Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, tá novela, ktorú predkladajú kolegovia, novela Obchodného zákonníka, je naozaj veľmi jednoduchá, pretože na jednej strane umožňuje jednoeurovú spoločnosť s ručením obmedzeným. V zásade tam sa asi zhodneme, že to je niečo, čo do nášho právneho poriadku už by postupne patriť malo, ale zároveň zavádza ručenie spoločníka a spoločnosti s ručením obmedzeným za záväzky, ktoré vznikli počas jeho účasti v spoločnosti do výšky 5-tis. eur s tým, že pokiaľ je výška základného imania zapísaného v obchodnom registri vyššia ako 5-tis. eur, ručí spoločník za záväzky podľa prvej vety do výšky tohto zapísaného základného imania. To znamená najmenej 5-tis. eur, keď je vyššie základné imanie, tak viac, keď je viac spoločníkov, tak sa to ručenie medzi nich delí v pomere zodpovedajúcej výške ich vkladov.
Nesúhlasím v tejto časti s novelou Obchodného zákonníka a nesúhlasím s ňou preto, pretože popiera princíp spoločnosti s ručením obmedzeným ako kapitálovej spoločnosti a popiera deľbu zodpovednosti za obchodné vedenie a konanie v mene spoločnosti s ručením obmedzeným.
Nesúhlasím s ňou preto, pretože zmyslom spoločnosti s ručením obmedzeným, ako kapitálovej spoločnosti je práve to, aby akonáhle splatím vklad do obchodnej spoločnosti, som nemusela práveže ručiť za záväzky spoločnosti, ale spoločnosť ako taká zodpovedá za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom. My, a to má svoj zmysel, má to svoj zmysel a celá spoločnosť s ručením obmedzeným ako zásadne umelý právny konštrukt, ktorý v Európe, lebo to je viac-menej nemecko-rakúsky koncept, ten, ktorý my poznáme, ako spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá vznikla ako umelý konštrukt, právny konštrukt, na rozdiel od akciovej spoločnosti, ktorý má viac ako tisícročnú genézu, ak nie viac, ako umelý konštrukt, ktorý má umožniť malé a stredné podnikanie s obmedzením rizika pre samotných spoločníkov, ktorí do toho podnikania idú.
A ja viem, že podnikanie so sebou nesie riziko a to podnikanie môže vyjsť a to podnikanie nemusí vyjsť. Pokiaľ podnikanie nie je úspešné, tak máme tu inštitúty, ktoré majú riešiť tú situáciu a to sú inštitúty bankrotového práva. A samozrejme máme tu aj situácie, zatiaľ hovorím v rovine, že všetci sú dobromyseľní, nikto nie je podvodník a nechce podvádzať a samozrejme máme aj situácie, že proste máme na trhu podvodníkov a takých, ktorí chcú v zásade pred záväzkami utiecť. A to je otázka porušenia povinnosti v tej spoločnosti ako takej, ale vždy a primárne povinnosti, porušenia povinnosti toho, kto je zodpovedný za to obchodné vedenie, kto robí reálne rozhodnutia v danej spoločnosti a to je v spoločnosti s ručením obmedzeným konateľ. Zároveň platí, že za určitých okolností musíme rešpektovať aj tú reálnu situáciu, že aj keď de facto tie úkony robí konateľ, tak ten, kto de facto rozhoduje, je majoritný spoločník, alebo skupina majoritných spoločníkov, ktorí sú z tejto zodpovednosti vyňatí.
Právne poriadky sa snažia práve s touto situáciou nedobromyseľných konateľov, spoločníkov, nejakým spôsobom vysporiadať. A snažia sa s ňou vysporiadať takým spôsobom, aby pre prípad, že naozaj dôjde ku konaniu, ktoré vedie k ukracovaniu veriteľov, k úmyselnému ukracovaniu veriteľov, k úmyselnému odvádzaniu majetku a ponechaniu záväzkov v danej spoločnosti. Čiže k úmyselnému privedeniu k bankrotu danej spoločnosti, ku konaniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi za istých okolností, za takýchto okolností sankcionovať buď tých konateľov, alebo v hraničných situáciách dokonca aj spoločníkov.
Hovoríme o presahu ako keby toho ručenia na spoločníka, dokonca aj v spoločnosti, kde spoločníci neručia za záväzky spoločnosti. Sú na to celé teórie, v Nemecku sú na to súdne rozhodnutia, ale opakujem, sú to situácie, kde sa, ktoré sú šité na mieru naozaj podvodného konania, konania v rozpore so zákonom, keď ten konateľ alebo spoločník koná v rozpore so zákonom v úmysle poškodiť tú tretiu stranu. A tam si za istých okolností ten presah toho ručenia na spoločníka ako takého, ako sankčný mechanizmus viem predstaviť. A my sme o tom už na ústavnoprávnom výbore hovorili, ja som jeden návrh predložila, aj tak si myslím, že aj ten bol priodvážny.
Ale pokiaľ to ručenie stiahneme plošne, tak my sa zbavíme benefitu toho, čo nám tá spoločnosť s ručením obmedzeným má priniesť a síce to, aby ľudia v tej oblasti malého a stredného podnikania naozaj mohli pôsobiť a nebáli sa na ten trh vstúpiť. Inými slovami, nemajú byť sankcionovaní za neúspešné podnikanie, ale sankcionované má byť úmyselné veriteľov poškodzujúce konanie. A to je veľký rozdiel a keď túto hranicu a tento rozdiel, tento návrh zákona nerobí, keď tú hranicu prekročíme alebo neustrážime, tak potom v zásade sankcionujeme aj tým, ktorým podnikanie nevyšlo. A my proste nemôžeme vychádzať z toho, že každé podnikanie vyjde.
Ja si pamätám štatistiky z minulosti a to boli štatistiky Spojených štátov, hej, kde proste naozaj ten vstup na trh veľmi nejakým spôsobom to funguje. Normálny štandard je, že z desiatich podnikateľských aktivít, jedna uspeje na trhu, ale to je normálne, ale my potrebujeme, aby ich desať prišlo na trh, aby tá jedna uspela. A my nemôžeme sankcionovať tých deviatich za to, že neuspeli, pokiaľ to robili poctivo. My potrebujeme sankcionovať tých nepoctivých. Toto zachytáva všetkých a preto sa mi to nepáči a preto za tento návrh zákona ani nebudem hlasovať.
Povedala som zároveň, že ja súhlasím s jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným a chápem, že predkladatelia ako keby mali potrebu kompenzovať to, že teda nepôjdu peniaze dnu, tak to musíme nejako kompenzovať. Upriamujem pozornosť možno na nemecký vzor, kde proste už bol ten konzervativizmus kontinentálnej Európy, aj pokiaľ ide o spoločnosti s ručením obmedzeným nejakým spôsobom nalomený a tam napríklad tú zábezpeku voči veriteľom sa snažili kompenzovať takým spôsobom, že dobre, môže vzniknúť jednoeurová GMBH, ale zisk si môžu, ale zisk si môžu spoločníci začať vyplácať až keď ten kapitál narastie nad nejakú sumu hej, nemôžu si ho brať proste hneď. Čiže sú rôzne mechanizmy, ako kompenzovať to, že na začiatku tam pôjde len jedno euro.
Takže s jednoeurovou s. r. o. ja súhlasím, za istých okolnosti asi by sme sa museli trošku viac rozprávať, čo tu treba doplniť, ale hovorím s tým ručením minimálne 5-tis. eur pre spoločníka a viac, ak je základné imanie vyššie, hovorím, s tým mám problém, pretože tak, ako je to nastavené, sankcionuje rovnako poctivých aj nepoctivých, čo môže naozaj spôsobiť to, že ten záujem chcieť vstúpiť na trh a chcieť podnikať môže len komplikovať, aj keď to zdanlivo vyzerá tak, že nemusím dať dopredu päťtisíc, ale to je len, to je naozaj len veľmi zdanlivé, lebo to ručenie, to vás drží počas celej doby existencie tej spoločnosti. Môže vás zachytiť aj v situácii dočasného nedostatku keš a už môže ísť na toho spoločníka ten veriteľ bez toho, aby využil iné mechanizmy, alebo pokúšal sa o iný splátkový kalendár, atď., čiže opakujem, som za istý, možno aj presah ručenia na spoločníka v prípade nepoctivého podnikania a dá sa to definovať niekde, môžeme sa inšpirovať zahraničím, ale nie som za to, aby boli rovnako sankcionovaní aj tí poctiví a aby sme tým odrádzali ako keby od tých, ktorí sa chcú pustiť do niečoho tak ťažkého, ako je začatie podnikania. Preto nepodporím tento návrh novely Obchodného zákonníka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 918 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je zavedenie novej koncepcie podnikania, a to pre spoločnosti s ručením obmedzeným.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 918. Pani predsedajúca, poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej si ja dovolím hlásiť ako prvá.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám novelu Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku, ktorá je v zásade veľmi jednoduchá, a síce jej cieľom je formulovať povinnosť, aby sa všetky pojednávania, či už občianskoprávne, alebo v trestných veciach, nahrávali na technické zariadenia a aby účastníci konania, zjednodušene povedané, mohli dostať zo súdu nahrávku svojho súdneho pojednávania. Veľmi jednoduché a podľa mojej mienky veľmi dôležité. Je to dôležité z dvoch dôvodov.
1. Mnohokrát si ľudia sťažujú na to, že sudca sa nespráva v pojednávacej miestnosti tak, ako má, že nekomunikuje s účastníkmi konania tak, ako má, účastníci konania sa sťažujú predsedovi súdu, ale neexistuje dôkaz. Predseda súdu sa spýta sudcu, sudca dá vyjadrenie a je to výpoveď proti výpovedi a neexistuje dôkaz, na základe ktorého by sa dalo verifikovať, že či pojednávanie bolo vedené tak, ako má byť vedené. To je za prvé.
Súčasne si aj myslím s tým, že by to malo aj preventívny účinok, pretože každý sudca, ktorý vie, že pojednávanie je nahrávané, tak má motiváciu chovať sa primerane, a nie neprimerane voči účastníkom konania.
Druhý zmysel to má v tom, že existuje dôkaz, čo vlastne na tom pojednávaní odznelo. A teraz myslím, aj pokiaľ ide o svedecké výpovede a vykonané dôkazy, pretože zápisnica z pojednávania, ktorú prediktováva sudca, je jedna veľmi citlivá vec. A viete veľmi dobre, že zdôraznením niektorých skutočností môže ten obraz toho skutkového stavu nabrať úplne inú rovinu, než ako by vyplynulo z vykonaných dôkazov. Samozrejme, že v takomto prípade nahrávka pojednávania s úplným znením aj svedeckých výpovedí a iných dôkazov, vykonania iných dôkazov môže slúžiť jednotlivým účastníkom konania v rámci odvolacieho konania, keď sa odvolávajú, nebudú odkázaní len na to, čo bolo uvedené v zápisnici, ale budú mať kompletný záznam z pojednávania. Myslím si, že je to je jednoduché opatrenie, ktoré môže prispieť k väčšej dôvere medzi účastníkmi konania a súdom ako takým.
Súvisí táto právna úprava s tým, čo sme, ten projekt sme začali ešte za našej vlády, a síce je to projekt nahrávania súdnych pojednávaní, ten projekt je podporovaný zo švajčiarskeho finančného mechanizmu, plus nejaké zdroje idú aj zo štátneho rozpočtu, ten projekt bol zakontrahovaný v roku 2011, pokiaľ si dobre pamätám, mal byť realizovaný do konca roku 2012, do konca roku 2012, a nie je zrealizovaný dodnes. Ja som interpelovala minulý rok, som interpelovala ministra spravodlivosti, v akom je to štádiu a kedy sa začnú nahrávať súdne pojednávania, a v septembri, a v lete, pardon, v lete minulého roku som dostala na moju interpeláciu odpoveď z ministerstva spravodlivosti, že vo vzťahu k relevantným legislatívnym zmenám v súvislosti s nahrávaním súdnych pojednávaní v rámci projektu Elektronický súdny spis je plánované predĺženie návrhov týchto zmien na schôdzu Národnej rady v septembri 2013. Je marec? Pomaly áno. Je koniec marca 2014, čiže uplynul ďalší polrok, relevantné zákony tu stále nie sú na stole. Preto som predložila tento návrh zákona. Čiže nahrávanie súdnych pojednávaní mešká, je to vyše roka. Dobre, minister spravodlivosti povedal, zle sme spočítali pojednávačky, museli niečo začať od začiatku, aj tak, stále minister spravodlivosti je už dva roky vo svojej funkcii. Áno, toto je súčasť širších projektov elektronizácie justície, ale je to tá jednoduchšia časť, ak to mám takto formulovať, a veľmi praktická a užitočná pre účastníkov konania a naozaj môže prispieť k väčšej dôvere medzi účastníkom konania a súdom samotným.
Predkladám ten návrh zákona nielen z toho dôvodu, že tu podľa mojej mienky už dávno mal byť, a nie je tu, teda chcem tým nejakým spôsobom vytvárať aj nejaký tlak na ministerstvo spravodlivosti, aby v tej veci konalo, ale predkladám ten návrh zákona aj z druhého dôvodu. A síce ja viem, že teraz s omeškaním, ale tie projekty elektronizácie justície sa nejakým spôsobom obstarávajú a budú zbiehať. Z informácií, ktoré mám, ministerstvo spravodlivosti pod vedením ministra spravodlivosti Boreca smeruje viacej k tomu, aby tie projekty smerovali viacej dovnútra justície a menej navonok vo vzťahu k justícii. Ergo elektronický súdny spis má prioritu a nahrávanie súdnych pojednávaní v tom ako keby malo väčšiu prioritu skôr so zameraním prepisu hovoreného slova, aby sa odbúrala administratíva a nemuselo toľko pisárok prepisovať tie jednotlivé nahrávky. Aj to je dôležitý efekt toho celého systému, že sa odľahčí administratíve, a veľmi dôležitý efekt, pretože keď je menej administratívy, môžme prijať viacej vyšších súdnych úradníkov a celá justícia bude efektívnejšia. Ja nijako nespochybňujem tento efekt. Ale stráca sa mi a mám obavu v tom celom, že sa zabudne na tento jeden pohľad na celú elektronizáciu justície, ktorá je rovnako užitočná ako samotné vnútorné zefektívnenie procesov ako takých. Lebo naozaj keď máte nahrávku svojho pojednávania, máte v rukách dôkaz. Máte v rukách dôkaz, aby ste sa mohli obrátiť na predsedu súdu, máte v rukách dôkaz pre odvolacie konanie a zároveň je tu nejaká motivácia aj pre sudcu, aby na tom pojednávaní dodržiaval všetky zásady, ktoré pojednávať má.
Preto som predložila tento návrh zákona, preto sa uchádzam o podporu tohto návrhu zákona a verím, že ju nájde, pretože je to jednoducho užitočná vec.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, čiže trošku dlhšie, lebo budem dávať dve informácie.
Najskôr k tlači 877. Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 879 z 18. februára 2014 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Navrhuje sa zrušenie súhlasu Ústavného súdu s trestným stíhaním sudcov Ústavného súdu, sudcov a generálneho prokurátora.
Ja možno pár slov na margo tohto návrhu. Naozaj je to návrh, ktorý máme predložený opakovane. Veľmi často a veľmi veľa sa o ňom hovorilo. Vieme aj to, že boli úvahy aj počas tohto volebného obdobia. Pán predseda Národnej rady Paška chcel iniciovať takúto zmenu po nejakej diskusii. Stále sa tak neudialo. Myslím si, že je to dobrý návrh. Máme aj zopár prípadov, kedy Ústavný súd nerozhodol v tom zmysle, že nepripustil vlastne trestné stíhanie v prípadoch, ktoré boli veľmi kontroverzné. Sú to možno jednotlivé prípady, ale aj tak si myslím, že tá právna úprava má zmysel. A druhý význam, ktorý táto úprava má, podľa mňa je symbolický, ktorý je tiež veľmi dôležitý pre klímu v spoločnosti, aby bolo raz a navždy povedané, že sudcovia naozaj majú byť absolútne chránení, pokiaľ ide o ich rozhodovaciu činnosť, aby naozaj nemohli byť trestne stíhaní za právny názor vo veci, v ktorej rozhodujú. Ale naozaj, pokiaľ ide o trestnú činnosť, ktorá nijako nesúvisí s rozhodovacou činnosťou, myslím si, že by mali platiť pre nich úplne rovnaké pravidlá ako pre každého iného občana. Ja musím povedať, že tento rozsah, aký máme my v našom právnom poriadku - ochrany sudcov - dnes, je nadštandardný. Keď som sa aj so svojimi kolegami ministrami spravodlivosti rozprávala, považovali to za stav, ktorý je neprijateľný, takže tým chcem povedať len toľko, že aj osobne naozaj podporujem túto právnu úpravu. Nehovoriac o tom, že, áno, aj tá úroveň právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na všetkých ústavných činiteľov, by mala byť rovnaká, a nie je dôvod, aby jedna skupina ústavných činiteľov mala nejaké privilégiá.
Takže ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní, a odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 879.
Pokiaľ ide o druhý návrh zákona, ku ktorému máme otvorenú spoločnú rozpravu, tak v zásade môžem konštatovať to isté. Ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom konštatujem, že predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.
Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 880 z 18. februára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona reaguje na zmeny navrhované v návrhu ústavného zákona, ktorý je predložený ako tlač 877.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 880.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte túto spoločnú všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Áno, ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu. Pán poslanec Mičovský, ja sa pokúsim úplne oddeliť od politických reálií a nebrať to z pohľadu, že či bude prezident Kiska alebo Fico a že komu to vtedy lepšie vyhovuje. Ja si myslím, že to, že tam má zastúpenie aj prezident, aj vláda a parlament, je dôležité aj z nejakého systémového dôvodu, z princípu. Pretože vláda je odvodená od parlamentu, čiže keď tú celú polovicu Súdnej rady bude nominovať vláda plus parlament, to je jedna moc, buď jedna strana, alebo jedna koalícia, kto práve má väčšinu v parlamente, ale je odvodená od jedného zdroja moci, od jedných parlamentných volieb, od... a má jedno funkčné obdobie. Prezident má samostatnú legitimitu, odvodenú od samostatných priamych volieb, má iné funkčné obdobie. Čiže v podstate nám to garantuje, že niekedy sa to tam môže skumulovať, že je to jedno, ale predsa len dochádza k istej výmene tých členov v závislosti od toho, ako sa mení prezident, mení sa vláda a tiež tam môže vzniknúť ako keby zastúpenie tých pohľadov alebo záujmov, ktoré sú odvodené od inej legitimity, od iných volieb. Čiže bez ohľadu na to, že pre kohokoľvek, kto bude v budúcnosti vo vláde, či je to dnes SMER alebo o dva roky možno my, a potom by nám to možno vyhovovalo, bez ohľadu na to systémovo si myslím, že je to správne, keď tam ten prezident zostáva. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. A ja možno len pre poriadok, aby sme všetci vedeli, o čom tu hovoríme, pretože veľakrát tu už odznelo oddelenie pre pozície predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Ja si dovolím vysvetliť a dovolím pomenovať rozdiel medzi tými dvomi návrhmi.
Dnes je, dnes je zloženie Súdnej rady také, že z polovice sú v nej zastúpení nominanti politických mocí, z polovice sudcovia. Z tých, deviati sudcovia, sú ôsmi volení samotnými sudcami a deviaty je predseda Najvyššieho súdu ex lege. Tá druhá polovica je tvorená: traja nominanti prezidenta, traja nominanti vlády, traja nominanti parlamentu. V tom mojom návrhu robím len to, že hovorím, že nie, predseda Najvyššieho súdu nie je automaticky predsedom Súdnej rady, predsedu Súdnej rady nech si zvolí Súdna rada, a ten deviaty chýbajúci člen za sudcov, ktorý nám tu vlastne tým pádom ako keby ostáva voľná pozícia, v mojom návrhu navrhujem, aby aj toho deviateho volili sudcovia, aby tá parita ostala zachovaná, ostane to 9 na 9, deviatich budú voliť sudcovia, nie predseda Najvyššieho súdu nebude automaticky ani predsedom Súdnej rady, ani členom Súdnej rady. Čiže veľmi jednoduché.
Návrh pánov kolegov Pašku a Hrušovského hovoria ale niečo iné. Tiež zachováva paritu Súdnej rady, nechávam tam tých 8 sudcov volených sudcami, ale na tej druhej strane, na tej politickej, vyhadzuje nominantov prezidenta a hovorí štyroch bude dávať vláda, štyroch parlament. Tiež tam nemá zastúpenie predseda Najvyššieho súdu automaticky, ani nie je automaticky predsedom Súdnej rady, lebo Súdna rada bude aj podľa návrhu Paška - Hrušovský, si voliť predsedu Súdnej rady sama. Čiže ten rozdiel v tých návrhoch je v tom, že návrh, o ktorom teraz rokujeme, môj návrh, nemení "politické zloženie" Súdnej rady, kdežto návrh kolegov Pašku a Hrušovského ho mení a mení ho v prospech parlamentno-vládnej konštelácie moci s tým, že vypúšťa z ingerencie Súdnej rady prezidenta. Len aby sme vedeli, pretože hovoríme v skratkách veľmi často, hovoríme o oddelení funkcií a je to jedno, ale chcela som to dať do komplexného obrazu, aby sme vedeli, ako tie návrhy vyzerajú. Áno, máme totožný cieľ zároveň, oddeliť tie dve pozície a to si myslím inak, že je naozaj tá vec, ktorá je jediná, ktorá je taká, že musí byť teraz, ak má byť, lebo považujem, všeličo môžete riešiť prechodnými ustanoveniami, ale považujem len za fér, keď sa niekto bude možno o mesiac uchádzať o pozíciu predsedu Najvyššieho súdu, aby vedel, či sa uchádza len o predsedu Najvyššieho súdu alebo či sa uchádza o kumulovanú funkciu predseda Najvyššieho súdu a zároveň predseda Súdnej rady, lebo to je trošku rozdiel.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladám novelu ústavy, na ktorej je na politickej scéne zhoda. Vyjadrili sa tak všetci predsedovia strán vrátane SMER-u a KDH. Novela, ktorá bola... Novelu, ktorá bola k téme justície na túto schôdzu predložená ako prvá. Novelu, ktorá je aktuálna preto, že sa končí funkčné obdobie predsedu Najvyššieho súdu, a je dôležité, aby pri voľbe nového bolo jasné pre každého, kto bude kandidovať, na akú funkciu, resp. funkcie bude vlastne kandidovať. Novelu, pri ktorej nie je treba zvažovať kto a za aký ústupok by mal za ňu hlasovať. Jednoducho oddeľuje funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, nič viac, nič menej. Hoci túto istú situáciu rieši aj novela pánov Pašku a Hrušovského, je dôležité podľa môjho názoru, aby tento návrh prešiel do ďalšieho čítania. A vysvetlím prečo. Dnes nikto nevie, ako bude vyzerať tá veľká novela pána Pašku a Hrušovského, vyzerať po druhom čítaní. Lebo otázka dnes nestojí, či v nej budú vety o ochrane manželstva, ale stojí tak, za akú by v nej tie vety mali byť, resp. kde svoje hranice nastaví SMER a KDH. Bude to kompetencia predsedu Súdnej rady dávať podnet na Ústavný súd pre pozastavenie účinnosti akéhokoľvek zákona týkajúceho sa justície? Takáto kompetencia môže brzdiť akékoľvek potrebné zmeny v justícii aj na niekoľko rokov. Bude to zmena kreovania Súdnej rady, ktorá zoberie prezidentovi menovať časť Súdnej rady? Budú to previerky sudcov, ktoré ešte nie sú na stole, ale počúvame, že to bude podmienka podpory novely ústavy? Bude to teda prečistenie sudcovského stavu o jednu štvrtinu sudcov, ako to už bolo naznačené pánom premiérom? V situácii, keď sa SMER začne pripravovať na odchod do opozície, bude spoľahlivosť SMER-om preverených sudcov veľmi podstatná otázka. Bude to doplnenie návrhov o úplne nový bod, ktorý nejakým spôsobom posilní kompetencie prezidenta, ak vyhrá Robert Fico? Jeho vyhlásenie, že prezident sa v krátkom čase stane dôležitejšou politickou figúrou ako premiér, totiž naznačuje mnohé.
Čiže tá otázka je, kde si svoje hranice pre podporu veľkej novely ústavy postaví KDH a aké podmienky si bude klásť SMER. Neviem, nevidím do hláv poslancov. Chápem, že pre KDH je manželstvo mimoriadne dôležitá otázka, ale môže sa stať aj to, že napriek tomu v jeden deň povedia: "Tak dosť! Nenechajme sa viac ťahať za prsty a za tak škodlivý návrh novely ústavy nezahlasujeme." Čo bude potom? Žiadna novela ústavy a nevyriešime vôbec nič?
Pavol Paška nedávno vyhlásil, že chce byť politickým garantom zmien v justícii. Zatiaľ v zásade garantuje len to, že novela ústavy je súčasťou kampane prezidentskej. Za hlasovaním za tento návrh novely ústavy však môžu aj poslanci za stranu SMER ukázať, že aj v prípade, že neprejde všetko, čo od tej veľkej novely ústavy politicky očakávajú, umožnia schváliť aspoň jednu, možno nie úplne kľúčovú, ale rozumnú a dôležitú a hlavne vecne nespochybniteľnú zmenu, a to oddelenie pozície predsedu Najvyššieho súdu a Ústavného súdu.
A opakujem, to jediné dnes horí, pretože volíme predsedu Najvyššieho súdu, a ktorý je zároveň predsedom Súdnej rady, za chvíľočku, možno o mesiac v Súdnej rade. Čiže toto je jediná otázka, ktorá dnes horí. O všetkom ostatnom sa môžme dohadovať ešte mesiac alebo dva. Preto prosím o posunutie aj tejto novely ústavy do druhého čítania a uvidíme na ďalšej schôdzi, ktorý návrh novely ústavy má šancu byť schválený. Ďakujem pekne.

A tak len som chcela zareagovať, že ja až tak optimistická nie som, že sa nedohodnú, lebo politika je politika, pán kolega. A máme tu s tým určité skúsenosti. Ale chcem potvrdiť a súhlasiť s tým, čo ste povedali, že naozaj, ak teda bol ten zásadný problém s disciplinárnymi senátmi a ak teda ja tvrdím, že tá zodpovednosť nie je na Súdnej rade, že ani neotestovala vlastne tú funkčnosť tej novej právnej úpravy, pretože nikdy sa to nesfunkčnilo, ale keď to teda vnímala nová vláda, je to jej legitímne právo, že ten problém je v právnej úprave disciplinárnych senátov a k nejakej zhode aj v Súdnej rade dospela k tomuto záveru, tak tu už sa musím pýtať, že prečo to trvalo dva roky. Pretože zdieľam s vami ten pocit, že áno, disciplinárne senáty sú veľmi dôležité pre zdravie justície, funkčné disciplinárne senáty. A strašne, strašne si prajem, aby vaše politické vyhodnotenie situácie okolo novely ústavy vyšlo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Áno, pán poslanec Susko, ja si myslím, že to, čo ste povedali, je veľmi dôležité. Lebo tá ústava nám dá zase len rámce, ktoré sa nespochybniteľne budú dať vykonať rôznym spôsobom. A teraz nemyslím len lepším, horším, ale naozaj rôznym, ak sa zavedú nejaké nové inštitúty do ústavy. A ja teda verím tomu a vítam tieto vaše slová, že tá diskusia, to hľadanie zhody neostane len na úrovni ústavy, ale prenesie sa aj na úroveň zákona, lebo myslím si, že najhoršie by bolo, keby, ak vznikne nejaká zhoda na úrovni ústavy, keby potom pri tom zákone ste si povedali, že tu už nám stačí 83 hlasov. Čiže ak bude dobrá diskusia a bude dobre manažovaná, bude smerovať ku konsenzu na tému novely ústavy, tak asi by prospelo najmä justícii, keby ten spôsob diskusie sa viedol aj na otázky tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.