Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, kolegyňa, kolegovia, vážená zástupkyňa LGBTI komunity na balkóne.
Máme za sebou dosť plamennú rozpravu, ktorá začala už včera, a bavíme sa o návrhu, ktorý prišiel z dielne v súčasnosti podľa pomerov volieb z najslabšieho politického subjektu zastúpeného v pléne parlamentu, ktorý hovorí o tomto návrhu zhruba nasledovné.
V roku 2010 pri artikulácii ich politických záujmov vypracovali program. Program, ktorý sa prihlásil k téme pohnutia alebo posúvania debaty, ktorá je aj v slovenských pomeroch, v európskych pomeroch a svetových pomeroch známa pod obrovskou rodinou tzv. ľudských práv, a veľmi dobre a mnohými odborníkmi ocenený politický program, ktorý predstavili vtedy slovenským voličom, slovenskej spoločnosti. Spôsobil to, a bola to jedna z tém, že v parlamente sa z 12,2-percentnou podporou objavila liberálna strana, ktorá túto tému má tým pádom zapísanú ako keby v genetickom kóde. Následne však nastal problém, keďže pri zostavovaní téz programového vyhlásenia vlády a následne v programovom vyhlásení vlády sa táto vec do programového vyhlásenia vlády nedostala. Myslím si, že keď pán navrhovateľ uvádzal, spomínal konzistenciu v tom, že téma registrovaných partnerstiev, ak ju tak nazveme, má čo robiť v slovenskej spoločnosti a možno aj teda, keďže tento politický subjekt sa dostal do pléna parlamentu, aj v tejto sieni zákonnosti.
Chcem povedať úvodom môjho príspevku k tejto debate, že vtedy sme kandidovali spoločne na kandidátke tejto liberálnej strany, kandidovali sme tam štyria z konca kandidátky a už vtedy medzi nami štyrmi nastala dohoda, že témy, ktoré môžme nazvať etické, ľudskoprávne, témy dotýkajúce sa osobných slobôd, sú témy, ktoré majú možnosť, aby sme pri nich zastávali rozdielne názory. V súčasnom poslaneckom klube, ktorý po novom má 15 členov, som jeden zo štyroch, piatich poslancov, ktorí sa k tejto problematike stavajú tak, že - a tuná by možno prišlo k nejakej politickej deklarácii - že ja za seba môžem povedať, že ja tento návrh podporím. A pri tejto politickej rovine by som si dovolil aj chvíľočku zostať.
Vážená reprezentantka tejto komunity, ktorá, pani, slečna - pri súčasnom stave témy registrovaných partnerstiev slečna - LGBTI komunity, mám pre vás zlú správu. Mám pre vás veľmi zlú správu, pretože tento návrh neprejde. Tento návrh neprejde nie kvôli tomu, že by sa poslanci k pléne parlamentu mu nedostatočne venovali a mne z tejto debaty vyplynul jeden zaujímavý záver. Nám v súčasnej politickej realite vládne surový, chladný, tvrdý, racionálny pragmatizmus. Pri tejto rozprave sa zapojili do debaty členovia klubov Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, členovia klubu Kresťanskodemokratického hnutia a členovia klubu strany Sloboda a Solidarita. Faktickými poznámkami sa zapojilo aj pár poslancov z MOST-u - HÍD a niektorí poslanci zo strany SMER.
Mal by som pre vás dobrú správu v tom prípade, ak by na Slovensku vládla sociálna demokracia. Na Slovensku sociálna demokracia, alebo často označovaný po novom, myslím, že tento pojem sem zaviedol predseda SDKÚ, ktorý ich volá socialistami, však na Slovensku v momentálnom stave pri tejto téme nie je veľmi vidieť. Táto téma v tejto sieni zákonnosti nie je nová. Našiel som si dobové články z roku 2002, kedy inkorporovaný politický subjekt do strany SMER strana SDĽ a jej poslanec István túto tému predniesol v pléne parlamentu, ktorá bola veľmi podobná ako súčasná, súčasný návrh máme na stole. Dobové správy, a tuná je pre mňa veľké sklamanie, pretože je to takmer dekáda, dobové správy hovoria o tom, že sa diskusia na túto tému neposunula ani o jeden centimeter. Desaťročie neprinieslo nejaké nové prvky do diskusie, ale ak by som sa ich snažil pomenovať, tak sú to témy o salámovej metóde, veľký prvok historicizmu, veľký prvok ideológií, veľký prvok o tom, aké etické normy v slovenskej spoločnosti majú platiť. Počas rozpravy som a chcel by som oceniť debaty z oboch názorových platforiem a veľmi si ctím pána poslanca Kvasničku a môžem povedať, že vyslovene som sa tešil podľa toho, čo vždycky v pléne dokáže v akejkoľvek téme, ktorá ho zaujme, priniesť, aký jeho názor na túto tému tu padne a jeho ad jedna umelecký, ad jedna historický a na záver politický a ideologický rozmer v tejto téme prinesie. A tým, že si zobral ako príklad pôsobenia tejto komunity exponované osobnosti, tak upriamil pozornosť na to, že aj táto komunita má svoj kultúrny rozmer, sociálny rozmer, historický rozmer, politický rozmer.
Tá zlá správa okrem toho, že zákon neprejde, pretože poslanci strany SMER - sociálna demokracia sa vyjadrili veľmi jasne, vyjadrili sa veľmi pragmaticky a nikto im toto právo neuberá a toto vyjadrenie je veľmi jednoduché. Povedali, že na Slovensku máme omnoho dôležitejšie problémy a tento problém súčasná, jeho riešenia, súčasná slovenská spoločnosť nepotrebuje, preto je táto debata zbytočná. Predkladatelia pravdepodobne s týmto nesúhlasili a napriek tomu sa tu teda druhý deň bavíme o registrovaných partnerstvách.
Šírka debaty je dostatočná na to, aby sa ľudia vedeli rozhodnúť. A chcem iba povedať druhú zlú správu pre LGBTI komunitu, a to je tá, že vás trošička považujem v tejto prepolitizovanej téme za rukojemníkov. Ste rukojemníci debát, ktoré sa v parlamente dejú, a to na jednej strane je strana, ktorá predkladá tento návrh, ktorá by chcela túto tému posúvať, ale nie veľmi sa to darí. Tu upozorňujem na to, že je to teda najslabší politický subjekt, ktorý tu je. A rukojemníci aj tých, ktorí stoja proti. Ja by som chcel naozaj vedieť a poznať úprimný záujem ľudí, ktorí sa k tej téme vyjadrovali - prečo? Veľmi málo som sa dozvedel, prečo neexistuje v 83-člennom poslaneckom zbore vôľa túto tému posunúť, nájsť kompromisné riešenie a nezakrývať sa z môjho pohľadu aj alibistickým riešením, že Slovensko sa momentálne zaoberá úplne inými témami.
Zároveň z politického pohľadu na túto tému by som chcel podotknúť ešte jednu vec, a to je to, že ako keby sme ponúkali nejakým spôsobom odpútavanie pozornosti od činnosti vlády a tým, že sa takéto dlhé obdobie zaoberáme návrhom z dielne SaS, si vláda v pokoji vládne a ničím nevyrušuje pri jej opatreniach, ktoré smerujú úplne do iných oblastí. Nechcel by som preto dlho hovoriť a môj názor bol ten, že dá sa za každý politický subjekt alebo každého poslanca povedať jedno stručné stanovisko a tým, že vieme, že tento návrh neprejde, posunúť túto debatu napríklad do vládou zriadenej komisie, ktorá sa za minulej vlády nepodarila zriadiť, ale súčasne komunita LGBTI môže prezentovať svoje názory aj vládou posvätenom orgáne. Zároveň na pôdy iných diskusných fór, pretože tuná má prísť k rozhodnutiu, ale to rozhodnutie pravdepodobne, neviem, či ďalšiu dekádu, to, to skutočne neviem odhadnúť a nevidím do hláv jednotlivých politikov, ale politizácia tejto témy neprospieva.
Včera sa stal jeden podľa mňa, môžem ho nazvať, incident a toto neprospieva, pretože sa deje v miere symbolov. Tuná vadilo časti poslaneckej snemovni to, že bol prekrytý dúhovou vlajkou štátny symbol. Štátny symbol je o tom, že by mal spájať úplne všetkých, jedno, či ľudí z LGBTI, alebo ľudí veriacich, sociálnodemokratických, nezávislých, či z maďarskej menšiny, alebo rómskej menšiny, a tento prvok eskalácie ako keby vášní neprináša tú úprimnosť debaty, ktorá sa môže diať mimo politického záujmu. Na druhej strane uznávam, že politický záujem a artikulácia tejto témy do volebných programov je jediným možným nástrojom na to, aby prišlo k legislatívnej úprave spolunažívania alebo párového spolužitia ľudí rovnakého pohlavia.
Tú rukojemnícku drámu, ktorá sa tu deje v pozadí, pretože tu prichádza k deklaráciám jednotlivých politikov a prichádza tu k deklarácii, ktorá podľa mňa napriek tomu, že s touto agendou súhlasím, nie je veľmi dobré, aby tu niekto tieto symboly zneužíval.
Pán navrhovateľ sa podľa mňa dopustil aj veľmi strategickej chyby, a to je to, že ja neviem doteraz, ako sa napríklad rozhodne pri tejto téme Miro Kadúc alebo niektorí iní členovia môjho poslaneckého klubu, ale určite neviem, naozaj neviem, ako by hlasoval Ježiš Kristus. A táto téma podľa mňa skôr ubližuje úprimnosti tejto debaty a vnímam možno marketingový rozmer tohoto výroku. Ale upozorňujem, že svojho času aj John Lennon vyhlásil a mal pocit, že je populárnejší ako Ježiš Kristus, a veľmi si nepomohol. Samozrejme, možno sa mu lepšie predávali CD-čka, ale mám pocit, že pri téme, ktorú vtedy tlačil, a bola to téma mierového spolunažívania národov, prekryl tú tému niečím, vybral si osobnosť, ktorú si naozaj do úst brať nemusel, a veľmi svojej téme nepomohol, a preto si myslím, že toto nie je veľmi šťastné. Nie je veľmi šťastné používať na marketingové stratégie osoby, ktoré niektorí veriaci spoluobčania, a mám pocit, že v Slovenskej republike nielen formálne, ale aj vecne ich je väčšina, aby sme a priori nezatvárali dvere a aby sme ľudí, ktorí môžu byť nastavení na debatu, open minded ľudí alebo ľudí s otvorenými mysľami nejakým spôsobom odrádzali vôbec od ambície sa takýchto debát zúčastniť.
Ale bol to taký rušivý moment tvojho príspevku, ktorý viac-menej sa snažil veľmi úprimne, veľmi vecne, veľmi spôsobom debatérsky vystaveného argumentu, ktorý hovoril o tom, že existuje aj iný typ morálky, ktorý je úplne rovnako odôvodniteľný ako každý jeden, ktorý tu predkladajú kolegovia, a uhly pohľadu na akékoľvek spoločenské javy sú pre hocikoho relevantné aj pri tejto debate.
Čo si ja myslím, že k tejto debate, a možno v krátkosti len naznačím, je, že veľa ľudí tu spomínalo historický moment tohoto faktu a historický moment tejto debaty a či tu bol spomínaný Chammurapiho zákonník, Biblické texty starozákonné, tým pádom židovská tradícia, málo som tu zachytil grécku tradíciu alebo antickú, grécko-rímsku a na záver aj teda kresťanskú a v našich podmienkach kresťanskú a hlavne katolícku. Tento jav existuje veky. Každá jedna spoločnosť sa snažila nejakým spôsobom s týmto javom vysporiadať. Každá jedna spoločnosť od Chammurapiho cez všetky ostatné, ktoré som spomínal, sa snažila s javom spoločnosti, kedy fungovali nejakým spôsobom ľudia medzi sebou a evidovali ten jav, a keďže máme či už právne dokumenty ako historickoprávne dokumenty, alebo niektoré aj hmotné a ďalšie, takže každá jedna spoločnosť sa s týmto javom snažila vysporiadať. Dostali sme sa v tejto debate v línii, kedy žijeme historický unikát, a to je, že sto rokov žijeme na základe toho, že vystúpili v Anglicku sufražetky, že 53-, 54-percentný potenciál žien dokáže artikulovať svoje záujmy tak, že môžu zastávať verejné funkcie, a tento boj bolo treba vybojovať. Takisto akákoľvek iná menšina a dostali sme sa do 21. storočia a niekde niekto hovorí o hranici.
Ja sa pýtam, nie v tom zosmiešňujúcom tóne, že tá hranica môže niekedy byť posunutá do až ad absurdum, ako spomínal pán poslanec Kvasnička pri vtipnom dôvetku o tom, akým spôsobom sa budú teda do budúcnosti salámovou alebo zlou salámovou metódou posúvať tie hranice. Ja si myslím, že tá debata sa deje, hovorím ešte raz, na Slovensku minimálne za dekádu sa neposunula, tak ju veľmi salámovou nevnímam.
Chcel by som preto apelovať možno na to, aby sme ideologické hranice a zatvorené mysle otvorili tomu, že existuje v našej spoločnosti nejaké percento ľudí, ktorí žiadajú od väčšiny naplnenie svojich predstáv o živote. Ich predstavy o živote sa dostali na to, že momentálne sa môžu voľne pohybovať a voľne baviť o tom, čo by od väčšinovej spoločnosti chceli. Tu cez jeden politický subjekt priniesli návrh, že ich párové spolužitie by mohla väčšinová spoločnosť akceptovať. Väčšinová spoločnosť tento návrh dnes, alebo dnes nie, lebo hlasovanie nebude, takže o tomto návrhu budeme hlasovať pravdepodobne až budúci týždeň v utorok, čiže budúci týždeň v utorok väčšinová spoločnosť tento návrh odmietne.
Keďže som spomínal zlú správu, poviem teda aj jednu dobrú, a to je to, že po dekáde sa objavil tento návrh v pléne parlamentu a pravdepodobne, ak sa bude táto debata myslieť úprimne a táto debata prebehne na fórach, ktoré sú mimo politiky, kde vstupujú iné záujmy, aj iné záujmy okrem záujmy samotnej tejto komunity, a to je to, že koho je pri tejto debate najviac vidieť z jedného alebo z druhého tábora. Keďže toto nesie svojím spôsobom politické body, tak si myslím, že ju vieme nejakým spôsobom posúvať.
Preto apelujem na komunitu, aby tým ľuďom, od ktorých sú závislí, a to je väčšina tejto spoločnosti, skúsili predkladať svoje návrhy bez toho, lebo najviac, čo im vadilo, tak bolo to, že je tu nejaká LGBTI loby a tá ovláda médiá, ovláda spoločenský diskurz a je to iba pár ľudí z tejto komunity, ktorí sa chcú pobiť o svoje vlastné práva, a ostatní viac-menej nemajú záujem veľmi toto posúvať tak, aby väčšinová spoločnosť nadobudla dojem, že sú to všetci, ktorí by chceli napríklad upraviť svoje párové spolužitie medzi mužom a mužom a ženou a ženou spôsobom zaregistrovania svojho partnerstva.
Tento návrh mal ešte jednu kritiku. Myslím, že to hovoril poslanec Igor Matovič, že týmto zavádzame do slovenskej spoločnosti ako keby zdanie vyrovnania rodinného spolunažívania medzi mužom a ženou a spolužitia páru osôb rovnakého pohlavia. Keďže mám k tomuto ten názor, že terminologicky sa to oddeľuje, nikto asi pravdepodobne nemal záujem a asi ani nemá záujem vyrovnávať rodinné spolunažívanie a registrované partnerstvo, tak si nemyslím, že toto strašenie je celkom namieste. Práve to, že sa vyjadrujeme a musíme sa vyjadrovať pochopiteľne od tohoto rečníckeho pultu a naše rozpravy, ktoré sa tu vedú, mnohokrát rešpektujú to, že treba vyhovieť hlavne svojim voličom a v kuloároch som tento argument počul niekoľkokrát. Dokonca som sa teda snažil argumentovať tým, že tuná je teda niekto ako rukojemník a je veľmi ťažké mne pochopiť, že zrovna argumentácia o tom, že ja pri tejto téme proste ticho byť nemôžem, lebo moji voliči by mi to neodpustili, tak toto je ten moment, ktorý mne bráni nejakým spôsobom sa racionálne zamerať na to, či tento návrh poslanci, ktorí sedia v tomto pléne, budú posudzovať z racionálnych dôvodov alebo skôr z tých politických.
Záverom by som chcel požiadať pragmatických politikov vládnej strany SMER, ktorí by mali byť tí, na základe ich deklarovaného svetonázoru, na základe toho, že do parlamentu prvýkrát s touto témou prišiel práve poslanec, ktorý sedel v strane SDĽ, čiže subjektu, ktorý je jeden zo siedmich, ktorý podľa slov premiéra tejto krajiny bol inkorporovaný do SMER-u, aby sa zamysleli nad tým, či ten konzistentný postoj pri vyriešení tejto témy. Lebo, a to je môj hlavný, hlavný názor je, že túto tému nevieme nijak inak uzavrieť, iba jej vyriešením. A jej riešenie je, že nejaká časť spoločnosti na Slovensku chce upraviť svoje párové spolunažívanie, a preto by sme ju mali uzavrieť jej vyriešením. Ak títo ľudia pri hľadaní a napĺňaní svojho osobného šťastia prosia, žiadajú, protestujú, dúhovo pochodujú na území Slovenskej republiky a chcú od nás, aby sme ich ako väčšinová spoločnosť inak orientovaných ľudí vypočuli. Tak. Túto tému môžme uzavrieť len jej vyriešením. A myslím si, že ak nás o to s väčšou-menšou mierou úprimnosti žiadajú, tak by sme sa mali zamyslieť nad tým, či skutočne napĺňame ducha našej ústavy, ktorý hovorí o tom, že by sme mali rešpektovať každého jedného bez ohľadu na to, akého je pohlavia, vierovyznania a v tomto prípade aj iného názoru alebo inej sexuálnej orientácie.
Ja LGBTI komunitu považujem za menšinu. Považujem za menšinu, ktorá jasne hovorí, čo potrebuje od väčšinovej spoločnosti, a chcel by som deklarovať, že pri debate, ktorá nad týmto, pri tomto probléme sa bude otvárať, budem trpezlivo vysvetľovať, že mali by sme v slovenskej spoločnosti sa pozerať na práva každého jedného zúčastneného, každého jedného dospelého človeka, ktorý sa snaží o to, aby bolo jeho hlasu vyhovené a aby naozaj mohol nachádzať svoje šťastie, aby to bolo vyslyšané a aby sa o ďalšiu dekádu minimálne v tej debate dostali nové argumenty a možno aj aby sa v tejto sieni zákonnosti prijal právny status, ktorý rešpektuje to, že aj na Slovensku máme ľudí inej sexuálnej orientácie, ako je heterosexuálna.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja mám možno - som smutný, poviem to asi tak. Myslím si, chcel som začať tým, že dávaj si, Martin, pozor pri týchto rečiach, lebo sedel som tu celý čas, keď si rozprával, a tuná je mnoho ľudí, ktorí majú absolútnu ambíciu sa vyjadriť k témam, ktoré predkladáte, ale nepočúvajú. Tuná sa niekto uráža, niekto uráža teba a ja som mal pocit, že ťa nepočúvajú. Nie je pri tom, ako som sa dozvedel, kde si vlastne čerpal pri výstavbe svojho, svojho prejavu a už sa asi stane symptomatické pre stranu SaS, že diplomové práce jednotlivých členov prinášajú do slovenskej spoločnosti veci, ako tú spomínanú diplomovú prácu vášho predsedu ohľadom rovnej dane, a ty si teraz argumentoval svojou diplomovou prácou.
Mám pocit, že urážky, homofóbia, vykrikovanie a skákanie do reči nie je cesta, ktorá môže našej krajine pomôcť. Myslím si, že hovorili ste o ambícii, že chcete otvoriť vôbec diskusiu nad touto témou, a neviete, alebo pravdepodobne tým, že tu vládne tvrdý pragmatizmus, nepríde k uzákoneniu tejto vašej ambície, tak minimálne tú debatu ste vzbudili. Minimálne to, že teraz sa tu predháňajú ľudia, ktorí chcú kritizovať zámer, a je tu dosť málo ľudí, ktorých je ochotných počúvať.
Ďakujem.

Ďakujem. Pôvodne som nechcel do tejto debaty sa zapojiť, ale po tomto tvojom vystúpení mi nedá povedať, že áno, máš právo predkladať, máš právo debatovať, máš právo otvárať diskusiu. A myslím si, že je to správne. Ale chcem sa spýtať, či je toto správny spôsob, keď podľa mňa pre tento návrh potrebuješ podporu pléna, ak chceš debatovať. Ale dourážaním všetkých, ktorí sa do tejto debaty, mám pocit, úprimne zapojili, sa podpora proste nehľadá. Mám pocit, že to klišé, ktoré párkrát zaznelo, že všetci sú nekompetentní, len ty si kompetentná a všetci idú v protismere, iba ty kráčaš správnou cestou, nie je podľa mňa dobrá cesta na to, ako hľadať túto podporu. A dokonca ja mám pocit, že ide z tých tvojich vystúpení až výsmech diskutujúcich aj tu v pléne. A takto sa ti nepodarí nájsť podporu, pretože to, aby tento návrh prešiel, je o piatej dnes závislé od toho ako ľudia, ktorí v tomto pléne sedia, budú sedieť, budú hlasovať. Ja si myslím, že troška menej arogancie a trpezlivé vysvetľovanie a empatia je skôr cesta na to aj pre ľudí, ktorí majú úprimný záujem o to, lebo z tvojho vlastného klubu je tu menej ľudí ako tých, ktorí tu sedia a nejakým spôsobom sa snažia nájsť, čo im vadí. A ja si myslím, že ak ide o paradigmatickú zmenu, tak treba veľa trpezlivosti na to, aby sa to vysvetlilo a aby všetkým bolo jasné, o čo ide. Ďakujem.

Ďakujem za príspevok.. A takisto vážiac si, v tomto prípade morálnu autoritu dvojnásobného predsedu tohoto, tejto snemovne zákonnosti, ako hovorieva Janko Mičovský. Myslím si, že rešpektovať džentlmenské dohody treba. A vítam to, že príde k nejakej následnej dohode a nebudeme môcť otvárať, čo bolo najväčším strachom všetkých poslancov zúčastnených poslaneckého grémia, že ak sa otvorí rokovací poriadok, tak bude smršť pozmeňovacích návrhov. To, čo robíme my na úplne iných miestach, je, že otvára sa otázka, a otvoril ju aj sám súčasný predseda parlamentu, a je to otázka postavenia poslanca, ako si, pán poslanec, spomínal. A to je tým, že máme veľmi starú normu, normu z roku 1989, zákona o poslancoch. Táto norma je veľmi obsolentná a v mnohých bodoch nerešpektuje súčasnú realitu. Tým, že je ambícia vedenia parlamentu ju zmeniť a zmeniť ju na širokom politickom fóre, je toto dobre. A myslím si, že pracovná komisia, ktorá sa bude touto otázkou zaoberať, má priniesť nové otázky, ktoré môžu rešpektovať aj to, čo hovoríš, a to je, že postavenie poslanca v spoločnosti má byť upravené na základe jasných pravidiel. Zároveň jedna z tých otázok je aj vykonávanie poslaneckého prieskumu a v následnom bode tejto schôdze sa jej venujem tým, že som ju otvoril.

Ďakujem. Práve smerujúc k tým pravidlám, ja som to spomenul v rozprave, že existuje debata, ktorá vyplynula teda zo zasadnutia poslaneckého grémia, bola ustanovená komisia a tá sa má zaoberať aj postavením poslanca a predpokladám aj vykonávaním poslaneckého prieskumu, takže debata nad pravidlami je. Ja beriem tento návrh, myslím si, že sledujúc čas, sa dostaneme až, je to bod 51, bývalý, čiže pravdepodobne asi nebudeme potrebovať súhlas tohoto pléna na to, aby to bolo do pondelka. A beriem to, že ak si ochotný ten návrh stiahnuť, tak v pondelok môžeme aj s podporou niektorých poslancov, ktorí majú záujem sa tejto téme venovať, takže ten tvoj poslanecký návrh, ktorý sa bude venovať pravidlám poslaneckého prieskumu, podporíme.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pani navrhovateľka, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, keď som sa hlásil do rozpravy, myslel som si, že sa tu budeme baviť o džentlmenskej dohode, ktorá vznikla a hneď na prvom poslaneckom grémiu po voľbách s tým, že nastala neštandardná situácia, že máme vlastne jednu vládnu stranu a jej poslanecký klub by ju oprávňoval podľa súčasných pravidiel založiť možno osem poslaneckých klubov. Ale tým, že rešpektujeme to, že takúto ambíciu a takéto formálne pravidlo nie je treba napĺňať úplne do bodky a je teda potrebné pristúpiť k nejakej miernej úprave rokovacieho poriadku, to znamená, že sa zverujú niektoré konkrétne právomoci do rúk predsedu parlamentu, ktorý môže program schôdze, ak to poviem veľmi jednoducho, rozšíriť, ale nemôže ho zužovať alebo skracovať rozpravu, tak toto sa pretavilo do návrhu novely rokovacieho poriadku a po následných poslaneckých grémiách sme sa dohodli na kompromise. A chcel som v rozprave iba vyjadriť, že to, čo bolo prisľúbené pri prvom čítaní, že tie problematické časti o skracovaní rozpravy a vynímaní návrhov, čiže predmetný bod 2 a 3, ktoré následne pozmeňujúcim návrhom pán spravodajca vyňal, tak tuná chcel som iba deklarovať, že prišlo k dodržaniu parametrov džentlmenskej dohody a sme pripravení takúto zmenu rokovacieho poriadku podporiť.
Čo sa ale nestalo, prišlo k ďalšiemu pozmeňovaciemu návrhu. A tuná chcem upozorniť, že je to mimo dohôd poslaneckého grémia, keďže bolo, vznikol reálny a možno oprávnený strach z toho, že teda táto jedna téma, ktorá mala rešpektovať, a skôr ten strach smeroval, že prídu poslanci možno z vládnej strany, ktorí disponujú reálnym množstvom hlasov na to, aby si ten rokovací poriadok upravili, a prídu s množstvom pozmeňujúcich návrhov, tak sa teda uzavrelo na poslaneckom grémiu to, že žiadne iné pozmeňovacie návrhy, okrem tohto konkrétneho, neprídu.
Pán poslanec ale z, a budem troška asi krutejší, z najmenšieho politického subjektu, ktorý tu teraz práve máme, túto dohodu nedodržal a predložil poslanecký návrh o, alebo teda pozmeňujúci návrh o zmene poslaneckých prieskumov. Ja chcem iba upozorniť, že nasledujúci bod, normálny, regulárny bod sa týka zmeny rokovacieho poriadku v tom, čo pán poslanec Chren spomínal, a to je to, že by sme sa mohli zamerať na zmenu uplatňovania rokovacieho poriadku v zmysle vykonania poslaneckých prieskumov. Chcem upozorniť, že keď to, čo ohlasoval predo mnou v rozprave, že chce otvárať debatu a podobne, debata je otvorená. Debata je otvorená dávno. Tento návrh je už na druhej poslaneckej, druhej schôdzi parlamentu, keďže na minulej sme ho posúvali. Zároveň existuje takzvaná pracovná komisia, ktorá sa má zaoberať postavením poslanca. A možno parametre poslaneckého prieskumu budú upravené v nej. Máte v nej zastúpeného pána poslanca Poliačika. A myslím si, že bolo by vhodnejšie na to, aby sme nerušili džentlmenské dohody, lebo skutočne tu niekto vládnu väčšinu, alebo teda väčšinu v tomto parlamente má. Tak ja aj odporúčam, aby tento predmetný návrh bol stiahnutý, pretože možnože vecne s ním aj môžeme súhlasiť, ale nemôžeme porušiť elementárnu dohodu, a to je, že k tomuto návrhu poslanci nebudú dávať žiadne pozmeňujúce návrhy.
Riskovali sme tým, že sa hovorilo o nejakom bianko šeku, a vládna väčšina odolala pokušeniu meniť rokovací poriadok a najmenší politický subjekt dáva poslanecký návrh. Nie celkom tomu rozumiem, i keď vecne a v snahe vzbudzovať debatu nad tým, že v jednotlivých výboroch nemá, ani v jednom výbore súčasne v Národnej rade nemá opozícia väčšinu, takže teoreticky sme odkázaní pri uplatňovaní kontrolných právomocí Národnej rady na milosť a nemilosť vládnej väčšiny. A zrovna kontrolná právomoc niekedy nemusí byť po vôli vládnej väčšiny a vtedy by mohol byť výborom, alebo nemusel by byť vyslaný výborom poslanecký prieskum tam, kde je treba kontrolovať potrebný výkon orgánov verejnej správy.
Preto som ja prišiel s iniciatívou a zaradil som už do, už v augustovom termíne, dávno predtým, než prebehla debata o zriadení skupiny, ktorá okrem ústavných vecí sa bude zaoberať aj zákonom o výkone, alebo, no, o mandáte poslanca. Zároveň sú to ďalšie body tejto schôdze. Tak apelujem na dodržiavanie gentlemanských dohôd jedného člena poslaneckého klubu SaS, aby tento návrh stiahol z rokovania o zmene rokovacieho poriadku, ktorý vyplynul z rokovania poslaneckého grémia.
Chcel by som teda na záver poďakovať aj navrhovateľke, že dohoda bola dodržaná. Vieme deklarovať podporu presne v tom zmysle, že pán predseda parlamentu bude mať právomoc zaraďovať nové body do rokovania schôdze a zároveň teda nebude treba pri tom konkrétnom úkone súhlas troch poslaneckých klubov, ale dávam do pozornosti, že bude sa o tom musieť následne hlasovať. Zároveň teda to, ten 4. bod, ktorý tam je, že udeľovanie pauzy, samozrejme nemá s tým nikto problém, že sa dostáva.
Možno iba podotknem, keďže na grémiu sme sa bavili o § 29a, a zrovna aj pani navrhovateľka spomínala, že možno by sme mohli pristúpiť aj k úprave rokovacieho poriadku v tom zmysle, že predseda parlamentu by nedisponoval právomocami, ktorými súčasne disponuje, o skrátení rozpravy tzv. hodinami, ktoré sa rozrátavajú potom do poslaneckých klubov a podobne, je to § 29a, ktorý by mohol vypadnúť. Ale dúfam, že sa k tejto téme dostaneme na rokovaní komisie, ktorá sa má zaoberať teda postavením poslanca a zmeny rokovacieho poriadku. Týmto pádom hovorím za, keďže sme to na poslaneckom klube u nás preberali, s touto zmenou súhlasíme a aj z titulu predsedu poslaneckého klubu tomuto prisľubujem podporu. A chceme týmto dodržať gentlemanskú dohodu tým, že rešpektujeme realitu, ktorá v poslaneckej snemovni nastala po súčasných voľbách.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený Juraj, pán predkladateľ pozmeňujúceho návrhu, ja vítam túto iniciatívu, škoda, že prichádza teraz a z opozičných lavíc, keďže svojho času som spolupredkladateľa pozval a vzal na takzvaný "šachtág" v Kremnici, kedy jeden zo spolkov, ktoré si tu spomínal, má už vytvorenú a sprístupnenú časť jedného banského diela, ktoré funguje pod nejakými barličkami, aby mohli vlastne v rámci turistického ruchu ukazovať, ako sa banská činnosť na území Kremnice, ale, ako si spomínal, aj iných miest, Pezinok, Banská Štiavnica a podobne. Je len škoda, že sa toto nestalo predmetom aj vyššej činnosti alebo väčšej aktivity ministerstva kultúry za ministrovania spolupredkladateľa Daniela Krajcera, a pravdepodobne by táto bohumilá činnosť bola už dávno uzákonená.
A teraz si myslím a dívam sa na to skôr skepticky, lebo sme závislí od podpory inej vládnej strany, či to naberie podporu. Ja sa ale pripájam k žiadosti o podporu a aj vládnej strany, pretože rozvoj turizmu a tak isto hrdosť na históriu našich banských miest by mohla byť prezentovaná aj podporou tohto pozmeňujúceho návrhu z dielne troch poslancov za stranu SaS.
Ďakujem.

Ďakujem. Zámerne som sa pripra..., prihlásil do rozpravy písomne a neskôr ústne, aby som oddelil dve témy. Keďže ja sa dívam veľmi skepticky na to, čo povedal pán predseda výboru, že z autorského zákona sa niekedy stane Zákonník práce, možno aj potom, ako jednáme pri téme autorského zákona aj pri prvom čítaní, aj pri druhom čítaní vždy v piatkových poobedňajších hodinách, a pravdepodobne záujem o autorskoprávnu ochranu bude limitovaný množstvom autorov a možno aj do budúcna aj množstvom používateľov.
To, že teraz tu vybuchujú niektoré kauzy, ktoré sa dotýkajú kolektívnej ochrany, je spôsobené tým, že čím ďalej viac a viac ľudia vnímajú možno nejakú aroganciu a prístup k, nezdravého rozumu k vykladaniu súčasného znenia zákonov, zákona a pod témou detí, ktoré musia platiť autorské odmeny kolektívnym ochrankám, sa vzbudzujú nejaké vášne. Súhlasím s tým, že táto debata môže byť vášnivá, ale mala by byť zachovaná určitá miera zdravého rozumu. A oceňujem to, že ministerstvo zapracovalo, ad jedna, do programového vyhlásenia vlády a následne to pretavilo do legislatívneho plánu vlády, kedy sa bude zaoberať autorským zákonom komplexne.
Na tomto mieste by som zas chcel zdôrazniť to, že dostávame tu, dostávame sa do rámca, kedy sa kolektívnou správou autorského, autorských práv zapája čím ďalej viacej Únia. Autorské práva a práva súvisiace môžu byť uplatňované totižto individuálne a kolektívne. Únia sa teda rozhodla, že sa pozrie na kolektívnu správu autorských práv, a to hlavne preto, že deje sa jeden veľký, jedna veľká debata o tzv. zjednocovaní alebo iniciatíve o jednotnom európskom trhu. Práve jednotný európsky trh prináša obrovské benefity pre zainteresované členské štáty. Nie sú to, nie je to iniciatíva, ktorá hovorí o tom, že mali by sme tu cez všetky členské štáty alebo členov eurozóny solidarizovať nejakým spôsobom straty alebo dlhy, ale práve iniciatíva o vytvorení, skutočnom jednotnom trhu a v tomto prípade aj pozrieť sa na to, akým spôsobom budú kolektívne spravované autorské práva, je iniciatíva, ktorá je veľmi dobrá.
Čo sa však ale mne trošička nepáči, je, že k tejto iniciatíve, naše ministerstvo kultúry označilo túto iniciatívu ako stredne dôležitú, a Slovensko vo svojom stanovisku k iniciatíve úpravy kolektívnej správy autorských práv a poskytnutí multiteritoriálnych licencií, ja sa potom budem snažiť stručne vysvetliť, o čo ide, hovoríme, alebo naše ministerstvo, ústami ministerstva, alebo naše ministerstvo kultúry hovorí, že chceme dosiahnuť predĺženie transpozičnej lehoty z 12-ch mesiacov na mesiacov 24, keďže my tu máme zásadný problém, a to je zásadná zmena autorského zákona.
Ja si však myslím, že by sme mali ísť opačnou cestou a povedať, keďže Európska únia nás tlačí na to, aby sme náš autorský zákon upravili, a to, čo z Európskej únie sem príde, transponovali do 12-ch mesiacov, tak toto je ten skutočný dôvod, keďže tu vzniká aj európsky tlak na to, aby sme mali autorský zákon čím skôr. Tak aby sme tu na národnej úrovni zabrali a problémy, do ktorých nás tlačí nielen SOZA, ale aj všetky ostatné dotknuté organizácie, samotní autori a používatelia, tak aby sme aj v možnej 12-mesačnej transpozičnej lehote sa dostali k úprave našich autorskoprávnych pomerov. Preto ja si dovolím hovoriť, že, a pravdepodobne na európskom výbore nebudem súhlasiť s tým, aby sme súhlasili s návrhom ministerstva kultúry na predĺženie transpozičnej lehoty. Ak, ak je toto stanovisko, tak potom hovorím, že nie sme dostatočne aktuálni a nie smie dostatočne flexibilní na to, aby sme autorskoprávnu ochranu riešili čím skôr, ale žiadame ešte o jeden rok rezervy na to, aby sme sa mohli baviť o, a netvrdím, že nie sú to zložité otázky, ale aj zložité otázky potrebujú jedno a razantné riešenie.
Chcem hovoriť o tom, že čo je vlastne obsahom tej, multiteritoriálneho udeľovania licencií a čo by sme vlastne, v čom má Únia teda záujem, aby sme v kolektívnej ochrane, pretože o nej sa bavíme a bavíme sa o tom, že nejakým spôsobom posunutie lehoty, úplne malilinká miniatúrna úprava by mohla nejakým spôsobom vyriešiť obrovskú právnu neistotu organizátorov kultúrnych podujatí na Slovensku.
Organizátori kultúrnych podujatí, ako sú deti, ktoré vystupujú na vianočných večierkoch alebo letných besiedkach, študenti, ktorí chodia a zorganizujú si nejaké stužkové, ale vôbec aj tí veľkí producenti akcií pri jednotlivých koncertoch sú v prostredí obrovskej právnej neistoty. Toto rozpráva aj samotná SOZA. Samotné organizácie kolektívnej správy hovoria, máme zlý zákon, nemôžeme sa pohnúť. Neviem, samozrejme, že tuná idú protichodné záujmy kolektívnych ochraniek, autorov, používateľov samosprávy atď., a nájsť medzi týmto nejakým spôsobom modus vivendi je zložité, ale nemôže to byť zložité takým spôsobom, že desať rokov tu máme normu, ktorú v poslednom období kritizujú úplne všetci.
Chcel by som teda zamerať na, na to, čo, aby, aby to aj v pléne zaznelo, čo Európska únia si sľubuje od veľkého, veľkej zmeny v ochrane autorských práv medzi členskými štátmi Európskej únie. Predložený návrh je prvým pokusom riešiť kolektívnu správu práv na úrovni Európskej únie, pretože v súčasnosti existujú len špecifické právne úpravy jednotlivých členských štátov. Cieľom je zmodernizovať prácu organizácie kolektívnej správy a zvýšiť ich transparentnosť, veľmi dôležitý moment, aby držitelia práv mohli lepšie kontrolovať, ako je nakladané s ich dielami. Dôvodom sú výsledky verejných konzultácií Komisie s organizáciami kolektívnej správy, Komisie Európskej únie, a tiež stanoviská vyjadrené v rámci verejnej konzultácie - volala sa Obsah online v rokoch 2009 a 2010 - z ktorých vyplynulo, že fungovanie niektorých organizácií kolektívnej správy, Slovensko nevynímajúc, pokiaľ ide o ich transparentnosť, riadenie, zaobchádzanie s finančnými príjmami z práv vybraných v mene držiteľov práv, nedostatočná je predovšetkým zodpovednosť určitých organizácií voči ich členom, čiže autorom, a najmä spravovanie financií týchto organizácií.
Sťažnosti súvisia napríklad s tým, že organizácie nedokážu identifikovať, ktoré diela sa verejne použili, a ak tantiémy dostávajú aj autori, aj interpreti, ktorí by ich dostávať nemali. Spomína sa prípad talianskej organizácie kolektívnych správ, ktorá v roku 2008 stratila 35 mil. eur investíciou do dlhového nástroja Investičnej banky Lehman Brothers. A sme doma. Tuná je presne ten problém, ktorý veľa ľudí aj na Slovensku, či už autorov alebo používateľov, kritizuje: netransparentný kľúč prerozdeľovania a vyberania finančných prostriedkov. Čiže samotná Európska komisia vidí problém v transparentnosti v riadení a v zaobchádzaní s finančnými prostriedkami z práv vybraných v mene držiteľov práv. V mene držiteľov práv vystupujú tieto kolektívne ochranky. A my máme, nie je to ešte na európskej úrovni, ale my máme štyri príklady z posledného obdobia, kedy kolektívna ochranka uplatnila necitlivé alebo nerozumné alebo s určitou mierou nepoužitia zdravého rozumu, a niektorí to označujú omnoho tvrdšie, výkon práva kolektívnej ochrany takým spôsobom, že, nechcem použiť veľmi pejoratívne slovo, ale nasrdila doslova verejnosť a samotných autorov, ktorí hovoria, že týmto spôsobom ako keby nechceli byť reprezentovaní. Na druhej strane všetci vnímame, že pri subsumovaní práv pod nejaký kolektívny orgán budeme sa musieť na Slovensku dohodnúť, ako to má bežať.
Čo je teda v konkrétnom návrhu tejto európskej iniciatívy? Je, že organizáciám kolektívnej správy je venovaná druhá hlava návrhu, a tá upravuje členstvo v organizácii, jej kontrolu, spravovanie finančného príjmu z práv, spravovanie práv v mene iných, v organizáciách kolektívnej správy, vzťahy s používateľmi a transparentnosť a podávanie informácie samotným držiteľom práv. Podrobný popis jednotlivých ustanovení obsahuje stanovisko Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Čo si myslím, že je dôležité k tejto téme povedať ako ad dva, čo znamená teda licencia alebo licenčná zmluva, ktorú udeľuje autor nadobúdateľovi. Udeľuje ním autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela za odmenu, ak sa nedohodnú inak. Pri kolektívne spravovaných právach poskytujú licencie organizácie kolektívnej správy. Historicky boli licencie vždy viazané na teritoriálne územie nejakého štátu, rovnako aj pôsobnosť organizácie kolektívnej správy práv. Multiteritoriálne licencie sú novým momentom, ktorý zavádza Európska únia na autorské práva pri hudobných dielach využívaných online. A sú teda absolútnou novinkou, ktorá doteraz nie je legislatívne upravená ani na úrovni EÚ, ani v žiadnom členskom štáte EÚ. Ich potreba vznikla rozvojom internetu, čo som spomínal pri predkladaní spomínaného pozmeňovacieho návrhu, s rozvojom internetu a poskytovaní služieb online, ktoré sú dostupné v celej EÚ bez ohľadu na hranice. Keďže multiteritoriálne licencie pre hudbu online budú udeľovať organizácie kolektívnej správy, je potrebné, aby všetky tieto organizácie v rámci EÚ fungovali na rovnakých zásadách. Tieto dve témy teda nemožno od seba oddeliť, preto boli spojené aj v návrhu jednej smernice.
Čiže otvoriť otázku kolektívnej správy práv na celoeurópskej úrovni a zároveň otvoriť otázku multilicencovania, sú spojené nádoby. V súčasnej praxi poskytovatelia online obsahu musia získať povolenie od každého jedného kolektívneho správcu práv v každej jednej členskej krajine, v ktorej je dielo dostupné, aby neporušili autorské práva. Tento systém je komplikovaný, finančne nákladný a podobne. Myslím si, že ak teda otvárame už tému kolektívnej správy práv z európskej iniciatívy, tak mali by sme sa dopracovať k tomu, že nežiadať Európsku úniu o dlhšie obdobie, ale urobiť všetku robotu v rámci možno 12 alebo 12-mesačného obdobia od potreby zapracovania tejto transpozície, pretože kolektívna správa autorských práv nás páli tu a teraz. Čiže chce to aj Európska únia.
Čo chcem spraviť pri, čo si myslím, že čo by sa zaviedlo novými pravidlami a je hodné to spomenúť a oceniť, je, že zmenil by sa spôsob, akým organizácie kolektívnej správy pracujú v celej Európy, a to tým, že sa zavedú nové požiadavky, ako napr. lepšia správa, ako sú napr. lepšia správa repertoáru, rýchlejšie platby členom, jasnosť tokov príjmov z výkonu práv, výročná správa o transparentnosti a dodatočné informácie poskytované priamo nositeľom práv a obchodných partnerom, napr. iným organizáciám kolektívnych správ. Členské štáty by museli zaviesť mechanizmy na riešenie sporov medzi organizáciami kolektívnej správy a nositeľmi práv. Cezhraničné udeľovanie licencií autorských práv pre použitie hudby na internete, pre iné fungovanie pre viaceré územia by sa uľahčilo, z čoho by mali prospech autori, poskytovatelia a samozrejme občania.
Stanovisko organizácie kolektívnych práv je v mnohom odlišné a môžeme sa im venovať. Neviem, či pri súčasnom zastúpení tohto fóra je teraz vhodné. Chcel by som iba spomenúť veľmi skratkovito doterajší vývoj tejto problematiky. Potreba zlepšiť fungovanie organizácie kolektívnej správy sa prejavila už v minulosti. Odporúčanie Komisie z roku 2005 o kolektívnej cezhraničnej správe autorských práv a s nimi súvisiacich práv na oprávnené online hudobné služby stanovilo viacero zásad, napr. sloboda držiteľa práv pri výbere organizácie kolektívnej správy. Organizácie kolektívnej správy sa v ňom taktiež vyzývali, aby používateľom poskytli pred rokovaním dostatočné informácie o tarifách a repertoári. Dokument obsahoval odporúčania týkajúce sa zodpovednosti držiteľov práv v rozhodujúcich orgánoch organizácie kolektívnych správ na riešenie sporov. Odporúčanie Komisie však nepredstavovalo právne záväzný nástroj a bolo obmedzené z hľadiska rozsahu.
Čiže chcem povedať, že túto iniciatívu vítam a privítal by som aj iniciatívu ministerstva, aby sme sa kolektívnou ochranou zaoberali, pretože, zaoberali tu a teraz a v 12-mesačnom horizonte a nie 24, pretože je to vhodná iniciatíva na to, aby sme vyriešili tie vypuklé problémy, ktoré tu čiastočne a veľmi minimálne upravujeme pozmeňujúcim návrhom skupiny poslancov z výboru médiá a kultúra.
Na záver by som chcel spomenúť, že užívatelia, ktorí sa v súčasnom stave dotýkajú kolektívne, alebo stretávajú s kolektívnou ochranou, nie sú spokojní. Európska únia nás do tohto problému, na vyriešenie tohto problému tlačí v rámci 27-ch štátov a mohli by sme náš národný rozmer zamerať čím ďalej viac na to, že transparentné nakladanie s vybranými prostriedkami určenými na kolektívnu správu autorských práv je vyslovene záujmom Slovenskej republiky, lebo ak to neurobíme, likvidujeme možné kultúrne podhubie. Pretože ľudia pri tejto právnej neistote nebudú mať ambíciu, ľudia, samosprávy, organizátori, žiaci, nebudú mať chuť organizovať nejaké kultúrne podujatia a navyše, ak ich zorganizujú, budeme od nich vyberať poplatky od buka do buka na základe toho, že nemáme dostatočne transparentné dosledované, čo sa s týmito finančnými prostriedkami deje.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Tak ako som spomínal v rozprave, pripravili sme tento návrh z dôvodu nutnosti priamej reakcie na to, aká ekonomická situácia na Slovensku je . A tým, že len skúsim doplniť a zvýrazniť to, že jedná sa o prevádzkovateľov alebo produkciu, ktorá ide z reprodukčných zariadení, a tam, kde sa nevyberá vstupné. To znamená, že tam, kde autorské kolektívne ochranky vyberajú podľa metrov štvorcových poplatky a v súčasnosti sú minimálne tri, ktoré v každom jednom podniku viac-menej tieto poplatky vyberajú, tak aby sa zohľadnil nejaký parameter. Zamysleli sme sa nad tým a ten parameter je výška nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch. Myslím si, že tomuto sektoru sa odľahčí. Samozrejme to, čo spomínal aj pán predseda výboru, tento návrh nemá, nemôže mať ambíciu riešiť situáciu komplexne.
Situácia, alebo komplexné riešenie môže predpokladať názory, ktoré hovoria, aby tieto zariadenia boli oslobodené an block a neplatili žiadne, alebo iný, transparentnejší, lepší a efektívnejší spôsob výberu, ktorý by bol presne identifikovateľný, ak od týchto platiteľov týchto poplatkov sú prostriedky vybrané, aby vedeli dohľadať to, ktorým umelcom na základe akého presného kľúča, transparentného, sa dostávajú.
To znamená, že snažili sme sa z hľadiska pôsobenia v opozícii vytvoriť predpoklad ten, že aspoň parciálne odľahčiť niektorým prevádzkovateľom v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.
Ďakujem.

Ďakujem. Súhlasím s tým, že púšťať veľké vášne do tejto témy nie je dobré. Na druhej strane štyri kauzy, obrovské kauzy embedovaných stránok, obce Pohorelá, matičného spolku a súčasnej veľmi živej kauzy, tzv. stužkových, kedy SOZA sa rozhodla, alebo mala zato, že môže vyberať poplatky od študentov, ktorí si organizujú stužkové, sú veľmi nešťastné.
A my by sme sa tuná nemali pozerať iba na to, akým spôsobom si niekto vykladá zákon a na základe toho hasiť požiare. Mali by sme predvídať tieto situácie. A ja sa trošička, pán predseda výboru, dívam teraz na tento pozmeňovák, ako keby sme zjemňovali to, čo ste chceli predložiť pôvodne. Pôvodný zámer bol skrátiť dobu, alebo zrušiť desaťdňovú dobu, ktorú mali organizátori povinnú, zrušiť ju úplne. Teraz zavádzate, ak tomu dobre rozumiem, minimálne dva dni a zároveň hovoríte, že ak organizátor usporiadal akciu a má zato, že autorské diela, ktoré sú tam použité, musí sa viac-menej vyviniť z toho, že nespadajú pod autorskoprávnu ochranu. Myslím si, že váš pôvodný zámer šiel ďalej. A v tejto dobe skutočne nerozumiem, prečo by sme mali brať to, čo ste predložili ako iniciatívu výboru. Rozumiem tomu, že legislatívna čistota niekedy nepustí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)