Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Tak ako pani poslankyňa Šípošová hovorila, spolu sme boli, danú tému sme preberali a nakoniec sme sa dohodli, že tento jej návrh, ten posledný, ktorý navrhla, akceptujeme, a teda, aby som bol presný, akceptujeme, vtedy to bola časť pozmeňujúceho návrhu, teraz je to celý, kedy akceptujeme, a to v podobe možnosti poskytovať dotácie na odmeny, na dohody o vykonaní práce mimo pracovného pomeru. Takže toto je záver, pretože ministerstvo si plne uvedomuje, že bez fundovaných, kvalifikovaných odborníkov vlastne v teréne takáto možnosť nie je a znemožňovalo by to, samozrejme, niekedy aj samotné čerpanie týchto vlastne dotácií. Čiže to je jedna vec.
Druhá vec, pán poslanec Poliaček, prepáčte, sa ospravedlňujem, pán poslanec Poliačik, čo sa týka Viedne, ktorú ste spomínali, ministerstvo zdravotníctva tam malo svojich zástupcov. Ďakujem pekne za tie informácie, čo sa týka Prahy.
Chcem povedať jednu vec. Ja vítam odbornú diskusiu a spomínali ste, že s pani ministerkou Zvolenskou ste sa rozprávali. My sme ešte tú česť spoločne nemali hovoriť, ale vítam, samozrejme, aby sme sa o tom porozprávali. Otvorili ste strašne veľa odborných vecí.
Ja by som povedal, že samotný zákon o dotáciách, ktorý sme teraz riešili, tieto odborné veci nerieši, pretože to sú veci odborné a tu tieto veci sú už samotnou náplňou, ktorou vlastne v prípade dotácií majú byť obsahovo naplnené. A potom tá samotná realizácia tej protidrogovej politiky štátu ako taká, čiže tam ste to zahrnuli vlastne celé.
Dobre ste spomenuli, že v podstate my to na ministerstve máme aj nejaký krátky čas, ale, samozrejme, ja sa tomu nebránim, aby sme to jednoducho posúvali ďalej, ale je to skôr na rozhovor v širšom spektre aj odbornej verejnosti a v pohode. Ja si myslím, že aj na pôde ministerstva zdravotníctva, tak ako ste navrhovali, plus konkrétne látky, ktoré ste vraveli, v tejto chvíli nemám možnosť naozaj to overiť, v akom to je štádiu. Jednoducho u nás sa tomu venuje celý jeden odbor, takže ja túto iniciatívu jednoducho vítam, a tie veci, ktoré bude možné, tak tieto látky, ktoré ste spomínali, tak tieto preveríme.
Ja si myslím, že tento zákon je v rámci dotácií a, samozrejme, s odkazom na ďalší zákon v takej miere, aby mohol byť vykonateľný a plnohodnotný. Je o niečo zase v rámci našej spoločnej debaty lepší a jednoducho je to veľmi živý organizmus a musíme veľmi reagovať, ako ste spomínali, aby sme vedeli v rámci prevencie, ale samotnej aj represie vlastne postupovať. A verte mi, že naša komunikácia s ministerstvom spravodlivosti k tejto téme je intenzívna.
Takže ďakujem pekne za podporu zákona.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť legislatívny rámec na poskytovanie dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na účely podpory protidrogových aktivít.
Uznesením vlády č. 610 z 31. októbra 2012 bol schválený prechod pôsobnosti v oblasti protidrogovej politiky a monitoringu drogovej situácie na Slovensku z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. V návrhu zákona sa taxatívne vymedzujú aktivity, na ktoré bude možné poskytovať dotáciu v oblasti podpory protidrogových aktivít. Oblasť podpory protidrogových aktivít v návrhu zákona zahŕňa aktivity širokého spektra, napr. podporu alebo propagáciu Národnej protidrogovej stratégie, vzdelávacie aktivity a metodickú činnosť protidrogovej oblasti, ale aj prevenciu, liečbu a resocializáciu drogovo závislých osôb a iné činnosti súvisiace s materiálnym a technickým vybavením, respektíve činnosti, ktoré sú potrebné na vznik zariadení určených na prevenciu, liečbu alebo resocializáciu drogovo závislých osôb.
Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa v návrhu zákona spresňujú podmienky na poskytnutie dotácie a náležitosti žiadosti o poskytnutie dotácie. Návrh zákona sa dopĺňa aj o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví kritériá a postup na vyhodnocovanie žiadostí o poskytovanie dotácií z dôvodu väčšej transparentnosti všeobecne záväzných právnych predpisov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Kuffa, pani poslankyňa Šípošová, budem reagovať. Keď vás tak počujem, tak mám pocit, že nejak filozoficky sa nerozumieme proste. Hovoríme o tom istom, ale nejak tam nenachádzame priestor. Veď predstavte si nejaký dátum, o mesiac od dnešného dňa, nejakú tú presnú hodinu. Aká pridaná hodnota je toho lekára, ktorý vás tam objedná za nejaké peniaze, ako vás objedná teraz bez peňazí? Mi povedzte, v čom to je? Prečo vás nemôže absolútne rovnako objednať? V čom, v čom sú tie peniaze podstatné? To je to manažovanie pacienta a keď sú plné ambulancie, tak v podstate aj dneska, keď je prednostné, prednostné ošetrenie, tak ako si to manažuje ten lekár? Spýtam sa. Samozrejme, môžme porovnávať neporovnateľné a možno je chrípková epidémia alebo čo, ale je to na tom lekárovi, aby si to jednoducho zmanažoval.
Ja ešte by som poprosil, pani poslankyňa, ak hovoríte, že je to tam zmätok, je to neprehľadné, proste je to nejak jasné, ale hovoríte vo všeobecnej rovine. Ja by som potom poprosil kľudne, môžeme si aj sadnúť a prejsť si veci, čo konkrétne v tom zákone, ako taxatívne vymenované výkony, ktoré sú, respektíve za ktoré sa nebude platiť a sú tam možnosti, za ktoré sa bude platiť, kľudne si to prejdime, lebo takto povedané, že je tam zmätok, ja si myslím, že nie je to veľmi korektné.
Čo sa týka vysvetlenia explicitného, ako spomínal pán poslanec Novotný, som za to, nebránim sa tomu, aby niekde to bolo zdôraznené, veď o tom sme sa aj dneska rozprávali. Osobne som ale už aj dnes spomínal, že ak nastane nejaký problém alebo proste nejaká nezhoda, tak vieme vždycky, že ten odvolávací orgán bude ministerstvo zdravotníctva a nakoniec sme to my, ktorí ten zákon budeme vysvetľovať tak, ako sme ho vlastne v tejto chvíli novelizovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k stanovisku pána prezidenta, pretože zazneli tu dneska argumenty, ale body, ktoré pán prezident spomínal, alebo ktoré nám vyčítal, tu dnes nezazneli, resp. niektoré áno.
V prvom bode pán prezident nám vyčíta, že neexistujú komplexné analýzy, iba o akútnom stave vyberania úhrad od pacientov. Je to pravda, na Slovensku je 10 500 zdravotníckych zariadení, z toho 10 300 je ambulantných zdravotníckych zariadení a žiadna právna norma, ani žiadna povinnosť nezaväzuje tieto zariadenia a poskytovateľov, aby podávali informáciu o tom, aké a koľko v rámci poplatkov množstvo peňazí vlastne vyberajú. Pre mňa ale je veľmi dôležité a pre mňa sú dôležité hlavne podnety, pretože dennodenne sa stretávam s podnetmi, ktoré dostávam na ministerstve zdravotníctva a ja sa práve čudujem, páni kolegovia poslanci, a ste to práve vy, lekári, ktorí ste spomínali a niekedy som sa už bál, že keby nebolo prednostné ošetrenie, už ani ten človek, ktorý je postihnutý, alebo má vážnu chorobu, nebude ošetrený, lebo nadobudol som dojem, keď som tak počúval, že bez prednostného ošetrenia sa nejakým spôsobom nepohneme a teda pre mňa sú dôležité tie podnety tých pacientov, ktorí jednoducho nemali jasno v tom, za čo majú platiť, kedy majú platiť, kedy sú tie prednostné ošetrenia, akým spôsobom sa vlastne postupuje.
Čo je dôležité, spomínal som dva roky práce. Dva roky práce jednania so spoločnosťami, ktoré tu už boli spomínané, s Jednotou dôchodcov, s Asociáciou ochrany práv pacientov, s Ligou proti rakovine a hádam nie sú pochybnosti o tom, že títo pacienti alebo predstavitelia týchto organizácií mali nejakú inú predstavu o tomto zákone. Ja som sa netajil ani o tom, ani, že v minulosti o tomto zákone, resp. o tejto úprave uvažovalo ministerstvo zdravotníctva, ale v konečnom dôsledku je veľmi dôležité to, že sa to schválilo a v parlamente to prešlo takým spôsobom, ako to prešlo.
Čo je veľmi dôležité, chcem spomenúť, že vládny návrh zákona, smerujem teraz k tomu, čo dneska často zaznievalo v zdravotníckom výbore a čo je vlastne ako keby hlavný bod sváru vo výklade, a to je to, že tento zákon, resp. novela tohto zákona, ktorý predkladáme, v žiadnom prípade neobmedzuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tej, ktorá nie je zazmluvnená. Teda ak budem konkrétny, práve v § 44, štyridsaťštyri, sa ponechala tá možnosť, že zdravotnícke výkony, kde nie je zazmluvnenie, je možné na vyžiadanie, nie na vyžiadanie, mám na mysli zo strany lekára, ale pacienta, a teda hovorím o dobrovoľnej úhrade, teda nepožadovanej úhrade a to je veľmi dôležité. A my vždycky takto tento zákon aj pánovi prezidentovi, aj iným budeme vykladať, že v tomto § 44 sa jedná nie o požadovanú úhradu, ale o dobrovoľnú úhradu na základe dohody. To znamená napríklad, ako si spomínal, pán poslanec, ak je nejaký výkon alebo prístroj zazmluvnený u niekoho, konkrétneho lekára, susedný lekár to nemá zazmluvnené, tak ten, čo to nemá zazmluvnené, sa môže takýmto spôsobom dohodnúť, opakujem, dohodnúť dobrovoľne, alebo to môže mať vykonané u lekára, ktorý to zazmluvnené má. Čiže nie je pravda, že ten priestor tam neostáva. Ostáva otvorený a je čisto legitímny. Čiže toto je jedna vec a si myslím, že je veľmi zásadná.
Ďalej chcem ešte pripomenúť z bodov, ktoré nám pán prezident vyčítal, to je to, že tie výkony, respektíve tie úkony, ktoré sme dali medzi výkony poskytovania zdravotnej starostlivosti, on by zaradil medzi súčasť poskytovania služieb, z služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a to sú práve tie, ktoré, s ktorými sme prišli, tých šesť, to je vlastne objednanie poistenca na vyšetrenie, to je vypísanie lekárskeho predpisu, vypísanie lekárskeho poukazu, vypísanie o návšteve, poukaz ďalej k ošetrujúcemu lekárovi, ku špecialistovi alebo k ústavnej zdravotnej starostlivosti, lebo máme za to, že toto je súčasť výkonu. To znamená, ak je, nakoniec aj v zákone 578 je presne tak definované, a v prípade, že sa uskutočnia všetky tieto úkony, až vtedy môžeme považovať, že sme urobili všetko preto, aby ten pacient bol komfortne liečený a v prípade, že by sa to dostalo medzi služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, mohla by tam byť úvaha, že kde to speňažiť, respektíve spoplatniť, alebo nie ako je napríklad doprava a stravovanie.
Čiže toto sú hlavné body, ktoré v rámci stanoviska pán prezident nám vyčítal a ku ktorým som sa v tejto chvíli vyjadril.
A ak dovolíte, reagoval by som na vaše jednak faktické pripomienky a myslím si, že už od rána vedieme túto debatu aj v zdravotníckom výbore a veľmi ma prekvapuje, ako sa pozeráte na prednostné vyšetrenia vy, páni poslanci, a ste tu, ste tu lekári a potom aj pani poslankyňa, ktorej som tu dneska sa snažil nejakým spôsobom vysvetliť, pretože v dobrej viere, ako ste mi to hovorili, vy si myslíte, že jednoducho bude strata tejto inštitúcie prednostného, prednostného vyšetrenia. Jednoducho nejakým spôsobom budete, budete neskôr ošetrení, nechcem povedať diskriminovaní, lebo diskriminovaní pacienti sú tí, ktorí sú predbehnutí, lebo ináč sa to jednoducho nazvať nedá. Ale povieme to takto v rámci štúdia medicíny, aj v rámci normálneho manažovania si svojho života, a v ambulantnej praxi to platí zvlášť, existuje, a tu dneska už bolo spomenuté, manažovanie pacienta. Manažovanie pacienta, to nie je nič dramatické, nie je to žiadna jadrová fyzika, je to o tom, ako pacienti, a u špecialistu zvlášť, kedy sú iba 80 % výkonoví a elektívni, je 20 % urgentných a u všeobecného to tak isto, doktorovi nebráni v tom, aby si týchto pacientov podľa objednania jednoducho na ten-ktorý termín dal.
Čiže chcel som len povedať, že to, že vy si žiadate, aby ste zaplatili za to, aby ste išli na čas, ktorý chcete, vy na to právo máte. A príkladom je to, ako už tu bolo spomínané, sú to krajiny Európskej únie. Presne tak. Nechcem sa opakovať alebo nechcem kolegov opakovať, ale hádam, keď to tam funguje, tak to musí jednoducho fungovať aj u nás. Čiže nepovažujeme to za niečo, o čo ľudia prídu a jednoducho nejakým spôsobom tu bude problém, čo sa týka zamestnaných ľudí, bude tu nejaký problém, ktorí sú postihnutí a budú si musieť platiť opatrovateľov a tak ďalej, a tak ďalej. Myslím si, že nie je dôvod na paniku a v žiadnom prípade sa toho netreba báť.
Pán poslanec Novotný, ty si spomínal dneska veľa vecí, to si už aj zahrnul v pléne, presne tú Európsku úniu. Na jednej strane si hovoril, že prednostné treba, potom si povedal, že v Európskej únii to tak nie je, čiže tak trošku si protirečíš. Hovoríš, že vnášame do toho nejakým spôsobom chaos. Ja opakujem. Práve nie. Ja si myslím, že tým, že sme vymenovali, za čo poplatky sa vyberať nebudú, a to sú tie výkony, ktoré sú priradené k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, ktoré som taxatívne vymenoval, potom sú tam výkony, ktoré z nariadenia vlády č. 777 ostávajú ako možnosť, teda je to jasné, že ktoré to môžu byť. A potom som definoval tú možnosť zaplatiť si tú zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je garantovaná, respektíve, ktorá nie je zazmluvnená, to je ďalšia vec.
A čo je veľmi dôležité, tiež to tu dneska zaznelo, a to je kompetencia VÚC-ky, ktorá bude kontrolovať to, čo kontrolovať má. Spomínali ste, že nebude vedieť. Veď zo zákona vyplýva, že ona dostane informácie z danej ambulancie, čo a aké výkony a za koľko, za aký poplatok jednoducho ten-ktorý lekár bude, bude vyberať. Kontroly, samozrejme ja to poviem rovno, samozrejme, na zdravotníckych odboroch VÚC-ky, ako to budú robiť, samozrejme, aj dneska reagujú na podnety. Čiže túto možnosť budú mať, možnosť skontrolovať, a ja si myslím, že k dnešnému dňu alebo od 1. 4., keď bude účinný zákon, budú pozitívne motivovaní, pretože tieto pokuty budú ich zdrojom. Takže ja si myslím, že je to pozitívne.
Takže ak dovolíte, na záver by som povedal toľko, že ja si myslím, že my sme po dlhej dobe pripravili zákon, ktorý v tejto chvíli urobí poriadok v poplatkoch a myslím si, že je toho času najoptimálnejšie pripravený. Samozrejme, život ukáže, jednoducho čo v praxi, v praxi to prinesie, ale samozrejme, vždycky je tu čas na vylepšovanie. A v tejto chvíli si myslím, že sme spoločne urobili dobrú prácu a ja si myslím, že v prvom rade, v prvom rade, ak tu zaznelo pacient, slovo pacient, tak je to pre pacienta.
Ďakujem pekne. (Potlesk).

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod mi dovoľte povedať, že, áno, je mojou snahou, aby sa v Bratislave postavila nemocnica, a minimálne na tom sa všetci zhodneme odvčera, že nemocnica je potrebná, ale chcem povedať, aby sa táto nemocnica postavila transparentne a odborne a, samozrejme, aby to bolo hlavne pre pacientov, ale aj pre personál, aby to bolo prínosom pre Bratislavu, aj pre celé Slovensko.
Dnes tu zazneli názory, ktoré, musím povedať, a iba jeden, ale nielen dnes, ale aj včera, keď som tak počúval, ktorý prinášal okrem kritiky aj konkrétne riešenie, a to je od pána poslanca Kollára. Samozrejme, tento postup a prístup si vážim a veľmi pekne ďakujem za ponuku, že ste ochotný prísť na ministerstvo zdravotníctva, mimochodom, včera po tom stretnutí v parlamente s kolegami som sedel ešte dlho večer a som vravel, že pozývam, objektívne naozaj pozývam všetkých, všetkých opozičných poslancov, ktorí majú tendenciu sa k tomu vyjadriť, ale naozaj konštruktívne, aj so svojimi poradcami, pretože, ako tu včera zaznelo, nie všetci sme tu odborníci na ekonomickej úrovni. A ide potom iba o to, kto koho presvedčí, kto aké má argumenty. Takže ja sa tomu absolútne nebránim. A táto debata už dlho beží. Naši ľudia na ministerstve, odborníci, ktorí sa tomu venujú naozaj intenzívne dva roky. Dva roky. Preto som včera, keď som tu tak sedel, som sa až zľakol, že, preboha, čo sme my robili dva roky, keď sme urobili toľko zlého, resp. že sme neurobili absolútne nič.
Takže ja veľmi pekne ďakujem za túto ponuku, ja ju prijímam a takisto pozývam všetkých ostatných, dvere sú otvorené, aby sme sa stretli, aby sme konštruktívne debatovali a, naozaj, aby bol výsledok taký, že niekto niekoho presvedčí. Proste, aby sme vedeli, aká najlepšia alternatíva je pre výstavbu bratislavskej nemocnice.
Čo je ale dôležité a z čoho sme vlastne vychádzali, tu ani včera, dnes tu nezaznelo. Spomínala sa tu Štúdia uskutočniteľnosti, následne pripravované verejné obstarávanie. Chcem ale povedať, že tomuto dokumentu predchádzal ešte jeden dokument, ktorý bol prijatý na vláde rok predtým, a to je Informácia o akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti v Bratislave, ale takisto aj na Slovensku ako takom.
Čo je veľmi dôležité a na čo sa tu viacerí alebo na čo poukazujete, sú to určité ukazovatele OECD. A na základe týchto ukazovateľov, a dúfam, že v tom sa zhodneme, aby sme zase nevyťahovali niektoré veci z kontextu, ktoré sa nám hodia, tak tie vnímame zo západnej Európy, ktoré nie, tak tie jednoducho opomíname. A na základe toho, a je tam jasný prepočet a to je základ toho všetkého, pretože tu bola spomínaná nemocnica takého, hentakého druhu, miešali sa tu akútne lôžka s chronickými lôžkami. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že ideme stavať nemocnicu pre akútnych pacientov a tento trend v Európe už dlho jednoducho funguje. A bol tam jasný prepočet, keď to poviem veľmi jednoducho, na Slovensku je potrebných 14-tisíc akútnych lôžok. Potrebujeme redukovať množstvo, množstvo, ako tu už zaznelo, dĺžka hospitalizácie je, priemerná dĺžka teda dňa hospitalizácie na Slovensku je v priemere s OECD vyššia, a to, pán poslanec Kuffa, nie je žiaduce. To nie preto, že by sme sa chceli pacientov zbavovať, ale práve preto, aby tieto urgentné lôžka v urgentných nemocniciach boli efektívne využívané. Samozrejme, ten pacient následne má kam ísť v rámci manažovania pacienta. To je ďalšia vec.
Čo sa týka súčasných hospitalizácií, máme ich milión. OECD ukazuje, že na počet obyvateľov a charakteristiku krajiny máme ich mať o 21 % menej.
Čo sa týka aj samotných lôžok, ako aj, tá tabuľka pokračuje ďalej a je tam prepočet z OECD, koľko je potrebných peňazí na to, aby sme vybudovali na jedno lôžko, koľko je potrebných metrov štvorcových a koľko to dokopy stojí. No, suma vyšla, že je to 112 630-tisíc eur. Je to nespochybniteľné, môžte si to jednoducho pozrieť. Čiže jednoducho povedané, vychádza nám toľko, že na jednu nemocnicu, ktorá je akútneho charakteru, akú ideme stavať, je potrebné takéto množstvo peňazí.
Ale ako tu včera niekto dobre uviedol a ukázal tabuľku, aké investície a do nemocníc zo štátneho rozpočtu na Slovensku, tak od roku 2007, vám môžem ukázať (rečník zobral do rúk papier s grafom, ukazujúc ho plénu), od roku 2007 táto krivka ide takto dole. Súvisí to so štátnym rozpočtom ako takým. V roku 2007 sa dávalo väčšie množstvo peňazí na investíciu, upozorňujem, investíciu do nemocníc. Takisto v tom sú zarátané eurofondy. Musíme povedať, že bol Operačný program Zdravotníctvo, ktorý bol ministerstvom zdravotníctva využitý, kedy bol nakontrahovaný a aplikovaný v praxi a, samozrejme, vplyvom toho tieto peniaze išli dole.
Pre zaujímavosť, v roku 2007 to bolo 20 mil., v roku 2008 to bolo 28 mil., v roku 2009 to bolo 20 mil., 2010 5 mil., 2011 4 mil. a v roku 2012 to bolo 4,9 mil. Čiže z toho je jasné, ak si to pospájame, že tých 112 mil. ročne ako investíciu do nemocnice s jednoduchou v dnešnej dobe a hlavne, vraciam sa na začiatok, aké bolo zadanie, že, áno, potrebujeme postaviť nemocnicu, ale za akých okolností? Za takých okolností, aby sme nezaťažili štát. Nezaťažili štát, aby to priamo neplatil alebo žeby nebol zadlžený. Čiže zadanie spred dvoch rokov bolo také. A následne po tom bola Štúdia uskutočniteľnosti, s ktorou ste sa mali možnosť oboznámiť, niektorí v celom rozsahu, 400-stranový, niektorí v skrátenej verzii 46-stranovej.
Čiže toto je nejaká chronológia, z ktorej sme vychádzali a akú sme, akú sme videli reálnu potrebu túto nemocnicu zrealizovať.
Spomínal som tím, ktorý je na ministerstve a ktorý sa touto problematikou zaoberá dva roky, a verte mi, že títo ľudia, a toto tu zaznelo dneska od pána poslanca Hraška, myslím, že ste povedali, že PPP projekt sa takouto formou realizuje alebo je na svete iba v dvoch formách, a to sú diaľnice a to je zámer... (Reakcia z pléna.) Že sú tu, áno, že sú tu. Áno, tu sú predložené iba tieto, ale vo svete a konkrétne, čo sa týka zdravotníctva, takéto PPP projekty sú úspešné. Sú úspešné a fungujú. Fungujú, je ich niekoľko. Tieto nemocnice sú v Španielsku, niekoľko desať nemocníc, tieto nemocnice sú vo Francúzsku, tieto nemocnice sú v Izraeli, sú v Holandsku. A absolútne vznikli nejakým takýmto zámerom a takýmto postupom, kedy formou PPP projektu sa postavili.
Samozrejme, je tu určité riziko alebo obava, ako v živote to býva z niečoho, čo je absolútne nové, čo je absolútne nové, ale argumentovať, že PPP projekt takéhoto charakteru je rizikový, ako to povedal pán poslanec, v kapitalistickom alebo v kapitalizme karpatského spôsobu je nejaké riziko, ale ja si myslím, a to je náš zámer, že ak ideme do toho s čistým úmyslom a robíme všetko pre to, a úprimne hovorím, robíme všetko pre to, aby sme jednoducho túto nemocnicu takýmto spôsobom, takýmto spôsobom postavili.
Budem reagovať, ak dovolíte, konkrétne na včerajších rečníkov. Veľakrát tu zaznelo a veľakrát sa na to odvolávajú viacerí, že, a to znie, tvrdí sa v štúdii uskutočniteľnosti na strane 100, že tvrdíme my, že štát nemocnicu postaví o 37,8 % drahšie. No, netvrdíme to my. My to konštatujeme, že je to v štúdii, ktorá už tu bola viackrát spomínaná, štúdia MacDonald, a ktorá sa zaoberá rokmi 1982 až 2002. Tým chcem povedať, že veľa PPP projektov vlastne vtedy v Anglicku sa nerealizovalo, až v následnom roku, tých projektov bolo viacej, až keď nastúpil Tony Blair v roku 2004. Ale oni tam porovnávajú, ak si štát zaumieni niečo stavať, má nejaký predpoklad, tak väčšinou samotná realizácia sa predraží jednoducho skoro o tých 40 %,. Ale nie na Slovensku. Tento poznatok je z krajín Európskej únie. Jednoducho tak to je, to je ako fakt. To znamená, že nie je to na Slovensku, ale táto realita je v západnej Európe.
Takže aby sme si to presne upresnili. A zámerom práve tejto časti štúdie nebolo porovnávať, nebolo porovnávať tento projekt, keď to stavia štát a PPP, ale porovnáva celkovú investíciu, o koľko to koho vyjde jednoducho drahšie. To je ďalšia vec.
Ďalej mi dovoľte, aby som, nie je tu pán poslanec Novotný, tak asi nebudem naňho reagovať, ale zareagujem na pána poslanca Lipšica.
Pán poslanec Lipšic včera aj dnes opakoval, že ministerstvo zdravotníctva vychádzalo zo štúdie, ktorá je veľmi stará a ktorá je neaktuálna a že sme to využili tendenčne. A včera spomenul štúdiu z roku 2011, ktorú urobila Európska únia, dnes to upravil, že je to štúdia z roku 2013, mňa sa spýtal, či ja ju poznám. Ja som povedal, že nie, ale ľudia, ktorí sa týmto zaoberajú, ju poznajú a, samozrejme, takisto ju absolútne, absolútne celú prečítali. A mňa prekvapuje to, ako včera pán Lipšic, pán poslanec Lipšic spomínal a dneska to zopakoval, že riziko PPP projektu v tejto oblasti vidí v tom, resp. tá štúdia to poukazuje, že PPP projekt v zdravotníctve zlyháva, ak je tendencia, že sa kompetencia alebo vlastník prenesie zo štátu do súkromných rúk bez podpory lekárov, odbornej verejnosti a tak ďalej a tak ďalej. Ale ja som veľmi rád, že to povedal, pretože to podporuje absolútne našu teóriu, pretože my nijak ináč nepostupujeme a v tomto prípade sa v žiadnom prípade, o žiadnu, ale žiadnu že privatizáciu nejedná.
A čo sa týka odbornej debaty s lekármi, odborármi a ostatnými zainteresovanými, tá odborná debata prebehla, prebieha, aj dneska mám stretnutie so Slovenskou lekárskou komorou. A čo je dôležité, ako som viackrát povedal, v rámci súťažného dialógu, ktorý tu bol okrajovo spomínaný, ale to je hlavne tá forma a ja ju považujem za objektívnu, myslím, aj v západnej Európe je považovaná, a práve to, na takýto projekt ako ideálna. Tam bude obrovský priestor, ktorý bude trvať zhruba päť mesiacov na to, aby sa jednoducho každý tam našiel. Ale čo je veľmi dôležité, my ako štát, so súkromníkom keď budeme jednať, tak budeme vyjednávať tie najideálnejšie podmienky pre štát. A to sa týka aj, čo sa týka zamestnanosti, lekárov, zdravotníkov, čo sa týka nejakých nevýhodných vecí pre štát, takže v tomto prípade ten priestor, ten priestor tam jednoducho bude.
Ďalej chcem povedať, že ak pán poslanec Lipšic prečítal jednu časť z tohto dokumentu, tak zabudol citovať, že náš model PPP, teda zahrnutím klinických služieb, je považovaný za najlepší. To v tejto štúdii je napísané takisto. Ale chcem, aby sme boli poctiví, to znamená, nechcem, aby to bolo také, že každý si z tej štúdie niečo vytrháva, tak chcem aj dodať, že táto štúdia je len panelom expertných názorov, ktoré účastníci sami uznali, že ich závery by museli byť podložné spoľahlivými dátami, aby sa dali brať vážne. Takže toľko, toľko k danej štúdii.
Spomínal som tú štúdiu MacDonald, v ktorej som vysvetľoval, ako je vnímaných tých 37 % a ako sa to vníma, čo sa týka predraženosti pre štát a čo sa týka investície súkromníka. V tomto prípade ešte raz zdôrazním, súkromný partner teda nepostaví lacnejšie, naopak, štát ju podľa štatistík postaví pravdepodobne drahšie a pomalšie oproti plánu. A zdroj tohto poznatku uvádza našu štúdiu, samozrejme, nie ako jediný, ale je, bol robený, boli robené aj iné štúdie a tento fakt potvrdzujú.
Chcel by som tu spomenúť to, čo pán Lipšic takisto spomína a ďalší, a to je to, že štát garantuje výnos vloženému kapitálu vo výške 15,6 %. No, tých 15,6 % je tu a spomína to jednoducho každý, ale je dôležité si uvedomiť, že výnos, je to výnos, nie zisk, ako tu niektorí viacerí poslanci včera povedali, a bude to zase predmetom súťažného dialógu, že v rámci toho výnosu vieme dobre, že investor, ktorý do toho pôjde, v rámci tých 15,6 % bude splácať, samozrejme, nejakú pôžičku z banky. V prvom rade bude udržiavať prevádzku v nemocnici, to znamená, bude dbať o to, aby tam bola rekonštrukcia v takej miere, ako je potrebná, bude dbať o to, aby boli zachované prístroje v takej miere, ako je potrebné, a aby tá prevádzka bola plnohodnotná, až potom, potom si bude splácať vlastne ten úver, ktorý on, predpokladám, že z banky, samozrejme, zoberie, nedá tam iba celé svoje prostriedky.
Je na nás, aby sme v rámci súťažného dialógu z toho výnosu 15,6 % rozhodli, aký zisk, a teda akú dividendu si môže vyplácať. Z praxe vieme, ak som spomínal tieto nemocnice, ktoré v zahraničí fungujú v týchto krajinách, ktoré boli postavené PPP projektom, že tých 15,6 pre toho súkromníka je v reáli veľakrát 7 až 8 %. To znamená, táto dividenda v tomto ponímaní je prijateľná na to, aby on vlastne splácal všetko, jednoducho ako fungovať má.
Čo sa týka priemernej obložnosti, ako tu bolo spomínané, k tomu som sa už vyjadril. Jednoducho my veľakrát hovoríme, že chceme, aby naše nemocnice boli efektívne. Na druhej strane, keď povieme konkrétne veci, to znamená, že niektoré oddelenia budú fungovať možno zoštíhlene, budeme sa snažiť, aby tá obložnosť bola iná, samozrejme, aj aby, čo sa týka čísel, o ktorých som spomínal, ktoré som spomínal, dĺžka hospitalizácie a iné, aby boli, aby boli zase kratšie. V tomto prípade nejde vôbec o to, aby sme tieto veci riešili na úkor kvality, ba naopak. Keď si poviete, že prečo to jednoducho teraz tak nejde, tak tým, že to bude tento podnikateľ alebo toto konzorcium, alebo ten, kto bude úspešný v rámci súťažného dialógu prevádzkovať, tak, samozrejme, tým, že to bude prevádzkovať, bude jeho snahou, aby to riešil efektívne.
Ďalej. Boli tu spochybnené veci, keď tá nemocnica bude postavená, akým spôsobom bude zabezpečená výučba a dostupnosť ku vzdelávaniu. Chcem povedať, že kvalita a dostupnosť k vzdelávaniu budú projektom novej nemocnice, nebudú nijakým spôsobom v ohrození a nemajte obavy, pán poslanec, že toto zabezpečené jednoducho nebude. Základné odpovede nájdete v našej štúdii. Treba čítať pozorne aj prílohy a všetko ostatné bude verejne známe po vypracovaní podrobnejšej špecifikácie nemocnice, ktorá bude súčasťou súťažných podkladov, a na ich príprave a oponentúre budú potrební všetci zainteresovaní. Tak ako som tu zdôraznil, v tomto prípade, ak sa bavíme o vzdelávaní, je našou snahou, aby tu bola riadna univerzitná nemocnica, ktorá okrem toho, že bude liečiť, samozrejme, bude vychovávať aj nových, nových lekárov, nových lekárov pre celé Slovensko.
Dámy a páni, niektoré otázky, čo sa týka témy novej nemocnice, či v zdravotníckom výbore, ale aj tuná, niektoré sa, niektoré sa opakovali. Bolo na nich odpovedané.
Ja by som v tejto chvíli chcel povedať určité zásadné "nie" k niektorým veciam, ktoré sa tu naozaj že opakujú. V žiadnom prípade nejde o privatizáciu. Práve naopak, štát má v projekte trvalo veľmi silné postavenie a bude nemocnicu dokonca vlastniť, a to je na rozdiel od minulých vlád, kedy sa vlastne privatizovali zdravotnícke zariadenia. Chcem povedať, že v tomto prípade, a je to tam zdôraznené, vlastník na sto percent bude štát. To, ako tú silu v rámci súťažného dialógu si budeme presadzovať alebo zdôrazňovať, alebo ešte posilňovať, bolo naznačené, že v dozorných radách toho poskytovateľa, samozrejme, je namieste, aby sme, samozrejme, tam boli.
Je lepšie, aby štát nemocnicu prevádzkoval sám a obstarával stavebné megazákazky bez garancie ekonomickej udržateľnosti prevádzky nemocnice? No, spochybnili ste sami, že dnešné nemocnice, čo sa týka prevádzky, čo sa týka obstarávaní, čo sa týka samotného fungovania v rámci ekonomiky, a zvlášť bratislavskej nemocnice, že to jednoducho nefunguje.
Týmto, že štát, respektíve že prevádzkovateľ v rámci tohto PPP projektu na rozdiel od iných, ktoré boli postavené v zahraničí, kedy to bolo naplánované, financované, postavené a odovzdané do rúk štátu, v tomto prípade sa jedná aj o to, že tento poskytovateľ bude aj prevádzkovať a to je zásadný rozdiel. Keď to bude prevádzkovať, je predpoklad a, samozrejme, reality zo zahraničia hovoria, že tieto nemocnice fungujú efektívne.
Chcem garantovať, že projekt nebude mať žiadnu platbu za dostupnosť a bude sa splácať len z verejného zdravotného poistenia. To bude jednou z hlavných podmienok, jednou z hlavných podmienok v rámci súťažného dialógu. A táto nemocnica nebude mať lepšie finančné podmienky ako iné nemocnice na Slovensku, teda nijak nebude zvýhodňovaná.
Nie je pravda, že súťažný dialóg je netransparentná metóda obstarávania. Naopak, je to jediná metóda, ktorá sa hodí na tento projekt a tento projekt je od začiatku obstarávania transparentný viac, ako ktoré projekty boli predtým.
Milé dámy, vážení páni, preto, ako som úvodom povedal, informácie, ktoré o tomto projekte máme, myslím si, že sme ich poctivo porovnali so všetkými možnosťami, ktoré jednoducho sú, a zvolili sme to najlepšie riešenie, ako zabezpečiť pre bratislavský región modernú nemocnicu novej generácie s garanciou jej vysokej produktivity, ekonomickej udržateľnosti, špičkovej kvality, zdravotnej starostlivosti s využitím najlepších medzinárodných poznatkov. Naše riešenie tiež garantuje štátu vysokú mieru účinnej kontroly nad novou nemocnicou a v záujme ochrany pacientov aj verejných financií.
Nikto iný neprišiel ani len s alternatívnym návrhom, ako vyriešiť problém nemocnice v Bratislave, okrem dnešného dňa, ako pán poslanec Kollár, ten to navrhol.
Tým sme začali otvorený dialóg s odbornou aj zainteresovanou verejnosťou a chceme vytvoriť novú kultúru diskusie o zdravotníctve. V rámci toho neodmietneme odborný dialóg s opozíciou, ako som navrhol, pretože najväčším rizikom projektu je dnes zneisťovať aj potencionálnych zahraničných partnerov.
Dámy a páni, pred chvíľou som povedal, ktoré zásadné na demagogické "nie", a teraz mi dovoľte, aby som povedal, ktoré "áno" platí, a našli sme ako prví dobré riešenie, ako vyriešiť problém so starými nemocnicami v Bratislave.
A chcem ešte povedať, ako tu spomínal viackrát pán poslanec Hlina, že prečo to ideme búrať, prečo to nevyužijeme pre seniorov. V rámci toho, keď vznikne nová nemocnica, ostanú budovy Ružinov, Mickiewiczova a Kramáre. Samozrejme, Kramáre sú na tom najhoršie a táto nemocnica, si myslím, že je dobré, že sa ide stavať, pretože každú chvíľu tam môže niečo hroziť, čo sa týka havarijného stavu. A osobne si myslím, že či už Mickiewiczova, alebo Ružinov, v tejto chvíli naozaj nie je o tom rozhodnuté, ako tie budovy využijeme. My nevylučujeme, že práve tieto budovy môžu byť pre chronicky chorých alebo budú pre ambulancie využité, alebo sa jednoducho predajú. Lebo je rozdiel, je rozdiel, či tieto nemocnice budú slúžiť na akútnu zdravotnú starostlivosť a jej renovácia v tejto chvíli nie je možná, alebo ich prispôsobíme pre chronicky chorých, dlhodobo chorých alebo pre seniorov. Takže táto možnosť tam je.
Chcel by som ešte ubezpečiť, že nehovoril, nespomínal som nemocnicu v Petržalke, ktorá je teraz súčasťou celej nemocnice v Bratislave. Táto nemocnica ostane plnohodnotná z bezpečnostného aj logistického hľadiska, aby v Bratislave boli dve nemocnice, to znamená, strategicky aj na druhej strane Dunaja.
Pre verejno-súkromné partnerstvo je najmodernejším trendom, ako spojiť, najlepšie z oboch svetov, prospech ľudí. Ako som už spomínal, takéto projekty sú a fungujú v zahraničí. Je ich niekoľko. Myslím si, že ľudia v Bratislave, ako aj na Slovensku majú nádej konečne mať novú nemocnicu, modernú, kvalitnú, ekonomicky udržateľnú. A ja si myslím, že keď to začneme realizovať v roku 2016, tak v roku 2018 tu nová nemocnica môže byť pre všetkých ľudí na Slovensku.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozvoj poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocničnej oblasti prekonal v posledných rokoch veľký vývojový skok. Spôsobilo to najmä postupné zavádzanie nových vysoko špecializovaných diagnostických a liečebných postupov, komplexná elektronizácia nemocníc a zlepšovanie procesného riadenia. Tieto skutočnosti ovplyvnili aj zmenu nazerania na samotnú organizáciu starostlivosti o pacienta, pričom tendenciou je efektívnejšie využívať finančne náročnú akútnu infraštruktúru a zaviesť bezpapierové procesné riadenie, lepšie spolupracovať s poskytovateľmi následnej zdravotnej starostlivosti, a tak výrazne zvýšiť produktivitu samotných nemocníc.
Nemocnice na Slovensku v tomto kontexte dosahujú pomerne nízku úroveň produktivity, čo je spôsobené najmä ich zastaranou infraštruktúrou, priemerný vek nemocnice je 44 rokov, a nevyhovujúcim logistickým usporiadaním. Z uvedeného je zrejmé, že investíciami do rekonštrukcie existujúcich budov sú už možnosti zvyšovania produktivity takmer vyčerpané, preto je potrebné priniesť koncept postupnej výstavby novej modernej nemocnice.
Po vypracovaní Štúdie uskutočniteľnosti sa vláda Slovenskej republiky priklonila k alternatíve verejno-súkromného partnerstva. V samotnej príprave procesu výstavby nových nemocníc je mimoriadne dôležité realizovať dostatočne robustný prípravný proces, keďže nesprávne konfigurovanie nemocnice nie je problém len v investičnej fáze, ale aj v následných vysokých neefektívnych prevádzkových nákladoch, ktoré táto investícia vyvolá a ktoré môžu niekoľkonásobne prevýšiť samotnú investíciu.
V júli 2013 vláda Slovenskej republiky zobrala na vedomie Informáciu o stave investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a zámer realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave a uložila Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky predložiť na rokovanie vlády Štúdiu uskutočniteľnosti investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku v rámci zámeru realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave.
11. júna 2014 vláda Slovenskej republiky schválila Štúdiu uskutočniteľnosti investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku v rámci zámeru realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave a Štúdiu uskutočniteľnosti investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku v rámci zámeru realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave. Súhrnná správa, ako aj Štúdia uskutočniteľnosti – záverečná správa boli zverejnené na webovej stránke ministerstva zdravotníctva dňa 9. 1. 2015.
Počas augusta až do októbra roku 2014 sa uskutočnili stretnutia s možnými záujemcami o projekt novej nemocnice. Išlo o prekvalifikačné diskusie, ktorých cieľom bolo tento projekt priblížiť, zistiť záujem a zmonitorovať potenciálny trh. A zúčastnilo sa tam 26 firiem.
Termíny ďalších krokov sú indikatívne, pretože závisia od externých faktorov, ako počet žiadostí, účasť či správanie a reakcie účastníkov počas súťažného dialógu a podobne. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky stanovilo termíny jednotlivých fáz verejného obstarávania, respektíve samotného projektu úmyselne na ich spodnej hranici, aby vytvorilo časový tlak na všetky zúčastnené strany. V prípade, že sa počas realizácie projektu vyskytnú objektívne skutočnosti, ministerstvo zdravotníctva môže jednotlivé fázy projektu predĺžiť. Časový plán je uvedený v prílohe.
Dámy a páni, vzhľadom na to, že verejný obstarávateľ obstaráva koncesiu postupom súťažného dialógu, uvedené parametre predstavujú súčasný odhad a predpoklady verejného obstarávateľa, ktoré sa však na základe výsledkov dialógu môžu meniť a upraviť. Finálne parametre koncesie budú stanovené v súťažných podkladoch, ktoré budú výsledkom dialógu.
Ak dovolíte, dámy a páni, chcel by som spomenúť najčastejšie chybné interpretácie a na ne zareagovať.
Súťažný dialóg je najhoršia forma transparentného výberu partnera. Realita je taká, vzhľadom na samotný projekt považujeme tento model verejného obstarávania za optimálny. Práve pomocou súťažného dialógu budeme môcť so všetkými relevantnými stranami pripravovať súťažné podklady. A súťažný dialóg je jednou z možností výberu partnera, odmietame stanovisko, že ide o netransparentný postup.
Ďalšia chybná interpretácia. Vláda zámerne tajila materiál. Realita je taká, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nikdy nehovorilo o nesprístupnení dát, štúdia bola utajená v čase pred začatím výberového konania. Zverejnením štúdie sme nechceli dať potenciálnym záujemcom do rúk informácie o stratégii ministerstva. Hneď ako sme oznámili verejné obstarávanie, celú štúdiu sme zverejnili.
Ďalšia chybná interpretácia. Hovorilo sa, že nová nemocnica bude stáť 250 mil. Teraz sa v štúdii hovorí o zisku 6,3 mld. Štát tak súkromníkovi dáva 6,3 mld. Zákon o verejnom obstarávaní jasne hovorí, že daná suma nemôže obsahovať len investície na výstavbu, ktoré ministerstvo predpokladá vo výške od 200 mil. do 250 mil. eur, ale musí predstavovať celý súhrn ročných výnosov súkromného partnera počas 30-ročnej prevádzky. Na základe predpokladaných výpočtov vyplývajúcich zo Štúdie uskutočniteľnosti je táto suma v oznámení o začatí verejného obstarávania stanovená na 6,3 mld. eur. Táto suma však nie je zisk, to sú spomínané výnosy, čiže suma bez zaplatených nákladov na platy zamestnancov, prevádzku nemocnice a tak ďalej.
Ide o súkromnú nemocnicu, samozrejme, ďalšia chybná interpretácia. Ministerstvo zdravotníctva odmieta nesprávnu teóriu o tom, že ide o súkromnú nemocnicu. Štát bude nemocnicu priamo vlastniť, čiže bude mať nad ňou 100-percentnú kontrolu. Prevádzkovateľ nemocnice bude pre štát 100-percentne transparentný, štát bude mať neobmedzený prístup ku všetkým informáciám. Chceli by sme navyše zástupcov štátu v dozorných orgánoch prevádzkovateľa. Ak sa ukáže počas a v rámci dialógu potrebné nad rámec tejto pozície, aby bol štát spoluvlastníkom v spoločnosti prevádzkovateľa, budeme sa o tom uvažovať alebo sa usilovať.
Ďalšie chybné tvrdenie. Hovorí sa, že nemocnica bude zmluvne zvýhodnená. Odmietam tvrdenie o tom, že nemocnica by mala byť akokoľvek zvýhodnená. Budú sa na ňu vzťahovať rovnaké legislatívne pravidlá ako na iné nemocnice koncovej siete. V žiadnom prípade viac financií nedostane a balík bude rozdeľovaný rovnako.
Ďalšia chybná interpretácia. Nová nemocnica si bude vyberať iba ziskových pacientov, čiže akútnych. Nemocnica nebude nijako finančne zvýhodňovaná, vo vyrovnanom hospodárení sa bude musieť udržať predovšetkým svojou efektivitou a produktivitou. A akútny pacient nikdy nebol pre nemocnicu ziskový.
Štúdia uskutočniteľnosti počíta s platbou za dostupnosť. Celková suma je počas 30 rokov vyčíslená na takmer 180 mil. eur. Či je to poriadku? Cieľom ministerstva zdravotníctva je dosiahnuť nulovú platbu za dostupnosť. Potreba platby za dostupnosť vychádza z toho, ako rizikový vidí súkromný partner
daný projekt, čím je väčšie riziko, tým je nižší záujem o projekt a vyšší požadovaný výnos a potreba kompenzácie platbou za dostupnosť. Naši poradcovia pristúpili k posúdeniu projektu z konzervatívneho hľadiska, preto je tá suma taká, aká je, čiže vysokej miery vnímaného rizika. Avšak na základe diskusií počas predsúťažného dialógu sme zistili, že vnímanie rizika tohto projektu viacerými potenciálnymi partnermi je nižšie a viacerí indikovali, že platba za dostupnosť zrejme nebude vôbec potrebná, a teda bude nulová. Aj preto je cieľom ministerstva zdravotníctva počas súťažného dialógu nastaviť projekt tak, aby sa prípadné platby za dostupnosť eliminovali na nulu. Príjmy z verejného zdravotného poistenia v takom prípade plne postačia na pokrytie nákladov aj splatenie investície. Ešte raz však opakujem, naším cieľom bolo a stále je dosiahnuť, aby platba za dostupnosť bola nula.
Ďalšia interpretácia. Čo ak ale vyjednávania nepôjdu podľa vášho plánu, ale budú kopírovať štúdiu uskutočniteľnosti? Poradca bol podľa nášho názoru mimoriadne konzervatívny vo svojich odhadoch. Sme presvedčení a na základe skutočností predsúťažných dialógov môžeme povedať, že v rámci súťažného dialógu môžeme dosiahnuť lepšie podmienky tak, aby bola platba za dostupnosť nulová, opakujem.
Hovoríte, že súkromník dokáže postaviť nemocnicu o 40% lacnejšie ako štát. Na základe čoho toto tvrdíme? Tvorcovia štúdie vychádzali z medzinárodných porovnávaní. Je to na strane 100 štúdie pod čiarou, je tam vysvetlenie aj referencie zdrojov, na základe čoho štúdia predpokladá, že takýto projekt by štát postavil drahšie ako súkromný partner.
Súkromník dokáže dosiahnuť až o 100 % vyšší prevádzkový zisk ako štát. Nuž pravda je taká, že naozaj je dôležité si uvedomiť jednu vec. Čísla, ktoré sa takto prezentujú, predstavujú prevádzkový zisk len po prvom roku prevádzkovania. V štúdiu poradcovia vychádzali z toho, že po prvom roku dokáže štát dosiahnuť tento zisk na úrovni 10 %, čo je vlastne zisk rovnajúci sa zisku našim najlepšie hospodáriacim nemocniciam. V prípade medzinárodných referencií dokáže partner tento zisk dosahovať na úrovni 20 %. Je dôležité však vnímať vývoj tohto zisku naprieč celým 30-ročným obdobím, kde by štát na konci tohto obdobia (na základe efektívnej prevádzky, produktivity a nových procesov) dokázal tento zisk zvýšiť až na 23 %, súkromný partner by na konci 30-ročnej prevádzky dosahoval prevádzkový zisk na úrovni 28 %, čo je rozdiel len 5 percentuálnych bodov.
Ministerstvo zdravotníctva sa pri príprave nestretávalo, ďalšie tvrdenie v rámci štúdie, s odborníkmi a ani so samotnými zdravotníkmi. Toto vôbec nie je pravdivá informácia, pretože transparentnosť, otvorenosť a férovosť sú nosnými piliermi daného projektu. Sme sa stretávali so zdravotníkmi, rovnako aj so zástupcami lekárskej fakulty. Stretnutia boli aj so zástupcami zamestnancov, rovnako aj počas súťažného dialógu príde ten čas, keď sa do diskusií opäť zapojí aj odborná verejnosť. Ako príklad môžem uviesť to, že k pracovnoprávnym vzťahom sa budú vyjadrovať aj zástupcovia zamestnancov. Štúdiu si ministerstvo zdravotníctvo nerobilo samo, každý fakt a argument sa dá overiť, stačí si prečítať Štúdiu uskutočniteľnosti.
Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci, dovoľte mi na záver uviesť a zhrnúť pár základných faktov.
Súčasná zastaraná infraštruktúra nemocníc na Slovensku nie je schopná adekvátne reagovať na požiadavky v oblasti zlepšenia produktivity a efektivity a implementácie nových diagnostických a liečebných postupov. Výška investícií dlhodobo nedosahuje úroveň potrebnú na pravidelnú obnovu nemocníc a v posledných rokoch má klesajúci trend a tento nedostatok spôsobil výrazný nárast viditeľného a skrytého investičného dlhu. Preto ministerstvo zdravotníctva považuje projekt výstavby nových nemocníc za kľúčovú podmienku zvyšovania kvality a efektívnosti a produktivity.
Ministerstvo zdravotníctva má prioritný záujem o investície do univerzitných fakultných nemocníc, nakoľko tieto nemocnice poskytujú koncovú zdravotnú starostlivosť a sú základňou pre vzdelávanie, vedu, výskum v biomedicínskej oblasti. Dlhodobo najkritickejšia situácia z hľadiska stavu infraštruktúry je Bratislava, ktorá je špecifická aj tým, že na území hlavného mesta nie je možné využívať štrukturálne fondy Európskej únie. Predchádzajúce rozhodnutia v oblasti investícií do ústavnej zdravotnej starostlivosti v Bratislave boli v minulosti viac determinované samotnou požiadavkou dostavby komplexu Rázsoch a boli pripravované bez rozsiahlej analýzy ekonomických dopadov a ich možností. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som zareagoval najprv na pána poslanca Novotného. Jeho otázka dvakrát zaznela, že kto riadi teda zdravotníctvo na Slovensku. Pán poslanec, podľa tvojich predstáv, ako si to teraz prezentoval, v podstate ak vláda alebo ministerstvo sa dohodne na nejakom zákone, rozhodnú sa, že pôjde to proste takýmto smerom a tak to sa schváli, tak si myslím, že tento parlament je potom zbytočný. To si asi teraz v tejto chvíli povedal. (Potlesk.) Ja si myslím, že štandardný proces alebo dĺžka procesu schvaľovania legislatívnych zámerov, či už novely alebo tvorby zákona, je štandardne taký polrok. A myslím si, že pri najlepšej vôli každá inštitúcia sa stretáva, v tomto prípade my sme sa intenzívne stretávali rok a pol s asociáciami lekárov, súkromných lekárov, s Jednotou dôchodcov, so skupinou ochrany práv pacientov. Tak ako si povedal niekoľkokrát, niekoľkokrát veľmi citlivú tému sme preberali z každej strany, aby naše rozhodnutie bolo čo najoptimálnejšie. Tak za rok a pol sme prišli k takému návrhu, aký sme prezentovali tu a teraz a, samozrejme, aj v prvom čítaní.
Tá myšlienka prednostné ošetrenie alebo vyšetrenie, či sa zruší alebo nezruší. Samozrejme, keď to niekto počuje, človek sa s tým zahráva. Ale v konečnej verzii sme ju predložili, tak ako sme ju predložili. Ale podľa mňa dôležitý je konečný efekt. To znamená, tak ako to tu už dneska zaznelo, to, čo robíme pre pacienta, ale všetci, všetci ako tu v parlamente, tak aj my na ministerstve. A ja si myslím, že je dôležitý záver a v tomto prípade to konečné znenie. A keď sa pýtaš, čo sme predkladali my a ako znie pozmeňujúci návrh, tak my v plnej miere tento pozmeňujúci podporujeme. Takže to je odpoveď. (Potlesk.)
Viackrát spomínané dvadsaťkorunáčky a päťdesiatkorunáčky. Áno, už v Čechách ich zrušili. Ale myslím si, že posledné vyjadrenie pána exministra Zajaca práve bolo, že už by sa k takým veciam nevracal a skôr je za systémové opatrenie, ktoré má nejaký rámec. A ja si myslím, že to, čo sme teraz urobili po desiatich rokoch, mimochodom, s poplatkami, sa tomu možno aj z jeho pohľadu trošku podobá. Takže má to nejaký charakter.
Viackrát si tu spomínal veľkú mieru kreativity lekárov. To si spomínal aj na zdravotníckom výbore. A viac-menej si naznačil nejaké tie možnosti, ako tie poplatky lekári nejako sofistikovane budú vyberať. No ak si poriadne prečítaš to znenie zákona, resp. tú novelu, ktorú my predkladáme, tak dneska tá možnosť tam veľká nie je, pretože keď to povieme veľmi jednoducho, tak nič iné, iba to, čo sa nachádza v nariadení vlády č. 777/2004 Z. z., môže lekár poslať na schválenie, samozrejme, s cenou, ktorú navrhuje, na VÚC-ku. A to mu bude VÚC-ka kontrolovať, či tú cenu dodržiava alebo nedodržiava. Následne bude dávať pokutu. A, samozrejme, týmto predloženým zákonom aj tá pokuta bude, tie peniaze ostanú pre VÚC-ku, nie pre štát, ako to bolo doteraz. To je ďalšia vec.
Spomínal si tu viackrát, že je to marketingový ťah. Ešte raz hovorím, tento zákon sa pripravoval rok a pol. Takže zhodou okolností časovo vyšiel teraz tak, ako vyšiel, aj čo sa týka udalostí, ktoré sa diali vlastne za posledné dni. A naznačil si, že absentuje moje vyjadrenie, čo sa týka nejakých skutočností, ktoré nastali minimálne posledný týždeň. Minister zdravotníctva riadi ministerstvo zdravotníctva, a teda ak je vyjadrenie hovorcu niekoľkokrát vo viacerých médiách, ktorým sa postaví k nejakej kauze nejako, tak je to aj vyjadrenie ministra.
Mimochodom, v pondelok večer, keď tá správa bola zverejnená, sme okamžite kontaktovali ministerstvo vnútra a vedeli sme, že v utorok ráno pán doktor bude na Národnej kriminálnej agentúre a bude vyšetrovaný. V podstate tlačovka tých troch opozičných poslancov bola až v utorok poobede, takže my sme reagovali okamžite. A, samozrejme, ja viem, že dôležité je z hľadiska opozície a politiky v médiách akože vystúpiť a dávať trestné oznámenia, aj keď my sme konali už dávno predtým. Takže to je k tomu toľko.
Čo sa týka pána poslanca Bastrnáka, on tu spomínal, aj viacerí tu spomínali cenový strop. Áno, naznačili to aj poslanci strany SMER, cenový strop, bolo by to možnože v tomto zákone, ktorý navrhujeme. A ak by sa to zrealizovalo, možnože by tento zákon bol úplne dokonalý. Ale nie je to také jednoduché, pretože ak si uvedomíme, že regulácia výkonov ako takých, ktorá je predmetom dohody alebo zmluvy medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, v podstate nie je cenová regulácia a je jednoznačne daná a ani tu neregulujeme, tak je absolútne paradoxom, ak sa bavíme o výkonoch, ktoré sú v tej sedemstosedemdesiatsedmičke, aby sme ich my regulovali nejakým iným spôsobom, pretože naráža to aj na zákon o cenách. A v podstate tam by sme sa mohli dostať do nejakého rozporu, keď by sme vlastne určovali nejaké maximálne ceny, ktoré tu zazneli. A mohli by sme o tom hovoriť, ako si naznačil, aká je tá cena v Bratislave, vo Svidníku. Ja vždycky hovorím jedno. A dneska tá cena nie je limitovaná. A zase tie ceny nie sú extrémne veľké, pretože ja vsádzam na zdravý rozum tých lekárov, pretože určite si dajú takú cenu, kde tí ľudia jednoducho danú službu môžu zaplatiť. Mimochodom, v súčasnosti cena prednostného ošetrenia sa pohybuje na Slovensku od 5 do 15 eur. Takže ja si myslím, že sú tie služby, ktoré ostali v sedemstosedemdesiatsedmičke, za ktoré budú lekári vyberať peniaze. Na inej tlačovke som zachytil, že zdravotník môže žiadať toto, za vodičák je to 100 eur, No tak nech to žiada, potom pacient k nemu nepôjde, ale pôjde do susedných dverí. Takže tú možnosť bude mať. Takže ja si myslím, že bolo by to iba kontraproduktívne a riešilo by to iba problém tomu doktorovi, ktorý to vlastne má.
Dovoľte mi, aby som na záver zhodnotil, respektíve zhrnul tie veci, ktoré tu už všeobecne zazneli, a síce, čo je dôležité, zopakujem.
Naozaj po desiatich rokoch prvýkrát robíme poriadok v tých poplatkoch, rušíme jednoznačne poplatky, ktoré sa nazývali poplatky, tých 6 poplatkov, ktoré, samozrejme, súvisia jednoznačne zo zdravotnou starostlivosťou, lebo, ako tu bolo povedané, nie je možné ošetriť, vyšetriť pacienta, pokiaľ on tam nepríde, teda pokiaľ nie je prizvaný, pozvaný, nie je možné, aby dostal lieky a zdravotné pomôcky bez poukazov. A prednostné ošetrenie rušíme tak isto.
Takže ja si myslím, že je to dobrý zákon. Samozrejme, nič nie je na prvýkrát ideálne. A, ako som povedal na zdravotníckom výbore, čas ukáže, ako sa uplatní v praxi. Ja som optimista a, samozrejme, je priestor ho vylepšovať ďalej. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom návrhu je precizovanie ustanovení v súvislosti s vyberaním úhrad zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od poistencov.
V predmetnom návrhu sa určujú súčasti zdravotného výkonu, objednanie poistenca na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas okrem objednania na prednostné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vypísanie lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu, potvrdenie o návšteve lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka, vypísanie odporúčania na poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti alebo na poskytnutie ústavnej starostlivosti.
Ustanovuje sa, za čo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesmie vyberať úhradu od poistenca a čím nesmie podmieniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Zmluvný poskytovateľ nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia podľa tohto zákona.
Poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti akoukoľvek úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie ani akýmkoľvek iným plnením podľa osobitných predpisov.
Ustanovuje sa, za čo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže vyberať úhradu od poistenca.
Úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú pri chorobe uvedenej v Zozname chorôb najviac vo výške rozsahu spoluúčasti poistenca podľa zákona č. 577/2004 Z. z. a predpisov vydaných na jeho vykonanie, predovšetkým nariadenia vlády č. 777/2004 Z. z. poskytovateľ môže od poistenca požadovať.
Upravuje sa úhrada za prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ môže požadovať úhradu za prednostné poskytnutie ambulantnej zdravotnej starostlivosti, len ak túto zdravotnú starostlivosť poskytne do desiatich pracovných dní od objednania.
Upravuje sa úhrada za nadštandardný pobyt v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, keď poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti môže požadovať od poistenca úhradu za nadštandardný pobyt len v prípade, ak poistenec o nadštandardný pobyt písomne požiada.
Rozširujú sa povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a sankcie za ich porušenie, dodržiavať cenník všetkých zdravotných výkonov, umiestniť na prístupnom a viditeľnom mieste vo vstupných priestoroch alebo v priestoroch čakárne zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých možno požadovať úhradu, schválený samosprávnym krajom.
Rozširuje sa kompetencia samosprávnych krajov schvaľovať zoznam zdravotných výkonov poskytovaných pri liečbe choroby uvedenej v Zozname chorôb a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pri ktorých môže poskytovateľ požadovať úhradu. Na túto rozšírenú kompetenciu nadväzuje návrh, aby pokuty uložené samosprávnymi krajmi boli ich príjmom. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, len v krátkosti by som chcel zareagovať.
Pán poslanec Mihál nám tu hovoril o odpočítateľnej odvodovej položke. Alebo dvakrát zaznelo, že uvidíme, ako to bude, čas ukáže, ročné zúčtovanie a tak. No myslím si, že aj v rámci prípravy zákona sme boli súčinní a v rámci pozmeňujúcich návrhov, ktoré ste navrhovali, tak sme to vlastne uplatnili, ale ja si myslím, že naozaj treba počkať, čo čas ukáže, čo bude v teréne.
Čo sa týka pracovnej zdravotnej služby, my sme sa tomu venovali poctivo celý rok. Je pravda, že rok predtým sme predkladali zákon, ktorý bol možno prísnejší. Potom prebiehala rok intenzívna debata so zamestnávateľmi, so zamestnancami, ale aj s Európskou úniou, keď, ako už tu bolo spomenuté, tú smernicu bolo potrebné transponovať.
V tejto chvíli čo je ale dôležité, je, že tie podmienky sú natoľko zmäkčené v reálnej podobe, že konkrétne pre stupne I, II a zamestnancov, zamestnávateľov alebo eseročky, ktoré ste spomínali, tie všetky činnosti nemusí vôbec vykonávať tá mohutná, robustná pracovná zdravotná služba, ale je možné to zrealizovať dneska aj bezpečnostným technikom, aj verejným zdravotníkom, dokonca aj všeobecným lekárom. Takže je dôležité celé si to naštudovať a nenechať sa vydierať veľkými pracovnými zdravotnými službami.
Čo sa týka pána poslanca Hlinu a živnostníkov, samozrejme, riešime otázku (dlžník, neplatič a tak ďalej), ako ste povedali, dneska je prvé čítanie, takže o tom sa môžeme porozprávať, čo bude vhodné pre živnostníkov.
A čo sa týka CT prístrojov, spoločne aj u mňa sme rozprávali na tému CT prístroje. Samozrejme, všetky nové názory tých, ktorí zdokonaľujú a zlepšujú spôsob zdravotnej starostlivosti pre pacienta, uvítam.
Ale spomínal som aj Rakúsko, ktoré má CT prístroje, v Európe možno tretí alebo štvrtý celkovo na svete sú, pričom tá čakacia doba v Rakúsku je päť a viacej týždňov. Takže v tejto chvíli si netreba len myslieť, že dáme to veľké množstvo priestoru na to, že sa bude cétečkovať dvadsaťštyri hodín denne, ale nezabúdajme, že okrem cétečka vždycky je lekár ten človek vzdelaný a so skúsenosťami, ktorý musí o tom rozhodnúť, aká je akútnosť toho-ktorého prípadu a čo je odložiteľné, pretože nie je mysliteľné, nemôžeme si myslieť, že ak sú, ako hovoríte, onkologické ochorenia a ich nárast, že nejaký lekár by niečo odložil, tak v podstate je to jeho chyba, vždycky ak povie podozrenie na nejakú diagnózu alebo je nejaká diagnóza potvrdená, v žiadnom prípade to cétečko alebo to vyšetrenie nemôže nejakým spôsobom odkladať, pretože je tu dlhá čakacia doba, ale ten stav je akútny, čiže v žiadnom prípade to neohrozuje pacientov. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zámerom predloženého návrhu zákona je riešenie aplikačných problémov, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe.
Ide najmä o úpravu súvisiacu s oneskoreným podávaním prihlášky na verejné zdravotné poistenie dieťaťa po jeho narodení alebo ak prihláška nebola podaná vôbec a o úpravu súvisiacu s úhradou neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobám, ktoré z dôvodu nepodania prihlášky na verejné zdravotné poistenie alebo nepreukázania poistného vzťahu majú právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Z hľadiska požiadaviek praxe sa upravujú napríklad aj ustanovenia upravujúce výkaz nedoplatkov a vyhotovenia a doručenia preukazu poistenca.
Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe návrh zákona obsahuje aj novelizáciu ustanovení súvisiacich so zavedením elektronizácie v zdravotníctve, ktoré sa nachádzajú v jednotlivých článkoch návrhu zákona.
Ide najmä o spresnenie definície Národného zdravotníckeho informačného systému, umožnenie prístupu zdravotných poisťovní do Národného zdravotníckeho informačného systému, spresnenie procesu overovania zhody informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotnej poisťovne a o úpravu súvisiacu s definovaním účelu sprístupňovania údajov v anonymizovanej podobe a v agregovanej podobe národných zdravotných a administratívnych registrov. Na zaistenie bezpečnostného pripojenia do Národného zdravotníckeho informačného systému sa precizuje spôsob a proces posudzovania zhody informačných systémov so štandardmi a lehoty tohto procesu. Ďalej sa predovšetkým precizuje rozsah údajov v elektronickej zdravotnej knižke osoby, ustanovuje sa proces aktualizácie zdravotných záznamov v elektronickej knižke osoby a určujú sa náležitosti elektronického zdravotného záznamu.
Jednoznačne sa ustanovuje rozsah údajov, spôsob ich sprístupnenia a okruh zdravotníckych pracovníkov, ktorým sú údaje sprístupnené, a proces a spôsob sprístupňovania elektronických zdravotných záznamov ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom, na ktoré nemajú automatický prístup. Na začatie plnej prevádzky elektronických služieb je nevyhnutné ustanoviť aj náležitosti jednoznačného identifikátora na žiadankách, odporúčaniach a lekárskych predpisoch alebo lekárskych poukazoch.
V návrhu zákona sa precizuje aj zoznam prioritných chorôb v nadväznosti na zmenu zoznamu chorôb podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb v zákone o zdravotnej starostlivosti a precizuje sa aj zoznam ambulancií špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
Predpokladá sa, že navrhované zmeny budú mať pozitívne sociálne vplyvy predovšetkým v súvislosti s prístupom osoby, resp. poistenca k informáciám o svojom zdravotnom stave a v súvislosti s nulovým doplatkom poistenca za lekársky predpis, ak lekár vypíše lekársky predpis s elektronickým identifikátorom.
Predpokladá sa negatívny vplyv na zdroje verejného poistenia z dôvodu zvýšenia príspevku zdravotnej poisťovne na správu a rozvoj Národného centra zdravotníckych informácií.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne za pozornosť.