Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
22.9.2015 o 14:02 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
2.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegovia, v tomto prípade dovoľte mi, aby som zaujal niekoľko stanovísk k predmetnému návrhu zákona a zároveň predniesol jeden obsiahlejší pozmeňujúci a doplňujúci návrh a jeden, nazvem ho na hneď na začiatku a následne vysvetlím, stručnejší a možno kompromisný pozmeňujúci návrh, ktorý jednak po debate s profesnými a zainteresovanými orgánmi, s ľuďmi, ktorí sa problematike vlastníctva bytov a nebytových priestorov venujú, ako i so samotným pánom ministrom a ľuďmi, ktorí sa venujú tejto problematike v parlamente.
Môj prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh je obsiahlejší a venuje sa niektorým zásadným podľa mňa zmenám, ktoré by mohli vylepšiť predkladanú, predkladaný nový, nový zákon, ktorý má ambíciu upraviť parametre aj zákona 182/1993, myslím, že v jednej veci, a teda zavádza sa ako nová legislatíva.
Začal by som možno po poriadku z odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu, ktorý máte už rozdaný do lavíc, a chcel by som povedať, že sa venuje možno trom zásadným oblastiam.
Jedna hovorí o zvolení jednotného rámca pre všetkých správcov bytových domov bez ohľadu na vlastnícku štruktúru bytového domu, v ktorom vykonávajú svoju činnosť. A preto bude podľa mňa potrebné zadefinovať bytový dom, tak ako je definovaný v stavebnom zákone, a nie ako bol, ako je k tomu nahliadané v predmetnom návrhu zákona z dielne ministerstva. Druhá časť sa bude venovať správcom, a to aké podmienky na výkon správy bytových a nebytových priestorov by sme mali klásť na správcu, a kde vidím a vidíme potrebnú mieru administrácie, administratívy a kde už myslíme, že prechádzame do prílišnej byrokracie. A snažím sa stanoviť podmienky tak, aby boli čo najlepšie aj z hľadiska odbornosti výkonu a na druhej strane zas, aby sme nekládli zbytočné administratívne a byrokratické prekážky.
Ďalej z oblasti správcu, a to je aj taký predmet, taký kameň úrazu troška z hľadiska predmetného návrhu zákona, si dovolím predložiť v jednom pozmeňovacom návrhu jedno riešenie a k tomu, čo som ohlásil ako kompromisný, iné riešenie. Jedná sa o problém správcov, čiže kto môže vykonávať. Doterajšia prax bola taká, že správcovia môžu mať vo svojej správe, budem hovoriť ľudskou rečou, nepriamo právnou, môžu mať koľkokoľvek bytových spoločenstiev vo svojej správe. A návrh zákona hovorí o tom, že nevlastníci alebo tí ľudia, ktorí nemajú priamo vlastnícke právo či už bytového alebo nebytového priestoru, nemôžu vykonávať túto funkciu. Ja v jednom pozmeňovacom návrhu toto ustanovenie ponúkam ctenému plénu na úplné vypustenie. To znamená, aby zostal súčasný právny stav. A keďže po mnohých debatách s či už legislatívcami, ktorí sa tomu venujú, s ministerstvom a aj s ministerstvom a možno s profesnými organizáciami, že existuje v tomto bode aj nejaká miera kompromisu, tak v tom kompromisnom návrhu, pozmeňujúceho návrhu zákona navrhujem, aby sme číslo, ktoré nevlastník môže vykonávať, alebo aby nevlastník mohol vykonávať túto činnosť. A dohodli sme sa na kompromise, že to budú tri. Tak uvidíme, ako sa snemovňa rozhodne. Osobne by som bol za to, aby sme túto podmienku stiahli úplne, ale budem vás žiadať a dovolím si vás požiadať o to, aby sme k tomuto kompromisu, a to, že nevlastníci budú môcť vykonávať svoju činnosť aspoň v troch bytových spoločenstvách, prijali ako možné kompromisné riešenie.
V ďalšej časti navrhujeme, navrhujem, lebo tento pozmeňovací návrh sa dotýka viac-menej úpravy legislatívneho textu, takže, tak ako som avizoval, oba pozmeňujúce návrhy, jeden v dvoch bodoch, to už pre účely spravodajcu, a druhý, myslím, že v 13-ch bodoch, sa venujú v zásade týmto trom skupinám problémov.
Preto mi dovoľte po krátkom uvedení prečítať doplňujúci a pozmeňujúci návrh môj k vládnemu návrhu zákona o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona o správcoch bytových domov a zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:
"§ 43b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z."
Dovoľte mi krátke odôvodnenie. Vládny návrh zákona, ako som spomínal, ktorého vedľajším dôsledkom je zvýšenie v niektorých teda parametroch administratívnej záťaže pre správcov bytových domov, sa napriek všeobecne koncipovanému návrhu nevzťahuje na všetkých správcov bytových domov. Vládny návrh zákona sa nevzťahuje, sa vzťahuje iba a len na správcov tých bytových domov, ktorých by byty a nebytové priestory boli vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov, a spoločné časti domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je teda potrebné uvedomiť' si, že na Slovensku existuje aj nemálo družstevných bytových domov a čoraz viac sa do popredia dostávajú aj bytové domy v individuálnom vlastníctve fyzických osôb alebo právnických osôb. Správa takýchto domov má rovnaké obsahové náležitosti ako správa bytových domov, v ktorých byty a nebytové priestory sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Preto nám nie je zrejmé, z akého dôvodu sú správcovia družstevných bytových domov alebo individuálnych bytových domov vyňatí z pôsobnosti navrhovaného zákona.
Odôvodnenie rozdielneho postoja voči správcom podľa miesta výkonu ich činnosti neobsahuje dôvodová správa a ani vo všeobecnej časti, ani vo svojej osobitnej časti.
Čiže na základe vyššie uvedených skutočností, ako som hovoril v úvode, sa navrhuje zvoliť jednotný právny rámec pre všetkých správcov bytových domov, bez ohľadu na vlastnícku štruktúru bytového domu, v ktorom vykonávajú svoju činnosť. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa za bytový dom považoval bytový dom definovaný v stavebnom zákone, a nie v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Čiže ešte raz, máme za to, že ak sa budeme dívať na správcov bytových a nebytových priestorov, je jedno, či sa naňho dívame iba na základe pôsobnosti zákona 182/1993 a následne aj na vlastníkov bytov, ktorí sú v tzv. družstevných bytoch, lebo tých je tiež veľa, a zároveň tá nová forma, kde sa zvolí individuálne vlastníctvo bytových domov. Čiže ak by sa prijalo toto naše riešenie, vzťahoval by sa zamýšľaný predmetný zákon na úplne všetkých, a nielen tých, ktorí sú definovaní na základe zákona 182/1993 Z. z. Preto sme si dovolili navrhnúť legislatívne riešenie nie iba zmenou zákona č. 182, alebo teda jeho prienik do tejto novej právnej úpravy, ale priamo do stavebného zákona, alebo zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, kde je to definované všeobecnejšie, a tým pádom by sme dosiahli to, že predmetná právna úprava by sa vzťahovala na akékoľvek vlastníctvo bytových a nebytových priestorov. A asi by sme dosiahli to, čo zákonodarca sleduje, urobiť v tejto veci poriadok.
2."§ 2 Správca
(1) Ak je správcom fyzická osoba - podnikateľ, musí
a) dosiahnuť vek aspoň 25 rokov,
b) mať najmenej trojročnú odbornú prax,
c) spĺňať ďalšie podmienky na výkon činnosti správcu podľa tohto zákona.
(2) Ak je správcom právnická osoba, podmienky podľa ods. 1 musí spĺňať aspoň jeden jej zodpovedný zástupca.".
Odôvodnenie tejto podľa mňa podmienky výkonu správcovstva, ktorá sleduje jeden cieľ, a to je zvýšiť úroveň odbornosti, súvisia možno aj s celkovou atmosférou pri správe. A zároveň si myslím, že klásť dôraz na vek, prax a zároveň aj rešpektovať podmienky, ktoré zákonodarca myslel, sú dobrým vylepšením zákona v § 2. Odôvodňujeme to tým, že povinnosti, ktoré súvisia so správou bytového domu, si vyžadujú aj isté predpoklady na kvalifikovaný výkon tejto činnosti, či už osobné, to bude vekový cenzus, vzdelanostné alebo nadobudnuté praxou. Správca bytového fondu by mal okrem vynikajúcich odborných znalostí danej problematiky disponovať aj praktickými skúsenosťami so správou bytového fondu a v neposlednom rade by mal u vlastníkov bytových a nebytových priestorov požívať aj náležitú vážnosť.
Na základe uvedeného teda navrhujeme doplnenie nárokov na výkon činnosti správcu nevyhnutných pre výkon správy a údržby bytového fondu. Zvýšenie nárokov na správu spočíva v dosiahnutí, ako som spomínal, aspoň 25. roku veku, a teda aj aspoň trojročnej odbornej praxe a splnenie podmienok, ktoré definuje v inej časti samotný zákon, ktoré na výkon činnosti správcu vyžaduje predkladateľ zákona, napríklad odborná spôsobilosť, zriadenie kancelárie a tak ďalej. Podrobnosti o uznaní odbornej praxe ustanoví Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a to všeobecne záväzným právnym predpisom, čo predpokladá bod 9 tohto pozmeňujúceho návrhu. Súčasne sa ustanovuje, že ak je správcom právnická osoba, podmienky na výkon činnosti správcu musí spĺňať aspoň jeden jej zodpovedný zástupca.
3. V čl. I ods.3 (pozn. red.: správne má byť - "§ 3") sa za ods.3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie:
"(4) Overovanie odbornej spôsobilosti sa vykonáva podľa potreby, spravidla každé tri roky.".
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8.
Odôvodnenie: Pre výkon riadnej správy bytových domov je neraz potrebné ovládať viacero právnych predpisov, ktoré sa môžu často a neraz aj výrazne meniť. Na účely posilnenia odbornej spôsobilosti aj v neskoršom období po absolvovaní ďalšieho odborného vzdelávania sa zavádza nový inštitút, tzv. overovanie odbornej spôsobilosti.
Inštitút overovania odbornej spôsobilosti je navrhnutý najmä čo sa týka lehôt jeho vykonania pomerne vágne. Dôvodom je zavedenie len poriadkovej lehoty, ktorej nedodržanie pre ministerstvo nemá absolútne žiadne sankčné alebo perzekučné následky. Určenie termínu na overovanie odbornej spôsobilosti ponechám na vôli ministerstva, čím sa ponecháva priestor na to, aby sa odborné preskúšanie nemuselo vykonať, pokiaľ nedôjde k výrazným zmenám právnych predpisov týkajúcich sa správy bytového fondu. Naopak, pri častejších a významných zmenách legislatívy bude môcť ministerstvo nariadiť overovanie odbornej spôsobilosti aj v kratších lehotách.
V tomto bode máme za to, že miera samosprávy alebo platnosti zákona a právnych predpisov doteraz vyvolala určitú mieru nespokojnosti a jeden z obrovských problémov, ktorý, môžeme to nazvať ľudovo, pri samospráve bytových fondov nastáva, že prichádzalo často k neodborným zásahom, alebo samotní správcovia nemali dostatočné odborné predpoklady. Preto navrhujeme, že ten inštitút overovania odbornej spôsobilosti, ktorý predpokladá aj priamo zákon, iba dolepšiť tým, že by sa lehota na jeho vykonávanie stala flexibilnejšia alebo pružnejšia, bola by stále v rukách ministerstva, ale vedeli by vyhodnotiť, kedy by bolo potrebné overovanie odbornej spôsobilosti urobiť vzhľadom na to, aké množstvo legislatívy, resp. zmeny predpisov nastalo. A myslíme si, že toto je tiež v značnej miere vylepšenie predpokladaného zámeru ministerstva, pretože ak má prichádzať k overovaniu odbornej spôsobilosti a nie je určená lehota jeho vykonania, resp. je zadefinovaná veľmi vágne, a zároveň nenasleduje to, čo má byť v každom zákone, nejaká sankcia, že sa to nedodrží, tak máme zato, že sa z tohoto ustanovenia stane skôr obsolventná alebo nulitná norma. Preto by som bol rád, keby aj tento čl. III bol zapracovaný v zmysle tom, že nechceme budúcich alebo súčasných správcov nad mieru zaťažovať, ale ministerstvo ak bude mať záujem preveriť odbornú spôsobilosť, bude mať nástroj ako to urobiť a zároveň aj toto postihnúť, ak sa tomu budú chcieť správcovia vyhnúť.
Článok IV súvisí s legislatívno-technickou úpravou. V čl. I ods. 3, § 3 ods. 7 sa vypúšťa druhá veta, pardon.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava bezprostredne nadväzujúca na bod 6 a 8 tohto pozmeňujúceho návrhu.
5. V čl. I sa vypúšťajú § 7 až § 12.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa vypúšťajú § 13 ods. 2 písm. a) až c).
Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená a) a b).
7. V čl. I v § 20 ods. 2 sa za slovami "podľa § 2" vypúšťa čiarka a slová "na postup podávania žiadostí o zápis do zoznamu na rozhodovanie o zápise do zoznamu".
Skúsim odôvodniť tieto body 5 až 7 nasledovne: Je takmer pravidlom, že s novou právnou úpravou alebo reguláciou viac-menej akejkoľvek ľudskej činnosti sú neoddeliteľne späté aj rôzne administratívne povinnosti a byrokracia. Samozrejme istá miera administratívneho a byrokratického zaťaženia je vnímaná pozitívne, pretože prispieva k vytváraniu systému a poriadku, čo predpokladám je aj ambíciou tohto navrhovaného zákona. Naopak, pri nadmernej administratíve a byrokracii dochádza k narušeniu prehľadnosti a systému v spravovaných veciach. Nastavenie primeraného administratívneho a byrokratického zaťaženia má zároveň pomerne veľký vplyv na úspešnú aplikáciu právnej normy v praxi a na jej dôsledné plnenie. Menšia administratívna náročnosť spojená s plnením povinností plynúcich z právnej normy ma zároveň motivačný vplyv na dotknuté subjekty, a v tom smere, že jej obchádzanie prakticky stratí zmysel. Čiže ak niečo zaregulujeme tak, že to dáva základnú logiku a skôr to zavádza poriadok, a je jednoduchšie mať poriadok, ako normu obchádzať, tak nastane ten blahodarný účinok návrhu zákona a zákon prináša viac úžitku ako škody.
Preto si myslím, že predložený návrh zákona v bodoch, ktoré som povedal, administratívu a byrokraciu neprimerane zvyšuje. Vytvorenie nového zoznamu správcov je podľa mňa nehospodárne aj pre samotné ministerstvo a aj pre správcov. Je potrebné uvedomiť si, že správcovia sú buď obchodné spoločnosti zapísané v Obchodnom registri, alebo podnikatelia na základe vydaného živnostenského oprávnenia zapísaní v Živnostenskom registri.
Navrhovaný zoznam správcov v porovnaní s existujúcimi registrami, obchodný register alebo živnostenský register, obsahuje navyše iba kontaktné údaje, uložené sankcie a dni zápisu a vyčiarknutia zo zoznamu. Myslím, že neužitočnosť navrhovaného zoznamu je zvýraznená aj tým, že informatívny výpis zo zoznamu bude obsahovať isté údaje, ktoré budú zverejnené na webovom sídle ministerstva, pričom takýto výpis nebude použiteľný na právne úkony. Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhujeme zavedenie zoznamu správcov z dôvodu prílišnej byrokracie a administratívy úplne z návrhu zákona vypustiť.
Chcel by som povedať, že keďže sme sa z hľadiska odbornosti venovali tomu, že by sme zadefinovali možno sprísnenie podmienok na správcov, či už z vekového, odborného alebo vzdelanostného cenzu, zavádzanie nového registra pre, ktorý bude mať, predpokladám, lebo z návrhu zákona som to nevyčítal, iba informatívne následky, je vytváranie tohto nového zoznamu naozaj zbytočné. Z dôvodovej správy som veľmi, nechcem povedať, že nevidel priamo zmysel zavedenia, keďže argumentované bolo hlavne tým zavádzaním možného poriadku. Myslím si, že zavedenie tohto registra, ktorý obsahuje navyše oproti Obchodnému registru alebo Živnostenskému registru len kontaktný údaj, ktorý už pri súčasných podmienkach rozvoja aj internetizácie a hlavne databáz firiem, ktoré na Slovensku máme, neplní žiadny informatívny účel. A navyše si myslím, že tento, totiž to nemyslím si, že zápis alebo vyčiarknutie zo zoznamu ma nejaký priamo právny účinok na samotného správcu. Čiže nie je celkom jasný zmysel. Možnože pán minister mi odpovie, že čo sa stane, ak správca zo zoznamu vyškrtnutý bude, ale naďalej zostane správcom. Čo to bude vlastne znamenať aj z hľadiska možných sankcií, ktoré tento zákon predpokladá.
Preto navrhujem zavedenie vôbec tohto zoznamu správcov, ktoré bude asi teda podľa návrhu zákona na webovom sídle ministerstva, vypustiť úplne. A myslím si, že docielime úplne rovnakú mieru zavádzania poriadku, ak budú prijaté aj nami navrhované zmeny, ako ministerstvo zamýšľalo a nebudeme musieť podnikateľov, ktorí sú registrovaní či už v obchodnom registri alebo živnostenskom registri a venujú sa tejto konkrétnej činnosti, zaťažovať novou povinnosťou registrácie do zoznamu, ktoré bude spravovať ministerstvo.
8. V čl. I § 21 vrátane nadpisu znie:
"Splnomocňovacie ustanovenia
Ministerstvo ustanovuje všeobecne záväzným predpisom minimálny obsah a podrobnosti ďalšieho odborného vzdelávania, overovania, odbornej spôsobilosti a podrobnosti o uznávaní odbornej praxe."
Je to legislatívno-technická úprava, ktorú som spomínal už pri bode 3, na ktorú sa odvoláva.
9. V čl. II sa vypúšťa bod 1, doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Novo navrhovaná požiadavka na predsedu spoločenstva vlastníkov bytov spočívajúca v tom, že predseda spoločenstva vlastníkov bytov musí byť zároveň aj vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytov alebo nebytového priestoru v danom dome, obmedzuje rozhodovaciu právomoc vlastníkov. Vládny návrh zákona v tomto smere nijako neberie do úvahy, že aj zvolenie nevlastníka za predsedu spoločenstva vlastníkov bytov musí prejsť riadnym schvaľovacím procesom. Navrhovateľ zákona v tomto prípade pravdepodobne opomenul aj výskyt takých situácií, keď vlastníci majú záujem rozhodovať o veciach správy bytového domu spoločne, avšak ani jeden z nich sa necíti byť natoľko kompetentný, aby spoločenstvo vlastníkov bytov viedol, usmerňoval a navonok ho reprezentoval. Na základe vyššie uvedeného sa pre účely tohto pozmeňujúceho návrhu zákona navrhuje vypustenie novo navrhovanej podmienky nevyhnutnej pre výkon funkcie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov viažucej sa na vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome.
To, čo som hovoril v úvodnom slove, ako keby bolo najväčším kameňom úrazu a asi aj najviac mailov a kritiky prišlo práve v tomto bode. A preto sme sa rozhodli pre účely doplnenia alebo zmeny vládnej novely túto podmienku vypustiť úplne. Má to možno niekoľko vecných rovín. A to je nielen to, čo spomínam v odôvodnení, že sa obmedzuje rozhodovacia právomoc vlastníka, ale aj ak máme smerovať k profesionalizácii výkonu domovej správy, tak ideme ako keby priamo v protismere. Ak sa predsedovia spoločenstiev na základe volieb v bytových domoch stali týmito, stali sa predsedami spoločenstiev vlastníkov, predpokladám, že to vzniklo so súhlasom všetkých, ktorých následne zastupujú. Zároveň aj rozumiem, že mohli byť neblahé príklady v tom, že sa začal voľne zamieňať predseda spoločenstva vlastníkov a správca a vznikali pri tomto "kufríkoví" správcovia alebo predsedovia a zneužívali svoje postavenie.
Preto si myslím, že či sa ctené plénum rozhodne podporiť to, aby sme nechali v tomto bode návrh zákona v tej podobe, ktorá platí teraz, alebo sa rozhodneme, čo poviem následne, za nejaký kompromis, myslím si, že je omnoho lepšie, ak budeme sledovať tri podmienky, ktoré, si myslím, aj ministerstvo, aj my sme sledovali, a to je vytvorenie zásadného poriadku v správe bytových domoch, urobenie podmienky pre všetky formy vlastníctva bytových a nebytových priestorov na jednu bázu alebo na jeden, aby mali všetci teda rovnaké podmienky. A tretia, aby sme neobmedzovali samotných vlastníkov bytov pri ich rozhodnutí, tak chcem poprosiť o podporu toho návrhu zákona alebo tej úpravy návrhu zákona, že by sme si rozmysleli, či zoberieme vlastníkom bytov to, aby mohli rozhodovať, kto bude ich predsedom spoločenstva. Čiže na základe toho navrhujem vypustenie, ešte raz, novo navrhovanej podmienky nevyhnutnej pre výkon funkcie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov, a to je jeho priamo vlastníctvo v bytovom alebo nebytovom priestore.
Ďalšie body súvisia s legislatívnou technikou.
Čiže po desiate, v čl. II sa vypúšťa bod 2, doterajšie body sa primerane prečíslujú.
V čl. II sa vypúšťa bod 4, doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie k bodom 10 a 11: Legislatívne, technické úpravy bezprostredne nadväzujúce na bod 9.
Po dvanáste, v čl. II v bode 7 v § 32e sa vypúšťa ods. 1. Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 1 až 4.
Takisto legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 9.
Po trináste, za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
V čl. III zákon č. 455/91 Z. z. zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. zákona 231/92 Z. z., č. 692 Z. z., č. 132/94 Z. z., zákona č. 200/95 Z. z., zákona č. 216/95 Z. z., zákona č. 233/1995 Z. z., zákona č. 123/1996 Z. z., zákona č. 164/1996 Z. z., zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 289/1996 Z. z., zákona č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000, zákona č. 142/2000, zákona č. 236/2000, zákona č. 238/2000, zákona č. 268/2000, zákona č. 338/2000, zákona č. 223/2001, zákona č. 279/2001, zákona č. 488/2001, zákona č. 554/2001, zákona č. 261/2002, zákona č. 284/2002, zákona č. 506/2002, zákona č. 190/2003, zákona 219/2003, zákona č. 245/2003, zákona č. 423/2003, zákona č. 515/2003, zákona č. 586/2003, zákona č. 206/2003, zákona č. 347/2004, zákona č. 350/2004, zákona č. 365/2004, zákona č. 420/2004, zákona č. 533/2004, zákona č. 544/2004, zákona č. 578/2004, zákona č. 624/2004, zákona č. 650/2004, zákona č. 656/2004, zákona č. 725/2004, zákona č. 8/2005, zákona č. 93/2005, zákona č. 331/2005, zákona č. 430/2005, zákona č. 351/2005, zákona č. 470/2005, zákona č. 473/2005, zákona č. 491/2005, zákona č. 555/2005, zákona č. 567/2005, zákona č. 124/2006, zákona č. 126/2006, zákona č. 17/2007, zákona č. 99/2007, zákona č. 193/2007, zákona č. 218/2007, zákona č. 358/2007, zákona č. 577, zákona č. 112/2008, zákona č. 445/2008, zákona č. 448/2008, 186/2009, 492/2009, zákona č. 568/2009, zákona č. 129/2010, zákona č. 136/2010, zákona č. 556/2010, zákona č. 249/2011, zákona č. 324/2011, zákona č. 362/2011, zákona č. 392/2011, zákona č. 395/2011, zákona č. 251/2012, zákona č. 314/2012, zákona č. 321/2012, zákona č. 351/2012, zákona č. 447/2012, zákona č. 39/2013, zákona č. 94/2013, 95 z roku 2013, zákona č. 35/2014, zákona č. 58/2014, zákona č. 182/2014, zákona č. 204/2014, zákona č. 219/2014, zákona č. 321/2014, zákona č. 333/2014, zákona č. 399/2014, č. 77/2015, č. zákona 79/2015 a zákona č. 128/2015 Z. z., ktorý sa dopĺňa takto:
Za § 80 sa vkladá nový § 80aa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 80aa Prechodné ustanovenie k úprave určenej od 1. januára 2016
"Osoba, ktorá získa živnostenské oprávnenie na vykonávanie správy a údržby bytového fondu podľa tohto zákona účinného od 1. januára 2016, je povinná zosúladiť svoju činnosť s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 31. decembra roku 2017."
2. V prílohe č. 2 Viazané živnosti sa v skupine 2014 Ostatné dopĺňa nasledovná živnosť s poradovým č. 94, ktorá znie:
"Správa a údržba bytového fondu
1. Osvedčenie bytovej spôsobilosti, najmenej trojročná odborná prax, dosiahnutie aspoň dvadsiateho piateho roku veku.
§ 2 zákona č. 2015 Z. z. zákon o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie: Pre zosúladenie požiadavky zavedenia potrebnej odbornej spôsobilosti správcov, ktorú som uvádzal pri § 2, a zároveň zníženia administratívnej a byrokratickej záťaže sa navrhuje zmena voľnej živnosti na živnosť viazanú Správa a údržba bytového fondu. Podmienky získania viazanej živnosti na vykonávanie správy a údržby bytového domu korešpondujú s novo navrhovaným ustanovením § 2 vládneho návrhu zákona o správcoch bytových domov v zmene neskorších predpisov a, pardon, správcov bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov. Preto sme aj zaviedli týmto prechodným ustanovením ustanovenie, ktoré zaručuje platnosť voľnej živnosti na výkon správy a údržby bytového fondu až do roku 2017. Pokiaľ si jednotliví živnostníci v prechodnom období netransformujú svoju voľnú živnosť na viazanú, ich voľná živnosť sa v predmete správy a údržby bytového domu stane neplatnou.
Čiže ustanovenie § 2 a ustanovenie, aj toto prechodné ustanovenie, ktoré má zosúladiť sprísnenie tých podmienok, je ako keby alternatívou k tomu, aby sme nezavádzali zbytočný zoznam pod správou ministerstva dopravy, ale aby z voľnej živnosti sa stala viazaná živnosť a mala podmienky, vekovú, vzdelanostnú, a podmienku na odbornú prax. Máme za to, že sa to viac podobá systémovému nastaveniu podnikania, aké na Slovensku máme, a správa bytového, správa a údržba bytového fondu by bola elegantnejšie vyriešená tým spôsobom, že by sme nezavádzali nejaký nový register, ale bola by správa bytového fondu spravovaná podľa súčasných právnych predpisov, a urobili by sme jednoduchý posun od voľnej živnosti k živnosti viazanej.
Toľko k predmetnému návrhu zákona.
A teraz mi dovoľte, pani spravodajkyňa, chcel by som dať hlasovať o týchto bodoch nasledovne: Keďže som ich predniesol 13, tak chcel by som dať hlasovať o bode 1, to je prvý pozmeňovací návrh, tento, čo som predložil, a v ňom je 13 bodov. A chcel by som dať osobitne hlasovať o bode 1, o bode 2 a 9, o bode 3 a 4, nie, 1 a 9 spoločne, keďže súvisia, 1 a 9, pardon. O bode 3 a 4, o bodoch 5, 6, 7 spoločne. Takže o bode 2... Nie ja som... (rečník váha, počúva poznámku spoločnej spravodajkyne). Dobre, čiže pripravím vám návrh hlasovania o tomto písomne, áno, aby nedošlo k nedorozumeniu. Alebo to možno vyriešiť tak, že dáme hlasovať o každom bode zvlášť. Ale keďže chcem skrátiť aj pánom poslancom hlasovanie, tak vám dodám návrh na hlasovanie, o ktorých bodoch spoločne a ktorých bodoch zvlášť, písomne. Dobre, čiže ruším toto.
A chcel by som ešte predniesť plénu avizovaný kompromisný návrh v bode, nebudem už o ňom hovoriť viacej. Ide o tému, kedy, ja sa ospravedlňujem, ale vzhľadom na vymenovanie veľmi veľkej legislatívnej činnosti v živnostenskom podnikaní a všetkých zákonov, ktoré som musel vzhľadom na požiadavky rokovacieho poriadku predniesť, tak som asi ctené plénum trošku zdržal. Preto by som chcel predniesť druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že ak niekto nie je vlastníkom bytového alebo nebytového priestoru, môže vykonávať správu, alebo stať sa predsedom, ale iba v troch domoch, keď to tak nazveme, alebo v troch jednotkách.
Čiže rovno sa dostanem k prečítaniu pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytových a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. II bod 1 znie:
"1. V § 7c ods. 2 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie:
"Predseda môže vykonávať svoju funkciu najviac v troch domoch.".
V čl. II sa vypúšťa bod 2. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Novo navrhovaná požiadavka na predsedu spoločenstva vlastníkov bytov spočíva v tom, že predseda spoločenstva vlastníkov bytov musí byť zároveň aj vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytového alebo nebytového priestoru v danom dome, a teda obmedzuje sa rozhodovacia právomoc vlastníkov. Tento návrh zákona čiastočne rieši ten problém, že sa vlastníci bytového domu budú môcť rozhodnúť, že si zvolia aj takzvaného nevlastníka, čiže ten, kto nevlastní nič v bytovom dome a bude to pre jedného predsedu môcť urobiť, tri domy.
Prosím, ak nebude podporený náš návrh zákona, že pozmeňujúci návrh, že toto ustanovenie zo zákona vypustiť, aby bol prijatý tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, že toto ustanovenie zo zákona vypustiť a aby bol prijatý tento pozmeňujúci a doplňujúci, pozmeňujúci návrh, ktorý volám kompromisný.
Chcel by som dať pre tento pozmeňujúci návrh hlasovať o oboch prednesených bodoch spoločne.
Takže ďakujem vám za pozornosť. Dúfam, že táto nová norma, ktorú spolu s kolegyňou Mezenskou má dostať nejakých zmien, boli naše zámery a odôvodnenie dostatočne opísané v pléne. Prosím vás týmto o podporu prednesených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa hlavne týkajú urobenia poriadku v správcovstve, a na druhej strane vylepšenia predmetného návrhu zákona, aby sa nezavádzali prebytočné alebo nezmysluplné administratívne a byrokratické nároky na ľudí, ktorí sa venujú činnosti v správe bytových a nebytových priestorov.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2015 17:24 - 17:24 hod.
Jozef Viskupič
34.
Pán predseda, vzhľadom na debatu, ktorú máme o stavebnom zákone, by som chcel požiadať aj predsedu európskeho výboru, aby sme, keďže sme mali ohlásený výbor na siedmu, aby sme toto počas pléna nerobili. Spôsobuje to problémy aj niektorým členom nášho výboru, aj teda klubu, aj iným čelnom z opozície. Tak či by sme nemohli predsa len dodržať termín siedmej hodiny. Sme ochotní dlho rokovať aj večer, ale posúvať to o...
34.
Pán predseda, vzhľadom na debatu, ktorú máme o stavebnom zákone, by som chcel požiadať aj predsedu európskeho výboru, aby sme, keďže sme mali ohlásený výbor na siedmu, aby sme toto počas pléna nerobili. Spôsobuje to problémy aj niektorým členom nášho výboru, aj teda klubu, aj iným čelnom z opozície. Tak či by sme nemohli predsa len dodržať termín siedmej hodiny. Sme ochotní dlho rokovať aj večer, ale posúvať to o hodinu spôsobí problémy.
35.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, vy chcete pravdepodobne informovať, že nemôže počas rokovania rokovať výbor. Počul som to už z vašej poznámky. Tak ďakujem, nemusíte mi to pripomínať. Ja si myslím, že čo sa týka diskusie k stavebnému zákonu, uvidíme, ako bude prebiehať. V prípade potreby, ide o vážnu situáciu, tak ja aj som schopný prerušiť rokovanie o 18.00 hodine, aby mohol výbor zasadať. Ale poďme najprv pokračovať. Zatiaľ platí tak, ako na 18.00 hodinu zvolal plán poslanec Blaha stretnutie.
Nech sa páči, pán minister je už na mieste navrhovateľa.
Poprosím pána poslanca Hraška, aby dokončil svoj pozmeňujúci návrh, resp. dokončil svoju rozpravu.
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o kľud v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať a dokončiť vystúpenie pána poslanca Hraška.
[Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon), tlač 1573.]
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2015 17:24 - 17:24 hod.
Jozef Viskupič
34.
Pán predseda, vzhľadom na debatu, ktorú máme o stavebnom zákone, by som chcel požiadať aj predsedu európskeho výboru, aby sme, keďže sme mali ohlásený výbor na siedmu, aby sme toto počas pléna nerobili. Spôsobuje to problémy aj niektorým členom nášho výboru, aj teda klubu, aj iným čelnom z opozície. Tak či by sme nemohli predsa len dodržať termín siedmej hodiny. Sme ochotní dlho rokovať aj večer, ale posúvať to o...
34.
Pán predseda, vzhľadom na debatu, ktorú máme o stavebnom zákone, by som chcel požiadať aj predsedu európskeho výboru, aby sme, keďže sme mali ohlásený výbor na siedmu, aby sme toto počas pléna nerobili. Spôsobuje to problémy aj niektorým členom nášho výboru, aj teda klubu, aj iným čelnom z opozície. Tak či by sme nemohli predsa len dodržať termín siedmej hodiny. Sme ochotní dlho rokovať aj večer, ale posúvať to o hodinu spôsobí problémy.
35.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, vy chcete pravdepodobne informovať, že nemôže počas rokovania rokovať výbor. Počul som to už z vašej poznámky. Tak ďakujem, nemusíte mi to pripomínať. Ja si myslím, že čo sa týka diskusie k stavebnému zákonu, uvidíme, ako bude prebiehať. V prípade potreby, ide o vážnu situáciu, tak ja aj som schopný prerušiť rokovanie o 18.00 hodine, aby mohol výbor zasadať. Ale poďme najprv pokračovať. Zatiaľ platí tak, ako na 18.00 hodinu zvolal plán poslanec Blaha stretnutie.
Nech sa páči, pán minister je už na mieste navrhovateľa.
Poprosím pána poslanca Hraška, aby dokončil svoj pozmeňujúci návrh, resp. dokončil svoju rozpravu.
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o kľud v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať a dokončiť vystúpenie pána poslanca Hraška.
[Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon), tlač 1573.]
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2015 17:24 - 17:24 hod.
Jozef Viskupič
34.
Pán predseda, vzhľadom na debatu, ktorú máme o stavebnom zákone, by som chcel požiadať aj predsedu európskeho výboru, aby sme, keďže sme mali ohlásený výbor na siedmu, aby sme toto počas pléna nerobili. Spôsobuje to problémy aj niektorým členom nášho výboru, aj teda klubu, aj iným čelnom z opozície. Tak či by sme nemohli predsa len dodržať termín siedmej hodiny. Sme ochotní dlho rokovať aj večer, ale posúvať to o...
34.
Pán predseda, vzhľadom na debatu, ktorú máme o stavebnom zákone, by som chcel požiadať aj predsedu európskeho výboru, aby sme, keďže sme mali ohlásený výbor na siedmu, aby sme toto počas pléna nerobili. Spôsobuje to problémy aj niektorým členom nášho výboru, aj teda klubu, aj iným čelnom z opozície. Tak či by sme nemohli predsa len dodržať termín siedmej hodiny. Sme ochotní dlho rokovať aj večer, ale posúvať to o hodinu spôsobí problémy.
35.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, vy chcete pravdepodobne informovať, že nemôže počas rokovania rokovať výbor. Počul som to už z vašej poznámky. Tak ďakujem, nemusíte mi to pripomínať. Ja si myslím, že čo sa týka diskusie k stavebnému zákonu, uvidíme, ako bude prebiehať. V prípade potreby, ide o vážnu situáciu, tak ja aj som schopný prerušiť rokovanie o 18.00 hodine, aby mohol výbor zasadať. Ale poďme najprv pokračovať. Zatiaľ platí tak, ako na 18.00 hodinu zvolal plán poslanec Blaha stretnutie.
Nech sa páči, pán minister je už na mieste navrhovateľa.
Poprosím pána poslanca Hraška, aby dokončil svoj pozmeňujúci návrh, resp. dokončil svoju rozpravu.
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o kľud v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať a dokončiť vystúpenie pána poslanca Hraška.
[Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon), tlač 1573.]
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2015 17:24 - 17:24 hod.
Jozef Viskupič
34.
Pán predseda, vzhľadom na debatu, ktorú máme o stavebnom zákone, by som chcel požiadať aj predsedu európskeho výboru, aby sme, keďže sme mali ohlásený výbor na siedmu, aby sme toto počas pléna nerobili. Spôsobuje to problémy aj niektorým členom nášho výboru, aj teda klubu, aj iným čelnom z opozície. Tak či by sme nemohli predsa len dodržať termín siedmej hodiny. Sme ochotní dlho rokovať aj večer, ale posúvať to o...
34.
Pán predseda, vzhľadom na debatu, ktorú máme o stavebnom zákone, by som chcel požiadať aj predsedu európskeho výboru, aby sme, keďže sme mali ohlásený výbor na siedmu, aby sme toto počas pléna nerobili. Spôsobuje to problémy aj niektorým členom nášho výboru, aj teda klubu, aj iným čelnom z opozície. Tak či by sme nemohli predsa len dodržať termín siedmej hodiny. Sme ochotní dlho rokovať aj večer, ale posúvať to o hodinu spôsobí problémy.
35.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, vy chcete pravdepodobne informovať, že nemôže počas rokovania rokovať výbor. Počul som to už z vašej poznámky. Tak ďakujem, nemusíte mi to pripomínať. Ja si myslím, že čo sa týka diskusie k stavebnému zákonu, uvidíme, ako bude prebiehať. V prípade potreby, ide o vážnu situáciu, tak ja aj som schopný prerušiť rokovanie o 18.00 hodine, aby mohol výbor zasadať. Ale poďme najprv pokračovať. Zatiaľ platí tak, ako na 18.00 hodinu zvolal plán poslanec Blaha stretnutie.
Nech sa páči, pán minister je už na mieste navrhovateľa.
Poprosím pána poslanca Hraška, aby dokončil svoj pozmeňujúci návrh, resp. dokončil svoju rozpravu.
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o kľud v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať a dokončiť vystúpenie pána poslanca Hraška.
[Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon), tlač 1573.]
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2015 14:51 - 14:53 hod.
Jozef ViskupičAle chcel by som pánovi poslancovi Jasaňovi povedať, že áno, súhlasím, že táto téma je zložitá, dotýka sa obrovského množstva ľudí, pretože sa bavíme o bývaní a o obrovskom fonde bytov, ktoré tento návrh zákona chce upraviť. K jednej vytke, ktorú ste hovorili, a...
Ale chcel by som pánovi poslancovi Jasaňovi povedať, že áno, súhlasím, že táto téma je zložitá, dotýka sa obrovského množstva ľudí, pretože sa bavíme o bývaní a o obrovskom fonde bytov, ktoré tento návrh zákona chce upraviť. K jednej vytke, ktorú ste hovorili, a snažíte sa ako keby vzbudiť dojem, že 25. rok veku je arbitrárne stanovený, vychádza z parametrov živnostenského podnikania. A možno, že ten, tá legislatívna technika, že nevytvárajme zbytočný zoznam, ktorý po Obchodnom registri a Živnostenskom registri vznikne na ministerstve dopravy, ale upravme to, kde to štandardne upravujeme, a to spravme z voľnej živnosti viazanú a dajme tam odbornú prax a zároveň dajme ministerstvu šancu vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti podľa toho, aká je náročná a koľko legislatívnych aktov a aké zmeny prispeli. A necháme vám, ministerstvu, vlastne tento proces neustále evaluvovať aj naďalej po získaní tejto viazanej živnosti, je podľa mňa oceniteľný zámer. A áno, priznávam, nerobil som pozmeňujúci návrh sám, viete aj vy, keď sa tej téme venujete, že existuje množstvo odborných a reprezentatívne zastúpených spoločností na Slovensku a viac-menej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave 22.9.2015 14:02 - 14:47 hod.
Jozef Viskupič
2.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegovia, v tomto prípade dovoľte mi, aby som zaujal niekoľko stanovísk k predmetnému návrhu zákona a zároveň predniesol jeden obsiahlejší pozmeňujúci a doplňujúci návrh a jeden, nazvem ho na hneď na začiatku a následne vysvetlím, stručnejší a možno kompromisný pozmeňujúci návrh, ktorý jednak po debate s profesnými a zainteresovanými orgánmi, s...
2.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegovia, v tomto prípade dovoľte mi, aby som zaujal niekoľko stanovísk k predmetnému návrhu zákona a zároveň predniesol jeden obsiahlejší pozmeňujúci a doplňujúci návrh a jeden, nazvem ho na hneď na začiatku a následne vysvetlím, stručnejší a možno kompromisný pozmeňujúci návrh, ktorý jednak po debate s profesnými a zainteresovanými orgánmi, s ľuďmi, ktorí sa problematike vlastníctva bytov a nebytových priestorov venujú, ako i so samotným pánom ministrom a ľuďmi, ktorí sa venujú tejto problematike v parlamente.
Môj prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh je obsiahlejší a venuje sa niektorým zásadným podľa mňa zmenám, ktoré by mohli vylepšiť predkladanú, predkladaný nový, nový zákon, ktorý má ambíciu upraviť parametre aj zákona 182/1993, myslím, že v jednej veci, a teda zavádza sa ako nová legislatíva.
Začal by som možno po poriadku z odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu, ktorý máte už rozdaný do lavíc, a chcel by som povedať, že sa venuje možno trom zásadným oblastiam.
Jedna hovorí o zvolení jednotného rámca pre všetkých správcov bytových domov bez ohľadu na vlastnícku štruktúru bytového domu, v ktorom vykonávajú svoju činnosť. A preto bude podľa mňa potrebné zadefinovať bytový dom, tak ako je definovaný v stavebnom zákone, a nie ako bol, ako je k tomu nahliadané v predmetnom návrhu zákona z dielne ministerstva. Druhá časť sa bude venovať správcom, a to aké podmienky na výkon správy bytových a nebytových priestorov by sme mali klásť na správcu, a kde vidím a vidíme potrebnú mieru administrácie, administratívy a kde už myslíme, že prechádzame do prílišnej byrokracie. A snažím sa stanoviť podmienky tak, aby boli čo najlepšie aj z hľadiska odbornosti výkonu a na druhej strane zas, aby sme nekládli zbytočné administratívne a byrokratické prekážky.
Ďalej z oblasti správcu, a to je aj taký predmet, taký kameň úrazu troška z hľadiska predmetného návrhu zákona, si dovolím predložiť v jednom pozmeňovacom návrhu jedno riešenie a k tomu, čo som ohlásil ako kompromisný, iné riešenie. Jedná sa o problém správcov, čiže kto môže vykonávať. Doterajšia prax bola taká, že správcovia môžu mať vo svojej správe, budem hovoriť ľudskou rečou, nepriamo právnou, môžu mať koľkokoľvek bytových spoločenstiev vo svojej správe. A návrh zákona hovorí o tom, že nevlastníci alebo tí ľudia, ktorí nemajú priamo vlastnícke právo či už bytového alebo nebytového priestoru, nemôžu vykonávať túto funkciu. Ja v jednom pozmeňovacom návrhu toto ustanovenie ponúkam ctenému plénu na úplné vypustenie. To znamená, aby zostal súčasný právny stav. A keďže po mnohých debatách s či už legislatívcami, ktorí sa tomu venujú, s ministerstvom a aj s ministerstvom a možno s profesnými organizáciami, že existuje v tomto bode aj nejaká miera kompromisu, tak v tom kompromisnom návrhu, pozmeňujúceho návrhu zákona navrhujem, aby sme číslo, ktoré nevlastník môže vykonávať, alebo aby nevlastník mohol vykonávať túto činnosť. A dohodli sme sa na kompromise, že to budú tri. Tak uvidíme, ako sa snemovňa rozhodne. Osobne by som bol za to, aby sme túto podmienku stiahli úplne, ale budem vás žiadať a dovolím si vás požiadať o to, aby sme k tomuto kompromisu, a to, že nevlastníci budú môcť vykonávať svoju činnosť aspoň v troch bytových spoločenstvách, prijali ako možné kompromisné riešenie.
V ďalšej časti navrhujeme, navrhujem, lebo tento pozmeňovací návrh sa dotýka viac-menej úpravy legislatívneho textu, takže, tak ako som avizoval, oba pozmeňujúce návrhy, jeden v dvoch bodoch, to už pre účely spravodajcu, a druhý, myslím, že v 13-ch bodoch, sa venujú v zásade týmto trom skupinám problémov.
Preto mi dovoľte po krátkom uvedení prečítať doplňujúci a pozmeňujúci návrh môj k vládnemu návrhu zákona o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona o správcoch bytových domov a zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:
"§ 43b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z."
Dovoľte mi krátke odôvodnenie. Vládny návrh zákona, ako som spomínal, ktorého vedľajším dôsledkom je zvýšenie v niektorých teda parametroch administratívnej záťaže pre správcov bytových domov, sa napriek všeobecne koncipovanému návrhu nevzťahuje na všetkých správcov bytových domov. Vládny návrh zákona sa nevzťahuje, sa vzťahuje iba a len na správcov tých bytových domov, ktorých by byty a nebytové priestory boli vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov, a spoločné časti domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je teda potrebné uvedomiť' si, že na Slovensku existuje aj nemálo družstevných bytových domov a čoraz viac sa do popredia dostávajú aj bytové domy v individuálnom vlastníctve fyzických osôb alebo právnických osôb. Správa takýchto domov má rovnaké obsahové náležitosti ako správa bytových domov, v ktorých byty a nebytové priestory sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Preto nám nie je zrejmé, z akého dôvodu sú správcovia družstevných bytových domov alebo individuálnych bytových domov vyňatí z pôsobnosti navrhovaného zákona.
Odôvodnenie rozdielneho postoja voči správcom podľa miesta výkonu ich činnosti neobsahuje dôvodová správa a ani vo všeobecnej časti, ani vo svojej osobitnej časti.
Čiže na základe vyššie uvedených skutočností, ako som hovoril v úvode, sa navrhuje zvoliť jednotný právny rámec pre všetkých správcov bytových domov, bez ohľadu na vlastnícku štruktúru bytového domu, v ktorom vykonávajú svoju činnosť. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa za bytový dom považoval bytový dom definovaný v stavebnom zákone, a nie v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Čiže ešte raz, máme za to, že ak sa budeme dívať na správcov bytových a nebytových priestorov, je jedno, či sa naňho dívame iba na základe pôsobnosti zákona 182/1993 a následne aj na vlastníkov bytov, ktorí sú v tzv. družstevných bytoch, lebo tých je tiež veľa, a zároveň tá nová forma, kde sa zvolí individuálne vlastníctvo bytových domov. Čiže ak by sa prijalo toto naše riešenie, vzťahoval by sa zamýšľaný predmetný zákon na úplne všetkých, a nielen tých, ktorí sú definovaní na základe zákona 182/1993 Z. z. Preto sme si dovolili navrhnúť legislatívne riešenie nie iba zmenou zákona č. 182, alebo teda jeho prienik do tejto novej právnej úpravy, ale priamo do stavebného zákona, alebo zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, kde je to definované všeobecnejšie, a tým pádom by sme dosiahli to, že predmetná právna úprava by sa vzťahovala na akékoľvek vlastníctvo bytových a nebytových priestorov. A asi by sme dosiahli to, čo zákonodarca sleduje, urobiť v tejto veci poriadok.
2."§ 2 Správca
(1) Ak je správcom fyzická osoba - podnikateľ, musí
a) dosiahnuť vek aspoň 25 rokov,
b) mať najmenej trojročnú odbornú prax,
c) spĺňať ďalšie podmienky na výkon činnosti správcu podľa tohto zákona.
(2) Ak je správcom právnická osoba, podmienky podľa ods. 1 musí spĺňať aspoň jeden jej zodpovedný zástupca.".
Odôvodnenie tejto podľa mňa podmienky výkonu správcovstva, ktorá sleduje jeden cieľ, a to je zvýšiť úroveň odbornosti, súvisia možno aj s celkovou atmosférou pri správe. A zároveň si myslím, že klásť dôraz na vek, prax a zároveň aj rešpektovať podmienky, ktoré zákonodarca myslel, sú dobrým vylepšením zákona v § 2. Odôvodňujeme to tým, že povinnosti, ktoré súvisia so správou bytového domu, si vyžadujú aj isté predpoklady na kvalifikovaný výkon tejto činnosti, či už osobné, to bude vekový cenzus, vzdelanostné alebo nadobudnuté praxou. Správca bytového fondu by mal okrem vynikajúcich odborných znalostí danej problematiky disponovať aj praktickými skúsenosťami so správou bytového fondu a v neposlednom rade by mal u vlastníkov bytových a nebytových priestorov požívať aj náležitú vážnosť.
Na základe uvedeného teda navrhujeme doplnenie nárokov na výkon činnosti správcu nevyhnutných pre výkon správy a údržby bytového fondu. Zvýšenie nárokov na správu spočíva v dosiahnutí, ako som spomínal, aspoň 25. roku veku, a teda aj aspoň trojročnej odbornej praxe a splnenie podmienok, ktoré definuje v inej časti samotný zákon, ktoré na výkon činnosti správcu vyžaduje predkladateľ zákona, napríklad odborná spôsobilosť, zriadenie kancelárie a tak ďalej. Podrobnosti o uznaní odbornej praxe ustanoví Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a to všeobecne záväzným právnym predpisom, čo predpokladá bod 9 tohto pozmeňujúceho návrhu. Súčasne sa ustanovuje, že ak je správcom právnická osoba, podmienky na výkon činnosti správcu musí spĺňať aspoň jeden jej zodpovedný zástupca.
3. V čl. I ods.3 (pozn. red.: správne má byť - "§ 3") sa za ods.3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie:
"(4) Overovanie odbornej spôsobilosti sa vykonáva podľa potreby, spravidla každé tri roky.".
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8.
Odôvodnenie: Pre výkon riadnej správy bytových domov je neraz potrebné ovládať viacero právnych predpisov, ktoré sa môžu často a neraz aj výrazne meniť. Na účely posilnenia odbornej spôsobilosti aj v neskoršom období po absolvovaní ďalšieho odborného vzdelávania sa zavádza nový inštitút, tzv. overovanie odbornej spôsobilosti.
Inštitút overovania odbornej spôsobilosti je navrhnutý najmä čo sa týka lehôt jeho vykonania pomerne vágne. Dôvodom je zavedenie len poriadkovej lehoty, ktorej nedodržanie pre ministerstvo nemá absolútne žiadne sankčné alebo perzekučné následky. Určenie termínu na overovanie odbornej spôsobilosti ponechám na vôli ministerstva, čím sa ponecháva priestor na to, aby sa odborné preskúšanie nemuselo vykonať, pokiaľ nedôjde k výrazným zmenám právnych predpisov týkajúcich sa správy bytového fondu. Naopak, pri častejších a významných zmenách legislatívy bude môcť ministerstvo nariadiť overovanie odbornej spôsobilosti aj v kratších lehotách.
V tomto bode máme za to, že miera samosprávy alebo platnosti zákona a právnych predpisov doteraz vyvolala určitú mieru nespokojnosti a jeden z obrovských problémov, ktorý, môžeme to nazvať ľudovo, pri samospráve bytových fondov nastáva, že prichádzalo často k neodborným zásahom, alebo samotní správcovia nemali dostatočné odborné predpoklady. Preto navrhujeme, že ten inštitút overovania odbornej spôsobilosti, ktorý predpokladá aj priamo zákon, iba dolepšiť tým, že by sa lehota na jeho vykonávanie stala flexibilnejšia alebo pružnejšia, bola by stále v rukách ministerstva, ale vedeli by vyhodnotiť, kedy by bolo potrebné overovanie odbornej spôsobilosti urobiť vzhľadom na to, aké množstvo legislatívy, resp. zmeny predpisov nastalo. A myslíme si, že toto je tiež v značnej miere vylepšenie predpokladaného zámeru ministerstva, pretože ak má prichádzať k overovaniu odbornej spôsobilosti a nie je určená lehota jeho vykonania, resp. je zadefinovaná veľmi vágne, a zároveň nenasleduje to, čo má byť v každom zákone, nejaká sankcia, že sa to nedodrží, tak máme zato, že sa z tohoto ustanovenia stane skôr obsolventná alebo nulitná norma. Preto by som bol rád, keby aj tento čl. III bol zapracovaný v zmysle tom, že nechceme budúcich alebo súčasných správcov nad mieru zaťažovať, ale ministerstvo ak bude mať záujem preveriť odbornú spôsobilosť, bude mať nástroj ako to urobiť a zároveň aj toto postihnúť, ak sa tomu budú chcieť správcovia vyhnúť.
Článok IV súvisí s legislatívno-technickou úpravou. V čl. I ods. 3, § 3 ods. 7 sa vypúšťa druhá veta, pardon.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava bezprostredne nadväzujúca na bod 6 a 8 tohto pozmeňujúceho návrhu.
5. V čl. I sa vypúšťajú § 7 až § 12.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa vypúšťajú § 13 ods. 2 písm. a) až c).
Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená a) a b).
7. V čl. I v § 20 ods. 2 sa za slovami "podľa § 2" vypúšťa čiarka a slová "na postup podávania žiadostí o zápis do zoznamu na rozhodovanie o zápise do zoznamu".
Skúsim odôvodniť tieto body 5 až 7 nasledovne: Je takmer pravidlom, že s novou právnou úpravou alebo reguláciou viac-menej akejkoľvek ľudskej činnosti sú neoddeliteľne späté aj rôzne administratívne povinnosti a byrokracia. Samozrejme istá miera administratívneho a byrokratického zaťaženia je vnímaná pozitívne, pretože prispieva k vytváraniu systému a poriadku, čo predpokladám je aj ambíciou tohto navrhovaného zákona. Naopak, pri nadmernej administratíve a byrokracii dochádza k narušeniu prehľadnosti a systému v spravovaných veciach. Nastavenie primeraného administratívneho a byrokratického zaťaženia má zároveň pomerne veľký vplyv na úspešnú aplikáciu právnej normy v praxi a na jej dôsledné plnenie. Menšia administratívna náročnosť spojená s plnením povinností plynúcich z právnej normy ma zároveň motivačný vplyv na dotknuté subjekty, a v tom smere, že jej obchádzanie prakticky stratí zmysel. Čiže ak niečo zaregulujeme tak, že to dáva základnú logiku a skôr to zavádza poriadok, a je jednoduchšie mať poriadok, ako normu obchádzať, tak nastane ten blahodarný účinok návrhu zákona a zákon prináša viac úžitku ako škody.
Preto si myslím, že predložený návrh zákona v bodoch, ktoré som povedal, administratívu a byrokraciu neprimerane zvyšuje. Vytvorenie nového zoznamu správcov je podľa mňa nehospodárne aj pre samotné ministerstvo a aj pre správcov. Je potrebné uvedomiť si, že správcovia sú buď obchodné spoločnosti zapísané v Obchodnom registri, alebo podnikatelia na základe vydaného živnostenského oprávnenia zapísaní v Živnostenskom registri.
Navrhovaný zoznam správcov v porovnaní s existujúcimi registrami, obchodný register alebo živnostenský register, obsahuje navyše iba kontaktné údaje, uložené sankcie a dni zápisu a vyčiarknutia zo zoznamu. Myslím, že neužitočnosť navrhovaného zoznamu je zvýraznená aj tým, že informatívny výpis zo zoznamu bude obsahovať isté údaje, ktoré budú zverejnené na webovom sídle ministerstva, pričom takýto výpis nebude použiteľný na právne úkony. Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhujeme zavedenie zoznamu správcov z dôvodu prílišnej byrokracie a administratívy úplne z návrhu zákona vypustiť.
Chcel by som povedať, že keďže sme sa z hľadiska odbornosti venovali tomu, že by sme zadefinovali možno sprísnenie podmienok na správcov, či už z vekového, odborného alebo vzdelanostného cenzu, zavádzanie nového registra pre, ktorý bude mať, predpokladám, lebo z návrhu zákona som to nevyčítal, iba informatívne následky, je vytváranie tohto nového zoznamu naozaj zbytočné. Z dôvodovej správy som veľmi, nechcem povedať, že nevidel priamo zmysel zavedenia, keďže argumentované bolo hlavne tým zavádzaním možného poriadku. Myslím si, že zavedenie tohto registra, ktorý obsahuje navyše oproti Obchodnému registru alebo Živnostenskému registru len kontaktný údaj, ktorý už pri súčasných podmienkach rozvoja aj internetizácie a hlavne databáz firiem, ktoré na Slovensku máme, neplní žiadny informatívny účel. A navyše si myslím, že tento, totiž to nemyslím si, že zápis alebo vyčiarknutie zo zoznamu ma nejaký priamo právny účinok na samotného správcu. Čiže nie je celkom jasný zmysel. Možnože pán minister mi odpovie, že čo sa stane, ak správca zo zoznamu vyškrtnutý bude, ale naďalej zostane správcom. Čo to bude vlastne znamenať aj z hľadiska možných sankcií, ktoré tento zákon predpokladá.
Preto navrhujem zavedenie vôbec tohto zoznamu správcov, ktoré bude asi teda podľa návrhu zákona na webovom sídle ministerstva, vypustiť úplne. A myslím si, že docielime úplne rovnakú mieru zavádzania poriadku, ak budú prijaté aj nami navrhované zmeny, ako ministerstvo zamýšľalo a nebudeme musieť podnikateľov, ktorí sú registrovaní či už v obchodnom registri alebo živnostenskom registri a venujú sa tejto konkrétnej činnosti, zaťažovať novou povinnosťou registrácie do zoznamu, ktoré bude spravovať ministerstvo.
8. V čl. I § 21 vrátane nadpisu znie:
"Splnomocňovacie ustanovenia
Ministerstvo ustanovuje všeobecne záväzným predpisom minimálny obsah a podrobnosti ďalšieho odborného vzdelávania, overovania, odbornej spôsobilosti a podrobnosti o uznávaní odbornej praxe."
Je to legislatívno-technická úprava, ktorú som spomínal už pri bode 3, na ktorú sa odvoláva.
9. V čl. II sa vypúšťa bod 1, doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Novo navrhovaná požiadavka na predsedu spoločenstva vlastníkov bytov spočívajúca v tom, že predseda spoločenstva vlastníkov bytov musí byť zároveň aj vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytov alebo nebytového priestoru v danom dome, obmedzuje rozhodovaciu právomoc vlastníkov. Vládny návrh zákona v tomto smere nijako neberie do úvahy, že aj zvolenie nevlastníka za predsedu spoločenstva vlastníkov bytov musí prejsť riadnym schvaľovacím procesom. Navrhovateľ zákona v tomto prípade pravdepodobne opomenul aj výskyt takých situácií, keď vlastníci majú záujem rozhodovať o veciach správy bytového domu spoločne, avšak ani jeden z nich sa necíti byť natoľko kompetentný, aby spoločenstvo vlastníkov bytov viedol, usmerňoval a navonok ho reprezentoval. Na základe vyššie uvedeného sa pre účely tohto pozmeňujúceho návrhu zákona navrhuje vypustenie novo navrhovanej podmienky nevyhnutnej pre výkon funkcie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov viažucej sa na vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome.
To, čo som hovoril v úvodnom slove, ako keby bolo najväčším kameňom úrazu a asi aj najviac mailov a kritiky prišlo práve v tomto bode. A preto sme sa rozhodli pre účely doplnenia alebo zmeny vládnej novely túto podmienku vypustiť úplne. Má to možno niekoľko vecných rovín. A to je nielen to, čo spomínam v odôvodnení, že sa obmedzuje rozhodovacia právomoc vlastníka, ale aj ak máme smerovať k profesionalizácii výkonu domovej správy, tak ideme ako keby priamo v protismere. Ak sa predsedovia spoločenstiev na základe volieb v bytových domoch stali týmito, stali sa predsedami spoločenstiev vlastníkov, predpokladám, že to vzniklo so súhlasom všetkých, ktorých následne zastupujú. Zároveň aj rozumiem, že mohli byť neblahé príklady v tom, že sa začal voľne zamieňať predseda spoločenstva vlastníkov a správca a vznikali pri tomto "kufríkoví" správcovia alebo predsedovia a zneužívali svoje postavenie.
Preto si myslím, že či sa ctené plénum rozhodne podporiť to, aby sme nechali v tomto bode návrh zákona v tej podobe, ktorá platí teraz, alebo sa rozhodneme, čo poviem následne, za nejaký kompromis, myslím si, že je omnoho lepšie, ak budeme sledovať tri podmienky, ktoré, si myslím, aj ministerstvo, aj my sme sledovali, a to je vytvorenie zásadného poriadku v správe bytových domoch, urobenie podmienky pre všetky formy vlastníctva bytových a nebytových priestorov na jednu bázu alebo na jeden, aby mali všetci teda rovnaké podmienky. A tretia, aby sme neobmedzovali samotných vlastníkov bytov pri ich rozhodnutí, tak chcem poprosiť o podporu toho návrhu zákona alebo tej úpravy návrhu zákona, že by sme si rozmysleli, či zoberieme vlastníkom bytov to, aby mohli rozhodovať, kto bude ich predsedom spoločenstva. Čiže na základe toho navrhujem vypustenie, ešte raz, novo navrhovanej podmienky nevyhnutnej pre výkon funkcie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov, a to je jeho priamo vlastníctvo v bytovom alebo nebytovom priestore.
Ďalšie body súvisia s legislatívnou technikou.
Čiže po desiate, v čl. II sa vypúšťa bod 2, doterajšie body sa primerane prečíslujú.
V čl. II sa vypúšťa bod 4, doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie k bodom 10 a 11: Legislatívne, technické úpravy bezprostredne nadväzujúce na bod 9.
Po dvanáste, v čl. II v bode 7 v § 32e sa vypúšťa ods. 1. Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 1 až 4.
Takisto legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 9.
Po trináste, za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
V čl. III zákon č. 455/91 Z. z. zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. zákona 231/92 Z. z., č. 692 Z. z., č. 132/94 Z. z., zákona č. 200/95 Z. z., zákona č. 216/95 Z. z., zákona č. 233/1995 Z. z., zákona č. 123/1996 Z. z., zákona č. 164/1996 Z. z., zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 289/1996 Z. z., zákona č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000, zákona č. 142/2000, zákona č. 236/2000, zákona č. 238/2000, zákona č. 268/2000, zákona č. 338/2000, zákona č. 223/2001, zákona č. 279/2001, zákona č. 488/2001, zákona č. 554/2001, zákona č. 261/2002, zákona č. 284/2002, zákona č. 506/2002, zákona č. 190/2003, zákona 219/2003, zákona č. 245/2003, zákona č. 423/2003, zákona č. 515/2003, zákona č. 586/2003, zákona č. 206/2003, zákona č. 347/2004, zákona č. 350/2004, zákona č. 365/2004, zákona č. 420/2004, zákona č. 533/2004, zákona č. 544/2004, zákona č. 578/2004, zákona č. 624/2004, zákona č. 650/2004, zákona č. 656/2004, zákona č. 725/2004, zákona č. 8/2005, zákona č. 93/2005, zákona č. 331/2005, zákona č. 430/2005, zákona č. 351/2005, zákona č. 470/2005, zákona č. 473/2005, zákona č. 491/2005, zákona č. 555/2005, zákona č. 567/2005, zákona č. 124/2006, zákona č. 126/2006, zákona č. 17/2007, zákona č. 99/2007, zákona č. 193/2007, zákona č. 218/2007, zákona č. 358/2007, zákona č. 577, zákona č. 112/2008, zákona č. 445/2008, zákona č. 448/2008, 186/2009, 492/2009, zákona č. 568/2009, zákona č. 129/2010, zákona č. 136/2010, zákona č. 556/2010, zákona č. 249/2011, zákona č. 324/2011, zákona č. 362/2011, zákona č. 392/2011, zákona č. 395/2011, zákona č. 251/2012, zákona č. 314/2012, zákona č. 321/2012, zákona č. 351/2012, zákona č. 447/2012, zákona č. 39/2013, zákona č. 94/2013, 95 z roku 2013, zákona č. 35/2014, zákona č. 58/2014, zákona č. 182/2014, zákona č. 204/2014, zákona č. 219/2014, zákona č. 321/2014, zákona č. 333/2014, zákona č. 399/2014, č. 77/2015, č. zákona 79/2015 a zákona č. 128/2015 Z. z., ktorý sa dopĺňa takto:
Za § 80 sa vkladá nový § 80aa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 80aa Prechodné ustanovenie k úprave určenej od 1. januára 2016
"Osoba, ktorá získa živnostenské oprávnenie na vykonávanie správy a údržby bytového fondu podľa tohto zákona účinného od 1. januára 2016, je povinná zosúladiť svoju činnosť s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 31. decembra roku 2017."
2. V prílohe č. 2 Viazané živnosti sa v skupine 2014 Ostatné dopĺňa nasledovná živnosť s poradovým č. 94, ktorá znie:
"Správa a údržba bytového fondu
1. Osvedčenie bytovej spôsobilosti, najmenej trojročná odborná prax, dosiahnutie aspoň dvadsiateho piateho roku veku.
§ 2 zákona č. 2015 Z. z. zákon o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie: Pre zosúladenie požiadavky zavedenia potrebnej odbornej spôsobilosti správcov, ktorú som uvádzal pri § 2, a zároveň zníženia administratívnej a byrokratickej záťaže sa navrhuje zmena voľnej živnosti na živnosť viazanú Správa a údržba bytového fondu. Podmienky získania viazanej živnosti na vykonávanie správy a údržby bytového domu korešpondujú s novo navrhovaným ustanovením § 2 vládneho návrhu zákona o správcoch bytových domov v zmene neskorších predpisov a, pardon, správcov bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov. Preto sme aj zaviedli týmto prechodným ustanovením ustanovenie, ktoré zaručuje platnosť voľnej živnosti na výkon správy a údržby bytového fondu až do roku 2017. Pokiaľ si jednotliví živnostníci v prechodnom období netransformujú svoju voľnú živnosť na viazanú, ich voľná živnosť sa v predmete správy a údržby bytového domu stane neplatnou.
Čiže ustanovenie § 2 a ustanovenie, aj toto prechodné ustanovenie, ktoré má zosúladiť sprísnenie tých podmienok, je ako keby alternatívou k tomu, aby sme nezavádzali zbytočný zoznam pod správou ministerstva dopravy, ale aby z voľnej živnosti sa stala viazaná živnosť a mala podmienky, vekovú, vzdelanostnú, a podmienku na odbornú prax. Máme za to, že sa to viac podobá systémovému nastaveniu podnikania, aké na Slovensku máme, a správa bytového, správa a údržba bytového fondu by bola elegantnejšie vyriešená tým spôsobom, že by sme nezavádzali nejaký nový register, ale bola by správa bytového fondu spravovaná podľa súčasných právnych predpisov, a urobili by sme jednoduchý posun od voľnej živnosti k živnosti viazanej.
Toľko k predmetnému návrhu zákona.
A teraz mi dovoľte, pani spravodajkyňa, chcel by som dať hlasovať o týchto bodoch nasledovne: Keďže som ich predniesol 13, tak chcel by som dať hlasovať o bode 1, to je prvý pozmeňovací návrh, tento, čo som predložil, a v ňom je 13 bodov. A chcel by som dať osobitne hlasovať o bode 1, o bode 2 a 9, o bode 3 a 4, nie, 1 a 9 spoločne, keďže súvisia, 1 a 9, pardon. O bode 3 a 4, o bodoch 5, 6, 7 spoločne. Takže o bode 2... Nie ja som... (rečník váha, počúva poznámku spoločnej spravodajkyne). Dobre, čiže pripravím vám návrh hlasovania o tomto písomne, áno, aby nedošlo k nedorozumeniu. Alebo to možno vyriešiť tak, že dáme hlasovať o každom bode zvlášť. Ale keďže chcem skrátiť aj pánom poslancom hlasovanie, tak vám dodám návrh na hlasovanie, o ktorých bodoch spoločne a ktorých bodoch zvlášť, písomne. Dobre, čiže ruším toto.
A chcel by som ešte predniesť plénu avizovaný kompromisný návrh v bode, nebudem už o ňom hovoriť viacej. Ide o tému, kedy, ja sa ospravedlňujem, ale vzhľadom na vymenovanie veľmi veľkej legislatívnej činnosti v živnostenskom podnikaní a všetkých zákonov, ktoré som musel vzhľadom na požiadavky rokovacieho poriadku predniesť, tak som asi ctené plénum trošku zdržal. Preto by som chcel predniesť druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že ak niekto nie je vlastníkom bytového alebo nebytového priestoru, môže vykonávať správu, alebo stať sa predsedom, ale iba v troch domoch, keď to tak nazveme, alebo v troch jednotkách.
Čiže rovno sa dostanem k prečítaniu pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytových a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. II bod 1 znie:
"1. V § 7c ods. 2 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie:
"Predseda môže vykonávať svoju funkciu najviac v troch domoch.".
V čl. II sa vypúšťa bod 2. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Novo navrhovaná požiadavka na predsedu spoločenstva vlastníkov bytov spočíva v tom, že predseda spoločenstva vlastníkov bytov musí byť zároveň aj vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytového alebo nebytového priestoru v danom dome, a teda obmedzuje sa rozhodovacia právomoc vlastníkov. Tento návrh zákona čiastočne rieši ten problém, že sa vlastníci bytového domu budú môcť rozhodnúť, že si zvolia aj takzvaného nevlastníka, čiže ten, kto nevlastní nič v bytovom dome a bude to pre jedného predsedu môcť urobiť, tri domy.
Prosím, ak nebude podporený náš návrh zákona, že pozmeňujúci návrh, že toto ustanovenie zo zákona vypustiť, aby bol prijatý tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, že toto ustanovenie zo zákona vypustiť a aby bol prijatý tento pozmeňujúci a doplňujúci, pozmeňujúci návrh, ktorý volám kompromisný.
Chcel by som dať pre tento pozmeňujúci návrh hlasovať o oboch prednesených bodoch spoločne.
Takže ďakujem vám za pozornosť. Dúfam, že táto nová norma, ktorú spolu s kolegyňou Mezenskou má dostať nejakých zmien, boli naše zámery a odôvodnenie dostatočne opísané v pléne. Prosím vás týmto o podporu prednesených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa hlavne týkajú urobenia poriadku v správcovstve, a na druhej strane vylepšenia predmetného návrhu zákona, aby sa nezavádzali prebytočné alebo nezmysluplné administratívne a byrokratické nároky na ľudí, ktorí sa venujú činnosti v správe bytových a nebytových priestorov.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2015 10:59 - 11:01 hod.
Jozef ViskupičVystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2015 18:35 - 18:37 hod.
Jozef ViskupičMyslím si, že robíme strašne zle, pretože už dopredu, čím ďalej viacej sa o tom hovorí, vieme, že budeme porušovať nejaké ďalšie pravidlá, ktoré Európska únia ad jedna si deklaruje a ad dva štáty, ktoré to proste odmietnu, a myslím si, že my to odmietame dostatočne nahlas, to realizovať nebudú. Na to sa asi pravdepodobne budeme musieť nachystať aj doma, aj celá Európska únia, a čo ja poviem, že nerobí to dobre projektu Európskej únie, pretože ho to rozstreľuje a je to jeden z ďalších príkladov toho, že nefunguje dobre. Načo nás nútia do niečoho, čo podľa mňa sami vedia, že nikdy nenaplníme?
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2015 17:45 - 17:46 hod.
Jozef ViskupičRozhodne by som si nedovolil zdevalvovať proces, ktorý sme alebo teda uznesenie, ktoré sme prijali v júni. Hovoril som o tom, že téma sa niekde posunula, a myslím si, že je aj na nás – či už vládnych, alebo opozičných politikoch, aby sme sa za tie štyri mesiace pozreli na to, akým spôsobom sa tá debata vyvíja, či už vnútropoliticky alebo zahraničnopoliticky. A mám pocit, že naše uznesenie z júna celkom nepadlo na...
Rozhodne by som si nedovolil zdevalvovať proces, ktorý sme alebo teda uznesenie, ktoré sme prijali v júni. Hovoril som o tom, že téma sa niekde posunula, a myslím si, že je aj na nás – či už vládnych, alebo opozičných politikoch, aby sme sa za tie štyri mesiace pozreli na to, akým spôsobom sa tá debata vyvíja, či už vnútropoliticky alebo zahraničnopoliticky. A mám pocit, že naše uznesenie z júna celkom nepadlo na úrodnú pôdu najmä tam, kde padnúť malo, a my sa budúci pondelok alebo utorok asi stretneme s tým, že našu vôľu alebo vôľu tohoto zákonodarného zboru bude chcieť niekto pretlačiť silou. Preto sa venujú jednotlivé body návrhu toho uznesenia aj tomu, že ak máme právo čosi do tejto otázky povedať, tak je to jedine takto, čiže predložením uznesenia. A tam hovoríme o tom, čo by situáciu reálne riešilo a odmietame tie kvóty, pretože mne sa to zdá ako politický kameň úrazu, ktorý iba a len stavia nejaký vzdušný zámok, že toto riešením je. Kvóty riešením nie sú, tie body, ktoré som navrhol, podľa mňa riešením sú.
Vystúpenie v rozprave 16.9.2015 17:14 - 17:43 hod.
Jozef Viskupič
138.
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k situácii, ktorú ad jedna vyvolalo niekoľko zasadnutí tohoto cteného pléna, dokonca niekoľko zasadnutí výborov, či už pre európske záležitosti, alebo iné výbory, ktoré sa zaoberajú situáciou, ktorá sa týka, či už ju budeme volať humanitárnou krízou, alebo utečeneckou krízou, alebo problémom nelegálnej migrácie. Dovoľte mi na úvod...
138.
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k situácii, ktorú ad jedna vyvolalo niekoľko zasadnutí tohoto cteného pléna, dokonca niekoľko zasadnutí výborov, či už pre európske záležitosti, alebo iné výbory, ktoré sa zaoberajú situáciou, ktorá sa týka, či už ju budeme volať humanitárnou krízou, alebo utečeneckou krízou, alebo problémom nelegálnej migrácie. Dovoľte mi na úvod povedať zopár poznámok, ktoré sa budú týkať možno všeobecného pohľadu na fungovanie veľmi významného projektu v dejinách Slovenskej republiky a budem ho volať projektom Európskej únie.
Keďže sme sa dostali v tejto debate už tak ďaleko, že niekoľkonásobne, dokonca budem súhlasiť aj s niektorými kolegami, ktorí hovoria o tom, že neexistuje už penzum informácií, ktoré by prinieslo do debaty niečo nové, a teda prichádzame k bodu rozhodnutia, ktoré, mám pocit, že na základe toho, čo sme prijali na ostatnom zasadnutí v júni, tohoto pléna, čiže uznesenie, ktoré jasne deklarovalo akosi situáciu a jej riešenie, dokonca mám pocit, že nielen priamo riešenie, ale do uznesenia sa dostal aj popis situácie, kde sa nachádzame. Čiže sme v júni asi najvyššou legislatívnou alebo zákonodarnou mocou, dokonca posvätením pléna, nielen posvätením eurovýboru, prijali tvrdé uznesenie jednak pre mandát našej vlády, pre premiéra, aby nás zastupoval na najvyšších fórach, a dokonca sa naňho odvolával aj minister vnútra, a napriek tomu sa opätovne pri otváraní nasledujúcej schôdze teraz v septembri k tejto téme vraciame. Myslím si, že je dobré, že k téme sa vrátime.
A čo by som chcel k projektu Európskej únie dodať z tohoto momentu pri tak zložitej, a súhlasím, zložitej téme, ktorá má v sebe prvky ad jedna geopolitiky, ad dva prvky toho, ako jednotlivé parametre európskeho projektu zlyhávali, a po tretie, a nemyslím si, že na poslednom mieste, ale na veľmi významnom mieste, po tretie sa dotýka mnohých ľudských osudov, mnohých ľudských životov, dokonca si myslím, že sa dotýka ľudských životov až do miery ich záchrany alebo toho, že túto situáciu spôsobil aj tlak na to, aby si mohli do budúcna zachovať svoj život a utekajú teda pred vojnou a hrozbami, ktoré sú asi tie najväčšie, pred ohrozením vlastného života.
Preto si myslím, že sme sa dostali do mnohých absurdných situácií. Prvé, prvá absurdita, ktorá pri príprave a pomenovaní týchto tém sa dostáva pred oči sveta, európskej verejnosti je, že nám vzniká v Európe, nechcem to nazvať slovami predrečníkov, dvojrýchlostnej, myslím, že to spomínal Béla Bugár, ale začínajú nám v Európe vyrastať nové železné opony. Nemám teraz na mysli iba železnú alebo oceľovú oponu, ktorá sa dvíha na hraniciach medzi Maďarskom a Srbskom, ale mám za to, že sa dvíha aj železná opona medzi novými členskými štátmi, ak povieme užšie, krajinami V4 a ostatným európskym svetom. Tá absurdita tohoto spočíva podľa mňa v tom, že druhá kríza, ktorá má vo svojom priamo titule slovko "solidarita", rozdeľuje členské štáty Európskej únie a miesto toho, aby sme sa snažili prísť s nejakým rozumným riešením, sa dostávame do absurdnej situácie oslabovania európskeho projektu. Dôsledky oslabovania európskeho projektu a jeho obhájiteľnosť pred širokou verejnosťou v Európe sú interpretované minimálne z dvoch hladín a to je to, že Európa predsa musí priniesť nejaké riešenia, pretože ak nie, odovzdávame tento projekt kritike širokej verejnosti aj z pohľadu narastania nejakých extrémistických hnutí a ak nepríde žiadne riešenie alebo nepríde to správne riešenie z rôznych pohľadov interpretácií, tak teda robíme európskej verejnosti alebo Európskej únii medvediu službu, pretože môžu sa do vládnych zostáv jednotlivých členských štátov dostať extrémisti.
Prečo je tu situácia absurdná? Myslím si, že dlhodobé zlyhanie nespôsobuje to, čo tu pomenováva veľmi vzletne a často iba teda, aby som povedal, iba a len to, čo pomenováva dlhodobo pán predseda eurovýboru Blaha, a to je zlyhanie jednotlivých členských štátov Európskej únie navonok, často spomína Líbyu, Irak a pod., ale mám pocit, že samotné nastavovanie pravidiel v Európskej únii sa deje a dlhodobo dialo iba a len naoko a pro forma.
Myslím, že tu nezaznel ani jeden prejav, ktorý by nehovoril o tom, že ak by boli dodržiavané stanovené pravidlá Európskej únie, tak sme sa mohli mnohým problémom vyvarovať a mnohým problémom predchádzať. Ja sa teda pýtam zodpovedných ľudí, predo mnou tu rozprával pán minister vnútra, kde nastal problém pri zasadnutí jednotlivých formácií rád EÚ pred rokom, pred dvomi, pred tromi, keď až dnes dostávame na stôl jednotlivé, dokonca z môjho pohľadu takmer nové informácie o absolútnom zlyhávaní nášho chorého európskeho pacienta, keď ho mám tak nazvať, ktoré, neraz sme sa tu zaoberali krízou v eurozóne, a ten štát je Grécko. Opäť a znova máme na programe Grécko a jeho zlyhávanie, v tomto prípade zlyhávanie pri strážení jednej z externých hraníc Európskej únie a tým pádom aj zlyhávanie Schengenu. Dokonca sme dostali aj informáciu, že to, že my si plníme zo Schengenu vyplývajúce záväzky na úkor nášho štátneho rozpočtu, do Grécka natieklo 400 miliónov, takmer pol miliarda eur a priamo v tom výseku migračnej politiky bolo 260 miliónov, čo sa pretavilo iba a len do vybudovania záchytného tábora o 200 lôžkach.
Je to podľa mňa chorý prvok v celom projekte Európskej únie, pretože opäť a raz hasíme, hasíme, už keď požiar je takpovediac na streche, dokonca si myslím, že tento požiar, ktorý sa, ak to bolo prvýkrát, sme hovorili o zlyhaní alebo zlyhávaní európskej solidarity a hovorili sme hlavne o peniazoch, keďže tu bola téma eurozóny, tak opäť a raz zlyháva európsky projekt, len momentálne je vypuklejší, týka sa hodnôt, týka sa ľudí a ľudských životov, a preto je možno jeho riešenie omnoho ťažšie a omnoho ťažšie sa politikom prijímajú nejaké stanoviská, ako vzniknutú situáciu riešiť.
Absurdnosť tohto problému, kde sa Európska únia nieže zjednocuje a zjednocuje sa na, a mala by sa zjednotiť na vymenovaní základných priorít, spočíva aj v popisovaní atmosféry a možno priamo rokovaní jednotlivých formácií rady. A som dosť skeptický, ak minister vnútra v podstate pripravuje tento parlament a prostredníctvom médií aj slovenskú verejnosť na to, že naše postoje, mandát aj sila uznesenia, ktorá bola prijatá týmto plénom, bude takpovediac mimo, alebo nebude mať žiadny význam, pretože procedúra prijatá na základe Lisabonskej zmluvy nás dostane do situácie, že budeme musieť tie kritizované alebo predpokladané kvóty nakoniec prijať.
To, že minister vnútra hovorí, že ako správny šachista má pripravené ťahy dopredu, dajú sa voľne predpokladať, tým jedným ťahom môže byť, pretože vieme, že ak aj príde k prijatiu kvót, tak budú potrebovať súčinnosť jednotlivých rezortných ministerstiev od členských štátov, a ja osobne predpokladám, že tá súčinnosť ak bude zo strany Slovenskej republiky, a teda aj personálne vyjadrená ministrom vnútra Slovenskej republiky, neposkytovaná alebo poskytovaná veľmi neochotne, tak nakoniec sa tí ľudia, ktorí sem majú prísť na základe povinných kvót, neobjavia. To môže byť jeden výsledok.
A druhý, neviem celkom, keďže máme síce možnosť si vypočuť priamo aj predsedu vlády, ale do hlavy mu celkom nevidíme, či to ďalšie riešenie alebo ten ďalší krok bude, ak nás Európska únia chce silovo presvedčiť o riešení kvót, ktoré odmietame všetci cez politické spektrum, príde nakoniec k požiadavke, nazvem to taký tsiprasovský scenár k požiadavke, ktorou sa otočí alebo obráti voči slovenskej verejnosti a budeme svedkami vypísania referenda. Ja som to aj na eurovýbore aj pri tejto príležitosti počul z úst predsedu vlády. Čiže scenáre, ktoré prídu po pondelku alebo utorku, nie sú až takým veľkým tajomstvom a proti silovému rozhodnutiu európskej, orgánov Európskej únie alebo v tomto prípade jednej z formácií rád môže byť aj takéto postavenie sa vlády Slovenskej republiky, čo nepovažujem za veľmi šťastné.
Na druhej strane pravdepodobne toto asi bude vysvetliteľné slovenskej verejnosti, a dokonca si myslím, že to čo zabezpečujú v iných štátoch, ako je Francúzsko, možno pani Le Penová, ako sú v Nemecku, v Belgicku, Švajčiarsku strany, ktoré sa hlásia k extrémnej pravici, u nás môže reprezentovať aj, bohužiaľ, rozhodnutie aj našej sociálnodemokratickej vlády. A chcem sa v tejto otázke mýliť, ale mám pocit, že na jednej strane dobre, že týmto extrémistom je zobratý vietor z plachát, ale myslím, že pán predseda eurovýboru hovoril o tom, že mali by sme sa vystríhať tomu, aby nebola Európa maľovaná na hnedo, alebo aby zrovna tieto extrémistické hnutia nezískavali na popularite, a preto prijímať rozhodnutia, ktoré nejakým spôsobom dokáže akceptovať aj európska verejnosť. Na druhej strane mám obavu, že u nás ak sa nestane priamo to, že tieto extrémistické hnutia sa objavia vo vláde, tak sa môže stať to, že v mnohých vyjadreniach cítim, že sa nám dostávajú do rétoriky jednotlivých vládnych predstaviteľov, čo nie je dobre.
Druhá absurdita, ktorú som si všimol pri týchto debatách, spočíva v tom, že kde sa nám vlastne vzala téma kvót. Mám pocit, že z uhla pohľadu, ktorý chcem povedať, téma kvóty sú fakt – a chcem to do dôsledkov zdôrazniť –, fakt účelový a dokonca absurdný politický projekt. Ak si rozdelíme európske spoločenstvo a voľne ho rozdelíme medzi nové, staré a možno až supernové štáty, alebo tie úplne najnovšie členské štáty Európskej únie, tak sa mi zdá, že bolo treba niečo poskytnúť verejnosti. Ak sa pozrieme na tému kvót z pohľadu cieľových krajín, kde jednotlivé migračné vlny smerujú, tak téma kvót im veľmi dobre slúži na to, že svojej verejnosti vedia vysvetľovať, že predsa celú migračnú politiku alebo celú migračnú vlnu nebudú musieť absolvovať oni, a preto tlačia na to, že k prijatiu kvót má prísť.
Na druhej strane v tých novších štátoch Európskej únie, môžeme to aj zredukovať na V4, sa téma kvót používa ako celkom slušný politický strašiak a hovorí sa o tom, že musíme, ako keby téma celej humanitárnej krízy spôsobenej migráciou sa redukuje len na problém kvót. A tu zase funguje tento absurdne politický tlak, politický projekt, ktorý je zastrešovaný európskymi orgánmi ako veľmi účinný strašiak a uhýba alebo vychyľuje celú verejnú mienku iba na to, aby sme ten, kto silnejšie a hlasnejšie zakričí to, že tieto kvóty odmietame, tak ako keby na body v politickom boji vyhrával alebo víťazil.
Myslím si, že téma kvót by mala byť, a tu súhlasím s každým jedným predstaviteľom vládnej strany, dokonca so všetkými opozičnými subjektami, ktoré sú tu zastúpené, že tému kvót treba raz a navždy odmietnuť, ale to sa stalo už v júni a prijali sme na to asi najsilnejší politický nástroj, ktorý sme mali, a to bolo uznesenie tohto pléna. Preto je pre mňa fungovanie Európskej únie v tom, že túto otázku neustále vracia na program dňa, tým, čo som hovoril, a to je absurdným politickým projektom, ktorý v podstate nevyhovuje nikomu, ale nemá v sebe obsiahnutý ten blahodarný kompromis, kompromisné riešenie, ktoré by mohlo byť, že všetci sú síce nespokojní, ale k nejakému riešeniu prichádza, pretože tuto sú síce všetci nespokojní, ale k žiadnemu riešeniu neprichádza. Nechcem opakovať slová ministra vnútra, ktorý jednoznačne popísal to, že ak sa prijme akýkoľvek mechanizmus povinných kvót, tak o tri mesiace tú tému máme naspäť, či už pre vládnu úroveň, alebo pre potreby aj tohto pléna.
Myslím si teda, že bolo by dobré rozobrať jednotlivé parametre, ktoré situáciu ad jedna spôsobili, a to sa tu niekoľkokrát zopakovalo, a teraz nechcem ísť do hĺbky do toho, že áno, je dôležité požiadať nadnárodné alebo celosvetovo pôsobiace organizácie a vyvinúť čo najväčšiu aktivitu, aby krajiny, ktoré sú postihnuté vojnovými konfliktami, sa čím skôr dostali do mierového procesu, ale vráťme sa na troška užšie medzinárodné pole, a to je pole Európskej únie, a tam teda buďme dôslední a dôsledne hovorme o tom, že by sme potrebovali čím skôr reálny hodnotiaci mechanizmus voči krajinám, ktoré dlhodobo porušujú schengenské pravidlá a tým vlastne nechránia naše vonkajšie hranice.
Po b si myslím, že by bolo veľmi dôležité trvať na vytvorení konkrétneho a efektívneho mechanizmu návratu a readmisie, bolo to tu spomínané dlhodobo, všetkých ekonomických migrantov do ich domovských štátov. Dokonca tu už padali návrhy, ktoré hovoria aj to a, akým spôsobom rozlíšiť utečenca, ktorý naozaj uniká pred vojnovým konfliktom a snaží sa zachrániť život, alebo tým špekulantom, boli to tie vzletné hotspoty a podobne. Pretože naozaj si myslím, že štyri milióny utečencov, ktoré; to číslo som ja tiež tu počul prvýkrát, doteraz sa hovorilo o čísle okolo troch miliónov; ktoré sú už teraz v Turecku, je varovným prstom, pretože akonáhle, či už tak ako hovoril minister vnútra, nezodpovední politici vyvolajú svojimi vyjadreniami to, že sa tá vlna pohne, alebo prichádza k zníženiu dávok v utečeneckých záchytných táboroch, potravinových dávok na polovicu a tým pádom neustále bude tlak na to, že sa títo ľudia budú chcieť dostať jednak z tých táborov a potom do krajín, kde si môžu zabezpečiť svoju budúcnosť.
No a tretí bod, ktorý by som chcel zdôrazniť, je, navrhnúť vyhlásenie Európskej rady, ktoré vyšle jednoznačný signál, že všetci súčasní a budúci ekonomickí migranti by mali byť bez odkladu repatriovaní naspäť do domovských štátov, aby sa zabránilo motivácii ďalších vĺn ekonomickej migrácie. Bol tu spomínaný príklad Španielska, nechcem ísť ďalej, áno, tam zabralo najmä to, že v dvoch vlnách ako keby bola zničená tá motivácia a Španieli ukázali, akým spôsobom sa dá brániť proti tomu, že niekto špekuluje so svojou budúcnosťou a chce obísť a nedodržiavať zákony, hneď pri vstupe, zákony krajiny, kam by sa chcel dostať.
Čiže odmietnutie kvót ako politického kameňa úrazu a to, že by sme sa mali zamerať na to, kde je asi Slovenská republika prínosom do tej debaty, a trvaním na niektorých parametroch aj na európskych fórach by sme mohli situácii pomôcť, je už podľa mňa len tá koncovka, pretože si myslím, že dlhodobo, a to je moje obvinenie, sme zlyhali v tom, že sme tieto veci nevyžadovali ďaleko skôr. Ak by sme sa boli bavili o dodržiavaní schengenských pravidiel aj spomínaným Gréckom, ak by sme sa boli viacej venovali tomu, akým spôsobom sa pristupuje k napĺňaniu samotných pravidiel, ktoré si Únia definovala, a ak by sme tento problém nenechali takpovediac vybuchnúť do toho, že sa nám hromadia alebo sa hromadia v európskom priestore ľudia na jednotlivých staniciach a potom prichádza podľa mňa k reakciám, ktoré sú už naozaj iba hasením zhoreniska, ani nie už toho európskeho domu. A to, že zavádzame opätovné hraničné kontroly, môžeme ich volať akokoľvek, sú to proste hraničné kontroly, tak toto už nie je projekt Európskej únie, tak ako sme sa ho rozhodli budovať, ale myslím si, že to je už naozaj spálenisko v tom európskom projekte, lebo to, čo občania dlhodobo vnímali ako najväčší benefit, a to je voľný pohyb, je týmto pádom ohrozený.
A myslím si, že politické reprezentácie, nestačí iba ich označovať, že sú odtrhnuté od reality, doteraz nemajú celkom dotyk s tou realitou a nechcú poskytovať tie reálne riešenia, ktoré by poskytovať mohli.
Ja by som si k situácii, aby som dlho nehovoril, dovolil predložiť jedno uznesenie za náš klub, ktoré by som bol rád, keby sme prijali konečným hlasovaním, ak túto debatu ukončíme, a je to uznesenie Národnej rady k vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k Informácii o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii a máme za to, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila toto vyhlásenie, ako je uvedené v prílohe.
Vyhlásenie obsahuje osem bodov a je predložené alebo chcem ho predložiť v podobe, že Národná rada Slovenskej republiky v súvislosti s riešením migračnej krízy, ktorej čelí Európska únia, žiada predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica a vládu Slovenskej republiky:
1. Dôsledne odlišovať utečencov a ekonomických migrantov.
Tento bod sa nachádza a ideme v súlade s vládnymi deklaráciami aj vyjadreniami premiéra.
2. Trvať na odmietavom stanovisku k obligatórnym kvótam, ktoré sú v rozpore s princípmi solidarity a subsidiarity, na ktorých je vybudovaná Európska únia.
K tejto téme som sa vyjadril v úvode.
3. Utečencom, ktorí utekajú zo svojich krajín v obave pred prenasledovaním a vojnou poskytnúť adekvátnu pomoc, a to na dobrovoľnej báze, avšak s vedomím našej morálnej povinnosti poskytnúť pomoc ľuďom, ktorí opustili svoje domovy z obavy o svoj život a životy svojich najbližších.
4. Bez zbytočného odkladu ponúknuť pomoc utečencom, konkrétne rodinám, ženám a deťom, ktoré pochádzajú z ohrozených náboženských skupín, najmä zo Sýrie a Iraku, a to v spolupráci s neziskovými organizáciami a cirkvami.
5. Predložiť návrh novely zákona o azyle, zákon č. 480/2002 Z. z., ktorý by umožňoval odňatie azylu v prípade spáchania úmyselného trestného činu.
6. V konaní o azyle dôsledne preverovať žiadateľov o azyl tak, aby sa minizovali hrozby pre bezpečnosť Slovenskej republiky.
7. Na rokovaní Európskej rady a rady ministrov Európskej únie:
a) Iniciovať spustenie hodnotiaceho mechanizmu voči krajinám, ktoré dlhodobo porušujú schengenské pravidlá ochrany vonkajších hraníc.
b) Trvať na vytvorení konkrétneho a efektívneho mechanizmu návratu a readmisie všetkých ekonomických migrantov do ich domovských štátov.
c) Navrhnúť vyhlásenie Európskej rady, ktoré vyšle jednoznačný signál, že všetci súčasní aj budúci ekonomickí migranti budú bez odkladu repatriovaní naspäť do domovských štátov, aby sa tak zabránilo motivácii ďalších vĺn ekonomickej migrácie.
8. Schváliť humanitárnu pomoc v relevantnej výške spomínanému Turecku, Jordánsku a Libanonu, kde sa nachádza najväčšie množstvo utečencov.
Chcel by som dodať, že by som žiadal pre podporu tohoto uznesenia, ktoré vnímam ako doplnenie uznesenia, ktoré sme spoluvytvárali s predsedom eurovýboru a Jurajom Drobom v júni, kde si myslím, že ideme v zhode jednak v deklarácii jednotlivých vládnych politík, dokonca sme si dovolili ju rozšíriť a navrhnúť aj legislatívnu zmenu v azylovej politike. A boli by sme radi, ak by sa dostalo toto uznesenie až do tej fázy, že získa podporu cteného pléna, pretože obsahuje ad jeden pomenovanie tých najvypuklejších problémov, ktoré sa od toho júna po september stali, ad dva ponúkame aj niektoré konkrétne riešenia. A myslím si, že zhoda, tak ako tu bolo častokrát hovorené, na to, aby sme dopracovali alebo odstránili niektoré absurdity z európskej politiky a nebavili sa o podľa mňa umelo vytvorenom ako keby probléme alebo umelo vytvorenom riešení, ktoré či už jednotliví predstavitelia členských štátov, alebo európska administratíva používa ako keby riešiteľa alebo taký zázračný prútik, že toto pomôže, a to sú tie spomínané, vítané, presadzované, pretláčané a na druhej strane odmietané a kritizované kvóty, tak tu sme pripravili niekoľko bodov, ktoré by situácii vedeli pomôcť, napriek tomu, že súhlasím, že táto téma je širokospektrálna, a predpokladám, že či už politici členských štátov, alebo politici Európskej únie sa jej budú musieť hlbšie venovať.
Týmto by som uznesenie alebo jeho návrh odovzdal aj spravodajcovi a prosím vás aj o jeho podporu.
Ďakujem.