Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v druhom čítaní sa opäť zaoberáme problémom autorského zákona a novelou, ktorú priniesli moji kolegovia z výboru pre kultúru a médiá. V prvom čítaní som sa snažil upozorniť na to, že skutočne úprava autorského zákona v súčasnom platnom znení vyvoláva mnohé tenzie v spoločnosti. A jednou z nich bola pravdepodobne, a tak ako aj bolo ohlasované, vypuklý problém takzvanej obce Pohorelá, kde zákonodarci z výboru vlastne pristúpili k miernej úprave autorského práva v oblasti výkonu ochrany, takzvanej kolektívnej ochrany autorského práva. A urobili to spôsobom tým, že ak pri kultúrnych akciách je potrebná doteraz podľa platného práva desaťdňová lehota na oznámenie kultúrnej akcie, tak túto lehotu viac-menej skracujú na deň. A malo by to pomôcť predchádzať problémom, ktoré vznikli v obci Pohorelá.
Takisto som sa vyjadril, že túto iniciatívu vítam. Beriem ju ako čiastočnú. Zároveň aj v rámci mojich interpelácií pánovi ministrovi ohľadom problematiky ochrany autorského práva i výkonu kolektívnej ochrany autorského práva je obrovským problémom. Nie je tu nový. Vieme sami, že autorský zákon je normou, ktorá by potrebovala komplexnú novelizáciu. Možno celkový nový zákon.
A vnímam aj situáciu, ktorá je na pôde Európskej únie, čo znamená, že možno sa vyjadrím neskôr. Preberaná smernica o zrovna..., alebo práve o navrhovanej kolektívnej správe autorských práv na úrovni EÚ, druhá časť európskej iniciatívy ohľadom smernice Európskeho parlamentu sa týka poskytovania takzvaných multiteritoriálnych licencií pri hudobných dielach využívaných online.
Áno, je pravda, že náš autorský zákon akoby si nevšimol nástup internetu, čím vznikajú ďalšie možné problémy pri jeho uplatňovaní, a vítam tú iniciatívu, ktorá hovorí o tom, že ministerstvo sa v pracovných skupinách začalo zaoberať reformou, alebo, môžeme nazvať, celkovou komplexnou novelou autorského zákona.
Napriek tomu, že sme sa trošička v tejto otázke pohli a odstránením tejto desaťdňovej lehoty pri nahlasovaní kultúrnych akcií môžeme predchádzať niektorým problémom, myslím si, že sme mohli ísť aj kúsoček ďalej. A tak ako môj predrečník v rozprave, pán Beblavý, spolu s pani poslankyňou Žitňanskou sme pripravili taký pozmeňovací návrh k vašej iniciatíve, ktorá hovorí o tom, aby nielen skrátenie lehoty, ale presná špecifikácia skupiny ľudí, v tomto prípade žiakov základných škôl, bola vyňatá z kolektívnej autorskoprávnej ochrany, alebo spod pôsobnosti, ak to poviem jednoducho, SOZA, a aby večierky žiakov, a tam, kde sa výlučne zúčastnia žiaci, nepatrili pod kolektívnu ochranu autorských práv a nemohli byť teda následne vyberané poplatky pri tomto type akcií.
Na tomto mieste si však dovolím aj vyjadriť mierne kritický a veľmi skeptický názor k tomu, akým spôsobom tieto kolektívne ochranky na území Slovenska pôsobia. Po kauze takzvaných embedovaných stránok, to znamená, že ak niekto na svoju vlastnú stránku zavesil niečo z YouTubeu, a SOZA pristúpila alebo mala zámer pristúpiť k tomu, aby za toto platil nejaké poplatky, po kauze Pohorelá, po kauze takzvaného matičného spolku, je teraz úplne veľmi čerstvá ďalšia kauza takzvaných stužkových.
Myslím si, že ministerstvo by malo ísť v tomto prípade omnoho ďalej, a nie sa do nemoty spoliehať na takzvaný zdravý rozum, ak použijem alebo parafrázujem slová ministra kultúry, kedy hovoril o tom, že malo by sa pristupovať zo strany týchto ochraniek alebo zo strany SOZA, LITY, SLOVGRAM-u, OZIS-u a podobných organizácií citlivejšie pri aplikačnej praxi autorského zákona, je toto už troška malá, minimálne teda, alebo mierne povedané, malá ambícia. Nemôžeme sa po štyroch veľkých kauzách spoliehať na zdravý rozum, keďže myslím si, že v týchto ochranných zväzoch sa toho zdravého rozumu nedostáva. A vybuchuje nám tu jedna kauza za druhou a čím ďalej viacej poburujeme verejnosť. Dávam len do pozornosti to, že pred ministerstvom kultúry sa, teraz už pred ministerstvom kultúry sa konal protest proti ochranke SOZA.
Myslím si, že je konečne čas na to, aby sme sa zaoberali tým, či náhodou slovenský právny systém neznesie novú právnu normu, ktorá sa venuje autorskému zákonu, a inú právnu normu, ktorá sa bude venovať kolektívnej ochrane autorských práv. Inú samostatnú normu. A možno, že toto bude odpoveďou na to, akým spôsobom má byť kolektívna ochrana autorských práv vykonávaná.
Súčasný právny alebo súčasný stav, ktorý máme na Slovensku, je veľmi neblahý, pretože ani samotní umelci, ktorí by mali byť kolektívnou ochranou chránení, nie sú so stavom spokojní. Nie sú s ním spokojní ani používatelia. A to sú spomínané samosprávy alebo poriadatelia kultúrnych akcií, alebo ľudia, ktorí vlastnia nejaké podniky, kde sa prezentuje verejná hudobná produkcia, alebo v tomto prípade už aj samotné ministerstvo. To, čo som zachytil z vyjadrení ministerstva, aj ministerstvo samé je znepokojené, akým spôsobom sa kolektívne ochranky na Slovensku správajú.
Tak mi teda povedzte, dám to ako rečnícku otázku: kto je teda na Slovensku spokojný so súčasným stavom, okrem samotných ochraniek?
Netransparentný spôsob rozdeľovania a vyberania finančných prostriedkov, možný odhad, 20-percentný, ktorý vyberú od tých podnikateľov, ktorí usporiadavajú kultúrne akcie, alebo od samospráv, ktoré chcú, aby na Slovensku bolo viac kultúrnych podujatí, tak od nich vyberajú finančné prostriedky. A nie je celkom jasné, čo je použité na réžiu, čo je vyplatené autorom, čo je vyplatené skutočne hrajúcim a hraným autorom a podobne.
Tento problém sa mne zdá, že už je natoľko vypuklý, a možno práve preto, že sme od roku 2003 nepristúpili ku komplexnejšej reforme, teda novelizácii tohto zákona alebo k novému zákonu, tak sa nám tu stávajú presne tieto neblahé dôsledky. Preto by som chcel poprosiť v rozprave o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý v tomto pléne predniesol pán poslanec Beblavý, a predkladáme ho spolu s pani poslankyňou Žitňanskou. A ja hovorím teda, že tento pozmeňujúci návrh presne definuje, ktorá skupina. Čiže žiaci základných škôl, ak zorganizujú večierok, nebudú môcť byť spoplatnení alebo zaviazaní odvodom do SOZA.
Ďalej by som chcel spomenúť zamýšľanú úpravu, ktorá takisto vedie k vyššej miere slobody autorov, volá sa, anglicky ten termín je, Creative Commons. A keďže otvárame autorský zákon pri príležitosti reagovania na nejaký, alebo hasenie nejakého požiaru, môžeme prechádzať tomu, aby sme nechránili autorov nad jeho mieru, a preto si, nad mieru, ktorú oni sami chcú, preto si dovolím predložiť aj pozmeňovací návrh, ktorý som predkladal v minulom volebnom období ako samostatnú novelu. A keďže využívam príležitosť, že autorský zákon sa otvára, tak by som si dovolil predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o takzvaných verejných licenciách.
Pozmeňujúci návrh hovorí o tom, aby sme do nášho právneho systému zaviedli inštitút verejných licencií, a to tým spôsobom, že ak si zoberieme príklad z viacerých štátov, ktoré tento takzvaný systém Creative Commons aktuálne zavedený a funkčný majú, dostaneme sa do právneho režimu, kedy, ak to poviem jednoducho, bude môcť autor rozhodovať o svojom diele viac, ako o ňom rozhoduje v súčasnom stave. Akým spôsobom bude použité a akým spôsobom mu budú môcť jeho používatelia, pre ktorých ho vytvoril, s ním nakladať, by malo byť v absolútnej kompetencii samotného autora. Kompetentným orgánom pre tento, pre túto úpravu bolo alebo aj je ministerstvo kultúry. A táto úprava sa žiadnym spôsobom nedotýka, alebo nehovorí v žiadnom spôsobe v rozpore s koncepciou Európskej únie.
Ak by som sa skúsil veľmi stručne a v krátkosti vyjadriť ku inštitútu Creative Commons, je to, je to, na Slovensku je národné zoskupenie nasledujúce ciele americkej neziskovej organizácie pod týmto názvom. Naším zámerom je teda umožniť voľný prístup k autorským dielam, umeleckým výkonom a iným predmetom ochrany v rozsahu vôle nositeľa práv. Vďaka Creative Commons budeme mať možnosť spoločne zdieľať umenie, vedu a kultúru vnútri alebo vo vnútri nášho štátu a v celej našej spoločnosti.
Na webových stránkach Creative Commons si nositeľ práv môže vybrať z rôznych voľných licencií, ktoré týmto spôsob zavedieme, ktoré môže následne použiť pri sprístupnení svojho diela na webe. Creative Commons poskytujú aj RDF/XML metadáta, ktoré popisujú licenciu a dielo tak, aby bolo jednoduché automaticky spracovať a vyhľadať licencované diela a iné predmety ochrany. Toto viac-menej zavádza možný spôsob, nazveme ho, vnútorného marketingu diel vytvorených slovenskými autormi a týmto pádom sa môžu ľahšie dostať k svetovej propagácii svojich vlastných fotiek, hudobných diel, softvéru a tak ďalej a tak ďalej. Možno bude zaujímavé, ak spomeniem, aj samotnej literatúry.
Ďalšie informácie o Creative Commons sa dajú nájsť samozrejme na internete a kto by mal záujem o širší pohľad na tento problém alebo tento právny inštitút, ktorý by sme chceli do slovenského systému zaviesť, je možné sa dopátrať na spomínaných stránkach, ktoré hovorím.
Aby sme sa necítili nejakým spôsobom pioniersky alebo že tu vytvárame niečo nové, chcel by som vymenovať niektoré krajiny, kde systém Creative Commons je aktuálne zavedený a funkčný. A chcem upozorniť, že to je vo väčšine štátov sveta s rozvinutým autorskoprávnym systémom. Začnem, skúsim to veľmi rýchlo povedať, sú to štáty ako Austrália, Argentína, Belgicko, Brazília, Bulharsko, Kanada, Čile, Čína, Kolumbia, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Ekvádor, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Guatemala, Hongkong, Maďarsko, India, Izrael, Taliansko, Japonsko, Luxembursko, Macedónia, Malajzia, Malta, Mexiko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Peru, Filipíny, Poľsko, Portugalsko, Portoriko, Rakúsko, Rumunsko, Srbsko, Singapur, Slovinsko, Južná Afrika, Južná Kórea, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taiwan, Thajsko, Veľká Británia, Spojené štáty americké, dokonca aj Vietnam. Myslím si, sú v rôznych procesoch zavádzania. Tieto štáty som vymenoval iba preto, aby bolo jasné, že je ich obrovské množstvo. Nebudem tu unavovať ctených kolegov ďalšími, pretože sú v rôznom, v rôznej fáze zavádzania. My sme však úplne na začiatku a náš právny systém tento inštitút nepozná.
Chcem ešte spomenúť, pre koho to teda robíme. Jedná sa o autorov a umelcov. Ak ste autorom umeleckého diela alebo vedeckého diela, výkonným umelcom alebo zhotoviteľom databázy a chcete, aby vaše predmety sa používali s vašou vôľou, môžete využiť neportovanú verziu licencií Creative Commons, ak sa rozhodnete, ako sa váš predmet ochrany bude používať a podľa toho zvolíte vhodnú licenciu. Pri výbere licencií poskytnete takzvaný HTML kód, ktorý môžete používať pridaním informácie o licencii na vašu stránku a informáciu o tom, ako si vybrať licenciu na jednej z niekoľkých voľných hostingových služieb, ktoré majú inkorporované Creative Commons. Creative commons neregistruje vaše záznamy, ani neuchováva záznam o vašej voľbe.
Upozorňujeme, že licencie Creative Commons nie sú v súčasnosti na Slovensku portované a používať je možné len ich medzinárodnú verziu. To je ten konkrétny problém.
Čo získajú používatelia? Používatelia, ktorí majú záujem šíriť, spracovávať, verejne vykonávať alebo inak používať autorské diela a iné predmety ochrany, môžu čerpať z databázy Creative Commons, ktorá obsahuje okolo 400 miliónov chránených predmetov. Predmety sa môžu používať v rozsahu a za podmienok licencie, ktorou sú označené samotným autorom.
Čiže rozširujeme slobodu autora, to, čo tu minimálne doteraz osem rokov nikto neriešil.
Chcem spomenúť na záver k tomuto problému verejných licencií, možno z dôvodovky: Navrhovaná novela sleduje cieľ aj na Slovensku umožniť používanie takzvaných verejných licencií, Public License, inak povedané, dať autorom väčšiu slobodu pri nakladaní s ich autorskými právami. Verejné licencie sa týkajú všetkých druhov autorských diel - blogy, články, kresby, umelecké fotografie, softvér a tak ďalej. V prostredí informačných technológií, najmä pri sprostredkovaní informácií v sieti internet je na svete široko rozšírené, aby autor diela sám určil pravidlá, čo už som hovoril niekoľkokrát.
Verejné licencie umožňujú, aby, ak si to autor želá, umožnil použiť dielo v svetovom merítku bez toho, aby musel uzatvárať písomnú zmluvu s každým zvlášť a zároveň ho potenciálny používateľ bol povinný informovať o zámere jeho dielo použiť. Je celkom zrejmé, že v prostredí internetu, kedy dám napríklad fotografiu na takýto spôsob použitia, nedá sa podľa súčasného znenia uzavrieť písomná dohoda s každým jedným možným používateľom, či už je v Brazílii alebo v Japonsku, a zároveň s ním na základe tejto písomnej zmluvy uzatvárať to, akým spôsobom budem s touto fotografiou nakladať bez toho, aby existoval mechanizmus, že subsumujem pod jednu, jeden licenčný rámec. Aj ako autor týmto "vyzdobím" svoje vlastné dielo a pošlem ho týmto pádom do sveta. Doterajšia prax na Slovensku bola, že tento typ licencovania sa síce bežne využíva, a to aj napriek nekompatibilite viacerých prvkov s existujúcou právnou úpravou.
Medzi štandardné verejné licencie patria licencie odvedené zo schémy, ako som spomínal, Creative Commons, GNU licencie, GPL alebo GNU licencia, GPL, BSD licencia a licencia EUPL. Potrebu úpravy v tejto oblasti očakávajú vlastne všetci zainteresovaní, autori diel, používatelia a organizácie, ako sú napríklad univerzitné knižnice, celková štátna správa a vôbec ministerstvá.
Toľko k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý si dovolím v závere predniesť. Chcel by som na záver povedať, že sledujem aj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kolektívnej správe autorských práv a súvisiacich práv o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na využívanie hudobných diel online na vnútornom trhu. Na základe rokovania európskeho výboru som si dovolil požiadať európsky výbor, aby gesčný výbor pre média a kultúru bol oboznámený so stanoviskom ministerstva kultúry práve k tejto predmetnej úprave - čiže aby sme upravili kolektívnu správu autorských práv, alebo aby sme vedeli o stanovisku ministerstva pri kolektívnej správe autorských práv na Európskej únii - a zároveň stanoviskom k poskytovaniu multiteritoriálnych licencií. Myslím si, že na najbližšej schôdzi výboru sa k tejto informácii od ministerstva dostaneme. A keďže ministerstvo ohlásilo zámer vo štvrtom kvartáli 2014 prísť s novou úpravou, ktorá čaká na túto úpravu z európskej úrovne, tak dostaneme vyčerpávajúcu odpoveď, ako sa ministerstvo bude týmto zaoberať.
Chcel by som teda záverom vystúpenia pristúpiť k predneseniu predmetného pozmeňujúceho návrhu, ktorý hovorí o zavedení takzvaných verejných licencií. Takže toľko. Zároveň by som chcel požiadať kolegov o možnú podporu, pretože táto, táto téma nie je veľmi politická. A mám pocit, že od, mám pocit, že aj samotné ministerstvo by mohlo pristúpiť k úprave autorského práva týmto smerom.
Dovoľujem si teda predniesť doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Martina Poliačika, Jany Žitňanskej a Miroslava Beblavého k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským zákonom, s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Po prvé. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"1. V § 40 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí v prípade nevýhradnej licencie.".".
V krátkosti odôvodnenie: Cieľom predkladaného doplňujúceho návrhu je umožnenie používania takzvaných verejných licencií. Verejné licencie sa týkajú všetkých druhov autorských diel a v prostredí informačných technológií, najmä pri sprostredkúvaní informácií v sieti internet sú vo svete široko rozšírené. Toto odôvodnenie má, je dlhšie, ale mám za to, že poslanci majú rozdaný materiál v laviciach, takže celé odôvodnenia pre krátkosť času čítať nebudem.
Po druhé. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"2. V čl. 40 sa za ods. 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú: "(3). Návrh na uzatvorenie licenčnej zmluvy môže smerovať aj voči neurčitému okruhu osôb.
(4) Vzhľadom na obsah návrhu, zavedenú prax alebo zvyklosť môže osoba, ktorá má v úmysle návrh prijať, vyjadriť súhlas s návrhom na uzavretie licenčnej zmluvy uskutočnením určitého úkonu bez vyrozumenia navrhovateľa tým, že sa podľa nej zachová, najmä, že poskytne alebo prijme plnenie. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu uskutočnenia tohto úkonu.".".
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5.
V krátkosti odôvodnenie: V novozavedených odsekoch 3 a 4 v § 40 autorského zákona sa navrhuje právna úprava zodpovedajúca zneniu českého autorského zákona v ponechaní obojstrannej flexibility zmluvných strán, kedy nadobúdateľ licencie môže byť prijímateľom, alebo naopak, navrhovateľom zmluvy; obidve tieto situácie sú v súčasnosti bežné, napr. pri využívaní služieb siete cez internet.
3. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"3. V § 41 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí v prípade nevýhradnej bezodplatnej licencie.".".
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza možnosť autora udeliť licenciu aj na spôsob použitia diela, ktorý nie je v čase uzatvorenia licenčnej zmluvy známy, za podmienky, že autor udeľuje nevýhradnú bezodplatnú licenciu.
Po štvrté. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"4. V § 44 odsek 2 znie:
"(2) Nadobúdateľ môže licenciu zmluvou postúpiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom autora; to neplatí, ak licenčná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme. Ak nie je dohodnuté inak, o postúpení licencie a o osobe postupníka je postupujúci povinný informovať autora bez zbytočného odkladu a súhlas autora sa nevyžaduje na predaj podniku, ktorého súčasťou je licencia; to isté platí pre samostatnú organizačnú zložku podniku, ktorej súčasťou je licencia.".".
Odôvodnenie: Inštitút postúpenia licencie je možné využiť aj pri verejných licenciách. V tomto prostredí je však spravidla možnosť informovať autora o postúpení výrazne limitovaná nedostupnosťou jeho adresy, na ktorú má byť informácia zaslaná, alebo dokonca nemožnosťou identifikácie autora. Oba tieto prípady však nastávajú v súlade s vôľou autora. Z tohto dôvodu je vhodné umožniť autorovi dať súhlas s postúpením licencie aj ak nebude spätne informovaný o vykonaní tohto postúpenia.
5. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"5. V § 60 ods. 1 písm. a) sa čiarka nahrádza slovami "bez súhlasu autora,".".
Odôvodnenie: V ustanovení § 60 autorského zákona je vytvorené na základe požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ktorá však nevyžaduje ochranu iba v užšom rozsahu. V zmysle čl. 7 ods. 1 smernice zabezpečia členské štáty primeranú právnu ochranu proti akejkoľvek osobe, ktorá vykonáva vedome bez oprávnenia niektorú z činností špecifikovaných ďalej v predmetnom článku smernice.
Po šieste. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"X. Za § 87b sa vkladá § 87c, ktorý znie:
"§ 87c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2012
(Tuná chcem upozorniť, že v laviciach je rozdaný materiál, kde je uvádzaný 1. november. Vzhľadom na posunutie rokovania, týmto upozorňujem na zmenu, platné znenie je od 1. decembra 2012.)
"Právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe licenčnej zmluvy, sa spravujú podľa doterajších predpisov.".".
Odôvodnenie: Upravujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona.
Záverom vystúpenia by som chcel spomenúť fakt, že tento pozmeňujúci návrh prešiel, za predchádzajúceho, alebo takto pred rokom aj medzirezortným pripomienkovým konaním, kde nepadla ani jedna zásadná pripomienka. Viac-menej jedná sa o čisto odbornú zmenu, ktorá chýba, tak ako som spomínal, všetkým zainteresovaným autorom, používateľom, organizáciám. Bolo by teda možno vhodné, keďže veľmi veľké politikum sa na tejto téme urobiť nedá, aby sme systém verejných licencií, Creative Commons, do režimu ochrany autorského práva dostali. A tým, že tu máme príklady, že váhanie v tomto prípade spôsobuje problémy, či už na strane ochraniek, či už na strane používateľov, autorov diel, je možno vhodná situácia na to, aby sme tento problém raz a navždy vyriešili.
Chcem ešte upozorniť, že za iniciatívu poslancov alebo mojich spolupredkladateľov sme boli ocenení aj na úrovni Európskej únie. A táto iniciatíva v predchádzajúcom období, tak isto aj teraz má výraznú podporu aj orgánov Európskej únie. Neurobíme viac-menej žiadnu chybu, ak by ste sa rozhodli túto iniciatívu, síce v tomto prípade z opozičných lavíc, ale dajme politické tričká bokom, podporiť a uľahčili by sme život autorom, používateľom, organizáciám, univerzitným knižniciam, mnohým ministerstvám a samosprávam. A bolo by dobré, aby sme túto úpravu schválili tu a dnes.
Nakoniec si dovolím spomenúť iniciatívu, ktorú sme vypracovali spolu s pánom poslancom Ľudovítom Kaníkom, ktorý následne v rozprave pravdepodobne, ak sa ústne prihlási, predloží on. Ja by som si chcel dovoliť iba poznamenať ešte počas môjho vystúpenia, že kolektívna ochrana autorských práv má aj ďalší neblahý rozmer. A to je to, že sa uplatňuje výber poplatkov od prevádzkovateľov zariadení, prevádzkovateľov podnikov spoločného stravovania, akýchkoľvek iných podnikov, ak používajú technické zariadenia, ktoré reprodukujú hudbu alebo obraz. Čiže televízie alebo rádiá sú spoplatňované plošne a nezohľadňujú regionálne rozdiely. Naša iniciatíva smeruje k tomu, aby bol zohľadnený regionálny rozdiel, a to hlavne na princípe zohľadnenia vývoja nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch. Jednoducho povedané, kde je vyššia miera nezamestnanosti, by kolektívne ochranky ako SOZA, SLOVGRAM, OZIS, ktoré teraz do podnikov chodia a vyberajú poplatky, boli so zákona povinné poskytnúť zľavu. Myslím, že tento zámer je na súčasnú situáciu vhodný. To znamená, že ak je miera nezamestnanosti vyššia ako 15 %, bola poskytnutá zľava pri výbere tohto licenčného poplatku v miere 50 percent. Mám zato, že, ako sme sa bavili s poslancami, či už z vládnej strany alebo z iných poslaneckých klubov, je toto iniciatíva, ktorú si vieme všetci predstaviť, že zohľadniť regionálne rozdiely a množstvo nezamestnaných v jednotlivých regiónoch, aby bola nutná, alebo boli ochranky zaviazané poskytovať zľavu z vybraných prostriedkov. A aby všetky ochranky, ktoré pôsobia na území Slovenska, zohľadnili regionálne rozdiely podľa toho, ako sa vyvíja nezamestnanosť. Je vhodným momentom na súčasnú situáciu jednak ekonomickú a jednak tú, ktorú som spomínal úvodom môjho vystúpenia, a to je to, že nemáme dobrý mechanizmus prerozdeľovania prostriedkov medzi autorov a nevieme sa v súčasnom právnom režime dobre vysporiadať s tým, ako tieto ochranky na Slovensku pôsobia.
Chcel by som preto, ak pán poslanec Kaník predloží tento návrh, poprosiť o jeho podporu. A týmto by som vám poďakoval za pozornosť. A dúfam, že, keďže k hlasovaniu o tomto návrhu zákona príde až v pondelok, že vznikne vôľa a ja urobím všetko pre to, aby sme sa, či už s kolegami poslancami z vládnej strany, či už s predmetným ministerstvom, dohodli na tom, že tieto návrhy majú istú mieru zdravého rozumu a ratio a mohli byť zapracované do súčasného znenia platného autorského zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a prosím vás o podporu.