Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, kolegyňa, kolegovia, vážená zástupkyňa LGBTI komunity na balkóne.
Máme za sebou dosť plamennú rozpravu, ktorá začala už včera, a bavíme sa o návrhu, ktorý prišiel z dielne v súčasnosti podľa pomerov volieb z najslabšieho politického subjektu zastúpeného v pléne parlamentu, ktorý hovorí o tomto návrhu zhruba nasledovné.
V roku 2010 pri artikulácii ich politických záujmov vypracovali program. Program, ktorý sa prihlásil k téme pohnutia alebo posúvania debaty, ktorá je aj v slovenských pomeroch, v európskych pomeroch a svetových pomeroch známa pod obrovskou rodinou tzv. ľudských práv, a veľmi dobre a mnohými odborníkmi ocenený politický program, ktorý predstavili vtedy slovenským voličom, slovenskej spoločnosti. Spôsobil to, a bola to jedna z tém, že v parlamente sa z 12,2-percentnou podporou objavila liberálna strana, ktorá túto tému má tým pádom zapísanú ako keby v genetickom kóde. Následne však nastal problém, keďže pri zostavovaní téz programového vyhlásenia vlády a následne v programovom vyhlásení vlády sa táto vec do programového vyhlásenia vlády nedostala. Myslím si, že keď pán navrhovateľ uvádzal, spomínal konzistenciu v tom, že téma registrovaných partnerstiev, ak ju tak nazveme, má čo robiť v slovenskej spoločnosti a možno aj teda, keďže tento politický subjekt sa dostal do pléna parlamentu, aj v tejto sieni zákonnosti.
Chcem povedať úvodom môjho príspevku k tejto debate, že vtedy sme kandidovali spoločne na kandidátke tejto liberálnej strany, kandidovali sme tam štyria z konca kandidátky a už vtedy medzi nami štyrmi nastala dohoda, že témy, ktoré môžme nazvať etické, ľudskoprávne, témy dotýkajúce sa osobných slobôd, sú témy, ktoré majú možnosť, aby sme pri nich zastávali rozdielne názory. V súčasnom poslaneckom klube, ktorý po novom má 15 členov, som jeden zo štyroch, piatich poslancov, ktorí sa k tejto problematike stavajú tak, že - a tuná by možno prišlo k nejakej politickej deklarácii - že ja za seba môžem povedať, že ja tento návrh podporím. A pri tejto politickej rovine by som si dovolil aj chvíľočku zostať.
Vážená reprezentantka tejto komunity, ktorá, pani, slečna - pri súčasnom stave témy registrovaných partnerstiev slečna - LGBTI komunity, mám pre vás zlú správu. Mám pre vás veľmi zlú správu, pretože tento návrh neprejde. Tento návrh neprejde nie kvôli tomu, že by sa poslanci k pléne parlamentu mu nedostatočne venovali a mne z tejto debaty vyplynul jeden zaujímavý záver. Nám v súčasnej politickej realite vládne surový, chladný, tvrdý, racionálny pragmatizmus. Pri tejto rozprave sa zapojili do debaty členovia klubov Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, členovia klubu Kresťanskodemokratického hnutia a členovia klubu strany Sloboda a Solidarita. Faktickými poznámkami sa zapojilo aj pár poslancov z MOST-u - HÍD a niektorí poslanci zo strany SMER.
Mal by som pre vás dobrú správu v tom prípade, ak by na Slovensku vládla sociálna demokracia. Na Slovensku sociálna demokracia, alebo často označovaný po novom, myslím, že tento pojem sem zaviedol predseda SDKÚ, ktorý ich volá socialistami, však na Slovensku v momentálnom stave pri tejto téme nie je veľmi vidieť. Táto téma v tejto sieni zákonnosti nie je nová. Našiel som si dobové články z roku 2002, kedy inkorporovaný politický subjekt do strany SMER strana SDĽ a jej poslanec István túto tému predniesol v pléne parlamentu, ktorá bola veľmi podobná ako súčasná, súčasný návrh máme na stole. Dobové správy, a tuná je pre mňa veľké sklamanie, pretože je to takmer dekáda, dobové správy hovoria o tom, že sa diskusia na túto tému neposunula ani o jeden centimeter. Desaťročie neprinieslo nejaké nové prvky do diskusie, ale ak by som sa ich snažil pomenovať, tak sú to témy o salámovej metóde, veľký prvok historicizmu, veľký prvok ideológií, veľký prvok o tom, aké etické normy v slovenskej spoločnosti majú platiť. Počas rozpravy som a chcel by som oceniť debaty z oboch názorových platforiem a veľmi si ctím pána poslanca Kvasničku a môžem povedať, že vyslovene som sa tešil podľa toho, čo vždycky v pléne dokáže v akejkoľvek téme, ktorá ho zaujme, priniesť, aký jeho názor na túto tému tu padne a jeho ad jedna umelecký, ad jedna historický a na záver politický a ideologický rozmer v tejto téme prinesie. A tým, že si zobral ako príklad pôsobenia tejto komunity exponované osobnosti, tak upriamil pozornosť na to, že aj táto komunita má svoj kultúrny rozmer, sociálny rozmer, historický rozmer, politický rozmer.
Tá zlá správa okrem toho, že zákon neprejde, pretože poslanci strany SMER - sociálna demokracia sa vyjadrili veľmi jasne, vyjadrili sa veľmi pragmaticky a nikto im toto právo neuberá a toto vyjadrenie je veľmi jednoduché. Povedali, že na Slovensku máme omnoho dôležitejšie problémy a tento problém súčasná, jeho riešenia, súčasná slovenská spoločnosť nepotrebuje, preto je táto debata zbytočná. Predkladatelia pravdepodobne s týmto nesúhlasili a napriek tomu sa tu teda druhý deň bavíme o registrovaných partnerstvách.
Šírka debaty je dostatočná na to, aby sa ľudia vedeli rozhodnúť. A chcem iba povedať druhú zlú správu pre LGBTI komunitu, a to je tá, že vás trošička považujem v tejto prepolitizovanej téme za rukojemníkov. Ste rukojemníci debát, ktoré sa v parlamente dejú, a to na jednej strane je strana, ktorá predkladá tento návrh, ktorá by chcela túto tému posúvať, ale nie veľmi sa to darí. Tu upozorňujem na to, že je to teda najslabší politický subjekt, ktorý tu je. A rukojemníci aj tých, ktorí stoja proti. Ja by som chcel naozaj vedieť a poznať úprimný záujem ľudí, ktorí sa k tej téme vyjadrovali - prečo? Veľmi málo som sa dozvedel, prečo neexistuje v 83-člennom poslaneckom zbore vôľa túto tému posunúť, nájsť kompromisné riešenie a nezakrývať sa z môjho pohľadu aj alibistickým riešením, že Slovensko sa momentálne zaoberá úplne inými témami.
Zároveň z politického pohľadu na túto tému by som chcel podotknúť ešte jednu vec, a to je to, že ako keby sme ponúkali nejakým spôsobom odpútavanie pozornosti od činnosti vlády a tým, že sa takéto dlhé obdobie zaoberáme návrhom z dielne SaS, si vláda v pokoji vládne a ničím nevyrušuje pri jej opatreniach, ktoré smerujú úplne do iných oblastí. Nechcel by som preto dlho hovoriť a môj názor bol ten, že dá sa za každý politický subjekt alebo každého poslanca povedať jedno stručné stanovisko a tým, že vieme, že tento návrh neprejde, posunúť túto debatu napríklad do vládou zriadenej komisie, ktorá sa za minulej vlády nepodarila zriadiť, ale súčasne komunita LGBTI môže prezentovať svoje názory aj vládou posvätenom orgáne. Zároveň na pôdy iných diskusných fór, pretože tuná má prísť k rozhodnutiu, ale to rozhodnutie pravdepodobne, neviem, či ďalšiu dekádu, to, to skutočne neviem odhadnúť a nevidím do hláv jednotlivých politikov, ale politizácia tejto témy neprospieva.
Včera sa stal jeden podľa mňa, môžem ho nazvať, incident a toto neprospieva, pretože sa deje v miere symbolov. Tuná vadilo časti poslaneckej snemovni to, že bol prekrytý dúhovou vlajkou štátny symbol. Štátny symbol je o tom, že by mal spájať úplne všetkých, jedno, či ľudí z LGBTI, alebo ľudí veriacich, sociálnodemokratických, nezávislých, či z maďarskej menšiny, alebo rómskej menšiny, a tento prvok eskalácie ako keby vášní neprináša tú úprimnosť debaty, ktorá sa môže diať mimo politického záujmu. Na druhej strane uznávam, že politický záujem a artikulácia tejto témy do volebných programov je jediným možným nástrojom na to, aby prišlo k legislatívnej úprave spolunažívania alebo párového spolužitia ľudí rovnakého pohlavia.
Tú rukojemnícku drámu, ktorá sa tu deje v pozadí, pretože tu prichádza k deklaráciám jednotlivých politikov a prichádza tu k deklarácii, ktorá podľa mňa napriek tomu, že s touto agendou súhlasím, nie je veľmi dobré, aby tu niekto tieto symboly zneužíval.
Pán navrhovateľ sa podľa mňa dopustil aj veľmi strategickej chyby, a to je to, že ja neviem doteraz, ako sa napríklad rozhodne pri tejto téme Miro Kadúc alebo niektorí iní členovia môjho poslaneckého klubu, ale určite neviem, naozaj neviem, ako by hlasoval Ježiš Kristus. A táto téma podľa mňa skôr ubližuje úprimnosti tejto debaty a vnímam možno marketingový rozmer tohoto výroku. Ale upozorňujem, že svojho času aj John Lennon vyhlásil a mal pocit, že je populárnejší ako Ježiš Kristus, a veľmi si nepomohol. Samozrejme, možno sa mu lepšie predávali CD-čka, ale mám pocit, že pri téme, ktorú vtedy tlačil, a bola to téma mierového spolunažívania národov, prekryl tú tému niečím, vybral si osobnosť, ktorú si naozaj do úst brať nemusel, a veľmi svojej téme nepomohol, a preto si myslím, že toto nie je veľmi šťastné. Nie je veľmi šťastné používať na marketingové stratégie osoby, ktoré niektorí veriaci spoluobčania, a mám pocit, že v Slovenskej republike nielen formálne, ale aj vecne ich je väčšina, aby sme a priori nezatvárali dvere a aby sme ľudí, ktorí môžu byť nastavení na debatu, open minded ľudí alebo ľudí s otvorenými mysľami nejakým spôsobom odrádzali vôbec od ambície sa takýchto debát zúčastniť.
Ale bol to taký rušivý moment tvojho príspevku, ktorý viac-menej sa snažil veľmi úprimne, veľmi vecne, veľmi spôsobom debatérsky vystaveného argumentu, ktorý hovoril o tom, že existuje aj iný typ morálky, ktorý je úplne rovnako odôvodniteľný ako každý jeden, ktorý tu predkladajú kolegovia, a uhly pohľadu na akékoľvek spoločenské javy sú pre hocikoho relevantné aj pri tejto debate.
Čo si ja myslím, že k tejto debate, a možno v krátkosti len naznačím, je, že veľa ľudí tu spomínalo historický moment tohoto faktu a historický moment tejto debaty a či tu bol spomínaný Chammurapiho zákonník, Biblické texty starozákonné, tým pádom židovská tradícia, málo som tu zachytil grécku tradíciu alebo antickú, grécko-rímsku a na záver aj teda kresťanskú a v našich podmienkach kresťanskú a hlavne katolícku. Tento jav existuje veky. Každá jedna spoločnosť sa snažila nejakým spôsobom s týmto javom vysporiadať. Každá jedna spoločnosť od Chammurapiho cez všetky ostatné, ktoré som spomínal, sa snažila s javom spoločnosti, kedy fungovali nejakým spôsobom ľudia medzi sebou a evidovali ten jav, a keďže máme či už právne dokumenty ako historickoprávne dokumenty, alebo niektoré aj hmotné a ďalšie, takže každá jedna spoločnosť sa s týmto javom snažila vysporiadať. Dostali sme sa v tejto debate v línii, kedy žijeme historický unikát, a to je, že sto rokov žijeme na základe toho, že vystúpili v Anglicku sufražetky, že 53-, 54-percentný potenciál žien dokáže artikulovať svoje záujmy tak, že môžu zastávať verejné funkcie, a tento boj bolo treba vybojovať. Takisto akákoľvek iná menšina a dostali sme sa do 21. storočia a niekde niekto hovorí o hranici.
Ja sa pýtam, nie v tom zosmiešňujúcom tóne, že tá hranica môže niekedy byť posunutá do až ad absurdum, ako spomínal pán poslanec Kvasnička pri vtipnom dôvetku o tom, akým spôsobom sa budú teda do budúcnosti salámovou alebo zlou salámovou metódou posúvať tie hranice. Ja si myslím, že tá debata sa deje, hovorím ešte raz, na Slovensku minimálne za dekádu sa neposunula, tak ju veľmi salámovou nevnímam.
Chcel by som preto apelovať možno na to, aby sme ideologické hranice a zatvorené mysle otvorili tomu, že existuje v našej spoločnosti nejaké percento ľudí, ktorí žiadajú od väčšiny naplnenie svojich predstáv o živote. Ich predstavy o živote sa dostali na to, že momentálne sa môžu voľne pohybovať a voľne baviť o tom, čo by od väčšinovej spoločnosti chceli. Tu cez jeden politický subjekt priniesli návrh, že ich párové spolužitie by mohla väčšinová spoločnosť akceptovať. Väčšinová spoločnosť tento návrh dnes, alebo dnes nie, lebo hlasovanie nebude, takže o tomto návrhu budeme hlasovať pravdepodobne až budúci týždeň v utorok, čiže budúci týždeň v utorok väčšinová spoločnosť tento návrh odmietne.
Keďže som spomínal zlú správu, poviem teda aj jednu dobrú, a to je to, že po dekáde sa objavil tento návrh v pléne parlamentu a pravdepodobne, ak sa bude táto debata myslieť úprimne a táto debata prebehne na fórach, ktoré sú mimo politiky, kde vstupujú iné záujmy, aj iné záujmy okrem záujmy samotnej tejto komunity, a to je to, že koho je pri tejto debate najviac vidieť z jedného alebo z druhého tábora. Keďže toto nesie svojím spôsobom politické body, tak si myslím, že ju vieme nejakým spôsobom posúvať.
Preto apelujem na komunitu, aby tým ľuďom, od ktorých sú závislí, a to je väčšina tejto spoločnosti, skúsili predkladať svoje návrhy bez toho, lebo najviac, čo im vadilo, tak bolo to, že je tu nejaká LGBTI loby a tá ovláda médiá, ovláda spoločenský diskurz a je to iba pár ľudí z tejto komunity, ktorí sa chcú pobiť o svoje vlastné práva, a ostatní viac-menej nemajú záujem veľmi toto posúvať tak, aby väčšinová spoločnosť nadobudla dojem, že sú to všetci, ktorí by chceli napríklad upraviť svoje párové spolužitie medzi mužom a mužom a ženou a ženou spôsobom zaregistrovania svojho partnerstva.
Tento návrh mal ešte jednu kritiku. Myslím, že to hovoril poslanec Igor Matovič, že týmto zavádzame do slovenskej spoločnosti ako keby zdanie vyrovnania rodinného spolunažívania medzi mužom a ženou a spolužitia páru osôb rovnakého pohlavia. Keďže mám k tomuto ten názor, že terminologicky sa to oddeľuje, nikto asi pravdepodobne nemal záujem a asi ani nemá záujem vyrovnávať rodinné spolunažívanie a registrované partnerstvo, tak si nemyslím, že toto strašenie je celkom namieste. Práve to, že sa vyjadrujeme a musíme sa vyjadrovať pochopiteľne od tohoto rečníckeho pultu a naše rozpravy, ktoré sa tu vedú, mnohokrát rešpektujú to, že treba vyhovieť hlavne svojim voličom a v kuloároch som tento argument počul niekoľkokrát. Dokonca som sa teda snažil argumentovať tým, že tuná je teda niekto ako rukojemník a je veľmi ťažké mne pochopiť, že zrovna argumentácia o tom, že ja pri tejto téme proste ticho byť nemôžem, lebo moji voliči by mi to neodpustili, tak toto je ten moment, ktorý mne bráni nejakým spôsobom sa racionálne zamerať na to, či tento návrh poslanci, ktorí sedia v tomto pléne, budú posudzovať z racionálnych dôvodov alebo skôr z tých politických.
Záverom by som chcel požiadať pragmatických politikov vládnej strany SMER, ktorí by mali byť tí, na základe ich deklarovaného svetonázoru, na základe toho, že do parlamentu prvýkrát s touto témou prišiel práve poslanec, ktorý sedel v strane SDĽ, čiže subjektu, ktorý je jeden zo siedmich, ktorý podľa slov premiéra tejto krajiny bol inkorporovaný do SMER-u, aby sa zamysleli nad tým, či ten konzistentný postoj pri vyriešení tejto témy. Lebo, a to je môj hlavný, hlavný názor je, že túto tému nevieme nijak inak uzavrieť, iba jej vyriešením. A jej riešenie je, že nejaká časť spoločnosti na Slovensku chce upraviť svoje párové spolunažívanie, a preto by sme ju mali uzavrieť jej vyriešením. Ak títo ľudia pri hľadaní a napĺňaní svojho osobného šťastia prosia, žiadajú, protestujú, dúhovo pochodujú na území Slovenskej republiky a chcú od nás, aby sme ich ako väčšinová spoločnosť inak orientovaných ľudí vypočuli. Tak. Túto tému môžme uzavrieť len jej vyriešením. A myslím si, že ak nás o to s väčšou-menšou mierou úprimnosti žiadajú, tak by sme sa mali zamyslieť nad tým, či skutočne napĺňame ducha našej ústavy, ktorý hovorí o tom, že by sme mali rešpektovať každého jedného bez ohľadu na to, akého je pohlavia, vierovyznania a v tomto prípade aj iného názoru alebo inej sexuálnej orientácie.
Ja LGBTI komunitu považujem za menšinu. Považujem za menšinu, ktorá jasne hovorí, čo potrebuje od väčšinovej spoločnosti, a chcel by som deklarovať, že pri debate, ktorá nad týmto, pri tomto probléme sa bude otvárať, budem trpezlivo vysvetľovať, že mali by sme v slovenskej spoločnosti sa pozerať na práva každého jedného zúčastneného, každého jedného dospelého človeka, ktorý sa snaží o to, aby bolo jeho hlasu vyhovené a aby naozaj mohol nachádzať svoje šťastie, aby to bolo vyslyšané a aby sa o ďalšiu dekádu minimálne v tej debate dostali nové argumenty a možno aj aby sa v tejto sieni zákonnosti prijal právny status, ktorý rešpektuje to, že aj na Slovensku máme ľudí inej sexuálnej orientácie, ako je heterosexuálna.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
