Videokanál poslanca

96.
Pán podpredseda parlamentu, odcitovať Sartoriho, odcitovať české reálie vzhľadom na blahodarný účinok politických strán a ich stabilizáciu na politickom nebi a politickom fungovaní a následne urobiť loping a povedať, že nie je žiaduce, aby strana, ktorá prešla parlamentnými voľbami, zriadila si klub a momentálne naplnila aj formálnu podmienku mať pre zriadenie klubu 8 členov, chce trošku inú argumentáciu z vašej strany, pretože vy ste obhajovali v podstate vznik tohto parlamentného klubu, pretože máte záujem rešpektovať vôľu voličov na straníckom princípe, čiže strany, ktoré prešli parlamentnými voľbami, majú právo uzatvárať, ak naplnia formálnu podmienku 8 poslancov, mať svoj vlastný klub.
Nerozumiem potom, prečo záver vášho vystúpenia hovorí o nepodpore, keďže mal by som výhrady, ak by tu vznikalo hlasovaním, kluby, ktoré neprešli parlamentnými voľbami. Ale ja mám za to, že poslanci strany SaS kandidovali na kandidátke strany SaS, je to parlamentná strana, ktorá má splnené aj formálne podmienky, a toto plénum a tieto podmienky zhodnotiť. Podľa mňa, ak viem rátať do 8, deklaruje 8 poslancov a mali by sme tým pádom pristúpiť aj v duchu toho, čo ste hovorili, k hlasovaniu a podpore zriadenia ich poslaneckého klubu na pôde parlamentu Slovenskej republiky.
Ďakujem.

120.
Táto sonda do ideového sveta pána poslanca Hrušovského ma prinútila rýchlo pribehnúť do pléna a prihlásiť sa s faktickou poznámkou, pretože, čo, prebohaživého, robí ľudom zvolený poslanec Národnej rady s myšlienkovým a koncepčným predpokladom, že "zastupiteľská demokracia sa vyčerpala, ja som - a nikdy som sa s tým netajil - za monarchiu".
Áno, zastupiteľská demokracia s rôznymi formami, kam sme sa dostali, možno má svoju krízu, ktorá súvisí možno s krízou elít, s krízou mechanizmu vyberania zastupiteľov a my ho úplne autenticky predkladáme, že tento mechanizmus má byť v zmysle nových technológií viacej otočený k zdroju moci. My bazálne stojíme na tom, že sa musíme pýtať zdroju moci, ľudu, pretože ja budem do, dúfam, posledných svojich dní veriť tomu, že súhlas ovládaných s ovládajúcimi a pod. je treba zabezpečiť cez demokratický proces.
Aká monarchia!? Kam chceme cúvať? Sú tu iné inštitúty priamej demokracie, ktoré naša ústava a náš právny systém potrebuje vylepšiť a reálne sfunkčniť, a zabudnime na tieto mechanizmy, že tu volený zástupca bude hovoriť, že sníva o monarchistickom zriadení, ktorý bazálne a nikdy neodpovedá na otázku súhlasu ovládaného so svojím.... Potom čo? Ako z Božej vôle kráľ, či čo si myslíme, že kam je treba našu krajinu posunúť? Nie tam, kam ju chcete posunúť vy, ale presne naopak! A tam je inštitút nezávislého poslanca veľmi dôležitý. A nie je treba strašiť politbyrami, pretože tie dostali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Z dôvodu dobre zvládnutej rozpravy s pánom Hrušovským a s niektorými kolegami následne o tlači č. 1347, ktorá hovorila o výhrade so svedomí, si dovoľujem navrhnúť stiahnutie tohto bodu na základe súhlasu všetkých predkladateľov z hlasovania, aby sme vytvorili možný širší časový priestor na dohodu aj s vašou stranou a v prípade zvážili možnú podporu na dopilovanie právneho textu, ktorý sme predložili.
Ďakujem.

Ďakujem. Keďže, keďže sme vybavili debatu v rámci predkladania a spravodajskej, úvodnej spravodajskej správy, preto by som si dovolil zhrnúť k tomu záveru pána spravodajcu asi tri poznámky.
Prvá je, samozrejme, tiež žiadame o podporu, keďže, tak ako som spomínal, by nemusela, nemusela mať právo na výhradu vo svedomí zafarbenie, či už mocensko-politické, ale aj ideovo-politické, pretože tento návrh zákona implementovaný do ústavy otvára také možnosti na rozšírenie miery slobody, že ani ten ideovo-politický zápas v zmysle liberál a konzervatívec, sociálny demokrat, v ňom veľmi nevidím.
Volanie po priamej, vyčerpávajúcej debate sme navzájom po sebe zopakovali, čiže toto vítam. Problém s konkordátom a jeho prijatím je presne ten, kde možno doteraz neprišlo k prijatiu vykonávacej medzinárodnej zmluvy, pretože sa pohybuje na užšej platforme, a to je uplatnenie výhrady vo svedomí na základe náboženstva. Nepôjdem teraz do iných právnych konštruktov. Myslím si, že z hľadiska citácií, ktoré som uviedol v úvodnom slove, toho bolo pri uvádzaní návrhu zákona viacej, a súhlasím s tým, že by sa mali zaoberať naďalej tým právne tímy, pretože ten text je jednoduchý a je tam jeden podstatný moment, keďže sa jedná o ústavný zákon. Na konci je: "Podrobnosti výkonu práva ustanoví zákon." Znamená to, že právo na výhradu vo svedomí sa stane vykonateľným až po vydaní osobitného predpisu, ktorým sa upraví oblasť, rozsah, podmienky výkonu práva a podobne, a to v intenciách čl. 24 ods. 5 ústavy.
Po prijatí tohto návrhu ústavného zákona bude ďalším krokom vymedzenie všetkých oblastí, v ktorých bude možné výhradu vo svedomí aplikovať, a v osobitných právnych predpisoch zaviesť podmienky, po splnení ktorých bude možné výhradu vo svedomí uplatňovať. Zákonodarca by mal upraviť podmienky výkonu práva na výhradu vo svedomí tak, aby uplatnenie tohto práva nespôsobovalo zabránenie prístupu k službám a právam iných osôb. Možno tam je aj tá otázka na to zdravie. Je to dokonca priamo citácia z navrhovaných možností aj po debate s ústavnými právnikmi, aby sa tam táto, táto malá reštrikcia, ak to tak mám nazvať, objavila, alebo toto malé obmedzenie. Čiže z hľadiska predpokladu tých možných oblastí by sa predpokladala novelizácia zákona v oblasti výchovy a vzdelávania, apropo, tu máme momentálne tretiu otázku v referende, občianskoprávnych, rodinných vecí, to je druhá otázka referenda, zdravotníctva, ozbrojených síl, výkonu právnických povolaní, pracovnoprávnych vzťahov. Konkrétne otázky, ktoré by v tomto prípade prichádzali do úvahy, sú napríklad vykonávanie umelých prerušení tehotenstva, sterilizácia žien, oplodnenie in vitro, výučba niektorých predmetov, napr. sexuálna výchova, výchova k manželstvu a rodičovstvu alebo obdobných predmetov zahŕňajúcich sexuálnu výchovu na školách, práca v nedeľu a ďalšie.
Z dôvodu značného dopadu navrhovanej úpravy na širokú verejnosť a potreby zmeny legislatívy sme preto aj umiestnili platnosť tohto, pardon, účinnosť tohto predkladaného ústavného zákona na január 2016, prípadne ten legisvakančný čas by sa možno, aj to by bolo na diskusiu, ak by tento návrh zákona prešiel prvým čítaním.
Čiže tak ako som začal, budem aj končiť. Myslím si, že za moje pôsobenie v Národnej rade som nepredkladal dôležitejší zákon, ako je zákon, ako je táto právna úprava základného zákona nášho štátu, ako je táto úprava ústavy, pretože šliapeme po... alebo pohybujeme sa v oblasti ľudského svedomia, ľudskej slobody, základných ľudských práv, a preto nielenže si myslím, že sme mimo mocensko-politického kontextu, ale dokonca aj omnoho dôležitejšieho, v súčasnej napätej a emóciami bičovanej dobe nad ideologicko-politickým rámcom. Čiže dúfam, že padne tento prvý krok na tej tisíckilometrovej ceste a na jeho konci bude prijatie tohto práva na výhradu vo svedomí, ktoré rozšíri mieru slobody, ktoré umožní ľuďom Slovenskej republiky v tých vzťahoch, ktoré sú tu definované, vyriešiť väčšie množstvo otázok, ako rieši, ako sme riešili pri predkladaní parciálnych zákonov v Národnej rade, dokonca ako rieši aj súčasný mocný inštitút demokratického systému a priamej demokracie, referendum. Totižto prvýkrát mám pocit, že komplexné a systémové riešenie nie je fráza a floskula, ale toto je návrh, ktorý by mohlo naozaj komplexné a systémové riešenie v oblasti ľudského svedomia a slobody priniesť.
Ďakujem za pozornosť a prosím týmto o podporu.

28.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť z môjho pohľadu asi najdôležitejší návrh zákona, ktorý som v tomto ctenom pléne za druhé volebné obdobie, ktoré v parlamente som, predkladal. Viem, že z hľadiska potrebnosti prijatia toho, úpravy, ktorú následne opíšem a určím dôvody, a tentokrát by som dovolil nebyť stručný, je potrebných 90 poslancov, aby zaňho zahlasovalo.
Tento návrh zákona má svoju históriu, resp. téma toho, čo sa budeme spolu s kolegami a kolegyňami snažiť presvedčiť, aby sa, aby získalo podporu Národnej rady, má svoju históriu, ktorá sa traduje od roku 2000, a vysvetlím prečo. Dokonca táto téma spôsobila pád druhej Dzurindovej vlády v zmysle vykonávacieho predpisu k medzinárodnej zmluve, a preto aj pod znením tohto návrhu je podpísaný celý klub poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti až na jednu výnimku.
Myslíme si, že návrh tohto ústavného zákona je dôležitý, pretože uzatvára mnohé kategórie, ktoré sa parciálne dostávajú na rokovanie Národnej rady a súvisia, a teraz to slovko alebo terminus technicus spomeniem, keďže sa jedná o výhradu vo svedomí. Naposledy sme tu otvárali túto tému, či už to boli liberálni poslanci, konzervatívni poslanci alebo poslanci vládnej strany, pri téme napríklad, ktorú priniesla do Národnej rady strana kresťanských demokratov, a to bola práca v nedeľu, resp. uzatvorenie obchodov v nedeľu. Vtedy sme viacerí spomínali, že existuje elegantnejšie riešenie, nie ktoré chodí alebo je v nejakej represii alebo v zákazoch, ale v povolení tzv. výhrady vo svedomí.
Z dôvodovej správy by som si dovolil uviesť niekoľko faktov. Neoddeliteľnou súčasťou slobody myslenia, presvedčenia, svedomia, náboženského vyznania, viery je predmetná výhrada vo svedomí. Právo na výhradu vo svedomí sa však nerodilo ľahko, a to ani na pôde Rady Európy, keď trvalo niekoľko desaťročí, kým ho väčšina členských štátov prijala aspoň vo vzťahu k vykonávaniu vojenskej služby. Urobila tak následne aj Slovenská republika, a to priamo vo svojom základnom dokumente, v čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to zakotvením práva na výhradu vo svedomí do čl. 10 alebo zakotvením práva na výhradu vo svedomí do čl. 10 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ktorá ho uznáva v súlade s vnútroštátnymi zákonmi upravujúcimi výkon tohto práva, sa vytvoril priestor na rozšírenie výhrady vo svedomí aj do iných oblastí spoločenského života a jej zakotvenie vo všeobecnej rovine pre každého vo forme základného práva garantovaného ústavou, čo je aj cieľom predloženého návrhu zákona.
Právo na výhradu vo svedomí v tomto návrhu ústavného zákona predpokladá alebo hovorí, je zakotvené ako základné právo garantované ústavou pre každého bez ohľadu na jeho zmýšľanie, pričom nositeľom tohto práva môže byť len fyzická osoba. Zahŕňa nielen svedomie, ale aj presvedčenie, myslenie a náboženské vyznanie. Je vnímané ako vonkajší prejav výhrady vo svedomí, právnicky forum externum, ktorý je obmedzený ústavou v čl. 24 ods. 4 iba na prípady bezprostredného ohrozenia života iných v záujme ochrany základného práva na život. A možno ho obmedziť aj zákonom na základe zmocnenia v ústave čl. 24 ods. 5 na ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Výhrada alebo tento návrh ústavný spočíva výlučne v odmietnutí konania, pričom za konanie sa považuje aj spoluúčasť na konaní a činnosť s takýmto konaním súvisiaca vrátane jej asistencie. A tento návrh zákona má za dôsledok vylúčenie právnej zodpovednosti toho, kto si toto právo uplatnil v súlade s ústavou a osobitnými zákonmi prijatými na jeho vykonanie. Keďže podrobnosti týkajúce sa výkonu práva na výhradu vo svedomí ustanoví až zákon, nadobudnutie účinnosti návrhu ústavného zákona posúvame na január roku 2016.
Medzi osobité predpisy, ktoré by do tohto dátumu bolo vhodné prijať, aby sa neopakovala situácia, ktorá nastala po ratifikácii základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, konkordát alebo Vatikánska zmluva, patria zákony v oblasti zdravotníctva, ozbrojených síl, výchovy, vzdelávania, občianskoprávnych, pracovnoprávnych a rodinných vecí, výkonu právnických povolaní a pracovnoprávnych vzťahov, pričom v oblasti ozbrojených síl a zdravotníctva je už právo na výhradu vo svedomí aj v súčasnej dobe iba čiastočne upravené. Keďže ide o návrh ústavného zákona, navrhovaná právna úprava by mala mať prednosť nielen pred úpravou zakotvenou v Zmluve medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ale aj pred Vatikánskou zmluvou, ktorá síce má prednosť pred zákonmi v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy, avšak nie pred ústavou samotnou. Vzhľadom na to, že predložený návrh ústavného zákona je vo vzťahu k právu na výhradu vo svedomí formulovaný širšie, ako sú sformulované znenia oboch uvedených parciálnych zmlúv, nemalo by dôjsť k vzájomnej kolízii. Navyše obe zmluvy nie sú bez prijatia ďalších zmlúv na ich vykonanie uplatniteľné rovnako, ako nie je uplatniteľné ani právo na výhradu vo svedomí v zmysle predkladaného návrhu ústavného zákona bez prijatia osobitých zákonov na jeho vykonanie.
K dôvodom, priamo možno k stručnej histórii toho, s čím sa tu dekádu a pol alebo možno 15 rokov boríme, je, že ústava síce v čl. 24 zaručuje každému človeku slobodu jeho myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery a ide o základné slobody späté s existenciou človeka. Rovnako tak by aj toto právo, ktoré je zakotvené v čl. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach, v čl. 10 Charty základných práv Európskej únie, malo mať priamo explicitné znenie v ústave nášho štátu. Podľa prevládajúceho názoru odborníkov z oblasti právnej vedy je výhrada vo svedomí odvedená zo slobody myslenia, presvedčenia, svedomia, náboženstva. Možno ju definovať ako právo vyhnúť sa zákonnej povinnosti v mene vyššej povinnosti, ktorú ukladá svedomie – to je citát pána doktora Jána Drgonca z roku 2010 –, alebo odmietnutie konania, ktoré je v príkrom rozpore so svedomím konajúcej osoby bez toho, aby bola táto osoba nejakým možným spôsobom sankcionovaná. Právo na výhradu vo svedomí teda v súčasnom stave nie je v ústave explicitne stanovené. Článok 25 ods. 2 ústavy upravuje výnimku z povinnosti konať vojenskú službu formuláciou: "Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním." Podrobnosti stanovuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Výhrada vo svedomí v zmysle príslušného zákona sa vzťahuje na každého registrovaného občana alebo vojaka v zálohe vo vzťahu k vykonávaniu mimoriadnej služby, ktorý je povinný vykonať v čase vojny alebo vojnového stavu, ak podal písomné vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodu, že jej výkon je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Čiže v jednom parciálnom právnom predpise toto upravené je.
Niektoré osobitné zákony výhradu vo svedomí upravujú už aj v súčasnosti. Napríklad - to je druhý príklad - zdravotný pracovník podľa prílohy č. 4 zákona 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a tak ďalej v znení neskorších predpisov môže odmietnuť taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb. V tejto súvislosti opäť spomeniem Vatikánsku zmluvu, ktorá bola ratifikovaná 18. 12. 2000 a uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 326/2001, a osobitne článok 7, ktorý priznáva každému právo na výhradu vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad v katolíckej cirkvi, pričom rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva by mali byť zakotvené vo vykonávacej medzinárodnej zmluve, ktorá však zatiaľ uzavretá nebola, to je ten spomínaný príklad z roku 2005 alebo ’6, čiže pád druhej Dzurindovej vlády. Táto medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, avšak nie, ako som spomínal, pred ústavou samotnou.
Slovenská republika uzatvorila zmluvu taktiež s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Článok 7 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami - okrem katolíckej cirkvi, keďže je to riešené v konkordáte - priznáva právo každému uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad svojej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Táto zmluva však nemá prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Preto navrhovaná úprava ústavného zákona je v súlade s oboma vyššie uvedenými zmluvami, nevytvára priestor na rozpor právnych predpisov, ale, to je veľmi dôležité, rozširuje možnosti uplatniť si právo na výhradu vo svedomí každému, ak je to v rozpore s jeho svedomím, myslením, presvedčením a aj náboženským vyznaním, čo vlastne tie dve medzinárodné, tie dve zmluvy subsumuje, teda nielen v rozpore s vieroukou a mravoukou a zásadami katolíckej cirkvi, ale aj v širšom kontexte výhrady vo svedomí z iných dôvodov.
Z komentára k článku 10 Charty základných práv Európskej únie vyplýva, že právo zaručené v ods. 2, právo na výhradu vo svedomí odráža vnútroštátne ústavné tradície a vývoj vnútroštátnych právnych predpisov v tejto otázke. Pri výklade možno dospieť k záveru, že výhrada vo svedomí má hlboký sociálny, kultúrny, spoločenský význam, ktorý sa medzi jednotlivými spoločnosťami a štátmi môže líšiť. Zavedenie práva na výhradu vo svedomí je v dispozičnom oprávnení zákonodarcu každého štátu a je v jeho výlučnej právomoci, akým spôsobom právo upraví, či už v základnom zákone štátu, alebo v konkrétnych parciálnych zákonoch, a akým spôsobom určí hranice jeho uplatnenia. Zavedenie práva na výhradu vo svedomí je v pôsobnosti štátov v rámci ich vnútroštátnej legislatívy bez obmedzenia Európskeho dohovoru o ľudských právach, Charty základných práv Európskej únie alebo práva Európskej únie. Vzhľadom k tomu je plne v právomoci ústavného orgánu upraviť právo na výhradu vo svedomí vo všeobecnosti ako ústavné právo.
Keďže by bolo, tá debata, ďalej, a dôvody, ktoré uvádzame aj v osobitých častiach tohto ústavného zákona, má veľmi veľa právnych formulácií a právnych dôsledkov, dovolím si pri uvádzaní tohto návrhu zákona zopakovať dva podstatné fakty. Uplatnenie výhrady vo svedomí v širšom kontexte rozširuje vo veľmi podstatnej miere mieru slobody, a ak by sme ho upravili do základného zákona, Ústavy Slovenskej republiky, vytvorili by sme priestor, aby nie iba ako keby tri parciálne oblasti, ktoré, jedna je upravená len čiastočne, keďže konkordát bol prijatý, ale vykonávacia medzinárodná zmluva chýba, zároveň zmluva s registrovanými cirkvami, ktoré vytvárajú tento priestor iba do oblasti zatiaľ zdravotnej starostlivosti a ozbrojených síl, by rozšírila možnosť pôsobnosti do iných. Dôležitý je napríklad, tak ako som spomínal, ten pracovnoprávny rozmer, kedy uplatnením vo, výhrady vo svedomí pri pracovnoprávnych vzťahoch by sme nemuseli riešiť otázku toho, či niekto v nedeľu je nútený alebo nie je nútený pracovať. Je to jeden z tých konkrétnych príkladov, ktoré by prijatie ústavného konštruktu a následne jeho zapracovania do Zákonníka práce umožnilo uplatniť výhradu vo svedomí aj v pracovnoprávnych vzťahoch. Menoval som všetkých prierezových sedem oblastí, kde máme zatiaľ poriešené iba dve, a preto si myslím, že už v tradícii toho, že demokratickej tradícii, že niekedy je veľmi potrebné začať, urobiť ten povestný malý krok na tisíckilometrovej ceste.
Predchádzajúci návrh zákona, ktorý predkladala pani poslankyňa, pani podpredsedníčka Jurinová, tiež začal tak, že sme pôvodný návrh zákona o platoch multifunkcionárov predkladali v roku 2011 a mal podporu štyroch poslancov. Následne sa stal agendou aj vládnej strany a toto ustanovenie už v našom zákonodarstve máme. Preto si myslím, že dostať do pléna Národnej rady tému výhrady vo svedomí, ktorá by mala byť urobená poriadne a odvrchu, je urobená s ambíciou urobenia toho prvého povestného kroku a možno prijatím tohto návrhu sa aj po, po tom, čo je teraz často v spoločnosti v súvislosti s referendom volané, otvorme diskusiu. Skúsme otvoriť diskusiu aj o tomto probléme, pretože by to mnohé veci, ktoré parciálne riešime, vedelo, by sme vedeli uzatvoriť aj prijatím tohto ústavného riešenia.
Preto vás prosím o podporu, a zatiaľ ďakujem za pozornosť.

22.
Kratučko, keďže mi nevydalo dokončiť tú pointu, a nerád by som, aby zostala na chodbách parlamentu.
Čiže áno, umožniť apriórne vystúpenie bez toho, aby sme poslancov vystavovali vôli väčšiny a mali by toto právo priamo z rokovacieho poriadku. Možno len dovysvetlím ten mechanizmus. Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje, aby správy europoslancov, ktoré by sme od nich na rok chceli, a zároveň možnosť vystúpiť s niektorým konkrétnym bodom, ktoré súvisia s eurotémou, sa využíva mechanizmus, ktorý náš rokovací poriadok v súčasnosti už pozná pri predkladaní návrhu zákona. Čiže predseda Národnej rady má povinnosť zaradiť správu poslanca Európskeho parlamentu do programu najbližšej schôdze Národnej rady, ustanovenie § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku týkajúceho sa hlasovania o návrhu programu sa nepoužijú. Čiže nasledujúci mechanizmus by bol ten štandardný, ktorý poznáme, že táto správa by sa vzala alebo nevzala na vedomie. Toto ustanovenie sa dotýka nielen správ predkladaných poslancami europarlamentu, ale aj správ predkladaných ústavnými činiteľmi, keďže namiesto riešenia legislatívnej ad hoc úpravy sa navrhuje poňať tento aspekt komplexnejšie. V súčasnosti totižto táto skutočnosť nie je v rokovacom poriadku nijak upravená.
Čiže prihováram sa za to, aby sme vytvorili ponuku pre našich, naše panie a pánov europoslancov, aby u nich vznikol dopyt po informáciách alebo o poskytovaní informácií plénu. A ako často Lojzo Hlina hovorí, že vystupovanie v tomto pléne nie je len pre plénum samotné, ale aj pre širšiu verejnosť, tak tento mechanizmus by sme mohli umožniť europoslancom. Zároveň však podčiarkujem, že do dnešného dňa čakám, či sa objaví nejaký europoslanec, ktorý požiada toto ctené plénum o vystúpenie, či už ku konkrétnej transpozícii, ktorá sa zaoberá možno portfóliom činností, ktoré rieši v europarlamente, alebo príde s nejakou správou o svojej činnosti v tejto miere na..., v tejto situácii na jeho vlastnej dobrovoľnosti. A bol by som a chcel by som vedieť, ako sa toto plénum k takejto požiadavke zachová. Ak by vyhovelo a mali by sme tu už nejaký úzus vyhovenia takýmto žiadostiam, tak by sme nemuseli takpovediac stáť na vode a vedeli by sme, aká je prax. Doteraz ja podľa mojich informácií som takúto ambíciu nezaznamenal a možno aj týmto vyzývam europoslancov, aby nás národných poslancov a to, čo oni často počúvajú na pôde Európskej únie, že prepojenosť práce europarlamentu s národnými parlamentmi je ako keby najvyššia priorita, tak za seba hovorím a možno aj za kolegov z nášho klubu, že by sme im určite túto možnosť otvorili, a dúfam, keďže v tomto pléne má väčšinu strana SMER, že by sme na tomto našli zhodu a europoslancom dovolili informovať o ich činnosti aj toto plénum. Takže dúfam, že táto výzva bude úspešná, a uvidíme, aký úzus, aká prax sa v pléne parlamentu v tejto miere alebo v tejto konkrétnej situácii uplatní.
Ďakujem za pozornosť a ešte raz vás žiadam týmto o podporu.

20.
Ďakujem za poznámku a myslím si, že obaja sa zhodneme, že naozaj ja som teda nevidel väčšinu europoslancov bývalého funkčného obdobia, a myslím si, že toto funkčné obdobie okrem Braňa Škripeka, ktorý sa objavil, myslím, že raz na eurovýbore, a Richard Sulík, ktorý tu bol raz privítaný na balkóne, sme nemali tú možnosť, a je takmer rok od volieb.
Ja na druhej strane si myslím, že existuje mechanizmus tzv. akcelerácie dopytu ponukou, čiže keď im vytvoríme ponuku, a to je to, že by sme im dali možnosť vystúpiť tu v pléne, možnože sa dočkáme, že niektorí europoslanci prejavia vyšší záujem. Predsa len táto naša malá Národná rada v Národnej rade, ako sa tak ľudovo hovorí eurovýboru, je pracovný orgán parlamentu a tie výhovorky, ktoré som ja čítal aj v médiách, že niekedy sa kryjú zasadnutia eurovýborov s rokovaním, či už v Bruseli, alebo v Štrasburgu, preto je, ja totižto čakám, doteraz čakám, že nieže sa požiada predseda Národnej rady, či im túto možnosť umožní automaticky, ale že príde sem požiadavka europoslanca vystúpenia v pléne. Tento mechanizmus náš rokovací poriadok pozná, a ak prvý europoslanec požiada o vystúpenie v pléne a plénum ho odmietne, potom tento návrh zákona bude omnoho aktuálnejší. Teraz si myslím, že vytvárame taký všeobecný predpoklad, aby sme, aby sa nemohli vyhovárať europoslanci na to, že neexistuje možnosť a nechcú riskovať politizáciu i... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

10.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť alebo opakovane predložiť návrh zákona, ktorý vyplynul zo situácie zo stredu alebo z mája v roku 2014 a priamo súvisel s eurovoľbami, s volebnou účasťou a s kritikou verejnosti o činnosti europoslancov v Európskom parlamente, resp. o znalosti o ich činnosti v našej krajine.
Keďže volebná účasť na Slovensku vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2014 bola opäť rekordne nízka, tzv. slovenský paradox, kedy sme jednou z krajín, ktorá stále hovorí o eurooptimizme, ale na druhej strane ľudia nie sú ochotní ísť voliť, pretože dotyk s prácou europoslancov je veľmi malý, resp. nevedia presne, na čom robia, tak sme s kolegami vypracovali návrh zákona, ktorí by minimálne, o informovaní o agende europoslancov, vedeli informovať slovenskú verejnosť cez toto ctené plénum viac, a preto som si dovolil predložiť, aby europoslanci zvolení na území Slovenskej republiky mali priamo na pôde nášho národného zákonodarného zboru možnosť najmenej raz za kalendárny rok predniesť správu o svojej činnosti. Z dôvodov, keďže z viacerých analýz vyplýva, že jedným z dôvodov nízkej účasti, ako som spomínal, vo voľbách do Európskeho parlamentu, je aj všeobecná neznalosť, či už činnosti celého legislatívneho útvaru, alebo aj jednotlivých poslancov, je toto podľa mňa akceptovateľná miera toho, akým spôsobom môže byť jednou z mnohých teda možností, ktoré máme, ako môžme o činnosti nielen Európskeho parlamentu, ale aj konkrétnych poslancov informovať. Občania Slovenskej republiky disponujú veľmi málo, veľmi malými informáciami a takisto nemáme v či už vo verejnoprávnom priestore pri verejnoprávnych médiách, alebo aj médiách komerčných, alebo z licencie veľký priestor, a preto, ak by sme dopriali europoslancom to, že majú bez potreby hlasovania pléna možnosť informovať o svojej činnosti, urobili by sme pre obrovskú mieru legislatívy, ktorá sa na nás z Európskej únie hrnie, zadosť a mohli by sme si vypočuť, aké témy, čomu presne sa každý jeden poslanec venoval.
Nielen štúdie v tomto prípade, ale aj prax ukazuje, že existuje reálny dopyt po väčšej informovanosti o práci v Európskom parlamente, a to nielen zo strany občanov, ale aj samotných europoslancov. Možno ste zachytili, že túto iniciatívu, ktorú sme pôvodne robili s naším europoslancom Škripekom, sa k nej pridali, myslím, že jedenásti poslanci európskeho, súčasní europoslanci Európskeho parlamentu a túto možnosť by reálne privítali. Pred niekoľkými mesiacmi poslanci Európskeho parlamentu žiadali už teraz bývalého predsedu Národnej rady o možnosť vystúpiť v pléne počas rokovania Národnej rady, žiaľ, neúspešne. Nepochybne je potrebné a žiaduce vytvoriť teda priestor, aby europoslanci mali možnosť prezentovať svoje pôsobenie v Európskom parlamente, keďže v dôsledku prenesenia právomoci Slovenskej republiky na Európsku úniu má činnosť europoslancov vplyv na každodenný život každého jedného obyvateľa Slovenskej republiky.
Preto teda navrhujeme, aby poslanci Európskeho parlamentu zvolení na území Slovenskej republiky mali priamo na pôde Národnej rady možnosť najmenej raz za kalendárny rok predniesť správu o svojej činnosti. Takýto návrh by som si dovolil zhrnúť na tri pozitívne dopady. Zvyšuje a zlepšuje informovanosť verejnosť o práci poslancov, posilňuje vzájomné väzby medzi poslancami Národnej rady a poslancami Európskeho parlamentu, zvyšuje informovanosť Národnej rady, nielen eurovýboru o činnosti poslancov Európskeho parlamentu najmä vo vzťahu k uplatňovaniu zásad subsidiarity, ktorú poslanci Európskeho parlamentu môžu uplatňovať pri schvaľovaní právnych aktov Európskej únie. Toľko stručne k úvodu.
Myslím si, že tento návrh zákona by bol privítaný alebo by mohol vytvoriť predpoklad, aby sme urobili minimálne na pôde raz za rok to, že či už sa bude jednať o niektoré konkrétne transpozície, možno vysvetlenie procesu prijímania pri jednotlivých aktoch, legislatívnych aktoch Európskej únie, kedy veľmi ťažko sa dostávajú informácie, či už cez rokovanie eurovýboru, alebo kde majú v súčasnosti možnosť poslanci sa zúčastňovať, ale toto plénum je zatiaľ od možnosti informovania o konkrétnych legislatívnych aktoch, ktoré priamo dopadajú už aj pri rokovaní pléna, kedy transpozíciu uplatňujeme cez hlasovanie pléna. Často sa nám stáva, že priamo poslanci tu naši obviňujú ministrov, či sú legislatívne normy Európskej únie transponované dostatočne, resp. či sa pod transpozíciou v našich vnútorných legislatívnych aktoch nestala nejaká nekalosť, že pod témou transpozície sa dostávajú do zmien zákonov možno nesúvisiace veci, možno veci, ktoré sú nad rámec transpozície, toto všetko by sme vedeli priamo sa opýtať aj ľudí, ktorí túto legislatívu schvaľujú priamo na pôde Európskeho parlamentu.
Myslím si, že záujmy slovenských občanov už vyše desať rokov počas členstva Slovenskej republiky v Európskej únii rôzni zástupcovia obhajujú a títo ľudia by mali mať vytvorený priestor nie pod váhou väčšiny, ale automaticky z rokovacieho poriadku vystúpiť a informovať volených zástupcov do Národnej rady. Jeden dôvod som do dôvodovej správy neuviedol a to je podľa mňa ten veľmi dôležitý, ktorý ako keby Únia v posledných piatich rokoch prízvukuje, a to je zintenzívnenie, zefektívnenie a reálne prepojenie práce europarlamentu a národných parlamentov, toto je jeden z mechanizmov, ktorý by sme, ktorý by sme vedeli veľmi elegantne zapracovať do našej vnútornej legislatívy.
Myslím si, že toľko na úvod z hľadiska zámerov aj predloženia návrhu stačí, a aj týmto vás žiadam o podporu tohto návrhu. Je to aj cez celé politické spektrum, myslím si, že toto podporilo z našich 13 zástupcov v Európskom parlamente 11, že by túto možnosť privítali, takže nevidím tam žiadny politický zápas. Je to vecná príslušnosť k tomu, aby sme naozaj boli informovaní o činnosti europarlamentu ľuďmi, ktorí tam priamo pracujú, zároveň aj to, žeby možno naša verejnosť vedela aspoň vymenovať, ktorí poslanci zastupujú v európskom parlamente, by aj tento návrh zákona mal za cieľ, to znamená, že by sa v nejakom, v nejakej perióde títo ľudia objavovali na rokovaní Národnej rady, čo by, samozrejme, prinieslo aj mediálny obraz, pretože plénum slovenského parlamentu je podľa mňa kryté médiami omnoho viacej ako plénum Európskeho parlamentu, zároveň by sme sa vedeli spoľahnúť na europoslancov z celej agendy Európskej únie, ktorá je veľmi široká a často sa nedotýka priamo Slovenska, by vedeli vypreparovať a parciálne určiť, čo je z hľadiska agendy Európskeho parlamentu dôležité pre Slovenskú republiku, a tým, že by to oznámili plénu Národnej rady, by sme naozaj urobili pre informovanosť a možno aj pre to, že vznikajú možné dezinterpretácie, niekedy fámy, niekedy sa Únia používa skôr ako nejaký strašiak alebo hromozvod mnohých vecí, ktoré občania vnímajú veľmi citlivo, ako keby sme sa na tú Európsku úniu vyhovárali pri úprave niektorých legislatívnych aktov u nás doma, preto si myslím, že by bolo vhodné, aby sme tento návrh schválili a zaviedli ho do rokovacieho poriadku Národnej rady.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. K tomu úvodu som rozmýšľal, že či tu príde nejaký pozmeňovák, aby pán poslanec Hraško už nemohol vystúpiť v tomto pléne, ale napriek tomu, pán poslanec, bod č. 15 tlač č. 1279 o európskom zoskupení územnej spolupráce, o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov má čo, preboha živého, s pozmeňovacím návrhom, ktorý ste tu predložili? Ja touto cestou chcem vyzvať pána ministra ako predkladateľa tohto zákona, nech sa jednoznačne vyjadrí, že to je absolútne nad rámec prerokovaného bodu a nemá nič, súvis s, nejaká možná umožnená podpora obnoviteľných zdrojov s tým, o čom my tu rokujeme.
Navyše sa chcem, pán poslanec Susko, opýtať, zajtra sa chystá protest pred Národnou radou, čo nám teraz prišlo, asi predpokladám aj vám, že sa snažili členovia výrobcov obnoviteľných zdrojov alebo elektriny z obnoviteľných zdrojov riešiť neblahý stav, ktorý nastal na základe zmeny zákona. Jednali s distribučkami, s ÚRSO, s ministerstvom hospodárstva a tým, že sa cítia absolútne bezmocní, tak zajtra organizujú tu pred Národnou radou, čo nám posielajú do mailov, protest. Súvisí aj táto vaša iniciatíva s tým, že ste im podľa ich slov zabránili, alebo tak je ten zákon nastavený, že nedostanú na rok 2015 žiadnu podporu a oni sa vyjadrujú, že to ohrozuje 3 600 ľudí priamo a celý ich podnikateľský zámer. Čiže nerozumiem prečo takýmto spôsobom predkladáte tak podstatný poz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Súkal, Kyrasov, bola podľa mňa na mieste a ten širší kontext bolo vidieť, len mňa zaujal presne ten moment, kedy si hovoril o momente prideľovania investičných pomocí a akým zázrakom sa riadenie tejto krajiny posúva s tým, že čím menšia suma, tým menší kolektív alebo dokonca až individuálne rozhodnutie samotného ministra, čiže pod 200 miliónov vláda, nad 200 miliónov minister. Ja si myslím, že mali by sme byť dôslední a práve preto podávam návrh, aby sme urobili možno nasledujúcu zmenu, prejde-neprejde, aspoň sa o tom bude hovoriť. Do milióna minister, do 30 miliónov vláda a potom nad 30 miliónov by sme pekne pod verejnou kontrolou, aby na hospodárskom výbore mali čo robiť a následne aj v parlamente, nad 30 miliónov, čiže taká tá pekná okrúhla miliardička, ak budeme hovoriť v korunách, nech sa tým, investičnou pomocou, ktorú naškrabeme od malého a stredného podnikania a potom ju následne posúvame naším kapitánom, či ako sa to volá, priemyslu, no tak, nech sa s tým zaoberá tá, ten verejný priestor na výboroch a kde musia poslanci, ktorí sú priamo volení, argumentovať, že prečo ich predstavitelia, ich vlády, ktorej držia chrbát, ponúkajú firmám nejaké investičné stimuly alebo, alebo podobne. Čiže dávam návrh, tie sumy môžeme doladiť, ale toto by bolo z hľadiska riadenia, aj rozhodovacích právomocí podľa mňa v normálnej transparentnej a demokratickej krajine to, čo by sme mali pre toto urobiť. Ďakujem.