Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, rozpočet je skutočne veľká téma. Ja tu zažívam debatu po tretíkrát o rozpočte. Musím priznať, že debata pri poslednom bola turbulentnejšia aj vďaka súčasnému pánovi ministrovi, nakoniec prešiel, myslím financií. Ale kde sa v tejto debate čísel, fráz ekonomických, dobrozdaní a podobne beriem ja z výboru pre kultúru a médiá, je to hlavne kvôli tomu, že som sa veľmi potešil, keď programové vyhlásenie vlády obsahovalo práve v kapitole kultúra alebo v stati kultúra vládou uvedomelý, alebo vládou si uvedomujúci dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu a absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky na jej rozvoj. Vláda alebo nastupujúca vláda vtedy deklarovala, že, citujem, "je potrebná politika, ktorá kultúre nielen prizná spoločenskú dôležitosť, ale jej poskytne aj výraznejšiu podporu". Rozumel som výraznejšiu podporu aj finančnú. Nejde o oblasť, na ktorej sa má v nasledujúcich rokoch šetriť. Práve preto finančná podpora. Dokonca expressis verbis "finančná podpora kultúry musí vychádzať z reálnych ekonomických možností štátu a súčasne byť aj schopná napĺňať reálne stanovené ciele, priority a očakávania kultúrnej obce". Toľko k deklarovaným zámerom programového vyhlásenia vlády.
Pri podrobnom štúdiu tabuliek, ktoré sme mali k dispozícii, a pre porovnanie kapitoly, ktorú ministerstvo kultúry malo, však zastavím sa pritom neskôr, má táto ambícia a tento dobrý zámer deklarovaný cez programové vyhlásenie vlády nenapĺňa optimizmom. Chcel by som sa dotknúť, keďže nedokážem, a pán Číž, člen výboru pre kultúru a médiá, ktorý tu začiatkom svojho prejavu kritizoval to, že sme sa nezúčastnili, alebo že opozícia v nejakom všeobecnom rámci sa nezúčastnila debaty o štátnom rozpočte, nuž, musím povedať, že v tomto bode je to trošička zavádzajúce. Pretože o rozpočte, na výbore som sa ja zúčastnil a vďaka neprítomnosti práve pána Číža by bol tento výbor neuznášaniaschopný, i keď akceptujem, že bol na nejakej zahraničnej pracovnej ceste. Takže nie je pravda, pre mňa debata o rozpočte bola dôležitá, preto som sa na výbore zúčastnil. Okrem iných tém, ktoré sa týkali kolektívnej správy a poslaneckých prieskumov a potreby ich doriešenia, výbor prebehol a pán štátny tajomník Pellegrini mal možnosť zaujať a rozvinúť diskusiu aj na výbore.
Táto diskusia na výbore bola však pre mňa trošička prekvapivá, a to z dôvodov, chcel by som sa dotknúť niektorých čísel. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v kapitole celkové zdroje sa na rok 2013 rozpočtujú vo výške 189 mil. eur. Oproti schválenému rozpočtu v roku 2012 vraj dochádza k ich rastu o 7,57 mil. eur, čo by malo byť alebo je o 4,18 % v percentuálnom vyjadrení. Skutočnosť je však taká, že v súčasnom vývoji financií a v súčasnom čerpaní tejto kapitoly sa jedná o sumu 189 028 214, a keďže je teda rozpočtované 188 000 746, prichádza k reálnemu poklesu oproti tomu, čo skutočne táto kapitola v tejto oblasti čerpala. Nasledujúce údaje sú však omnoho zaujímavejšie, pretože rozpočet, ktorý bol na rok 2012 a mal v sebe zahrnuté aj údaje, plánované údaje na rok 2013 a 2014, hovoril v kapitole kultúra o sume 236 576 000. Nasledujúci rok, čiže 2014, rátal dokonca so sumou 237 miliónov. Ja sa teda pýtam, kde nastáva reálny posun o 7,57 mil. a rast o 4,18 percenta? Nedochádza. A dochádza dokonca k poklesu.
Musím priznať, že prečo som k týmto číslam prišiel. Zaujímalo ma to, akým spôsobom sa ministerstvo financií v tomto prípade a teda aj ministerstvo kultúry vysporiada s tým, že v kapitole ministerstva kultúry sa nachádzala suma, ktorá mala vykryť daň alebo poplatok za úhrady služby verejnosti, ktorú samotná RTVS eviduje vo svojej vlastnej terminológii ako daňové príjmy, pretože na rok 2013 a na rok 2014 rozpočet na tento rok rátal s nulovými, čo znamená, že by boli zrušené koncesionárske poplatky, v ľudovom označení, alebo teda úhrady za služby verejnosti. Čiže kapitola kultúry rátala so sumou 90 mil. eur, alebo 94 mil. dokonca na subjekty ako RTVS, audiovizuálny fond a TASR. Je to preto zaujímavé, keďže v reálnych číslach prichádza nie o 7,57-, 7-miliónový alebo 7,5-miliónový rast, ale o reálny 47-miliónový pokles.
Je to, je to skutočne zaujímavé, ako sa dá v akýchkoľvek štatistikách a tabuľkách šibrinkovať s číslami. Dobre. Vláda mala možno legitímny cieľ nechať financovanie RTVS na pleciach občanov a vyberať veľmi nesociálnu daň, keďže všetci, je úplne jedno, či sestrička, dôchodca, alebo neobľúbený a démonizovaný miliardár, všetci platia za zástrčku úplne rovnako. I keď sú nejaké skupiny, ktoré sú vylúčené, ale toto je marginálna záležitosť oproti tomu, pretože výber tejto dane je nastavený pre všetkých rovnako za zástrčku. Čiže keďže mali možno legitímny cieľ to zachovať a nechať tento záväzok v sume výberu 75 mil., kde 3 mil. sú priamo na výber, minúta a 72 sa dostáva priamo k RTVS, tak s týmto už nič nenarobíme. Ale záväzok vlády, ktorý som citoval na začiatku, že teda kultúra bude dostávať väčší priestor a zaslúži si po dlhoročnom, zase späť k citátu, "a dlhodobom verejnom dlhu voči kultúre" a kde sa nedá teda, alebo nemalo by sa na kultúre šetriť, čo hovorí výhľadovo na roky 2014, 2015, hovorí o tom, že nebude sa diať s týmto rezortom na tieto dva roky nič. Predpokladané zdroje v kapitole kultúra na 2014. rok oproti roku 2013 je pokles o takmer 6 mil. eur. A v 2015. roku rovnako. To znamená, neviem, načo je schválený teda rozpo..., je schválené nejaké ideové, ideová linka a načo tieto čísla teda sú na roky 2014, 2015, keď ešte nerátam ani infláciu do toho, tak tento rezort dostane oproti roku 2013 o 6 mil. menej a oproti roku 2000, a to isté v roku 2015.
Rok 2013, prečo tam je nejaký optický nárast. Je to preto, že prostriedky na sanáciu alebo na modernizáciu areálu Slovenskej národnej galérie a investičné projekty pre Rozhlas a televíziu Slovenska sú pre 2013. rok nejakým spôsobom zahrnuté. A ten nejaký spôsob ma zaujal tiež. Transfery pre verejnoprávne inštitúcie, rozumejme RTVS, audiovizuálny fond a TASR, sa v závere uvádza takáto veta: "Prostriedky potrebné na pokrytie zmluvy so štátom a RTVS sú na roky 2013 rozpočtované vo výške 28 miliónov eur, čo predstavuje 100-percentný nárast oproti schválenému rozpočtu 2012." Dovolím si povedať z tohto miesta, keďže som kritikom zmluvy so štátom, že sa jedná o diabolské peniaze. A navyše jedná sa o diabolské peniaze preto, že sa tu jedná o 100-percentný nárast. Stopercentný nárast oproti tomu, čo deklarovala minulá vláda tým, že v rozpočte chcela, aby boli určené presné a jasné peniaze s mechanizmom navyšovania o zvyšovanie HDP, a tým pádom sa snažila odpolitizovať aspoň v miere finančnej médiá verejnej služby. Stopercentný nárast zmluvy so štátom oproti rozpočtu 2012 na rok 2013, znamená 100-percentný nárast politickej závislosti médií vo finančnej báze, vo finančných otázkach, čiže zmluva so štátom musí vykrývať, síce by mala pokrývať pôvodnú tvorbu, vieme, že sa tomu tak často nedeje, čiže 28 mil. eur minister financií posúva ministrovi kultúry a ten tieto prostriedky bude za nejakých podmienok prideľovať spojenému telerozhlasu. A myslím si, že 100-percentný nárast oproti schválenému rozpočtu z roku 2012 znamená zároveň 100-percentný nárast politického ovplyvňovania médií verejnej služby cez finančné záväzky alebo financie ako také.
Myslím si, že zároveň ma však napadá pri tomto úžasnom čarovaní s číslami, že kde sa ten 100-percentný nárast vlastne vzal, keďže pôvodný mechanizmus, ak by nebol, ak by SMER nežiadal peniaze od ľudí cez koncesionárske poplatky, nespravodlivú formu dane, a teda štátny rozpočet by mal v kapitole určenú presnú sumu, tak nemohol používať nástroj alebo nebolo vhodné používať nástroj zmluvy so štátom, preto ani nemohol byť ani rozpočtovaný. Takže samotný nárast o 100 % nemá odkiaľ východisko, neviem, odkiaľ by mal narásť, keď z rozpočtu od 1. 1. 2013 mala byť určená presná a jasná suma aj z hľadiska manažmentu, dôležitá aj z hľadiska manažmentu médií verejnej služby, dôležitá aj z hľadiska plánovania nejakého vývoja a dôležitá aj z toho, že manažment by nebol prosebníčkom ministra kultúry, že by nemuseli sme sa hrať na to, že podporujeme pôvodnú tvorbu, a skutočne by dostávali médiá verejnej služby peniaze, ktoré by boli tvrdo napísané v rozpočte, a záležalo by nie od ministra financií ani od ministra kultúry, ale iba od toho, ako sa vyvíja a rastie HDP, koľko peňazí, či narastie objem, alebo nenarastie. Zmluva so štátom sa dá ovplyvňovať vždycky vyjednávaním na vláde medzi ministrom financií a ministrom kultúry a tým, že môže kolísať jej výška, médiá verejnej služby peniaze dostať môžu, alebo nemusia. Záleží asi od toho, ako poslúchajú.
Chcel by som teda povedať, že k tomuto elegantnému hraniu sa s číslami, kedy nárast o 7 mil. znamená vlastne pokles o 47, ak porovnám rozpočet na rok 2012 a kde sú zahrnuté roky 2013 a 2014, pretože, ako som spomínal, 236 mil. na rok 2013 nemôže byť o 7 mil. viac ako je 189, ktoré, alebo 188 000 746, ako hovorí súčasný návrh rozpočtu. Podľa mňa to je, a dúfam, pán minister, že sa toto nedeje vo viacerých oblastiach rozpočtu, lebo je to proste o 47 mil. menej a nie viac. Chcel by som teda povedať, ako moji predrečníci, či už predseda výboru Jarjabek alebo kolegyňa z výboru pani Vášáryová, hovorili, že kultúra bola Popoluška, dokonca i sám minister to hovoril, bola Popoluškou, slovami pani Magdy Vášáryovej, z hľadiska záujmu a peňazí a prostriedkov na tento rezort posunuté. A mám obavu podľa čísel, ktoré ste vy navrhli, že ňou aj ďalej zostáva. Stoosemdesiatdva miliónov na rok 2014 a 182 mil. na rok 2015 je, ak nie žiadny, žiadny nárast, tak je to minimálne stagnácia aj v oblasti toho. A teda je to v príkrom rozpore priamo s programovým vyhlásením vlády a toho, čo si asi pán minister do programového vyhlásenia vlády chcel zapracovať a odkázať verejnosti.
Ďalej by som možno poznamenal k celkovej debate, ktorá sa okolo rozpočtu rozbehla. A to je moment, keďže nás tu vyzývajú naši kolegovia, niekedy nám chcú nastrčiť hlavu, ako keby sme vyrastali na nejakej koncepcii Henryovej a pozerali jediný film "Atlas pokrčil ramenami" a boli sme megalibertariáni, ktorí nič iné nemajú na svojich pleciach, iba to, akým spôsobom urobiť výhody nenávidenému veľkopodnikateľskému sektoru, a ako keby nám tu, či už pán Číž alebo Blaha, navliekali nejakú hlavu, konskú hlavu neoprávnených pravičiarov, napriek tomu si myslím, že tak, ako myslím, hovoril pán predseda, poslanec Frešo, že vzbudzovať duch sociálneho zmieru pri protestoch sestričiek a následne učiteľov, je chiméra. A je chiméra postavená možno z toho, že ak je medzi realitou a človekom obrovská ideologická bariéra, tak potom tú realitu veľmi ťažko vníma.
Ja pri tomto vývoji rozpočtu a tomto napĺňaní nejakých ambícií, ktoré si minister kultúry, tým pádom aj vláda Slovenskej republiky, dali, chcem sa opýtať, kto z tých sociálnych skupín bude ďalší? Pri tomto napĺňaní rozpočtu a ak teda chcete toto dodržať, ja sa obávam, že k týmto sociálnym skupinám, a napriek tomu, že budete hovoriť, že smerujeme k sociálnemu zmieru, to môžu byť práve umelci. Chcel by som, nechcel by som byť v koži ministra kultúry, keď bude hovoriť a bude musieť obhájiť napriek tomu, čo deklaroval, že sa v podstate z hľadiska rozpočtu neudeje vôbec nič. A mať teda na uliciach ďalšiu sociálnu skupinu umelcov, ktorým súčasný rozpočet neponúka skutočne nič, žiadnu víziu systémovej zmeny, žiadnu víziu toho, kde budú priority, opisuje čísla z jedného roka na druhý, čísla zostávajú rovnaké, navyše tvrdí, ak porovnáme dva rozpočty, že 189 mil. je viac ako 238, plánovaných pôvodne bývalou vládou, je to pre mňa veľkým sklamaním. A nechcel by som naozaj byť v koži ministra kultúry, keď ďalšou sociálnou skupinou budú ľudia, ktorí v kultúre pracujú, a možno s veľkými očakávaniami vnímali aj to, čo sa im snažil odkázať ani nie pred ôsmimi mesiacmi cez to, že na kultúre sa šetriť proste neoplatí.
Pamäť tohoto národa, zachytená v kultúrnych artefaktoch, je dôležitá. A myslím si, že naozaj by slovenská kultúra nemal byť na chvoste, možno aj symbolicky, keďže som predposledný, aj úplne na konci a na záver pri tomto zastúpení v tomto pléne mojich kolegov.
Ďakujem za pozornosť.
