Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pôvodne som nemal v úmysle diskutovať k tomuto návrhu zákona, lebo som ho považoval za tak jednoznačný, že nebude potrebné ďalšie vysvetlenia. Ale nedá mi, aby som na niektoré veci z tohto zákona nereagoval, ale aj na niektoré veci z vystúpenia, aby som nebol napádaný, že nezhodnocujem rozpravu pri záverečnom slove, tak vystupujem v rozprave.
Celý návrh zákona alebo zmena zákona o potravinách vlastne vytvára priestor na to, aby kontroly, najmä dovážaných potravín, mohli byť účinné, lebo sme boli svedkami pri mnohých prípadoch, že keď sa dováža tovar na Slovensko, že nie je daný pôvod tohto tovaru, nie je daný adresát tohto tovaru. Vodič, ktorý tovar vezie v nákladnom aute, neviem, odkiaľ ho vezie, neviem, komu ho vezie, a vôbec nevie ani, čo vezie, a vlastne on ani nevie, že vezie potraviny. A pritom má na aute naložené mrazené kurčatá spolu s bravčovými polovičkami a ešte tam pár debničiek zeleniny a tak ďalej. A celá legislatíva, ktorú sme mali, vlastne neumožňovala tento tovar svojím spôsobom poslať na likvidáciu do kafilérie, keďže je nebezpečný a život ohrozujúci pre spotrebiteľa. Ale tento tovar jednoducho po uložení nejakej blokovej pokuty vracali veterinári naspäť do zahraničia. A, pochopiteľne, tento vodič ďalším priechodom prešiel na naše územie, a keď ho zastavili znovu, znovu sa vrátil, dostal nejakú pokutu a znovu sa snažil prejsť ďalších priechodom. A tak sa hralo vlastne na mačku a myš, či ten tovar nejakým spôsobom sa mu podarí prepašovať k tomuto cielenému zákazníkovi na Slovensko, aby sa dostal na pulty predajní, alebo - ak sa spotreboval v reštauráciách a zariadeniach - aby ho nič netušiaci spotrebiteľ skonzumoval.
Čiže preto bolo nutné pristúpiť k tejto legislatíve a pochopiteľne, že bolo treba dať väčšie, väčšie nástroje do rúk kontrolným orgánom, aby mohli tovar efektívne likvidovať v kafilérii alebo ho znehodnotiť tak, aby ten tovar nemohol byť použitý na konzumáciu. A ak prepravca nemá dosť peňazí na zaplatenie vysokej blokovej pokuty a nevie ten tovar zlikvidovať, tak sa dáva aj nástroj na to, aby mu bol odobratý technický preukaz do doby vykonania tohto opatrenia.
Čiže celý ten proces, ktorý teraz prebieha, vlastne bol nevyhnutý k tomu, aby táto kontrola mohla byť účinná tak, ako je účinná v každej inej civilizovanej krajine. Stačí prejsť do Rakúska a stačí sa spýtať našich výrobcov potravín, ktorí sa snažia dopraviť aj kvalitný tovar na rakúske územie, akým spôsobom sa postupuje voči nim. A svojím spôsobom sa robí aj skrytý protekcionizmus cez kontrolné orgány preto, aby sa nedovážal tovar z iných krajín, hlavne potravinársky tovar z iných krajín, na toto územie a aby nejakým spôsobom neohrozovali domácich producentov.
Pochopiteľne, ak sa dotknem, Igor, tvojho návrhu, ktorý dávaš, ja by som si hrozne rád želal, aby na každej jednej predajni viselo, koľko percent domácich potravín sa vyrába alebo predáva v tejto predajni, a aby občan bol informovaný, do akej miery táto predajňa je viac národná alebo viac sa pozerá aj na tú krajinu, v ktorej podniká a z ktorej vlastne získava tržby, aby čosi aj tej krajine vracala vo forme zvýhodňovania, nie zvýhodňovania, ale ponúknutia väčšieho percenta domácich potravín.
Myslím si, že máme ešte do utorka čas, než budeme hlasovať o tomto návrhu zákona, aby sme to prešli s legislatívcami, aj ministerstvom pôdohospodárstva, či to náhodou nie je v rozpore s európskymi pravidlami. A ak to nie je v rozpore, si myslím, že by sme to mohli podporiť, aj keď musím povedať, že v kontexte vystúpenia pána Simona je určite niekoľko otáznikov, ktoré sú otáznikmi, a treba to otvorene povedať. Tak ako som hovoril s pánom ministrom ohľadne stanovovania percent podielu domácich potravín, aby to bolo v zákone, tak vo veľmi krátkej dobe tento návrh príde do parlamentu a toto je aj podmienka k tomu, aby vlastne sa mohlo definovať, čo vlastne domáca potravina je, čo je, na koľko percent musí byť aj surovina z domácich zdrojov a nielen spracovanie. A keď spracovanie, do akého percenta, aby sme presne zadefinovali, aby sa mohla robiť normálna štatistika, čo je na Slovensku vyrobený produkt alebo čo je produkt vyrobených zo slovenských surovín a komplexne na Slovensku spracovaný.
Čiže táto téma je, bude v krátkej dobe v parlamente. Ja verím, že v zákone o odbytovom fonde to pán minister donesie do parlamentu veľmi rýchlo a vlastne by sa mohol vytvoriť priestor na to, aby sa mohla robiť štatistika podľa toho, čo vlastne zo slovenských potravín sa reálne, reálne aj ponúka.
Ďalšia poznámka, ktorá tu bola ohľadne otvorenia zákona o veterinárnej starostlivosti, aj keď sú tam dva body. Jeden je o metrológii, s ktorým aj pán Simon súhlasí, že je to nevyhnutné hlavne pre malých spracovateľov, ktorí nemohli využívať podľa zákona o metrológii vlastne určitú odchýlku od stanoveného množstva, ktorý je na obale, cez éčka, tak im to vlastne tento pozmeňovací návrh umožňuje.
No a druhý pozmeňujúci návrh tam je ohľadne veterinárnych asistentov a otvorenie zákona o veterinárnej starostlivosti. Tu si myslím, že pán Simon tvrdo lobuje za záujem veterinárnych lekárov, ale dovoľte mi, aby som sa pri tomto bode zastavil a trochu ho vysvetlil.
Veterinárni asistenti v našej legislatíve existujú, a keď tu hovoril o príklade, že mali sme, keď sme mali v zákone, že mohli veterinárni asistenti, že došlo k nejakému zneužitiu a že došlo k nejakým rezíduám v mäse, tak nie, keď sme mali. Ale tento nástroj v našej legislatíve je a je v zákone o súkromných veterinárnych lekároch. To znamená, že veterinárny asistent, legislatíva pozná tento pojem, je v tomto zákone a vlastne je to človek, ktorý musí byť zamestnancom veterinárneho lekára a vykonáva tie isté veterinárne činnosti, ktorými ho poverí tento veterinárny lekár. Rozdiel je len v tom oproti tomuto návrhu, že my hovoríme, že tohto veterinárneho asistenta môže vykonávať aj kvalifikovaný vysokoškolsky alebo stredoškolsky vzdelaný človek zootechnického alebo veterinárneho zamerania a pracuje na tejto farme. To znamená, že má asi najväčší záujem na tom, aby jeho zvieratá boli zdravé. A veterinárny lekár, ktorý vykonáva privátnu prax na tejto farme vlastne a lieči zvieratá, aby tam nemusel byť 24 hodín denne, čo samozrejme, že nie je možné. A to, že je treba niekedy urýchlene reagovať na zdravotný stav, najmä u mladých zvierat, ktoré do rána, než príde znovu ten lekár na farmu, neprežijú, tak musí ktosi zasiahnuť. A to, kto musí zasiahnuť, je práve ten, ktorý sa dennodenne o tie zvieratá stará, a vlastne legislatíva mu len dáva možnosť, aby mohol byť veterinárnym asistentom a vykonával činnosti pod dozorom a na pokyn veterinárneho lekára.
Ak sa pozrieme, ako to je vlastne v humánnej časti, tak veterinárny lekár vlastne robí sestričku, veterinárny asistent robí "sestričku" v humánnej medicíne, kde taktiež lekár nie je 24 hodín pri pacientovi, ale lekár stanoví diagnózu, lekár stanoví liečbu, lekár stanoví lieky a túto činnosť potom vykonáva zdravotná sestra, ktorá na jeho pokyn veľmi prísne dodržiava to, čo lekár naordinoval, a táto sestrička tieto úkony vykonáva. A toto isté, toto isté sa bude diať alebo by sa malo diať aj po schválení tohto pozmeňujúceho návrhu, ale aby tie činnosti mohol vykonávať farmový zootechnik, ktorý má vysokoškolské alebo stredoškolské vzdelanie.
A paradoxom je, že veterinárny asistent podľa súčasnej legislatívy, ktorý je zadefinovaný v zákone o súkromných veterinárnych lekároch, nemá definované kvalifikačné predpoklady, aké musí spĺňať. To znamená, že jeho definícia je, že musí byť zamestnancom veterinárneho lekára. Nie je tam napísané, že musí mať stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie zootechnického alebo veterinárneho zamerania. Svojím spôsobom to môže byť aj kuchár, ale musí byť zamestnaný u veterinárneho lekára.
To znamená, že ten lobing veterinárnych lekárov je aj svojím spôsobom neodôvodnený, lebo žiadny zootechnik nemôže na svoju päsť vykonávať nič. Musí to byť len pod dozorom a len na pokyn tohto privátneho veterinárneho lekára, ktorý na tejto farme pôsobí. A keď on s tým nemôže súhlasiť, tak nikto nemôže vykonať nič.
A ak ktosi hovorí, že by niekto porušil zákon, prosím vás, to môže aj dneska. Veď zákony nie sú preto, že budeme sa báť, že ktosi poruší zákony. Na to sú potom iné sankcie, ak ktosi poruší zákon, a na to pamätajú iné pravidlá v legislatíve, ak ktosi porušuje zákon. Ale zákon mu umožňuje podľa zákona vykonávať tieto činnosti len na pokyn privátneho veterinárneho lekára a len pod jeho dozorom.
Tak by som bol rád, aby sme nestrašili verejnosť, že budú, že budú pri tomto pozmeňujúcom návrhu v mäse rezíduá z antibiotík. Práve naopak, práve naopak. A poviem to na príklade o predaji veterinárnych liekov.
V tejto snemovni sme zažili niekoľko noviel zákona o liekoch, hlavne pri veterinárnych liečivách, kde sa dva- alebo trikrát zmenila možnosť, či sa budú lieky predávať od veľkodistribútorov priamo farmárom, alebo sa musia predávať cez veterinárnych lekárov. Pán Simon dvakrát bol pri tom, keď vláda, v ktorej pôsobil, zmenila tento návrh a zakázala farmárom nakupovať lieky cez veľkodistribútorov a museli ich nakupovať cez veterinárnych lekárov. Znamenalo to to, že lekár, ktorý na farme lieči zvieratá, predpíše lieky, dodá lieky, predá lieky. Toto bol stav, ktorý bol do minuloschôdzovej zmeny tohto zákona, keď sme znovu umožnili, aby farmári mohli nakupovať tieto lieky cez veľkodistribútorov. Myslím si, že nikto nemá väčší záujem na znižovaní spotreby antibiotík na farme, ako má farmár. A o tom som úplne presvedčený, že nikto nemá väčší záujem, ako má farmár, aby znižoval svoje náklady.
A, čuduj sa svete, čo sa stalo v Európskej komisii? Európska komisia prijala nariadenie, kde od roku 2015 nariadením Európskej komisie zakazuje predaj veterinárnych liekov cez veterinárnych lekárov práve z dôvodu zníženia rezíduí antibiotík v potravinách.
Ctené kolegyne a kolegovia, Európska komisia na to prišla, a keďže nariadenia trvajú nejaký čas, kým prídu v platnosti, tak od roku 2015 nariaďuje generálne pre Európsku úniu, že jednoducho nesmú veterinárni lekári predávať lieky priamo, ale že ich musia dodávať distribútori. Predbehli sme Európsku komisiu. Ja som v tejto snemovni počul strašne veľa strašení o tom, koľko rezíduí sa bude objavovať v mäse a v potravinách práve preto, že farmári budú nakupovať veterinárne liečivá napriamo. To isté počúvame dneska o veterinárnych asistentoch.
Ctené dámy a páni, aj Komisia sa mýli? Aj ľudia v Komisii, keď zadali určitej skupine, aby spracovali ten podnet, aby sa znížili podiely rezíduí v potravinách, došli k záveru, že veterinárni lekári napriek tvrdému lobingu v Komisii nepresadili, neudržali to, že budú predávať lieky napriamo? To je úplná paralela toho, čo hovorím dneska. A myslím si, že nikto nemá väčší záujem na znižovaní antibiotík a na starostlivosť a zdravie svojich zvierat ako farmári, ktorí na týchto farmách pôsobia.
Tak, prosím vás, nerobme lobing cez zákony, nenaháňajme peniaze a nezvyšujme spotrebu liekov len z toho dôvodu, že ktosi chce zarobiť, a nestrašme občanov, že pri takýchto opatreniach budú zvýšené rezíduá. Opačne. Ctené dámy a páni, garantujem, opačne, budú nižšie rezíduá v potravinách. To je len na vysvetlenie k tomu zákonu o nepriamej novele o veterinárnych lekároch.
Pán Galko hovorí o tom, že táto novela zákona likviduje drobných a malých, a hovoril o tom aj pán Simon, že vlastne tým, že sa zrušili kategórie malý, stredný a veľký predajca, že vlastne hrozí pre malých predajcov, že dôjde k likvidácii. Myslím si, že každý má zdravý rozum a každý vie, že v bufete na stanici nemôže udeliť pokutu 1 000 eur a že 100 eur je veľa, a každému je jasné, že v Tescu alebo v inom reťazci, ktorý robí niekoľko stomiliónové obraty v eurách, že 1 000 eur je pokuta smiešna. To je, myslím si, že úplne jasné, a preto zákon dáva širokú pálku možností, a že tento kontrolór vlastne takisto vie asi usúdiť mieru. A skôr opačne, kontrolóri sú ešte mierni vo vzťahu k tým veľkým, ktorí by mohli byť ďaleko prísnejší, ďaleko tvrdší, aby si boli vedomí toho, že pokuta musí trochu aj bolieť. A musí bolieť primerane, aby, samozrejmá vec, nezlikvidovala toho, komu je táto pokuta udeľovaná.
Takže nemyslím si, že je namieste, aby sme strašili v tejto snemovni malých a drobných obchodníkov. Skôr opačne, treba im pomôcť, lebo to, čo vyčítam obchodným reťazcom, je práve to, že zlikvidovali tých malých a drobných obchodníkov, a tým pádom aj zrušili obrovské množstvo pracovných príležitostí. Lebo tým, že sa skoncentroval obchod do veľkých obchodných reťazcov, tak vlastne na jednotku objemu predaja treba oveľa menej ľudí. A to už nehovorím o tom, že tí ľudia, ktorí pracujú v tých reťazcoch, pracujú za oveľa nižších mzdových ohodnotení, akoby pracovali v tých rôznych malých a stredných potravinových prevádzkach.
Takže nie je cieľom ich zlikvidovať. Je cieľom im pomáhať. Ale aj malá, aj veľká predajňa musí spĺňať hygienické normy a musí garantovať bezpečné potraviny a musí garantovať to, že spotrebiteľ príde, či už do malej predajne, alebo veľkej predajne, musí mať istotu, že bude dostávať kvalitné potraviny. Toto je cieľom tejto novely a všetko to strašenie absolútne nie je založené na žiadnych faktoch.
Jednu poznámku ešte si neodpustím k pánovi Galkovi ohľadne dotácií na tabak, na ktorý tu zaútočil. Chcem mu len povedať, že keď skôr, než či už útočí na pána ministra, alebo na mňa, alebo na kohokoľvek, nech sa zoznámi so skutkovým stavom veci.
Čo sa týka dotácií na tabak, dva súdy, Okresný súd v Rimavskej Sobote a Krajský súd v Banskej Bystrici jednoznačne potvrdil, že usmernenie ministra, ktoré vydal pán Simon, bolo nezákonné. A usmernenie ministra, ktoré toto usmernenie zmenil, vtedy minister Jureňa, bolo odstraňovanie nezákonného stavu. Takto to je napísané v rozsudkoch. Je to odstraňovanie nezákonného stavu. Pýtam sa, je Slovensko právny štát? Ak je právny štát a ak ktosi odstraňuje nezákonný stav, mali by sme mu poďakovať, a nie škandalizovať. To je to, toto je jednoznačný postoj môj. A ak niekto má iný názor, tak budem rád, rád si ho vypočujem, ale nech je položený na faktoch.
A chcem povedať k tomu druhú poznámku, čo sa týka tých dotácií. Dotácie vyplývajú z nariadenia Európskej komisie. To znamená, že ak vyplývajú dotácie z nariadenia Európskej komisie, tak spoločnosť má na ne nárok. A je jedno, či v nej pôsobil nejaký politik, alebo nepôsobil. Tento nárok vyplýva z nariadenia Európskej komisie. A myslím si, že intelektuálna výbava Galka mu neumožňuje, aby rozlišoval celkom presne, čo je to nariadenie Európskej komisie, aká je jeho sila a aký význam a aká sila je usmernenie ministra. Nebudem mu tuná vysvetľovať, nechcem naťahovať čas, ale ak si to nechá vysvetliť, tak pochopí, že akú silu, akú právnu váhu má usmernenie ministra, akú právnu váhu má nariadenie Európskej komisie. K tomu asi toľko.
A len poznámka k poľovačke, ako tu odznelo. Poľovačka bola na základe pravidiel, ktoré stanovil pán Simon. A ani ja, ani ministri SMER-u, ani nikto iný nestanovoval pravidlá, za ktorých mohli ministri poľovať. To, čo médiá uverejnili, že mala tá hodnota 300-tisíc, je absolútny nezmysel. A to každý vie, kto sa zaoberá tým, že čo je, aký by to musel byť jeleň, ktorý musel mať trojnásobné parožie, to na Slovensku nechodí, aby mal hodnotu 300-tisíc. Ale niektoré bulvárne médiá takto zverejnili. Ale bola stanovená na základe pravidiel, ktoré ustanovil pán Simon. To chcem zdôrazniť a povedať.
A môžem povedať, že vždy som sa držal pravidiel, na rozdiel od niektorých, ktorí sedia aj v tejto snemovni v opozičných laviciach, ktorí poľovali nezákonne, nelegálne, neevidovane.
Ďakujem pekne, ctené dámy, za pozornosť.