Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som mala niekoľko doplňujúcich otázok, ale vzhľadom k tomu, že pán minister kultúry len zastupuje pána ministra školstva, tak si myslím, že tie otázky položím priamo pánovi ministrovi školstva, nakoľko nepredpokladám, že pán minister kultúry ovláda celú reformu financovania športu, takže ďakujem veľmi pekne v tejto chvíli.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som predpokladala, že táto téma nebude tak rezonovať ako to bicyklovanie po lese. Napriek tomu by som vás naozaj v mene nepočujúcich chcela poprosiť o podporu návrhu. Tento týždeň sa začal Medzinárodný týždeň pre nepočujúcich. A myslím si, že by to bol pekný darček pre nich, kebyže sa dokážeme zhodnúť na tom, že tieto titulky by dostali. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Tento návrh je menej možno emotívny ako ten predchádzajúci, je veľmi jasný, stručný, a síce tým, že navrhuje sa zaviesť povinnosť označiť slovenské audiovizuálne diela distribuované najmä na nosičoch DVD slovenskými titulkami.
Vysvetlím to. Podľa odhadov v našej populácii je až okolo 300 000 ľudí, ktorí sú sluchovo postihnutí, ktorí sú buď nepočujúci, nedoslýchaví, ohluchnutí, ktorí vlastne bez titulkov nemajú možnosť sa dostať k slovenským audiovizuálnym dielam, môžu si ich pozrieť, ale nič z nich nepočujú. Čiže tieto titulky pre nich sú veľmi dôležité.
Takže to je jediná úprava alebo jediný návrh tejto novely, ktorý by zaviedol povinnosť takéto slovenské titulky dávať na DVD nosiče s tým, že, samozrejme, aj cudzinci, ktorí sa učia slovenský jazyk, už mi aj niektorí písali, by takéto opatrenie privítali, pretože pre nich to slúži alebo by slúžilo ako podporná služba na lepšie pochopenie slovenčiny. Takže ďakujem veľmi pekne vopred za podporu.

Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie. A teda ja chcem dať aj taký verejný prísľub, keďže aj pán minister dal verejný prísľub, že vypracuje vyhlášku, ktorá by bola platná od 1. 1. 2013, ktorá by zaviedla takúto druhú časovú oponu. V prípade ak teda by sa našli hlasy, ktoré by posunuli túto novelu do druhého čítania, ktoré by viacej pozerali na obsah než formu, ktorá údajne teda nie je dobrá, ja si myslím, že je to dobre napísané, ak by teda tieto hlasy posunuli túto novelu do druhého čítania, v prípade toho vypracovania vyhlášky, pričom ak vláda by ju schválila, tak ja veľmi rada potom stiahnem svoj návrh. Ale kým takáto vyhláška nie je vôbec ešte ani napísaná, si myslím, že radšej je lepšie ísť do zmeny tohto zákona. Ja ďakujem všetkým vopred za hlasovanie.

Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti, lebo by som chcela reagovať na pána Senka.
K tomu, čo ste povedali, že tento návrh je nedostatočný, nejde do dôsledkov. No on ide do dôsledkov, chce zaviesť tú druhú časovú oponu a chce vyriešiť to, čo je tu vlastne ten problém. Hovorím, táto situácia v minulosti bola, boli dve časové opony. Nebolo ani toľko vysielania, ktoré by škodilo mládeži a deťom, a nebolo ani toľko sťažností.
K tomu, čo hovoríte k susedným vysielateľom, že mali by sme sa koordinovať. Ja som za to, koordinujme sa, ale nečakajme na to, že začnú niečo robiť. Začnime my a potom hovorme o tom, aké je to dobré, že u nás to funguje, ako to funguje. Ale mi pripadá naozaj alibistické hovoriť, aby sme počkali, čo najskôr urobia okolité štáty. Tak sa možno nikdy nedočkáme ničoho. A necháme si naozaj tuto akože vypúšťať do ovzdušia, pán poslanec Škripek to povedal, morálny smog?
Že sú rovnaké seriály, reality šou v okolitých krajinách. Neviem, nakoľko to viete. Ale naozaj aj reality šou, aj seriály majú niekoľko podôb, aj keď je to ten istý formát. Napríklad reality šou nerobí sa rovnako tu ako v nejakej inej krajine. Naozaj na Slovensku máme tu špecifickosť, neviem, ako to nazvať, že sú u nás čím primitívnejšie, tým lepšie. Aj seriály existujú v takých mäkších formách a v tých tvrdších. Naši televízni vysielatelia zásadne alebo väčšinou kupujú tie tvrdšie. Čiže ono naozaj dá sa to robiť aj kultivovanejšie, ale z nejakého dôvodu a možno práve kvôli tej liberálnej úprave sa roztrhlo vrece s takýmto programami. A hovorím, že čím primitívnejšie, tým lepšie sa nasadzujú z roka na rok horšie a horšie programy.
K tomu ešte, že zákon nie je dobre napísaný. Ja už som to hovorila, že nie je dobre napísaná tá novela a že to teda umožňuje, že je zákon dokonca benevolentnejší. Ja som vysvetlila, ako to je. V tom § 20 ods. 1 je napísané, že platí generálny zákaz na vysielanie programov, ktoré môžu ohroziť vývoj maloletých. A preto ja tam potom dodávam, že program alebo iné zložky programovej služby klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov sa môžu zaradiť do vysielania medzi 20.00 hodinou a 6.00 hodinou. Čiže pozitívne vymedzujem čas, kedy sa takéto relácie môžu vysielať, lebo ináč platí generálny zákaz na takéto relácie.
Ale, opakujem, máme prvé a druhé čítania. Práve druhé čítanie slúži na to, že ak sú nejaké nezrovnalosti, ak sú nejaké pochybnosti, je tu priestor na opravenie a ja som pripravená tam vsunúť to slovíčko „len“, čiže by to znelo, „sa môžu zaradiť do vysielania len medzi 20.00 hodinou a 6.00 hodinou“, a takisto to platí pre tú druhú časovú oponu, aby bolo zrejmé, že to nie je benevolentnejšie, ale práveže to presne vymedzuje čas pre tieto relácie. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za slovo.
V krátkosti by som možno povedala, čo je cieľom tejto novely. Je veľmi stručná a má za cieľ zaviesť druhú časovú oponu vo vysielaní. V súčasnosti viete, že existuje jedna časová opona, to znamená že programy nevhodné pre vekovú kategóriu divákov do 18 rokov sa nemôžu vysielať počas dňa až do 22.00 hodiny. A to, čo ja navrhujem, je, aby existovala aj druhá časová opona, a síce aby programy nevhodné pre vekovú kategóriu divákov do 15 rokov sa nemohli vysielať počas dňa čiže aby sa mohli vysielať len v čase od 20.00 hodiny do 6.00 hodiny ráno.
Ten dôvod, prečo navrhujem také znenie, je jednoduchý. V minulosti takáto druhá časová opona platila. Bolo to v čase keď aj ja som bola členkou Rady pre vysielanie a retransmisiu. A myslím si, že tá prax ukázala opodstatnenosť takéhoto opatrenia. A odkedy prestala platiť táto druhá časová opona, bolo to v roku 2008, nielenže sa zhoršila kvalita vysielania, ale teda začali pribúdať aj sťažnosti na Radu pre vysielanie a retransmisiu. V roku 2008 ich bolo 215, v roku 2010 ich bolo 430, v roku 2011 ich bolo až 1 191 a v tomto roku tiež ich pribúda požehnane.
Ako príklad, prečo som sa aj rozhodla ísť s touto témou von, by som uviedla jeden prepis z jednej upútavky, ktorú som zachytila počas sledovania rozprávky s mojou deväťročnou dcérou. Uvádzam to aj preto, že mnohí z vás možno nesledujú televíziu vôbec alebo v televízii sledujú len niektoré relácie, možno niektorí rozprávky nesledujú, lebo nemajú malé deti, niektorí možno rozprávky sledujú s vnúčatami. A ja som v televízii rozprávku v sobotu sledovala s mojou deväťročnou dcérou. Prečítam vám kúsok z toho prepisu z upútavky, ktorá odznela v televízii o 10.47 hodine v sobotu predpoludním uprostred rozprávky určenej pre malé deti. Je to v zábere na navrhovateľku hovoriacu pred kamerou a v pozadí sú v policiach zložky na dokumenty: „Mama mi vždy hovorila, aby som v ľuďoch hľadala len to dobré. Ale čo je dobré na tom zverovi?“ Potom je prestrih na odporcu pána Hrabka v súdnej sieni hovoriaceho: „Neviem, neviem to opísať slovami, čo v tej chvíli do mňa vošlo.“ Navrhovateľka skočí pánovi Hrabkovi do reči slovami: „Diabol do vás vošiel v tej chvíli.“ Potom je záber na sudcu hovoriaceho: „Čo sa zistilo šetrením polície, aký bol teda konečný záver.“ A navrhovateľka stojí pri stole, vedľa nej sedí advokátka a hovorí: „Moja mama bola po smrti zneužitá a tento sexuálny akt previedol práve tu pán Hrabko.“ Je podľa vás normálne, je podľa vás prijateľné, aby počas rozprávky, počas programu explicitne určeného deťom išla upútavka, kde sa hovorí o sexuálnom zneužití mŕtvej osoby? Ja si neviem predstaviť, čo ešte horšie by tam malo odznieť, to by bolo jedine to že by to niekto ukázal. Ale tak to snáď nie. Naozaj, dostali sme sa príliš ďaleko na to, aby sme to mohli ďalej tolerovať.
Pán minister už povedal, že tiež zaregistroval horšiu kvalitu alebo vulgarizáciu alebo idiotizáciu spoločnosti a chce to riešiť. Sľúbil, že v tomto duchu chce pripraviť vyhlášku, ktorá by bola platná od 1. 1. 2013. Teraz aj hovorí o tom, že sa chce rozprávať s ľuďmi a počúvať, čo si oni o tom myslia, že či vôbec také niečo je potrebné. Ja teda len dúfam, že nezmenil svoj názor, pretože ja som presvedčená, že takéto niečo je potrebné. Je potrebné ochrániť deti pred takýmto obsahom v televíziách.
A podľa mňa sú tu vlastne dve témy na stole, z nich jedna je, či naozaj takéto relácie patria alebo nepatria na obrazovky, a druhá je téma ochrany maloletých. K tej prvej téme poviem, nie je problém, keď sú v televízii rôzne relácie a sú rôzne stanice platené, kde človek vie presne, že to tam nájde, keď si to vyhľadá. A v tomto naozaj ja nechcem zavádzať žiadnu cenzúru, proste to, čo mne vadí, je, že takéto relácie, takéto filmy plné násilia sú podsúvané a vnucované aj detskému divákovi, ktorý sa proti tomu nevie brániť.
Zaznelo v médiách aj také niečo, že tento návrh, ktorý predkladám, je príliš prísny. Len pre vašu informáciu poviem, ako je to napr. vo Francúzsku. Vo Francúzsku pre vekovú kategóriu do 12 rokov programy nevhodné sa môžu vysielať len po 20.30 hodine, do 16 rokov programy nevhodné sa môžu vysielať až po 22.30 hodine a dokonca do 18 rokov programy nevhodné sa nemôžu na bežných staniciach vôbec vysielať, môžu byť len na staniciach, ktoré sú zakódované, a teda spoplatnené.
Taktiež som zaregistrovala v médiách vyjadrenia niektorých kolegov zo strany SMER, že by bolo dobré zharmonizovať našu legislatívu s tou českou. Myslím si, že bolo to včera alebo predvčerom v médiách, Česi neuvažujú o takomto niečom, neuvažujú o jednotnom systéme označovania. A ja sa pýtam, ak v Českej republike budú do ovzdušia vypúšťať škodliviny, tak pôjdeme aj my do toho preto, aby sme boli takí ako oni, alebo si urobíme poriadok doma a nebudeme vypúšťať škodliviny a budeme žiadať od tej vedľajšej strany, od toho ďalšieho štátu, aby podľa možností tiež upravil svoju legislatívu? Myslím si, že my sme v prvom rade zodpovední za to, čo sa deje tu. A vyhovárať sa na to, ako je to v inej republike, mi príde veľmi nezodpovedné.
Posledná moja poznámka k tomuto úvodu ešte je, tiež som v médiách zachytila vyjadrenie, že tento návrh je zle napísaný. Ono je dôležité čítať veci s porozumením. Čiže by som to chcela naozaj vysvetliť. Keď si prečítate § 20 tohto zákona, tak zistíte, že v prvom odseku sa píše o tom, že platí generálny zákaz vysielať relácie, ktoré by mohli ohroziť psychický vývoj dieťaťa. Čiže je tu zákaz. Preto, tak ako som to naformulovala, alebo teda právnik to tak naformuloval, sa vlastne dávajú dve výnimky, kedy sa môžu vysielať takéto programy, ktoré môžu ohroziť psychický vývoj dieťaťa. Ale, samozrejme, ja som pripravená v druhom čítaní, ak by to bol len tento jediný problém, ktorý by bránil poslancom strany SMER zahlasovať za túto novelu, dať tam slovíčko „len“, aby bolo zrejmé, že sa smú tieto programy vysielať len v tom čase, a nie inokedy. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste na úvod povedali, že my tvrdíme, že sú tu nejakí zlí, sú tu zlé VÚC a dobrí zriaďovatelia. To nikto netvrdí, to nikto netvrdí. Nepodsúvajte niečo, čo nie je pravda. To, čo hovoríme je, že je tu potenciálny konflikt záujmov, keď jeden zriaďovateľ bude rozhodovať o osude tých ďalších.
Ďalej ste hovorili, že bol tu jeden balík peňazí, je tu jeden balík peňazí, z ktorého v minulosti čerpali len verejné alebo štátne školy a potom prišli súkromné školy a začali brať z tohto jedného balíka. No ale však oni nebrali ja neviem čo, však to brali na deti, tie peniaze idú na deti, oni nejdú na školy. Čiže je úplne v poriadku, že vznikli cirkevné, že vznikli súkromné školy, a že si môžu konkurovať. Peniaze idú na deti.
Keď sa bavíme o tej kvalite, vy ste spomenuli alebo povedali také niečo, že keď chce byť, že škola môže si robiť čo chce alebo by si mohla robiť čo chce, otvárať hocijaké odbory, a ako by sme k tomu prišli. No keď chce byť škola kvalitná, ona nemôže si robiť úplne čo chce - ad jedna je tu zákon. Ale keď chce byť kvalitná, ona nemôže chcieť produkovať nezamestnaných. Však sama od seba by išla proti sebe. Aký rodič by zapísal svoje dieťa do školy, ktorá by vedome produkovala nezamestnaných?
K tým kritériám, o ktorých sme tu hovorili, ja ich považujem za šité horúcou ihlou. Už len fakt, že neboli pripravené v čase predloženia tohto materiálu do Národnej rady, je dôkaz, že sa robili na poslednú chvíľu. A naozaj, hoci sú to veci merateľné, ale nevypovedajú vždy o tej kvalite, napr. pokiaľ ide o číslo nezamestnaných absolventov. Tí absolventi môžu byť nezamestnaní, pretože chcú byť nezamestnaní, pretože im to vyhovuje byť na úrade alebo možno na čierno pracujú, alebo čakajú, že budú prijatí na inú školu, alebo chcú ísť do zahraničia. My nepoznáme motiváciu prečo je na úrade práce. A takto sa dajú spochybniť aj iné tie kritériá.

Ďakujem pekne. No ja si myslím, že v tom sme sa zhodli všetci, ako tu sedíme a ktorí sa vyjadrujeme k tejto téme, že optimalizácia je potrebná, pretože naozaj máme dvojnásobný počet voľných miest než reálne máme žiakov, čiže to je fakt. To, v čom sa nezhodneme je spôsob ako optimalizovať túto sieť. My si myslíme, alebo ja budem teda hovoriť za seba, že tak ako je nastavená tá filozofia a vlastne po revolúcii sa nastavila, že naozaj je tu možnosť, aby vznikali popri verejných školách aj súkromné a cirkevné, že môžu popri sebe existovať a môžu zápasiť o toho študenta a majú mať rovnaké teda podmienky, že túto filozofiu by sme nemali opustiť. Pretože len keď je konkurencia, sa môže vygenerovať aj kvalita. Mnohí rodičia, ktorí majú svoje deti vo verejných školách, hovoria o tom, že by boli veľmi nešťastní, keby že zaniknú súkromné a cirkevné školy, pretože aj na tú verejnú školu je to tlak, aby bola kvalitnejšia, aby robila viacej pre toho žiaka. Takže v tomto ja si myslím, že nie úradníci, nie poslanci, ale naozaj kvalita by mala rozhodnúť o tom, ktorá škola prežije a ktorá nie. A ja súhlasím s vami, keď je veľká škola a má málo žiakov a vedľa nej je ďalšia, tak nech, nech sa spoja. V tom ja nevidím najmenší problém, pretože naozaj je to nevyhnutné.
A pokiaľ ide ešte celkovo o ten nápad nahnať viacej gymnazistov na stredné odborné školy alebo teda žiakov, ktorí by ináč išli na gymnáziá. Myslím si, že v štádiu, keď tieto stredné odborné školy mnohé sú nekvalitné a produkujú nezamestnaných, až 22 alebo 25 % absolventov stredných odborných škôl končí na úradoch práce. Tak najskôr urobme poriadok v týchto odborných školách, nech sú kvalitnejšie a potom, kľudne otvorme viacej tie dvere a možno sa aj tí žiaci tam budú viacej hlásiť, aj tí, ktorí by ináč išli na gymnázium. Ale tento spôsob naháňať viac žiakov do zlých škôl, je podľa mňa strašný.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, mám pocit, že počet v sále sa redukuje napriek tomu, že preberáme tak dôležité materiály, tak dôležité novely zákonov, akými sú tieto školské.
Ja by som možno ešte skôr, ako sa začnem vyjadrovať k tomuto návrhu predsa len zareagovala na pána ministra, ktorý k predchádzajúcej novele vystúpil na záver rozpravy, nebola možnosť naňho reagovať, ale myslím si, že tam odzneli niektoré veci, ktoré si treba povedať a na ktoré teda v tejto chvíli chcem zareagovať.
Po prvé. Pán minister, vy ste povedali vo svojom príhovore v záverečnom, že pani prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení pani Repčíková sa bola bývala vyjadrila, že sa hanbí za nejaké školské zariadenia. A ona tu nie je, nemôže sa brániť. Čiže chcela by som z tohto miesta povedať, že pani Repčíková sa dištancuje od týchto slov, že nikdy neodzneli, a teda nie je to pravda. (Reakcia z pléna.) V poriadku, to potom budete si môcť vydiskutovať. Ja som si kládla za povinnosť, aby to tu odznelo, keďže napísala to aj verejne, že nič takéto nikdy nepovedala.
Druhú vec, pán minister, opäť neviem, či máte všetky informácie, alebo niekto vás zámerne zavádza, alebo či vy o tom neviete, nechcete vedieť. Spomínali ste rezortný informačný systém, že nemáte ani len logo. Pán minister, dovoľte, aby som vám predstavila logo rezortného informačného systému. Je to na stránke www.debyrokratizacia.sk/ris a je to vlastne k tomu aj podstatne viacej, než len samotné logo. Pán minister, tvrdili ste tu pred dvomi hodinami, že nemáte nič, ani logo. Ja vám hovorím nie je to pravda. Logo je, je aj rezortný informačný systém, pokiaľ viem, už šesť mesiacov čaká na to, aby sa spustilo testovanie. Mne to nepríde vtipné, keď sa tu nehovorí pravda. Preto si kladiem za povinnosť niektoré fakty uviesť na prvú mieru. Takže toľko k nepravdám alebo teda nejakým dezinformáciám.
A ešte mám aj jednu otázku na vás, pán minister, a budem veľmi rada, keď mi ju zodpoviete. Týkala sa môjho pozmeňujúceho návrhu, pokiaľ ide o možnosť pre deti so špecifickými potrebami, aby navštevovali niekoľko centier špeciálno-pedagogického poradenstva. Vy ste tvrdili, že tak môžu. Ja sa pýtam ako budú môcť, keď rodič musí podpísať čestné vyhlásenie, že jeho dieťa navštevuje len jedno takéto zariadenie. Aj oni budú môcť teda v jednom ho vykazovať. Tak sa pýtam, ako to budú môcť robiť? Ako budú môcť deti dostať komplexnú liečbu, keď potrebujú navštíviť možno niekedy viac tých centier, nakoľko naozaj v tých menších mestách nie všetky centrá majú všetkých potrebných odborníkov. A ja vás poprosím o tú odpoveď aj preto, lebo pokiaľ viem, tak keď sa vás, vás a vašich kolegov na úrade pýtali ľudia z týchto centier, odpoveď ani teda nič nedostali od vás. Takže budem veľmi rada za vašu odpoveď, ako majú oni evidovať tie deti, ako rodičia majú dávať čestné vyhlásenia.
No, a teraz k samotnému tomuto návrhu zákona. Také osobnejšie vyznanie možno. Naozaj považujem tento zákon, túto novelu zákona aj to, čo sme preberali predpoludním za jedny z najhorších materiálov, ktoré sme dostali od tejto vlády. Pretože, áno, boli tu dane, zvyšovanie daní, odvodov, tu si môžme povedať, že je kríza, treba sa spolupodieľať, je to nepríjemné, hnevá to, ale môžme aspoň dúfať, že tie peniaze, ktoré sa od pracujúcich ľudí vyzbierajú, že skončia napríklad vo zvýšených platoch pedagógov alebo niekde zmysluplne. Ale pri týchto konkrétnych dvoch návrhoch, ktoré tu máme, či už financovanie školských zariadení, alebo aj tento zákon o odbornom vzdelávaní. To nejde o to, že my teraz alebo vy teraz, lebo vy za to budete hlasovať pravdepodobne, príjmete niečo, čo potom o tri roky alebo o štyri roky sa dá zvrátiť zo dňa na deň. Sadzby dane zvrátime zo dňa na deň alebo iné opatrenia, ale tu to vidíte, naozaj potrestať, potrestať jednu generáciu detí, znemožniť im, aby si slobodne vybrali svoju vzdelávaciu cestu, idete zabrániť talentovaným deťom možno aj ktoré nemajú dobré známky, aby sa dostali na gymnáziá, stredné odborné školy. Idete umožniť likvidáciu nepohodlných škôl, najmä súkromných a cirkevných a myslím si, že toto nie je dobrý signál pre Slovensko.
Naďalej si myslím, ako som už povedala, že právomoc pre VÚC rozhodovať, ktorá škola smie a ktorá škola nesmie otvoriť prvý ročník, je konfliktom záujmov a trvám na tom, že je to zlý nápad a nie je na ňom nič dobré. Napriek tomu, teda, že áno, súhlasili sme na výbore s tým, aby keď už takéto niečo má byť, aby aspoň boli jasné pravidlá, podľa čoho sa bude posudzovať kvalita, aby nemohli naozaj svojvoľne úradníci, poslanci regionálni rozhodnúť, že táto škola áno, táto nie. V tých kritériách, ktoré boli schválené na výbore, ja už som aj na výbore o tom hovorila, je jedno, jedno z tých kritérií a síce ôsme, ktoré hovorí alebo dáva tú možnosť samosprávnym krajom určiť si ďalšie kritériá. Čiže zatiaľ čo prvých 7 kritérií sú veci, ktoré sú merateľné, exaktné, to ôsme je také, že keď si samosprávny kraj povie, že chce školu len nad 500 žiakov, nechce školu pri ceste, môže to byť tým kritériom, podľa čoho bude posudzovať.
Preto dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh a zároveň by som chcela poprosiť pani spravodajkyňu, aby sme potom o bode 3 zo spoločnej správy hlasovali samostatne, keďže spoločná správa obsahuje tento bod. Teda prečítam ho a potom ešte aj dovysvetľujem, prečo navrhujem to, čo navrhujem.
K čl. I. V čl. I 13. bod § 4 ods. 2 písm. c) sa na konci pripája táto veta:
1. "Počet tried prvého ročníka stredných škôl" určuje aj, "sa určuje aj podľa uplatnenia absolventov strednej školy na trhu práce,
2. materiálno-technického a priestorového zabezpečenia strednej školy,
3. výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonaných štátnou školskou inšpekciou podľa osobitného predpisu, 11a)
(Poznámka pod čiarou k odkazu 11a) znie: "11a) § 154 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z."),
4. výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,
5. výsledkov teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, absolventskej skúšky a záverečnej skúšky,
6. výsledkov z celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád,
7. účasti strednej školy v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch a
8. výsledkov autoevalvácie.
Odôvodnenie:
Navrhovanou úpravou predmetného ustanovenia sa za účelom zobjektívnenia schvaľovacieho procesu samosprávneho kraja doplňujú merateľné kritériá, podľa ktorých bude určovať počty tried prvého ročníka stredných škôl vo svojej územnej pôsobnej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku.
A teraz by by som chcela vysvetliť, prečo som tam namiesto tých ďalších kritérií navrhla autoevalváciu, teda interné hodnotenie. (Krátka pauza.)
No, takže povedzme si niečo, čo to je autoevalvácia, pretože mnohí majú pocit, že to je to, keď, alebo môže to byť to, že škola povie sama o sebe - sme najlepší. No, nie je to celkom tak. Autoevalvácia je v mnohých krajinách zaužívaný spôsob merania kvality, internej kvality a ja vám môžem, len aby ste si vedeli predstaviť, na čo všetko sa dá prísť pri takej autoevalvácii, čiže samohodnotení, na čo sa dá prísť, akými otázkami sa dá dostať naozaj aj k relevantným odpovediam. Samohodnotenie má zhromaždiť domáce informácie, ktoré škole pomôžu zlepšovať a zefektívňovať prácu. Čo môže byť predmetom samohodnotenia? Napríklad otázky: Je naše vyučovanie efektívne? Sú vzdelávacie výsledky žiakov úmerné úsiliu a prostriedkom, ktoré sme vynaložili? Aká je u nás nadväznosť jednotlivých stupňov vzdelávania? Využívame, tam, kde je to možné skúsenosti žiakov z ich reálneho života? Dávame vo vyučovaní dosť príležitostí na samostatné objavovanie a tvorivú činnosť? Kladieme dôraz na rozvoj myslenia i na pamäťové výkony, využívajú sa u nás vo vyučovaní žiaci, učitelia, využívajú u nás, pardon, vo vyučovaní žiaci, učitelia informačné a komunikačné technológie? Nevyužívajú ich iba formálne?
Takisto je tu množstvo otázok na spoluprácu s rodičmi, s miestnou komunitou. Toto samohodnotenie sa dá robiť pomocou jednoduchých dotazníkov, do ktorých sa zapájajú rodičia, pedagógovia. Naozaj je to niečo, čo nie je čisto subjektívne hodnotenie, ale na základe tých dotazníkov dá sa celkom dobre zistiť a odmerať vlastne tá pridaná hodnota tej školy. Takže preto si myslím, že ak už máme hodnotiť kvalitu školy, mala by sa hodnotiť komplexne, nielen externými nejakými meraniami, ale aj internými. No, čiže to je jeden pozmeňujúci návrh.
A ešte mám druhý pozmeňujúci návrh, ktorý zaznel aj na výbore ale nebola vôľa ho vtedy podporiť alebo teda prijať, týka sa toho nápadu, aby priemery známok určoval ďalší osud dieťaťa.
Čiže dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Miroslava Beblavého, Martina Poliačika a Petra Osuského a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 121.
V čl. IX sa vypúšťajú body 21, 22 a 23.
Odôvodnenie:
Zavedenie priemeru známok ako nového predpokladu možnosti uchádzať sa o prijatie na gymnázium alebo strednú odbornú školu bude diskriminovať žiakov škôl, kde je hodnotenie, a teda známkovanie prísnejšie. Keďže neexistuje jednotné hodnotenie, známkovanie nie je objektívnym odrazom vedomostí žiakov. Navyše zavedenie známok ako podmienky pre uchádzanie sa o prijatie na strednú školu vytvára predpoklady na korupciu, kedy sa známky budú v úvodzovkách "vybavovať". Takže to je druhý náš pozmeňujúci návrh a ja som teda dúfala, pán minister, že aspoň nejaký kompromis sa aj v tomto nájde, pretože aj sme si hovorili pri tom prvom čítaní, čo vlastne aj tie známky znamenajú, čo znamená priemer 2,0; 2,75; ale v tomto ste naozaj tvrdohlavý.
Na záver dovoľte, aby som možno povedala jednu, jednu takú, takú myšlienku, alebo, pán minister, to, že vstúpite do dejín, už je fakt, lebo ste sa stali ministrom, ale ak prejdú tieto návrhy, ktoré predkladáte, tak vstúpite do dejín ako minister, ktorý umožnil likvidáciu súkromných a cirkevných škôl, ktorý znemožnil stovkám žiakov slobodne si vybrať vzdelávaciu cestu a ktorý zlikvidoval mnohé centrá voľného času a zabránil mnohým deťom zmysluplne tráviť voľný čas a rozvíjať svoj talent. Ďakujem.

Pán poslanec, neviem, možno došlo k nedorozumeniu, ale nikto z nás netvrdí, že do centier voľného času treba dať viacej peňazí. My to, čo tvrdíme, je, že aby peniaze išli spolu s dieťaťom tam, kam chodí. Aby reálne tie peniaze išli na jeho voľnočasové aktivity, aby nešli do chodníkov, aby nešli do budov, aby nešli do vecí, ktoré nemajú nič spoločné s dieťaťom, s jeho výchovou, s jeho voľným časom a nebudem opakovať to, čo povedal pán poslanec Poliačik, a to sa týka naozaj toho zberu tých údajov, aby to, že ten systém nie je dobrý dnes, vieme, že sú tam chyby. Ale opakujem: nemeňme alebo nerušme celý systém len preto, že sú v ňom nejakí chorí ľudia, choré prvky. Zmeňme tie veci, ktoré sú vo vnútri, ale nevylejme to dieťa s tou celou vaničkou celou. Ďakujem.