Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega Simon, sám dobre vieš, že predkladaný návrh zákona, ktorý teraz prerokovávame, je jednou z najvýznamnejších zmien, ktoré rezort životného prostredia pripravil v oblasti odpadového hospodárstva, a že tento zákon bolo potrebné urobiť ako nový a nie ako ďalšiu nejakú novelu po tých všetkých novelách, ktoré tu boli prezentované. Ale ja si nepamätám nejaké vystúpenie, tvoje vystúpenie k akémukoľvek zákonu, ktoré predkladala vláda Roberta Fica, kde by si nemal katastrofické scenáre. Ku každému jednému zákonu, akýkoľvek z akejkoľvek oblasti, z akéhokoľvek rezortu, predkladáš katastrofické scenáre, ako to má dopad na občanov, ako to bude mať, ako to budú ťažko finančne znášať, ako to budú vaši, naši starostovia ťažko znášať. Pritom naši starostovia, aj všetci, ktorí sa na tom podieľali, nepociťujú tú potrebu. Práve opačne, vítajú tento zákon.
A ja som zvedavý, či po tom roku, keď sa nenaplnia tvoje slová, čo sa nenaplnia, či sa ospravedlníš rezortu životného prostredia, ministrovi, starostom, našim poslancom, ale hlavne občanom. Lebo tým dneska rozprávaš, zavádzaš ich, lebo nie všetci občania študujú legislatívu podrobne, aj keď sa ich bude týkať, a stále ich strašíš, že toto je zákon, ktorý im bude zvyšovať poplatky, "lebo". A vytrhávaš z kontextu jednotlivé veci napriek tomu, že jak na výbore, na prvom čítaní, na výbore na všetky otázky bolo zodpovedané. A sám dobre si tú odpoveď dostal. Samozrejme, že ju nikdy neprijmeš, lebo to je tvoja filozofia videnia. Nečudujem sa tomu, ale ja si myslím, že aj občania prezreli tvoje správanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa v tom krátkom čase nejakým spôsobom aj ukončiť moje vystúpenie. Pred takmer dvomi rokmi začali práce na novom zákone o odpadoch. Najskôr bol vypracovaný legislatívny zámer zákona o odpadoch, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky v júli roku 2013 a následne začali práce na samotnom paragrafovom znení nového zákona o odpadoch.
Dnešná podoba zákona, ktorú máme pred sebou, je výsledkom dlhotrvajúcej práce a počas celého legislatívneho schvaľovacieho procesu odznelo na jeho adresu veľa pozitívnych ohlasov a reakcií, ale bolo aj veľa tých, ktorí vnímali návrh zákona o odpadoch ako nástroj, ktorým chce ministerstvo životného prostredia zlikvidovať recyklačný priemysel a otvoriť cestu k monopolu jednej organizácie zodpovednosti výrobcov. Kritici nešetrili slovami ani v prípade návrhu na zrušenie recyklačného fondu a tu sa mi nedá sa pristaviť a nezamyslieť sa nad dôvodmi jednej strany a návrh zrušiť recyklačný fond a druhej strany obhajujúcej opodstatnenosť jeho ďalšej existencie.
Recyklačný fond vznikol v roku 2001, kedy vstúpil do účinnosti súčasný zákon o odpadoch. Jeho opodstatnenie v tej dobe bolo nespochybniteľné. Chýbali recyklačné kapacity, chýbali finančné prostriedky na ich vybudovanie, triedený zber odpadov bol v počiatkoch a jeho podpora bola minimálna a preto bolo nevyhnutné vysporiadať sa s touto nelichotivou realitou. Recyklačný fond bol projekt, ktorý sa stal na tú dobu doslova revolučný a úlohy, ktoré má recyklačný fond plniť a ktoré mu vyplývali zo zákona o odpadoch, boli naozaj východiskom pre rozvoj recyklačného priemyslu a podporu triedeného zberu komunálnych odpadov v obciach a mestách Slovenskej republiky.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sme v roku 2004 nastúpili na cestu plnenia záväzkov vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie a bolo potrebné tejto skutočnosti prispôsobiť aj legislatívnu úpravu na úseku odpadového hospodárstva. Bolo potrebné nastaviť záväzné limity pre rozsah, zhodnocovanie a recyklácie odpadov z obalov a práve obalová legislatíva spustila problémy s plnením príspevkov výrobcov a dovozcov obalov do recyklačného fondu. Výrobcovia boli ako povinné osoby v zmysle platnej obalovej legislatívy povinní plniť limity zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov, ktoré uviedli na trh Slovenskej republiky a na druhej strane mali povinnosť v zmysle zákona o odpadoch platiť príspevky dovozcov a výrobcov obalov do recyklačného fondu.
Problém bol v tom, že na obaly sa uplatňoval princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov, čiže výrobcovia mali povinnosť postarať sa o obaly a následne odpady z nich, pričom si svoje povinnosti plnili buď individuálne alebo kolektívne cez organizácie oprávnené, ktorým za tieto služby platili ako ich zmluvní klienti a na druhej strane museli platiť do recyklačného fondu. Avšak tento pre nich žiadne povinnosti plniť nemusel. V tom čase boli recyklačné kapacity pre obaly vybudované a výrobcovia boli stále nespokojnejší. K výrobcom obalov sa neskôr pridali aj výrobcovia elektrických a elektronických zariadení, ktorí mali približne rovnaké problémy, ako výrobcovia obalov. Stále častejšie sa ozývali hlasy na zrušenie recyklačného fondu, ale vôľa na jeho zrušenie nebola.
Dôvodom, prečo ministerstvo životného prostredia pristúpilo k návrhu na zrušenie recyklačného fondu, je nesporne skutočnosť, že v dnešnej dobe je historická úloha recyklačného fondu splnená. V dôsledku implementácií smerníc na úseku odpadového hospodárstva do praxe pôsobí ako nesystémový prvok a vzniká tak dvojkoľajnosť systému, kde na jednej strane mali výrobcovia a dovozcovia povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré je postarať sa o svoj výrobok aj v čase, keď sa z neho stane odpad a na strane druhej majú tí istí výrobcovia a dovozcovia povinnosť duplicitne platiť príspevky do recyklačného fondu. Tento však nenesie žiadnu zodpovednosť za plnenie cieľov a limitov vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie.
Ako bude prebiehať zrušenie recyklačného fondu v zmysle ustanovenia nového zákona o odpadoch? Zrušenie recyklačného fondu sa navrhuje na 31. decembra 2016. Proces zrušenia recyklačného fondu bude postupný a bude sa odvíjať od udelenia autorizácie ministerstvom na činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov a na činnosť individuálneho plnenia povinnosti výrobcov. Dňom právoplatnosti tejto autorizácie dôjde k zastaveniu platenia príspevkov výrobcov a dovozcov a ohlasovania údajov na jednotlivé komodity do recyklačného fondu. Dňom 31. decembra 2016 recyklačný fond vstupuje do likvidácie. Správna rada, ako aj dozorná rada budú pracovať v období od vstupu recyklačného fondu do likvidácie v štandardnom režime. Recyklačný fond sa zruší bez právneho nástupcu.
A aký mechanizmus nahradí recyklačný fond podľa návrhu zákona o odpadoch? Pri fungovaní recyklačného fondu je systém nastavený tak, že príspevky výrobcov je potrebné najprv centrálne zhromažďovať a následne niekoľko ľudí rozhoduje o tom, na čo, kedy a ako sa použijú tieto financie. Avšak tento systém sa naozaj ukázal ako nefunkčný. Nechcem naozaj kritizovať pôsobenie recyklačného fondu v jeho prvopočiatkoch. Naopak, ako som už spomínal na začiatku, recyklačný fond zohral významnú úlohu pri budovaní spracovateľských a recyklačných kapacít na Slovensku. Dnes je však týchto kapacít preukázateľne nadbytok a je problém udržať tieto zariadenia v prevádzke. Navyše ďalšou významnou úlohou recyklačného fondu je podporovať obce a mestá v oblasti triedeného zberu. A všetci vieme, aká je realita. Úhrada za výdavky obcí, za ich aktivity v oblasti triedeného zberu nielenže v posledných rokoch neustále klesajú, ale za rok 2013 obce nedostali z recyklačného fondu nič, ani jedno jediné euro.
O nefunkčnosti recyklačného fondu svedčí aj tá skutočnosť, že nebyť sektora vozidiel, príjmy fondu by nepostačovali na plnenie jeho základných potrieb. Ročné príjmy recyklačného fondu od výrobcov za rok 2012 dosiahli výšku iba 12,1 mil. euro, z toho sektor vozidiel prispel čiastkou takmer 9,5 mil. euro.
Prístup tvorcov nového zákona o odpadoch je opačný. Ak si majú výrobcovia a dovozcovia plniť svoje povinnosti a znášať všetky finančné náklady na celý systém, tak to treba nechať na nich. Nakoľko celý systém budú platiť sami, tak nech sa aj sami postarajú o to, aby bol systém efektívny. Nezabúdajme, že na Slovensku pôsobia takmer všetky svetové korporácie, ktoré pôsobia aj vo väčšine krajín Európskej únie. Tieto spoločnosti si rovnaké povinnosti v oblasti zhodnocovania odpadov svojich výrobkov, aké majú v Slovenskej republike, plnia aj v ostatných členských krajinách Európskej únie. Ich cieľom preto nie je zarábať na tomto systéme, ale zavádzanie a prevádzkovanie systému s čo možno najnižšími finančnými nákladmi. Ich prvoradým cieľom je predať svoje výrobky. Samozrejme, ak by neexistovali správne nastavené kontrolné mechanizmy, celý systém by mohol byť výrobcami jednoducho zneužitý. Predkladateľ však do celého systému uložil niekoľko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
108.
Kolegovia, poprosím trošičku ešte kľudu.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
109.
... účinných mechanizmov, ktoré budú nútiť výrobcov reálne sa postarať o vytriedený odpad v obciach. Prvým a veľmi jednoduchým mechanizmom je proces preberania zodpovednosti za plnenie cieľov a limitov zhodnotenia na plecia samotných výrobcov. Tento systém síce platí aj v súčasnosti, ale vďaka neexistencii funkčného informačného systému, ktorý by reálne odrážal vyprodukované a zhodnotené množstvá odpadov, je výrobcami, ako aj všetkými ďalšími prvkami v systéme odpadového hospodárstva zneužívaný.
Druhým sofistikovanejším kontrolným mechanizmom je stanovenie zberového podielu pre jednotlivých výrobcov. Zberový podiel v podstate znamená, o akú časť a koľko ton vytriedeného množstva je povinný sa postarať a to priamo z komunálneho odpadu, nie z priemyselného odpadu. Nastavením tohto mechanizmu predkladateľ zabezpečil, aby sa nestalo to, že výrobcovia jednoducho stiahnu farebné zberné nádoby z obcí. Naopak, budú tlačení postupom času rozširovať zberné kapacity na triedený zber v obciach. Tí, ktorí najviac kritizujú nový zákon... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
110.
Prepáčte, pán poslanec, predsa len, je už 17.02 h. Ešte minútku? Nech sa páči. Snáď vydržia kolegovia.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
111.
Ďakujem, pán predsedajúci. Tí, ktorí najviac kritizujú nový zákon o odpadoch v súvislosti s hrozbou zániku recyklačného priemyslu na Slovensku, sú paradoxne zväčša tí recyklátori, ktorí na vybudovanie svojich prevádzok použili vo veľkej miere práve prostriedky recyklačného fondu a argumentujú, že používajú najlepšie recyklačné technológie v danej oblasti. Tak sa pýtam, prečo majú obavu práve títo recyklátori, keď tvrdia, že majú špičkové technológie schopné konkurencie aj v rámci Európy. Stále sa hovorí o tom, aké sú vysoké prepravné náklady pri odpadoch. Prečo by potom niekto prepravoval odpad mimo územia Slovenskej republiky, ak sa rovnako kvalitný recyklačný priemysel nachádza aj na našom území? Nie je v takom prípade problém v nastavení cien za spracovanie odpadu práve v našich prevádzkach, keď sa niekto aj napriek uvedeným skutočnostiam rozhodne vyviesť odpad mimo územia Slovenskej republiky a oplatí sa mu to aj so započítaním prepravy nákladov?
Vážené dámy a páni, nemám obavu zo zániku recyklačného priemyslu na Slovensku, ani obavu z kolapsu odpadového hospodárstva z dôvodu zrušenia recyklačného fondu. Naopak, verím, že tomuto zákonu sa nastavením čistých pravidiel a transparentného preukazovania tokov odpadov odstránime prakticky tých, ktorí svoje podnikanie v odpadovom hospodárstve zakladajú práve na umožnení obchádzania zákonných pravidiel súčasným nefunkčným a neadresným systémom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1457 zo 4. decembra 2014 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 1278), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 542 z 13. januára 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 320 z 20. januára 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 135 z 22. januára 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 326 z 27. januára 2015. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Štefan, len dve poznámky k tvojmu vystúpeniu, prečo tam musí byť nejaká podmienka živočíšnej výroby alebo špeciálnej rastlinnej výroby. Nuž preto, lebo mladí alebo malí poľnohospodári nemajú šancu na trhu uspieť so základnými produktami, či sú to obiloviny alebo nejaký podobný produkt, ktorý sa robí vo veľkom. Ich náklady sú oveľa, oveľa vyššie. A ak chcú uspieť na trhu a ak majú mať šancu mať udržateľné hospodárenie, tak sa musia venovať niečomu špeciálnemu, regionálnemu. To znamená, že tam je podmienka, aby sa nešpekulovalo iba s pôdou pre dotácie. A tieto pokusy boli hlavne na Orave. Oravskí poľnohospodári vedia, o čom hovorím. Tak je tam podmienka zaťaženosti veľkými dobytčími jednotkami a tak isto je podmienka, aby sa orientovali na špeciálnu rastlinnú výrobu malí farmári a na regionálnom trhu umiestňovali svoje produkty, aby sa vyhli veľkým obchodným sieťam. To je jediná šanca, ako majú šancu naštartovať sa za pomoci štátu, ale aj aby boli udržateľne konkurencieschopní v tom svojom regióne. Lebo ak by mali dávať na globálny trh svoje produkty, tak myslím si, že nemajú žiadnu šancu.
No povedal si, že aj predsedovia družstiev majú svoje deti. Ja si myslím, že tak isto ak spĺňajú podmienky, ak si dajú svoje žiadosti, ak všetky podmienky splnia, v demokratickom štáte a v právnom štáte nemôžu byť oni diskriminovaní. Tak isto majú nárok jak všetci ostatní, ak spĺňajú všetky kritériá. Nie je možné, si myslím, zaviesť diskriminačné pravidlá, lebo on je syn otca, ktorý povedzme hospodári na pôde, lebo aj tento mladý človek možno má záujem sa osamostatniť. A častokrát to býva, že syn nechce pracovať s otcom, lebo majú rozdielne názory a pohľady na hospodárenie. A sám vieš, o čom hovorím. Takže myslím si, že v demokratickom štáte a v právnom aj títo mladí ľudia musia mať šancu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Predložený návrh zákona, ktorý priniesol pán minister, je krok správnym smerom. A myslím si, že treba pochváliť rezort za to, že hľadá cestu, akým spôsobom môže pomôcť naštartovať začínajúcim farmárom. Tí, ktorí majú skutočne problém a chcú hospodáriť, aby sa dostali k nejakej pôde. A myslím si, že toto je cesta a to je prvý krok, ktorý až život ukáže, že akým spôsobom bude možné v praxi realizovať a kde budú všetky jeho problémy. Vždy, keď niečo nové prichádza, tak prax ukáže, kde sú tie úskalia. A samozrejme, že možno ho bude treba novelizovať.
Čo sa týka toho najťažšieho bodu, a to je práve tá dohoda, akým spôsobom docieliť, aby poľnohospodárske subjekty boli ochotné vydať tú časť, malú časť pôdy, ktorú im zákon prikazuje, aby odovzdali mladým farmárom, je možné aj, myslím si, riešiť tým, že by to bolo zakomponované priamo v zmluve so Slovenským pozemkovým fondom, kde by Slovenský pozemkový fond si dal podmienku, že ak prenajíma tomuto hospodárovi určitú časť pôdy, ktorú povedzme mal v nájme, že je povinný vyčleniť mladému farmárovi tú časť pôdy, ktorá podľa zákona prislúcha. A pokiaľ to neurobí, tak môže dať podmienku, že táto zmluva je neplatná. Myslím si, že to by bolo riešenie a že by to bolo veľmi elegantné a ľahko urobiteľné, aby to bolo takto postavené, že jednoducho ten poľnohospodár nebude môcť špekulovať a bude musieť tú pôdu vydať, ak bude chcieť štátnu pôdu obrábať. To je prvé.
A druhé, čo by som chcel povedať, že myslím si, že netreba ani zabúdať na poľnohospodárske spoločnosti, ktoré zamestnávajú mladých absolventov zo stredných a vysokých škôl, obzvlášť v situácii, keď slovenské stredoškolské vzdelanie poľnohospodárske je doslova zdecimované a kvalita absolventov skutočne významne poklesla. Myslím si, že táto úloha, vychovávať nových poľnohospodárov, je dneska na pleciach dobrých poľnohospodárskych podnikov. A bolo by treba tiež hľadať spôsob motivácie tých spoločností, aby boli ochotné brať si absolventov a zamestnávať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, som rád, že ste vo svojom vystúpení jasne zdeklarovali, že opozícia sa nás tu 48 hodín snaží len urážať a vlastne to prepojenie, ktoré sa snaží stále namodelovať, vôbec neexistuje.
Cieľom opozície je okrem útokov na SMER pred komunálnymi voľbami, aby svojím spôsobom dehonestovala všetkých členov. Mnoho členov opozície, ktorí tu vystúpili, nehoráznym spôsobom pourážalo nás všetkých vrátane mňa, kde nám nadávajú do všetkých možných orgánov a neviem čoho. Vyprosím si to!
Takisto je neuveriteľné, kam hlboko siaha až konanie opozície, či je to pán kolega Hlina, alebo pán kolega Lipšic. Viete, kto používa také nízke útoky, keď nevie oponovať svojmu politickému oponentovi, že zaťahuje do toho rodinu a deti? Mafia.
Je neuveriteľné, akým spôsobom ste hlboko klesli, keď do politickej kultúry vnášate praktiky mafie! Keď nie ste schopní oponovať argumentami politickému oponentovi, v tomto prípade, ak útočíte na predsedu parlamentu, tak snažíte sa zviesť útok na jeho rodinu, na jeho manželku, na jeho deti a dúfate, že pred jeho dom prídu rôzne indivíduá, ktoré budú ohrozovať i jeho členov. Kde chcete zasiahnuť človeka na najcitlivejšom mieste. Presne takto postupuje mafia, ak likviduje svojich oponentov.
Môžete sa hanbiť!! Pán Lipšic, vyzývam vás, ospravedlňte sa! (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Mihál, ja zareagujem len na jednu poznámku, ktorú ste práve spomenuli o osobných autách. Ja si osobne myslím, že pán minister bol veľmi štedrý, keď umožnil odpisovať podnikateľom so stratou 48 000 eur. Ja si myslím, že tá suma by mala byť viazaná na výšku zaplatených daní. To znamená, že bolo by to asi spravodlivejšie, každý podľa toho, koľko zaplatí daní, môže si kúpiť primerané auto, aj keď si myslím, že tie peniaze potrebuje primárne investovať do iných činností ako práve do osobného auta. Podnikateľovi, ktorý vykazuje stratu a kúpi si takéto auto za 48 000, to prinesie len nešťastie a ďalší úpadok, ak, samozrejme, nemá iné zdroje, ktoré svojím spôsobom nepriznáva. Ale potom nie je v strate, potom je v zisku. To znamená, že plakať nad tým, že stratoví podnikatelia sú limitovaní, že si môžu kúpiť auto len za 48 000, je trošku nemiestne a dosť populistické, neviem pre koho, lebo skutočne si myslím, že takýto podnikateľ v prvom rade musí investovať peniaze do rentability výroby, zlepšovania produktivity práce a udržateľnosti jeho výroby a potom si môže kúpiť aj Ferrari, keď bude vytvárať zisk. Čiže toto je kľúčová vec. Samozrejme, ak sa pozriete na dane, ktoré odviedli spoločnosti, ktoré som riadil, tak by som na tom Ferrari asi mohol jazdiť. Ale nepovažujem to ani za rozumné, ani za správne.
A ak plačete nad tým, že štátna reprezentácia a ministri a vysokí štátni úradníci chodia na bavorákoch, tak to je taký dosť lacný populizmus, lebo si myslím, že štát musí mať reprezentáciu a asi v žiadnej inej krajine nechodia na KIA alebo nejakom malom Fiate, ale na primeranom aute, ktoré je bezpečné, ktoré je rýchle a v prvom rade chráni ich zdravie a pohodlie, lebo ľudia, ktorí sú vysoko exponovaní, si takéto pohodlie zaslúžia. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, ja chcem iba uviesť pre záznam, pri hlasovaní č. 61 som hlasoval za a som chcel hlasovať proti. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, jediné, s čím môžem súhlasiť z vášho vystúpenia, je, že voda je strategická surovina. Všetko ostatné, čím ste argumentovali, je znôška demagógie. A by som pripomenul, pamätám si vaše plamenisté vystúpenia, akým spôsobom treba znížiť podpory do poľnohospodárstva, pretože poľnohospodári ich neefektívne využívajú. A práve vláda SDKÚ na čele s jej protagonistom v tej vláde pánom Simonom, ktorý zaviedol podporu ničoho, doviedol poľnohospodárstvo do stavu, ktorého sa nedá ani zastaviť úpadok. A dneska počúvam plamenisté vystúpenia kolegov z SDKÚ a opozície, ako práve treba podporiť poľnohospodárstvo, aby sme ho zachránili pre tým úpadkom, ktorý ste sami navodili.
Nedávno ste vytvorili hystériu okolo predaja pôdy, na Slovensku je ohrozená slovenská pôda a treba robiť veľké petície, ktoré dokonca podpísalo 60 tisíc občanov bez znalosti toho vlastne, o čo ide, lebo ste vytvorili hystériu , že Slovensko stráca svoju pôdu a príde o pôdu. Pritom sami ste vytvorili podmienky vo vašej vláde, akým spôsobom pôda nebola chránená, a vôbec vás netrápilo to, že pôda nie je chránená, a vytvorili ste priestor pre developerov, aby ju mohli nakupovať a premieňať na stavebné pozemky. A dnes tu vytvárate hystériu, vláda ide predávať pôdu.
Vás nezaujíma zákon o vode. Ale celý čas počúvame už tuná (tri vystúpenia), akým spôsobom vláda ide predávať vodu. Jediné, čo vláda urobila v zákone, je to, že vytvorila transparentné pravidlá pre to, ak by niekedy niekto chcel predávať vodu. A všade tam je uvedené, čo všetko sa musí predložiť, aké bilancie sa musia urobiť, aby mohol niekto o takýto súhlas žiadať. A dneska hystéria je obrovská, na Slovensku ľudí strašíte, že vláda vlastne tento zákon predkladá len preto, lebo má pripravenú stratégiu predávať vodu. Vôbec to nie je pravda, je to absolútne postavené na vode, ale hystéria sa vám darí robiť dobre. Ďakujem.