Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Začnem od konca. Pán kolega Štefanec, hrozne rád by sme si želali všetci poľnohospodári, potravinári na Slovensku, aby sme v čo najkratšej dobe vytvorili jednotnú poľnohospodársku politiku v rámci Európskej únie, to znamená pri rovnakých podmienkach všetci všetci farmári dostávajú rovnakú podporu. Toto je kľúčové, ale ak sme realisti, tak vieme dobre, že staré krajiny si predĺžili znovu to obdobie nerovnakých podmienok a je to aj do značnej miery spôsobené tým, že sme nevyjednali si dobré podmienky pri vstupe do Európskej únie. Vyjednali sme pre našich poľnohospodárov veľmi zlé podmienky, vôbec sme nič nedojednali naviac ako Česi, Poliaci, Maďari a iné krajiny, ktoré skutočne urobili oveľa viac práce pre svojich poľnohospodárov, ako sme dojednali my, pri vstupe. Mne sa zdá, že vaša vláda vtedy obetovala poľnohospodárov za, za, tzv. podmienkou, že dobiehame zaostalé, dobiehame zaostalé, tak sme obetovali to, čo nám Brusel povedal, to by ste mohli urobiť, my sme aj urobili a dokonca v niektorých prípadoch nás upozorňoval, že tie stavy, ktoré navrhujete, sú až nízke pre vás, že ich opravil k vyšším stavom, to bola úplne utópia. Čiže myslím si, že áno, je cesta, aby sme vyrovnali podmienky, to je určite cesta, ale obávam sa, že ten horizont sa bude pre našich poľnohospodárov predlžovať a dovtedy musíme hľadať riešenie, pokiaľ ktosi má tak silné postavenie, ktoré dokáže zneužívať pre svoj benefit, pre svoju výhodu a robí to vyslovene nekalým spôsobom. Ak sa pozrieme na tie praktiky, o ktorých môžem hovoriť, v ďalšom vystúpení, čo všetko sa deje vlastne vo vzťahu dodávateľ a obchodník, tak je to až katastrofa. Ľudia o tom ani netušia, proste že za akých podmienok naši potravinári obchodujú s veľkými obchodnými reťazcami. Takže myslím si, že tento zákon je namieste a je potrebné, a v mnohých krajinách takým spôsobom to aj riešia a regulujú, ale každá krajina, pochopiteľne, reguluje alebo reaguje na problém tak, ako ho má.
Rakúšania, ktorí majú 80 %... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda a vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, myslím si, že aj už v prvom čítaní sa viedli dosť emotívne diskusie o návrhu tohto zákona, vzhľadom aj k jeho genéze a vývoji počas niekoľkých rokov. Aj k tomuto môjmu predrečníkovi ešte by som snáď dve poznámky iba. Skutočne si myslím, Igor, že bolo by rozumné a veľmi dobré a veľmi prospešné pre všetkých ľudí, keby vedeli, v ktorom obchode sa predáva koľko domácich výrobkov. Táto myšlienka určite nie je na zahodenie, je treba nájsť cestu, ako ju dostať do života. Otázka ale stojí a myslím si, že práve tu narazíme na prvý základný problém, že čo vlastne tento návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahov, ktorými sú potraviny, chce riešiť. A to je ten boj nepriateľov tohto zákona, ktorí chcú mať voľné pole pôsobnosti, ktorí si myslia, že na Slovensku je možné robiť všetko, to čo nie je v žiadnych iných krajinách svojim spôsobom povolené, a preto vlastne tento zákon sa vygeneroval počas svojej existencie do doby, že vlastne len rieši vzťahy, rieši korektnosť obchodného vzťahu. Účel tohto zákonu je urobiť určité korektné pravidlá obchodovania s potravinami, keďže sa zneužíva dominantné postavenie a v tých zmluvách sa nachádzajú veľmi nekorektné ustanovenia, ktoré si obchodné reťazce vynucujú z titulu svojej sily.
A celá kritika aj zahraničia, aj Bruselu, aj domácich kritikov sa vzťahuje k tomu, že my chceme stanovovať podiel domácich potravín na pultoch, čo tento zákon v žiadnom svojom ustanovení, v žiadnej svojej čiarke ani bodke nehovorí. A pochopiteľne, podľa európskych pravidiel a smerníc ani nemôže hovoriť, koľko percent domácich výrobkov má byť na akomkoľvek pulte, keďže sme členom Európskej únie a sme na jednotnom trhu Európskej únie a podieľame sa aj na spoločnej poľnohospodárskej politike.
Čiže myslím si, že by sme nahrali práve týmto kritikom, ktorí by mohli svojím spôsobom zneužiť tú dobrú myšlienku, informovať občanov, že koľko je vlastne tam domácich potravín, že by to sťahovali do toho, že tento zákon vlastne chce riešiť otázku, koľko domácich potravín má byť na pulte a svojím spôsobom navádzať k tomu a znevýhodňovať tých obchodníkov, ktorí by mali menší podiel domácich potravín, ako iné obchody. A to už zažili sme nejaké nóty v tejto oblasti, kde boli snahy, ale aj boli snahy určitých úradníkov z Bruselu práve túto vec kritizovať a hovoriť, že narúšame pravidlá voľného obchodu, narúšame pravidlá ochrany investícií a všetko možné proste, čo s tým súvisí.
Takže ak hovorí pán kolega Kuffa, že nie je rozumné doťahovať sa o to, čo slovenský výrobok je, myslím si, že ministerstvo pôdohospodárstva už zadefinovalo, myslím, že v zákone o odbytovom fonde, ktorý sme mali schvaľovať, čo vlastne slovenský výrobok je, aby bolo jednoznačne povedané, čo je slovenský výrobok a nepočúvali donekonečna pána Simona, že či dánska sviňa a slovenská klobása je slovenský výrobok. A ja mu zopakujem, že ak tá sviňa vyrastie na Slovensku a vlastnia tú farmu Dáni, tak ja to považujem za slovenský výrobok, lebo konzumuje slovenské obilie a slovenskú pracovnú silu a slovenskú energiu. A mne je úplne jedno, kto tú farmu vlastní, či ju vlastní Dán, alebo ju vlastní Slovák, je to slovenský výrobok, lebo je na Slovensku vyrobený, ale už sme to počuli tisíckrát z jeho úst, že či z dánskej svini je slovenská klobása. Ak je vyrobená na Slovensku, je to slovenská klobása, pán Simon.
A pán kolega Kadúc, ak hovoríte o zanedbateľných nedostatkoch tohto návrhu, obával by som sa práve toho, čo som povedal, lebo narazíme na metodiku. Ak je, a myslím si, nebude ani kde priestor alebo v ústnom vystúpení, ak by ktosi zadefinoval aspoň zrozumiteľne, akou metodikou by bolo treba merať to, že aké percento tých domácich výrobkov na tom-ktorom pulte sa nachádza. Ešte si to viem predstaviť, ale v tomto prípade baviť sa o tom, aby obchodné reťazce zverejňovali ich obchodné tajomstvo, ktoré je vlastne, aký podiel predaja majú tam alebo onam, myslím si, že by sme narazili asi na nejaké tiež predpisy Európskej únie a že by to tu bola veľká kritika, ak by sme chceli od nich zverejňovať informácie, ktoré nemusia zverejňovať, lebo niektoré musia zverejňovať v obchodnom vestníku, musia zverejňovať svoje účtovné závierky a tak ďalej, ale nie všetko sa zverejňuje a hlavne nie všetko o svojich obchodných partneroch a hlavne nie, odkiaľ nakupujú, aký tovar nakupujú.
Čiže toto je, toto je vážny problém, ktorý, si myslím, pri tomto návrhu, pri tomto pozmeňovacom návrhu ohľadne metodiky, ako to stanoviť, aké percento tam postaviť a ako to vlastne urobiť a čo zverejňovať.
Ctené kolegyne, kolegovia, ale nechcem vo svojom vystúpení teraz hovoriť o zákone ako takom, o jednotlivých ustanoveniach, aj keď kolega Chren sa usmieva a chce sa vlastne dostať do tej podoby, že áno, že ten návrh je dobrý, lebo hovorí o obchodných reťazcoch nad 10 miliónov euro a že určitý obchodný reťazec, ktorý mu pripravuje jeho vystúpenia a on ich tu číta, tak práve hovorí to, že treba tam presadiť, aby to bolo 10 miliónov euro, lebo sa to nebude týkať tohto obchodného reťazca a presne, pán kolega Chren, viem, kto vám to pripravoval, tie vaše vystúpenia a ja som s tým pánom niekoľko razy rokoval, aj som mu to povedal, že som ho počul v pléne Národnej rady, lebo už tak dlho sa venujem tomuto zákonu, že už keď niekto povie vetu, tak viem asi, z ktorých úst to vyšlo.
Takže ak budete vystupovať, možno je dobré hovoriť aj svoje myšlienky, alebo potom definovať autora, keď čítate kohosi pripravené vystúpenie, ale v tomto prípade to, čo odznelo z vašich úst, zatiaľ bolo pripravené vystúpenie a ten pán sa tomu nejako nebránil, len povedal, že pripravoval nejaké podklady, lebo nechcel povedať, že áno, som to napísal a som to prečítal. Potom vám nie je jasné, ako čo v tom zákone je napísané, lebo možno zákon ste nečítali a potom čítate len úryvky z toho, čo vám predložia práve kritici zákona, ktorí to vidia zo svojej strany a potom, keď som vám definoval tie jednotlivé body, ktorých ste polovicu bodu prečítali a druhú polovicu nie, tak potom to vypadá tak skreslene. Tak skúste to prečítať v zákone a potom to, čo vám napísali, a skúste to zhodnotiť svojím vlastným rozumom a možno prídete k záveru, že ten zákon v podstate je dobrý.
Ale som sa, keď som sa pripravoval na to vystúpenie, tak som sa vlastne zamýšľal nad tým, ako fungujú vzťahy medzi jednotlivými partnermi práve v obchodnom vzťahu, kde sú obchodníci, kde sú spracovatelia a kde sú poľnohospodári ako prvovýrobcovia. A prvá otázka ma napadá, čo hrá v prospech obchodu na našom trhu? Tak, keď to zadefinujeme, tak niekoľko bodov.
Za prvé ponuka prevyšuje dopyt. To znamená, že obchod si môže vyberať z rôznych možností. Tovaru je oveľa viac, ako je možné reálne predať.
Po druhé odohráva sa konkurenčný boj medzi výrobcami a rovnako tak o zákazníka bojujú aj obchodné systémy navzájom.
Za ďalšie, ekonomická situácia na Slovensku sa zlepšuje len veľmi pomaly. Kúpna sila je brzdená vysokou nezamestnanosťou, značná časť obyvateľstva má prostriedky len na pokrytie svojich základných životných potrieb.
Za ďalšie, pri nedostatku zdrojov u ľudí je veľmi ťažko presvedčiť občanov, aby prednostne kupovali slovenské výrobky napriek snahám, napriek snahám je to dlh, je to beh na dlhú trať a ako sme sa rozprávali o svete, že je potrebné urobiť veľmi veľa práce vo svete, stále je to beh na dlhú trať.
Za ďalšie, je to voľný obchod v rámci Európskej únie. Stavia proti sebe do priameho konkurenčného stretu vyspelú časť Európy s lepšie dotovaným poľnohospodárstvom a technicky dokonalejším potravinárstvom s podstatne nižšie dotovaným poľnohospodárstvom na Slovensku, pričom sa v podstate zastavil aj prísun pomoci európskych zdrojov do potravinárstva v oblasti eurofondov v tomto období.
Za ďalšie, národné obchodné reťazce, ktoré ovládli veľkú časť domáceho trhu spolu s nadnárodnými výrobnými korporáciami s prispením liberálnych zákonov Európskej únie, dusia domácu výrobu a vymedzili jej priestor, ktorý nedáva ani najmenšie predpoklady na jej rozvoj.
A za ďalšie, väčšie domáce reťazce, ako je COOP a CBA, sa proti tlaku nadnárodných obchodných systémov bránia tak, že prakticky prebrali ich obchodné praktiky a voči dodávateľom si vynucujú plnenie, ktoré výrobcov taktiež oberá o zdroje potrebné na rozvoj.
Keď si položíme otázku, kto toto postavenie, čo hrá v prospech obchodu, vlastne môže prežiť? Brániť sa tomuto tlaku vlastnými silami môže iba firma, ktorá je skutočne konkurencieschopná a má výrobky, ktoré pre svoju výnimočnosť môže ponúknuť aj do zahraničia. Áno, to naozaj funguje a zo svojej praxe to môžem potvrdiť. Povedať nie a nepochovať tým vlastnú firmu, musí byť v dnešnej dobe tou najväčšou métou každého výrobcu. Môže prežiť len ten, kto si môže dovoliť povedať nie. A nič tak nepodráždi silných odberateľov, ako toto zázračné slovo.
Rozdiel medzi zahraničnými a domácimi sieťami je len v tom, že tie domáce si to dlho pamätajú. Asi preto, že v nich bežia alebo je nižšia fluktuácia. Sú však produkty, ktoré sa nedajú vyviesť, aj keby boli tými najlepšími na svete. Historicky sú viazané k domácej spotrebe. Čo potom vlastne urobiť? Potom treba hovoriť áno. V záujme prežitia treba hovoriť áno. Producenti potravín musia potierať zdravý rozum a zabudnúť na všetko, čo sa naučili na hodinách ekonomickej vedy. Pracujú s 15-percentnou maržou, ale akcie 2+1 zadarmo majú zachrániť aspoň náš, ich malý trhový podiel, to znamená, že ak len akcia je 2+1, už mimo 15-percentnej marže, s ktorou pracujú. Veď ľuďom treba dať prácu, a keď bude klesať náš trhový podiel, práce bude čoraz menej. Prepúšťanie si nemôžu dovoliť, lebo okrem toho, že by získali zlú povesť, nie je to až tak lacný špás. Takže radšej žijú v ilúzii, že možno bude aj lepšie a požadujú od ľudí vyššie výkony, viac invencie a vyššiu profesionalitu. Keby na konci tohto snaženia bola odmena, tak je to všetko v poriadku. Lenže za tou odmenou je zase len prežitie a roky plynú. Nadhodnota sa realizuje tam, nerealizuje tam, kde vzniká, ale inde. Sú v začarovanom kruhu.
Aby sme prijali a vôbec mohli nadefinovať nejaké závery či opatrenia, pozrime sa na to očami predajcu. Podniká legitímne, investoval, zamestnáva ľudí, platí dane, priniesol vyššiu kultúru predaja, bohatý výber pre spotrebiteľa. Svoje snaženie motivované dosahovaním zisku realizuje v konkurenčnom prostredí rovnako zameraných subjektov. Robí všetko pre to, aby prilákal zákazníkov. Nakupuje to, čo mu vynáša, praktizuje marketingové aktivity. Proti ničomu z vyššie menovaného sa nedá namietať a každý normálne uvažujúci človek by mal oceniť význam obchodu ako základného článku dobre fungujúcej spoločnosti. Zlomový a protispoločenský krok, ktorý obchod uplatňuje v boji o zákazníka, spočíva v tom, že neprimeranými prostriedkami núti svojich dodávateľov, aby sa podieľali na boji o ich zákazníka. Podčiarkujem slovo, význam ich zákazníka. Zákazník pre výrobcu nie je veľkoobchod či maloobchod, s ktorým uzatvára zmluvné vzťahy. Nemôže to byť priamo spotrebiteľ, lebo spotrebiteľ je priamym obchodným partnerom obchodníka. Platí to napriek tomu, že v konečnom dôsledku každému výrobcovi ide predovšetkým o spotrebiteľa a jeho spokojnosť.
A túto skutočnosť ako prvé veľmi šikovne využili obchodné reťazce. Hovoria: "Ak vám ide o zákazníka, tak o neho bojujte spolu s nami." A výrobcovia naleteli ako včely na med. A všetci do jedného bojujú proti sebe a paradoxne zároveň aj proti sebe samým. Výrobcovi bolo jedno, či svoj produkt predá prostredníctvom Billy alebo Kauflandu. Ak však podporí Billu, zároveň si zhoršuje pozíciu v Kauflande. Ak nepodporí nikoho, nepredáva, lebo predáva konkurencia, ktorá tak urobila. Ak podporí všetkých, akurát sa zbavuje peňazí, lebo trh má len jednu kapacitu.
Na tomto vidieť, čo je príčinou bludného kruhu, v ktorom sú výrobcovia. Obchodné reťazce medzi sebou nebojujú kvalitou služieb, ale hlavne výškou zľavy, ktorú si vybojovali u výrobcu. Znamená to, že priamo vťahujú výrobcu do súťaže, v ktorej je jeho súperom iný reťazec. To je však pre výrobcu kontraproduktívne, lebo pre výrobu je každý slušný odberateľ partnerom, bez ktorého sa z objektívnych dôvodov nevie dostať k spotrebiteľovi.
V záujme toho, v záujme koho a potom sa potom výrobca ocitá v tomto kolotoči? Ide tu skutočne o spotrebiteľa? Áno, ale až v druhom rade. V prvom rade musia byť uspokojené záujmy predajcu a tie pre predajcu pohodlne zabezpečia výrobcovia vo vzájomnom konkurenčnom boji. Vyhráva ten, kto vie poskytnúť viac. Malý zákonite prehráva, lebo okrem bezkonkurenčnej ceny a vysokej kvality už viac dať nevie. Žije v ilúzii, že ho predsa musí, že mu predsa musí stačiť, aby sa jeho tovar dostal k spotrebiteľovi, ktorý by si rád kúpil. Ono to ale tak v praxi u nás nefunguje. Bude za daných okolností obchodník hľadať rezervy vo svojej práci? Bude pracovať efektívnejšie, ako jeho konkurent, aby mohol znižovať svoju maržu a poskytol svojmu zákazníkov nižšiu cenu? Bude vynakladať prostriedky na odborný personál, ktorý uľahčí zákazníkovi nákup a odborne mu pri nákupoch poradí?
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že by to bolo zbytočné. Dodávatelia potravín, okrem obsluhy pokladní, sa postarajú o všetko. Všetky tieto služby v obchodných reťazcoch zabezpečujú dodávatelia potravín. Takto sa dostali do stavu, ktorý vyznieva až komicky. Najatí zástupcovia výrobcov vykladajú tovar do regálov, starajú sa o jeho uloženie, pričom si neraz robia napriek, aby získali lepšie pozície. Planéta Zem dostáva zabrať, keď obchodník v snahe minimalizovať svoje zásoby, objednáva naraz len toľko tovaru, aby tento za pomoci dokladačov výrobcu uložil priamo do regálov a o dva dni si objednávku zopakuje. Deje sa to preto, lebo objednávky negeneruje pracovník predajcu podľa skutočného predaja. V záujme úspor na personálnych nákladoch túto objednávku generuje počítač. Počítač to robí veľmi presne a v pravidelných intervaloch. Chybou je však to, že počítač sa riadi programom a nie aktuálnymi potrebami zákazníkov. Na zmenu programu počítača sú však potrební ľudia a tí sú v tejto profesii pomerne drahí, takže ich je málo a na dianie na pultoch reaguje až na kritiku dodávateľa, že je regál sústavne prázdny, a to aj so značným časovým posunom. Táto vec však trápi hlavne dodávateľa, nie predajcu, lebo poplatky za regál, prípadne za akciu bohate pokryjú pomyselné straty z toho, že tovar sa na pulte nenachádza. Obvykle to rieši tabuľkou - "Prepáčte, tovar je vypredaný." Pritom u výrobcu tovar leží na sklade a čaká na objednávku.
Ako hlboko sme klesli, keď nie cena a kvalita tovaru je tým rozhodujúcim kritériom pre jeho zaradenie do predaja, ale najhlavnejším je zalistovať si poplatok. Výška tohto poplatku je tak vysoká, že ak sa výrobcovi vrátia prostriedky do jedného roka, považuje to za veľmi dobrú investíciu. Pritom v skutočnosti tieto peniaze nejdú na skvalitnenie služieb pre zákazníka v existujúcej sieti, ale na ďalší rozvoj siete, ktorej jediným cieľom je postaviť ďalšie hypermarkety či menšie formáty a poraziť konkurenciu. Teda nie kvalitou služieb, ale tým, že na sto metrov od konkurencie vyrastie nový stánok budúceho blahobytu občanov s rovnakými službami.
Nové obchody, to sú nové príležitosti. Pre samosprávy, ktoré konečne dobre speňažia lukratívne pozemky, sú to príležitosti aj pre stavbárov, elektrárne, plynárne a vytvoria sa ďalšie pracovné miesta. Všetko pekné a pre blaho občana. Problém je však v tom, že v týchto obchodoch sa bez zmeny doterajšieho systému a praktík obchodu len ďalej a viac zaťahujú mraky nad slovenským poľnohospodárstvom a potravinárstvom.
Nastáva tu otázka, či robíme dobre alebo zle, keď predkladáme návrh o nepriamych podmienkach v obchodných vzťahoch. Táto téma tohto zákona o obchodných vzťahoch polarizuje vzťahy medzi odvetviami, ktoré by mali spolupracovať a pracovať v prospech občanov. Je to tak ďaleko, že aj medzi potravinármi sú jedni za a druhí sa boja, že zákon sa opäť postaví proti výrobcom. Pravdu majú možno obaja. Pravdou je, že ak zákon bude platiť na Slovensku, bude sa dať legitímne obísť cez maďarský Komárom, pomôže nám to len ako nástroj ďalšieho riešenia, nie ako riešenie. Konečným cieľom musí byť ale taká právna úprava, ktorá bude prejavom politickej vôle celého európskeho spoločenstva a všetci vieme teraz, že je to absolútna fikcia. Bohaté štáty nepôjdu proti sebe, najmä nie, keď doma vedia nekalým praktikám kohokoľvek čeliť fungujúcimi demokratickými mechanizmami a patriotizmom občanov. Prijatie zákona však bude dobrým signálom, že u nás nie je všetko v poriadku. Obchod sa bude brániť a bude hľadať právne legitímne cesty ako zákon obísť. S tým už skúsenosť máme. Preto sa dá aj s určitosťou predvídať, že bude potrebné zákon neustále novelizovať. Dôkazy o tom budú podporné pre riešenie na pôde Európskej komisie. Čiže zákon problém nerieši, ale ho posunie tam, kde vznikol, do Bruselu. Medzitým vláda môže a musí vyvíjať tlak na zvyšovanie podielu domácich výrobcov, výrobkov na slovenskom trhu, a to tak, že bez prijatia akýchkoľvek nových zákonov bude prísne postupovať po negatívnych zisteniach inšpektorov hlavne v tých reťazcoch, v ktorých nebude ochota spolupracovať s domácimi dodávateľmi.
Existuje však aj dobrá správa. 12. septembra sa v Bruseli uskutočnilo prvé stretnutie študijnej skupiny, ktorej členom za Slovensko je pán Igor Šarmír zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Bol prítomný na zasadaní Komisie a členovia z Írska, Nemecka, Španielska, Talianska, Maďarska. Cieľom je pripraviť pre Európsku komisiu stanovisko k problematike obchodných vzťahov a medzi odchodnými reťazcami a ich dodávateľmi potravín. Už to prvé stretnutie ukázalo, že v Bruseli o našich problémoch ani len netušia, a to hlavne preto, že sú špecifické práve pre pristupujúce krajiny. Bude to dlhý proces, ale pravda je nesporne na strane výrobcov potravín, treba ísť postupne ďalej.
Ctené kolegyne a kolegovia, to bola jedna úvaha o tom, ak sa pozrieme na celý ten mechanizmus ako funguje, keď odhliadneme od dikcie navrhovaného zákona, ako vlastne funguje vzťah medzi výrobcom potravín, medzi spracovateľom, medzi obchodom a čo vlastne sa deje na slovenskom trhu. Ale skutočne nebudeme hľadať účinné riešenia a myslím si, že zákon, predkladaný zákon je významný nástroj práve v korektnosti vzťahov, aby neboli zneužívané dominantné postavenia silných nadnárodných hráčov, ale aj domácich hráčov, tak je potrebné, aby sme tento návrh zákona schválili.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Matovič, v prvom rade chcem oceniť to, že ako jediná opozičná strana uznávaš to, že pokiaľ je nevyvážený vzťah medzi nejakými partnermi, či je to v sociálnom dialógu, alebo v akomkoľvek inom, že je treba asi do toho vstúpiť a pokiaľ niekto má tak silné postavenie, že si dokáže vynucovať veci v rámci obchodných vzťahov, že asi je potrebné povedať aké budú pravidlá pri obchodovaní.
Pochopiteľne, ja by som veľmi rád videl takisto podiel domácich potravín v jednotlivých obchodných reťazcoch, ale taktiež si myslím, že s týmto návrhom asi by bolo niekoľko problémov.
Prvý problém by spočíval v tom, že nie je daná metodika, podľa akej by sa merali, merali domáce potraviny. Je niekoľko metodík, je veľa metodík, ja by som povedal, a bolo by možné dopracovať ďalších x metodík. To znamená, že by sme vytvorili priestor pre neustále spory o metodike, čo je domáce, čo sú domáce potraviny, ako boli merané, či to bolo na základe obratu, či to bolo na základe podielu na pulte. Potom dôjdeme k tomu, že sa budeme baviť o tom, aj keď už ministerstvo poľnohospodárstva definovalo, čo je slovenský výrobok. Myslím si, že tam je jasná definícia, dalo by sa podľa toho ísť, ale prvý spor by nastal o spore o metodiku. Druhý spor by nastal v tom, čo sú, alebo nie sú utajované údaje spoločností a ktoré sa zverejňujú a ktoré sa nezverejňujú. To znamená, že asi by sme narazili na ďalší problém, aby sme povedali, čo môže spoločnosť zverejniť a čo môžeme pýtať od nej, aby zverejňovala, a to znamená, že sú aj tzv. chránené informácie. To by bol ďalší problém.
A myslím si, že by sme nahrali práve kritikom tohto zákona, aj niektorým v tejto sále a hlavne niektorým obchodníkom, ktorí by to zneužili, že vlastne sa jedná a v tomto zákone prednostne o preferovanie domácich výrobkov a mohlo by to eskalovať zákon ako taký. Mám obavu práve z tohto. Myslím si, že tú myšlienku by bolo treba asi dopracovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 198 z 18. septembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (tlač 187) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rady Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV. tejto spoločnej správy aj s odporúčaním gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:
O bodoch spoločnej správy č. 1 až 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny schváliť s pripomienkami. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 54 zo 16. októbra 2012.
V citovanom uznesení výboru ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci skončil som, prosím, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona predkladám ako poslanec Národnej rady z dôvodu, že je potrebné , aby účinnosť nariadenia bola 3. októbra 2012, čo by pri normálnom legislatívnom procese nebolo splnené. Návrh zákona sa predkladá z dôvodu potreby vykonať dve nariadenia Európskej únie, a to:
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 261/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 1234/2007, pokiaľ ide o zmluvné vzťahy v sektore mlieka, mliečnych výrobkov, a
- vykonávacie nariadenia Komisie č. 515/2012 o oznámeniach týkajúcich sa organizácií výrobcov medziodvetvových organizácií, zmluvných rokovaní a zmluvných vzťahov podľa nariadenia Rady č. 1234/2007 v sektore mlieka a mliečnych výrobkov. Návrh zákona úzko súvisí aj s návrhom nariadenia vlády Slovenskej republiky o podmienkach vykonávania niektorých opatrení spoločnej organizácie trhu, ktorý bude upravovať podmienky uznania organizácie výrobcov, združení organizácie výrobcov a medziodvetvových organizácií.
Uvedený návrh nariadenia vlády bol prerokovaný so záujmovými organizáciami v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a v jeho legislatívnom procese. Nakoľko schvaľovacie, schvaľovanie predloženého návrhu zákona si vyžaduje dlhšie legislatívne konanie, predkladá sa, predpokladá s časovým predstihom pred týmto návrhom nariadenia vlády. Návrh zákona upravuje pôsobnosť ministerstva pri rozhodovaní a o uznaní a odňatí uznania organizácií, združení a medziodvetvových organizácií výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a udeľuje kontrolnú a sankčnú právomoc Pôdohospodárskej platobnej agentúre nad plnením podmienok uznania organizácií, združení a medziodvetvových organizácií v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a ich povinnosti.
Ctené kolegyne a kolegovia, ďakujem za pozornosť a poprosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, nedá mi nezareagovať na vystúpenie ako pána Chrena, tak pána Simona, ktoré odzneli tu v sále k tomuto zákonu.
A začnem tiež takou tou vašou analytikou, pán poslanec Chren. Vaša analytika ohľadne prepadu výroby a spôsobenia a vyhodnotenia, že kvôli čomu vlastne prepad výroby nastal a prečo teda je menej potravín na pultoch a tak ďalej, asi je presne robená tou istou metodikou, akou robili v jednom výskumnom ústave, keď skúmali blchu. A tejto blche amputovali nohy. A postupne jej amputovali jednu nohu, povedali jej, aby skočila. A blcha skočila. A takto pokračovali, amputovali jej všetky nohy a vždy blcha skočila. A až keď jej amputovali poslednú nohu, tak jej povedali, aby skočila. A blcha neskočila. A záver napísali do správy, keď blcha nemá nohy, tak nepočuje. Tak takýmto spôsobom ste asi analyzovali prepad výroby a celý ten dopad na predaj slovenských potravín na pultoch. Potom sa nečudujem vášmu vnímaniu sveta.
Ale pár poznámok k tomu vášmu vystúpeniu.
Donekonečna opakujete, že zákon je tu 10 rokov a že vlastne nie je účinný. Celé to vaše vystúpenie sa nieslo v duchu filozofie, stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Áno, je pravda, že zákon tu bol v rôznych podobách a dokonca že ten prvý zákon, ktorý bol prijatý v Dzurindovej vláde, a pán kolega Faič povedal to všetko aj pri vtedajšej vláde, vlastne hlasoval za ten zákon, bol napádaný Európskou komisiou práve vďaka tomu, že v tomto zákone bol definovaný podiel slovenských potravín. Toto vyhodnotili, že je to v rozpore s európskou legislatívou. A kvôli tomuto jednému bodu bol ten zákon napádaný Európskou komisiou. A preto tento jeden bod musel z toho zákona odísť. Ale keď ten bod odtiaľto odišiel, tak sa implantovali do tohto zákona impotentné ustanovenia, ktoré ten zákon spravili impotentným, nevykonateľným, ktorý bol jednoducho neschopný akokoľvek preukázať nejakú silu, aby zamedzil zneužívaniu dominantného postavenia obchodných reťazcov. Čiže toto je celá pravda o tej genéze.
Až zákon č. 140/2010 Z. z. sa stal vykonateľný. Bol zrozumiteľný, bol transparentný, ale, samozrejmá vec, bohužiaľ, nebolo mu umožnené, aby aspoň jeden deň mohol pôsobiť v praxi, lebo keďže bol v marci 2010 prijatý a bolo tam ustanovenie, že do septembra je tam prechodné obdobie, aby uspôsobili zmluvy v súlade so zákonom, ste už po voľbách okamžite ohlasovali, že tento zákon zrušíte. Čiže nikdy tie zákony neboli účinné a neboli tak pripravené ako tento, ktorý je navrhovaný.
A ja si dovolím povedať, že tento zákon ak bude schválený v tej podobe s malými obmenami možno v druhom čítaní, tak prinesie svoje ovocie a že budeme môcť potom konštatovať aj rast domácich potravín na domácom pulte, ale, pochopiteľne, bude treba veľa urobiť aj pre produkciu domácich potravín, ktorú ste aj vďaka vašim vládam zlikvidovali.
Nedá mi nespomenúť aj to, keď v prvej Dzurindovej vláde vláda pripravovala nejaké obmedzenie obchodných reťazcov, keď prichádzali na náš trh. Tu sa stala prvá zásadná chyba tohto prepadu, lebo všetky rozumné krajiny, keď videli, čo robí vlastne s trhom také silné postavenie obchodných reťazcov, tak jednoducho našli systém regulácie, či už to bolo na štvorcové metre, na kilometre alebo na počet obyvateľov, ale jednoducho určili reguláciu určitého množstva obchodných reťazcov. A je všeobecne známe o nadnárodných obchodných spoločnostiach, že ak prichádzajú na niektorý trh do niektorej krajiny, tak uznávajú zákony tej krajiny. Pokiaľ by sme boli vtedy, keď prichádzali na náš trh, urobili určité regulačné opatrenia dopadu, tak tento dopad, ktorý dneska tu máme na naše poľnohospodárstvo, ktorý je katastrofálny, jednoducho nebol by možný a by sme sa tu vôbec nemuseli baviť o zákone, či je tu dneska alebo pred 10 rokmi tu mal byť, lebo už vtedy pán Mikloš s pánom Dzurindom zablokovali obmedzenie obchodných reťazcov, lebo jednoducho ich filozofia bola, že poľnohospodárstvo je nepotrebné, je zbytočné. „Predsa Hongkong,“ je to známa veta pána Mikloša, „nemá poľnohospodárstvo a ľudia nehladujú.“ Ale Hongkong nie je vidiek. V Hongkongu nežijú ľudia na vidieku, ale Slovensko, vážený pán kolega Chren, je vidiecka krajina, kde 80 % ľudí žije na vidieku a bez poľnohospodárstva, bohužiaľ, títo ľudia veľmi ťažko budú hľadať prácu a uplatnenie. A stáva sa potom to, čo je realita dnešných dní, že slovenský vidiek sa vyľudňuje. Ale v Hongkongu to asi tak nie je, lebo tam skutočne fungujú iné ekonomické vzťahy a iné peniaze sa otáčajú na to, aby sa potraviny mohli do Hongkongu dovážať.
Je pochopiteľné, že vašou filozofiou v prvej vláde, v druhej vláde bola privatizácia. Vás zaujímalo to, za koľko predáte plynárne, elektrárne, čo ja nazývam vlastizradou na tomto národe, akým spôsobom, kde vlastne tlmiť infláciu, tak ste pustili obchodné reťazce, aby tlmili infláciu. Áno, máte pravdu, keď obchodné reťazce zastabilizovali ceny a ešte poprípade znížili ceny, že mali mínusový dopad na infláciu práve cez potraviny, ale to, čo to spôsobilo s kvalitou potravín, čo to spôsobilo s nutričnou hodnotou potravín, tak to vás vôbec nezaujíma, že Slovensko sa stalo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec Záhumenský, rozprava už bola skončená dopoludnia, ja prosím, aby ste zhodnotili rozpravu a nechali vecnú stránku už tak, ako bola povedaná. Nech sa páči.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, prepáčte, reagujem na vystupujúcich a zhodnocujem rozpravu.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Zhodnoťte, prosím vás, rozpravu a už sa nevracajte k obsahu, ktorý bol doobeda podrobne rozobraný. Nech sa páči.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Ďakujem, ale budem musieť zhodnocovať rozpravu ďalej. Ďakujem.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Prosím vás o to veľmi vážne.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Snáď sa stane v tomto parlamente, že odoberiete slovo. No tak je to možné.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
To hovorí rokovací poriadok, pán Záhumenský. A to je zákon.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Pán podpredseda, poznám rokovací poriadok, rozumiem, o čo vám ide.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Pán kolega Chren, vo svojom vystúpení ste stále poukazovali na zásahy do zmluvnej slobody, rovnosť zmluvných strán a princíp hlavný, liberálny, ktorý sa postavil. A citujem vás: „Ak neexistuje slabšia strana, ktorú treba chrániť, nie je potrebný zákon.“ Nie je nás tu veľa, ale myslím si, že každý asi dobre vie, že v tomto vzťahu medzi dodávateľom potravín a obchodnými reťazcami je silný a slabý hráč, že je tam silné postavenie nadnárodných spoločností, obchodných reťazcov a veľmi slabé postavenie dodávateľov potravín. A to isté v parlamente platí pri Zákonníku práce. Je tam vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. Na čo regulujeme vzťah zamestnanca a zamestnávateľa, keď tam predsa je toľko možných zamestnávateľov, kde sa môže ten zamestnanec zamestnať? Pokiaľ sa nedohodne s jedným, môže ísť k druhému. Načo regulujeme tento vzťah? No regulujeme ho na to, lebo postavenie zamestnávateľa je tak silné, že by dokázal dostať do zmluvy také podmienky, že zamestnanci by sa stávali otrokmi. A to isté platí o vzťahu slabého dodávateľa potravín voči silným nadnárodným spoločnostiam.
Uvádzate, že zákon je zlý, škodlivý, protislovenský. Z vášho vnímania a analytiky o tej blche, čo som povedal, to tak vypadá. Ale myslím si, že slovenskí aj dodávatelia, aj spracovatelia potravín veľmi dobre chápu, čo spôsobuje a čo môže priniesť tento zákon. A keďže sa pýtali, či sme toto prerokovávali s asociáciami potravinárov, áno, môžem vás ubezpečiť, s mnohými som sedel a rokoval a z nich mnohí sa smrteľne boja vystúpiť otvorene, lebo je to trest smrti pre nich. Veľké obchodné reťazce veľmi rýchlo vedia urobiť poriadok s tým dodávateľom potravín, ktorý sa postaví proti určitej politike reťazcov a ktorý by, nedajbože, kritizoval alebo namietal nejakú kontrolu na to, že toto alebo toto sa deje vo zmluvných vzťahoch a tieto sankcie majú byť zapracované priamo do zmlúv.
Bola tu vznesená podmienka alebo požiadavka, že tento zákon nie je regulovaný, čo sa týka určitej trhovej sily, tak ako v Českej republike. Je pravda, že tento zákon nedefinuje, či platí na taký veľký reťazec alebo onaký obchod, alebo malý obchod, ale ja môžem uistiť všetkých poslancov, aj občanov tejto krajiny, že žiadny malopredaj, žiadny predajca, ktorý nemá dominantné postavenie na trhu, nie je schopný do zmlúv dostať také praktiky, ktoré používajú silné obchodné reťazce. Čiže nie je nutné definovať v zákone určitú trhovú silu obchodníka, lebo malý obchodník, stredný obchodník nie je schopný do zmluvy dostať nič, čo sa objavuje v zmluvách pri veľkých obchodných reťazcoch.
Predpovedali ste, že zákon spôsobí rast cien potravín. Dneska predpovedať rast cien potravín je veľmi jednoduché, lebo všetci, čo trochu sa zaoberajú touto problematikou, vedia, že ceny potravín budú rásť obzvlášť po žatve, ktorá v tomto roku bola, a suchu, ktoré bolo vo svete. To znamená, že dneska byť Šalamúnom a povedať, že tento zákon bude zodpovedný za to, že budú rásť ceny potravín, je z tej dielne analytiky, ako som spomínal, o tej blche, lebo je jasné, že ceny potravín porastú a že ceny potravín bude veľký problém držať v primeranej miere rastu a aj z dosahu na to, čo som povedal, že situácia vo svete s potravinami v tomto roku bude veľmi vážna.
A potom sme sa dostali k citáciám jednotlivých bodov, a, opäť, samozrejme, musím povedať, s demagógiou vám vlastnou, preto si dovolím odcitovať zo zákona presne to, čo ste, pán kolega Chren, tu uvádzali, kde ste vždy povedali trochu pravdy, trochu pravdy z tej citácie, a tak preto si dovolím odcitovať to tak, ako to je v zákone, aby ste nezavádzali ani poslancov, ani verejnosť, aby ste aj pochopili, čo vlastne zákon hovorí.
Povedali ste, § 4 ods. 3 písm. b) a c) zakazuje zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá. (Reakcia z pléna.) Ale, áno, až druhý alebo tretí raz keď ste sa opakovali, ste pri jednom prípade spomenuli 3 %. Povedali ste to, si to môžete pozrieť vo vašom prepise. Celý odsek 3 hovorí: „Neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potravinu dodanú jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja,“ a tak ďalej, „obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny umiestňovanej na trhu a predávanej pod obchodnou značkou odberateľa, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá.“ To znamená, že je tam daná zákonná hodnota 3 % z ročných tržieb, nie zo zisku, opakujem, ale z ročných tržieb. A keďže spracovatelia potravín pracujú s veľmi malou maržou, tak tie 3 % sú z ich zisku. Toto je daná podmienka, aby sa nestalo to, že tá marža je minimálna, ale tie bonusy, rabaty a skontá predstavujú 20 – 25 %, čo sa bežne stávalo. Tak preto je to nutné obmedziť do hodnoty 3 % z ročného obratu. Tá suma je obrovská.
Takisto ste povedali, že nie je možné pýtať poplatky za umiestnenie potraviny na určitom mieste. Je tam uvedené „d) umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa“. Opäť, to je ale v kategórii 3 %.
Ďalej ste povedali, že nie je možné vykonávať kontroly, lebo obchodné reťazce chcú, aby boli kvalitné, bezpečné potraviny, aby bol vyšší štandard, ako je požadovaný, a že nie je možné vykonávať kontroly. Tak si prečítajme z § 4 ods. 4 písm. b): „vykonávanie kontrol, na náklady dodávateľa“. Zabudli ste povedať slová: „na náklady dodávateľa, priestorov dodávateľa odberateľom alebo ním poverenou fyzickou osobou alebo právnickou osobou vrátane požadovania vykonania rozborov a skúšok predmetnej potraviny na náklady dodávateľa“.
Na vysvetlenie. Každý dodávateľ potraviny má stanovenú kvalitu, ktorú musí garantovať a dodržiavať, pokiaľ nedodržuje a nedodáva potravinu do obchodného reťazca v stanovenej kvalite, ktorá je v zmluve definovaná. A na to, aby tá kvalita tam bola, si samotný producent potraviny robí kontroly, platí kontroly, robí všetky analýzy a rozbory na svoje vlastné náklady. A dodáva potraviny obchodnému reťazcu. Ak obchodný reťazec chce skontrolovať, či je dodaná potravina v súlade so zmluvou, nikto mu nebráni skontrolovať si túto potravinu, ale na jeho vlastné náklady, lebo výrobca potraviny toto už raz urobil. A nič nie je ľahšie, ako kontrolovať to isté za druhého peniaze. Toto je tá podmienka, aby ste ju definovali presne.
Takisto to platí z hľadiska kontroly prevádzkárne alebo určitých auditov výroby potravín. Nikto nebráni obchodnému reťazcu, aby si robil audity. Auditujú si svojich dodávateľov. Nie je to problém. Ale je problém, kto to zaplatí. To znamená, že ak chce si urobiť reťazec audit v niektorej predajni, lebo chce mať vyššiu kvalitu a garanciu kvality, nie je problém, aby si urobil audit. Ale mnohí títo výrobcovia potravín majú európske certifikáty kvality, používajú ISO rôznych noriem. Čiže majú svoje náklady za sebou, ktoré museli urobiť, aby ich prevádzky spĺňali požadované parametre. Ale pokiaľ sa chce uistiť obchod, že táto prevádzka spĺňa všetky parametre, nie je problém, aby si ju auditovali za ich vlastné peniaze. V tom je celý rozdiel. A to je tá zakázaná podmienka, a nie to, že zákon zakazuje, že nie je možné auditovať, nie je možné kontrolovať, nie je možné garantovať vyššiu kvalitu dodávaných potravín.
Ste sa rozplývali nad tým, že je zakázané uprednostňovať výsledky kontrol vykonaných na náklady dodávateľa týkajúcich sa bezpečnosti potravín pred výsledkami vykonaných Štátnou veterinárnou a potravinovou správou. Prosím vás, Štátna veterinárna a potravinová správa je určitý certifikačný orgán, ktorý má právomoc certifikovať, kalibrovať určité prístroje, robiť určité kontroly. A je to určitá nezávislá skúška alebo nezávislé rozbory, ktoré odtiaľ majú vychádzať. A ak tieto nemajú byť nadradené nad privátne objednanými kontrolami, tak kam sa vlastne chceme dostať? Kde je zaručená určitá nestrannosť vykonaných kontrol, ak si ja objednám v nejakom laboratóriu kontrolu a zároveň aj potichu si objednám výsledok kontroly a poviem, toto je tá kontrola, ktorá je relevantná, a nie tá, ktorá je zo štátneho laboratória? Veď to je celý problém. A všade vo svete má štátne laboratórium, ktoré garantuje určitú nestrannosť týchto výsledkov, prednosť pred inými privátnymi rozbormi.
Potom ste povedali, že je zakázané predávať potraviny za vyššiu cenu. Dokonca, že je to v rozpore s Obchodným zákonníkom, že to porušuje všetky podmienky slobody, trhu a tak ďalej. Prečítam vám písmeno m), ktoré ste citovali, samozrejme, nepresne: „m) predaj potraviny odberateľom za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá cena dodanej potraviny v konkrétnej predajnej akcii“. Ak to neviete čítať, tak vám to vysvetlím. Obchodné reťazce používajú veľmi veľa akcií. Samozrejmá vec, v rámci akcie sa podieľajú na nej aj dodávatelia potravín. A keď sa dohodne v rámci akcií, že dodávateľ potravín dodá potraviny za nižšiu cenu, ako je štandardne dohodnutá, tak potom je aj dohoda, že táto potravina sa neobjaví na pulte za vyššiu cenu pre spotrebiteľa, aby táto akcia sa nestala zdrojom mimoriadneho zisku pre obchodný reťazec, ale aby túto akciu pocítili práve spotrebitelia a správali sa tak, že bude vyššia spotreba tej potraviny. Často sa stávalo, že do akcií vložili obrovské množstvá potravín dodávatelia potravín, ale na pultoch sa to neprejavilo takým percentom, o aké percento znížili ceny dodávatelia potravín. To je celý problém, ktorý chce zagarantovať, že ak je akciová cena, tak tá akciová cena sa musí prejaviť na pulte pre spotrebiteľa. A zmyslom tej akciovej ceny je zníženie ceny, aby došlo k zvýšeniu spotreby. Tomu rozumiete. Takže toto je celá pravda, a nie to, čo ste povedali, že je zakázané predávať za vyššiu cenu, len v konkrétnej akcii, je to presne definované v zákone.
K písmenu u). Takto by som sa mohol ku každému jednému písmenu vyjadriť. A myslím si, že asi v druhom čítaní bude potrebné ten zákon prejsť bod po bode, aby aj poslanci aj občania rozumeli, o čom ten zákon je. V písmene u) sa hovorí o predaji potraviny konečnému spotrebiteľovi odberateľom za nižšiu jednotkovú cenu, ako uhradil za dodávku toho istého druhu potraviny dodávateľovi okrem prípadov, ak ide pri predaji potraviny o predaj pred skončením doby jej spotreby, ak sa likviduje predajňa a podobne.
Je takzvaný zákaz predaja za dumpingové ceny, aby nebolo možné predávať pod nákupnú cenu. A tu si dovolím odcitovať ustanovenie, ako je to vo Francúzsku, v kolíske demokracie a v starej republike, zákaz predaja za cenu nižšiu, ako je nákupná cena. Uvedená praktika, zákaz predaja pod výrobné náklady, vo Francúzsku je vyložene zakázaná. Ako príklad budem citovať článok L 442-2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 2008-776 z roku 2008. A, pán kolega, bol by som rád, keby ste počúvali, citujem: „Ak obchodník predáva alebo oznámi, že bude predávať výrobok taký, ako nadobudol za cenu nižšiu, ako bola jeho skutočná nákupná cena, bude potrestaný pokutou 75 000 eur.“ To znamená, vo Francúzsku ak bude obchodník predávať za cenu nižšiu, ako bola nákupná cena, bude potrestaný pokutou 75 000 eur, ctené dámy a páni. Táto pokuta môže siahnuť až na polovicu výdavkov za reklamu v prípade, ak relevantná informácia bez ohľadu, na akom nosiči je uvedená, informuje o cene nižšej, ako je skutočná nákupná cena. Ukončenie takejto reklamy môže byť prikázané za podmienok stanovených v článku L 121-3 Zákonníka o spotrebe. Zákaz predaja...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán Záhumenský, prosím vás, žiadam vás, toto je téma do rozpravy.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Už budem končiť.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Vy v správe máte podať záver z toho, čo odznelo pre všetkých a za všetkých. Nech sa páči, uzavrite toto hodnotenie.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Rozumiem, pán podpredseda, že ste nervózny z toho.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Nie, nemýľte si úlohu spravodajcu s úlohou predstaviteľa jednej zo strán. Toto už nie je rozprava. Nech sa páči, dokončite svoje hodnotenie. Nech sa páči.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Ja som vystúpil aj v rozprave.
Ďakujem pekne. Myslím si, že všetci prítomní, okrem pána Chrena a pár liberálov pochopili, čo zákon sleduje. Myslím si, že nie je asi ani potrebné pokračovať v záverečnom slove, obzvlášť pri atakoch pána podpredsedu, ktorý už chce ukončiť rozpravu, nerád by chcel ešte počúvať o tom, ako vystúpil pán Simon a akú zodpovednosť nesie pri poklese produkcie a tak ďalej, a myslím si, že aj KDH sa nemá čím pochváliť v tejto súvislosti, chcem poprosiť ctené kolegyne a kolegov o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa Mezenská, chcem oceniť vaše vystúpenie z toho dôvodu, že vidím, že si uvedomujete, aký význam vlastne má podpora domácej produkcie, predaj domácich produktov nielen preto, že sa tak budú vyrábať na Slovensku potraviny, ale najmä preto, že výroba domácich potravín hovorí o rozvoji vidieka, hovorí o zamestnanosti, o krajinotvorbe a hovorí o bezpečnosti, ale hovorí aj o kvalite potravín, lebo tak ako ste spomenuli vo vašom vystúpení, slovenské potraviny preukázali svoju vysokú kvalitu, oveľa vyššiu kvalitu ako dovážané mnohé zahraničné produkty, kde stále vyvaľujú sa nejaké škandály, či je to s cestnou soľou, teraz je to s alkoholom alebo čímkoľvek. Proste nie je mesiac, aby nejaký škandál z dovážaných potravín sa nevyvalil.
Ja budem vo svojom záverečnom slove hovoriť podrobne o tých detailoch tohto zákona, prečo je potrebné ho prijať a čo vlastne tento zákon reguluje.
A takisto s vami plne súhlasím, že skutočne urobiť treba veľmi veľa krokov pre to, aby sme zvýšili spotrebu domácich potravín, ako je osveta, osveta v školách, kde treba vytvoriť určité programy podpory domácich výrobkov rôznou formou ako „Slováci pomôžme Slovákom“ a tak ďalej. Čiže, áno, toto je jedna oblasť, ktorú tento zákon ale nerieši.
Tento zákon rieši určité zneužívanie dominantného postavenia, ale to si nechám na záverečné slovo. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie.

Ďakujem pekne. Pán kolega Chren, na vaše agresívne útoky pri tomto zákone som si už zvykol.
Čo sa týka kompetentnosti a vašej kompetentnosti, ja si myslím, že mnohí nielen v tejto sále, ale vôbec na Slovensku majú úplne jasno.
A tie vaše liberálne demagógie o voľnom pôsobení trhu a o zvyšovaní cien sú absolútne scestné. Bol prijatý ten zákon č. 140/2010 Z. z., ktorý ste zrušili, bol prijatý na jar roku 2010 a už po voľbách v júni ste vykrikovali, že ten zákon zrušíte. Ten zákon nikdy nedostál reálnej sily, lebo do konca septembra sa mali zosúladiť zmluvy so zákonom. Keď vy ste mali problém na strane vlády, že ten zákon zrušíte, žiadny reťazec nereagoval, až na pár výnimiek. Niektoré veci zadných marží zrušili. A to, čo hovoríte, ten pokles potravín, nie je práve vďaka tomu, že tento zákon ste zrušili. A začali sa znovu správať, tak ako sa správali. To znamená, ak pre vás je úplne normálne, že si niekto vyberá zálohu za pokutu, pre mňa to normálne nie je. Ak pre vás je normálne, že ten, kto si platí za nič, za to, že jednoducho má niekto takú silu, že povie, „a ty mi budeš platiť,“ sa stáva výpalníkom, nijako inak to nemôžem nazvať ako výpalníctvo, lebo za to, že ja ti budem niekedy dávať nejakú potravinu alebo že dám túto a túto potravinu, musím zaplatiť, tak je to výpalníctvo. Nie je to spojené so žiadnou službou, ale možnože v kruhoch liberálov to je normálne. Ale u mňa to normálne nie je. A nie je to normálne v mnohých krajinách Európskej únie. A mnoho krajín práve tieto vzťahy reguluje. Takže na vašu demagógiu sme zvyknutí, bohužiaľ, budeme si to musieť vypočuť.
Tá zložka. Budem na to reagovať, ale, prosím vás, citujte zo zákona, tie jednotlivé body, ak budete rozprávať o demagógii, že ktorý bod zakazuje čo, a potom sa môžeme o tom rozprávať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh zákona má svoju dlhú genézu a počas jeho života sa vždy podarilo určitým skupinám v obchodných reťazcoch či už zahraničných alebo domácich presadiť také znenia v zákone, ktoré ho stavali nevykonateľným, alebo posledný zákon č. 140/2010 Z. z., keď už boli odstránené všetky tieto veci, ktoré zákon robili nevykonateľným, sa podarilo nastupujúcej vládnej generácii zrušiť skôr, ako tento zákon mohol pôsobiť v praxi a ukázať svoju reálnu silu, ale aj to, aby sa vo vzťahoch medzi dodávateľmi potravín a obchodnými reťazcami, ktoré majú neuveriteľne silné postavenie najmä na Slovensku, upravili určité korektnosti pravidiel.
V minulosti veľmi často bývala dosť veľká mediálna propaganda voči tomuto zákonu. A často sa uvádzali mnohé nepravdivé informácie, tento zákon čo všetko zakazuje a ako je postavený voči spotrebiteľovi. A myslím si, že za tou propagandou vždy stáli záujmové skupiny, ktorým vyhovuje stav bezbrehého liberalizmu pri obchode. A v každej slušnej spoločnosti, kde je nevyvážený vzťah či už medzi určitými partnermi, ak zoberieme sociálny dialóg, či to je zamestnávateľ, zamestnanec, alebo to je v spoločnosti, kde musí byť nejaká solidarita medzi staršími a mladšími a chorými a zdravými, kde musia fungovať určité regulačné pravidlá, tak takéto regulačné pravidlá musia fungovať aj v situácii, ak obchodné reťazce majú tak dominantné postavenie na trhu.
Ak by sme zobrali 9 relevantných reťazcov, ktoré na Slovensku pôsobia. Tak majú viac ako monopolné postavenie. A v minulosti dávané podmienky, že treba preukázať ekonomickú závislosť dodávateľa potravín od konkrétneho reťazca, vlastne stavali tento zákon nevykonateľným, pretože žiaden dodávateľ nie je závislý od jedného reťazca, ale od systému obchodných reťazcov, ktoré na Slovensku pôsobia. A keďže každý reťazec svojím spôsobom do väčšej alebo do menšej miery využíva tie praktiky, ktoré sú nieže neprimerané, ale doslova likvidačné a ktoré sa nedejú pri žiadnom inom obchode so žiadnou inou komoditou, iba s potravinami, tak štát musí vstúpiť do tohto vzťahu a svojím spôsobom musí regulovať korektnosť vzťahov v obchode, lebo tento zákon nerieši obchodné marže, ako často bolo povedané, že je voľný vzťah v obchode a že jednoducho sa ide regulovať, koľko môže zarábať obchodník, koľko môže zarábať spracovateľ. Ani v jednom bode ani v jednom písmene zákon nerieši obchodné marže, nerieši ceny, takisto nerieši to, aké potraviny sú na pulte, či sú dovážané alebo sú domáce potraviny, ale jednoducho zamedzuje určitým praktikám, ktoré obchodné reťazce využívajú. A využívajú ich z toho dôvodu, že ich sila je tak obrovská, keďže na Slovensku sa až 80 % potravín práve predáva cez obchodné reťazce. Ak dodávateľ potravín, producent potravín nebude zaregistrovaný a nebude predávať svoje produkty cez obchodné reťazce, tak vlastne neexistuje. Z toho dôvodu si dokážu presadiť do zákonov také podmienky ktoré musia akceptovať. A za normálnych štandardných podmienok pri žiadnom inom obchode sa nedejú. Snáď ich je len, pár, keď ich spomeniem, je rôzne zalistovanie dodávateľa do reťazca, že bude dodávať potraviny. To znamená, že ak producent potravín chce niekam dodávať potraviny, nedodá tam ešte ani jeden kus potraviny a musí byť zaregistrovaný a za tú registráciu musí zaplatiť. Takisto musí zaplatiť za každú registráciu každého jedného výrobku v každej jednej prevádzke tohto reťazca, kde bude alebo zamýšľa, že bude dodávať potraviny a taktiež nedal ešte ani jeden kus. To sú platby, ktoré nie sú spojené s ničím. Sú to platby, ktoré nedávajú žiadnu hodnotu tomu dodávateľovi potraviny, ale musí ich zaplatiť, pokiaľ chce byť registrovaný. A týchto platieb je tam strašne, strašne veľa. Snáď keď bude diskusia o tom a bude záujem, môžem sa vrátiť ku každej jednej platbe.
Až do takých absurdít idú niektoré reťazce, ktoré navrhujú napríklad alebo vymáhajú si zálohové platby za pokuty. Za zálohovú platbu dodávateľovi potravín, ak by náhodou nesplnil podmienky zmluvy, tak mu bude udelená pokuta. A dopredu mu pošleme zálohovú faktúru, aby ju zaplatil. A keďže sa niečo podobné neudeje za jeden kvartál, tak mu tú pokutu zálohovú vrátime a pošleme mu ďalšiu zálohovú faktúru. Som to už minule hovoril. Je to presne to isté, ako keby nám dopravný policajt poslal každý mesiac zálohu za pokutu za prekročenie rýchlosti. Ak tú rýchlosť neprekročíme za celý kvartál, tak nám tú zálohu vrátia a pošlú nám na ďalší mesiac ďalšiu zálohu. Myslím si, že je to úsmevné. Ale je to absolútne likvidačné, lebo sa využívajú cudzie zdroje bezúročne na to, aby mohol vlastne obchod takýmto spôsobom dostávať sa ľahko ku zdrojom. Týchto vecí je strašne veľa, tak ako spomínal pán minister.
Musím povedať, že pri príprave tohto zákona ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením pána ministra Jahnátka urobilo obrovský kus práce práve v pripomienkovom konaní a ešte nikdy neboli všetky obchodné reťazce na rokovaniach na ministerstve pôdohospodárstva. Mal som možnosť sa týchto rokovaní zúčastniť. A musím povedať, že drvivá väčšina reťazcov v podstate s návrhom zákona nemá problém. Najväčší reťazec na Slovensku, zahraničné Tesco, mal iba šesť pripomienok, z toho päť bolo akceptovaných. A v podstate po akceptovaní pripomienok povedali, že s týmto návrhom zákona vlastne nemajú nijaký vážny problém. A môžem povedať, že už v minulosti keď sa prijal zákon č. 140/2010 Z. z., práve tento reťazec urobil to, že zadné marže zrušil. Zadné marže, na ktoré nikto nevidí, jednoducho zrušil. A presunul ich dopredu. Aj to je jeden z cieľov zákona, aby sa zrušili zadné marže, na ktoré nie je vidieť, ktoré tvoria mimoriadny zisk reťazcov a sú vlastne vpredu, aby aj spotrebiteľ vedel, za koľko dodáva potraviny dodávateľ, výrobca potraviny a za koľko sa to dostáva na pult práve spotrebiteľovi. Čiže aj keď predchádzajúca vládna generácia avizovala, že ten zákon zruší, napriek tomu niektoré reťazce reflektovali naň a prispôsobili niektoré opatrenia, vynechali, zrušili ich. A to je aj cieľom tohto. Takže keď prebiehali rokovania s reťazcami, tak sa došlo na mnoho vecí. A, bohužiaľ, musím povedať, že aj reťazce samotné konštatovali, že ešte vlastne niektoré vôbec nikdy sa nezúčastnili rokovaní na ministerstve pôdohospodárstva.
Prvýkrát sme tu na rokovaní. Je škoda, že sme nekomunikovali skôr. Popritom sa využíval priestor na to, aby sa rokovalo aj o zvýšení podielu domácich potravín. Niektoré reťazce prišli, napríklad Carrefour. Na rokovaní začali napádať zákon, bombardovali zákon. A keď sme išli konkrétne do jednotlivých ustanovení zákona, tak vlastne sa na to došlo, že tento zákon nečítali. Čiže došli na rokovanie absolútne bez toho, aby zákon čítali. A keď sme prešli tie ich pripomienky a povedali, nič takéto v zákone nie je, tak sa čudovali. Pochopiteľne, zahanbili sa, keď sme ich nachytali na tom, že zákon nečítali. A potom povedali, že: „My sme takí menší predajcovia, menší reťazec a chceme sa orientovať na regionálne výrobky a radi by sme zvýšili podiel ovčieho mäsa na našom trhu, ale keďže na Slovensku nemáme porážky na ovčie mäso, tak nevieme na Slovensku kúpiť ovčie mäso.“ A ja hovorím tomu pánovi riaditeľovi, asi hovorí hluchý s nemým, na Slovensku máme veľa porážok na ovčie mäso a práve Slovensko je postihnuté tým, že kvôli modrému jazyku nemôže vyvážať jahňatá a musia ich porážať vlastne producenti oviec na Slovensku a mäso sa vyváža do Talianska. Ale náš na Slovensku pôsobiaci reťazec hovorí, že na Slovensku nemáme ovčie mäso. Takže mnoho vecí, takých pikantností sa objavilo pri rokovaniach.
A ja si myslím, že zákon ako taký neuškodí domácim producentom, práve naopak, posilní ich pozíciu, a že aj reťazce si uvedomujú, a jasne to aj deklarovali, mnohé z nich to deklarovali, že chcú a majú záujem, aby sa zvyšoval podiel domácich potravín. A ocenili to, že ministerstvo pôdohospodárstva vyvinulo takúto iniciatívu a pre mnohé reťazce sa urobili aj stretnutia priamo s producentmi. Napríklad reťazec Tesco mal pod vedením ministerstva pôdohospodárstva stretnutie s veľkou skupinou producentov mlieka a mliečnych výrobkov, kde už dneska deklarujú, že dochádza k zvyšovaniu podielu mliečnej produkcie na pultoch tohto reťazca. Ďalší reťazec prejavil záujem o konzultácie s pestovateľmi zemiakov, veľký záujem je o ovocie, zeleninu, veľký záujem je o mäso. Bohužiaľ, musím povedať, že veľkú časť produkcie na Slovensku už nemáme.
Čiže otázke produkcie domácich potravín a spotreby domácich potravín a zvyšovania podielu domácich potravín sa tento zákon nevenuje. Ale spolu to súvisí. A využije sa ten priestor aj pri prerokovaní tohto zákona na to, aby sa hľadala cesta, akým spôsobom aj navyšovať podiel domácich potravín, lebo sme im vysvetľovali, že minimálne je slušné, ak pôsobia na slovenskom trhu, že by aj slovenskému trhu niečo mali odvádzať. Je pochopiteľné, že v spotrebe domácich potravín je veľa iných faktorov. A na druhej strane sa musia starať o to, aby sme ich dokázali vyrobiť a ponúknuť reťazcom v takej forme, v akej ich požadujú, to je práca pre ministerstvo pôdohospodárstva a nasledujúci Plán rozvoja vidieka, akým spôsobom smerovať, kam smerovať investície. A na druhej strane je potrebné urobiť veľmi veľa v propagande v osvete medzi našimi občanmi, aby si uvedomili skutočnosť, že ak chcú pomôcť sami sebe, ak chcú pomôcť Slovensku, tak je dobré, aby sa pozerali pri nákupe potravín, a nielen potravín, odkiaľ ten tovar pochádza, a že ak budú kupovať slovenské potraviny, teda slovenské výrobky, možno o nejaký cent, dva centy aj drahšie, pomôžu nielen sami sebe, pomôžu ekonomike, pomôžu Slovensku, pomôžu svojim deťom, pomôžu novej generácii. Čiže toto je dôležité, aby to tí slovenskí občania pochopili. A skutočne bude treba urobiť určitý plán Pomôž Slovák Slovákovi. A myslím si, že toto je jedna z tých agend, ako urobiť zvýšený podiel domácich potravín. Ale k tomu sa vrátim. Tento zákon túto otázku nerieši.
Minulý týždeň boli na rokovaní zástupcovia fínskeho parlamentu. Keď sme boli s nimi na obede, tak sa otvorila aj otázka obchodných reťazcov. Som sa ich pýtal, akým spôsobom túto otázku riešia oni. Nevedeli mi odpovedať, aké percento domácich potravín sa predáva cez obchodné reťazce. Ale jasne deklarovali, že na pultoch vo Fínsku je 65 % domácej produkcie a zvyšok, 40 %, vyvážajú, 60 % majú na pultoch, 40 % vyvážajú, to znamená, že Fínsko je stopercentne sebestačné vo svojej produkcii, čo o Slovensku už nemôžeme povedať. Ale zaznela tam veľmi zaujímavá veta. A povedali, že akonáhle sa zvyšujú náklady farmárom na produkciu, okamžite na to reagujú ceny v obchodoch a okamžite zvyšujú ceny. A sa pozrieme v tejto súvislosti na vývoj na Slovensku, čo sa stalo po tejto žatve. Táto žatva spôsobila veľké problémy nielen na Slovensku, ale aj v mnohých krajinách. A keďže hlavne v mnohých krajinách je výpadok produkcie obilovín, tak to má vážny dosah na produkciu potravín. A táto kríza viac postihuje živočíšnu výrobu ako samotnú tú rastlinnú výrobu, kde vlastne sucho spôsobilo škody, lebo zvyšuje náklady na výrobu. Ale sa pozrieme do vývoja napríklad ceny mlieka. Tak pred pár mesiacmi sója stála nejakých 340 – 350 eur, dnes stojí 580 eur, kukurica stála 150 eur, dnes stojí 220 – 240 eur a cena mlieka klesá, cena hydiny stojí, cena ošípaných stojí alebo klesá. To znamená, že producenti týchto komodít zákonite musia ísť do hlbokej straty. Čo to bude znamenať? Bude to znamenať to, že jednoducho dôjde k ďalšiemu výpadku produkcie, dôjde k ďalšej tvorbe nezamestnaných, dôjde k ďalšiemu vysídľovanie vidieka a všetky tieto multifunkčné efekty, ktoré sa z toho vyvinú, sú na stole. A Fíni jasne povedali, akonáhle sa zvyšuje nákladná cena, okamžite sa zvyšuje aj cena v obchode. Toto je vlastne cesta, akým spôsobom treba hľadať aj podporu domácej produkcie. A to, že dneska Slovensko nemá dosť potravín? Keby všetky reťazce chceli kupovať slovenské potraviny, tak nie sú schopné ich tam dať, lebo v minulosti ignorovali slovenské potraviny, v minulosti nenakupovali slovenské potraviny. A udialo sa presne to, že dneska ich pýtajú, ale nie sú, takže musíme si znovu sadnúť a musíme znovu hľadať cestu, ako vlastne vyrobiť potraviny, ako ich dostať na pulty, vlastne žiadna potravinová výroba na Slovensku aby nebola prebytková, aby sme ju nemuseli draho vyvážať. No a čuduj sa svete, keďže vo Fínsku pôsobia iba dva obchodné reťazce, tak ku koncu roka povedali, že budú schvaľovať zákon o obchodných reťazcoch. Dvanásť krajín Európskej únie má upravený zákonom vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. A najprísnejšia legislatíva je vo Francúzsku, kde lietajú niekoľko stámiliónové pokuty za porušovanie zákona, veľmi tvrdo a veľmi prísne. Ale Fínsko, ktoré je na severe Európy, hovorí, že áno, tento vzťah treba regulovať, lebo je to problém, ktorý sa začína prejavovať aj u nich. To znamená, že nie je to žiadna novinka, nie je to zásah do voľného trhu.
Myslím si, že je nevyhnutné dať určitú etiku do podnikania a keď sa rušil zákon č. 140/2010 Z. z., čo je veľká škoda, musím povedať, tak vládna generácia vtedy prisľúbila, že vypracujú obchodné reťazce etický kódex. Aj keď uvedený zákon umožňoval vypracovať etický kódex, ak by bol vypracovaný medzi dodávateľom a odberateľom, tak by sa stal záväzný pre tieto subjekty, tak do dnešného dňa, ctené dámy a páni, nevypracoval žiadny reťazec žiadny etický kódex žiadnym dodávateľom. Čiže výsledok je ten, že za dva roky došlo k ďalšiemu poklesu domácich potravín na pultoch. A keď sme ten zákon vlastne schvaľovali, tak sme počúvali tuná plamenité reči, ako budeme likvidovať domácu produkciu a práve tento zákon spôsobí pokles domácich potravín na pultoch. Tento zákon ste zrušili a stalo sa to, že domáce potraviny na pultoch z 56 % klesli na 46. To je výsledok takéhoto konania za dva roky.
Takže ja verím, ctené kolegyne, kolegovia, že túto tému, ktorá je vážna a, myslím si, kľúčová pre produkciu potravín na Slovensku a pre rozvoj vidieka ako takého, že tento zákon podporíte a že získa absolútnu väčšinu. Ďakujem pekne za pozornosť a teším sa na rozpravu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 39 zo 4. septembra 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidiel. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach návrhu s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení.
Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2012 č. 176 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.