Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené dámy a páni, a, a vidím aj cítim, že táto schôdza nie je príliš po vôli aj možno tým, že zdá sa, že nám tu vypli kúrenie a je tu dosť veľká zima a ja by som poprosila, že keďže asi ešte budeme rokovať nejakú tú chvíľu, ak by ste mohli zapnúť to kúrenie, pretože naozaj je nám viacerým zima, nielen opozičným, ale aj vládnym poslancom.
Pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády som uviedla, že školstvo nepatrí medzi priority vlády Roberta Fica a svedčí o tom aj rozpočet, ktorý ste dnes schválili. Pred chvíľou tu bola taká rečnícka otázka, alebo niektorý z poslancov sa pýtal, že či bol pán minister Čaplovič pripravený na tento post, alebo nie. Ja si myslím, že do istej miery aj áno, pretože keď nastúpil hovoril o tom, že by chcel aby na Slovensku sme mali fínsky model, aby naše školy fungovali podobne ako vo Fínsku. Žiaľ, zdá sa, že či už on zmenil názor, alebo jeho spolupracovníci mu podsunuli nejaké nesprávne návrhy, to, čo sa urobilo za tých 8 mesiacov, to, čo predložil pán minister nakoniec aj sem do parlamentu, ide proti filozofii fínskeho modelu. Takže čo vlastne sa udialo za tých pár mesiacov, len v krátkosti zrekapitulujem a potom poviem, čo si myslím, že by sa malo udiať alebo sa aj malo udiať.
Prvé, čo sme zaznamenali aj prostredníctvom médií, boli emócie, boli rozpory, ktoré vnášali viacerí ľudia aj vrátane pána ministra Čaploviča medzi zriaďovateľov. Začalo sa hovoriť o tom, ktorí sú dobrí, či sú to tí súkromní, cirkevní, alebo verejní zriaďovatelia. Až po dlhých debatách sme sa dopracovali k tomu, že už aj dnes pán minister hovorí, že nechce robiť rozdiely medzi jednotlivými zriaďovateľmi, ale chce robiť rozdiely medzi kvalitnými a nekvalitnými školami. Som rada, že sme sa dopracovali k takémuto názoru, žiaľ, nie všetci poslanci vládneho SMER-u rozmýšľajú rovnako ako pán minister.
To, čo sa ešte udialo je, že v tomto parlamente ste presadili zákon, ktorý znemožní si dieťaťu slobodne vybrať svoju školu. Umožnili ste, aby peniaze, ktoré sú určené pre deti, skončili napr. aj v tom chodníku, aby zanikli centrá voľného času. A dnes ste to aj potvrdili, že áno zaniknú centrá voľného času. Podľa vás zostanú tie kvalitné, obávam sa, že to nemusí byť vždy ten prípad.
Ďalšia z vecí, ktorá sa udiala alebo ktorá sa aj deje, je boj proti gymnáziám, osemročným gymnáziám aj bežným gymnáziám.
Pán minister, tiež neviem, či je to v intenciách fínskeho modelu alebo či už je to ten zmenený názor, alebo vypočuté rady poradcov. Chce nahnať do stredných odborných škôl viacej žiakov, pričom vieme v akom katastrofálnom stave mnohé stredné odborné školy dneska sú. Vieme koľko nezamestnaných produkujú, vieme aj to, že tieto školy sú niekoľkokrát, dvojnásobne drahšie ako gymnázia. Toto všetko sa dá nejak skoncentrovať možno do troch slov: plánovanie, centralizácia, etatizmus. Všetci všetko rovnako.
Jedná téma, ktorej sa viacej venujem a ktorá si myslím, že by si zaslúžila viacej pozornosti je téma integrácie inklúzie. Pán minister na niekoľko mojich otázok, či počíta s takouto formou výučby, alebo sa takýmto systémom, odpovedal áno. Ale opäť kroky k tomu nevedú. Keď sme sa na školskom výbore rozprávali o budúcoročnom štátnom rozpočte o tom, koľko peňazí pôjde na asistentov pre učiteľov, bolo mi odpovedané, že v zásade rovnaký balík, ako v tomto roku. Čiže pokiaľ žiadne dieťa nevypadne z tohto systému, pokiaľ žiadne dieťa nestratí asistenta, žiadne iné si naň nebude môcť nárokovať, lebo nie sú peniaze. Pripomínam, že len 47 % zo žiadostí o pridelenie asistenta je vypočutých. A som veľmi smutná a to poviem otvorene, že aj napriek tomu, že mali ste možnosť poslanci SMER-u podporiť pozmeňujúci návrh, aby aspoň o niekoľko týchto asistentov sa zvýšilo, a ste tak neurobili, a teda pán prezident môže mať zvýšenú aktivitu.
Ďalšia vec, ktorá súvisí s inklúziou, integráciou a možno aj s tým, čo hovorí pán minister Kaliňák, že chce aby rómske deti v rámci tej školskej reformy, aj tie, ktoré majú zdravotné postihnutie, variant A, aby teda boli naplno integrované. Ja nie som proti, ale my musíme v tých školách vytvoriť také podmienky, aby tá integrácia bola možná, my nemôžeme tieto deti hodiť do tých škôl, učiteľ, postaraj sa. To naozaj nechcime od učiteľov, aby zvládali množstvo detí, ktoré majú špecifické potreby.
Takisto, to čo bolo povedané pred chvíľou, ja som to ešte naschvál aj zopakovala, keď pán minister hovoril o tom, ako chce rozdeliť učivo, a teda súhlasil so mnou alebo teda povedal, že áno, že počula som správne, keď hovoril o tom, že by mali byť rozpísané predmety a učivo po stupňoch vzdelania, čiže nie po ročníkoch. Ja si myslím tiež, že by to malo byť po stupňoch vzdelania a poviem aj prečo. Napr. konkrétne, aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia majú veľké problémy práve na začiatku školskej dochádzky, im by veľmi pomohlo, ak by to učivo prvého ročníka si mohli rozložiť aj na dlhšie obdobie. Pokiaľ bude učivo rozpísané po ročníkoch, tieto deti budú musieť sa učiť presne to isté, ako iné deti, ako viac talentované deti a, samozrejme, pokiaľ nebudú mať podporu, neuspejú, budú prepadávať a sme tam, kde sme boli.
K tomu, čo by sa malo robiť alebo o čom by sme mali diskutovať, poviem pár slov a začnem jednou štatistikou alebo jedným prieskumom, ktorý vyšiel nedávno v Spojených štátoch - až 65 % dnešných žiakov základných škôl, keď skončia školskú dochádzku alebo teda keď doštudujú, budú robiť v odboroch, ktoré ešte dnes neexistujú. 65 %! Tá doba ide veľmi rýchlo, my nemôžeme chcieť teraz plánovať nejaké odbory a ja neviem aké smery a konkrétne zamerania, keď vieme, že proste o niekoľko rokov tá situácia bude úplne odlišná a musíme brať na toto zreteľ. Čiže nie zaväzovať, nie plánovať, ale nechať viac slobody.
K tomu, čo by bolo ešte treba robiť v kontexte toho, čo som doteraz povedala, je naozaj zabezpečiť vyššie financovanie školstvu, ale potom aj dôsledne dbať, aby všetky peniaze, ktoré sa štát rozhodne dať na deti, aj na tie deti reálne išli. To, čo potrebujeme reálne a čo ma mrzí, že pán minister nezačal a mal byť podľa mňa jeden z prvých krokov, je zlepšenie prípravy budúcich pedagógov. Naozaj máme veľmi veľa škôl, vyše 20, ktoré pripravujú budúcich pedagógov, nehovorím len o pedagogických fakultách, ale aj iné školy, ktoré pripravujú budúcich pedagógov, ktorí chrlia potenciálnych pedagógov. Minimum z týchto ľudí ide reálne aj učiť a nejdú učiť vždy tí najkvalitnejší. To si povedzme otvorene. A preto my potrebujeme naozaj urobiť z týchto škôl elitné, potrebujeme, aby tam učili elitní profesori, aby učili predmety, ktoré sú pre budúcnosť aktuálne a nie sú rôzne kombinácie, aprobácie predmetov, ktoré pomaly už ani nemajú uplatnenie na našich školách.
To, čo potrebujeme, a už to tu odznelo, je kvalitnejší riaditelia. Nedávno bol zverejnený jeden prieskum, kde viacerí učitelia sa vyjadrovali k tomu, že čo ich vlastne demotivuje byť v školstve. A okrem tých už toľko spomínaných platov, neviem, či už na prvom alebo druhom miesto bolo práve to, že nekompetentní riaditelia, že majú pocit tí učitelia, a je to ich vyjadrenie, ja to neviem posúdiť, ja som len matka troch detí, a teda myslím si, že náš riaditeľ je veľmi šikovný, ale títo učitelia tvrdia, že majú nekompetentných riaditeľov. Myslím si, že by sme mali pomôcť a nehovorím teraz štát alebo my poslanci, ale mali by sa vytvoriť podmienky na to, aby bolo možné vzdelávať budúcich riaditeľov, aby bolo možné im pomôcť aj pri vykonávaní tej riaditeľskej praxe. Opäť, už to tu odznelo, ale zopakujem to, lebo je to kľúčové podľa mňa aj v súvislosti s platmi a s financovaním a odmeňovaním pedagógov, my musíme začať rozlišovať kvalitu aj v radoch pedagógov. Tí kvalitnejší musia dostať viacej, ako tí menej kvalitní, práve preto, aby boli motivovaní aj tí menej kvalitní byť kvalitnými.
Keď som hovorila o tom čísle tých 65 % žiakov základných škôl, ktorí budú robiť v odboroch, ktoré ešte nie sú dnes na svete, alebo ešte ktoré nevynašli, preto ešte zopakujem len naozaj len jednu vec, že tí žiaci musia byť pripravovaní pre oblasti a musia mať širšie kompetencie, ako byť pripravovaní len pre konkrétnu pozíciu. Nepamätám si, v ktorej správe to bolo Európskej komisie alebo nejakého takého orgánu európskeho, kde skonštatovali, že naozaj naša ekonomika, teraz ako globálna, môže napredovať len vtedy, keď aj ľudia si uvedomia a sa zmieria s tým, a teda aj sa tak budú správať, keď počas života vystriedajú niekoľko povolaní. Proste, vo svete je to bežné a je to čoraz častejšie, že nie striedajú sa pozície v rámci nejakého jedného odboru, ale že ľudia dokážu sa rekvalifikovať a naozaj v 30-ke, 40-ke, 50-ke začať úplne iné povolanie. A myslím si, že na toto my tých žiakov a študentov musíme pripravovať, aby boli schopní sa preorientovať v živote aj na iné povolanie.
To, čo tu ešte neodznelo, ale myslím si, že aj v kontexte jednej smutnej udalosti na jednej škole, si myslím, že je potrebné hovoriť aj o bezpečnosti na školách, kde šikana a iné formy násilia dohnali niektoré deti k samovraždám, a takisto počúvame aj zo strany učiteľov, že sa cítia byť ohrození. Opäť je to jedna veľmi vážna otázka a téma a dúfam, že tiež jej ministerstvo bude venovať patričnú pozornosť.
To, čo by som chcela zopakovať, čo už hovoril pán poslanec Vašečka, ale sa mi to zdá opäť kľúčové v tejto diskusii a to je to, že samospráva má zabezpečiť, aby sa dieťaťu dostalo vzdelania. To neznamená, že samospráva musí byť automaticky zriaďovateľom, majú len umožniť, aby to dieťa absolvovalo povinnú školskú dochádzku a aby mohlo ďalej rozvíjať svoje talenty.
A keďže na faktické poznámky na mojich predrečníkov, ktoré odzneli, sa nedá reagovať v tých faktických poznámkach, tak mi dovoľte ešte reagovať na kolegov zo SMER-u.
Pán poslanec Bagačka hovoril o tom, že zaznievajú hlasy, že verejné školy sú diskriminované, my sme sa vtedy pýtali, že v čom, a tá odpoveď neprišla. Ja si nemyslím, že verejné školy, budem rada, keď mi odpoviete, ja vám poviem teda svoj názor, si nemyslím, že sú diskriminované, tak ako si nemyslím, že ak by sme zrušili teraz nejaký počet súkromných škôl, že na tom ušetríme, pretože, a vy to veľmi dobre viete, keďže pôsobíte aj v samospráve, normatív na školu, na žiaka, je rovnaký. Čiže ak by dnes dieťa, ak by sme zrušili súkromnú školu a tie deti by prešli do verejných škôl, tie normatívy by išli s nimi, ale v čom je rozdiel, je, že školské zariadenia súkromné sú menej financované, ako tie verejné. Čiže ak by štát na tieto deti musel vynaložiť rovnako odrazu peňazí, ako na tie ktoré chodia do verejných, tak dokonca to nie, že ušetríme, ale nás to bude stáť ešte viacej. Takže v tomto ja si myslím, že tá téza o tom, že keď sa zrušia súkromné školy, tak štát niečo ušetrí, nie je pravdivá, dokonca to bude drahšie, pretože keďže máme povinnú školskú dochádzku, tak tie deti sa musia niekde vzdelávať. Ak by sme dnes zatvorili všetky cirkevné, súkromné školy, štát na to bude musieť doplatiť.
A potom ešte jedna faktická poznámka od pána poslanca Podmanického, neviem, či je tu, ale chcem sa k tomu vyjadriť, hovoril o málotriedkach. Ja s vami súhlasím aj v tom, čo tu odznelo, že nejaká optimalizácia škôl musí nastať, lebo objektívne je ich viacej ako máme žiakov, ale na druhej strane ja by som nehádzala všetky málotriedky do jedného vreca, pretože niekde naozaj je to nevyhnutné, sú rôzne oblasti aj geografická a ja neviem, akými podmienkami určené, kde proste tie málotriedky majú svoj význam aj musia teda existovať, ale v tomto už sme sa rozprávali s pánom ministrom Čaplovičom a ten hovoril, že ministerstvo si v tomto smere dáva robiť analýzu a tým pádom naozaj by to nemalo byť o tom, že teraz sekneme všetky málotriedky, ale teda že sa naozaj bude dávať pozor na to, aby tá dostupnosť tých škôl tam bola.
A už iba posledná poznámka, pán poslanec, vy, áno, áno, už sa hlásite, iba vám chcem povedať, že pán Kríž nikdy nebol, áno, že nikdy nebol šéfom ŠPÚ. Ďakujem veľmi pekne.
