Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.10.2012 o 12:29 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2012 12:29 - 12:31 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za možnosť reakcie. Áno, Martin zhrnul hlavnú tú podstatu, ktorá nás tlačí, a to je ten ako keby internetový svet. Ja som vo svojom vystúpení sa snažil poukázať, že nie je to len on. Volá sa to síce, tá iniciatíva, anglicky, a sú licencie, ktoré sú známe z internetového sveta, ale nezabúdajme aj na organizácie, ktoré v súčasnom stave sa boria s problémom, ako nakladať s autorským právom, ako sú univerzitné knižnice a samosprávy, ktoré som spomínal úplne rovnako.
My v súčasnom stave, ako keby sme chránili autora pred šírením jeho vlastného diela. Ako keby sme chránili autora viac, ako chce on sám. Táto iniciatíva, ja som si preto dal tú prácu a našiel tie štáty, ktoré majú tento inštitút zavedený, a tento inštitút majú zavedené všetky štáty, ktoré rozvoj autorského práva považujú za dôležitý. To znamená, aby sme mali právnu istotu pri tom, ako autor so svojím dielom chce nakladať.
To, čo spomínal si ty, Martin, je, že napriek tomu, že nemáme kvalitnú zákonnú úpravu v tejto oblasti, sa napriek tomu tieto veci dejú. Čiže ako keby sme tolerovali porušovanie zákona a pri autorskoprávnej ochrane máme práve s týmto veľké problémy. Potom vznikajú problémy, že ľudia nevedia rozlíšiť, či Windows, ktorý majú doma, môže alebo nemusí mať kúpený legálne. Pretože my sami nevieme vytvoriť podmienky pre to, aby ľudia mali presne a jasne zadefinované, čo autor vytvorením svojho diela od nich chce.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2012 11:51 - 12:25 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v druhom čítaní sa opäť zaoberáme problémom autorského zákona a novelou, ktorú priniesli moji kolegovia z výboru pre kultúru a médiá. V prvom čítaní som sa snažil upozorniť na to, že skutočne úprava autorského zákona v súčasnom platnom znení vyvoláva mnohé tenzie v spoločnosti. A jednou z nich bola pravdepodobne, a tak ako aj bolo ohlasované, vypuklý problém takzvanej obce Pohorelá, kde zákonodarci z výboru vlastne pristúpili k miernej úprave autorského práva v oblasti výkonu ochrany, takzvanej kolektívnej ochrany autorského práva. A urobili to spôsobom tým, že ak pri kultúrnych akciách je potrebná doteraz podľa platného práva desaťdňová lehota na oznámenie kultúrnej akcie, tak túto lehotu viac-menej skracujú na deň. A malo by to pomôcť predchádzať problémom, ktoré vznikli v obci Pohorelá.
Takisto som sa vyjadril, že túto iniciatívu vítam. Beriem ju ako čiastočnú. Zároveň aj v rámci mojich interpelácií pánovi ministrovi ohľadom problematiky ochrany autorského práva i výkonu kolektívnej ochrany autorského práva je obrovským problémom. Nie je tu nový. Vieme sami, že autorský zákon je normou, ktorá by potrebovala komplexnú novelizáciu. Možno celkový nový zákon.
A vnímam aj situáciu, ktorá je na pôde Európskej únie, čo znamená, že možno sa vyjadrím neskôr. Preberaná smernica o zrovna..., alebo práve o navrhovanej kolektívnej správe autorských práv na úrovni EÚ, druhá časť európskej iniciatívy ohľadom smernice Európskeho parlamentu sa týka poskytovania takzvaných multiteritoriálnych licencií pri hudobných dielach využívaných online.
Áno, je pravda, že náš autorský zákon akoby si nevšimol nástup internetu, čím vznikajú ďalšie možné problémy pri jeho uplatňovaní, a vítam tú iniciatívu, ktorá hovorí o tom, že ministerstvo sa v pracovných skupinách začalo zaoberať reformou, alebo, môžeme nazvať, celkovou komplexnou novelou autorského zákona.
Napriek tomu, že sme sa trošička v tejto otázke pohli a odstránením tejto desaťdňovej lehoty pri nahlasovaní kultúrnych akcií môžeme predchádzať niektorým problémom, myslím si, že sme mohli ísť aj kúsoček ďalej. A tak ako môj predrečník v rozprave, pán Beblavý, spolu s pani poslankyňou Žitňanskou sme pripravili taký pozmeňovací návrh k vašej iniciatíve, ktorá hovorí o tom, aby nielen skrátenie lehoty, ale presná špecifikácia skupiny ľudí, v tomto prípade žiakov základných škôl, bola vyňatá z kolektívnej autorskoprávnej ochrany, alebo spod pôsobnosti, ak to poviem jednoducho, SOZA, a aby večierky žiakov, a tam, kde sa výlučne zúčastnia žiaci, nepatrili pod kolektívnu ochranu autorských práv a nemohli byť teda následne vyberané poplatky pri tomto type akcií.
Na tomto mieste si však dovolím aj vyjadriť mierne kritický a veľmi skeptický názor k tomu, akým spôsobom tieto kolektívne ochranky na území Slovenska pôsobia. Po kauze takzvaných embedovaných stránok, to znamená, že ak niekto na svoju vlastnú stránku zavesil niečo z YouTubeu, a SOZA pristúpila alebo mala zámer pristúpiť k tomu, aby za toto platil nejaké poplatky, po kauze Pohorelá, po kauze takzvaného matičného spolku, je teraz úplne veľmi čerstvá ďalšia kauza takzvaných stužkových.
Myslím si, že ministerstvo by malo ísť v tomto prípade omnoho ďalej, a nie sa do nemoty spoliehať na takzvaný zdravý rozum, ak použijem alebo parafrázujem slová ministra kultúry, kedy hovoril o tom, že malo by sa pristupovať zo strany týchto ochraniek alebo zo strany SOZA, LITY, SLOVGRAM-u, OZIS-u a podobných organizácií citlivejšie pri aplikačnej praxi autorského zákona, je toto už troška malá, minimálne teda, alebo mierne povedané, malá ambícia. Nemôžeme sa po štyroch veľkých kauzách spoliehať na zdravý rozum, keďže myslím si, že v týchto ochranných zväzoch sa toho zdravého rozumu nedostáva. A vybuchuje nám tu jedna kauza za druhou a čím ďalej viacej poburujeme verejnosť. Dávam len do pozornosti to, že pred ministerstvom kultúry sa, teraz už pred ministerstvom kultúry sa konal protest proti ochranke SOZA.
Myslím si, že je konečne čas na to, aby sme sa zaoberali tým, či náhodou slovenský právny systém neznesie novú právnu normu, ktorá sa venuje autorskému zákonu, a inú právnu normu, ktorá sa bude venovať kolektívnej ochrane autorských práv. Inú samostatnú normu. A možno, že toto bude odpoveďou na to, akým spôsobom má byť kolektívna ochrana autorských práv vykonávaná.
Súčasný právny alebo súčasný stav, ktorý máme na Slovensku, je veľmi neblahý, pretože ani samotní umelci, ktorí by mali byť kolektívnou ochranou chránení, nie sú so stavom spokojní. Nie sú s ním spokojní ani používatelia. A to sú spomínané samosprávy alebo poriadatelia kultúrnych akcií, alebo ľudia, ktorí vlastnia nejaké podniky, kde sa prezentuje verejná hudobná produkcia, alebo v tomto prípade už aj samotné ministerstvo. To, čo som zachytil z vyjadrení ministerstva, aj ministerstvo samé je znepokojené, akým spôsobom sa kolektívne ochranky na Slovensku správajú.
Tak mi teda povedzte, dám to ako rečnícku otázku: kto je teda na Slovensku spokojný so súčasným stavom, okrem samotných ochraniek?
Netransparentný spôsob rozdeľovania a vyberania finančných prostriedkov, možný odhad, 20-percentný, ktorý vyberú od tých podnikateľov, ktorí usporiadavajú kultúrne akcie, alebo od samospráv, ktoré chcú, aby na Slovensku bolo viac kultúrnych podujatí, tak od nich vyberajú finančné prostriedky. A nie je celkom jasné, čo je použité na réžiu, čo je vyplatené autorom, čo je vyplatené skutočne hrajúcim a hraným autorom a podobne.
Tento problém sa mne zdá, že už je natoľko vypuklý, a možno práve preto, že sme od roku 2003 nepristúpili ku komplexnejšej reforme, teda novelizácii tohto zákona alebo k novému zákonu, tak sa nám tu stávajú presne tieto neblahé dôsledky. Preto by som chcel poprosiť v rozprave o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý v tomto pléne predniesol pán poslanec Beblavý, a predkladáme ho spolu s pani poslankyňou Žitňanskou. A ja hovorím teda, že tento pozmeňujúci návrh presne definuje, ktorá skupina. Čiže žiaci základných škôl, ak zorganizujú večierok, nebudú môcť byť spoplatnení alebo zaviazaní odvodom do SOZA.
Ďalej by som chcel spomenúť zamýšľanú úpravu, ktorá takisto vedie k vyššej miere slobody autorov, volá sa, anglicky ten termín je, Creative Commons. A keďže otvárame autorský zákon pri príležitosti reagovania na nejaký, alebo hasenie nejakého požiaru, môžeme prechádzať tomu, aby sme nechránili autorov nad jeho mieru, a preto si, nad mieru, ktorú oni sami chcú, preto si dovolím predložiť aj pozmeňovací návrh, ktorý som predkladal v minulom volebnom období ako samostatnú novelu. A keďže využívam príležitosť, že autorský zákon sa otvára, tak by som si dovolil predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o takzvaných verejných licenciách.
Pozmeňujúci návrh hovorí o tom, aby sme do nášho právneho systému zaviedli inštitút verejných licencií, a to tým spôsobom, že ak si zoberieme príklad z viacerých štátov, ktoré tento takzvaný systém Creative Commons aktuálne zavedený a funkčný majú, dostaneme sa do právneho režimu, kedy, ak to poviem jednoducho, bude môcť autor rozhodovať o svojom diele viac, ako o ňom rozhoduje v súčasnom stave. Akým spôsobom bude použité a akým spôsobom mu budú môcť jeho používatelia, pre ktorých ho vytvoril, s ním nakladať, by malo byť v absolútnej kompetencii samotného autora. Kompetentným orgánom pre tento, pre túto úpravu bolo alebo aj je ministerstvo kultúry. A táto úprava sa žiadnym spôsobom nedotýka, alebo nehovorí v žiadnom spôsobe v rozpore s koncepciou Európskej únie.
Ak by som sa skúsil veľmi stručne a v krátkosti vyjadriť ku inštitútu Creative Commons, je to, je to, na Slovensku je národné zoskupenie nasledujúce ciele americkej neziskovej organizácie pod týmto názvom. Naším zámerom je teda umožniť voľný prístup k autorským dielam, umeleckým výkonom a iným predmetom ochrany v rozsahu vôle nositeľa práv. Vďaka Creative Commons budeme mať možnosť spoločne zdieľať umenie, vedu a kultúru vnútri alebo vo vnútri nášho štátu a v celej našej spoločnosti.
Na webových stránkach Creative Commons si nositeľ práv môže vybrať z rôznych voľných licencií, ktoré týmto spôsob zavedieme, ktoré môže následne použiť pri sprístupnení svojho diela na webe. Creative Commons poskytujú aj RDF/XML metadáta, ktoré popisujú licenciu a dielo tak, aby bolo jednoduché automaticky spracovať a vyhľadať licencované diela a iné predmety ochrany. Toto viac-menej zavádza možný spôsob, nazveme ho, vnútorného marketingu diel vytvorených slovenskými autormi a týmto pádom sa môžu ľahšie dostať k svetovej propagácii svojich vlastných fotiek, hudobných diel, softvéru a tak ďalej a tak ďalej. Možno bude zaujímavé, ak spomeniem, aj samotnej literatúry.
Ďalšie informácie o Creative Commons sa dajú nájsť samozrejme na internete a kto by mal záujem o širší pohľad na tento problém alebo tento právny inštitút, ktorý by sme chceli do slovenského systému zaviesť, je možné sa dopátrať na spomínaných stránkach, ktoré hovorím.
Aby sme sa necítili nejakým spôsobom pioniersky alebo že tu vytvárame niečo nové, chcel by som vymenovať niektoré krajiny, kde systém Creative Commons je aktuálne zavedený a funkčný. A chcem upozorniť, že to je vo väčšine štátov sveta s rozvinutým autorskoprávnym systémom. Začnem, skúsim to veľmi rýchlo povedať, sú to štáty ako Austrália, Argentína, Belgicko, Brazília, Bulharsko, Kanada, Čile, Čína, Kolumbia, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Ekvádor, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Guatemala, Hongkong, Maďarsko, India, Izrael, Taliansko, Japonsko, Luxembursko, Macedónia, Malajzia, Malta, Mexiko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Peru, Filipíny, Poľsko, Portugalsko, Portoriko, Rakúsko, Rumunsko, Srbsko, Singapur, Slovinsko, Južná Afrika, Južná Kórea, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taiwan, Thajsko, Veľká Británia, Spojené štáty americké, dokonca aj Vietnam. Myslím si, sú v rôznych procesoch zavádzania. Tieto štáty som vymenoval iba preto, aby bolo jasné, že je ich obrovské množstvo. Nebudem tu unavovať ctených kolegov ďalšími, pretože sú v rôznom, v rôznej fáze zavádzania. My sme však úplne na začiatku a náš právny systém tento inštitút nepozná.
Chcem ešte spomenúť, pre koho to teda robíme. Jedná sa o autorov a umelcov. Ak ste autorom umeleckého diela alebo vedeckého diela, výkonným umelcom alebo zhotoviteľom databázy a chcete, aby vaše predmety sa používali s vašou vôľou, môžete využiť neportovanú verziu licencií Creative Commons, ak sa rozhodnete, ako sa váš predmet ochrany bude používať a podľa toho zvolíte vhodnú licenciu. Pri výbere licencií poskytnete takzvaný HTML kód, ktorý môžete používať pridaním informácie o licencii na vašu stránku a informáciu o tom, ako si vybrať licenciu na jednej z niekoľkých voľných hostingových služieb, ktoré majú inkorporované Creative Commons. Creative commons neregistruje vaše záznamy, ani neuchováva záznam o vašej voľbe.
Upozorňujeme, že licencie Creative Commons nie sú v súčasnosti na Slovensku portované a používať je možné len ich medzinárodnú verziu. To je ten konkrétny problém.
Čo získajú používatelia? Používatelia, ktorí majú záujem šíriť, spracovávať, verejne vykonávať alebo inak používať autorské diela a iné predmety ochrany, môžu čerpať z databázy Creative Commons, ktorá obsahuje okolo 400 miliónov chránených predmetov. Predmety sa môžu používať v rozsahu a za podmienok licencie, ktorou sú označené samotným autorom.
Čiže rozširujeme slobodu autora, to, čo tu minimálne doteraz osem rokov nikto neriešil.
Chcem spomenúť na záver k tomuto problému verejných licencií, možno z dôvodovky: Navrhovaná novela sleduje cieľ aj na Slovensku umožniť používanie takzvaných verejných licencií, Public License, inak povedané, dať autorom väčšiu slobodu pri nakladaní s ich autorskými právami. Verejné licencie sa týkajú všetkých druhov autorských diel - blogy, články, kresby, umelecké fotografie, softvér a tak ďalej. V prostredí informačných technológií, najmä pri sprostredkovaní informácií v sieti internet je na svete široko rozšírené, aby autor diela sám určil pravidlá, čo už som hovoril niekoľkokrát.
Verejné licencie umožňujú, aby, ak si to autor želá, umožnil použiť dielo v svetovom merítku bez toho, aby musel uzatvárať písomnú zmluvu s každým zvlášť a zároveň ho potenciálny používateľ bol povinný informovať o zámere jeho dielo použiť. Je celkom zrejmé, že v prostredí internetu, kedy dám napríklad fotografiu na takýto spôsob použitia, nedá sa podľa súčasného znenia uzavrieť písomná dohoda s každým jedným možným používateľom, či už je v Brazílii alebo v Japonsku, a zároveň s ním na základe tejto písomnej zmluvy uzatvárať to, akým spôsobom budem s touto fotografiou nakladať bez toho, aby existoval mechanizmus, že subsumujem pod jednu, jeden licenčný rámec. Aj ako autor týmto "vyzdobím" svoje vlastné dielo a pošlem ho týmto pádom do sveta. Doterajšia prax na Slovensku bola, že tento typ licencovania sa síce bežne využíva, a to aj napriek nekompatibilite viacerých prvkov s existujúcou právnou úpravou.
Medzi štandardné verejné licencie patria licencie odvedené zo schémy, ako som spomínal, Creative Commons, GNU licencie, GPL alebo GNU licencia, GPL, BSD licencia a licencia EUPL. Potrebu úpravy v tejto oblasti očakávajú vlastne všetci zainteresovaní, autori diel, používatelia a organizácie, ako sú napríklad univerzitné knižnice, celková štátna správa a vôbec ministerstvá.
Toľko k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý si dovolím v závere predniesť. Chcel by som na záver povedať, že sledujem aj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kolektívnej správe autorských práv a súvisiacich práv o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na využívanie hudobných diel online na vnútornom trhu. Na základe rokovania európskeho výboru som si dovolil požiadať európsky výbor, aby gesčný výbor pre média a kultúru bol oboznámený so stanoviskom ministerstva kultúry práve k tejto predmetnej úprave - čiže aby sme upravili kolektívnu správu autorských práv, alebo aby sme vedeli o stanovisku ministerstva pri kolektívnej správe autorských práv na Európskej únii - a zároveň stanoviskom k poskytovaniu multiteritoriálnych licencií. Myslím si, že na najbližšej schôdzi výboru sa k tejto informácii od ministerstva dostaneme. A keďže ministerstvo ohlásilo zámer vo štvrtom kvartáli 2014 prísť s novou úpravou, ktorá čaká na túto úpravu z európskej úrovne, tak dostaneme vyčerpávajúcu odpoveď, ako sa ministerstvo bude týmto zaoberať.
Chcel by som teda záverom vystúpenia pristúpiť k predneseniu predmetného pozmeňujúceho návrhu, ktorý hovorí o zavedení takzvaných verejných licencií. Takže toľko. Zároveň by som chcel požiadať kolegov o možnú podporu, pretože táto, táto téma nie je veľmi politická. A mám pocit, že od, mám pocit, že aj samotné ministerstvo by mohlo pristúpiť k úprave autorského práva týmto smerom.
Dovoľujem si teda predniesť doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Martina Poliačika, Jany Žitňanskej a Miroslava Beblavého k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským zákonom, s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Po prvé. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"1. V § 40 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí v prípade nevýhradnej licencie.".".
V krátkosti odôvodnenie: Cieľom predkladaného doplňujúceho návrhu je umožnenie používania takzvaných verejných licencií. Verejné licencie sa týkajú všetkých druhov autorských diel a v prostredí informačných technológií, najmä pri sprostredkúvaní informácií v sieti internet sú vo svete široko rozšírené. Toto odôvodnenie má, je dlhšie, ale mám za to, že poslanci majú rozdaný materiál v laviciach, takže celé odôvodnenia pre krátkosť času čítať nebudem.
Po druhé. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"2. V čl. 40 sa za ods. 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú: "(3). Návrh na uzatvorenie licenčnej zmluvy môže smerovať aj voči neurčitému okruhu osôb.
(4) Vzhľadom na obsah návrhu, zavedenú prax alebo zvyklosť môže osoba, ktorá má v úmysle návrh prijať, vyjadriť súhlas s návrhom na uzavretie licenčnej zmluvy uskutočnením určitého úkonu bez vyrozumenia navrhovateľa tým, že sa podľa nej zachová, najmä, že poskytne alebo prijme plnenie. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu uskutočnenia tohto úkonu.".".
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5.
V krátkosti odôvodnenie: V novozavedených odsekoch 3 a 4 v § 40 autorského zákona sa navrhuje právna úprava zodpovedajúca zneniu českého autorského zákona v ponechaní obojstrannej flexibility zmluvných strán, kedy nadobúdateľ licencie môže byť prijímateľom, alebo naopak, navrhovateľom zmluvy; obidve tieto situácie sú v súčasnosti bežné, napr. pri využívaní služieb siete cez internet.
3. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"3. V § 41 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí v prípade nevýhradnej bezodplatnej licencie.".".
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza možnosť autora udeliť licenciu aj na spôsob použitia diela, ktorý nie je v čase uzatvorenia licenčnej zmluvy známy, za podmienky, že autor udeľuje nevýhradnú bezodplatnú licenciu.
Po štvrté. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"4. V § 44 odsek 2 znie:
"(2) Nadobúdateľ môže licenciu zmluvou postúpiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom autora; to neplatí, ak licenčná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme. Ak nie je dohodnuté inak, o postúpení licencie a o osobe postupníka je postupujúci povinný informovať autora bez zbytočného odkladu a súhlas autora sa nevyžaduje na predaj podniku, ktorého súčasťou je licencia; to isté platí pre samostatnú organizačnú zložku podniku, ktorej súčasťou je licencia.".".
Odôvodnenie: Inštitút postúpenia licencie je možné využiť aj pri verejných licenciách. V tomto prostredí je však spravidla možnosť informovať autora o postúpení výrazne limitovaná nedostupnosťou jeho adresy, na ktorú má byť informácia zaslaná, alebo dokonca nemožnosťou identifikácie autora. Oba tieto prípady však nastávajú v súlade s vôľou autora. Z tohto dôvodu je vhodné umožniť autorovi dať súhlas s postúpením licencie aj ak nebude spätne informovaný o vykonaní tohto postúpenia.
5. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"5. V § 60 ods. 1 písm. a) sa čiarka nahrádza slovami "bez súhlasu autora,".".
Odôvodnenie: V ustanovení § 60 autorského zákona je vytvorené na základe požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ktorá však nevyžaduje ochranu iba v užšom rozsahu. V zmysle čl. 7 ods. 1 smernice zabezpečia členské štáty primeranú právnu ochranu proti akejkoľvek osobe, ktorá vykonáva vedome bez oprávnenia niektorú z činností špecifikovaných ďalej v predmetnom článku smernice.
Po šieste. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"X. Za § 87b sa vkladá § 87c, ktorý znie:
"§ 87c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2012
(Tuná chcem upozorniť, že v laviciach je rozdaný materiál, kde je uvádzaný 1. november. Vzhľadom na posunutie rokovania, týmto upozorňujem na zmenu, platné znenie je od 1. decembra 2012.)
"Právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe licenčnej zmluvy, sa spravujú podľa doterajších predpisov.".".
Odôvodnenie: Upravujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona.
Záverom vystúpenia by som chcel spomenúť fakt, že tento pozmeňujúci návrh prešiel, za predchádzajúceho, alebo takto pred rokom aj medzirezortným pripomienkovým konaním, kde nepadla ani jedna zásadná pripomienka. Viac-menej jedná sa o čisto odbornú zmenu, ktorá chýba, tak ako som spomínal, všetkým zainteresovaným autorom, používateľom, organizáciám. Bolo by teda možno vhodné, keďže veľmi veľké politikum sa na tejto téme urobiť nedá, aby sme systém verejných licencií, Creative Commons, do režimu ochrany autorského práva dostali. A tým, že tu máme príklady, že váhanie v tomto prípade spôsobuje problémy, či už na strane ochraniek, či už na strane používateľov, autorov diel, je možno vhodná situácia na to, aby sme tento problém raz a navždy vyriešili.
Chcem ešte upozorniť, že za iniciatívu poslancov alebo mojich spolupredkladateľov sme boli ocenení aj na úrovni Európskej únie. A táto iniciatíva v predchádzajúcom období, tak isto aj teraz má výraznú podporu aj orgánov Európskej únie. Neurobíme viac-menej žiadnu chybu, ak by ste sa rozhodli túto iniciatívu, síce v tomto prípade z opozičných lavíc, ale dajme politické tričká bokom, podporiť a uľahčili by sme život autorom, používateľom, organizáciám, univerzitným knižniciam, mnohým ministerstvám a samosprávam. A bolo by dobré, aby sme túto úpravu schválili tu a dnes.
Nakoniec si dovolím spomenúť iniciatívu, ktorú sme vypracovali spolu s pánom poslancom Ľudovítom Kaníkom, ktorý následne v rozprave pravdepodobne, ak sa ústne prihlási, predloží on. Ja by som si chcel dovoliť iba poznamenať ešte počas môjho vystúpenia, že kolektívna ochrana autorských práv má aj ďalší neblahý rozmer. A to je to, že sa uplatňuje výber poplatkov od prevádzkovateľov zariadení, prevádzkovateľov podnikov spoločného stravovania, akýchkoľvek iných podnikov, ak používajú technické zariadenia, ktoré reprodukujú hudbu alebo obraz. Čiže televízie alebo rádiá sú spoplatňované plošne a nezohľadňujú regionálne rozdiely. Naša iniciatíva smeruje k tomu, aby bol zohľadnený regionálny rozdiel, a to hlavne na princípe zohľadnenia vývoja nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch. Jednoducho povedané, kde je vyššia miera nezamestnanosti, by kolektívne ochranky ako SOZA, SLOVGRAM, OZIS, ktoré teraz do podnikov chodia a vyberajú poplatky, boli so zákona povinné poskytnúť zľavu. Myslím, že tento zámer je na súčasnú situáciu vhodný. To znamená, že ak je miera nezamestnanosti vyššia ako 15 %, bola poskytnutá zľava pri výbere tohto licenčného poplatku v miere 50 percent. Mám zato, že, ako sme sa bavili s poslancami, či už z vládnej strany alebo z iných poslaneckých klubov, je toto iniciatíva, ktorú si vieme všetci predstaviť, že zohľadniť regionálne rozdiely a množstvo nezamestnaných v jednotlivých regiónoch, aby bola nutná, alebo boli ochranky zaviazané poskytovať zľavu z vybraných prostriedkov. A aby všetky ochranky, ktoré pôsobia na území Slovenska, zohľadnili regionálne rozdiely podľa toho, ako sa vyvíja nezamestnanosť. Je vhodným momentom na súčasnú situáciu jednak ekonomickú a jednak tú, ktorú som spomínal úvodom môjho vystúpenia, a to je to, že nemáme dobrý mechanizmus prerozdeľovania prostriedkov medzi autorov a nevieme sa v súčasnom právnom režime dobre vysporiadať s tým, ako tieto ochranky na Slovensku pôsobia.
Chcel by som preto, ak pán poslanec Kaník predloží tento návrh, poprosiť o jeho podporu. A týmto by som vám poďakoval za pozornosť. A dúfam, že, keďže k hlasovaniu o tomto návrhu zákona príde až v pondelok, že vznikne vôľa a ja urobím všetko pre to, aby sme sa, či už s kolegami poslancami z vládnej strany, či už s predmetným ministerstvom, dohodli na tom, že tieto návrhy majú istú mieru zdravého rozumu a ratio a mohli byť zapracované do súčasného znenia platného autorského zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a prosím vás o podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2012 16:55 - 16:56 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja súhlasím s tým, že deklarácia alebo nejaké uznesenie by mohlo prísť. Myslím si, že aj či už pán predkladateľ, alebo pán spravodajca, ktorí tu vystupovali s rôznymi návrhmi k tomuto, by možno aj súhlasili, len keď neni predložené, tak nemôžme sa nad ním zamýšľať. Takže ak tu príde, tak viem si predstaviť podporu uznesenia v tom duchu, že ktorý ste sám predstavil, a možno, že aj to je nástroj, samozrejme, zákonná úprava je omnoho silnejším nástrojom. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2012 10:15 - 10:17 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. To, že sme predložili alebo teda predložila si návrh, ktorý sa jednak gastrolístkov, predkladáme ho alebo sme podpísaní pod ním štyria a ja to vnímam ako taký troška test. Za bývalej koalície sme dali štyri podmienky, ktoré mali znamenať našu podporu k Zákonníku práce, nakoniec mnohí z vládnych, vtedy vládnych strán a súčasnej opozície tu boli a my sme za súčasné znenie zákonníka práce nehlasovali. Vtedy mali poslanci SMER-u to, aby súčasný Zákonník práce prešiel v takejto podobe. Ak by sa neboli zúčastnili hlasovania, nebol by prešiel. To, že predkladáme slobodné rozhodnutie sa ľudí, či budú za svoje stravné jednotky dostávať gastrolístky, alebo dostanú hotovosť, vnímam ako test. Za minulej koalície nebola vôľa. Možnože vládna strana túto vôľu mať bude. A vôľu k čomu? Je to vôľa k tomu, aby zamedzila podnikateľské nebo ľuďom, ktorí majú štátom posvätený biznis a nútia používať gastrolístky jednak podnikateľom v gastrosektore a samotných ľudí, ktorí si svoje stravné návyky vedia zabezpečiť slobodnejšie a úplne inak ako na základe používania ceniny, ktorú aj tak my už vytlačenú máme. Máme ceninu, ktorá sa volá euro, a ak sa niekto rozhodne, že radšej bude v rámci stravnej jednotky dostávať peniaze ako stravný lístok, môže sa so zamestnávateľom podľa nášho predkladaného zámeru dohodnúť. Myslím si, že by to urobilo mnoho ľudí a my by sme tak rozhodli tu... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2012 17:46 - 17:48 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Dva momenty, ktoré som si ja všimol. Prvý ten, že skutočne súhlasím s tým, že ochrana, alebo boj tuná z opozičných lavíc za to, aby sme si všetci uvedomili, že práca nerastie na stromoch, ale prácu niekto konkrétne vytvára a ponúka, a preto aj zvyšovanie korporátnych daní, alebo daní pre firmy nie je dobrá cesta, nie je dobrá cesta v čase krízy, kedy my ako keby sme objavili, a všetci vieme, že máme, ak nazveme ekonomiku loďou, a vieme, že kríza môže spôsobovať, alebo byť dierou v lodi, tak určite nie je cesta záchrany tejto lode takým spôsobom, že ju ešte budeme zvyšovať. Zväčšovať daňové zaťaženie je otváranie diery v lodi a táto loď sa nám môže raz utopiť a tým pádom tí, ktorí prácu majú tvoriť, ju, alebo ponúkať, ju ponúkať nebudú môcť. Ja som takisto už unavený z toho, že sa tu niekto baví o ľavici a pravici a hovorí tu o učebnicových definíciách, keď na druhej strane tu máme konkrétne čísla, konkrétnych šesťtisíc ľudí, ktorí príde o prácu od 1. januára. Myslím si, že mali by sme, tak ako hovoril predrečník, sa presne na týchto ľudí zamerať a hovoriť o tom, že podpora a stanovenie jasných pravidiel a zagarantovanie toho, čo robilo Slovensko konkurencieschopným oproti ostatným investorom, oproti ostatným krajinám, oproti krajinám v regiónoch, v krajinách s ekonomikou, ktorá je podobná Slovensku, a neporovnávať ju s ekonomikami iných krajín, je cesta, na ktorú by sme sa mali vydať, a nie na opak.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2012 16:40 - 16:42 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som chcel len doplniť ten údaj o rozrastajúcej sa armáde nezamestnaných, ktoré hrozí od januára 2013, a podľa mojich údajov to je číslo až šesťtisíc. Okrem spomínaného Delphi v Senici, kde sa hovorilo o celkovom množstve päťstoštyridsať, je tu ZVS holding v Dubnici nad Váhom, firma ELKO z Dolného Kubína, v Partizánskom nahlásil zamestnávateľ hromadné prepúšťanie, Kitani Electric v Rimavskej Sobote, prepúšťať sa bude aj v iných firmách a spoločnostiach na celom území Slovenska.
Myslím si, že údaj, ktorý hovorí o šesťtisíc ľuďoch, ktorí prídu o prácu, je ten relevantný údaj, ktorý by mal byť v tej výzve, ktorú hovoríš, Igor, že aby sme sa zamysleli nad tým, čo vlastne robíme. A mohol by byť doplnený o to, čím bude teda minister hospodárstva následne argumentovať pri hľadaní cez SARIO nových investorov na Slovensku, keď teraz vieme, že súčasní investori, či Rakúšania, Tajvanci, alebo iní, ktorí tu už majú nainvestované, ohlasujú hromadné prepúšťanie. Čo bude tou výhodou pre Slovensko, keď vieme, že už teraz Slovensko o pracovné miesta prichádza?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2012 12:38 - 12:39 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Štefanec, hovoril si veľmi kľudne, povedal si obrovské množstvo argumentov a podľa mňa je dôležité to, čo nastalo po tvojom vystúpení, a to bolo, že tu prišli zápalisté hodnotenia situácie v našej krajine, ktorá pred 20 rokmi mala nejakým spôsobom rozdané karty. Chceli sme byť teda zaujímaví pre investorov, niečo sme mohli ponúknuť, aby krajina bola, aby Slovensko mohlo byť zaujímavé pre investorov. Slovensko je postkomunistickou krajinou, Slovensko má tranzitívnu ekonomiku, Slovensko potrebovalo zatraktívniť svoje podnikateľské prostredie a Slovensko preto má aj zavedenú jednoduchú rovnú daň. Jednoducho systému, ktorý predpokladal na investície, ktoré prinášali zároveň prácu, bolo aj v tých rokoch, kedy sa táto rovná daň zavádzala, tým argumentom, čo zvýhodňovalo Slovensko oproti ostatným krajinám. Ostatným krajinám, ktoré tak, ako tu bolo spomenuté, sa takisto zamýšľali nad tým, ako svoje krajiny zatraktívniť. Ja si myslím, že doteraz sme odkázaní na investície zvonku a sme preto povinní rešpektovať to, že rovná daň je pre Slovensko výhodná. Slovensko a jeho podnikateľské prostredie a pre prácu ľudí, ktoré im toto prostredie ponúka. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2012 10:44 - 10:57 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, úvodom vystúpenia by som sa chcel spýtať aj pána ministra, či mu to bolo treba. Či bolo treba otvárať zákon, ktorý bol menený zhruba pred rokom. Sú možné pozitívne dôsledky toho, že prišlo k zmene, sú jasné a evidentné znaky aj tuná v pléne, že veľa ľudí argumentuje presne tým, že nie je dobré pozerať sa v tejto otázke iba na zisky, ale zamerať sa aj iný aspekt hrania hazardných hier prostredníctvom hracích automatov, a to z dôvodu toho, že vzniká alebo môže vznikať nejaký negatívny jav spoločnosti, závislosť a podobne.
Nechcel by som sa venovať tomu, čo hovorilo, myslím, že osem ústne prihlásených predrečníkov a rečníci aj písomne prihlásení, mňa v tejto vojne argumentov zaujíma jeden jediný fakt. Hovorí sa tu o tom a páni poslanci Jana Žitňanská a Radoslav Procházka priniesli do tohoto rozhodovacieho procesu to, že na miestnej úrovni sa vedia ľudia, ktorí prichádzajú priamo do styku s negatívnymi javmi, ktoré môžu spôsobovať automaty v krčmách, nemôžme hovoriť napriek tomu, že sú stavebne oddelené nejakými sadrokartónovými priečkami, o herniach, prichádzajú s nimi do styku a môžu sa na miestnej úrovni vyjadrovať k tomu, či tieto hracie zariadenia v krčmách chcú mať, alebo nechcú mať.
Ministerstvo pod rúškou toho, že chcú viacej zainteresovať miestnych obyvateľov k tomu, aby sa na miestnej úrovni rozhodli, tak zavádza moment referenda. Viacerí tu sme sa vyjadrili, že my s referendom problém nemáme. Niekto navrhol zmenu vykonania podmienok referenda, aby sme sa netvárili, že dávame viac obyvateľom obcí, ktorí sú dotknutí hraním automatov a neželajú si tento stav, ktorý v obciach majú, a vytvárame teda podmienku účasti v referende podľa toho, akým spôsobom sa, ako sú referendá všeobecne upravené. Myslím, že viacerí navrhli, aby sme teda zmenili podmienku referenda, aby nebola nutná 50-percentná účasť, s čím sa dá viac-menej súhlasiť, pretože k tejto otázke tých ľudí, ktorých sa dotýkajú a prídu sa vyjadriť, stačila by možno absolútna väčšina toho, že či chcú tieto automaty ďalej na území mať, alebo nemať.
Je pre mňa inak zarážajúci fakt ten, že bolo to tu, myslím, spomínané aj pánom ministrom a viac-menej aj v kuloároch sa hovorí o tom, že prečo sa teda vynechávajú zastupiteľstvá, a bol spomínaný možný korupčný efekt, kedy zastupiteľstvo pod tlakom lobistov rozhodne v prospech zachovania automatov, čo nie je dobrým stavom. Myslím si, že toto je ale na riešenie úplne iné fórum a nemalo by sa tu pracovať s argumentom tým, že na miestnej úrovni sú korumpovateľní zástupcovia lobistami a my práve preto robíme nejaké opatrenia, ktoré nebojujú proti tejto korupcii, ale vyviňujú ako keby, alebo zavádza sa mechanizmus, že zastupitelia nie sú zodpovední a sú korumpovateľní, preto sa obracajme na občanov. Ak sú korumpovateľní, zvoľme iný nástroj a netvárme sa, že tu naoko ideme robiť referendá, ktoré môžu rozhodnúť o tom, či automaty na územiach obcí budú, alebo nebudú.
Možnože v prvom čítaní je dôležité spomenúť to, že existuje aj iná logika zavedenia referenda, ak s ním súhlasíme a má ministerstvo záujem, a to je otočiť ten návrh, takpovediac, na hlavu a robiť referendá nie o zakazovaní automatov, pretože je spochybniteľná účasť, ale urobiť referendum o tom, či si občania želajú takúto činnosť, či si želajú automaty na území svojich obcí. Potom by sme videli, že či majitelia, ktorí, alebo podnikatelia, ktorí by chceli prevádzkovať automaty na území daných samospráv, vyvinú dostatočnú aktivitu na to, aby nahnali 50 % ľudí do volebných miestností a či by sa väčšina z nich vyjadrila za to, že chcú mať automaty na svojom území. Nemôžme potom hovoriť o právnych problémoch, pretože zakazovať sa nič nebude. Referendá by neboli o tom, či súčasný stav niekto podporuje, a išlo by o zákazy automatov, ale ak by teda neprišlo dostatočné množstvo obyvateľov, tak by stále tie automaty v obciach ostali, ale, naopak, mohla by sa spraviť nejaká dvojročná legisvakačná doba, že automaty by z obcí zmizli a tam, kde si obyvatelia želajú, aby automaty boli, spravilo by sa miestne referendum a mohlo by prebehnúť v tom, že si obyvatelia želajú takýto stav v obciach mať.
Chcel by som povedať, že sú tam mnohé prvky, ktoré hovoria, možno niektorí kolegovia sa vyjadrili, že kozmeticky hovoria o tom, že ako keby sa naoko sprísňovali tie podmienky prevádzkovania automatov, je to stavebné oddelenie, stály dozor v herniach, zobrazenie čísla, zákaz reklamy pred herňami, možno nejaké príklady z Európy, ktoré by boli aj z hľadiska ministerstva financií zaujímavé, že toto sú elektronické zariadenia, ktoré by sa dali napojiť na internet a mohol by existovať centrálny server, ktorý by dokázal, ak ide teda o navýšenie finančných prostriedkov, centrálne sledovať obrat v týchto automatoch a ministerstvo financií by mohlo takmer na dennej báze vyhodnocovať to, akým spôsobom sa míňajú finančné prostriedky. Zároveň by to nieslo aj v sebe pridružený efekt absolútnej kontroly nad tým, akým spôsobom a kde sa automaty nachádzajú. Myslím, že tento príklad je priamo z Maďarska, i keď Maďari po roku tejto platnosti, kedy sa prispôsobili prevádzkovatelia tejto povinnosti, že museli napojiť všetky svoje automaty na centrálny server, tak v priebehu predchádzajúcich dní sme sa dozvedeli, že zakázali automaty na svojom území úplne.
Nemyslím si, že si máme až takto brať príklad, ale rozumné pravidlo, ktoré by sme dokázali urobiť a dohodnúť sa na tom, že nie každý jeden rok budeme otvárať túto otázku, kde potom tu prichádzajú štúdie psychologické o škodlivosti tohoto javu v spoločnosti, tak by sme to mohli urobiť raz a navždy poriadne.
Z dôvodovej správy, to, čo som sa pýtal aj na začiatku, že či vám to bolo, pán minister, treba, som sa presne nedozvedel dôvody, prečo to predkladáte, pretože je tu napísané, že na základe plánu legislatívnych úloh vlády. Myslím si, že táto téma, keďže vzbudzuje vášne aj v tejto sále a vzbudzuje obrovskú debatu hlavne na úrovni obcí, kde majú s týmto problémom svoje skúsenosti, dokonca tu boli priamo zo samosprávy podané konkrétne príklady, je teda otázkou, prečo práve teraz a prečo nevznikla nejaká všeobecnejšia dohoda na tom, ako sa s týmto problémom vysporiadať. Ak sa teda zaoberať hazardnými hrami a má ministerstvo financií záujem riešiť aj finančnú stránku tohoto efektu, pýtam sa na tomto mieste, prečo to nepredkladáme spoločne aj s problematikou tzv. on-line hier. Bolo by to koncepčnejšie, mohli by sme sa baviť o celkových príjmoch z hazardu, ktoré sa deje na báze hrania, a bola by tá debata omnoho úprimnejšia.
To, že pán minister spomenul, že tú debatu vydrží, je jeden fakt, ale ide o to, že toto nemá byť debata iba pre debatu, ale má upozorniť na to, že existuje relevantné množstvo argumentov, prečo nie je šťastné po roku platnosti jednej úpravy hovoriť o druhej. Viem, že tu je ako keby právny problém, ktorý avizovala prokuratúra, a teda aj ako som sa dozvedel, legislatívci na vláde, ale tá rýchlosť reakcie nesie všetky prvky ušitia tohoto návrhu horúcou ihlou.
Myslím si, že sa nedá odmietať skoro ani jeden z názorov, ktorý tu odznel, teraz nemyslím v rovine psychologických dôsledkov týchto, alebo vplyv na psychiku, sociálne rámce, rodinu a podobne, ale to, čo navrhovali kolegovia v mnohých oblastiach, že poďme sa zamyslieť nad tým, čo vlastne štát chce. Preto by som zopakoval ten názor a pravdepodobne sa dostaneme možno v druhom čítaní aj k tomu, ak si ho ministerstvo neosvojí a nepríde s vlastným pozmeňovacím návrhom, predložiť pozmeňovací návrh ten, že zadefinujme si teda, čo štát chce. Či štát chce mať herne v blízkosti škôl, keďže vieme, že tento zákon nehovorí v tejto oblasti vôbec nič. Mohla tam byť podmienka, aby sa nevyskytovali v blízkosti škôl, keďže som hovoril, či štát chce tieto automaty na území mať a dáva bianko šek celému územiu, že automaty na území štátu môžu byť a iba ten, kto nechce, tak referendom dokáže zakázať na území svojej obce. Alebo teda štát chce radšej vyslať signál, že tie automaty nie sú dobrým prvkom spoločnosti, a a priori vyhlási, že automaty nie sú vhodné na území akéhokoľvek mesta alebo obce, ale ak sa tá obec rozhodne, že tieto automaty chce mať, tak vyhlási miestne referendum, spraví sa kampaň, podnikatelia sa môžu prezentovať, či tento prvok v obci bude, a ak obec rozhodne, tak sa táto činnosť môže povoliť.
Dáme to spracovať právnikom a dúfam, že tento rozumný návrh, ktorý stavia pôvodný zamýšľaný na hlavu, pôvodný zamýšľaný návrh ministerstva na hlavu, by mohol byť priechodný v tejto poslaneckej snemovni.
Ďakujem za pozornosť a dúfam, že ministerstvo dospeje k tomu, aby tento návrh prepracovalo, a preto v závere vystúpenia by som chcel predložiť procedurálny návrh, ktorý hovorí, pán spravodajca, o tom, aby bol návrh ministerstva vrátený ministerstvu na prepracovanie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2012 19:12 - 19:14 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len v krátkosti, keďže sa nachystám na vystúpenie do rozpravy. Bolo spomenutých pánom ministrom päť vecí, ktoré má zaujali.
To, že tá predchádzajúca úprava bola účinná a spôsobila obmedzenie toho hazardu v niektorých samosprávach, tu odznelo niekoľkokrát. To znamená, že prišlo k poklesu toho. A asi to bolo účinným prvkom, aj keď to malo niektoré nedostatky, ktoré tu kolegyňa Žitňanská vyhodnotila tak, že to bola obeť kompromisu.
Referendum ako nástroj. Som už dvakrát spomenul, že je veľmi dobre a vhodne zvoleným prostriedkom. Akurát som chcel otočiť jeho logiku, to znamená, aby sa v referende nezakazovalo, ale povoľovalo, aby ľudia, či už teda na základe tých parametrov, ktoré referendum má, sa vyjadrili, či chcú alebo nechcú mať takýto spôsob podnikania na svojom území. Myslím si, že ak sa nad tým do druhého čítania zamyslia či už právnici na vašom ministerstve alebo niektorí, ktorí sú tu v parlamente, tak príde k otázke, príde k odpovedi.
Ako posledné by som chcel spomenúť, lebo sa tu hovorilo o možnom výpadku, ak by sa trošička tvrdšie zasiahlo do týchto automatov prevádzkovaných v krčmách, i keď sú teraz ako keby stavebne oddelené, je to obrovská možnosť dohnať to, a to tým, že by sme sa pozreli na legislatívu, ktorá upravuje u nás práve on line gamblovanie alebo on line hazard, keďže naša legislatíva je v tomto veľmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2012 18:46 - 18:47 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. V závere vystúpenia si spomenul možnosť, že štát teda v tomto prípade personálne obsadený ministrom financií sa môže postaviť k tej otázke, že zadefinujme si teda, čo pre spoločnosť je dobré. Keby sme sa teda skúsili pozrieť na to, že skutočne by ten paternalistický prístup štátu nemusel byť o plošnom zákaze, ale plošnom nastavení tak, že tento jav je možné povoliť samosprávnymi referendami, samozrejme, pri rešpektovaní nejakých preklenovacích lehôt. To znamená, že pri prerátaní možno finančných dopadov, možno aj zarátaní nejakých povoľovacích konaní a lepšom výbere pri on line gamblingu by sme vedeli nastaviť pravidlo tak, aby štandardne bol vyslovený ten záujem štátu spôsobom apriórneho prístupu nezriaďovať tieto prevádzky alebo túto možnosť a ak teda samospráva chce takúto prevádzku alebo prevádzku s týmito automatmi na svojom území mať, zorganizovala referendum pri všetkých podmienkach, ktoré k referendu patria, a povolila to, ak by sa dostatočné množstvo občanov vyslovilo za prevádzkovanie automatov na svojom vlastnom území.
Na prvé čítanie, si myslím, ako zámer je to jasné. Možnože pri druhom čítaní či už ministerstvo alebo niektorí kolegovia z vládnych aj opozičných strán predložia toto ako pozmeňujúci návrh. A možnože naberie podporu aj ministerstva. Ďakujem.
Skryt prepis