Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, ak dovolíte, zareagoval by som na pána poslanca Abrhana, ktorý sa pýtal, že kto šíri klamstvá. Ja by som sa dostal bod po bode práve k týmto bodom, kde je dôvod na moje odvolávanie, ako udával pán poslanec Brocka.
Ale zaznelo tu, že mal by som sa zobrať a mal by som jednoducho odísť. Ja chcem povedať toľko, ja ak budem cítiť potrebu a budem o...
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, ak dovolíte, zareagoval by som na pána poslanca Abrhana, ktorý sa pýtal, že kto šíri klamstvá. Ja by som sa dostal bod po bode práve k týmto bodom, kde je dôvod na moje odvolávanie, ako udával pán poslanec Brocka.
Ale zaznelo tu, že mal by som sa zobrať a mal by som jednoducho odísť. Ja chcem povedať toľko, ja ak budem cítiť potrebu a budem o tom presvedčený, že mám odstúpiť, tak odstúpim sám. Ako povedal pán predseda vlády, keď ma odvolá, tak budem odvolaný. Ale ja si myslím, že dnes tu sedíme preto, že vy máte navrhnúť takéto dôvody, aby ste presvedčili poslancov SMER-u, aby ma odvolali aj oni. Takže nech sa páči a používajte tieto argumenty ďalej.
Jedným z ťažiskových argumentov návrhu na moje odvolanie a vymenovanie nového generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zároveň aj predsedu predstavenstva Miroslava Vaďuru do funkcie bolo, že kúpil netransparentne cétečko, ako to zaznelo v argumentácii. Transparency International Slovensko zverejnila informáciu, že "Univerzitná nemocnica Bratislava v čase, keď šéfoval súčasný generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Miroslav Vaďura, kúpila 64-vrstvové CT o 400-tisíc drahšie ako nemocnica v Ostrave".
Toto tvrdenie je klamstvo. Pravdou je, že nemocnica kúpila za tú istú uvádzaciu cenu, ktorá je necelá 39 mil. eur, neporovnateľne výkonnejšie 128-vrstvové CT.
Transparency International Slovakia zároveň uviedla, že "technická podmienka, a síce chladenie vodou, vylúčila z verejného obstarávania štyroch z piatich uchádzačov". Podmienka bola stanovená preto, lebo pôvodné zariadenie fungovalo tiež na chladenie vodou. Priestor pre osadenie nového CT prístroja nemá vybudovanú ani primárnu vzduchotechniku a jej vybudovanie by si vyžiadalo dodatočné investície. Navyše chladenie vodou má veľkú prevádzkovú výhodu v tom, že v prípade poruchy chladenia sa používa priamo voda z vodovodu.
Verejné obstarávanie na predmetné CT bolo vyhlásené vo Vestníku 17. 7. 2009, ale samotný nákup bol realizovaný už za nového riaditeľa pána Buchu v decembri 2011 a príslušná faktúra bola vystavená 13. 3. a uhradená 26. 3. 2012, pričom zdroje na úhradu poskytol príspevkom v čase, keď odstupoval pán minister Uhliarik. Zdôraznil som tieto dátumy, takže chcem povedať a uvedomujem si, za koho bola hradená a kto prispel. Mňa len zaujíma, prečo používate takéto klamlivé informácie.
Dôležité informácie, zopakujem ešte raz, pán poslanec.
Pán Miroslav Vaďura spomínané CT nekúpil. Tento prístroj má celkom iné parametre. A vrcholom tejto informačnej pyramídy je, že CT prístroj kúpil nominant KDH v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Bol to tiež Miroslav, ale s iným priezviskom, volal sa Bucha. Áno, verejné obstarávanie na dané CT bolo vyhlásené vo Vestníku v júli 2009, ale nákup realizoval už spomínaný Miroslav Bucha, dokonca dostal aj finančný príspevok od bývalého ministra zdravotníctva pána Uhliarika tesne pred jeho odchodom z ministerského postu. To je prvá vec.
Ďalším argumentom údajne netransparentnosti menovania Miroslava Vaďuru do funkcie generálneho riaditeľa je, že vraj ako riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava plánoval predaj pozemkov na Kramároch. Je priam iróniou, že práve tento dôvod vyvracajú samotné závery kontroliek za ministra Ivana Uhliarika, kde sa uvádza, že plánovaný odpredaj bol pripravený v súlade so zákonom.
O akej netransparentnosti teda hovoríme? Ja tomu nerozumiem. A čo bolo porušené? Veď cena za pozemky sa stanovila zákonným postupom na základe ocenenia znaleckou organizáciou. Osobitne ponukové konanie sa vyhlásilo za cenu, ktorú stanovil znalec v zmysle právneho predpisu. Aj to bolo podľa vás chyba?
Ale dôležitý je záver tohto príbehu, že k odpredaju prebytočného majetku štátu napokon nedošlo, pretože obe strany vzhľadom na zistenú existenciu súdneho sporu ešte z roku 1992 sa dohodli a odstúpili od kúpnej zmluvy.
Ale poďme k faktom.
Predmetom odpredaja boli pozemky označené v liste vlastníctva výhradne ako zastavané plochy a nádvoria, resp. ostatné plochy vrátane plochy určenej na krízové pristávanie vrtuľníka. V zmysle zákona o civilnom letectve táto plocha nespĺňa atribúty takzvaného malého letiska a každé pristátie záchrannej služby je výhradne v kompetencii a na zodpovednosti pilota. Nemocnica v rámci odpredaja zabezpečila funkčnosť všetkých vtedajších činností v danom priestore, okrem iného aj prístupovej cesty k pristávacej ploche, ako aj k ďalším prevádzkovým budovám. Funkčnosť všetkých objektov na predmetných pozemkoch bola zabezpečená zmluvou o zriadení vecného bremena, a to bezodplatne a časovo neobmedzene. To znamená, že v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k následnému ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti.
O predaji prebytočného majetku pozemkov vo vlastníctve nemocnice rozhodla nemocnica v októbri 2009. Dôvodom bol fakt, že nemocnica potrebovala krízové investície na zabezpečenie základnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov a vtedajšie príjmy zo zdravotného poistenia totiž nezodpovedali vynaloženým nákladom na zdravotnú starostlivosť. Navyše nemocnica z titulu svojej regionálnej príslušnosti k Bratislavskému samosprávnemu kraju nemala možnosť čerpať prostriedky z fondov Európskej únie, tak ako ostatné nemocnice. Jediným riešením pre štatutára bolo teda odpredaj prebytočného majetku štátu, ktorý na seba viazal každoročne neefektívne a zbytočné prevádzkové náklady.
Osobitné ponukové konanie prebehlo v zmysle platnej legislatívy pri dodržiavaní všetkých zákonných požiadaviek. To znamená, že štatutár získal predbežný súhlas Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ponúkol prebytočný majetok v rámci ponukového konania štátnym organizáciám, ktoré oň však neprejavili záujem, informáciu zverejnil v celoštátnom denníku ako v povinnom elektronickom registri vedenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Cena bola stanovená jediným možným zákonným postupom, teda na základe ocenenia stanoveného znaleckou organizáciou. Presný postup stanovuje zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. To znamená, že nemocnica musela osobitné ponukové konanie vyhlásiť za cenu, ktorú stanovil znalec v zmysle vyššie citovaného právneho predpisu v súlade so zaradením predmetných pozemkov na liste vlastníctva.
Po splnení všetkých zákonom stanovených náležitostí nemocnica vyhlásila súťaž, na ktorú reagoval jeden záujemca. K odpredaju prebytočného majetku štátu však napokon nedošlo a dňa 2. 7. 2010 sa obidve strany vzhľadom na zistenú existenciu súdneho sporu ešte z roku 1992 dohodli na odstúpení od kúpnej zmluvy, čo potvrdil aj notársky úrad 11. 7. 2010.
A teda zdôrazňujem, žiaden predaj pozemkov sa neuskutočnil, tak ako v médiách zaznievalo dlho, že pán Vaďura pozemky predal. Potvrdzuje to aj záznam o výsledkoch následnej finančnej kontroly ministerstva zdravotníctva z 26. 7. 2010, ktorú nariadil vtedajší minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, a kontrola jednoznačne preukázala, že v postupoch štatutára nedošlo k žiadnemu pochybeniu a že nemocnica konala v súlade s ustanoveniami zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
A teda zdôrazňujem ešte raz, žiadny predaj sa neuskutočnil napriek tomu, že to tu dlhodobo v médiách a z úst opozičných politikov zaznievalo.
Dámy a páni, tretia vec, ktorú mi vyčítate, a síce finančné krytie pre platy zdravotníkov. Chcel by som povedať, že tejto otázke sa na ministerstve zdravotníctva venujeme už skoro štvrtý rok a nie je pravdou, ako tu zaznelo, že pre všetkých zdravotníckych pracovníkov je to, sú to iba nejaké omrvinky a nie je to žiadne systémové riešenie. Ak mi dovolíte, chronologicky by som vysvetlil postup vzniku celého tohto zákona a následne by sme sa dostali aj k samotným číslam.
Absolútne prvá požiadavka, ktorá bola zo strany sestier a pôrodných asistentiek a komôr a odborových organizácií, bola, aby tento zákon, ktorý vznikne pre všetky zdravotnícke povolania a pre všetky kategórie, bol zákon taký istý, ako platí pre lekárov. V tejto chvíli máme zákon, ktorý je absolútne filozoficky nastavený tak ako pre lekárov, a preto je v rámci zákona 578.
Po druhé. Požiadavka bola, aby zákon platil nielen pre sestry a pôrodné asistentky, ale aj pre všetkých zdravotníckych pracovníkov, a som veľmi rád, že všetkých 25 kategórií zdravotníckych pracovníkov tento zákon obsiahne, lebo si myslím, že pre všetky ústavné zdravotnícke zariadenia sú všetky tieto funkcie týchto zdravotníkov veľmi, veľmi, veľmi dôležité.
A čomu som veľmi rád, a to som a chcem poďakovať pánovi premiérovi aj pánovi ministrovi financií, že po našich viacerých stretnutiach a debatách v lete sa mi podarilo presvedčiť, že finančné prostriedky budú veľmi dôležité na to, aby sme ohodnotili nielen zdravotníckych pracovníkov v našich zdravotníckych zariadeniach ústavných, a teda v tých, ktoré sú pod gesciou ministerstva zdravotníctva, ktorých je 39, a zdravotníckych pracovníkov je to 18-tisíc, ale aj pre ústavné zdravotnícke zariadenia, ktorých je skoro 80 a ktoré patria toho času pod vyššie územné celky, pod mestá, pod obce alebo ktoré sú toho času aj v prenájme a sú v rukách u súkromníka. Pretože si myslím, že je veľmi dôležité, naozaj, aby všetci zdravotnícki pracovníci, aj títo, dostávali za vykonanú prácu, za rovnako vykonanú prácu rovnakú mzdu.
Takže dnes som rád, že predstavujeme zákon, ktorý spĺňa tieto tri základné požiadavky zdravotníckych pracovníkov a odborov, ktoré boli na začiatku.
Čo je veľmi dôležité, je dôležité povedať, že týchto 25 zdravotníckych kategórií sme rozdelili tak, ako to teraz platí podľa Zákonníka práce, a síce koeficienty sme priradili podľa náročnosti, podľa vzdelania, odbornosti, špecializácie a v dnešnej chvíli môžeme povedať, že to, čo určujeme daným zákonom, je minimálna výška základnej zložky mzdy. Upozorňujem, minimálna výška základnej zložky mzdy, to znamená, táto základná zložka mzdy, ktorá predstavuje niekde 70, niekde 80 %, môže byť aj, samozrejme, vyššia. A to sú už spomínané nemocnice, ktoré ste mi tu spomínali a vraveli ste mi o tom, že bol som v Košiciach vypískaný.
Áno, bol som v súčasnosti asi v 20 nemocniciach a som smutný, že práve tam, skadiaľ som, v nemocnici som bol vypískaný, pretože sú to nemocnice tie naše, ktoré, v tejto chvíli to zvyšovanie platov nebude sa do takej miery ich týkať, ale chcem povedať, že nebudú sa ani tieto mzdy znižovať. A hovorím preto znižovať, pretože odborári a odborárky zo začiatku tvrdili, že tieto mzdy sa budú znižovať. Preto som sa rozhodol osobne ísť a navštíviť týchto zdravotníckych pracovníkov, postaviť sa pred nich a s nimi sa rozprávať, aby mi dali otázky, v akom zmysle a v akom smere vidia nebezpečie toho-ktorého zákona a aby sme si prebrali jednotlivé konkrétnosti.
Chcem len povedať toľko, zákon v roku 2012, a to Ústavný súd mu vytkol, bol protiústavný aj z toho dôvodu, že nebol finančne krytý. A preto ja som zdôraznil leto, kedy som sa stretával s pánom predsedom vlády a s pánom ministrom financií, či do toho ideme a či finančné krytie v tomto prípade v objeme 55 mil. bude - a to je rozdiel medzi mnou a mojím predchodcom pánom Uhliarikom, kedy sľúbil, že tie peniaze budú a že budú z liekovej politiky, ale akosi v praxi sa, ako v praxi sme ich nevideli a museli sme tie tranže pre lekárov rozdeliť a museli sme to riešiť iným spôsobom.
Takže ja to vnímam ako zodpovedne z mojej strany a dnes môžem povedať, že informácie, ktoré sa šíria, že tieto mzdy nie sú kryté, môžem zagarantovať, že sú garantované, pretože v budúcom roku v rozpočte sú zaviazané práve za takýmto účelom. To je jedna vec.
Za ďalšie chcem garantovať, že v našich zdravotníckych zariadeniach, teda v štátnych, sa jedná o 18-tisíc zdravotníckych pracovníkov, a keďže my sme väčšinou ten zákon 62, ktorý už síce nebol účinný, ale zachovali sme jeho charakter, aj obsah plnenia, a tie mzdy boli vyššie oproti nemocniciam, kde ten markantný rozdiel bude teraz jasný, jedná sa pre 18-tisíc zdravotníckych pracovníkov navýšenie o 10 mil. eur a pre zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, ktorí nie sú v gescii ministerstva zdravotníctva, navýšenie o 45 mil. eur. Chcem povedať, že pre 20-tisíc zdravotníckych pracovníkov sa navýšia mzdy o 45 mil. eur. Takže ja si myslím, že je to riadna zmena, ako to dnes už zaznelo, niektoré sestry a zdravotnícki pracovníci to v priemere pocítia niekedy zvýšenie o 200 až 300 eur.
Takže ja za tento zákon, samozrejme, budem ďalej presviedčať zdravotníckych pracovníkov, že je dobrý. A veľakrát sa stretávam s tým a nedá mi nepovedať, že myslím si, že hlavné predstaviteľky odborovej organizácie si riešia ako keby svoje politické ambície a nehovoria ľuďom pravdu. Pretože, ešte raz opakujem, ak z 20 nemocníc ma vypískali v jednej, tak ja som tomu rád, ale my sme si aj povedali, že jednoducho prečo.
A čo chcem zároveň dodať, a to je poučenie, samozrejme, aj pre mňa, že napriek tomu, že sú to naše nemocnice, tak je veľmi dôležité, aby naši riaditelia komunikovali so svojimi zamestnancami. Pretože ak som spomínal, že minimálna výška základnej zložky mzdy tvorí 70 alebo 80 %, ďalší priestor sú zákonné nároky zo služieb nočných, nadčasov a, samozrejme, kolektívna zmluva. My tu nesmieme zabudnúť na jednu vec, a to je možnosť vyjednávania tej-ktorej nemocnice, záleží podľa toho, aké finančné prostriedky má. A mám za to, aby si ten-ktorý zamestnávateľ aj na základe toho, aké kritériá so zamestnancami sa dohodne, na základe toho, aby to nepohnulo zložkou tých svojich zamestnancov, zamestnancov motivovalo.
A len tak pre zaujímavosť chcem povedať, že v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú pod gesciou ministerstva zdravotníctva, je priemerná mzda sestry 1 100 až 1 200 eur a v nemocniciach, ktoré sú VÚC-karské alebo ktoré sú toho času u súkromníka, je 650 až 700 eur. Takže ten rozdiel tam bude zjavný.
To je, čo sa týka zákona o odmeňovaní a jeho krytia, takže ešte raz chcem zdôrazniť, že to krytie tam je a tých 55 mil. eur v budúcom roku bude adresných práve za týmto účelom, aby išlo na mzdy.
V ďalšom bode, čo sa týka môjho odvolávania, bol titul korupcia, a že som vraj do praxe nezaviedol žiadne opatrenia, ktoré by zamedzovali takéto riešenia. Ešte raz zopakujem, vy ste tu, pán poslanec, a viacerí ste vraveli, že vo všetkých nemocniciach, ktoré sú v našej správe, sme zaviedli mailové protikorupčné schránky, a hovoríte, že nie je to nič. Ja si osobne myslím, že je veľmi dôležité, aby sme dali priestor občanom, aby sme dali priestor aj pacientom, aby ak aj majú pocit nejakej skrivodlivosti, aby sa takýmto spôsobom k tomu vyjadrili, pretože naozaj, kde nie je žalobca, nie je ani sudca. A keď sa stretávam so zdravotníckymi pracovníkmi, aj na túto tému sa s nimi rozprávam a vôbec sa tejto téme nevyhýbam.
Ďalej chcem povedať, že spustili sme projekt Otvorenej transparentnej nemocnice a prvým zariadením, ktoré začalo takéto prvé realizovať, bola Fakultná nemocnica v Banskej Bystrici. Aké sú jej prínosy? No základný prínos je ten oproti dobe minulej, že dnes majú možnosť na webovej stránke, takisto ako zamestnanci, ale aj bežní občania, sledovať celý prehľad s narábanými finančnými prostriedkami vedenia nemocnice a zároveň majú prehľad o tom, za akým účelom a prečo, pre akú potrebu si tá-ktorá nemocnica chce alebo potrebuje obstarávať také služby alebo nejaké prístroje.
Dovoľte mi pripomenúť, že boli to práve zdravotnícke zariadenia, ktoré boli hodnotené ako najaktívnejší obstarávatelia s využitím elektronického trhoviska. Ministerstvo zdravotníctva pripravilo výraznú zmenu, ktorá sa v praxi realizuje, a vďaka nej sa zvýši transparentnosť vzťahov medzi farmaceutickým priemyslom a zdravotníckymi pracovníkmi. To znamená vyššiu mieru transparentnosti v oblasti liekovej politiky. Nazdávam sa, že niekedy chýba dôvera v lekárov a pacienti vnímajú kontakt medzi farmaceutickým priemyslom a lekármi veľmi citlivo. Pritom spolupráca lekárov s firmami môže byť pre pacienta užitočná a prospešná, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie, klinické štúdie, prístup k medzinárodným projektom. Preto lekári aj farmaceutické firmy majú zákonom stanovenú povinnosť zverejňovať tieto údaje už od roku 2011. Prax však ukázala, že v teréne sa zákon nesprávne aplikoval aj kvôli chýbajúcemu sankčnému mechanizmu a nejednoznačnému zneniu platného zákona.
Zareagovali sme na tento nedostatok v spolupráci s Transaprency International Slovakia a sme zrealizovali novelu zákona. Nové pravidlá obmedzia priestor pre nekalé konania, zlepšia porozumenie a posilnia dôveru pacientov, verejnosti v spolupráci firiem a zdravotníkov. Pre vašu informovanosť subjekty farmaceutického priemyslu budú každý polrok predkladať Národnému centru zdravotníckych informácií Správu o výdavkoch na propagáciu, marketing a na peňažné a nepeňažné plnenia poskytnutých zdravotníckych pracovníkov priamo alebo nepriamo prostredníctvom tretej osoby za predchádzajúci kalendárny polrok. Údaje zo správy budú následne prehľadným spôsobom zverejnené na webovom sídle Národného centra zdravotníckych informácií a som presvedčený, že aj toto je konkrétny krok k znižovaniu korupcie, k transparentnosti a k čistým vzťahom.
Dámy a páni, realita je taká, že táto vláda prebrala rezort v zlom stave, tak personálnom, ako aj materiálnom. Prvým krokom bolo, že sme stabilizovali situáciu, navodili sme odbornú diskusiu s odbornou verejnosťou a zároveň ministerstvo zdravotníctva vykonalo mnohé kroky v prospech pacientov aj zdravotníckych pracovníkov. V tejto súvislosti treba pripomenúť veľký bonus pre pacientov. Určite ste zaregistrovali, že sa zlepšila situácia v oblasti čakacích listín.
Pokiaľ ide o plánované operácie, Všeobecná zdravotná poisťovňa má historicky najnižšie počty čakajúcich na plánované operácie a čísla čakajúcich poistencov ďalej postupne klesajú. Počet čakajúcich na plánované operácie sa znížil až o 60 %. Tieto pozitívne výsledky sú citeľné napríklad aj vďaka projektu Kto operuje, dostane viac. Pokles počtu poistencov na čakacích listinách je výsledkom cielených krokov, v rámci ktorých Všeobecná zdravotná poisťovňa motivovala nemocnice k vyššej výkonnosti a maximálnemu využitiu svojich kapacít. Vlastné nemocnice dnes môžu operovať bez akéhokoľvek limitu, inými slovami, nie sú zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne v počte operácií limitované.
Celkom aktuálnu pozitívnu zmenu, ktorú v súčasnosti realizujeme, je zníženie limitu spoluúčasti za lieky. Cieľom tejto úpravy je rozšírenie okruhu pacientov, na ktorých sa vzťahuje limit, spoluúčasť, platnosť od novembra 2015, a ide o deti do 6 rokov, kde je limit spoluúčasti 8 eur za kalendárny štvrťrok, a ťažko zdravotne postihnuté deti mladšie ako 6 rokov majú doplatok 0 eur. Tento krok chráni pred vysokými doplatkami za lieky občanov s najnižšími príjmami. Na základe toho zaplatia za doplatok za lieky výrazne menej ako doteraz. Starobní dôchodcovia, invalidní dôchodcovia a držitelia preukazu ťažko zdravotne postihnutých nebudú platiť za lieky viac ako 100 eur ročne. Doterajší štvrťročný limit sa u starobných dôchodcov znižuje zo súčasných 45 eur na 25 eur a u invalidných dôchodcov a držiteľov preukazu ZŤP je pokles zo súčasných 30 na 25 eur.
Pre ministerstvo zdravotníctva je sociálne únosná lieková politika prioritou a vďaka zmenám, ktoré sa v tejto oblasti zaviedli, pacienti pocítia pokles doplatkov za mnohé lieky. Spomínané skupiny občanov nebudú platiť za lieky viac ako 100 eur ročne, týka sa to občanov v počte okolo 850-tisíc.
V súvislosti s liekovou politikou by som rád zdôraznil ešte jednu dôležitú skutočnosť. Slovensko je vďaka novej legislatíve prvou krajinou v Európskej únii, ktorá sa nebála bojovať proti biznisu s vývozom liekov, a vďaka tejto legislatíve sme inšpiráciou aj pre krajiny, ktoré začínajú o podobných legislatívnych obmedzeniach uvažovať.
Preto celkom dobre nerozumiem, pán poslanec Brocka, keď ste vraveli, že u nás alebo v tejto chvíli je niekde nebezpečenstvo reexportu. Bol by som veľmi rád, kde to tak je, pretože viem, že práve za vašej vlády a za pána poslanca Uhliarika tým, že reexport sa realizoval v praxi, chýbali onkologické lieky v ústavných zdravotníckych zariadeniach.
K zmenám, ktoré sme zaviedli, treba prirátať aj zavedenie parametra chorobnosti do prerozdeľovacieho mechanizmu medzi zdravotnými poisťovňami, tzv. PSG model, a v žiadnom prípade nešlo o kozmetickú úpravu, ale o veľkú pomoc občanom, inak povedané, táto zmena odkrojila zo ziskov súkromných zdravotných poisťovní len za prvý rok 38 mil. eur a peniaze smerovali tam, kde majú - k pacientom. Nepremenili sa na rôzne formy benefitov v podobe drahých áut či dovoleniek, ale poctivo kopírujú skutočnú potrebu občanov, ktorí statočne odvádzajú svoje zdravotné odvody do poisťovní.
Na základe skúseností z každodennej reality v ambulanciách aj z diskusií, ktoré ministerstvo zdravotníctva absolvovalo, a z podnetov, ktoré sme dostávali hlavne od pacientov, a s predstaviteľmi Jednoty dôchodcov ministerstvo pripravilo novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá rieši problematiku poplatkov.
Pán poslanec Frešo spomínal už viackrát opakovane, aj na tlačovkách som mal možnosť zaregistrovať veľkú kritiku daného zákona. Ale určite vám spomínala pani doktorka, že asi pred týždňom alebo pred dvomi týždňami sa organizovalo stretnutie krajských lekárov v Žiline, kde každý krajský lekár hovoril svoje skúsenosti a realitu v praxi. Chcem povedať, a je mi to čudné, že najväčšie problémy s týmto zákonom má práve Bratislavský samosprávny kraj, pretože veľakrát, a hlavne z tohto stretnutia vzišla jedna veľmi zaujímavá vec, a síce to, čo ste už naznačili a spomínali ste, ako lekári sú kreatívni, ako hľadajú daný spôsob, aby tento zákon obišli. Veď práve VÚC-ka alebo krajský lekár VÚC-ky ma nástroj, legitímny nástroj a oproti minulosti sme dali možnosť ešte sankcionovať, aby jednoducho tieto poplatky neboli realizované. Ale na túto tému sa môžme kľudne a vecne porozprávať, ako sme sa aj predtým rozprávali, takže ja len nechcem, aby tu zaznievala všeobecne informácia, lebo nemám ten pocit, nemám informáciu, aby nejaký iný kraj organizoval tlačovku v takom zmysle, že tie poplatky, resp. ten zákon o tých poplatkoch je zlý. Pretože s tým nesúhlasím. Samotná realizácia v praxi na Slovensku ukazuje iný smer, by som povedal, a hlavne Žilinský kraj mal o tom pozitívne údaje.
Do platnosti vstúpila 1. apríla 2015 novela, stanovuje, za čo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesmie vyberať úhradu od poistenca a zároveň čím nemôže podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ide o dôležité momenty, ktoré po rokoch neistoty vnášajú poriadok do tejto problematiky. Poistenci majú plný nárok na zdravotné výkony, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti, a nie je dôvod, aby za ne u lekára v ambulancii platili. Platby v zdravotníctve boli dlhodobou témou, ktorá trápila občanov, nielenže o nej často diskutovali, ale stretávali sa i s konkrétnou, veľakrát bizarnou podobou v ambulanciách u lekárov. Je zavádzanie poriadku v tomto systéme z môjho pohľadu veľmi potrebné a ja si myslím, že je to dobre nastavené.
Prepáčte, ale zvrátené sú stovky informácií o tom, aké bizarnosti dokázali vymyslieť niektorí lekári, za čo všetko dokázali vypýtať platbu od pacienta, a na druhej strane boli aj také ambulancie, ktoré práve právo výberu poplatkov za prednostné ošetrenie vôbec nevyužívali.
Dámy a páni, keďže rezort zdravotníctva je denne v centre pozornosti, verím, že ste zaregistrovali skutočnosť, že naše nemocnice prechádzajú postupne zmenami, modernizáciou a rekonštrukciami.
Infraštruktúra, ktorých nemocníc na Slovensku je zastaraná, je to oblasť, do ktorej je treba investovať v dlhej dobe viacej peňazí a ktorú treba akútne riešiť. A bola to práve táto vláda, ktorá po viac ako desiatich rokoch zabezpečila prísun finančných zdrojov na ich obnovu. Som rád, že sa mi podarilo úspešne ukončiť rokovania o tejto finančnej podpore, veď priemerný vek nemocničných budov je na úrovni 42 rokov a nevyhovujúce je aj logistické usporiadanie. Zdroje z kapitálových výdavkov už využívajú fakultné univerzitné nemocnice, napr. v Trenčíne, Žiline, Martine, Trnave, v Košiciach, v Nitre a v ďalších. A verte mi, že keď tieto nemocnice navštevujem a vidím tie zmeny, mám z toho dobrý pocit. Vždy ma to poteší, keď vidíme zmodernizovanú operačnú sálu, novú prístrojovú techniku, opravený pavilón, komfortnejšie zariadené izby pre pacientov, hygienickejšie podmienky, moderné centrálne príjmy pre pacientov. Tieto peniaze jednoznačne zvýšia komfort pacientov a pracovné prostredie zdravotníckych pracovníkov a modernizáciou prinesie nielen energetické úspory, ale i hygienickejšie a bezpečnejšie prostredie.
Keď hovorím o nemocniciach, na ministerstve zdravotníctva sme pripravili aj realizovateľný Plán obnovy infraštruktúry nemocníc, pričom prvým projektom bude nová Univerzitná nemocnica v Bratislave. My nechceme privatizovať, ale chceme budovať novú Univerzitnú nemocnicu v Bratislave a zvolili sme súťažný dialóg ako transparentnú metódu obstarávania, jedinú, ktorá sa hodí na tento veľký projekt. Našli sme model, ako vyriešiť problém so zastaranými nemocnicami v Bratislave a forma verejno-súkromného partnerstva je moderná, reálna a vo svete overená.
Na Slovensku sa zvyšuje nielen vek nemocničných budov, ale aj všeobecných lekárov. O tejto skutočnosti sa diskutuje dlhodobo, riešenie, žiaľ, neprichádzalo. Až my sme sa vôbec prvýkrát začali reálne zaoberať problematikou starnúcich lekárov prvého kontaktu a po dlhých rokoch sľubov prišli prvé zmeny. Pripravili sme významné kroky na riešenie situácie v oblasti všeobecného lekárstva a cieľom je zvýšiť kompetencie všeobecných lekárov a znížiť ich vekový priemer.
V školskom roku 2013/2014 sa začal rezidentský program, ktorý napomáha príprave nových všeobecných lekárov, skvalitní všeobecné lekárstvo, zvýši záujem mladých lekárov o tento odbor, finančne ho zatraktívni, najviac dôvodov rozširovania kompetencií všeobecných lekárov. Výsledkom bude zníženie vekového priemeru lekárov a zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti v primárnom kontakte.
Od januára 2014 sa postupne rozširuje kompetencia všeobecných lekárov, realizujú sa predoperačné vyšetrenia či liečba hypertenzie. Pričom v trende rozširovania kompetencií budeme naďalej pokračovať. Aj to je jedna z ciest, ako počty všeobecných lekárov zvýšiť a zabezpečiť, aby občania mali prístup ku kvalitnej primárnej zdravotnej starostlivosti. V žiadnom prípade nechceme pripustiť, aby naši pacienti nemali dostatok všeobecných lekárov, nechceme znižovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti, a práve naopak, chceme, aby týchto lekárov bolo viac, aby boli mladší, aby vykonávali viac výkonov, a chceme, aby sa pacienti cítili komfortnejšie, nebehali po viacerých lekároch a u svojho prvého kontaktu mali dôveru.
Ďalším mechanizmom, a dnes to už bolo spomínané, ktorý výrazne pomôže sektoru zdravotníctva, je rozvoj projektu e-Health. Vyvíjané služby a aplikácia e-Healthu aktuálne testujú naši odborníci a zdravotníci a následne bude riešenie do konca tohto roku nasadené v rámci pilotnej prevádzky u vybraných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A po úspešnej pilotnej prevádzke budú postupne do e-Healthu pripájaní všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.
Na tomto mieste som už viackrát zopakoval, že od 1. 1. 2017 bude systém e-Health fungovať v rámci celého Slovenska pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a teda bude sa týkať aj každého občana.
Dámy a páni, napriek tomu, že v téme môjho odvolávania nezaznela téma, a dnes to už bolo spomínané, téma, ktorá v posledných dňoch takisto rezonuje a ktorá je takisto čistým klamstvom, a to je téma pána Maria Miklošiho, teda môjho štátneho tajomníka. Dovoľte mi, aby som sa k tomu takisto vyjadril, pretože mám za to, a chcem zdôrazniť, že v médiách, a opakovane, zazneli klamlivé informácie.
Chcem povedať, že v čase, keď bol Mario Mikloši štátnym tajomníkom, už nebol konateľom spomínanej firmy, to po prvé. Po druhé, keď bol štátnym tajomníkom, žiadne listiny ako konateľ nepodpisoval. A po tretie, v žiadnom prípade sa mu nejakým neštandardným spôsobom nenavyšoval objem v danej firme, v ktorej pracuje... (Reakcia z pléna.) Prosím?
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, aby ste nediskutovali navzájom.
Čislák, Viliam, minister zdravotníctva SR
To nie je pravda, to nie je pravda, že začala zarábať, poriadne si to pozrite. Je to absolútne štandardné navýšenie každého poskytovateľa, kedy v rámci orizácie poskytuje samotná poisťovňa, samotná poisťovňa zmluvu a jej obsah pre poskytovateľa. A okrem toho je to ambulancia špecializovaná, to znamená, tie body, ktoré má, a tie peniaze, ktoré si tam zarobí, tak si musí aj vyrobiť. Tak si musí aj vyrobiť, to znamená, že reálne ich musí lekár v praxi zrealizovať.
A ja som veľmi rád, že pán Mario Mikloši aspoň jeden deň v týždni si zachováva prax, pretože v rámci asi aj psychohygieny, by som povedal, ale aj v rámci toho, že stále je v kontakte s pacientom, si myslím, že toto je veľmi zlý príklad toho, že človek je takýmto spôsobom aj odradený v tom, aby prax ako lekára vykonával v takejto funkcii.
Takže chcem len povedať, že to je čisté klamstvo, čisté klamstvo a, páni, ja by som bol veľmi rád, ak by ste si overili tieto fakty, pretože je to absolútne nepodložené žiadnymi dôkazmi.
Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadril v rámci témy môjho odvolávania, ktorá takisto v dôvodovej správe nie je, ale dovolím sa vyjadriť k téme vrtuľníkov, pretože prvá tlačovka, ktorá bola už takou predzvesťou môjho odvolávania a realizovala ju strana Kresťanskodemokratického hnutia, kde pán predseda Figeľ a pán Faktor nazvali, a médiá sa toho chytili, nazvali dotovaním alebo nalievaním nejakých finančných prostriedkov zo strany ministerstva zdravotníctva, konkrétne zo strany ministra zdravotníctva, do súkromnej firmy, v ktorej predtým minister pracoval, a síce jedná sa o vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu, konkrétne firmu Air Transport Europe. Tak, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti k tomuto vyjadril.
Chcem povedať toľko. Ministerstvo zdravotníctva je cenovým orgánom v prípade vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, takto aj cenovým orgánom pri pozemnej záchrannej zdravotnej službe. Sú to inštitúcie alebo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí na rozdiel od ústavných alebo od súkromných špecialistov a všeobecných lekárov jednoducho svojím nastavením fungujú ináč. A čo je veľmi dôležité povedať, ako cenový orgán sa musím správať zodpovedne a musím vychádzať zo zákona a hlavne musím regulovať cenu, aby pokrývala ekonomicky oprávnené náklady daného poskytovateľa.
Chcem zdôrazniť, že táto inštitúcia od roku 2005 do roku 2015, a teda od samotného svojho, od samotnej svojej, od samotného fungovania v rámci poskytovania vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, čo sa týka cenového návrhu, nemala zmenené absolútne cenové podmienky, čo sa týka mesačného paušálu aj čo sa týka nákladov za minútu letu. Chcem len pre porovnanie povedať, že v priebehu desiatich rokov, čo sa týka pozemnej záchrannej zdravotnej služby, šesťkrát nastala zmena cenových výmerov a u vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby nenastala ani raz.
Ale ešte raz vrátim sa ku faktom a ku analýze, ktorú sme urobili na ministerstve zdravotníctva, a z čoho sme vychádzali. A chcem povedať, že z údajov, ktoré poskytol jednak poskytovateľ vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, jednak Národné centrum zdravotníckych informácií a jednak samotné poisťovne, a porovnali sme, ako hovorím, ekonomicky oprávnené náklady, zistili sme, že to navýšenie v tejto chvíli je na to, aby realizovala svoju činnosť, to navýšenie musí, musí prísť.
Chcem povedať, že v roku 2013 a v roku 2014 táto organizácia vykázala stratu. V roku 2013 mínus 13 % a v roku 2014 17 %, a preto v rámci zákona o regulovaných cenách ministerstvo zdravotníctva pristúpilo k tomu, že v rámci cenového výmeru zmenila parametre mesačného navýšenia, resp. mesačného limitu z 56-tisíc eur na 90-tisíc eur a z minútového limitu 33 eur za minútu letu na 37 eur za minútu letu.
Chcem zdôrazniť ešte jedno porovnanie so zahraničím. Ak by sme porovnávali napríklad len Českú republiku, tak mesačný limit za prevádzkovanie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, ak u nás bolo 56-tisíc eur, tak v Českej republike bolo 129-tisíc eur, v Poľskej republike bolo 116-tisíc eur. A v Českej republike k tomuto paušálu, ktorý mesačne dostávala jedna stanica, sa pripočítala ešte celkovo mzda pre lekára, pre zdravotníckeho pracovníka a celkové náklady pre liečbu ako takú.
Takže v tejto chvíli chcem len povedať, aby tu neboli poplašné správy a aby si niekto nemyslel, že rozhodnutie ministerstva zdravotníctva v tejto veci bolo jednoduché a bolo od stola. Mimochodom, v pondelok na zdravotníckom výbore som predložil členom zdravotníckeho výboru 40-stranovú analýzu, kde je podrobne vysvetlený každý dopad a sú tam vysvetlené okolnosti a podrobnosti, prečo k takémuto navýšeniu došlo.
Chcem povedať ešte jedno. Ak by som túto zmenu nezrealizoval, tak myslím si, že potom tlačová beseda KDH by bola asi aktuálna, pretože takýmto spôsobom by som veľmi výrazne obmedzil poskytovanie zdravotnej starostlivosti a potom ako minister zdravotníctva zodpovedný za poskytovanie zdravotnej starostlivosti by som ohrozil, by som ohrozil obyvateľov Slovenska.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
