ako sa brániť, je dôvodná, a preto aj na prípadné reakcie vystupujem v rozprave. Chcel by som sa venovať dvom momentom, ktoré boli spomenuté.
Ja totižto z prvého momentu, pokrytie mediálnym svetom a diskusie k tomuto návrhu, chcem pochváliť verejnoprávne médium, v tomto prípade aj verejnoprávny rozhlas, pretože ani Dodo Hlina, ani pán Hudacký, ani pán predkladateľ a mnohí poslanci, ja presne neviem a nemám listing, kde aký lobista, kde aký oligarcha má svoj záujem. Z tej debaty to viac-menej vypadne a vypadáva a chcel by som tak predoslať, že toto nie je čierno-biela téma, ona má rôzne odtienky, a to, čo tam je ale v nej to najhoršie, to najčernejšie je, že naozaj chodíme po oligarchickom priestore, ktorý na úkor obyvateľov, na úkor toho, aby sme prijali normálnu, vecnú, možno rozširujúcu mieru slobody podnikateľa, právnu úpravu, tak dáme tvrdý ban, tvrdý zákaz a v správnom konaní to vymaľujeme, tu táto snemovňa, úplne jednoducho a potom ako keby nikto nechcel počúvať, že sú tu argumenty, sú tu ľudia, sú tu projekty, ktoré nehovoria o tom, že by boli tí ľudia nezodpovední, že by sa nám rozpadla celková energetická koncepcia, že na druhej strane zostanú tí chudáci ľudia, ktorí by zostali napojení a im by sa predražila tá vykurovacia sezóna alebo náklady súvisiace s vykurovaním.
Toto je debata, ktorá je po..., na začiatku je debata, aby boli všetci čo najefektívnejší a nevyťahovali ľuďom z vrecák peniaze iba preto, že môžu, že centrálny zdroj tepla je proste legislatívne zabetónovaný a či to bude stáť o 300 eur, o 500 eur viac alebo menej, legislatíva hovorí jasne, či budem efektívny, environmentálny alebo drahý a budem znečisťovať prostredie životné, tak teda neexistuje možnosť, ako sa odpojiť. Ja som hovoril, takisto tí, ktorí vystúpili s faktickými a v rozprave, že áno, sú aj argumenty pre centrálne zdroje tepla a navyše tá myšlienka je dosť ušľachtilá, ona musí mať v sebe to environmentálne hľadisko a dokonca je logické, že keď sa viac ľudí, viac bytových jednotiek spojí, predsa by to malo byť lacnejšie a efektívnejšie a menej znečisťovať. Jeden komín by mal byť menej, jeden síce veľký, ako veľa malých.
Lenže my sme sa dopracovali do stavu, že to tak nie je. Infraštruktúra tých centrálnych zdrojov tepla je hrozná, takisto technické vybavenie. S tým, že počas tejto témy, čo sa jej venujem, tak som musel načrieť do toho kúrenárskeho prostredia alebo energetického prostredia a tí ľudia dokážu reálne odargumentovať, aké majú horáky, akú účinnosť, aké environmentálne kritériá spĺňajú a prečo by trh a následne teda nejaká forma regulácie mala byť priechodná. Čiže nie je to téma pre tému, nie je čierno-biela. A keď je niekto neefektívny a ešte aj znečisťuje životné prostredie a navyše predražuje ľuďom a vyťahuje im z vrecák peniaze, tak mali by sme mať legislatívne a zákonné prostredie na to, že existuje možnosť pre ľudí a obyvateľov v domoch, ako sa odpojiť. Túto možnosť nemáme a ja volám len po jednom, aby sme túto možnosť ľuďom do správneho konania vrátili. Všetko zostáva, pomenovanie environmentálnych štandardov, správny proces a na konci toho procesu predsa len je ten stavebný úrad, akurát nebude prijímať záväzné stanovisko jedného, ktorý v tom reťazci tých biznis subjektov, tak ako je tu príklad Tesca a Lidla, že mohlo by, keď vieme, že existujú tieto nákupné, alebo to môžu byť autosalóny, vieme, že máme celé ulice, kde je jeden autosalón za druhým, ale odrazu by to bolo možné iba so súhlasom dotknutého subjektu, že vedľa jedného na vedľajšom pozemku alebo na tejto ulici, lebo on tak v stavebnom konaní môže vydať záväzné stanovisko, by nemohlo byť. Pri niektorých parametroch podnikateľského prostredia je nám to jasné. Neviem prečo, keď aj Európska komisia povedala, že tento zákon bol transponovaný nad rámec toho, čo Európska komisia chce. A ten proces v rámci, čiže jeden europoslanec kontaktoval Európsku komisiu a tá mu odpovedala v tej miere, že tento náš návrh zákona je nad rámec transpozície. Už neviem, aká iná vyššia sila by mala tomuto plénu odpovedať, že toto sme neurobili na národnej úrovni, nezakrývajme sa Európskou úniou, na národnej úrovni sme išli nad rámec transpozície a podľa mňa sme vyhoveli len oligarchom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovolím si predložiť návrh zákona, kým ešte môžem, ktorý sa v podstatnej miere venuje dvom veciam. Na základe vlastného uváženia pod možným tlakom verejnosti petičnou akciou zainteresovanými subjektami som si dovolil vypracovať návrh zákona, ktorý hovorí o odstránení nedostatkov jednej súčasnej právnej úpravy. Pred časom sme sa o časti tohto návrhu zákona tu bavili, rozšíril som ju o ďalšiu a medzičasom som bol oslovený možnými všetkými tromi zainteresovanými subjektami, čiže vlastníkmi bytových jednotiek a správcami spoločenstiev, zástupcami, ktorí zastupujú takzvané centrálne zdroje tepla, ale aj, v úvodzovkách, ľudovo nazvanými takzvanými kotlikármi, čiže ľuďmi, ktorí pomáhajú alebo priamo montujú individuálne vykurovanie do bytových jednotiek.
Čiže môj návrh zákona sa chce a bude zaoberať situáciou ľudí, ktorí podľa mňa zostali v nie celkom závideniahodnej situácii po platnosti a účinnosti zákona o tepelnej energetike od mája z roku 2004, kedy ich individuálna snaha na zefektívnenie a ušetrenie finančných prostriedkov a vynaloženie finančných prostriedkov pri vykurovaní dostala obrovskú byrokratickú prekážku, dokonca z právnych nálezov až likvidačnú, alebo byrokratický proces, ktorý neumožňuje v správnom konaní alebo stavebnom konaní zriadiť si lacnejší, efektívnejší zdroj vykurovania, ako v súčasnosti majú. Čiže hlavnými cieľmi zákona sú: odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zákona č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu. A po druhé, umožniť, aby si oprávnené osoby vrátane spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome mohli zvoliť výhodné dodávky tepla. Vypustením ustanovenia zo zákona o tepelnej energetike, podľa ktorého má pri výstavbe tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla v konaní podľa stavebného zákona postavenie takzvaného dotknutého orgánu, a toto stanovisko, nech sa tá diskusia uberie už akýmkoľvek smerom, je v stavebnom konaní záväzné ako účastníka konania.
V tomto smere chcem povedať, že od posledného prerokovávania tohoto bodu prišla možno ďalšia iniciatíva, s týmto sme spojili sily a dokonca v tejto veci bola interpelovaná, v úvodzovkách, alebo položená otázka Európskej komisii, keďže táto zmena v našom právnom systéme v tejto norme prišla ako keby pod gesciou Európskej únie. A chcem povedať, tak ako bolo prezentované aj v médiách, aj pri príprave tohoto návrhu v spolupráci so stranou SaS sme dostali odpoveď od Európskej komisie, že nie je pravdou to, čo dôvodil v dôvodovej správe predkladateľ, že je v úmysle a v zámere Európskeho spoločenstva, aby bez akýchkoľvek podmienok boli obyvatelia akéhokoľvek členského štátu nútení zostávať v systéme centrálneho vykurovania bez možnosti odpojenia sa, keďže centrálny zdroj tepla je v stavebnom konaní tým subjektom, ktorý môže podať negatívne stanovisko, a keďže je záväzné, tak stavebný úrad toto stanovisko musí akceptovať. Európska komisia sa vyjadrila jednoznačne. Ak existuje efektívnejší – a teraz citujem – a lacnejší zdroj vykurovania, nemá členský štát právo v zákonodarstve upraviť to, že neexistuje možnosť sa od centrálneho zdroja odpojiť.
Toľko legislatíva, toľko dôvody, čo je a čo nie je transpozícia. Transpozícia bola urobená nad rámec vôle Európskeho spoločenstva a tým pádom je úplne jasné, že niekto urobil v zákonnej norme nadprácu, čo vyvolalo odpor obyvateľstva, dokonca prejavený v petícii, kde je do súčasného momentu nazbieraných viac ako desaťtisíc podpisov, aby ľudia, ktorí nájdu efektívnejší zdroj tepla, a to môže mať dve cesty: Môže to byť o tom, aby centrálne zdroje tepla často aj pod gesciou štátu zefektívnili svoje výrobné kapacity a aby cena za vykurovanie bola lacnejšia, ako keď si budú ľudia vykurovať svoje bytové jednotky sami. Nemá totižto logiku; ak si niekto spomenie na Anglicko, kedy centrálne zdroje tepla vznikali. Ony mali dva dôvody. Prvý bol environmentálny, bol to taký ten Londýn konca 19. storočia, kedy ovzdušie bolo už takým spôsobom znečistené, že začali vznikať na tej magistrátnej alebo miestnej úrovni snahy, ako dostať komíny z bytových jednotiek mimo priestoru, kde ľudia bývajú, a to bol ten a doteraz tam trvá ten environmentálny moment. A druhý bol, samozrejme, ekonomický, keď sa viac bytových jednotiek spojí a budú vykurované z jedného od ľudských obydlí vzdialeného vykurovacieho bodu, tak to musí byť predsa lacnejšie.
Toto na Slovensku prestalo platiť a máme prepočty, analýzy, tabuľky, že ak sa rozhodne jeden bytový dom, že bude vykurovaný drahším nosičom a splní náročné environmentálne kritériá, napríklad na plyn, tak čuduj sa svete, na Slovensku sme to dopracovali tak, že je to až o tristo eur lacnejšie na bytovú jednotku v rámci vykurovacej sezóny, čo je podľa mňa absolútne neakceptovateľné a Európska komisia má v tom jasno, keďže hovorí nielen o efektívnejšom vykurovaní, ale dokonca expressis verbis lacnejšom. Vtedy členský štát musí legislatívu upraviť tak, aby sme im to umožnili.
Toto je gro prvej časti návrhu zákona. Ak by vznikli pochybnosti, keďže tá príprava od ostatného predloženia návrhu zákona bola aj z právneho hľadiska lepšia a minule, myslím, že to bol pán spravodajca, mal v zásade problém s tým, že, a dokonca ministerstvo v rámci mediálneho priestoru sa vyjadrilo, že predsa to nie je tak, že je to záväzné stanovisko a že na konci rozhoduje aj tak stavebný úrad. Tak tá pravda je taká, že záväzné stanovisko dodávateľa rozhodnutie stavebného úradu predurčuje, keďže podľa § 140b) ods. 1 druhej vety stavebného zákona "obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci". Proste ak centrálny dodávateľ tepla, ktorý sa zmenou zákona stal v predmetnom stavebnom konaní tým orgánom, ktorý môže vydať takéto záväzné stanovisko, tak stavebný úrad nemôže rozhodnúť v jeho rozpore. Bodka. Nemôže, nerozhoduje, už mám vylistovaných možno, ak to, ak som to dobre zrátal 42 prípadov, kedy takto nerozhodol.
A efektívnejšie zdroje tepla dokonca, ktoré presahujú environmentálne štandardy miestnych centrálnych vykurovateľov, sú lacnejší, sú ekologickejší, sú postavení na modernejších technológiách, tak centrálni dodávatelia tepla, ktorým týmto odchádza biznis a kšeft, jednoznačne budú v tomto správnom konaní posielať záporné stanoviská z rôznych dôvodov. A, bohužiaľ, je to tak, že v stavebnom konaní stavebný úrad ani nemôže rozhodnúť inak, ak ten, komu sa kazí biznis, povie, že nie, nedám súhlas na odpojenie bytovej jednotky, stavebný úrad nie že môže rozhodnúť. Už máme dostatočný osem-, deväťmesačný odstup od účinnosti tohoto zákona a vieme, že takéto stanoviská proste dávajú a tým pádom bránia ľuďom organizovať svoje vykurovanie efektívnejšie, ekologickejšie a lacnejšie.
Druhá časť návrhu zákona, ktorý je rozšírený, sa týka možno zložitejšieho problému z pohľadu jednotlivých bytových jednotiek, ale dotýka sa bytových domov. A ide o to, že v bytových domoch sa často zriaďujú inými subjektami, ako sú priamo bytové jednotky, vecné bremená a do katastra nehnuteľností sa zapisujú bremená iných subjektov, ako priamo bývajú alebo využívajú bytové jednotky. Čiže ide o to, že v bytovom dome sa nachádza priestor, ktorý ak by sme išli podľa ochrany súkromného vlastníctva, by mal niekto, ak ho využíva, či už kotolňa, alebo nejaký iný subjekt ako priamo vlastníci bytových jednotiek, mal by platiť nájom. Náš právny systém alebo teda zákon ráta iba s tým, že sa poskytne ako keby jednorazová náhrada a neexistuje tento prepoj, že niekto užíva cudzí z tohoto pohľadu majetok za bezodplatu, alebo teda nanajvýš sa stalo to, že prichádza ako keby k mechanizmu jednorazového vyplatenia a bodka a tento subjekt získa nebytovú časť bytových domov ako keby na používanie na veky.
S tým súvisí aj procesuálny problém, čo je druhý okruh tejto časti, že držiteľ povolenia uplatňujúci si vecné bremeno podľa § 10 ods. 10 zákona o energetike je písomne povinný oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti výpis, vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, čiže aby mohol využívať, zákonodarca však na vykonanie tejto povinnosti neustanovil žiadnu lehotu. V návrhu zákona sa teda tento návrh odstraňuje, to znamená, že keď už sa má dostať iba k tomu kvázi malému odškodneniu, tak je tomu účinne bránené, pretože neexistuje zo zákona žiadna lehota, v ktorej tento subjekt musí tento zápis do katastra nehnuteľností urobiť. A my zavádzame lehotu 20 dní alebo snažíme sa zaviesť lehotu 20 dní, aby toto vecné bremeno bolo zriadené a aby teda tí ľudia, ktorí reálne ten majetok vlastnia, sa dostali k peniazom, ak niekto používa ich majetok.
Čiže navrhujeme, aby vlastníkovi nehnuteľnosti patril nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie akéhokoľvek vecného bremena vždy od dňa jeho uplatnenia, a aby tá doba, kedy ten, kto tento majetok chce používať, netrvala večne, čo sú teraz mnohé príklady, ale aby to bolo povinnosťou do 20 dní urobiť na zápis do katastra nehnuteľností. Ak by bola potreba, tú druhú časť môžem dovysvetliť.
Takže návrh obsahuje dve časti. Jedna sa týka odpájania od centrálnych zdrojov a umožnenie procesu. Druhá sa týka toho, ak niekto využíva cudzí majetok alebo majetok, ktorý je v nebytových priestoroch vlastníkov nehnuteľností, aby, keď už zákonodarca mal snahu, aby za to dostali peniaze, tak to treba urobiť poriadne a treba určiť lehotu, ktorá podľa mňa zabezpečí to, že ľudia prídu k oprávnenému nároku, že niekto využíva ich majetok.
Týmto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona a dúfam, že možnosť opraviť podľa mňa nedobre transponovanú smernicu a vyhovieť ľuďom, ktorí by mohli prísť k svojim vlastným peniazom, je predmetom tejto podľa mňa nie politickej novely zákona, z môjho pohľadu, a nebudem sa báť, novela, ktorá v máji nadobudla účinnosť, bola podľa mňa pod lobistickým tlakom. Ak máme záujem, aby sme tento lobistický tlak z tohto návrhu zákona dostali preč, tak vás prosím o podporu. A dúfam, že chceme vystaviť to, že sme tu na to, aby sme obhájili verejný záujem, že argument 10-tisíc ľudí je dostatočný, 42 bytových spoločenstiev rovnako na to, aby sme túto úpravu zákona prijali.
Ďakujem za pozornosť.