Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.10.2015 o 9:26 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.10.2015 10:30 - 10:32 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem.
Veľmi dobre si poukázal na dve zásadné kvóra, ktoré máme, a ja skúsim pre ctených kolegov troška zo štatistiky, kvórum do vstupu parlamentu a kvórum pre platnosť referenda. Keďže máme 5-percentné kvórum, tak za posledné trojo volieb – 2006, 2010, 2012 – sa môžeme pozrieť na počet prepadnutých hlasov, ktoré v zásade každé voľby rastú, dokonca dvojnásobne. 2006 – 275-tisíc prepadnutých, 2010 – 402-tisíc prepadnutých hlasov a posledné voľby takmer pol milióna prepadnutých hlasov, čiže z hľadiska percenta odovzdaných skoro 20 percent. 19,32 percenta. Preto je oprávnené sa pýtať, čo pol milióna ľudí, ktorí sa vybrali k voľbám, ale ich hlas súčasný volebný systém vôbec nijak nezarátal?
Preto aj cteným kolegom, ktorí spochybňujú tvoju iniciatívu, chcem povedať jednu vec. Poistné mechanizmy z hľadiska referenda, či už podpisový cenzus alebo 20 %, ktoré ty určuješ ako kvórum pre platnosť referenda, je z obrovskej miery diskusie, ktorá na to, aby mohlo prejsť referendom aj z hľadiska histórie, kedy posledné dve boli tuším 21 % a 22 zhruba, je presne to, že ľudia sa chceli k nejakej otázke vyjadriť a nakoniec ich hlas, aj keď je to milión ľudí, alebo vyše milióna ľudí, nebol vyslyšaný. Najsilnejšia politická strana tu má milión sto aj kúsok hlasov a dosiahla väčšinu na prijímanie všetkých zákonov. Preto si myslím, že ideš správnou cestou a je dobré, že opätovne a opätovne predkladáme zmenu tohto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.10.2015 10:09 - 10:11 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis

38.
Ďakujem.
To hlasovanie proti ma mrzí, a možno dve poznámky na to, čo si hovoril, pán kolega, ohľadom toho, kde by sa vzala tá masa ľudí.
Asi sa všetci zhodneme, že výkon politiky, ako ho vnímame teraz, môžeme nazvať obrovskými parametrami výkonu politiky oligarchizovanej spoločnosti s prvkami partokracie. Ja si dovolím, keďže viem, že máš veľkú úctu k americkým dejinám, zacitovať jedného z amerických prezidentov, ktorý volal iniciatívne referendum alebo občiansku iniciatívu a referendum za takzvanú "gun behind the closed doors", čiže zbraň za zavretými dverami na politikov, a bol to zrovna ten prezident, ktorý sa aj svojím málom zaslúžil o to, že vôbec ako republika existujeme, pretože jeho sedem bodov vošlo do histórie, dokonca naše hlavné mesto chvíľu, pardon, štrnásť, chvíľu nieslo meno jeho, je to prezident Woodrow Wilson, a preto si myslím, že referendum a kde by sa tí ľudia vzali, je presne pod tým, že by sme takzvané referendum, tak ako ho máme v ústave zadefinované a podľa tých parametrov, ako ich mení Igor Hraško, spravili funkčným.
Čiže z občianskej zbrane, ktorú v ústave zadefinovanú síce máme a doteraz bolo iba jedno platné referendum, je snaha predkladateľa urobiť z nefunkčného referenda referendum funkčné, a to v zmysle, aby ľudia naozaj mali pocit, že keď sa k niečomu idú vyja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.10.2015 12:48 - 12:50 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis

165.
Menšiny obohacujú Slovensko - súhlas. A vytvorenie prerozdeľovacej štruktúry, ktorá odpolitizuje rozdeľovanie dotácií - súhlas. Inštitucionálne zabezpečenie rozvoja kultúry národnostných menšín - súhlas.
Nesúhlas v dvoch veciach, resp. otázka. Momentálne sa rozdeľuje 3,8 mil. a chce sa rozdeľovať 8. Čiže otázka, ktorá asi je legitímna. Ak porovnáme 10 mil. zo štátneho rozpočtu pre rozvoj umenia plus 10 z TIPOS-u a 8 mil. pre národnostné menšiny, je, je podľa mňa absolútne legitímna. Prečo nie spôsobom viaczdrojového financovania, rovnako legitímna otázka.
A čo ma zaujíma úplne najviac, je, keďže dlhodobo hovorím o tom, že vyspelosť každého národa alebo štátu sa meria tým, ako sa správa k slabším, menšinám a podobne, je absolútne, absolútne normálne, že chcete predkladať niečo, čo zlepší postavenie aj kultúrneho prostredia týchto, týchto národnostných menšín. Preto sa pýtam, či nájdeme spojenectvo a spoločnú reč, aby sme sa pozreli na toto hlbšie a našli spôsob financovania pre celú kultúru a v nej aj pre národnostné menšiny.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.10.2015 12:28 - 12:44 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis

157.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko sa vyjadriť k nápadu ctených kolegov zo strany MOST-u – HÍD, a to zriadenia kultúrneho fondu pre podporu kultúry národnostných menšín možno z dvoch rovín.
Prvá rovina bude hovoriť o, keďže predkladám na túto schôdzu tiež návrh zákona, ktorý sa zaoberá a mal by riešiť situáciu rovnako vo financovaní kultúry a týka sa zjednotenia tzv. kultúrnych fondov, keďže dlhodobo kritizujeme oblasť fungovania, resp. financovania kultúry tak, že vytvára, len za toto volebné obdobie vznikli dva inštitúty, a keď dva nové inštitúty, keď si to dobre pamätám, ktoré mali zabezpečovať, nazvem to jednoducho, nejakú sociálnu situáciu vyčlenených kultúrnych alebo ľudí pôsobiacich v kultúre a druhá, ktorá išla pod nejakým titulom odpolitizovania rozdeľovania kultúrnych grantov, a to je, ako bolo aj spomínané v úvodnom slovo, Fond na podporu umenia.
Naša cesta alebo môj pohľad na zmenu financovania kultúry a pohľad na to je viac-menej vytvoriť jednu silnú inštitúciu, preto aj predkladám na túto schôdzu zjednotenie kultúrnych fondov, pretože má to dve chyby podľa mňa. Naše kultúrne fondy fungujú s tromi manažmentmi, s pravidlami, ktoré platia pre každého ako keby zvlášť. Vyzerá to tak, ako keby si naše financovanie kultúry všímalo oblasť kultúry, ktorá sa venuje literatúre, umelcom tvoriacim hudbu, čiže kultúrny alebo teda fond pre..., hudobný fond, literárny fond a tzv. výtvarný fond. Máme ešte jeden ďalší, ten nevznikol v tomto volebnom období, ale vznikol za predchádzajúcej vlády Roberta Fica, venuje sa kinematografii, tzv. audiovizuálny, no a teda toto volebné obdobie vznikol Fond pre podporu umenia.
Myslím si, že mali by sme sa vydať, a to je ten filozofický pohľad alebo možno pohľad z hľadiska riadenia, cestou, že by sme sa pozreli z nadhľadu na financovanie kultúry a vytvorili jednu silnú inštitúciu, volajme ju Fond na podporu kultúry a v nej by mohli byť nielen oblasti, ktoré som vymenoval, lebo vieme, že kultúra z akéhokoľvek pohľadu sa nevytvára len pri písanom texte vzniku obrazov alebo hudby, ale má pri, ak sa budeme baviť o kreatívnom priemysle, omnoho širší zásah. Preto z tejto roviny, i keď súhlasím s novými argumentmi, ktoré kolega z kultúrneho výboru predložil, že podpora kultúry národnostných menšín má nesporne svoje špecifiká, že by mal existovať mechanizmus, ktorý bude prerozdeľovať prostriedky rešpektujúce tieto špecifiká. Napriek tomu som skeptický k tomu, aby sme vytvárali novú inštitucionálnu jednotku, a to je samostatný Fond na podporu menšinovej kultúry.
To je tá prvá rovina a dúfam, že, ani by som to nenazval veľmi kriticky, ale tá miera skepsy, že či sa vydávame ustanovovaním novej organizačnej jednotky do prikrajovaní nejakého ďalšieho fondu, ktorý bude mať v tomto stave podtitul na podporu menšinových kultúr, či je to dobrá cesta. Ale v tejto miere si myslím, že je to na diskusiu, pretože, či vytvárať novú inštitúciu, alebo zjednotiť viaceré fondy do jedného a vytvoriť tam gesčnú bázu aj pre podporu národnostných menšín, je len pri zvolenom princípe.
Druhá, druhá rovina je rovina financií. Keďže dlhodobo sa bavíme o tom alebo fungujeme s pocitom, že o peniaze ide až v poslednom rade, zaujal ma ten moment vyrátania 8-miliónovej podpory pre národnostné menšiny. Veľmi podrobne som skúmal ten mechanizmus, chápem, z čoho ste vychádzali, ale teda na druhú stranu si povedzme, že sme sa dopracovali po dlhodobých diskusiách k tomu, že kapacita fondu na podporu umenia je zavesená takpovediac na štátnom rozpočte priamo, ak odrátame ten TIPOS alebo podobne 10 mil. eur, a druhú časť jeho 20-miliónovej kapacity má z hľadiska jeho fungovania tvoriť táto zložka. Preto sa mi zdá, že by som možno o tomto momente, kedy vy argumentujete s tým, že na podporu kultúry aj tak už v súčasnom stave ide 3,8 mil. eur, a na dosiahnutie cieľovej sumy, ktorá je navrhnutá v zákone, by malo ísť 8 mil. eur je pre mňa, mierne povedané, trošička prehnané, ale možno, že budú existovať argumenty.
Druhá téma v miere financovania je, že z hľadiska podpory kreatívneho priemyslu, ak to budeme volať tak, a teda kultúry, sa nám v začiatkoch, pretože viaczdrojové financovanie máme zadefinované len v Audiovizuálnom fonde, ale európsky priestor minimálne, ale možno aj keď sa pozrieme globálnejšie, tak zabezpečenie viaczdrojového financovania dáva často odpoveď na to, akým spôsobom hľadať finančné zdroje na to, aby sme prepotrebné finančné zdroje do kultúry vedeli nájsť.
Ja som teda, a skúste ma opraviť, pri kreácii a z hľadiska toho, ako má fungovať zamýšľaný vznik tohto kultúrneho fondu, tu viaczdrojovosť veľmi nevidel, a preto by som chcel upozorniť na ten moment, že možno by sme mali začať asi v opozícii, keďže sa to dlhodobo nestretáva s pochopením u kolegov v SMER-e, začať rozmýšľať nad tým, že nielen šport, kde sa teraz stal výsek nejakého možného sponzorstva a zavedenie donorskej politiky, je tou oblasťou, ktorá by mala byť podporená aj tým, že budú existovať pre súkromný sektor úľavy, a ak sa teda rozhodnú podporiť napríklad kultúrnu činnosť, a tým pádom by sme mali vyriešenú jednu z mnohých nôh, ktoré pri viaczdrojovom financovaní je. Je to a tu by som, asi to nezvládneme toto volebné obdobie, ale absolútnou prioritou z hľadiska financovania kultúry by mal tzv. zákon o sponzoringu, pretože ja som to nevidel vôbec ani v snahe v otváraní, spomeniem jeden príklad, kedy si to uvedomila štátna správa, najviac je pri zamýšľanom, teda pri príprave slovenského predsedníctva, kde sa prvýkrát s týmto problémom stretol organizátor slovenského predsedníctva, ako koordinátor v tomto prípade ministerstvo zahraničných vecí, a zistil, že je to obrovský problém, že nevieme obstarať sponzorov, a možno si pamätáte, že aj v tejto sieni sme museli ad hoc kvôli predsedníctvu meniť zákon o verejnom obstarávaní, aby vôbec sme boli schopní zabezpečiť z hľadiska kultúrneho, kde patria aj nejaké výrobky, aj účasť zo súkromného sektora, určite patrí aj súkromný sektor a viaczdrojové financovanie. Čiže z hľadiska financovania sa mne zdá 8 mil., tak ako je to vyrátané, ako to stojí a beží, mierne prehnané, tak to poviem, a chýba mi tam tá druhá až tretia noha zabezpečenia možno z viaczdrojového financovania, aby sme sa dostali do cieľovej roviny, že aj podpora kultúry národnostných menšín je finančne poddimenzovaná, a preto hľadať zdroje, či v donorskej politike, v sponzorskej politike, možno z odvodov ľudí, ktorí, alebo organizácií, ktoré pôsobia v našom priestore a chcú sa venovať kultúre, by vyriešila to, čo predpokladám, že tento fond chce vyriešiť, a to je, aby bolo kam podávať žiadosti, poviem to jednoducho, aby o nich rozhodovali odborne zdatní ľudia, rešpektujúc špecifiká jednotlivých národnostných alebo kultúr národnostných menšín, a zároveň z 3,8 mil. súčasnej, nazvem to dotačnej politiky, asi vieme, o čom hovoríme, navýšili tento parameter o 4,2 mil. a išli k sume 8 mil. eur.
Posledná poznámka a to je, nazvime to tak, že hľadám spojencov v jednej téme, a to je spojenectvo ohľadom širšieho zámeru zmena financovania kultúry, pretože keďže som spomínal naše kultúrne fondy asi pre ľudí z kultúrneho fondu to nebude tajomstvo, ale pre viacerých ľudí tohto cteného pléna áno, je, že u nás sú tieto kultúrne fondy tri, ktoré som spomínal, absolútne nestoja na viacdruhovom financovaní, a absolútne to zjednoduším, stoja na financovaní koncesionárov pre RTVS.
Čiže aby bolo jasné, tak naše tri kultúrne fondy na základe zákona z roku ’93, ktorý sa, koncom roku ’93, ktorý sa doteraz nezmenil, ja ho teda teraz chcem meniť a avizoval som to častokrát v rozhovoroch, či už s generálnym riaditeľom RTVS, alebo ministrom kultúry, aby sme sa na to pozreli a aby tieto kultúrne fondy neboli zavesené na odvode zo zástrčkového zákona, ale aby sme vyriešili minimálne v tej miere, že nielen používatelia verejnoprávnej televízie, čiže samotná verejnoprávna televízia používa diela kultúrneho významu z hľadiska literatúry, obrazov alebo hudby, ale aj súkromný sektor, čiže vysielatelia zo zákona, a prečo sa za, od vzniku Slovenskej republiky, čiže od toho ’93. roku nevieme dohodnúť na tom, že by sme minimálne túto zložku do financovania kultúry a vylepšenia financovania kultúrnych fondov mali, mali zaviesť. Táto téma ale bude sa preberať pri podávaní toho môjho návrhu zákona. Preto len avizujem, a ako som avizoval, hľadám spojencov pri tejto téme, že ak máme na mysli to, že či to budú ľudia pôsobiaci v kreatívnom priemysle z akejkoľvek oblasti kultúry, a jedna z nich je aj špecifická kultúra národnostných menšín, sadnime si za stôl a skúsme vymyslieť to, že naozaj budeme potrebovať prekopať financovanie kultúry, ak chceme vôbec napĺňať tú stratégiu, ktorú si definovalo samotné ministerstvo kultúry za tejto vlády. Pretože, a tu je obrovská kritika, pretože ak budem hovoriť o stratégii a nepoviem, kto to zaplatí, tak nehovorím o stratégii, ak sa budeme baviť na pôde teórie riadenia, ale hovorím o nejakej možnej vízii. A vízií tu bolo a veľa debát odznelo, preto vítam, že niekto zo svojho výseku zastávania alebo obhajoby verejného záujmu sa vôbec púšťa do debaty otvárania alebo financovania kultúry, a ak by sme sa na to pozreli viacej z tej vyššej perspektívy, tak budeme súhlasiť s tým, čo bolo pri programovom vyhlásení vlády, že kultúra ako taká je z hľadiska nielen verejných financií, ale aj činnosti neustálou popoluškou rozpočtových kategórií nášho rozpočtu, čo je obrovská hanba, pretože ak niečo zo spoločnosti a z ľudskej snahy a životov v spoločnosti zostáva, sú priamo tie kultúrne artefakty, a ak sa týmto zaoberať nebudeme, tak to popoluškovské postavenie, či už kultúrneho prostredia ako takého, ale aj postavenia kultúry národnostných menšín nás môže v budúcnosti veľmi nemilo prekvapiť, pretože záznam o tom, akým spôsobom sme sa k tejto otázke postavili, nám tá budúcnosť, ale aj naša možno veľmi skorá alebo priamo teraz minulosť, ktorú tu formujeme za posledných 25 rokov, veľmi skoro vystaví k tomuto zrkadlo.
Čiže ak by som, ak by som chcel povedať, či tento návrh získa podporu nášho klubu, ja by som chcel povedať, že mám na mysli to, aby všetky oblasti kultúry získali viac financií, a ak odpoveď z hľadiska obhájenia toho finančného nárastu s tlakom na verejné financie bude dostatočná, myslím si, že v rámci tej aktivity hľadania spojencov pre rozvoj kultúrneho prostredia, ak to neni vymyslené čisto účelovo a politicky, že treba aj toto volebné obdobie prísť s nejakou témou, ktorá môže byť pre národnostné menšiny, tak jedného spojenca vášho zamýšľaného nápadu s kultúrnym fondom pre národnostné menšiny máte.
Tu asi skončím a držím palce všetkým, ktorí sa chcú a môžu zaoberať odstránením popoluškovského stavu kultúry ako celku.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.10.2015 9:26 - 9:28 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Čakal som na ten avizovaný politický dôvetok, ktorý mal byť tvrdší alebo viacej, dočkal som sa až úplne v závere. A dokonca sme sa dostali do polohy, čo fér je a čo fér nie je. Včera sme končili rokovací deň tým, že je nefér, ak prichádza vládny návrh zákona, ktorý je minimálne s polročným predstihom, ak nie s dlhším, takým spôsobom, že ho predkladá po uplynutí celej rozpravy spravodajca a predloží ho tak, že nemôžeme akýmkoľvek spôsobom reagovať na skupiny potravín, či nie je v tom pozmeňováku chyba, a myslím si, že ak sa teda budeme baviť v kategóriách, čo fér je a čo fér nie je, tak musíte, pán minister, uznať, že to fér nebolo.
Druhá vec k samotnej DPH. DPH je celebrita medzi daňami. Skoro každá jedna cenovka, ktorá existuje, ju pozná každý jeden človek, lebo vie, o čo sa by mohol znížiť jeho platba pri kase, ak by tá dépeháčka nebola. Toto spotrebné dane alebo následné dane zo zisku a podobne nemajú, a preto ste sa rozhodli, že túto celebritu medzi daňami budete využívať aj v politickom zápase. To, že to nemá ekonomické ratio, to, že ekonómovia kričia, v akom čase ste sa to rozhodli, a hovoríte, že ľudia, ktorí majú mnohé problémy, tí najchudobnejší z najchudobnejších, a je pravdou, že možno aj potraviny v tom spotrebnom koši robia šarapatu, ste sa rozhodli zneužívať ako politickú tému a ja som to v tom prejave videl, pretože vyseknúť iba určitý úsek reality naozaj nie je fér.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 30.9.2015 18:45 - 18:46 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. K odôvodneniu môjho predchádzajúceho procedurálneho návrhu chcem povedať, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini Peter, predseda NR SR
Procedurálny návrh, pán poslanec, poprosím. Nemáme možnosť dvakrát opakovať a zdôvodňovať. Procedurálny v zmysle rokovacieho poriadku, ktorý mňa vyzývate dodržiavať...

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Aby bolo grémium zvolané k procedúre, ktorú tu preberáme, zvolané bezodkladne. O tom bode sa bavíme. A k tomu podávam vysvetlenie, že mali by sme sa v prvom rade vyjadriť k procesnej stránke vedenia schôdze a jej priebehu, ktorá smeruje k tomu, že spravodajca zneužil svoje postavenie a podal veľmi dôležitý pozmeňujúci návrh, s ktorým nikto sa nemal šancu oboznámiť pred tým, ako ho priamo prečítal.
Preto vás teda opakovane žiadam, aby ste zvolali poslanecké grémium ako poradný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 30.9.2015 18:36 - 18:37 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán predseda, je tu prítomný predseda poslaneckého klubu MOSTu – HÍD, je tu prítomný predseda poslaneckého klubu KDH, je tu prítomná podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová, je tu prítomný Martin Fecko. Do bodky za tri poslanecké kluby napĺňame literu rokovacieho poriadku, ako aj všetky predpisy, ktoré k tomu, aby poslanecké grémium bolo zvolané zo strany opozície, mohlo prísť. Nerozumiem teda, kto tu nie je, aby tento poradný orgán predsedu parlamentu mohol zasadnúť, pretože máme za to, že potrebujeme tento návrh zákona, a preto sme sa k tomu procedurálnemu návrhu pridali, prejednali predmetné výbory. Toto malo byť obsahom grémia.
A takisto sa pripájam k výzve, aby bol dodržaný zákon o rokovacom poriadku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2015 18:14 - 18:16 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja si naozaj neviem spomenúť a ako sa tu bavím s ľuďmi, ktorí sú omnoho dlhšie v parlamente, že by podobná situácia nastala, že počas, podľa mojej úvahy, počas takmer záverečného slova spravodajca predloží pozmeňovací návrh a určí skupinu potravín, ktorá na základe zmenenej daňovej sadzby bude platiť pre mnohých podnikateľov a pre ľudí na Slovensku bez toho, aby sme mali možnosť sa vyjadriť k tomu inak ako počas dvojminútovej krátkej faktickej poznámky. Nerozumiem tomu.
Ak legislatívny proces toto umožňuje, tak je to absolútna chyba legislatívneho procesu, že si tu zavádzame všelijaké pravidlá mimorezortného konania, zavádzame pravidlá legislatívneho procesu, ktoré majú viesť k tomu, že ľudia, ktorí okrem veľavážených a rozumných ministerských úradníkov a poslancov tomu rozumejú, sa môžu vyjadriť. K tomuto sa nemohol vyjadriť absolútne nikto okrem tých ľudí, ktorí o tomto pozmeňovacom návrhu vedeli. A dokonca v súčasnej situácii o 18.16 ja ho ešte nemám v lavici a netuším, okrem toho, čo odprezentoval pán spravodajca, čo vlastne zamýšľajú, aké budú tie skupiny výrobkov. Myslím si, že je to absolútne neakceptovateľné a pri tomto pozmeňovacom návrhu, ak sa bude o ňom hlasovať, odídem zo sály.
Takto sa to, vážení páni, nerobí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 30.9.2015 12:54 - 12:55 hod.

Jozef Viskupič

118.
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som len využiť túto možnosť, keďže nebolo hlasovanie, na ohlásenie konania osobitného kontrolného výboru pre kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, ktorý sa bude konať v štandardnej miestnosti o jednej hodine.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.9.2015 17:18 - 17:23 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Takže ja by som nadviazal na to čo som hovoril pred hlasovaním. Podľa mňa by sme sa mali v rámci tohto procesu a tohto návrhu zákona zamerať na personálnu politiku štátu a konečne sa cez politické spektrum dohodnúť na tom, čo bolo spomínané možno aj náznakom v predchádzajúcich vystúpeniach. Totiž pokiaľ si môžu politicky činné osoby alebo tie najvyššie reprezentácie, najvyšší reprezentanti štátu nominovať ten svoj najbližší tím, kde sa na kreslí tá hrubá čiara a kde bude nasledovať či už kariérny spôsob alebo spôsob výberu, podľa mňa je bazálna otázka, kedy a ako a s akými osobami vo funkciách s tým začať. Preto, po prvé, si myslím, že naozaj je nešťastné, že s týmto začíname na konci volebného obdobia, lebo naozaj je objektívne, resp. dôvodné predpokladať, že to, čo tu máme ako predložený návrh zákona, má skôr ambíciu niekoho betónovať vo funkcii, ktorú zastáva, a nie vyriešiť dlhodobý problém, ktorý v personálnej politike Slovenska máme. A to je odstránenie politických nominácií. Tento problém ja nazývam pracovne dohodou na momente a bode, ktorým je spomínaný stop stav. To znamená, že ak máme držať vo funkciách ľudí aj cez politický cyklus, tak musí na ich nominácii vzniknúť nejaká dohoda cez politické spektrum. Máme príklady, kde to funguje, či sa budeme baviť o nejakých rezortných ministerstvách, často sa tu dáva za príklad ministerstvo financií alebo niektoré rady, ktoré sú obsadzované spôsobom cez politický cyklus. A možno to treba označiť slovami, že sú proti politickému cyklu odolné. Čiže bude veľmi dôležité, a myslím si, že tento návrh to teraz nerieši, ako sa dohodneme na tom, kto vo funkciách bude a či tí ľudia, ktorí vo funkciách budú, budú nejakým zákonným spôsobom vo funkciách betónovaní alebo niekto kvôli stabilizácii personálneho výkonu jednotlivých rezortov, resp. oblastí, v tomto prípade Policajného zboru bude mať naozaj ten autentický záujem udržať personálnu politiku tak, aby nebola náchylná cez koniec alebo cez prelom politického cyklu na výmenu ľudí.
Druhý a hlbší problém, ktorý vidím a naznačujem pri tom, to je, že už by sme sa raz a navždy mohli dohodnúť na inom systéme tzv. nominačných autorít, ako je priamo plénum parlamentu, resp. ľudia, ktorí sú priamo po volebnom cykle nominovaní do ministerských pozícií. Nechcem dlho rečniť a myslím si, že téma politických nominácií a boj s týmto neblahým prvkom v personálnej politike tohto štátu sú dlhodobo známe. A bol by som rád, keby sme sa nakoniec dopracovali, a mám obrovskú mieru skepsy, že to nebude v tomto volebnom období, k tomu, že sa dohodneme na ad jedna stop stave a ad dve systéme výberových konaní, resp. kariérneho postupu, nakreslíme tú povestnú hranicu, pokiaľ politici si tvoria vlastný tím a preberajú zodpovednosť, a na tom, odkiaľ nastúpia možní odborníci a nezávislí ľudia. A tým pádom sa dohodneme na základnom kompromise, akým spôsobom sa budúca personálna politika tohto štátu bude uberať. Preto a pre tieto výhrady si myslím, že tento návrh zákona skôr vzbudzuje otáznik a veľa otáznikov a skôr otvára problémy keďže sa blížime ku koncu volebného obdobia, či naozaj nejde o zabetónovanie si ľudí na konkrétnych pozíciách, a preto tento návrh zákona nepodporím. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis