Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, rozpočet je skutočne veľká téma. Ja tu zažívam debatu po tretíkrát o rozpočte. Musím priznať, že debata pri poslednom bola turbulentnejšia aj vďaka súčasnému pánovi ministrovi, nakoniec prešiel, myslím financií. Ale kde sa v tejto debate čísel, fráz ekonomických, dobrozdaní a podobne beriem ja z výboru pre kultúru a médiá, je to hlavne kvôli tomu, že som sa veľmi potešil, keď programové vyhlásenie vlády obsahovalo práve v kapitole kultúra alebo v stati kultúra vládou uvedomelý, alebo vládou si uvedomujúci dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu a absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky na jej rozvoj. Vláda alebo nastupujúca vláda vtedy deklarovala, že, citujem, "je potrebná politika, ktorá kultúre nielen prizná spoločenskú dôležitosť, ale jej poskytne aj výraznejšiu podporu". Rozumel som výraznejšiu podporu aj finančnú. Nejde o oblasť, na ktorej sa má v nasledujúcich rokoch šetriť. Práve preto finančná podpora. Dokonca expressis verbis "finančná podpora kultúry musí vychádzať z reálnych ekonomických možností štátu a súčasne byť aj schopná napĺňať reálne stanovené ciele, priority a očakávania kultúrnej obce". Toľko k deklarovaným zámerom programového vyhlásenia vlády.
Pri podrobnom štúdiu tabuliek, ktoré sme mali k dispozícii, a pre porovnanie kapitoly, ktorú ministerstvo kultúry malo, však zastavím sa pritom neskôr, má táto ambícia a tento dobrý zámer deklarovaný cez programové vyhlásenie vlády nenapĺňa optimizmom. Chcel by som sa dotknúť, keďže nedokážem, a pán Číž, člen výboru pre kultúru a médiá, ktorý tu začiatkom svojho prejavu kritizoval to, že sme sa nezúčastnili, alebo že opozícia v nejakom všeobecnom rámci sa nezúčastnila debaty o štátnom rozpočte, nuž, musím povedať, že v tomto bode je to trošička zavádzajúce. Pretože o rozpočte, na výbore som sa ja zúčastnil a vďaka neprítomnosti práve pána Číža by bol tento výbor neuznášaniaschopný, i keď akceptujem, že bol na nejakej zahraničnej pracovnej ceste. Takže nie je pravda, pre mňa debata o rozpočte bola dôležitá, preto som sa na výbore zúčastnil. Okrem iných tém, ktoré sa týkali kolektívnej správy a poslaneckých prieskumov a potreby ich doriešenia, výbor prebehol a pán štátny tajomník Pellegrini mal možnosť zaujať a rozvinúť diskusiu aj na výbore.
Táto diskusia na výbore bola však pre mňa trošička prekvapivá, a to z dôvodov, chcel by som sa dotknúť niektorých čísel. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v kapitole celkové zdroje sa na rok 2013 rozpočtujú vo výške 189 mil. eur. Oproti schválenému rozpočtu v roku 2012 vraj dochádza k ich rastu o 7,57 mil. eur, čo by malo byť alebo je o 4,18 % v percentuálnom vyjadrení. Skutočnosť je však taká, že v súčasnom vývoji financií a v súčasnom čerpaní tejto kapitoly sa jedná o sumu 189 028 214, a keďže je teda rozpočtované 188 000 746, prichádza k reálnemu poklesu oproti tomu, čo skutočne táto kapitola v tejto oblasti čerpala. Nasledujúce údaje sú však omnoho zaujímavejšie, pretože rozpočet, ktorý bol na rok 2012 a mal v sebe zahrnuté aj údaje, plánované údaje na rok 2013 a 2014, hovoril v kapitole kultúra o sume 236 576 000. Nasledujúci rok, čiže 2014, rátal dokonca so sumou 237 miliónov. Ja sa teda pýtam, kde nastáva reálny posun o 7,57 mil. a rast o 4,18 percenta? Nedochádza. A dochádza dokonca k poklesu.
Musím priznať, že prečo som k týmto číslam prišiel. Zaujímalo ma to, akým spôsobom sa ministerstvo financií v tomto prípade a teda aj ministerstvo kultúry vysporiada s tým, že v kapitole ministerstva kultúry sa nachádzala suma, ktorá mala vykryť daň alebo poplatok za úhrady služby verejnosti, ktorú samotná RTVS eviduje vo svojej vlastnej terminológii ako daňové príjmy, pretože na rok 2013 a na rok 2014 rozpočet na tento rok rátal s nulovými, čo znamená, že by boli zrušené koncesionárske poplatky, v ľudovom označení, alebo teda úhrady za služby verejnosti. Čiže kapitola kultúry rátala so sumou 90 mil. eur, alebo 94 mil. dokonca na subjekty ako RTVS, audiovizuálny fond a TASR. Je to preto zaujímavé, keďže v reálnych číslach prichádza nie o 7,57-, 7-miliónový alebo 7,5-miliónový rast, ale o reálny 47-miliónový pokles.
Je to, je to skutočne zaujímavé, ako sa dá v akýchkoľvek štatistikách a tabuľkách šibrinkovať s číslami. Dobre. Vláda mala možno legitímny cieľ nechať financovanie RTVS na pleciach občanov a vyberať veľmi nesociálnu daň, keďže všetci, je úplne jedno, či sestrička, dôchodca, alebo neobľúbený a démonizovaný miliardár, všetci platia za zástrčku úplne rovnako. I keď sú nejaké skupiny, ktoré sú vylúčené, ale toto je marginálna záležitosť oproti tomu, pretože výber tejto dane je nastavený pre všetkých rovnako za zástrčku. Čiže keďže mali možno legitímny cieľ to zachovať a nechať tento záväzok v sume výberu 75 mil., kde 3 mil. sú priamo na výber, minúta a 72 sa dostáva priamo k RTVS, tak s týmto už nič nenarobíme. Ale záväzok vlády, ktorý som citoval na začiatku, že teda kultúra bude dostávať väčší priestor a zaslúži si po dlhoročnom, zase späť k citátu, "a dlhodobom verejnom dlhu voči kultúre" a kde sa nedá teda, alebo nemalo by sa na kultúre šetriť, čo hovorí výhľadovo na roky 2014, 2015, hovorí o tom, že nebude sa diať s týmto rezortom na tieto dva roky nič. Predpokladané zdroje v kapitole kultúra na 2014. rok oproti roku 2013 je pokles o takmer 6 mil. eur. A v 2015. roku rovnako. To znamená, neviem, načo je schválený teda rozpo..., je schválené nejaké ideové, ideová linka a načo tieto čísla teda sú na roky 2014, 2015, keď ešte nerátam ani infláciu do toho, tak tento rezort dostane oproti roku 2013 o 6 mil. menej a oproti roku 2000, a to isté v roku 2015.
Rok 2013, prečo tam je nejaký optický nárast. Je to preto, že prostriedky na sanáciu alebo na modernizáciu areálu Slovenskej národnej galérie a investičné projekty pre Rozhlas a televíziu Slovenska sú pre 2013. rok nejakým spôsobom zahrnuté. A ten nejaký spôsob ma zaujal tiež. Transfery pre verejnoprávne inštitúcie, rozumejme RTVS, audiovizuálny fond a TASR, sa v závere uvádza takáto veta: "Prostriedky potrebné na pokrytie zmluvy so štátom a RTVS sú na roky 2013 rozpočtované vo výške 28 miliónov eur, čo predstavuje 100-percentný nárast oproti schválenému rozpočtu 2012." Dovolím si povedať z tohto miesta, keďže som kritikom zmluvy so štátom, že sa jedná o diabolské peniaze. A navyše jedná sa o diabolské peniaze preto, že sa tu jedná o 100-percentný nárast. Stopercentný nárast oproti tomu, čo deklarovala minulá vláda tým, že v rozpočte chcela, aby boli určené presné a jasné peniaze s mechanizmom navyšovania o zvyšovanie HDP, a tým pádom sa snažila odpolitizovať aspoň v miere finančnej médiá verejnej služby. Stopercentný nárast zmluvy so štátom oproti rozpočtu 2012 na rok 2013, znamená 100-percentný nárast politickej závislosti médií vo finančnej báze, vo finančných otázkach, čiže zmluva so štátom musí vykrývať, síce by mala pokrývať pôvodnú tvorbu, vieme, že sa tomu tak často nedeje, čiže 28 mil. eur minister financií posúva ministrovi kultúry a ten tieto prostriedky bude za nejakých podmienok prideľovať spojenému telerozhlasu. A myslím si, že 100-percentný nárast oproti schválenému rozpočtu z roku 2012 znamená zároveň 100-percentný nárast politického ovplyvňovania médií verejnej služby cez finančné záväzky alebo financie ako také.
Myslím si, že zároveň ma však napadá pri tomto úžasnom čarovaní s číslami, že kde sa ten 100-percentný nárast vlastne vzal, keďže pôvodný mechanizmus, ak by nebol, ak by SMER nežiadal peniaze od ľudí cez koncesionárske poplatky, nespravodlivú formu dane, a teda štátny rozpočet by mal v kapitole určenú presnú sumu, tak nemohol používať nástroj alebo nebolo vhodné používať nástroj zmluvy so štátom, preto ani nemohol byť ani rozpočtovaný. Takže samotný nárast o 100 % nemá odkiaľ východisko, neviem, odkiaľ by mal narásť, keď z rozpočtu od 1. 1. 2013 mala byť určená presná a jasná suma aj z hľadiska manažmentu, dôležitá aj z hľadiska manažmentu médií verejnej služby, dôležitá aj z hľadiska plánovania nejakého vývoja a dôležitá aj z toho, že manažment by nebol prosebníčkom ministra kultúry, že by nemuseli sme sa hrať na to, že podporujeme pôvodnú tvorbu, a skutočne by dostávali médiá verejnej služby peniaze, ktoré by boli tvrdo napísané v rozpočte, a záležalo by nie od ministra financií ani od ministra kultúry, ale iba od toho, ako sa vyvíja a rastie HDP, koľko peňazí, či narastie objem, alebo nenarastie. Zmluva so štátom sa dá ovplyvňovať vždycky vyjednávaním na vláde medzi ministrom financií a ministrom kultúry a tým, že môže kolísať jej výška, médiá verejnej služby peniaze dostať môžu, alebo nemusia. Záleží asi od toho, ako poslúchajú.
Chcel by som teda povedať, že k tomuto elegantnému hraniu sa s číslami, kedy nárast o 7 mil. znamená vlastne pokles o 47, ak porovnám rozpočet na rok 2012 a kde sú zahrnuté roky 2013 a 2014, pretože, ako som spomínal, 236 mil. na rok 2013 nemôže byť o 7 mil. viac ako je 189, ktoré, alebo 188 000 746, ako hovorí súčasný návrh rozpočtu. Podľa mňa to je, a dúfam, pán minister, že sa toto nedeje vo viacerých oblastiach rozpočtu, lebo je to proste o 47 mil. menej a nie viac. Chcel by som teda povedať, ako moji predrečníci, či už predseda výboru Jarjabek alebo kolegyňa z výboru pani Vášáryová, hovorili, že kultúra bola Popoluška, dokonca i sám minister to hovoril, bola Popoluškou, slovami pani Magdy Vášáryovej, z hľadiska záujmu a peňazí a prostriedkov na tento rezort posunuté. A mám obavu podľa čísel, ktoré ste vy navrhli, že ňou aj ďalej zostáva. Stoosemdesiatdva miliónov na rok 2014 a 182 mil. na rok 2015 je, ak nie žiadny, žiadny nárast, tak je to minimálne stagnácia aj v oblasti toho. A teda je to v príkrom rozpore priamo s programovým vyhlásením vlády a toho, čo si asi pán minister do programového vyhlásenia vlády chcel zapracovať a odkázať verejnosti.
Ďalej by som možno poznamenal k celkovej debate, ktorá sa okolo rozpočtu rozbehla. A to je moment, keďže nás tu vyzývajú naši kolegovia, niekedy nám chcú nastrčiť hlavu, ako keby sme vyrastali na nejakej koncepcii Henryovej a pozerali jediný film "Atlas pokrčil ramenami" a boli sme megalibertariáni, ktorí nič iné nemajú na svojich pleciach, iba to, akým spôsobom urobiť výhody nenávidenému veľkopodnikateľskému sektoru, a ako keby nám tu, či už pán Číž alebo Blaha, navliekali nejakú hlavu, konskú hlavu neoprávnených pravičiarov, napriek tomu si myslím, že tak, ako myslím, hovoril pán predseda, poslanec Frešo, že vzbudzovať duch sociálneho zmieru pri protestoch sestričiek a následne učiteľov, je chiméra. A je chiméra postavená možno z toho, že ak je medzi realitou a človekom obrovská ideologická bariéra, tak potom tú realitu veľmi ťažko vníma.
Ja pri tomto vývoji rozpočtu a tomto napĺňaní nejakých ambícií, ktoré si minister kultúry, tým pádom aj vláda Slovenskej republiky, dali, chcem sa opýtať, kto z tých sociálnych skupín bude ďalší? Pri tomto napĺňaní rozpočtu a ak teda chcete toto dodržať, ja sa obávam, že k týmto sociálnym skupinám, a napriek tomu, že budete hovoriť, že smerujeme k sociálnemu zmieru, to môžu byť práve umelci. Chcel by som, nechcel by som byť v koži ministra kultúry, keď bude hovoriť a bude musieť obhájiť napriek tomu, čo deklaroval, že sa v podstate z hľadiska rozpočtu neudeje vôbec nič. A mať teda na uliciach ďalšiu sociálnu skupinu umelcov, ktorým súčasný rozpočet neponúka skutočne nič, žiadnu víziu systémovej zmeny, žiadnu víziu toho, kde budú priority, opisuje čísla z jedného roka na druhý, čísla zostávajú rovnaké, navyše tvrdí, ak porovnáme dva rozpočty, že 189 mil. je viac ako 238, plánovaných pôvodne bývalou vládou, je to pre mňa veľkým sklamaním. A nechcel by som naozaj byť v koži ministra kultúry, keď ďalšou sociálnou skupinou budú ľudia, ktorí v kultúre pracujú, a možno s veľkými očakávaniami vnímali aj to, čo sa im snažil odkázať ani nie pred ôsmimi mesiacmi cez to, že na kultúre sa šetriť proste neoplatí.
Pamäť tohoto národa, zachytená v kultúrnych artefaktoch, je dôležitá. A myslím si, že naozaj by slovenská kultúra nemal byť na chvoste, možno aj symbolicky, keďže som predposledný, aj úplne na konci a na záver pri tomto zastúpení v tomto pléne mojich kolegov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Zaujal ma veľmi zaujímavý uhol pohľadu na to, že doteraz som nepočul na tejto pôde, že vlastne SMER nepodporil dočasný euroval, alebo navýšenie dočasného eurovalu. Skutočný, zaujímavý point, na dva dni sa to skutočne stalo. Samozrejme pri tejto debate, ktorá často sa nesie v duchu vytrhávania z kontextov, je to pravda. Na dva dni SMER nepodporil rozšírenie a vydali sme nejaký signál z krajiny.
Ja mám skôr ale opačný problém. A to je ten, že potom SMER už robí výraznú nadprácu pri integračných snahách, alebo až, ohlasované niektorými poslancami, pri federalizačných. Alebo napr. to, čo sme mali dnes na eurovýbore, kedy pri bankovej únii v prípade novej rady dohľadu Európskej centrálnej banky slovenská vláda podporuje prijímanie rozhodnutí jednoduchou väčšinou, kde každý členský štát má jeden hlas. Jednoduchá väčšina je pre Slovenskú republiku pri prijímaní akýchkoľvek rozhodnutí na úrovni či už eurozóny alebo Európskej únie dosť nebezpečný a čím ďalej často sa objavujúci mechanizmus prijímania rozhodnutí. A toto sa zdá, že, mne zdá, ako nadpráca, kde si SMER dávno obrobil to, že na dva dni nepodporil rozšírenie dočasného eurovalu.
Ďakujem.

Ďakujem. Zaujal ma jeden bod, ktorý sa týka motivácie. A chcel by som sa vyjadriť možno z viacerých tých pohľadov, ktoré ste povedali, pán poslanec, kde stále tvrdíme, že z piatich šestín, ako bolo veľmi dobre spomenuté, si pýta SMER od občanov nové peniaze, v rámci konsolidačného úsilia viac peňazí od občanov. Konsolidačné úsilie tým pádom sa netýka vlády, ale deje sa na chrbtoch ľudí živnostníkov, podnikateľov, všeobecne občanov Slovenskej republiky. A v tomto momente to zvýraznenie tej motivácie investovať, pracovať, vzdelávať sa a vôbec snažiť sa je pre mňa aj pri čítaní a pozeraní si parametrov tohto rozpočtu takisto otázne. Vôbec snaha o zlepšenie postavenia občana v krajine, ktorá by mala stáť na ňom samom, pre mňa zostáva záhadou, ak sú kolegovia pána ministra financií takí, ktorí ohlasujú v rozhovoroch pre rôzne denníky tú motiváciu 40- až 75-percentných daní. Pri tom istom sledovaní médií som zachytil, že aj pôvodne francúzsky a známy herec Gérard Depardieu sa stal Belgičanom, pretože 75-percentné dane boli moc aj na neho. Takže z hľadiska motivácie by sa malo aj ministerstvo zamyslieť, aby nie z piatich šestín to konsolidovalo na úkor občanov, ale aby sa zameralo na šetrenie, ktoré ohlasujete často aj vy.

Ďakujem. Dodo, vnímam tvoj zápal a hnev, ktorý ťa postihol. A keďže si sa viackrát možno rečnícky pýtal otázkou, no čo sa stane, tak ja mám obavu, že sa stane to, že niekto potom, ako nastane táto praktika spálenej zeme, si sadne, vyloží nohy a dá si kokakolu. Ďakujem.

Aj ja. Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, skúsil by som možno predložiť, aby sme tento bod, keďže som posledný v rozprave, uzavreli ešte dnes a tak budem sa snažiť byť veľmi krátky, a keď prípadne pán minister - dúfam, že tu bude všeobecný súhlas, aby mohol vystúpiť v závere a zhrnúť prípadne rozpravu - alebo pán spravodajca.
Ja mám dve výhrady a keďže som bol pri otváraní tejto debaty, ešte predtým ako ste druhýkrát, ako si druhýkát otvoril debatu, pýtal som sa na začiatku: "Pán minister, bolo ti to treba?" Mám pocit aj podľa tohoto výrazu, že nie je celkom šťastný, aj keď nie som veľmi právny purista a nie celkom šťastné zahrnutie dosť hutného pozmeňováka, pozmeňujúceho návrhu pôvodne, pani podpredsedkyne parlamentu Zmajkovičovej a následne teraz ešte aj nejakým spôsobom upravený pánom Náhlikom, ktorý súvisí nie celkom s prejednávaným bodom, kde nám vzniknú pri poplatkoch možný chaos alebo neistota, ako spomínala Helenka Mezenská. Ja v tomto by som si dovolil podotknúť, že napríklad daň nie za výherné hracie, o ktorých sa bavíme, ale daň za nevýherné hracie prístroje a automaty je riešená v zákone 582/2004 Z. z. a volá sa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady. Čiže nevýherné hracie automaty aj podľa súčasného platného stavu, kedy vznik a zánik daňovej povinnosti pri takýchto, prevádzke týchto zariadení podľa legislatívy do roku 2012 aj po, podľa legislatívy platnej od 1. 12. 2012 vzniká dňom, prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúci po mesiaci, v ktorom sa nevýherný hrací prístroj začal prevádzkovať. Jediná zmena, ktorá nastala v tomto režime, je za celú platnosť tohto zákona v tom, že sa upravuje platnosť nie v danom mesiaci, kedy vznikla povinnosť, ale následne. Ja by som chcel iba týmto upozorniť na predkladateľa, že možno nebude mať chuť sa tejto téme venovať a tlačí nás nielen nevýherné hracie automaty, nielen hazard, ale obrovská téma online gamblingu alebo témy online hazardu, kde - a tu by som chcel upozorniť - Európska únia, myslím, že je to niekde zo stredu októbra tohto roku, ústami pán Michela Barniera povedala, že jeden z najprudšie rastúcich trhov v Európe, internetový trh s hazardnými hrami, nebude zatiaľ predmetom legislatívnych úprav zo strany Európskej únie, čo vlastne uviedol vo svojej správe eurokomisár pre vnútorný trh Michel Barnier. Podľa dnešnej úpravy európskeho internetového denníka EUobserver ide o trh s každoročným nárastom okolo 13 miliárd eur. Eurokomisár Barnier počas utorňajšieho stretnutia v októbri uviedol, že EÚ momentálne neplánuje podriadiť tento sektor reguláciám na komunitárnej úrovni. To ale nebráni jednotlivým členským krajinám EÚ, aby prijímali tvrdšie legislatívne opatrenia alebo legislatívne opatrenia nejaké na národnej úrovni v snahe ochraňovať spotrebiteľov a predchádzať niektorým operáciám, prepieranie špinavých peňazí, alebo nekalým praktikám pri dohodách, športových výsledkoch a podobne. Online gambling u nás nemá veľmi legislatívny právny rámec, minulá vláda nie veľmi šťastne, to priznávam, keďže je to v gescii ministerstva financií, prikročila k nejakej predstave úpravy on line gamblingu na národnej úrovni a ja túto správu z úrovne Európskej únie nevnímam veľmi pozitívne. Reguluje hocičo, ale tam, kde sa dá upraviť a budeme musieť byť odkázaní minimálne na europriestor, ak nie na globálny priestor, aby sme s online gamblingom niečo urobili.
Na konci tejto rozpravy, a pritom že sa tu naakumulovali rôzne témy, by som chcel možno ponúknuť nejakú spoluprácu, aby sme sa na tento problém pozreli, pretože cesta, ako sa to snažila riešiť minulá exekutíva, kde chcela operátorom, či už internetovým, zaviazať ich montážou nejakých technických zariadení, aby sa dalo nejakým spôsobom dohladať, kde sa on line gambling deje a kde nie a zároveň aby webové sídla niektorých, napríklad pri tom návrhu tej legislatívy by sa pod toto dal subsumovať napríklad aj Facebook, ktorý ak by daňové riaditeľstvo napríklad v Bratislave rozhodovalo, ktorý z webových sídiel teda prevádzkuje nejaké operácie, ktoré sa dejú finančne, tak podľa toho predchádzajúceho návrhu by to mohol byť napríklad aj Facebook. Je to treba z národnej úrovne, si myslím, že máme veľmi obmedzené možnosti a je to asi na takom príklade, ako keby sme chceli v Golfskom prúde vyárendovať 100 x 100 metrov a tam nejakým spôsobom chrániť, napriek tomu by sme, chrániť ten trh vnútorný, napriek tomu by sme mali pristúpiť možno po dohode a začať na V4, možno eurozóna, možno Európska únia, aby sme prikročili k nejakému opatreniu, ktorý reguláciu v sieti online gamblingu pri takomto obrovskom raste a úniku peňazí našich obyvateľov, ktorí sa týmto zaoberajú, mimo územie Slovenska, mimo územie Únie, mali sme nejaký relevantný nástroj. Iba tuto upozorňujem, aby sme neprikročili zas k nejakým veľmi cenzúrnym opatreniam a zvýšili možno alebo boli obviňovaní následne z cenzúry internetu. Ponúkam v tomto možnú nejakú spoluprácu, aby sme našli riešenie.
Späť k tomuto zákonu. Jediné, čo ma v tejto rozprave vyrušilo, bol návrh poslancov Antona Martvoňa a Petra Šucu ohľadom skrátenia, neviem, či ju nazvať legisvakačnou, ale ohľadom skrátenia lehoty z 31. decembra 2013 na jún 2013. Kolegov ctených upozorňujem na tento pozmeňujúci návrh, ktorý je v laviciach, kde navrhujú skrátiť ročnú lehotu platnosti doteraz prijatých všeobecne záväzných nariadení obmedzujúcich prevádzkovanie hazardných hier, pretože polročná lehota by mala byť postačujúca na prípravu prípadných nových všeobecne záväzných nariadení v obci riešiacich problém v súvislosti s prevádzkovaním hazardnej hry. Týmto to odôvodňujú a ja si myslím, že pôvodný návrh ministerstva je dostačujúci a nemali by sme skracovať túto lehotu a keďže aj pán Martvoň tu už nie je, ale nemyslím si, že v tejto snahe je celkom bez konfliktu záujmov, je to ten spomínaný asistent a aby toto, neviem teda, možno, že pán minister sa v záverečnej reči vyjadrí k tomu, či tento návrh podporuje alebo nie a tak, že len s tým odkazom, aby sme sa zamerali aj na, a táto debata vás nevystrašila natoľko, aby sme nepohli aj parametre a nastavovanie pravidiel v omnoho závažnejšom a do budúcna závažnejšom probléme, ktorý online gambling a hazard prináša aj našim občanom.
To je všetko, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja som celkom rád, že tuná parlamentní kolegovia ťa vydurili z toho miesta a zúčastnil si sa parlamentnej rozpravy a mohol si nám odhaliť prehľad vnútorného sveta Ľuboša Blahu. Ja som čítal tvoje knižky, teda doteraz dve, jedna z nich sa volala že Matrix kapitalizmu a tá, toto, čo som tu teraz počul, je zavádzaním matrixu a môžem ho nazvať až matrixu neomarxizmu a možno, že z tvojho pohľadu to ani nie je zlé. Len mám odkaz, keďže sa tu bavíme o daniach a táto filozofická debata sa trošička posunula, mám odkaz, alebo zopár otázok a to je to, čo hovoríš o tej rovnej dani, tak ja by som chcel vedieť, že odpovedz mi aspoň na to, čo vlastne chceš povedať? Čím by sme mali napodobňovať to Švajčiarsko a to Švédsko. Myslíš daňovými systémami? Nemali by sme ich najprv a nebola rovná daň zavádzaná preto, že nám tu chýbali tí bohatí a chceli sme ich sem prilákať? Ja by som chcel vedieť, že či tá rovná daň nebola náhodou nastavovaná na to, aby sem tí podnikatelia prišli, aby tu zamestnali ľudí a zároveň potom platili aj tie znížené dane, ktoré doma nemajú. To, čo rozprávaš, je pre mňa určitou mierou záhady, pretože celý trend, tak ako ti Rišo Vašečka alebo hovoril tuná kolegom, celý trend je o znižovaní daní a ty sám sa bojíš začiatku tzv. pretekov ku dnu. Ja ti len chcem oznámiť, že preteky ku dnu dávno začali a my máme len možnosť sa im nejakým spôsobom prispôsobiť alebo sa ich zúčastniť takým spôsobom, že budeme v nich vyhrávať tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Snažil som sa osvetliť aj iniciatívu, ktorá prišla pozmeňujúcim návrhom z nášho klubu. Pre teba, Ivan, na to dovysvetlenie k tomu a skutočne ten návrh, ktorý tu majú kolegovia rozdaný v laviciach, vnímam a myslím si, že je to "útok zľava". Je to to, aby ak teda SMER hovoril o nejakých veciach, tak možno pri hlasovaní o tomto návrhu sa presne ukáže, akým spôsobom to myslia a či naozaj chcú hovoriť o rozvŕtaní, ak už ju rozvŕtavajú, tú rovnú daň, takým spôsobom, že sa zamerajú na 25 alebo, neviem, koľko tých subjektov je, to číslo je možno sporné, ktoré zarába nad 30 mil. a do 30 mil. zachovajú 19-percentnú daň, sadzbu dane.
K poznámke o 33 štátoch od Riša Sulíka, je to presne tak a myslím si, že by sme sa nemali vzdávať niečoho, čo je funkčné a čoho sa vo svete nikto nevzdal. Práve to, že je asi boľavé zaviesť rovnú daň a možno bolí v niektorých parametroch, je zbavovať sa tohoto systému a tohto jednoduchého systému pre podnikateľov a pre ľudí, ktorí následne získavajú vytváraním, nimi vytváraných, pracovnými miestami svoje uplatnenie, je skutočne podľa mňa až, nebojím sa povedať, cesta do pekla. A štáty, ktoré sú v situácii ako Slovensko, by sa zamýšľali a boli v situácii ako Slovensko, ak pristúpili k nej, tak iba na tom zarobili. Prečo sa toho zbavujeme, je pre mňa nepochopiteľné, nechápem to.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister... (Reakcia z pléna.) Áno, môžete. Vážený pán spravodajca, vážený pán predsedajúci a vážené kolegyne, kolegovia, tým, že tu zasa prichádza k nejakému čudnému rolovaniu na prihlásenej (pozn. red.: správne má byť "prihlasovacej") tabuli, sa dostávam k slovu.
Som rád, že preberáme opäť za náš klub tú štafetu, ktorá hovorí o tom, aby sme sa mohli vyjadrovať k niektorým otázkam, ktoré nás v nastavovaní pravidiel, ktoré v tomto prípade prichádza z dielne ministerstva financií, a to, že bavíme sa o niečom, čo už v druhom čítaní do obrovskej miery ohrozuje stabilitu v našej krajine. Myslím si a takisto ako mnohí kolegovia z nášho klubu a takisto mnohí kolegovia z opozície, že nemali by sme riskovať v oblasti tak citlivej, ako sú nastavovanie ekonomických parametrov a nastavovanie a menenie čohosi, čo funguje v dobe, kedy čelíme obrovským výzvam z hľadiska toho, že funguje v spoločnosti a v ekonomickej oblasti je obrovská kríza.
Chcel by som povedať, že to, ak naozaj máme reálny funkčný mechanizmus výberu daní, ktorý na jednej strane v určitej miere zabezpečuje požiadavky na prerozdeľovanie a zabezpečuje ho v tom mechanizme, aký je nastavený, a zároveň čelíme tomu a sami od ministerstva financií cez všetkých ekonomických odborníkov, ktorí vravia o nedostatočnom výbere a neschodnosti výberu daní, na druhej strane je spôsob menenia daného mechanizmu - minimálne a veľmi korektne povedané - rizikom.
Sme obviňovaní z toho, že chceme, ako keby nejakým spôsobom rovnú daň stavať na nejaký piedestál, ktorý si nezaslúži. Ja si myslím, že podľa skutočne tabuľkových vysvetlení si v dobe, kedy zavádzaná bola, aj v dobe následnej, zaslúži minimálne takú pozornosť a takú obhajobu, aby v dobe, kde čelíme tomu, že všetky iné mechanizmy, na ktoré by mohla naša otvorená ekonomika sa spoliehať, krachujú. Je práve jeden mechanizmus jednoduchej, rovnej, relatívne nízkej dane, ktorá zabezpečuje dostatočný výber finančných prostriedkov, skutočným riskovaním. A myslím si, že ak sa len pozrieme nie do širokogeopolitického, ani nie širokoceloeurópskeho, ani nie do oblasti štátov Európskej únie združených do Európskej únie a ani nie do štátov, ktoré sú združené do eurozóny, ale iba do štyroch štátov, ktoré môžeme volať V4 alebo Vyšehradská štvorka, tak sa pripravujeme o jednu obrovskú výhodu pri rokovaniach o možných investičných výhodách, alternatívnych výhodách, ktoré v okolitých krajinách sme doteraz mali, a to bola výhoda rovnej dane a to bola aj samotná sadzba dane.
Myslím si, že pripravovať sa o túto jednu výhodu v celej ale plejáde všetkých opatrení, ktoré sa na nás hrnú z vlády a z toho, čo predstavitelia vládnej strany prichádzajú, v celom tomto balíku sa deje jeden fakt a dovolím si ho povedať aj ja, pretože pochádzam z podnikateľského priestoru a predtým, ako som sa stal poslancom Národnej rady, som bol podnikateľom. A to je ten hlavný fakt, že ak nám v celej tej plejáde vypadne ďalšia výhoda, prečo sem tie investície prechádzali, prečo naše organizácie venujúce sa možno predaju našej republiky ako investičného priestoru, ako priestoru, kde sa oplatí investovať v širokom spektre celého globálneho sveta, keď nám toto vypadne, tak sa naozaj stane nielen to, že nám firmy odtiaľto odídu, ale nám sem ani žiadne investície prichádzať nemusia. Nebudem hovoriť, že nebudú, pretože to súvisí s mnohými inými parametrami, ktoré tu sú skloňované už niekoľkými mojimi predrečníkmi, jednak písomne a následne aj ústne prihlásenými. A preto si myslím, že nie je skutočne, ak by sme sa mali spoliehať na nejakú zmysluplnú a dobrú a rozumnú zákonodarnú iniciatívu, nemyslím si, že sme sa vydali správnym smerom.
Tuná kolega Matovič predstavil jedno z možných riešení, ktoré by sa možno s určitou mierou vtipu a nadsádzky dalo nazvať zaútočením na stranu SMER zľava. Pozerám na plagát, kde je škrtnutá 23-percentná miera s označením pre všetkých, kde je rozdelená sadzba dane do dvoch polí, a to je do 30 mil. euro a nad 30 mil. eur. Podľa mojich informácií a podľa toho, čo bolo prezentované aj Igorom Matovičom, 39 % daň nad pre firmy, ktoré majú nad 30 mil. eur, sa dotýka 25, 30 subjektov, kdežto to tá 19-percentá, zachovanie tej 19-percentnej dane, hovoril o sume asi 150-tisíc, alebo v sume 150 tisícov podnikov, ktorých by sa toto zvýšenie nedotklo.
Možno je tento návrh sporný, ale z pohľadu opozičného politika, a ak sa dá vnímať ako to, akým spôsobom funguje možný ľavicový moment prístupu k rozdeleniu medzi tých, ktorí sú bohatí, a tých, ktorí naozaj vytvárajú nejaké pracovné miesta a robia to v malom, tak toto je to, čo tu ohlasujú ideológovia strany alebo, neviem, ako ich nazvať, možno aj toto je riešenie. Je to riešenie na diskusiu. Môj osobný názor k tomuto je, že jedna z výhod rovnej dane je tá, že je skutočne rovná a jej výhoda je tá, že je jednoduchá a práve zavádzanie rôznych sadzieb nemusí byť to riešenie. Ale v rámci útoku na SMER zľava je toto naozaj na zamyslenie, keďže tuná premiér krajiny hovoril o tom, že niektoré alebo všetky opatrenia, ktoré sa budú venovať konsolidácii, sa dotknú nejakých 12 %. A tuná od pána poslanca Brocku, začínajúc, cez ostatných hovoria, že, nie, nedeje sa to v 12-percentných najvyšších vrstvách, najvyšších príjmových vrstvách spoločnosti, ale deje sa to práve na úkor tých najchudobnejších a deje sa to na úkor napríklad 700-eurového príjmu, kde ak zmizne odpočítateľná položka jedna z mnohých, tak príde 700 eur zarábajúci človek o 59 eur, čo v sume v rámci roka je takmer jeden čistý alebo hrubý príjem pre tohoto človeka a zamestnanca. Kdežto na druhej strane 3 311 eur zarábajúci človek, jeho súčasne predkladaný návrh sa nedotkne vôbec nijak.
Myslím si, že je skutočne povinnosťou každého jedného zákonodarcu sa zamýšľať nad tým, či podmienky naozaj zlepšujeme alebo či podmienky skôr zhoršujeme a budeme pripravovať ľudí o prácu. Pri tomto momente by som sa chcel zastaviť a bol by som veľmi nerád, ak by sme skĺzli v tej debate na to, že neohrozuje toto opatrenie tvorbu pracovných miest. Ak by sme sa teda zamerali nie na konsolidačné úsilie iba z hľadiska úzkej skupiny, úzkeho uhla pohľadu, a to sú stav verejných financií, ale aj ten moment, ktorý tu často sa snažíme vniesť, že v plejáde pripravených riešení, ktoré niektoré môžu ísť v línii programového vyhlásenia vlády a niektoré mu odporujú, tak tuná si neberme do rúk rukojemníkov ľudí pracujúcich, kde sú závislí od množstva investícií a od toho, či tieto firmy buď sem prídu, alebo zostanú. To, že je v súčasnom stave ohlásených niekoľko tisíc zamestnancov, ktorí budú v hromadných prepúšťaniach, ktorí prídu o svoju prácu, to, že sa pred Úradom vlády organizujú protesty priamo tých zamestnancov z firiem, ktoré ohlasujú, že budú musieť prepúšťať, je dôsledok aj toho, že sú niektoré veci zatiaľ iba ohlásené. My sa zatiaľ iba bavíme o druhom čítaní, o tomto návrhu, o pochovávaní, ak to možno troška expresívne nazveme, o pochovávaní rovnej dane, a preto by som bol veľmi rád, ak by možno ministerstvo napriek tomu obrovskému tlaku na udržateľnosť verejných financií nerušilo tú výhodu, ktorú doteraz podnikatelia na území Slovenska majú.
Chcel by som teda požiadať, aby sme sa ešte v čase, ktorý nám zostáva a ktorý možno strávime nad tým, či toto bude a prejde touto snemovňou, aby sa poslanci naozaj zamysleli nad tým, či niekto neoprávnene zbožťuje nejaký inštitút alebo či tento inštitút zabezpečil na obdobie, odkedy bol zavedený, skutočný, reálny, nárast výberu finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu.
To, že to, že sme možno na inom ako ľavicovom, inej ako ľavicovej strane spektra nedokázali dostatočne možno zabezpečiť tlak na to, aby sa nám to do snemovne nedostalo, je, zdá sa, chybou, a to, že sme v druhom čítaní pri tejto téme, pre mňa teda zdvíha varovný prst a skúsim apelovať, dokiaľ sily poslancovi stačia, aby sme sa výhody, ktorú nám rovná daň a 19-percentná sadzba dane doteraz poskytovala, aby sme to nejakým spôsobom a zásadným spôsobom nemenili.
Ja by som chcel možno požiadať... (Reakcia z pléna.) Prosím? Ďakujem, aj keď som vás celkom nerozumel, kolega. Ďakujem za vašu poznámku a oceňujem, že keďže tu vy dlho trávite čas alebo ty tu dlho tráviš čas, pán poslanec, tak možnože by som, že by si sa tu mohol objaviť a bolo by dobré počuť aj tvoj názor k tejto téme a nemuseli by sme sa baviť iba v kuloároch.
Posledným bodom okrem ochrany alebo možného zachovania výhody, ktorú náš daňový systém poskytoval investorom, a teda zároveň ochrany pracovných miest, ktoré títo investori a podnikatelia podnikajúci na našom území mali pri jednoduchom daňovom systéme, ktorý toto zabezpečoval, je možno posledný rozmer a to je, keďže sa tu diali viaceré apely na zdravý rozum, aby sme sa skutočne nestali prvými, ktorí tento inštitút zrušia. Zdá sa mi to, zdá sa mi to troška také symptomatické pre Slovensko, že dokážeme v niektorých oblastiach byť pápežskejší ako pápež a v niektorých mať také čudné vízie, že sa zbavujeme reálne fungujúcich systémov možno s cieľom naozaj ich vylepšiť, ale toto by sme nemali robiť.
Ja sa pýtam možno rečnícky na záver svojho vystúpenia, že či fakt stojí zato rušiť nejaký systém, ktorý doteraz fungoval, a či fakt stojí zato posúvaním sadzby o 4 % riskovať odchod investorov, riskovať pracovné miesta našich zamestnancov a púšťať sa do síce akademických debát, ale široko spektrálnych debát pri tom, že môžme si odpovedať na úplne jednoduchú a bazálnu otázku veľmi jednoducho, a to je tým, že nerušme to, čo reálne funguje.
S týmto apelom by som si dovolil skončiť a požiadať o nepodporu tohto návrhu aj poslancov vládnej strany SMER.
Ďakujem.

Ďakujem. Skutočne ma zaujal ten prístup vymenovania veľkého strachu, dokonca reálne čísla ohľadom odchodu firiem na základe zmeny, ktorá sa chystá. Zároveň by som však možno aj rozšíril o možný príchod firiem, keďže pravidlá, ktoré sa idú zmeniť, ohrozujú aj to, že aké investície na Slovensko môžu prísť. Keďže súčasný stav nie je veľmi utešený a firmy odchádzajú, tým pádom strácajú zamestnanci prácu.
Ja by som sa chcel spýtať, či sa niekto zamýšľa nad tým, koľko firiem možno zvažovalo príchod a preinvestovanie nejakých finančných prostriedkov a o koľko týmto pádom Slovensko prichádza? Kto to zráta? A chcel by som vedieť, čo teda budeme ponúkať okrem tej slabunkej, okrem toho slabého odmeňovania, ceny, alebo slabej ceny práce, ktorú máme ako alternatívnu výhodu oproti štátom, ktoré sú tu okolo nás? To, že sme tu mali fungujúci systém rovnej dane a pravdepodobne budeme prvým štátom, ktorý ju zruší, toto bolo jedným z možných vyjednávacích pozícií pri tom, ak sme ponúkali možné investície ľudí, ktorí, alebo firiem, ktoré u nás investovať chceli. Zabiť to, čo funguje, to robí malý štát. To, čo reálne prináša peniaze aj v súčasnej situácii do štátnej kasy a zabezpečuje tie platy lekárov a učiteľov, je podľa mňa veľká miera rizika a veľká nezodpovednosť. A pri debate o malom a veľkom štáte sa mi zdá ako veľmi neúprimné, ak z ideologických hľadísk hovoríme o tom, že veľký štát alebo iný výber zabezpečí táto zmena. Myslím si, že to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, skutočne sa tu hovorilo veľa. Môj základný poznatok z celej tej širokej rozpravy, ktorá sa tu rozprúdila, je, doteraz sa snažím zistiť, či druhé čítanie k zlepšeniu toho návrhu prispeje alebo nie. Pri prvom čítaní moja idea bola, aby sme jeden z inštitútov priamej demokracie, ktorým je referendum v tejto otázke, takpovediac otočili na hlavu a skúsili sa zamerať na to, aby sme nie skutkový stav, ktorý v rámci samospráv pri gamblingu a herniach v krčmách je, referendom zakazovali, ale, ak dobehnú licencie, aby museli na miestnych samosprávach prebehnúť referendá, ktoré by, ak sa ľudia žijúci v tej-ktorej samospráve rozhodnú v referende o tom, že chcú mať takýto druh zábavy na svojom území, vlastne mohli povoliť.
Následne prišlo ministerstvo so svojou vlastnou predstavou a využilo iný inštitút priamej demokracie, petíciu, ktorú cez poslanecký návrh pána poslanca Petráka prinieslo aj do parlamentu. A v druhom čítaní sa teda stretávame s tým, že samosprávy kvôli možnej otázke alebo možnej kolízii s ústavou budú môcť rozhodnúť o tom, či budú mať na svojom území herne, petíciou.
Ja si myslím, že pri politike ako umení možného treba hľadať nejaký rozumný kompromis a treba sa pripraviť často na to, že nebudeme spokojní na sto percent. A myslím si, že petíciu, ktorá má pre mňa jeden hlavný prvok, a to je tá možnosť, že môže byť nejaká dlhodobejšia kampaň a dlhodobejšie vysvetlenie pri zbere podpisov, a je tam znížená miera účasti, ktorá je vyjadrená v pozmeňujúcom návrhu, do 30 %, ja považujem za ten rozumný kompromis. A tým pádom sa môžem s tým stotožniť a tento návrh podporím.
Zároveň uznávam dôvody ministerstva na túto úpravu, a to hlavne v tej rovine, že, ako tu spomínali mnohí kolegovia, naposledy pani poslankyňa Vaľová , existuje reálny právny problém, a preto ho treba riešiť. Takže v tejto rovine chcem podporiť návrh zákona, vylepšiť právne stanoviská, a to tak, aby, ak prebehnú skutočné petície a skutočne občania sa vyjadria, že nechcú tento jav na svojom území mať, nechcú mať herne v krčmách, občania sa mohli petíciou vyjadriť.
Chcel by som ale pánovi ministrovi možno položiť jednu otázku, ktorá ide troška nad rámec prejednávaného návrhu, ale dotýka sa otázky hrania a gamblingu alebo otázok, ktoré súvisia s on line prostredím. Myslím si, že už tu nejakí kolegovia túto otázku kládli. A to je hlavne to, akým spôsobom sa ministerstvo chce vyrovnať alebo bude vyrovnávať s otázkami a možnými nastaveniami pravidiel pri on line gamblingu.
Chcem upozorniť, že v minulom volebnom období sa na to šlo z nie celkom správneho konca, kde pri obmedzení alebo v snahe o obmedzenie on line gamblingu sa pristupovalo až k takzvaným cenzúrnym riešeniam ohľadom používania internetu. Spôsob orgánu, ktorý mal rozhodovať o tom, ktoré subjekty na Slovensku používajú a nepoužívajú on line gambling, bol nejaký, keď to nazvem, troška laický, miestneho daňového úradu v Bratislave, ktorý podľa predkladaného návrhu nie veľmi šťastne sa snažil zasiahnuť do prostredia internetu, a tým aj do prostredia on line gamblingu. Tá otázka možno znesie aj interpeláciu, ak sa nedočkáme odpovede, ale dúfam, že pri formovaní on line prostredia a prostredia na internete, zároveň nejakým spôsobom aby sme zaviazali ľudí, ktorí sa zúčastňujú týchto hier, tam nejaké pravidlá zavedieme, ale že na druhej strane neobmedzíme slobodu a neprijmeme také pravidlá, ktoré obmedzujú prístup k informáciám.
Chcem ešte podotknúť, že spolu s Richardom Vašečkom a Štefanom Kuffom sme predniesli pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý ako keby zachovával status quo ohľadom rozhodnutí miestnych samospráv. Chcel by som možno aj poprosiť o jeho podporu v prípade, že treba naozaj vylepšiť skutočný právny stav.
Chcem teda povedať záverom, že návrh ministerstva vítam, aby sa podmienky v niektorých bodoch sprísnili, aby sa upravila právna istota a docielil sa možný súlad s ústavou. A zároveň iniciatívu v podpore petičného práva podporím. Ďakujem za pozornosť a prajem dobrú chuť.