Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ, pár poznámok k tomuto návrhu zákona, možno tri, jedna všeobecná, ktorá už vyplýva aj z diskusie. Ja sa chcem absolútne dištancovať od toho, že nad týmto problémom by sa mala robiť nejaká veľká politika, lenže už to tu opäť začína.
Pán Brixi, pán Martvoň, navrhovatelia, tu nejde o spor trh, kde vy si potrebujete vždy a stále a neomylne zadefinovať nepriateľa, čiže nepriateľ znamená ochranca trhu a vy budete proti nemu útočiť. Lebo ste prišli s nejakým zásadným, obrovským riešením, ktoré v diskusii o tom, či sa dostal ekonomický model do toho, do tej fázy, že ľudia si kupujú pri výrobe, ktorá sa v absolútnej väčšine, a podľa mňa tam aj smeruje, v elektronickej časti, kde je kdesi v Číne, a prichádza k inému pohľadu na výrobky, ako bolo bežné v 80. a 90. rokoch, že nebudeme opravovať integrálne súčasti farebných televízorov, kedy stačilo vymeniť jeden plošný spoj, pretože nákladová položka na zriadenie jedného farebného televízora do domácnosti bola tak vysoká, že stálo zato vymieňať integrálne súčasti niektorých výrobkov a na tomto fungovala ekonomika, sa pohol do modelu, že vyrobíme v cene výmeny nejakej súčiastky výrobok nový, je nový, nový ekonomický fenomén a poďme sa o ňom baviť, či je to dobré, alebo zlé. Ale s týmto váš návrh zákona nerobí nič. Pretože ak by robil, spomínal tu Martin, že existuje, podľa mňa existujú dve legislatívne cesty, ako sa s týmto momentom vysporiadať, ale táto vaša to nie je, resp. aj cesta, kde by štát mohol v rámci fungovania Protimonopolného úradu, a to spomínal jeden z mojich predrečníkov, že by do tejto oblasti mohol siahnuť.
Lenže my tu robíme ešte jednu zásadnú chybu, už to začína byť kritizované čím ďalej viacej ľuďmi, a to je spoločenský problém - prijmime legislatívu, ekonomický problém - prijmime legislatívu. Ja neviem si, ešte politický problém alebo problém s nedostatočnou funkčnosťou nejakej časti verejnej alebo štátnej správy - riešme legislatívu. Toto takto nefunguje. Táto legislatíva totižto ide v príkrom rozpore s akýmkoľvek zdravým rozumom.
Martin Poliačik tu povedal podľa mňa dve veci a jednu v nich zabudol, tá, je to v dôvodovej správe spomínaná kartelová dohoda z roku 1924 a ja vám poviem, páni predkladatelia, čo okrem toho, čo spomínal, tejto kartelovej dohode vie účinne zabrániť. A to je, že ak sa v tejto časti jednalo o žiarovky, tak tomuto vedela zabrániť okrídlená, široko tlačená téma vedy a výskumu a v tejto súčasnej dobe aj tzv. start up, pretože kartel žiarovkárov vedeli rozbiť naveky žijúce led žiarovky. Čiže ľudstvo vyskúmalo niečo, nebol to volfrámový alebo akýkoľvek iný drôtik, ktorý sa, ktorý bol energeticky náročný a domácnosť ho v dvoj-, trojročných cykloch musela meniť. Teraz existujú a veda, výskum na toto odpovedala po svojom. A tuto by sme mohli zamerať svoju hlavnú pozornosť, pretože to, v akom stave my máme podporu vedy a výskumu, aká je čerpateľnosť vo fondoch v tomto, je obrovským problémom našej spoločnosti, nášho štátu a tuto by ste ako vládni poslanci mohli zamerať svoju pozornosť.
Hovoril som o legislatívnom texte a budem druhý, ktorý ho tu prečíta, pretože zavádza podľa mňa dva úžasné problémy, ktoré môžu nastať. Ja sa pýtam, volali ste, ja som si tú prácu dal, niekomu zo ŠOI-ky? Alebo Slovenskej obchodnej inšpekcie? Akým spôsobom budú uplatňovať dikciu znenia vášho zákona? Pretože sa toho reálne zľakli, podľa mojich informácií. Lebo poviem vám príklad. Ja si viem predstaviť, že ak si niekto kúpil mobilný telefón a prečíta si tento zákon, keď "výrobca, dovozca, dodávateľ a predávajúci nesmie do výrobku integrovať súčasť". Tu sa nehovorí o kazítku, my ho definujeme v tom zákone. Čiže "integrovať súčasť, ktorá spôsobí alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku alebo jeho nefunkčnosť, prípadne vznik vady výrobku, ktorá by nevznikla, ak by výrobok neobsahoval túto súčasť".
Ako si túto vetu, to je celý ten návrh zákona, o ktorom sa bavíme, lebo ostatné sa odvoláva na porušenie tejto povinnosti. Čiže jedna veta, ktorá môže spôsobiť nasledovné:
Po dva a pol roku mobilný telefón, laptop, tu boli kartridže spomínané, to je, to je iný prípad, odíde mu baterka, pretože tá baterka tak je. Tuná spomínajú predkladatelia, že oni tu zavádzajú nejaký mechanizmus skúmania. Kde? Ten návrh zákona má jednu vetu a teraz príde občan a bude na základe právnej úpravy vyžadovať, aby jeho výrobok, ktorý bol poškodený integrovanou súčasťou toho výrobku, čiže napríklad batérie, ktorá znížením svojej kapacity tak, že mobil sa nedá nabiť, spôsobila nefunkčnosť toho výrobku. Ak sa nedá nabiť, ten mobil nepôjde. A teraz my budeme zaväzovať štátnu skúšobňu alebo to, čo už teraz nestíha podľa mojich informácií, nevedia posúdiť očividné veci, ktoré sa týkajú žalúzií, plastových okien a podobne, kde sa tí spotrebitelia reálne sťažujú, a nemáme kapacitné možnosti, ako toto riešiť. Spomínala, neviem, či tu, alebo v našom rozhovore, pani poslankyňa Mezenská, tak my im ideme naozaj spôsobom "trhala fialky dynamitom", čiže legislatívou, ktorá nemá určenú zdrojovosť, lebo tu je napísané v dôvodovej správe, že nezakladá účinky na, alebo náklady na verejné zdroje, a všetci, ktorí okrem predkladateľov hovoria, tak toto zakladá obrovské účinky alebo možné účinky. Zároveň zneistenie, neviem, ak príde k súdnym sporom, ja som zvedavý, ako bude sudca alebo ktokoľvek vykladať, že predávajúci alebo výrobca naintegroval súčasť do výrobku, ktorá znížila životnosť. Často sa stretávame pri autách, že niekedy stačilo kladivo, dva hasáky a nejaké kľúče a opravil si človek auto, teraz je to jedna veľká elektronická mašinéria v tých autách, nevieme, musíme chodiť do servisov. Odíde vám po štyroch rokoch centrálna riadiaca jednotka, ktorá v tom čase stojí už viacej ako to auto, a ten človek príde na ŠOI-ku a povie v dobrej viere podľa tohoto návrhu zákona, že on chce, lebo považuje centrálnu riadiacu jednotku svojho auta za integrovanú súčasť svojho výrobku, ktorá skrátila životnosť výrobku jeho, ktoré mal, čiže v tomto prípade auta.
Myslím si, že tento text je jednoznačne nedomyslený, a ak sa odvoláva na francúzsku právnu úpravu, chcel by som upozorniť, že možno tam ste mali naozaj hľadať inšpiráciu, pretože dve časti tej francúzskej úpravy my dávno v ochrane spotrebiteľa poznáme. To je dvojročná záručná doba a záručná doba na vymenenú súčiastku vo výrobku. Čiže ak sa niečo v rámci záruky pokazilo, tak tá súčiastka, ktorá bola vymenená a viedla k sfunkčneniu výrobku, znova obsahuje dvojročnú záruku. Toto je gro. A išli ďalej a na výrobok uvádzajú aj tzv. dobu, dobu funkčnosti. Môžme sa o tomto presne baviť, toto by mohlo byť, išlo by to na, možno, úkor alebo nejaká štátna skúšobňa, alebo neviem, výrobca by deklaroval, že daný výrobok, ktorý si kupujete, bude mať, ja by som sa prihováral za zjednotenie, lebo u nás to stále aj funguje, ak si kupujete tie tlačiarne, tak viete, alebo robíte s kopírkami, alebo viete, že v nich vnútorný softvér hovorí, koľko kópií na nej môžte vytlačiť. To, že existuje IT sektor, ktorý sa zaoberá dopĺňaním do kartridžov, resp. odstránenie pamäte, to znamená, vymazanie tej softvérovej ochrany v rámci tých tlačiarní, že zo 100-tisícovej tlačiarne sa urobí 300-tisícová, ide na úkor funkčnosti, stability toho systému a vie si to ten, ktorý používa tlačiareň, ktorá bola výrobcom sama naprogramovaná na 100-tisíc, a totižto toto vstupuje do zmluvného vzťahu, lebo ja ako ten, kto to kupujem, to na začiatku viem. Dokonca ak to dodávam alebo niekto to dodáva koncovému používateľovi, tak mu dáva 100-tisícovú tlačiareň za takú a takú cenu. Dáva mu 150-tisícovú, 300-miliónovú a podľa toho je aj určovaná cena. Ten, kto takýto výrobok chce alebo ho kupuje vo väčšom, vie presne, na základe týchto parametrov si to kupuje. Čiže tuná neni používaný ten časový horizont, že tlačiareň vám vydrží päť rokov, ale je používaná technická vec, že mala by vám vytlačiť 100-tisíc, 200-tisíc, milión strán a rozlišuje sa, myslím, že aj to je v rámci diskusie, home use - professional use. Preto aj existujú v IT sfére proste rozdiely medzi, ale nielen v IT sfére, myslím, že sú to nástroje, vieme rozlíšiť výrobky, ktoré sú určené na profesionálne používanie, a výrobky, ktoré sú takpovediac do domácnosti. Čo je medzi nimi rozdiel, veď to absolútne ide z tej bázy, je rozdiel v kvalitatívnom vyhotovení daného výrobku. Pre domácnosť tá kvalita bude nižšia, pre profesionálne účely vyššia, čo to bude ale zakladať, je vyššia obstarávacia cena alebo viac peňazí pri tom, ako viac peňazí je potrebných pri strojoch, ktoré majú vydržať viacej.
Zásadný filozofický a logický rozpor je v tom, že ak vyhodnotíme softvérový čip, ktorý pri použití horších materiálov je nainštalovaný ako integrovaná súčasť ochrany napríklad toho výrobku pre domácnosť, aby si ľudia nemysleli, že táto mašinka, ktorá na externú vizáž vyzerá úplne rovnako ako taká tá profesionálna, tak softvérovo je ten výrobok chránený a upozorňuje spotrebiteľa, že sa blíži koniec jeho životnosti z hľadiska jeho výroby. Ak nazveme túto softvérovú súčasť, ktorá informuje na displeji, že zostáva vám 17-tisíc strán, zostáva vám do doby funkčnosti tohto stroja toľko a toľko, tak v podstate táto legislatíva ide proti tomuto spôsobu spotrebiteľskej ochrany. Tí výrobcovia, ktorí majú svojich zákazníkov v úcte, toto robia a osobne si myslím, že tí, ktorí fungujú pod brandami, takzvaní značkoví, si na tomto veľmi dajú záležať.
Vy máte, pán, pán kolega navrhovateľ, obrovský nástroj v rukách, pretože čítal som kdesi v rámci tej diskusie, keď som sa chystal, že existuje diskutovaná téma v rámci Únie, že stačil by register. Lebo spoločnosti u nás, ktoré predávajú, si budujú takzvaný goodwill, dobrú vieru, a keby bol register, že niekto odhalí nejaké kazítko, jedno inak, stačilo by nám zatiaľ k diskusii jedno, pretože to nikto nikdy nedokázal, a vznikol by nejaký zoznam a na tom zozname by sa objavil možno štátnou inštitúciou, keď už teda by sme chceli byť takí strašní, že potrebujeme tento problém riešiť legislatívou, by vznikla, že táto spoločnosť integruje do svojich výrobkov kazítka, tak to urobí omnoho viacej, ako keď my zaviažeme SOI-ku, kde neexistuje, v tom návrhu zákona neexistuje spôsob, akým to budú skúmať a dokazovať, ale dáme do registra, že tento výrobok obsahuje kazítko, chcem vidieť jedného spotrebiteľa, ktorý by si to kúpil.
Čiže existuje okrem spôsobu, ak chceme bojovať proti nejakým kartelovým dohodám a vytvorili si spoločnosti protimonopolné úrady, aj omnoho elegantnejší spôsob, menej byrokraticky zaťažujúci, ktorý sa dokáže vysporiadať aspoň v tej informatívnej časti, pretože spotrebiteľ, ktorý sa rozhoduje o použití 200, 300, 500 eur pri nákupe napríklad techniky, ak sa dostane k informácii, že existuje vo výrobku, ktorý si chce kúpiť, kazítko, garantujem vám, že si to nekúpi a že toto si žiadny výrobca nelajsne. To je možno účinný nástroj, ako to vyriešiť.
Druhá vec, ktorú by som v legislatíve predpokladal, ak, a predpokladám, že kolegyňa Mezenská s tým príde, je určiť dobu trvácnosti výrobku alebo dobu, predpokladanú dobu funkčnosti. A dúfam, že táto, táto vec u nás vo veľkom množstve sa to bude týkať hlavne dovozcov, lebo nevyrábame nič.
A čo vás chcem, nepoviem to už iba ako výzvu ako moji predrečníci voči navrhovateľom, že stiahnite ten návrh zákona, ale využijem procedúru a chcel by som navrhnúť, aby tento návrh zákona bol vzatý späť z rokovania a nepokračovalo sa ďalej v rokovaní o ňom. Pretože si nemyslím, že tá jedna veta sa v druhom čítaní dá zmeniť zásadnejšie a ako preto ju nebudem navrhovať na vrátenie predkladateľovi na prepracovanie.
Myslím si, že mali by sme sa zamyslieť nad tým, ak chceme naozaj spotrebiteľom účinne pomôcť a zároveň nezničiť právne prostredie, nedať ľuďom možno fejkový alebo falošný nástroj, akým spôsobom by mohli riešiť to, že ich výrobky, alebo neboli spokojní s ich výrobkom, ako to riešia predkladatelia a chcú zaviesť alebo možno rozbiť jeden celý sektor, kde si viem predstaviť obrovské množstvo sťažností podľa navrhovaného znenia zákona na ŠOI-ku alebo Slovenskú obchodnú inšpekciu.
A ja by som chcel vedieť, akým spôsobom by sa inak, ako to, čo spomínal, myslím si, že pán Jurzyca v blogu, ako inak by sa vedela Slovenská obchodná inšpekcia vysporiadať s obrovským nápadom činností ako to, že by zobrala viacej ľudí, ak sa ľudia začnú sťažovať a vykladať si návrh zákona presne tak, ako je napísaný, a to, že vo výrobkoch boli namontované integrované súčasti, ktoré podľa ich názoru spôsobili alebo mohli spôsobiť skrátenie životnosti ich výrobku. Táto definícia neunesie podľa mňa ani právnu obhajobu, ale ani vecnú. Pretože ak definujeme kazítko ako súčasť, ktorá spôsobí alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku alebo jeho nefunkčnosť, zavádzame do právneho systému tak veľkú neistotu, lebo viem si predstaviť nielen o kolieskach, nielen o IT technike, ale do obrovských a drahých vecí, ako sú napríklad autá, že občania budú vyžadovať naplňovanie tejto definície. A kto to bude posudzovať, bude štátny úrad, Slovenská obchodná inšpekcia so svojimi kapacitami a občania sa budú domáhať toho, aby naplnenie vášho zámeru išlo do dôsledkov. A ja sa obávam, že to vie urobiť každý druhý človek, pretože veď nákladovosť na výmenu nových výrobkov, prečo, ak mi legislatíva umožňuje ušetriť v domácnosti, by som nezaťažil nejaký štátny orgán, ak mi to nejaký poslanec veľmi neprezieravo umožnil?
A myslím si, že tento právny text by ste mali ako právnici, obaja ste, prerobiť a skúsiť sa zamyslieť nad tým, ak chcete reálne vyriešiť problém, ktorý z môjho pohľadu by sa mal riešiť minimálne z európskeho hľadiska, pretože ešte to je jeden z ďalších momentov, ak toto je globálny trend, tak si myslím, že boj s alkoholizmom nevyhráte tak, že si otvoríte u vás v Košiciach krčmu a zakážete predávať alkohol v tej krčme. Toto by vám, ak je to globálny problém, toto ak by ste urobili, tak vás vyfacká trh a skrachujete vy sám. Ak urobíte toto, navliekate do toho všetkých nás, celý štát a štátny orgán a tej byrokracie, a rozmeňme to na drobné, tých podaní si viem predstaviť naozaj tisícky, pretože každý jeden človek, ktorému odíde výrobok, alebo funkčnosť jeho výrobku bola nižšia, ako on pri kúpe predpokladal, že chcel si kúpiť výrobok, ktorý síce má vnútornú životnosť 4-5 rokov, ale on ho chce používať 10, tak sa odvolá na vaše ustanovenie, pôjde na Slovenskú obchodnú inšpekciu a bude sa domáhať toho, že vo výrobku bola taká súčiastka integrovaná, ktorá spôsobila skrátenie životnosti výrobku a jeho nefunkčnosť.
Toto je zásadný problém jednej vety, ktorá je celým vaším návrhom zákona alebo novely, a preto si myslím, že môžete hovoriť o kritike a vyhľadávať nejakého vnútorného nepriateľa, ako to vy často viete, ale vecne toto ustanovenie, ktoré chcete do zákona dostať, neobstojí. A preto zídime radšej z kratšej cesty dolu, stiahnite to, pán navrhovateľ, a skúsme možno s kapacitami ministerstvá, alebo aj tu bolo niekoľkokrát spomenuté, že venujme sa otázkam ochrany spotrebiteľa na základe toho, že vieme presne, čo chceme spraviť, a neohrozujme právnu istotou v tejto oblasti, neohrozujme a nezavádzajme ľudí, že takéto niečo im reálne pomôže, pretože neexistuje na Slovensku kapacita úradu Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá by vedela posúdiť a na základe vašej definície zadefinovať, či niečo kazítkom je, alebo nie je.
Ďakujem za pozornosť.
