Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani podpre..., predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia tu v sále, myslím si, že svoje vystúpenie začnem možno najskôr na tému konsenzus, pretože som si prečítala vyjadrenia predsedu parlamentu aj predsedu vlády na túto tému vo vzťahu k novele zákona o konflikte záujmov a myslím si, že k tomu treba niečo povedať. Dovolím si odcitovať predsedu parlamentu Pašku, ktorý tento týždeň alebo minulý týždeň povedal, že "predloženie zákona v tejto podobe a bez súhlasu širokého politického spektra, najmä bez súhlasu SMER-u považujem za populizmus, tento návrh neprejde". Čiže my už vieme, že novelizovať zákon o konflikte záujmov nebudeme.
Robert Fico povedal: "Jednoducho s nimi" - teda s nami, aby bolo jasné - "sa nedá na ničom dohodnúť. A keď sa nechcú dohodnúť, tak nebude nič. Potom dáme my vládny návrh zákona a potom bude môcť väčšina o takomto vládnom návrhu rozhodnúť." Ale vydierať sa nedá.
Takže myslím si, že než prejdem k podstate tejto novely, tak pre pamäť všetkých zrekapitulujem celý priebeh tvorby tejto novely zákona o konflikte záujmov, pretože myslím si, že je to veľmi poučný príbeh o tom, ako sa môže tvoriť konsenzus a spoločný prienik názorov všetkých parlamentných strán a akonáhle v momente, keď to vyzerá tak, že k tomu konsenzu môže dôjsť na zmysluplnom návrhu, tak v tom momente strana SMER zaradí spiatočku a odmietne takýto návrh podporiť, lebo je zmysluplný. On by mohol byť totižto aj účinný. Mohli by si občania a všetci pozrieť, aké majetky to poslanci majú. Tak ja neviem, či strana SMER, keď začala rokovať o tomto návrhu zákona pred viac ako rokom, si myslela, že to v rámci komisií uhrá a že výsledok nikdy nebude taký, ktorý bude zmysluplný. Ukázalo sa, že vieme sa dopracovať k zmysluplnému návrhu, tak aby ľudia videli, aké majetky majú politici, a mohli to kontrolovať. V tom momente, ako sa ukázalo, že by to mohlo mať stopercentnú podporu v parlamente, v tom momente čítam, že sa s nami nedá na ničom dohodnúť.
Takže, pán Fico, s vami sa nedá na ničom dohodnúť! A keď sa používa slovo konsenzus alebo súhlas širokého politického spektra, no tak potom sa musím samu seba spýtať, čo považuje Robert Fico za súhlas širokého politického spektra? To, že keď sa volí predseda NKÚ, tak keď on navrhne osobu, tak opozícia si ju akože za opozíciu osvojí a potom bude súhlas širokého politického spektra? To nie je súhlas celého politického spektra. To, že keď sa rozhodne strana SMER, že majetkové priznania budú naďalej vyzerať tak, že vôbec, ale vôbec nemajú zmysel, a my pod nejakým mediálnym tlakom potom pricupkáme a podporíme to, aby sme nemuseli vysvetľovať prečo nie, že tak sa tvorí súhlas politického spektra? Nie, tak sa netvorí súhlas politického spektra, ale súhlas politického spektra sa môže tvoriť takto:
26. 9. v roku 2012 vznikla pracovná skupina na tvorbu novely zákona o konflikte záujmov. Na vzniku takejto komisie sa dohodlo grémium v tento deň. Ako pracovala táto komisia? Najskôr sa rozprávala a dohodla na zásadách tejto novely, potom rokovala o pracovnom návrhu novely v zmysle týchto zásad, na ktorých sa dohodla, a zasadala k tejto téme niekoľkokrát. Bola zložená z poslancov: za stranu SMER Brixi, za stranu MOST - HÍD pán poslanec Gál, za stranu OĽaNO pán poslanec Kadúc, za SaS pán poslanec Poliačik, za KDH pán poslanec Přidal, ja za SDKÚ - DS a občas, raz alebo dvakrát sa našej práce zúčastnil aj pán poslanec Madej a pani poslankyňa Zmajkovičová. Pracovne viedol túto skupinu pán poslanec Beblavý z pozície predsedu príslušného výboru. Čo bolo výsledkom práce týchto stretnutí pracovnej komisie?
Návrh novely aj s alternatívami v troch otázkach, z ktorých podstatná, naozaj podstatná pre zmysluplnosť bola len jedna otvorená otázka. Takto bol návrh novely pánom poslancom Beblavým v mene pracovnej skupiny predložený pánovi Paškovi 11. apríla tohto roku.
Ako zareagovala strana SMER? Na zasadnutí poslaneckého grémia 29. mája pán predseda parlamentu Paška predložil protinávrh, ktorý zo zákona vypúšťal alebo z toho návrhu pracovnej skupiny vypúšťal viacero bodov. Ale, v máji, ponechal záväzné majetkové priznania, aj keď z nich vypustil niekoľko podrobností, ale to, čo sme mali za to, že je podstatné, aby štruktúra majetkového priznania bola záväzná a súčasťou zákona, s týmto súhlasil. Na základe toho bol pripravený v pracovnej skupine návrh na kompromis, ktorý, o ktorom diskutovali pán poslanec Beblavý aj s pánom predsedom parlamentu Paškom a ktorý pán poslanec, pán predseda parlamentu predložil na poslanecké grémium 4. júla 2013. Bol tam aj, boli tam stále súčasťou tohto kompromisu záväzné majetkové priznania aj štruktúra. Bolo tam ponechané to, aby mali väčšiu vypovedaciu hodnotu tieto majetkové priznania, to znamená, aby sa musel uvádzať podrobnejší popis majetku v týchto majetkových priznaniach. Ponechal aj veľmi dôležitú vec, aby v prípade nesúhlasu s rozhodnutím príslušného výboru menšina poslancov tohto výboru sa mohla odvolať na Ústavný súd proti zastaveniu konania v niektorých závažných prípadoch. Čiže bol to kompromis, ktorý dáva zmysel, na ktorý boli všetky strany ochotné pristúpiť, pretože by sa zvýšila, zvýšila garancia toho, že ľudia budú vidieť z majetkových priznaní, aký majetok politici naozaj majú, aj sa zvýšila vymožiteľnosť ustanovení tohto zákona.
Na čom sa dohodlo následne poslanecké grémium? Dohodlo sa, že strany ešte do 31. júla dajú prípadné svoje pripomienky a s tým, že bude sa na túto tému konať grémium začiatkom augusta, aby sa návrh určite stihol do 16. augusta dopracovať, čo bol termín na predkladanie návrhov zákonov na septembrovú schôdzu. Toto grémium, kde sa malo dohodnúť finálne znenie návrhu zákona, pán predseda parlamentu nikdy nezvolal.
Predseda parlamentu zvolal poslanecké grémium 12. 9., kde predložil ďalší návrh. Neviem, či za stranu SMER, alebo za seba. Tam už ale v tomto návrhu predloženom predsedom parlamentu boli vypustené všetky zmeny v samotných majetkových priznaniach oproti dnešnému stavu. Všetky zmeny v majetkových priznaniach, čo by znamenalo, že by sa zachoval dnešný stav, keď naozaj priznávanie majetku je deravé, všeobecné a nemá prakticky žiaden zmysel z hľadiska schopnosti parlamentu a verejnosti kontrolovať majetok verejných funkcionárov. Čiže naďalej by bolo stačilo napísať, že mám auto alebo nábytok, bez toho, či by som musela uviesť, či mám starú škodovku, alebo Ferrari. A uznáte, že to je rozdiel. Predseda parlamentu sľúbil, že k tomuto návrhu zvolá rokovanie tak, aby sa prípadný kompromis stihol podať na októbrovú schôdzu. Nezvolal toto stretnutie do konca schôdze, nezvolal ho doteraz. Keďže máme nejaký harmonogram schôdzí a ak by sa mali predkladať v roku 2014 majetkové priznania za rok 2013 v novej podobe, bolo potrebné predložiť návrh zákona na októbrovú schôdzu, pretože inak by sme nestihli ani schváliť zákon do začiatku budúceho roka, ani by sa aparát parlamentu nestihol pripraviť na to, aby mohol normálne, administratívne, riadne zúradovať tieto nové majetkové priznania.
Takže, dámy a páni, dnes predkladám návrh novely zákona o konflikte záujmov v znení kompromisu, ku ktorému došlo v lete tohto roku. Kompromisu, s ktorým v zásade predseda parlamentu nemal žiadny zásadný problém, až kým sa niečo v priebehu leta nestalo v strane SMER, až kým predseda parlamentu v septembri pridal, predložil komisii jeden úplne, ale úplne nulitný návrh, ktorý nepredstavoval žiadnu zmenu majetkových priznaní okrem dneška.
Takže skupina pracovala rok a dopracovala sa ku kompromisu. Zmysluplnému kompromisu, ktorý by znamenal zmysluplné majetkové priznania a vyššiu vymožiteľnosť kontroly plnenia povinností podľa zákona o konflikte záujmov zo strany parlamentu, parlamentného výboru aj zo strany verejnosti. Akonáhle to hrozilo, tak strana SMER cukla. Čiže cesta, ako tvoriť kompromis, existuje, ale musí existovať aj vôľa potom rozumný kompromis podporiť. Preto nemôžem súhlasiť ani s predsedom parlamentu Paškom, ani s Robertom Ficom, že sa s nami nedá dohodnúť.
Strana SMER sa rozhodla, že bude valcovať, tak valcuje, nech sa páči. Ale pre pamäť je veľmi dôležité, aby bolo zrejmé, že dnes tu predkladáme rozumný návrh novely zákona o konflikte záujmov, ktorý mal potenciál podpory celého politického spektra, pokiaľ si to strana SMER nerozmyslela.
Dovoľte mi po tomto úvodnom slove povedať pár slov k tomu, v čom sú tie najvýznamnejšie zmeny, ktoré obsahuje novela zákona o konflikte záujmov. V prvom rade sa rozširuje pôsobnosť ústavného zákona na viaceré nové vplyvné funkcie, ktoré sú v tomto štáte. Poviem len možno príklad, predseda a členovia Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, generálny riaditeľ a členovia Rady RTVS, generálny riaditeľ a členovia dozornej rady Sociálnej poisťovne, mohla by som vymenovávať ďalej, nebudem, máte to na stoloch.
Po druhé. Upravuje sa nanovo oznamovanie a spresnenie tej právnej úpravy, čo treba uviesť, pokiaľ deklarujem, deklarujem prijatie daru. Povinné oznamovanie súkromných darov presahujúcich 4-tisíc eur, ktoré budú verejní funkcionári uvádzať za príslušný rok vo svojich majetkových priznaniach, sa javilo ako rozumný kompromis. Doteraz dary označené ako súkromné neboli vlastne zákonom vôbec regulované. Zjednocuje sa právna úprava o obmedzení pri podnikaní. Spresňuje sa povinnosť verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem na prerokovávanej veci. Posúva sa lehota na podávanie majetkových priznaní, čo je detail len technický, z 31. marca na 30. apríla v roku kvôli tomu, aby to ladilo s podávaním daňových priznaní.
Podstatné, zavádza sa záväznosť vzoru oznámenia verejných funkcionárov, tzv. majetkových priznaní. Podľa tejto novely by verejní funkcionári boli povinní podávať svoje majetkové priznania na tlačive, ktorého vzor bude tvoriť prílohu k ústavnému zákonu. Súčasťou tohto tlačiva budú prvýkrát aj vysvetlivky, na základe čoho sa verejní funkcionári nebudú môcť vyhovárať na nesprávne pochopenie určitej povinnosti. Zásadne by sa tým obmedzila aj voľnosť vo výklade ustanovení a spresnil by sa zákon.
Zavádza sa povinnosť uvádzať všetky príjmy. To znamená, chceli by sme docieliť, aby verejní funkcionári vo svojich majetkových priznaniach uvádzali všetky svoje príjmy, nielen vybrané, ako je tomu v súčasnosti. Tieto príjmy by v majetkovom priznaní boli rozdelené do niekoľkých kategórií, pričom prvýkrát pri nich by bolo nutné uvádzať aj typ príjmu. Medzi príjmy by tak patrili aj paušálne náhrady, všetky príjmy uvádzané v daňovom priznaní či iné finančné príjmy podliehajúce zákonu o dani z príjmov, ak presahujú sto eur ročne. Majetkové priznania by boli podrobnejšie, vďaka detailným vysvetlivkám budú verejní funkcionári povinní uvádzať podrobné informácie o svojom majetku, a to aj jednotlivé predmety, čo dnes nemusia, samozrejme, ak ich hodnota bude presahovať 10-tisíc eur. Zmena v praxi by sa premietla napr. do takej podoby, že napr. pri motorových vozidlách sa človek dozvie nielen to, že poslanec vlastní auto, ale že vlastní napr. Škodu Superb.
Dôležitou zmenou je aj to, že pod majetkové pomery by patrili aj prenajaté alebo vypožičané veci, ktoré, ktoré verejní funkcionári užívajú, čím sa zabráni obchádzaniu ústavného zákona.
Nanovo sa upravuje, resp. dopĺňa aj úprava zverejňovaní priznaní v miestnej samospráve, pretože vidíme, že každá samospráva to robí inak. A čo je veľmi dôležité, aby bol zákon vynútiteľný, lebo to je možno tá druhá najväčšia Achillova päta tohto zákona. Tá druhá kľúčová vec je zlepšenie procesu konania proti verejnému funkcionárovi. Novelou sa upravuje aj tento proces pri podozrení z porušenia ústavného zákona, verejný funkcionár bude vyzvaný na to, aby sa ku konaniu vyjadril nielen vtedy, ak konanie začne z podnetu určitej osoby, ako tomu bolo doteraz, ale aj keď konanie začne samotný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Po novom túto potrebu spresnenia ukázal napríklad prípad predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej, ktorá sa kvôli medzere v ústavnom zákone ku konaniu vlastne nevyjadrila. A čo je dôležité, po novom by mal orgán uskutočňujúci konanie proti danému verejnému funkcionárovi povinnosť rozhodnúť nie do 60 dní, ale do 180 dní. Ak v tejto lehote nerozhodne, konanie sa automaticky ukončí fiktívnym rozhodnutím o zastavení, ako tomu je napríklad pri žiadostiach o sprístupnenie informácií.
A zavádzajú sa ďalšie a nové pravidlá, ktoré zvýšia transparentnosť a objektívnosť konania proti verejnému funkcionárovi v týchto konaniach, za dôležité považujem, že po novom by sa proti rozhodnutiu o zastavení konania mohol odvolať nielen dotknutý verejný funkcionár, ale aj jedna tretina členov výboru. Čo je dôležité, kvôli tomu, že tento výbor je zložený pomerne zo všetkých parlamentných strán, ktoré sú zastúpené v parlamente, a mnohokrát sa stáva, že jednoducho vládna väčšina zablokuje potrestanie funkcionára a nemáme nejaké páky, ako tomu zabrániť, po novom by tretina poslancov výboru mohla tiež podať odvolanie proti takémuto rozhodnutiu na Ústavný súd.
Dopracováva sa aj právna úprava pokút, definuje sa pojem majetkových priznaní a ten zákon by mohol byť účinný od Nového roka a po novom by sme mohli vidieť majetkové priznania už budúci rok.
Ja na záver možno ešte jednu poznámku. Myslím, že všetkým nám je jasné po voľbách do Národnej rady, ktoré prebehli v roku 2012, ale aj teraz, keď sa pozeráme na to, aké výsledky majú voľby v Českej republike, a myslím si, že tie voľby nám vysielajú jeden jednoznačný signál. Ľudia neveria politikom. Neveria politikom preto, pretože sľuby, ktoré politici dávajú, neplnia, a ľudia neveria politikom aj preto, že politici nie sú ochotní v dostatočnej miere preukazovať alebo dokladovať svoju dôveryhodnosť napríklad aj tým, že jasne deklarujú, aký majú majetok, tak aby bolo možné skontrolovať, či tento majetok naozaj môžu mať len z legálne nadobudnutých príjmov. Je to veľmi dôležité pre fungovanie demokracie, je to veľmi dôležité pre zvýšenie dôveryhodnosti politiky ako takej.
Dámy a páni, než máte možno pocit, že 83 poslancov krytých Robertom Ficom, ktorý keď povie arogantnú vetu, že sa s nami jednoducho nedá dohodnúť, a teda bude vládny návrh zákona, že tým to vyriešite. Ale ten český príbeh je veľmi poučným, lebo ten český príbeh z volieb hovorí o tom, že žiadna strana nie je imúnna proti protestu voličov. Ani akákoľvek sociálna demokracia nie je imúnna proti protestu voličov. A keď voláme po štandardizácii, alebo ako to mám nazvať, politickej scény, tak potom tí, ktorí sa za to považujú, musia urobiť a podporiť také kroky, aby ľudia tomu, čo teraz, v úvodzovkách, nazývame štandard, mohli aj veriť. Preto vás žiadam, prosím, podporte tento návrh zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja naozaj veľmi stručne, lebo moja zdravotná dispozícia mi nedovoľuje ani dlho hovoriť, tak veľmi, tak sa pokúsim sústrediť na to, čo je podstatné.
Vo všeobecnosti cítim potrebu opakovane povedať môj zásadný nesúhlas s predlohou tohto návrhu zákona. Pán minister, vy ste v odôvodnení uviedli, že hlavným cieľom tejto novely je implementácia jednej smernice, implementácia akčného plánu boja proti daňovým podvodom a akčného plánu na zlepšenie podnikateľského prostredia, alebo ako sa ten plán volá. Tá implementácia by počkala na ďalšiu novelu Obchodného zákonníka, ktorú pripravujete, a keďže nepomôže táto novela ani v boji proti daňovým podvodom, ani nezlepší podnikateľské prostredie, takže tým pádom sa javí ako úplne zbytočná a podľa mňa by tu nemala vôbec byť.
Je to druhá novela v poradí, ktorú prerokovávame, ktorá je údajne novelou, ktorá má zabrániť daňovým podvodom, ale jako už bolo v diskusii k tomuto návrhu zákona opakovane povedané, fakt, že sa budú musieť peňažné vklady vkladať pred vznikom spoločnosti na účet v banke a nielen správcovi vkladov, nič na právnej istote veriteľov nezmení. Vieme veľmi dobre, že na druhý deň po vzniku obchodnej spoločnosti tieto vklady môžu byť vybraté a premenené na iný majetok obchodnej spoločnosti a je to úplne v poriadku. Čiže tieto, nenapĺňa táto novela hlavné ciele, akurát rozmnožuje novely Obchodného zákonníka. A musím povedať, že zjavne kódexy si už nevážime úplne, ale úplne, vôbec nijako, pretože novelizujeme ich len tak jednou novelou za druhou, aj keď tieto novely nič neriešia.
Ale keďže som dospela počas prerokovávania tohto návrhu zákona k presvedčeniu, že nič vás neodradí schváliť túto novelu zákona, tak si teda dovoľujem využiť tento priestor a predložiť pozmeňovacie návrhy k Obchodnému zákonníku, a síce dva pozmeňovacie návrhy. Dva pozmeňovacie návrhy, ktoré podľa mojej mienky môžu vyriešiť konkrétne problémy praxe. A keďže túto novelu tu máme a bude schválená, tak si dovolím ju využiť na to, aby sme riešili reálne problémy, ktoré v praxi obchodných spoločností existujú.
Tá prvá novela, ktorá je podľa mojej mienky z hľadiska praxe dôležitejšia, chce riešiť situáciu, keď máme spoločnosť s ručením obmedzeným na Slovensku, ktorá má jediného spoločníka a na tohto jediného, na majetok tohto jediného spoločníka je vyhlásený konkurz či už na Slovensku alebo v zahraničí a podľa dnešnej právnej úpravy potom toto konkurzné konanie postihuje aj dcérsku spoločnosť, ktorá môže byť úplne zdravá.
Ja som na výbore hovorila o jednom, že mám konkrétnu skúsenosť konkrétneho prípadu, keď na Slovensku úplne zdravá spoločnosť s ručením obmedzeným mala obrovské problémy, ktoré vyplynuli z toho, že jej materská spoločnosť, jej matka v Rakúsku zbankrotovala, a bol veľký problém túto dcérsku spoločnosť zachrániť. Medzičasom, minulý týždeň som bola na Myjave a dozvedela som sa tam o prípade ďalšej spoločnosti s ručením obmedzeným, 170 zamestnancov, uhradené všetky záväzky, materská spoločnosť v Nemecku zbankrotovala, vedie sa tam bankrot a je proste problém to riešiť, pretože naša legislatíva s tým nepočíta a neumožňuje vlastne, aby ten konkurzný správca mohol, ak je záujem, ak je investor, predať tento obchodný podiel niekomu, kto má o túto zdravú spoločnosť záujem.
Dovoľujem si preto predložiť tento pozmeňovací návrh, ktorý som predložila aj na výbore. Ja viem, že pán minister vtedy nemal dostatok času, aby sa mohol s touto novelou oboznámiť. Medzičasom uplynul ďalší týždeň, tak verím, že nájde táto novela podporu, respektíve tento pozmeňovací návrh podporu. Dovolím si ho prečítať.
V čl. I sa za bod 8 vkladajú nové body 9 až 12, ktoré znejú:
"9. V § 148 ods. 1 prvej vete sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí, ak ide o jediného spoločníka.".
10. V § 148 ods. 2 sa slovo "Vyhlásenie" nahrádza slovami "Ak nejde o spoločnosť jediným spoločníkom, vyhlásenie" a za slová "spoločníka" sa vkladajú slová "zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku".
11. V § 148 ods. 3, mňa to vyrušuje (Reakcia na ruch v sále.), ospravedlňujem sa, v § 148 ods. 3 sa slovo "Ak" nahrádza slovami "Ak nejde o spoločnosť jediným spoločníkom, alebo ak" a slovo "exekúcia" sa nahrádza slovami "doručenie exekučného príkazu spoločnosti pri exekúcii".
12. V § 148 sa za ods. 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Ak ide o spoločnosť s jediným spoločníkom, nemá vyhlásenie konkurzu na jeho majetok účinky podľa odseku. 2. Vyhlásením konkurzu sa obchodný podiel jediného spoločníka stáva súčasťou konkurznej podstaty a práva spoločníka je oprávnený vykonávať iba správca konkurznej podstaty s tým, že prijaté plnenia patria do konkurznej podstaty."
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.".
Nech sa páči, odovzdávam spravodajcovi.
A mám ešte jeden pozmeňovací návrh, ktorý tiež vychádza čisto z praktických poznatkov, a síce dotýka sa zápisníc z dozornej rady akciovej spoločnosti, kde podľa súčasnej právnej úpravy každý jeden akcionár, aj ktorý má jednu jedinú akciu aj v akciovej spoločnosti, ktorá emitovala veľké množstvo akcií, má právo na zápisnicu z dozornej rady. V praxi to vo výsledku dnes znamená, že v zápisniciach z dozorných rád nemáme prakticky žiadne informácie, pretože akciové spoločnosti s viacerými akcionármi sa obávajú úniku informácií, ktoré by mohla zneužiť aj konkurencia, pretože stačí kúpiť jednu akciu na to, aby sa človek dostal k týmto informáciám. Preto navrhujem túto, toto oprávnenie aj jediného akcionára vypustiť s tým, že práva akcionárov na informácie sú zachované, pretože mu zostávajú zachované všetky akcionára, všetky práva akcionára pýtať sa predstavenstva o stave akciovej spoločnosti na valnom zhromaždení, aj teda s tou možnosťou vynútenia si týchto informácií.
Preto navrhujem:
V čl. I sa za bod 8 vkladá bod 9, ktorý znie:
"8. V § 178 sa vypúšťa odsek 7.".
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Ja som na ústavnoprávnom výbore dávala ešte jeden pozmeňovací návrh, ktorý teraz nepredkladám, ktorý som uviedla aj tým, že je to možno provokačný pozmeňovací návrh, ktorý obsahoval úpravu sprísnenej zodpovednosti štatutárnych orgánov a za istých okolností aj ručenia spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným najmä pre prípad úpadku spoločnosti, ak úpadku spoločnosti predchádzali konania konateľa, respektíve spoločníka, ktoré znižovali alebo zmenšovali majetok spoločnosti na úkor veriteľov. Rozumiem tomu, že to je téma na prvé počutie náročná. Ja som pripravená sa k nej vracať.
Otvorila som to preto aj na ústavnoprávnom výbore a chcem sa dotknúť tejto témy aj preto a spomenúť ju znova, pretože som presvedčená, že jedine keď sa budeme zaoberať zodpovednosťou štatutárnych orgánov, konateľov spoločností s ručením obmedzeným a v istých prípadoch otázkou ručenia spoločníkov aj v spoločnostiach s ručením obmedzeným za záväzky spoločnosti, ak so zlým úmyslom a zneužívajúcim spôsobom v rozpore s poctivým obchodným stykom robia transakcie, ktoré zmenšujú majetok spoločnosti, ponechávajú spoločnosti len záväzky a potom veritelia nemôžu byť z tohto majetku uspokojení, pretože som presvedčená, že to je cesta, ako chrániť veriteľov vrátane štátnych veriteľov, vrátane daňových úradov, a nie cesta byrokratických opatrení, na ktorej je postavená aj táto novela zákona.
Ďakujem veľmi pekne, pán minister, aj za vypočutie. A verím, že tie pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložila, nájdu podporu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Mohla by som odpovedať na všetky faktické otázky, ale sústredím sa na to podstatné.
Podstatné je, že aj ak v niektorom výbore ste odsúhlasili poslanecký prieskum, tak presne tak, ako ste povedali, vy ako väčšina posudzujete, čo je reálny alebo realistický návrh a čo nie. A ja vám zase môžem vymenovať prípady, kde ste nepustili poslanecký, kde ste nepustili poslanecký prieskum.
A čo je reálny problém tohto parlamentu, tak ja vám to teda znova zopakujem, ráno ste tu neboli, pán poslanec Podmanický. Reálny problém tohto parlamentu je, že voči vláde jednej strany nemá žiadnu autoritu vrátane jeho vedenia, pretože inak by si minister vlády nedovolil neprísť na interpelácie, a keď tu je, hrať tu nejaké hry a komédie, inak by si vláda nedovolila odísť z pléna, keď sa rokuje o vyslovení nedôvery vlády. To je reálny problém tohto parlamentu, a to je problém strany SMER.
Pán Hlina a pod., to je folklór, to není podstatné teraz. Nech búcha topánkou, to nie je podstatné. Podstatné je, že vy pripúšťate, aby sa degradoval parlament voči vláde do úplne inej polohy, a na to musia byť naplnené kontrolné inštitúcie tohto parlamentu tak, aby naozaj fungovali. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ja som už vystúpila v tejto rozprave a navrhla som stiahnuť návrh novely rokovacieho poriadku, keďže dnes už naozaj rieši len jednu jedinú otázku, a síce to, či 5 poslanci SaS majú alebo sú klubom, alebo nie sú klubom.
Ale zjavne všetci cítime, že tých problémov je viac, a ja vítam ten záver alebo tú ponuku, že k tým všetkým ostatným problémom si spolu sadneme. Na druhej strane ale tým, že návrh stiahnutý nebol, tak, pochopiteľne, vedieme širšiu diskusiu o tom, čo tento parlament potrebuje alebo čo tento parlament nepotrebuje, a ja sa teda, keďže ten návrh stiahnutý nebol, vrátim k tomu, čo ja považujem za, možno dnes za to najdôležitejšie, a síce to, aby parlament naozaj plnil svoje funkcie, svoju funkciu zákonodarného zboru, ale zároveň aj funkciu kontrolnú voči vláde, lebo ju nespochybniteľne má. A odzneli tu v rozprave výroky alebo reči o tom, že rokovací poriadok netvoríme len pre dnešok, aj pre budúcnosť, že by sa rokovací poriadok nemal tvoriť ad hoc podľa momentálnej situácie, pretože skôr či neskôr sa bude v inej polohe dotýkať zase iných kolegov z iných politických strán, a preto by sa mal uplatňovať rovnaký meter v tejto snemovni, a to aj pri uplatňovaní rokovacieho poriadku. Žiaľ, napriek tej všetkej ústretovosti, ktorú dnes počujeme, stále musím konštatovať, že tá skúsenosť je proste taká, že pokiaľ ide o kontrolné funkcie parlamentu, tie, pochopiteľne, má záujem vykonávať predovšetkým opozícia a v reálnej praxi je brzdená. Lebo prieskum môžte urobiť len vtedy, keď vám to schváli výbor dnes, pretože rozprávať sa o nejakom bode programu na výbore môžte len vtedy, ak to schváli celý výbor, a keď sa rozhodne premiér hovoriť 15 minút o jednej otázke, tak - a je to otázka vládneho poslanca - to máme PR namiesto plnenia si kontrolných funkcií parlamentu.
Preto, keďže návrh stiahnutý nebol, rozprava prebieha, pozmeňovacie návrhy sú predkladané, tak ja si dovolím tiež predložiť pozmeňovací návrh, ktorý chce riešiť to, čo považujem za najkľúčovejší problém dnešného parlamentu, a síce to, že neexistuje garancia, že si bude plniť svoju kontrolnú funkciu, pretože existujúce mechanizmy a ich využívanie vládnou väčšinou umožňujú brzdiť prácu opozície v tomto parlamente.
Preto navrhujem:
V čl. I za bod 1 sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. V § 45 ods. 3 sa písmeno d) dopĺňa treťou vetou, ktorá znie:
Poslanecký prieskum možno vykonať ak tak rozhodne výbor; to neplatí, ak o vykonanie poslaneckého prieskumu požiada najmenej tretina členov výboru.
3. V § 49 sa odsek 3 dopĺňa treťou vetou, ktorá znie:
Ak najmenej tretina členov výboru navrhne zmenu alebo doplnenie programu schôdze výboru, predseda výboru zaradí bez hlasovania tento návrh do programu schôdze výboru."
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 131 ods. 4 druhá veta znie:
Poradie otázok sa určuje žrebom zo všetkých otázok tak, aby vyžrebované otázky boli usporiadané striedavo v poradí podľa poslancov, ktorí boli zvolení za politickú stranu alebo hnutie, ktorá nemá zastúpenie vo vláde, a poslancov, ktorí boli zvolení za politickú stranu alebo hnutie, ktorá má zastúpenie vo vláde, ako prvá v poradí otázok bude od poslancov, ktorí boli zvolení za politickú stranu alebo hnutie, ktorá nemá zastúpenie vo vláde."
Ďakujem pekne, aj keď viem, že tento pozmeňovací návrh neprejde, lebo tak to ohlásila pani predsedníčka poslaneckého klubu strany SMER, aj tak verím, že nájde podporu aspoň opozičných poslancov. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, no, musím zareagovať.
Áno, rokujeme o rokovacom poriadku preto, pretože ste sa rozhodli, navrhovatelia tejto novely rokovacieho poriadku, legislatívne riešiť otázku, ktorá vznikla v klube SaS, to znamená, že klesol počet poslancov pod 8, a zjavne tu vznikli proste rôzne právne názory, aj keď v minulosti táto, tento výklad zákona bol ustálený, preto asi to pýta legislatívne riešenie. A možno to nepýta legislatívne riešenie, pretože keď ste teda, pani podpredsedníčka, povedali, že strana SMER nepodporí, nepredloží žiaden vlastný pozmeňovací návrh ani nepodporí žiaden iný pozmeňovací návrh, a ktorý by padol aj v diskusii, a ste pripravení v zásade ako keby od začiatku viesť diskusiu na tému rokovacieho poriadku, no tak potom, samozrejme, je otázka, že či má vôbec zmysel vôbec nejaký rokovací poriadok, keď dnes schvaľovať, a teda môj návrh je, stiahnime to. Nejak sa už za tie mesiace ustálila prax, čo s klubom SaS, pokiaľ sa vo vedení parlamentu ustálite, že či teda pán Poliačik bude môcť hovoriť za klub, alebo nie, a zjednotí sa táto prax, tak ešte pár mesiacov, pár mesiacov to vydrží. Táto debata, nadväzujúc na to, čo tu bolo povedané, táto debata, táto debata asi začala zle, pretože debata v istom štádiu našich debát o rokovacom poriadku začala, začala silovo, a síce ako reakcia vedenia parlamentu na situáciu v parlamente s tým, že, s tým, že ste sa rozhodli ju riešiť parlamentnou strážou a ako keby lajtmotívom tohto rokovacieho poriadku sa stáva parlamentná stráž.
A ja musím, musím zareagovať, pretože zase tu odznievali aj slová o štandardných a neštandardných stranách, a vrátili sme sa ako keby aj k tomu, čo sa tu dialo v tej poslednej dobe v parlamente, a myslím, že k tomu treba niečo povedať, pretože áno, všetci by sme si priali, aby možno tie veci, ktoré sa minulý týždeň udiali v parlamente, sa ani neudiali a určite neudiali v budúcnosti. A začíname používať slovo neštandardné. Áno, je neštandardné, keď niekto blokuje parlament, je neštandardné, keď niekto v parlamente búcha topánkou, a určite, bez debaty, ale potom musím ísť aj ďalej.
Je neštandardné, keď vládna strana popiera nezávislú kontrolu a odmieta dať hlasy na podporu opozičného kandidáta za šéfa NKÚ. Je neštandardné, keď vládna strana proste naťahuje čas a urobí všetko, robí parlament v skrátenom legislatívnom konaní, keď to nevyjde, tak robí ďalšie kroky, aby skončila pri vlastnom generálnom prokurátorovi. Je neštandardné, keď ministri vládnej strany sa nezúčastňujú na interpeláciách a keď vláda nesedí v sále, keď sa rokuje o vyslovení nedôvery. Je neštandardné, keď sa tu častujeme výrazmi - a zaviedol to SMER- štandardné a neštandardné strany, aj keď 150 ľudí tu bolo zvolených s rovnakým mandátom, ktorý pochádza od voličov a od nikoho iného. A len oni budú môcť posúdiť, či sa im páči alebo nepáči búchanie topánkou v pléne Národnej rady, je to proste tak.
A rovnako je neštandardné v rozprave povedať, fajn, nedajte žiadny pozmeňovací návrh, nepodporíme žiadny pozmeňovací návrh. Potom keď v tejto lavíne neštandardností, ktoré tu máme rok a pol, chceme naozaj v parlamente začať od začiatku, tak potom by som navrhla, odpustime si aj túto rozpravu, stiahnite vôbec tú novelu rokovacieho poriadku, a teda áno, začnime diskutovať, vytvorme skupinu, za každú stranu jeden človek, ktorý sa týmto otázkam venuje, a nech pracujú, a buď sa k niečomu dostanú, alebo sa k niečomu nedostanú títo ľudia, ale, ale nie takýmto spôsobom. Takže lajtmotívom rokovacieho poriadku dnes za posledné dva týždne sa stala parlamentná stráž ako symbol moci, ktorým sa vedenie parlamentu chcelo vysporiadať s neštandardnosťami istého typu bez toho, aby si uvedomilo, že vlastne sa samo správa neštandardne, používa dvojaký meter, a aj reakcia na to, čo chce potrieť, je vlastne neštandardnosť. Takže môj návrh v tejto situácii je, stiahni... alebo žiadosť stiahnuť tento návrh zákona, a teda naozaj začnime od začiatku. V opačnom prípade, ak nie, no tak potom ja sa musím vrátiť k tomu, že ak máme otvorený rokovací poriadok, tak pri všetkých týchto neštandardnostiach to, aby sme dostali parlament do nejakého štandardu, znamená, že parlament nemôže byť len mašinéria, ktorá schvaľuje vládne návrhy zákonov, ale musí si plniť aj kontrolnú funkciu a tú plní predovšetkým opozícia a potom, keď teda nedôjde k rozhodnutiu stiahnuť tento návrh zákona, tak ja tie návrhy, ktoré posilňujú práva opozície pri kontrolnej funkcii parlamentu ešte v tejto rozprave predložím, pretože zatiaľ som prihlásená len písomne, a keď bude treba, prihlásim sa aj ústne do tejto rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako ten predchádzajúci zákon, ktorý sa týkal ochrany vinohradov, a je evidentné, že by mohol mať vecne podporu aj u kolegov vládnych poslancov, tak som presvedčená, že tento zákon, ktorý sa týka regulácie bilbordov, keď to mám tak zjednodušene povedať, viem si predstaviť, že keď sa budeme o ňom rozprávať vecne, by mohol nájsť podporu naprieč politickým spektrom. Obdobná iniciatíva tu už bola od pani poslankyne Zmajkovičovej. Toto je modifikovaná iniciatíva. Viem, že vyvolala búrlivú diskusiu. Ale vzhľadom na to, že je to problém, tak myslím, že sa k tejto téme treba vrátiť.
Znova chcem povedať na úvod, že obdobne ako ten predchádzajúci zákon, tak aj toto nie je návrh, ktorý by vznikol od zeleného stola. Ale tiež je za týmto návrhom zákona iniciatíva mojich komunálnych kolegov z Bratislavy. Opäť, samozrejme, platí, že nejde len o problém Bratislavy, ale ide aj o problém Bratislavy. A je pomerne vypuklý. Ale pre poriadok a správnosť musím povedať, že, áno, tá iniciatíva vyšla od mojich komunálnych kolegov, s ktorými sme na tomto návrhu zákona spolupracovali.
Dámy a páni, súťaž krajín v konkurencieschopnosti má naozaj veľmi veľa podôb. A okrem klasických kritérií, akými sú stabilita politického a právneho prostredia, sú to predovšetkým kultúra a tvár krajiny, ktoré spoluvytvárajú jej úspech. Je zjavné, že investori uprednostňujú atraktívne krajiny, do ktorých nebudú mať problém nájsť najkvalifikovanejších ľudí, a tým zabezpečiť úspešnú budúcnosť investície v danej krajine. Ale nejde len o to, ide aj o to, aby sem ľudia zo zahraničia chodili, radi tu trávili čas a cítili sa tu u nás dobre.
Vonkajšia reklama (teda tie bilbordy predovšetkým) nie je iba prejav ekonomickej aktivity. Jej výskyt, resp. regulácia je predovšetkým signál o hodnotovom systéme danej krajiny, o vzťahu k verejným priestorom, ktoré sú spoľahlivým ukazovateľom kvality demokracie a občianskej spoločnosti. Verejné priestory slúžia celej spoločnosti, nie sú zdrojom podnikania. Nie náhodou ekonomicky najvyspelejšie demokratické štáty vonkajšiu reklamu v krajine skoro vôbec nepoznajú.
Je preukázané, že vonkajšia reklama, tzv. reklamné a informačné zariadenia odpútavajú vodičov od pozornosti pri šoférovaní, čím zvyšujú nehodovosť, spôsobujú poškodenie zdravia a majetku, a tým značné hospodárske škody.
Reklamné a informačné zariadenia zároveň negatívne ovplyvňujú životné prostredie, malebnosť slovenskej krajiny, sú mnohokrát necitlivo umiestňované do atraktívnych miest a výhľadov, čím dochádza k ich devastácii a znehodnoteniu pre celú verejnosť.
Zahraničné skúsenosti ukazujú, že prísna regulácia vonkajšej reklamy sa jednoznačne vypláca. Väčšina západoeurópskych krajín vonkajšiu reklamu v krajine zakázala, resp. v mestách veľmi prísne ju reguluje, ide pritom o ekonomicky najvyspelejšie štáty, znížila sa miera nehodovosti a následných škôd na zdraví a majetku. Kultivovaný obraz krajiny posilňuje občiansku spolupatričnosť a súdržnosť a pôsobí motivačne vo vzťahu občan a spoločnosť. Malebná krajina je motorom cestovného ruchu.
Obavy z ekonomických následkov sa ani v týchto krajinách nepotvrdili. Naopak, zákaz vonkajšej reklamy vytvoril príležitosti pre rozvoj sofistikovanejších foriem reklamy s vyššou pridanou hodnotou a podnikateľskou úrovňou. Existujúce pracovné miesta sa presunuli do nových činností. Vytvorili sa nové príležitosti a v reklamnom podnikaní sa zvýšila miera invencie a inovácií s pozitívnymi dopadmi aj na ďalšie oblasti.
Dôvodom predloženia návrhu zákona je reakcia na kritickú situáciu vonkajšej reklamy na Slovensku. Samosprávy sú zo zákona zodpovedné za rozvoj a výzor svojho územia, sú vystavené tlaku občanov situáciu riešiť, ale na jej riešenie nemajú dostatočné nástroje. Preto cieľom predkladanej novely je poskytnúť samosprávam, obciam, mestám právo všeobecne záväzným nariadením regulovať umiestňovanie bilbordov na svojom území, a tak dostáť svojej zákonnej povinnosti účinne rozvíjať územie a zároveň byť zodpovedný voči voličom.
Zároveň sa navrhuje nová daň za vonkajšiu reklamu, ktorá má regulačný charakter. A jej výnos by bol príjmom obce, čím sa samosprávam môže zlepšiť finančná situácia.
Dámy a páni, myslím, tak ako som povedala na začiatku, že všetci vieme, že to našich kolegov zo samosprávy naprieč Slovenskom trápi, že to trápi nielen poslancov za SDKÚ – DS v Bratislave, ale rovnako aj poslancov za stranu SMER. Preto budem veľmi rada, keď tento návrh podporíte.
A pokiaľ by bola vôľa zaoberať sa týmto zákonom, tak ja som pripravená, samozrejme, diskutovať aj o prípadných korekciách tak, aby tá výsledná podoba mohla nájsť všeobecnú podporu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, nie je to zrovna moja téma, ktorej by som sa pravidelne venovala, vinohradníctvo. A dokonca nie som ani nejaký znalec vína. A rovno hovorím, že tento návrh zákona predkladám preto, že ma o to požiadali moji kolegovia poslanci mestského zastupiteľstva v Bratislave, pretože téma ochrany bratislavských vinohradov je téma, s ktorou pracujú, zápasia a ktorou hľadajú možnosti, ako zachrániť vinohrady na území Bratislavy, aby sa z nich nestávali stavebné pozemky. A preto v spolupráci s nimi a najmä v spolupráci s predsedom poslaneckého klubu SDKÚ – DS v mestskom zastupiteľstve v Bratislave vznikol tento návrh. Považovala som za potrebné to na úvod povedať.
Dámy a páni, vinohrady a vinice naozaj tvoria tradičný obraz slovenskej krajiny a vinohradníctvo a vinárstvo sú pôvodnými autonómnymi slovenskými remeslami. Je to súčasť kultúrneho a historického dedičstva a identity krajiny. Vinári a vína z malokarpatského či tokajského regiónu dosiahli už v 19. storočí svetové renomé.
Toto bohaté kultúrne dedičstvo má zároveň nesmierny hospodársky význam. Vinárske regióny patria medzi najbohatšie v Európe. Nielen regióny, ale aj mestá ako Viedeň, Stuttgart či Praha dbajú na zachovanie a obnovu viníc na svojom území. Pestovanie hrozna a dorábanie vína predstavujú pre krajinu významný zdroj pracovných príležitostí a investície do vinárstva znamenajú zároveň rozvoj blízkych odvetví, ako sú turistický ruch, gastronómia, hotelierstvo, múzejníctvo, wellness, cykloturistika či ďalšie.
Tak ako dlhodobo rastie na Slovensku spotreba slovenského vína, rastie aj záujem jeho výrobcov o vinohradnícke plochy za účelom pestovania viniča na slovenskom teritóriu s regionálnymi špecifikami. Tomuto spoločensky prospešnému trendu stojí v ceste nedostatočná ochrana viníc, právna neistota ohľadne ich užívania ako vinice a tlak developerov na ich zástavbu, pretože mnohokrát ide o lukratívne lokality. Výsledkom sú nevyužité hospodárske príležitosti, frustrácia podnikateľov, ale hlavne spustnutie najkvalitnejších lokalít a potom úpadok krajiny a rast lokálnej nezamestnanosti v týchto oblastiach.
Takýto stav nie je dlhodobo udržateľný, podnikatelia, odborná i laická verejnosť naliehavo žiadajú jeho nápravu. Iba v malokarpatskom regióne, na ktorý najviac dopadá tento negatívny stav, sa vinohradníci a vinári a odborná verejnosť pravidelne obracajú na predstaviteľov štátu, ale i samospráv s výzvami na záchranu vinohradov a viníc. Starostovia a primátori malokarpatských obcí a miest vrátane Bratislavy podpísali Memorandum o spolupráci a spoločnom postupe pri ochrane plôch vinohradov, uvedomujúc si ich význam pre celkový ale predovšetkým hospodársky rozvoj regiónu. Význam na záchranu slovenských vinohradov a slovenského vinohradníctva a vinárstva pri príležitosti 1. celoslovenskej vinárskej výstavy v Bratislave 10. mája tohto roku podpísal aj predseda vlády Robert Fico.
Územné plány samospráv sa ukazujú ako nie dostatočný nástroj ochrany vinohradov a viníc bez súvisiacej opory vo vyššej právnej norme v súčasnom zákone o vinohradníctve a vinárstve. Dôvodom predloženia návrhu zákona je reakcia na kritickú situáciu v tejto oblasti. A zámerom predloženej úpravy je preto zefektívniť ochranu vinohradov a viníc pri súčasnom potvrdení priority vlastníckeho práva ako ústavne chráneného princípu a dať tak samosprávam možnosť vytvárať podmienky pre hospodársky rast regiónov. Pre všetky vinohradnícke oblasti na území Slovenskej republiky sa zjednocuje princíp, že vinohradnícka plocha sa smie užívať iba ako vinica. Zároveň ale vlastníkom zostáva zachované ich zvrchované právo nakladať so svojím vlastníctvom podľa vlastného uváženia. Hodnota spoločenskej ochrany viníc je potom daná výškou úhrady za zmenu užívania.
Dámy a páni, ako som na úvod povedala, tento zákon vznikol z iniciatívy najmä predsedu poslaneckého klubu SDKÚ – DS v mestskom zastupiteľstve v Bratislave, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje, a je motivovaný predovšetkým situáciou v malokarpatskom regióne, ale, samozrejme, tie pozitívne efekty sa môžu prejaviť na celom Slovensku, preto poprosím o jeho podporu.
Chcela by som obrátiť sa aj na poslancov strany SMER, že som pripravená v rámci druhého čítania kedykoľvek na túto tému diskutovať aj s našimi odborníkmi, a pripomenúť, že pod tú výzvu, aby sme niečo spravili s ochranou našich vinohradov, sa podpísal aj premiér Robert Fico. Ďakujem pekne.

Chcem poďakovať kolegom za faktické poznámky. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, mám pocit, že pre poriadok, vlastné svedomie v tejto rozprave je potrebné vystúpiť, pretože mám pocit, že táto rozprava nie je len o SPP. Pretože pre mňa je momentálne to, čo sa deje o SPP, resp. celý súhlas s predajom 49-percentného podielu v SPP finančným skupinám, prevzatie straty SPP štátom v plnej výške, ako aj zdôvodnenie týchto krokov Robertom Ficom, ale hlavne okolnosti prípravy týchto strategických rozhodnutí pre tento štát a potom spôsob, akým sú tieto rozhodnutia urobené, pre mňa je to jeden extrakt spôsobu vládnutia tejto vlády. Čiže vlastne sa zaoberáme jedným príkladom, akým spôsobom táto vláda funguje, aj keď je to, samozrejme, asi jeden z najvážnejších prípadov, pretože naozaj ide o strategický podnik, a teda strategické rozhodnutie.
Vláda alebo spôsob, akým táto vláda robí zásadné politické rozhodnutia a zásadné ekonomické rozhodnutia, sa nám tu ukazujú v plnej nahote. Ukazuje sa nám v plnej nahote, že politické a ekonomické rozhodnutia tejto vlády sa robia v akejsi šedej zóne, ktorá je niekde na pomedzí politiky a biznisu, alebo sa presúva k biznisu. Poviem to úplne jednoducho. Volíme politikov, ktorí majú svoje tváre, niečo reprezentujú a vidíme, že v skutočnosti rozhodujú ľudia, ktorí nemajú svoje tváre a hlavne nemajú žiadnu zodpovednosť voči ľuďom tejto krajiny. Čiže pohybujeme sa tu v nejakej šedej zóne, do ktorej vlastne nikto úplne nevidí, a pritom tam sa robia tie kľúčové rozhodnutia, ktoré rozhodujú o tom, čo bude so Slovenskom o desať, dvadsať rokov.
Ja si myslím, že na začiatku tejto vlády Robert Fico si bol tak trošku vedomý tej citlivosti pozície vlády jednej strany a snažil sa, ako keby tú zodpovednosť rozkladať a tváriť sa, že komunikuje, vytváral rôzne Rady solidarity a rozvoja. Dnes po roku a pol sa už ani netvári, ani sa netvári, že svoje rozhodnutia robí legitímne alebo pseudolegitímne po poradách s týmito pseudoporadnými orgánmi, už ich robí úplne natvrdo práve táto šedá zóna.
Ja som mnohokrát v tejto sále za posledný rok a pol hovorila o tom, že sa prekračujú hranice a sme svedkami toho, že aj v tomto prípade sa prekračujú hranice, ony vlastne ako keby prestali existovať. Prestáva existovať hranica medzi politikou a biznisom. Prestáva rozhodovať hranica medzi tým, kto má kontrolovať, a ten, kto je kontrolovaný. Prestáva existovať hranica medzi Robertom Ficom a Křetínským, tak ako prestáva existovať hranica medzi predsedom Najvyššieho súdu a Sadikim alebo bývalým námestníkom, ale stále prokurátorom, Generálnej prokuratúry a Kočnerom. Proste neexistujú hranice a v tom priestore, ktorý sa tu vytvoril, sa robia tie najzásadnejšie rozhodnutia, ktoré sú dôležité pre túto krajinu. A politici vlastne tieto rozhodnutia ako keby prestávali robiť a politika sa zužuje na nejakú mediálnu komunikáciu a uplatňovanie moci. A ako keby politika nebola hlavne to, že politici majú robiť zásadné rozhodnutia o smerovaní tejto krajiny, pretože to musia byť politické rozhodnutia, pretože na to boli politici zvolení.
Môžme si myslieť všeličo o tom, čím prešla táto krajina od roku ´89. Mali sme tu lepšie časy, horšie časy, ale jedno tu nebolo, nebola tu vláda jednej strany. Môžme aj pospomínať rôzne škandály a môžme kritizovať dobré a zlé rozhodnutie. Ale nebola tu vláda jednej strany. A ten rozdiel je obrovský. Pretože vtedy, v tých koaličných vládach, nech vyzerali akokoľvek, nakoniec to rozhodnutie muselo prísť pred politikov, ktorí to rozhodnutie museli urobiť a potom zaňho niesť zodpovednosť. A navyše sa tí politici vzájomne kontrolovali. Vo vlastnom záujme sa vzájomne kontrolovali. Ale dnes tu máme vládu jednej strany a nič také neexistuje. Jedna strana, jedna moc, jedny médiá, resp. médiá, ktoré sú, veľká časť z nich ovládaná aktérmi toho, o čom dnes hovoríme. Hovoríme o J&T. (Potlesk.) A v tomto prostredí, v tomto nekontrolovanom šedom priestore sa robia rozhodnutia o smerovaní tejto krajiny.
Hovorím to kvôli tomu, že to, čo sa tu deje posledné dva dni v tomto parlamente, je toho ako keby symbolom. A chcem povedať, že práve preto, čo som teraz sa pokúsila pomenovať, je tak strašne dôležité, aby sme udržali vážnosť tohto parlamentu, udržali vážnosť opozície, pretože dnes neexistuje nikto iný, kto môže v skutočnosti túto vládu kontrolovať. Preto je tak veľmi dôležité zaoberať sa aj takými vecami a protestovať aj proti takým veciam, ako je neúčasť premiéra na tomto rokovaní, ale aj možno tak mediálne nezaujímavej otázke, ako bude vyzerať rokovací poriadok.
Preto možno to, čo vyzerá tak logicky, však keď pán poslanec Hlina neposlúcha, tak prečo by sme ho nemohli vyviesť. Preto ho nemôžme nechať vyviesť, nie preto, že by si to občas nezaslúžil, ale kvôli tomu, aby sme mali garanciu, že táto opozícia bude môcť v parlamente pracovať. Pretože keď nebude môcť naplno pracovať, tak potom nebude existovať žiadna kontrola nielen vlády, ale tejto šedej zóny, ktorá dnes robí tie kľúčové rozhodnutia, ktoré rozhodujú o budúcnosti Slovenska.
Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať Ivanovi Miklošovi za naozaj podrobný výklad toho, čo sa udialo okolo SPP, a myslím si, že z toho vecného rozboru je zrejmé nielen to, aký je to podvod, ale je zrejmé aj to, ako táto vláda stiera hranice medzi politikou a biznisom, čo je, čo je nebezpečné pre budúcnosť Slovenska, pretože nemáme garantované to, že politici sledujú verejný záujem.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)