Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, tento zákon, ako som povedal, môžeme rozdeliť na dve časti. Z nich prvá časť je vlastne tá charakteristika protidrogovej aktivity ako takej a tá druhá hlavne v súvislosti s aplikačnou praxou, ktorá ukázala, že tento proces treba zefektívniť a stransparentniť, je presne aj taká konkrétna vec, ktorú ste spomínali. A ukázalo sa, že dohody o pracovnej činnosti sa nebudú akceptovať, a to z toho dôvodu práve preto, aby tieto prostriedky, ktoré sú určené na protidrogovú aktivitu, boli prehľadne sledované, aby sa nemohlo stať, že nemáme presné údaje
alebo konkrétne čísla, alebo nejakú tú prehľadnosť o tom, kto na danej aktivite pracuje, lebo proste tam musí byť nejaký odpočet a musí byť nejaký výstup a výsledok. Ide o to, aby tieto prostriedky neboli takýmto spôsobom minuté, poviem presne, na to, aby daní ľudia boli za niečo platení, a jednoducho nemáme nejaký odpočet o tej-ktorej činnosti. Takže preto bolo to opatrenie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť legislatívny rámec na poskytovanie dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na účely podpory protidrogových aktivít.
Uznesením vlády č. 610 z 31. októbra 2012 bol schválený prechod pôsobnosti v oblasti protidrogovej politiky a monitoringu drogovej situácie na Slovensku z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
V návrhu zákona sa taxatívne vymedzujú aktivity, na ktoré bude možné poskytnúť dotáciu v oblasti podpory protidrogových aktivít.
Oblasť podpory protidrogových aktivít v návrhu zákona zahŕňa aktivity širokého spektra, napríklad podporu alebo propagáciu Národnej protidrogovej stratégie, vzdelávacie aktivity a metodickú činnosť v protidrogovej oblasti, ale aj prevenciu, liečbu a resocializáciu drogovo závislých osôb a iné činnosti súvisiace z materiálnym a technickým vybavením, resp. činnosti, ktoré sú potrebné na vznik zariadenia určeného na prevenciu, liečbu a resocializáciu drogovo závislých osôb.
Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa v návrhu zákona spresňujú podmienky na poskytnutie dotácie a náležitosti žiadosti o poskytnutie dotácie.
Návrh zákona sa dopĺňa o aj splnomocňuje ustanovenie, na základe ktorého Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví kritériá a postup na vyhodnocovanie žiadosti o poskytnutie dotácie z dôvodu väčšej transparentnosti všeobecne záväzným právnym predpisom.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

30.
Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Ja sa referenda zúčastním a hlasovať budem slobodne v tej najlepšej viere. A to, ako budem hlasovať, si nechám pre seba.

Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku. Áno, som za to, aby v súčasnosti a v budúcnosti sme sa viacej venovali prevencii, pretože každá prevencia nás vyjde omnoho, omnoho lacnejšie ako samotná represia alebo v tomto prípade terapia. Možnože práve táto nerealizácia paradoxne stojí možno menej peňazí, ale stojí omnoho viacej námahy a osvety. Takže v tomto prípade je to otázka, samozrejme, jednak na ministerstvo, ale, samozrejme, aj jednak na samotných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako s tým nakladajú.
No a do budúcna spomeniem opatrenia, ktoré by nám v tom mali jednoznačne pomôcť. A to je eHealth, čo, samozrejme, bude jednoznačne toto monitorovať. A vyvarujeme sa tak toho, aby niektoré veci v rámci preskripcie boli duplicitne alebo viackrát jednoducho využívané, alebo skôr zneužívané. To je zatiaľ toľko, ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákonom č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov a zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola zavedená regulácia cien liekov na úrovni európskej referenčnej ceny, európskou referenčnou cenou liekov bola druhá najnižšia cena spomedzi úradne určených cien liekov iných členských štátov. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. 12. 2011. Jeho navrhovateľom bolo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pod vedením ministra Uhliarika.
Zákonom č. 460/2012 Z. z. bol tento zákon novelizovaný a bola novým spôsobom určená európska referenčná cena liekov. Táto novela zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2013 a európskou referenčnou cenou liekov je priemer troch najnižších cien spomedzi úradne určených cien liekov v iných členských štátoch. Týmto opatrením sa dosiahlo, že Slovenská republika má jedny z najnižších cien liekov v členských štátoch Európskej únie. Dôvodom na prijatie európskej referenčnej ceny bolo šetrenie výdavkov z verejného zdravotného poistenia, náklady na lieky predstavujú v Slovenskej republike 30 až 35 % z celkových výdavkov na zdravotníctvo. Výsledkom tohto opatrenia je, že ceny liekov v Slovenskej republike sú na úrovni priemeru troch najnižších cien liekov v členských štátoch Európskej únie, čím na jednotnom trhu Európskej únie sa stávajú atraktívnymi pre iných a hlavne pre vývoz do tých členských štátov Európskej únie, v ktorých je cena liekov výrazne vyššia.
Ministerstvo zdravotníctva zákonom č. 459/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijalo legislatívne opatrenie na monitorovanie vývozu liekov – § 19, písm. a). V prípade nedostatku liekov Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky úzko spolupracuje so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, ktorý od zavedenia tohto legislatívneho opatrenia účinného od 2. januára 2013 vydal 295 rozhodnutí o zákaze vývozu liekov na 37 druhov liekov.
Slovenská republika ako jediná zo štátov v rámci Európskej únie má zákonom ustanovenú možnosť zakázať vývoz liekov. Z toho dôvodu Európska komisia začala vyšetrovanie zavedenia monitorovania vývozu liekov prostredníctvom Európskej únie č. 5257/13 (Pilot). Európska komisia skúma, či ustanovenia § 19 písm. a) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie sú prekážkou pre voľný pohyb tovaru, ktorý obmedzuje vývozy liekov pri obchodovaní medzi členskými štátmi Európskej únie. Toto šetrenie Európska komisia uzavrela dňa 28. júna 2014 s tým, že uvedené opatrenia Slovenskej republiky nemôže akceptovať, a vyjadrila sa, že hodlá otvoriť voči Slovenskej republike konanie o porušení zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky požiadalo Európsku komisiu o bilaterálne rokovania, ktoré sa uskutočnili v septembri a v novembri v roku 2014, pričom najbližšie stretnutie sa uskutoční na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 5. februára 2015.
Za nedostupnosťou liekov nemusí stále byť len reexport, pričom Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky doposiaľ začalo 59 správnych konaní voči držiteľom rozhodnutí o udelení 25 pokút v celkovej sume 250-tisíc eur za nedostupnosť liekov na slovenskom trhu. Prvoradým záujmom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky je zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre slovenských pacientov.
Pripomíname, že reexport liekov nie je iba problémom Slovenskej republiky, s nedostatkom liekov zapríčinených reexportom zápasia viaceré členské štáty Európskej únie.
Na záver by som chcel iba zdôrazniť, ako som už spomínal, že máme ako jediní zákon, ktorý z pohľadu Európskej únie toho času je skúmaný. A z ich pohľadu sa zdá, že zabraňuje voľnému obchodu s liekmi, v tomto prípade s tovarom liekov v Európe.
Chcem len pripomenúť, že viacero krajín v Európe práve čaká, ako sa tá komunikácia s Európskou komisiou v tomto prípade skončí. Ako som už spomínal, 5. februára sú u nás, pričom debata bude pokračovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pravdupovediac, najprv som nechcel reagovať, pretože téma tejto rozpravy má byť poplatky a nijak sme sa jej nedotkli. Ale na reakciu pána poslanca Hlinu musím reagovať.
Pán poslanec, ja si vyprosujem, aby ste ma nazývali čvargou. Ja som lekár, sedem rokov som pracoval na klinike úrazovej chirurgie, potom som pracoval v pozemnej doprave záchrannej a leteckej, takže ja som tých pacientov v prvom slede videl veľké množstvo a veľkému množstvu ľudí som aj pomohol. Mám úctu k ľudskej bunke aj k ľuďom. To je jedna vec.
Druhá vec. Hovorili ste tu určité veci, určité fakty. Neviem, ja by som sa chcel vrátiť ku včerajšiemu dňu, neviem, či vám ušlo z médií, ale už toľkokrát tu spomínané cétečko včera do určitej miery a myslím si, že bolo vysvetlené. Kedy tam bola spomenutá cena, kedy si vlastne dodávateľ naúčtoval 9-percentný zisk v priebehu štyroch rokov a ostatných 7 % bolo začlenených do finančného rizika, kedy vlastne on aj riešil to financovanie toho cétečka a on aj bral tie 4 roky v rámci toho rizika. Takže ja by som bol za to, aby sme tu uvádzali určité fakty. A je mi jasné, že ak sa jedná o zdravie, človek prechádza emócie (rečník si odkašľal), pardon, ale bol by som nerád, aby sme toto zneužívali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, účelom návrhu je precizovanie ustanovení v súvislosti s vyberaním úhrad zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od poistencov a predmetom návrhu je po prvé, určujúce súčasti zdravotného výkonu, t. j. objednávanie poistenca na vyšetrenie, vrátane objednania na konkrétny čas, okrem ustanovenia – prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti, vypísanie lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu, potvrdenie o návšteve lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka a vypísanie odporúčania na poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti alebo na poskytnutie ústavnej starostlivosti.
Za ďalšie, ustanovuje sa, za čo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesmie vyberať úhradu od poistenca a čím nesmie podmieniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Zmluvný poskytovateľ nesmie požadovať od poistenca úhradu na zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia podľa tohto zákona. Poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti akoukoľvek úhradou na určenú spoluúčasť poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie ani akýmkoľvek iným plnením podľa osobitných predpisov.
Za ďalšie, ustanovuje sa, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže vyberať úhradu od poistenca, a to úhrada za zdravotnú starostlivosť poskytnutú pri chorobe uvedenej v zozname chorôb, najviac vo výške rozsahu spoluúčasti poistenca, podľa zákona č. 577/2004 Z. z. a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Upravuje sa úhrada za prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti; poskytovateľ môže požadovať úhradu za prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti, len ak túto zdravotnú starostlivosť poskytne do desiatich pracovných dní od objednania.
Za ďalšie, upravuje sa úhrada za nadštandardný pobyt v zariadení ústavnej starostlivosti, kedy poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti môže požadovať od poistenca úhradu za nadštandardný pobyt len v prípade, ak poistenec o nadštandardný pobyt písomne požiadal.
Rozširujú sa povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a sankcie na ich porušenie, t. j. dodržiavať cenník všetkých zdravotných výkonov, umiestniť na prístupnom a viditeľnom mieste vo vstupných priestoroch alebo v priestoroch čakárne zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých možno požadovať úhradu, schválených samosprávnym krajom.
Za ďalšie, rozširuje sa kompetencia samosprávnych krajov schvaľovať zoznam zdravotných výkonov poskytovaných pri liečbe choroby uvedenej v zozname chorôb a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pri ktorých môže poskytovateľ požadovať úhradu. A na túto rozšírenú kompetenciu nadväzuje návrh, aby pokuty uložené samosprávnymi krajmi boli aj ich príjmom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona zavádza zásadnú zmenu v oblasti odvodov poistného na verejné zdravotné poistenie, vďaka ktorej sa zvýši čistá mzda zamestnancom s nízkymi zárobkami. Zároveň dochádza ku kompenzácii zvýšených mzdových nákladov zamestnávateľa, ktoré súvisia so zvýšením minimálnej mzdy. Zavedením odpočítateľnej položky sa výrazne znížia odvody nízkopríjmových zamestnancov, čo môže pozitívne pocítiť až do 627-tisíc zamestnancov. Zároveň zamestnávateľom klesnú náklady na prácu v pásme od úrovne minimálnej mzdy do výšky 570 eur.
Od tejto zmeny sa očakáva jednak zvýšenie záujmu zamestnávať, jednak rast motivácie legálne sa zamestnať. Vzhľadom na zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 380 eur na mesiac, sa navrhuje odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý má príjem iba z pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého vzťahu, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s vylúčením dohôd vykonaných mimo pracovného pomeru, aby sa pozitívne ovplyvnil pomaly sa zotavujúci trh práce a zvýšila sa tak čistá minimálna mzda.
Odpočítateľná položka sa bude alikvotne znižovať podľa odpracovaného obdobia a v ročnom zúčtovaní sa navrhuje, aby sa pomerne rozpočítavala medzi všetkých zamestnávateľov, ktorí vyplácajú príjem, ktorý je možné znížiť o odpočítateľnú položku. Ak má poistenec príjem nižší ako 380 eur mesačne, odpočítateľná položka sa uplatní najviac vo výške vyplateného príjmu, maximálna ročná odpočítateľná položka bude vo výške 4 560 eur. Zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi, že má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky. Pri platení preddavkov na poistné sa odpočítateľná položka bude môcť uplatniť iba u jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec viacerých zamestnávateľov alebo je samostatne zárobkovo činnou osobou, odpočítateľná položka sa uplatní až v ročnom zúčtovaní poistného. V nadväznosti na zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky sa zvyšuje sadzba poistného za poistencov štátu ako kompenzácia za výpadok príjmov zdravotných poisťovní za osoby, ktoré si uplatnia odpočítateľnú položku.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy na podnikateľské prostredie a na sociálne vplyvy je uvedený v doložke vybraných vplyvov, návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona zavádza zásadnú zmenu v oblasti odvodov poistného na verejné zdravotné poistenie, vďaka ktorej sa zvýši čistá mzda zamestnancom s nízkymi zárobkami. Zároveň dochádza ku kompenzácii zvýšených mzdových nákladov zamestnávateľa, ktoré súvisia so zvýšením minimálnej mzdy.
Zavedením odpočítateľnej položky sa výrazne znížia odvody nízkopríjmových zamestnancov, čo môže pozitívne pocítiť až do 627-tisíc zamestnancov. Zároveň zamestnávateľom klesnú náklady na prácu v pásme od úrovne minimálnej mzdy do výšky 570 eur. Od tejto zmeny sa očakáva jednak zvýšenie záujmu zamestnávať, jednak rast motivácie legálne sa zamestnať.
Vzhľadom na zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 380 eur na mesiac sa navrhuje odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý má príjem iba z pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého vzťahu, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s vylúčením dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, aby sa pozitívne ovplyvnil pomaly sa zotavujúci trh práce a zvýšila sa tak čistá minimálna mzda.
Odpočítateľná položka sa bude alikvotne znižovať podľa odpracovaného obdobia a v ročnom zúčtovaní sa navrhuje, aby sa pomerne rozpočítavala medzi všetkých zamestnávateľov, ktorí vyplácajú príjem, ktorý je možné znížiť o odpočítateľnú položku. Ak má poistenec príjem nižší ako 380 eur mesačne, odpočítateľná položka sa uplatní najviac vo výške vyplateného príjmu. Maximálna ročná odpočítateľná položka bude vo výške 4 560 eur a táto suma sa bude znižovať o dvojnásobok sumy zvýšenia príjmu z pracovného pomeru, ako aj iného príjmu, a ďalšie príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) až písm. e) zákon č. 580/2004 Z. z. Zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi, že má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky a pri platení preddavkov na poistné sa odpočítateľná položka bude môcť uplatniť iba u jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec viacerých zamestnávateľov, alebo je samostatne zárobkovo činnou osobou, odpočítateľná položka sa uplatní až v ročnom zúčtovaní poistného. V nadväznosti na zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky sa zvyšuje sadzba poistného za poistencov štátu ako kompenzácia za výpadok príjmov u zdravotných poisťovní za osoby, ktoré si uplatnia odpočítateľnú položku.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a na sociálne vplyvy je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dve veci. Po prvé, koho sa to pozitívne dotkne? Dneska vieme, že ľudia, ktorí zarábajú zhruba do 570 eur, je ich okolo 627-tisíc, čiže ten pozitívny dopad pre týchto ľudí bude, myslím si, že dosť pozitívny a to číslo je dosť veľké. To je jedna vec. Druhá vec, taký obraz, keď niekto zarába 380 eur, tak na zdravotné odvody bude odvádzať, že nula. To znamená, že preňho to prinesie každý mesiac navýšenie mzdy v čistom okolo 32 eur. To znamená, v jeho prípade by bolo navýšenie mzdy, ako keby dostal trinásty plat. To je jedna vec.
Ďalšia vec, čo sa týka pána poslanca Novotného. Spomínal tu percento poistenca štátu. Vieme dobre, že zo zákona vyplýva, že 4 % sú dané. Toho času sme pri čísle 4,16 a narážame teraz na rozpočet v rámci zdravotníctva. V tejto chvíli je oproti minulému roku, máme o 80 miliónov viacej a necelé 2 % viacej, plus kapitálové výdavky. To znamená, že to aj pre nás sú pozitívne čísla, čo sa týka zdravotníctva ako takého.
Ďakujem pekne za pozornosť.