Videokanál poslanca

Keď je to teda, pán Číž, vaša agenda, tak by som vás chcela poprosiť, keby ste sa vrátili k tým odporúčaniam verejnej ochrankyne práv z predchádzajúceho roka, kde sa okrem iného navrhovalo v zákone riešiť právne postavenie zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevyplácal mzdu, zrušil, opustil, vypratal prevádzku a nevydal im doklady o skončení pracovnoprávneho vzťahu, neriešilo sa. Ďalej, zákonom ustanoviť povinnosť orgánov verejnej správy podať návrh na začatie konkurzného konania voči dlžníkovi štátu od určitej výšky jeho dlhu a určiť sankciu za nesplnenie tejto povinnosti v záujme ochrany práv zamestnancov, aby sa domohli svojej mzdy v rámci konkurzného konania, ktoré nemá kto otvoriť a nemajú sa ako dostať k svojej mzde. Nezrealizovalo sa. O tom som hovorila. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ja si predsa len dovolím krátko vystúpiť a možno sa aj vrátiť k niektorým otázkam, ktoré boli pomenované, pretože to považujem za dôležité. Myslím si, že sa dá dlho, dobre a detailne rozprávať o jednotlivých častiach správy. Aj do budúcnosti o opatreniach, ktoré treba prijať, ale aby to naozaj len nebola taká debata pre debatu, tak asi treba pomenovať niektoré, niektoré veci.
A tá prvá dôležitá otázka je, aký vzťah má tento štát, vláda, súčasná vláda a tento parlament v zložení, v akom teraz je, s väčšinou strany SMER, aký vzťah má k ľudským právam. K ľudským právam, ktoré dnes tu reprezentuje verejná ochrankyňa práv, ktorá ale predstavuje inštitúciu a nie je podstatné, kto to momentálne je. A ja sa nechcem vracať o rok dozadu, keď tento parlament nezobral správu na vedomie, a dokonca sa nechcem vracať už ani k tomu, keď vláda nebola ani ochotná si vypočuť verejnú ochrankyňu práv. Opakujem, pani doktorka Dubovcová reprezentuje inštitúciu a je v tejto chvíli jedno, kto to je a odkiaľ by šiel.
Ale dotknem sa niečoho iného, pretože v tejto správe je aj zhrnutý sumár návrhov opatrení, ktoré navrhol, navrhla verejná ochrankyňa práv v záverečnej časti minuloročnej správy, a je tu vlastne odpočet, že či sa niektorými z týchto návrhov opatrení niekto vôbec zaoberal v tomto štáte. A okrem jedného opatrenia, kde sa tým, tou otázkou začal zaoberať minister spravodlivosti, tak všetky ostatné zistenia a navrhnuté opatrenia ostali nepovšimnuté. A pre mňa je to signál, že to vlastne vypovedá o vzťahu vlády, parlamentu, tohto štátu k ľudským právam. A pre mňa dokonca nepochopiteľné, lebo keď si pozrieme ten register, na ktorý upozorňovala v správe verejná ochrankyňa práv minulý rok, tak to boli, tak to boli napríklad otázky, kde sú porušované práva zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom, kde sú porušované práva zamestnancov v rámci vymožiteľnosti ich nárokov v konkurzných konaniach, keď tie konkurzné konania nemá kto spustiť, čiže paradoxne, tá minuloročná správa upozorňovala na porušovanie práv zamestnancov a máme tu vládu strany SMER, jednej strany, máme tu nejakú väčšinu v tomto parlamente, riešime tripartity, sociálny zmier, kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, Zákonník práce, keď sa prejednáva v tejto snemovni, tak všetci majú plnú pusu ochrany práv zamestnancov a tu sú konkrétne porušovania práv zamestnancov, nie individuálne prípady, ale ako keby opakované prípady, ktoré sa stávajú a ktoré vyžadujú opatrenia aj na úrovni legislatívy - a nič. Tak to treba pomenovať, lebo to v skutočnosti vyjadruje niečo o vzťahu vlády k ľudským právam aj zamestnancom a vyjadruje to vôbec vzťah dokonca aj k tej kategórii ľudí, ktorých ako keby sociálna demokracia má v popise práce chrániť a nejak sa to nedeje. A to je, to niečo vyjadruje podľa mojej mienky.
Druhý moment, ako si váži táto vláda, parlament alebo štát ľudské práva, je vyjadrený aj v tom, že boli navrhnuté verejnou ochrankyňou práv opatrenia v tej mimoriadnej správe, ktorú sme tu riešili, aj na mimoriadnej schôdzi, ktorá sa ale netýkala len policajného zásahu, ale týkala sa aj detí zaraďovaných do špeciálnych škôl, a teraz aj keď to vezmem vo vzťahu k tomu zásahu, tam boli neutrálne opatrenia, s ktorými súhlasil minister vnútra v konečnom dôsledku, pokiaľ si dobre pamätám, tie kamerové systémy, s tým súhlasil minister vnútra. A zas sa nič neudialo. A vyhováranie sa na nejaké šetrenie jedného trestného prípadu, ktoré ešte nie je dokončené z tej celej kauzy, je úplne irelevantné, pretože vieme, k čomu došlo, vieme, aké opatrenia treba urobiť, súhlasí s nimi minister vnútra. Najskôr teda sme tu mali v pléne dlhú debatu o tom, že na to, aby sa tie kamerové systémy realizovali, či treba novelizovať zákon alebo netreba novelizovať zákon. Dospeli sme k tomu, že vlastne ani zákon neni treba novelizovať, ale keď by aj bolo treba, už tu päťkrát mohol byť, ale zas sa žiadne z tých opatrení nerealizovalo napriek tomu, že minister vnútra s nimi súhlasil. Čiže aký máme vlastne vzťah k ľudským právam? Táto vláda, vládna väčšina, tento parlament a tým pádom tento štát?
A teraz sa dotknem v krátkosti opatrení, ktoré sú navrhované v tohtoročnej správe, lebo tak situačne mi prerokovávanie tejto tohtoročnej správy zapadá možno s tou dvojtýždňovou diskusiou, ktorú ako keby sme mali za sebou, keď sme prerokovávali novelu ústavy. A keď si pozriete tieto opatrenia, tak vychádzajú z viacerých plošných šetrení, ktoré Úrad verejnej ochrankyne práv vykonal a týkajú sa detí. Týkajú sa detí, ktoré, žiaľ, mali tú smolu, že sa narodili rodičom - či už zosobášeným, alebo nezosobášeným - v tom tzv. znevýhodnenom prostredí, týkajú sa detí, ktoré sú v reedukačných zariadeniach, týkajú sa detí, ktorých sa nikto nič nepýta, keď sa rodičia rozvádzajú. A nielenže sa ich nikto nič nepýta, ale ani nie sú správne zastupované v tom konaní. O tom je jedno z týchto navrhovaných opatrení, a tak v kontexte tej predchádzajúcej debaty, ktorú sme tu mali dva týždne, tak sa sama seba pýtam, že čo sú to teda tie hodnoty, ktoré tento štát chce chrániť, a čo je to teda tá priorita v oblasti rodinnej politiky, ktorým sa vláda, tento parlament, parlamentná väčšina, ústavná väčšina tohto parlamentu chce naozaj venovať, keď to nie sú deti.
A tak, keď sa na to pozerám, tak je mi to tak trošičku nejak ľúto, že dvojtýždňová politická debata symbolického významu bez praktického dopadu a najmä bez praktického dopadu k tým najzraniteľnejším. A ja si veľmi dobre pozriem po roku, keď príde ďalšia správa, ktoré z týchto navrhovaných opatrení budú vlastne zrealizované za ten rok, a musím povedať, že aj preto, pretože som si vypočula aj predsedu parlamentu, ktorý povedal, že teraz po novele ústavy teda začneme tú rodinu riešiť. Mohli sme ju aj doteraz, ale tak keď teraz, tak o rok si to skontrolujeme.
Ale tu sú aj iné zistenia a tiež ich spomeniem v kontexte tej dvojtýždennej debaty o novele ústavy, pretože jedno zo zistení verejnej ochrankyne práv zase z témy justície je, že áno, máme prieťahy v súdnych konaniach, ale verejná ochrankyňa práv sa tej téme venovala, oslovila aj jednotlivé súdy, predsedov súdov, pýtala sa ich na príčiny prieťahov v súdnych konaniach a dospela aj na základe týchto odpovedí, máme to tu v tej správe, k záveru, že tak sú tu nejaké mantinely, aj pokiaľ ide o materiálne zabezpečenie súdov, aj rôzne iné obmedzenia, ale že vlastne v rámci tých mantinelov to ministerstvo spravodlivosti viac či menej, proste robí, čo môže, nejak sa snaží, ale ten bolestný záver z tejto správy je, že aj na základe tých rozoslaných dotazníkov a zaslaných odpovedí, ak vôbec nejaké prišli, vyplynulo, že súdy, sudcovia a ich predstavitelia vlastne nepreberajú za stav súdnictva žiadnu zodpovednosť, kde minimálne, pokiaľ ide o kvalitu rozhodovania, túto zodpovednosť nesú, lebo tam to nie je o nikom inom ako o samotných sudcoch a ich reprezentácii. Ja len podotýkam, že, a pripomínam tú správu, ani nepomenovali, že v tejto časti je to naša zodpovednosť, hej, v rámci odpovedí ombudsmanke. Ja len pripomínam, že sú to práve oni, ktorým sme zverili tie previerky spoľahlivosti. Ja len nemôžem toto nepodotknúť na margo tej predchádzajúcej dvojtýždňovej diskusie.
Ak chceme smerovať k tolerantnejšej spoločnosti, k spravodlivejšej spoločnosti, k spoločnosti, kde sa každý, kto je dotknutý na svojich právach, má na koho obrátiť a môže sa spoľahnúť, že tá situácia sa bude zlepšovať, tak potom musíme začať brať vážne aj správy verejnej ochrankyne práv a zaoberať sa tými opatreniami a nielen viesť politické diskusie. Tá výzva, samozrejme, môže smerovať plošne tomuto parlamentu, ale tá výzva smeruje predovšetkým vládnej moci, pretože tá je tá, ktorá rozhoduje o tom, čo do parlamentu predloží, a je tá, ktorá rozhoduje aj o tom, ktorý zo zákonov vlastne bude schválený. Takže to, nielen či sa tu rozprávame o správe verejnej ochrankyne práv, ale to, či sa vláda a vládna väčšina bude zaoberať pomenovanými problémami a bude riešiť a zaoberať sa aj navrhovanými opatreniami, od toho bude závisieť aj to, či budeme môcť formulovať raz niekedy záver, že tomuto štátu záleží na ľudských právach každého jedného jednotlivca, a potom budeme smerovať k tolerantnejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Žiaľ, musím povedať, že zatiaľ to nevidím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len krátko; pán poslanec, ja si myslím, že by sme si mali byť vedomí kompetencií a ústavného postavenia jednotlivých ústavných orgánov, a aj keď hovoríme, že úrad ombudsmana je tu pre parlament jeho oči, uši, ale z hľadiska ústavného postavenia proste tu nie je vzťah nadriadenosti, podriadenosti. A tu nie je vzťah, že parlament kontroluje ombudsmana, tak ako je to v prípade vlády. To znamená, to uznesenie z minulého roka proste je v rozpore s ústavou a tam nie je o čom podľa mojej mienky špekulovať, či niečo mala alebo nemala pani verejná ochrankyňa práv urobiť. Ja si myslím, že tu je princíp a ten princíp je ústavnosť a podľa toho by sme sa všetci mali správať, jak parlament, tak ostatné inštitúcie. To isté sa v zásade týka aj zabezpečenia riadneho chodu fungovania. Všetko je otázka priorít. A pokiaľ nie sú peniaze na inštitút ombudsmana, tak tým aj vláda a parlament proste vyjadruje nejakú prioritu, kde má postavené ľudské práva v prvom rade, pretože táto inštitúcia niečo reprezentuje.
A nie, nemôže čerpať eurofondy, pretože jednoducho nevykonáva konkrétne opatrenia v teréne, nezabezpečuje nejaký konkrétny výkon. Tá inštitúcia je tu nato, aby mapovala stav a dávala odporúčania, ako treba možno meniť stav vecí, vláde a parlamentu, prípadne iným inštitúciám. Čiže na to je úrad ombudsmana. Že asi najskôr si musíme nejak upratať v tých ústavných kompetenciách a potom môžme dávať takéto návrhy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne kolegom za pripomienky a ďakujem za to, že podporia odloženie rokovania, myslím si, že by to bolo na prospech veci.
Pán kolega Martvoň, verejnosť, neverejnosť a tajnosť hlasovania nie je otázka demokracie alebo nedemokracie. Obidva tieto spôsoby patria do demokracie. A každý z nich má svoje plusy a má svoje mínusy, pochopiteľne. Ale nespochybníte asi to, že verejné hlasovanie umožňuje verejnú kontrolu a proste sme v systéme, ktorý je mimoriadne uzatvorený, keď hovoríme o súdnom systéme.
Pánovi kolegovi Abrhanovi musím odpovedať otázkou, čo si myslíte o tom, keď kandidáti na sudcu Ústavného súdu, a boli tam dvaja takí, vedia, že teraz ide o ich dobré renomé, pretože stále bojujú o pozíciu sudcu Ústavného súdu, napriek tomu tú ruku zdvihnú, čiže čo asi tak je tak silnejšie ako vlastné dobré meno v súťaži o pozíciu sudcu Ústavného súdu. A to je to hrozné. A preto ja sa prikláňam k verejnej voľbe. A inak o to sa opierali aj moje výhrady voči previerkam spoľahlivosti v Súdnej rade.

Pekné popoludnie prajem. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, no tento návrh zákona, ktorým sa mení zákon o sudcoch a prísediacich a niekoľko ďalších zákonov, ktoré sa menia cez pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe, priznám sa, predstavuje návrh, z ktorého mám v tomto momente veľmi zmiešané pocity. A by som to vyjadrila, čo všetko máme v tom balíku, ktorý máme na stole, lebo máme na stole pôvodný návrh zákona, máme na stole spoločnú správu výborov s ďalšími dvadsiatimi ôsmimi pozmeňujúcimi návrhmi a teraz bol predložený ešte pozmeňujúci návrh pani poslankyne Vittekovej a predpokladám, že budú predložené ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy. Tak tento balík ale čo teraz máme na stole, sa skladá z troch podbalíkov, ak to takto viem nazvať, aj keď tie podbalíky nie sú homogénne z hľadiska obsahu, ale sú homogénne aspoň z hľadiska nejakého časového rozhrania, ako nám prišli na stôl.
Ten základ, ktorý predložili kolegovia poslanci Boris Susko, Anna Vitteková, Otto Brixi a Anton Martvoň, predstavuje vlastne základ, ktorý pripravilo ministerstvo spravodlivosti, prešiel štandardným pripomienkovým konaním na Úrade vlády. Aj v štandardnom procese mal k nám prísť. Ale keď začala téma ústavy a bolo k tomu treba spraviť vykonávací zákon, tak v zásade tieto dve témy sa spojili a ministerstvo nám nedonieslo ten návrh novely zákona, ale v zásade v spolupráci s poslancami bol tento balík, ktorý sa týka disciplinárnych konaní, niektorých otázok ďalších, ktoré bolo treba možno vyriešiť. Tak to predstavuje nejaký jeden základ, ak to mám takto nazvať. Čiže to je časť, ktorá prešla štandardným legislatívnym procesom.
Potom je tu pribalená ako keby ďalšia časť ešte v tom pôvodnom návrhu, ktorá už vyplynula z toho procesu, keď premiér Fico avizoval razantné zmeny v justícii a v rámci tých zámerov boli teda navrhnuté niektoré opatrenia, ktoré ale neprešli štandardným legislatívnym procesom, ale dostali sa do toho pôvodného návrhu poslancov Suska, Vittekovej, Brixiho a Martvoňa. To sú také, myslím, čo sa týka PN-iek a niektoré takéto veci, ktoré sú, myslím, nad rámec. Ale sú tam nad rámec toho, čo bolo v pripomienkovom konaní.
A potom tu máme ďalší balík, ktorý je súčasťou spoločnej správy, pozmeňujúcich návrhov a doplňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy. Zase vyplýva z toho, že tento zákon je zároveň vykonávacím zákonom k novele ústave. A keďže sa predpokladá, že do novely ústavy budú zakomponované previerky sudcov, tak sa zakomponováva ten výkon previerok sudcov vlastne aj do tohto návrhu zákona. A je to súčasťou spoločnej správy.
A potom musím povedať, že súčasťou spoločnej správy je ešte akoby taký ďalší balíček, nazvem to, akoby taká bokovka, ktorá nesúvisí s ničím z toho, o čom som doteraz hovorila, nebola ani v pôvodných zámeroch ministerstva spravodlivosti, nebola ani reakciou na zámer Roberta Fica čistiť justíciu, nie je ani súčasťou toho, čo potrebujeme v zákone zmeniť, aby mohli vôbec tie previerky sudcov zbehnúť. A to sú návrhy, ktoré nám kolegovia predložili na ústavnoprávnom výbore. A to sú tie návrhy, ktoré hovoria o tom, že napríklad o predsedu Najvyššieho súdu v budúcnosti by sa malo rokovať neverejne.
Čiže máme pred sebou zákon, k tomu spoločnú správu plnú pozmeňujúcich návrhov a ďalší pozmeňujúci návrh, kde časť tejto právnej úpravy prešla nejakým štandardným legislatívnym procesom a tomu zodpovedajúcou diskusiou, časť súvisí s novelou ústavy. A časť sú tu nejaké riešenia, s ktorými, mám pocit, väčšina tejto snemovne nesúvisí. Nesúvisia s ústavou. Neboli pôvodne plánované. Ale, hold, Sobrance asi zamávali, tak treba niektoré rokovania Súdnej rady spraviť neverejnými.
Ja chcem len týmto entrée poukázať na to, že tento návrh zákona spolu so spoločnou správou je jedna neuveriteľná skladačka, plus, musím ešte k tomu povedať, skladačka, ktorá dnes nesedí s tým, čo predpokladáme, že to bude schválené touto snemovňou v novele ústavy, pretože novela ústavy, resp. pozmeňujúce návrhy k novely ústavy, ktorými sa vlastne zavádzajú tie previerky sudcov, tieto ustanovenia boli tuto v procese rozpravy menené novými pozmeňujúcimi návrhmi oproti tým pôvodným. Čiže aj tú časť tohto zákona spolu so spoločnou správou vlastne treba pozmeňujúcimi návrhmi ešte prispôsobiť novele ústavy v znení, ako ju schválime. Hovorím správne, pán predseda výboru? Potrebujeme ešte pozmeňujúci návrh, aby sme tento zákon, keď ho budeme schvaľovať, mali, teraz bez ohľadu na to, či súhlasím alebo nesúhlasím s obsahom, mali legislatívnotechnicky zladený s novelou ústavy, pretože novela ústavy v znení pozmeňujúcich návrhov napríklad hovorí o tom, že Súdna rada dáva stanoviská, tu ešte pracujeme s rozhodnutiami Súdnej rady a tak ďalej, aby nám to korelovalo. Nie som si istá, či nám to naozaj koreluje. A bolo by sa na to potrebné pozrieť. Ja si myslím, že v tejto situácii potrebujeme predsa len trošku času. A teraz to myslím naozaj v dobrom, že môžeme sa rozprávať o obsahu a ja budem rozprávať o obsahu. Ale zároveň aspoň by sme mali pozrieť na to, či nám to aspoň sedí technicky, keď už nie vecne.
Preto si dovoľujem navrhnúť a dávam návrh, aby sme rozhodli o tom, že vrátime ten návrh zákona na dopracovanie predkladateľom. To by bolo asi najčistejšie riešenie. A máme na to čas podľa mojej mienky, pretože návrh je, že novela ústavy bude účinná od 1. septembra. A bude ešte schôdza. Čiže máme čas. Ak neprejde návrh na vrátenie a dopracovanie tohto návrhu, tak navrhujem odložiť rokovanie o tomto zákone na nasledujúcu schôdzu. A to je, myslím, veľmi korektné. Vychádzam z článku 83 odložiť rokovanie. Ak sa vám bude zdať tento návrh racionálny, tak si myslím, že tú zmenu programu aj vieme schváliť alebo viete schváliť, pretože teraz naozaj pracujem s tým, že o 17.00 hodine budeme hlasovať o novele ústavy, hovorím, bude účinná 1. septembra. A aby som mala ako dlhoročná poslankyňa, bývalá ministerka spravodlivosti, právnička k tomu, a už môj podpis na zopár zákonoch bol, aspoň legislatívnotechnické čisté svedomie, tak si myslím, že rozhodnúť o tom, že to posunieme na nasledujúcu schôdzu, a teda naozaj si ľudia k tomu sadnú a bude lícovať s novelou ústavy tento návrh a budeme si tým istí, že lícuje s novelou ústavy, by bolo fajn. Čiže to sú akoby moje procedurálne návrhy. A poprosím o to, aby ste sa zamysleli nad tým, či naozaj nestoja za to.
Myslím si ale v každom prípade, že tvorba zákona spôsobom, aký som vlastne predstavila, nie je dobrá, pretože aj ten pôvodný návrh v rámci pripomienkového konania, keď ho predkladalo ministerstvo spravodlivosti, prešiel technickými úpravami rôznymi, než ho ministerstvo malo pripravené na predloženie a potom odovzdalo poslancom. Musím povedať, že množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré prišlo do výboru, ktoré teraz treba nejakým spôsobom ešte porovnať s ústavou, toto je dnes príklad legislatívneho procesu, v rámci ktorého sa produkujú nekvalitné zákony, či chceme alebo nechceme. A teraz normálne musím vzdať hold aj legislatíve Národnej rady a možno aj ministerstvu spravodlivosti, ak na tom nejakým spôsobom participujú, že proste stíhajú. Ale nech sú akíkoľvek skúsení a šikovní, nech akokoľvek sa budú snažiť, nemajú šancu v tomto tempe a chaose, ktorý sa nám podarilo vyprodukovať v snemovni, vyprodukovať text, za ktorý sa dá dať ruka do ohňa, lebo jednoducho to nevidíte z večera do rána. A ten, kto písal zákon a prešiel legislatívnym procesom, tak vie, že pri najlepšej vôli to nevidíte. Preto ja naozaj apelujem na to odloženie rokovania.
Vecne mám tiež problém so spojením týchto balíkov, tak ako boli spojené, pretože musím sa priznať, že pri tej pôvodnej predlohe, ktorá vzišla z ministerstva spravodlivosti, myslím si, o mnohom by sa dala viesť normálna vecná diskusia a na mnohom by sme sa zhodli... (Hlas v sále.) Prepáč, kolega, vyrušuješ ma. A zrejme pribudne ďalší pozmeňujúci návrh, takže tých tu bude asi viac v priebehu dnešného poobedia.
Ale musím povedať, že najmä z tých návrhov, ktoré prešli v procese tu v Národnej rade, k mnohým návrhom mám veľmi vážne výhrady. A teraz zase začnem najskôr technicky, pretože toto je už ako keby skoro taký apel.
V mnohom, aj pri častiach, ktoré boli pripravované v nadväznosti na ústavu, to znamená najmä časti previerky, sme sa rozprávali o previerkach vecne. Táto téma asi skončila. Ale vôbec sme sa nedostali k tomu, aby sme sa pozreli na to, ako v tom vykonávacom predpise, o ktorom teraz rokujeme, resp. v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú zahrnuté v spoločnej správe k týmto vykonávacím predpisom, máme vyriešené tie niektoré otázky, či vlastne nám ten zákon dáva jasné odpovede.
Poviem vám príklady, ktoré sú ale dôležité z hľadiska praktického naplnenia tohto zákona.
Dostala som otázku, či tým hlasovaním Súdnej rady, ktoré sa predpokladá pri vydávaní stanoviska o tom, či je alebo nie je sudca spôsobilý riadne vykonávať funkciu sudcu, bude sa hlasovať o kladnom stanovisku alebo o negatívnom stanovisku. Pozerám ten text a neviem jasne na to odpovedať, pretože to je rozdiel. Inými slovami, tá otázka stojí takto: Príde podklad NBÚ, o čom bude hlasovať, o akom návrhu bude hlasovať Súdna rada, bude to o tom, že sudca je spôsobilý, alebo stanovisko je, sudca je spôsobilý? Potom potrebujete desať hlasov za návrh, áno, je spôsobilý. Alebo bude to rozhodovanie, sudca je nespôsobilý? Potom potrebujete desať hlasov za nespôsobilosť. V čom je ten rozdiel? Je v tom, že pokiaľ sa hlasuje pozitívne, sudca je spôsobilý, nemusí nikto byť proti návrhu, ale môže tam niekto nebyť alebo sa zdrží hlasovania. A, skrátka, nebude tých desať hlasov, že je spôsobilý. Ale potom nevieme, aký má status, potom nám visí v lufte. A ja naozaj dnes z toho, ako sú tie pozmeňujúce návrhy v tej spoločnej správe, neviem dať jasnú odpoveď kolegom, ktorí sa ma na to pýtajú, sudcom, ktorí sa na to pýtajú, ako je to myslené, lebo tie dikcie v rôznych odsekoch sú iné a nie je mi jasné, o čom vlastne tá Súdna rada bude rozhodovať, pozitívne alebo negatívne. A je to dôležité a pri tomto type rozhodovania špeciálne dôležité. Čiže to je prvá poznámka, ktorú k tomu dávam. A to už nie je akože vecné, to už je technické riešenie, ktoré má dosah na výsledok.
Moja druhá otázka, ktorú som položila napríklad aj na výbore, a teraz už na ňu vôbec neviem odpovedať, je, čo to je, čo prijíma Súdna rada. Jasné, prijíma svoje rozhodnutia, uznesenia alebo stanoviská, tak ako to predpokladá ústava, že ich prijíma uznesením. To ja viem. Ale teraz máme v ústave, že prijíma stanovisko, prijme ho uznesením. To stanovisko má byť preskúmateľné Ústavným súdom. A teraz ja neviem, čo to je. Má to mať náležitosti správneho rozhodnutia? Viete, akože čo sa bude preskúmavať, pýtam sa, pretože viem, čo je rozhodnutie, aké má mať náležitosti, že musí mať svoje odôvodnenie, a potom poznáme procesný postup z hľadiska toho preskúmania. Ja viem, že tu máme osobitnú právnu úpravu. Ale to nie je osobitná právna úprava. Čiže aj ten Ústavný súd pri tom preskúmaní sa bude musieť k niečomu ako keby obrátiť, či je to správne konanie, občianske súdne konanie, procesný poriadok, ktorý sa použije podporne pri tom rozhodovaní Ústavného súdu. Nie je mi to jasné. Zase musím povedať, že nie je to jedno, pretože Ústavný súd sa s tým bude musieť, keď to neupravíme a nespravíme v tom jasno, nejakým spôsobom vysporiadať. A môže sa s tým pri tomto, keď v tom nebude jasno, vysporiadať aj tak, že jednoducho všetky veci vráti Súdnej rade a povie, že sú nepreskúmateľné. A potom sme akože tu dva dni strávili úplne o ničom, pretože Ústavný súd sa nebude ani meritom toho zaoberať a všetky veci skončia naspäť na Súdnej rade. A čo s tým ďalej?
A ja neviem vám teraz z večera do rána naozaj ani odpovedať na tieto otázky, ktoré som položila, pretože kladieme si ich s kolegami právnikmi, ktorí proste pozerajú tie pozmeňujúce návrhy. A len mi chrlia tieto otázky. A ja na ne neviem odpovedať. A musím povedať, že majú dosah na to, či to fungovať bude alebo to fungovať nebude, to hovorím aj pre tých, ktorí hlasovali za novelu ústavy, majú dosah na to, pretože pokiaľ tam budú takéto problémy, tak, pochopiteľne, o to viacej proste, však každý sudca, ktorý bude mať negatívne stanovisko, bude mať advokáta, už sa rozbehne procesná procedúra a tie procesy sa budú tak naťahovať. Takže apelujem aj na túto stránku právnej úpravy, ktorá tu je. Takže ja som sa snažila pomenovať proste otázky, ktoré sa núkajú na prvý pohľad človeku, tie pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, ktorými sa vykonáva novela ústavy v znení, ako sme predpokladali jej znenie, keď sme o novele ústavy rokovali na ústavnoprávnom výbore, ktoré bude ale iné, než tu bude schválené o piatej, ktoré sa proste núkajú. A preto znovu vraciam sa k tomu, že možno by bolo fajn, dobré odložiť o jeden mesiac rokovanie o tomto návrhu zákona.
A teraz ešte zásadne vecne s vecami, ktorými nemôžem súhlasiť.
To, že nesúhlasím s previerkami, som povedala pri ústave, nebudem teraz hovoriť o tom, ale o veciach , ktoré sú tu, sú absolútne nad rámec debaty, o ktorej sme pri novele ústavy debatovali a ktoré považujem vyslovene za škodlivé a zlé, škodlivé a zlé, pretože negujeme inštitúty, ktoré fungujú, majú aj protikorupčný efekt, a vlastne zjemňujeme to prostredie. Čiže ideme proti duchu novely ústavy a chceme odstrániť v rámci novely ústavy korupciu, pretože náhodné prideľovanie a verejné rokovania, to sú princípy, na ktorých stála otvorená justícia, ktorých jedným z cieľov bolo cez transparentnosť zúžiť priestor na korupciu.
Už sa o tom hovorilo, hovorilo sa aj o tom verejne, že návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy, zavádza spätne neverejné hlasovanie na Súdnej rade v personálnych otázkach. A ja musím povedať, že Sobrance nám ukázali, že verejné rokovania Súdnej rady, verejné hlasovania na Súdnej rade jednoducho majú svoj zmysel. Nie, tu naozaj nejde len o predsedu Najvyššieho súdu, pretože ten návrh je postavený oveľa, oveľa širšie, má sa neverejne hlasovať o vymenovaní a odvolaní sudcu a o vymenovaní a odvolaní predsedu Najvyššieho súdu, o vymenovaní a odvolaní podpredsedu Najvyššieho súdu, o vymenovaní a odvolaní predsedu alebo podpredsedu Súdnej rady, o voľbe kandidáta na sudcu, ktorý má pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne, o voľbu a odvolanie členov a predsedov disciplinárnych senátov a v ďalších prípadoch ustanovených týmto zákonom.
Ten ďalší prípad ustanovený týmto zákonom je to hlasovanie o tej spôsobilosti, respektíve nespôsobilosti sudcu, dávame za zatvorené dvere personálne otázky. A ja chcem naozaj veľmi pekne poprosiť všetkých členov tohto parlamentu, dajte si ten čas. Okrem toho, že zasadnutia Súdnej rady sú verejné, tak aj sa zverejňujú nahrávky zo Súdnej rady. Sú na internete Súdnej rady. Je to možno strašne dlho veľká nuda, lebo v mnohom sú technické a formálne tie rozhodnutia. Ale potom sú tam aj zaujímavé časti. Keď napríklad si napočúvate, ako rôzne prebieha hearing rôznych kandidátov na sudcov napríklad a aká diskusia sa medzi tým vedie, cez tú nahrávku nevidíte, ako sa hlasuje, ale tá diskusia vám mnohé napovie, čím je vedené potom to hlasovanie a prečo má zmysel, aby to hlasovanie bolo verejné. Dajte si ten čas. Keď pôjdete na to spätne, sú to hodiny. Ale keď rozhodujeme o tak vážnej veci, ja vás veľmi pekne prosím, nájdite si aspoň niektorí ten čas a vypočujte si niektoré tie nahrávky, kým sa dostanete k niektorým zaujímavým pasážam. Preto ja v každom prípade minimálne musím urobiť to, pán spravodajca, že bod 19 spoločnej správy navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie.
A rovnako navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie v bode 27 spoločnej správy, a teraz neviem, či sa to dá alebo nedá, body 5, 6. (Reakcia z pléna.) Tak potom musím navrhnúť vyňať bod 27 celý na osobitné hlasovanie. Prečo? Tu sa vstupuje do pravidiel náhodného prideľovania súdnych prípadov. V odôvodnení sa to odôvodňuje tým, že máme tu nejaké nálezy Ústavného súdu vo vzťahu k náhodnému prideľovaniu v konkrétnych veciach. To je pravda. Ale my môžeme k tomu pristúpiť dvojakým spôsobom, a to takým spôsobom, že budeme jednoducho požadovať od súdov, aby dodržiavali právnu úpravu náhodného prideľovania, aby potom Ústavný súd nemusel povedať, že porušili pravidlá náhodného prideľovania stanovené v zákone, a to vyžadovať sa dá jednoduchým spôsobom, proste pokiaľ to predseda nezabezpečí súdu alebo vydá opatrenie, ktoré je v rozpore s pravidlami náhodného prideľovania, no tak minister má kompetenciu odvolať takéhoto predsedu súdu, alebo máme inú cestu, ktorá bola zvolená tu kolegami poslancami za stranu SMER, a síce, že teda prispôsobíme pravidlá náhodného prideľovania tomu, aká je prax, ktorá bola vyslovená za protiústavnú v zmysle existujúcej právnej úpravy. Ale to je ustupovanie od princípu, ktorý nám zabezpečuje to. To nie je dokonalý princíp, ale zužuje priestor pre korupciu a má svoj význam v súdnictve.
Neviem, či si kolegovia uvedomujete, že napríklad v tom bode 27 (jeho bode 5) spoločnej správy je napríklad vyňaté z náhodného prideľovania komplet náhodné prideľovanie jednotlivých prípadov súdnym úradníkom cez generátor. Čiže podľa tohto keď toto schválime, tak súdnym úradníkom už sa prípady nebudú prideľovať náhodne, ale podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu, čo sa dá zabezpečiť, samozrejme, aj náhodným prideľovaním, ide o to, ako nastavíte koeficient, aby to prideľovanie bolo rovnomerné. Toto je strašne dôležité. Ja neviem, či, dámy a páni, viete v koľkých prípadoch dnes rozhodujú v prvom stupni súdni úradníci priamo zo zákona. V jednoduchých prípadoch v prvom stupni rozhoduje súdny úradník, o všetkých veciach týkajúcich sa obchodného registra, o všetkých plaťákoch napríklad a v ďalších veciach. A pritom tá tendencia do budúcnosti je, aby sa rozširoval register vecí, o ktorých budú v prvom kole rozhodovať vyšší súdni úradníci, pretože je to kvalifikácia, majú právnické vzdelanie a jednoducho je to moderný trend nezaťažovať sudcov jednoduchými, opakujúcimi sa prípadmi, nechať im priestor, aby rozhodovali v závažných veciach. Veď sa už zvažuje, že všetky exekučné veci budú robiť vyšší súdni úradníci. To nie je jedno. Čiže oni nerobia už len pomocnú silu, oni rozhodujú, podľa zákona v súlade so zákonom. Majú na to oprávnenie. A my ich tuto vynímame z toho, aby sa im prideľovali veci náhodným spôsobom. Čiže ten priestor, ktorým sa zužuje korupcia, tu rozširujeme, pretože keď je tých exekučných prípadov, pán poslanec Hlina o tom často hovorí, spústa alebo tých registrových vecí spústa, no tak čo je priestor na korupciu? Prosím ťa, vytiahni mi to spod tej kopy zospodu a daj mi to hore, však to je ten priestor pre korupciu. A preto potrebujete náhodné prideľovanie, aby proste človek nevedel, komu tie veci pripadnú. Veď to je dôležitý princíp.
A to sú dve najzásadnejšie veci, ktoré tu len tak, popri tom sa nám dostali do spoločnej správy. Ešte to nemôžem vyňať na osobitné hlasovanie, musím ten celý pozmeňujúci návrh vyňať na osobitné hlasovanie, aj keď niektoré ďalšie body by možno toho pozmeňujúceho návrhu boli normálne. Dámy a páni, toto je vážny zásah do otvorenej justície, do transparentnosti, do princípu náhodného prideľovania, čo sú nástroje antikorupčné v rámci justície. Čiže na jednej strane sa zakrývame niečím pri schvaľovaní ústavy a na druhej strane vytvárame podhubie alebo prostredie na to, aby ten priestor pre tú korupciu tu bol. Prepáčte, to je choré. Aj preto ten bianko šek pri tej ústave nemôžem podporiť.
Dámy a páni, vzhľadom na to všetko, čo som povedala, a naozaj aj vzhľadom na to, že dnes nelícuje to úplne s novelou ústavy, sú tu nevyjasnené otázky legislatívnotechnického charakteru, ktoré aj pre všetkých tých, ktorí sú zástancovia previerok, tak ako sú predložené, môžu do budúcnosti spôsobiť problémy, a vzhľadom na to, že sú tam veci, ktoré zásadne zasahujú do existujúceho prostredia, zvyšujú priestor pre korupciu a neprešli žiadnym štandardným legislatívnym procesom, pripomienkovým konaním a podobne, naozaj znovu apelujem, aby odložili sme tento zákon o mesiac, aspoň na to, aby naň bol naozaj čas.
A, samozrejme, v tejto podobe strana MOST – HÍD novelu zákona o sudcoch a prísediacich nemôže podporiť. Ďakujem pekne.

Pán predseda, práve ste sa usvedčili z absolútne nezvládnutého legislatívneho procesu. Čiže po dvoch dňoch rozpravy tu po tom, čo tu máme predložených niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa vzájomne opravujú, jeden za druhým sa vzájomne opravujú, tak na konci rozpravy treba prerušiť schôdzu, aby ešte raz zasadli minister spravodlivosti a legislatívci, aby vychytali chyby, o ktorých dnes viete. Pritom neviete o ďalších chybách. Proste je to absolútna nezodpovednosť, takýmto spôsobom pripravovať novelu ústavy. Je to obsahový problém. A zároveň je tu legislatívny problém. A ešte x otázok ani nebolo otvorených v tejto rozprave, pretože sa rozprávame len o zásadných veciach, na technické veci ešte ani v debate nedošla reč. Nemôže to fungovať. A bude to vaša zodpovednosť, lebo vy ste predkladateľ spolu s pánom poslancom Hrušovským.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som na úvod tejto rozpravy vystúpila za klub strany MOST – HÍD, kde som vyjadrila aj pozíciu strany MOST – HÍD k novele ústavy, najmä teda k tej justičnej časti tejto novely ústavy. Aj som sa pokúsila vysvetliť naše výhrady k tomu, akým spôsobom sú navrhované previerky spôsobilosti sudcov, myslím, plošné previerky spôsobilosti sudcov. Myslím, že sa tu viedla pomerne dlhá debata, najmä na tej opozičnej strane politického spektra, o tom, ako nastaviť previerky spôsobilosti. A zaznelo tu, myslím, veľa fundovaných výhrad, že tak ako sú previerky spôsobilosti, myslím, tie plošné navrhnuté, to znamená, že podklady z NBÚ získané z rôznych zdrojov, vrátane spravodajských, vyhodnocuje Súdna rada, že je to mechanizmus, ktorý je zlý, ktorý je škodlivý, ktorý môže viesť dokonca k horším výsledkom vo vzťahu, pokiaľ ide o justíciu, a že je to systém, ktorý zakonzervováva ako keby to negatívne, čo vnútri tohto uzatvoreného justičného systému funguje. A to sú tie vzájomné väzby a vzťahy, ktoré sú mnohokrát silnejšie ako samotný zákon. Preto ja dopodrobna, odznelo to tu niekoľkokrát, sa k tomu vracať nechcem. Cítila som potrebu to zopakovať.
Ale cítim potrebu povedať niečo iné, pretože po tých dvoch dňoch, čo diskutujeme o novele ústavy, priznám sa, začínam mať taký veľmi zvláštny pocit z toho aj z celej tejto diskusie, pretože diskutujeme tu predovšetkým my, opoziční poslanci, medzi sebou, občas teda niekto zo strany SMER, ale v zásade je to diskusia tu medzi opozičnými poslancami s rôznymi pohľadmi.
Zároveň z tých všetkých vystúpení vyplýva aj to, že prakticky nikto neverí, že tie plošné previerky niečo prinesú. Ako keby mnohí kolegovia tu brali nejako do úvahy akurát to, že stav je zlý, niečo treba urobiť, máme dobrý úmysel, tak niečo urobíme, no a uvidíme, aký to bude mať výsledok, a keď teda v najhoršom to nebude mať nijaký výsledok, no tak stalo sa. Ale podľa mňa to vôbec tak nie je, pretože ak miera nedôvery v justíciu je vysoká, keď teraz prijmeme niečo, čo nebude fungovať alebo nebodaj bude mať, naopak, negatívne dôsledky, tak frustráciu občanov, ktorá nastúpi o dva roky, tu potom budeme znova zažívať a bude väčšia ako je dnes, bude naozaj väčšia ako je dnes.
A zároveň tu proste badám jav, a hovoril o tom pán poslanec Lipšic, že proste tvárime sa, že vytvárame nejaký priestor a že všetko bude závisieť od zákona, a pritom vieme, že ten zákon sa bude schvaľovať osemdesiatimi tromi hlasmi a bude schválený v podobe, akú má predstavu strana SMER, a v tejto situácii vlastne my vôbec nehovoríme o tom, čo za dva roky vláda Roberta Fica v justícii urobila, či v nej robila dobré kroky alebo zlé kroky a či ten bianko šek, ktorý dávame, bude mať nejaký výsledok, a my pritom ešte aj dokonca vieme, ako vyzerá ten návrh zákona, o ktorom budeme debatovať po tejto novele ústavy, a vieme, že sú tam zlé veci, a my ten bianko šek proste ideme podpísať.
A to úplne paradoxné na tom je, že proste najväčšími diskutérmi o novele ústavy v tejto podobe v tej justičnej časti je predseda parlamentu, ktorý sa tej tejto téme nikdy nevenoval. Aj z lavíc mojich kolegov sú to ľudia, ktorí sa tej téme nikdy nevenovali.
A tu vôbec nezaznieva to podstatné, po prvé, nie je tu minister spravodlivosti, ktorý reprezentuje predstavu vlády, akú má vláda predstavu, ako chce meniť justíciu. To je po prvé.
V programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala, že donesie koncepciu stabilizácie a modernizácie justície. A do dnešného dňa z toho nie je nič na stole. Mali sme tu niekde pred rokom a pol nejakú správu o stave justície, kde sa tiež vláda zaviazala, že prinesie teda, ako chce riešiť justíciu, koncepčný materiál. A nič z toho nie je. Zato my tu debatujeme o niečom, čo voláme reforma justície alebo začiatok zmien justície. A je to novela ústavy. Predkladá to predseda parlamentu bez toho, aby sme mali predstavu, čo teda vláda zamýšľa s justíciou.
Dva roky tu sledujeme, ako sa nič nedeje, nedeje sa nič v elektronizácii justície napriek tomu, že vláda sa k tomu zaviazala, všetky projekty meškajú. A ja o tom nehovorím nadarmo. Ja o tom hovorím jednoducho preto, že vieme, že elektronizácia justície má za cieľ v konečnom dôsledku zrýchliť súdne konania. A treba s tým začať čo najskôr, pretože jedným žriedlom korupcie alebo priestor pre korupciu v justícii sú práve dlhotrvajúce súdne konania. Čiže mali by sme to jadro, niekde tú príčinu sa snažiť odstraňovať. Nerobíme v tom smere nič. A ani netlačíme nejako veľmi ako táto snemovňa na ministra Boreca. Ja mám naozaj niekedy pocit s mojimi interpeláciami na túto tému, že to naozaj nikoho iného nezaujíma, ale už len mňa.
Netlačíme na ministra spravodlivosti, aby teda konečne doniesol tie procesné predpisy, aby konečne doniesol napríklad tú procesnú novelu Exekučného zákona, ktorú nám sľuboval, keď sme tu riešili len statusové otázky napríklad exekútorov, ktorá by mala vyriešiť aj čiastočne problém spotrebiteľských sporov, ale aj zároveň problém vymožiteľnosti práva, pretože aj v exekučných konaniach tam, kde ich potrebujeme, sa musí konať, pretože inak tí podnikatelia sa nikdy k tým svojim peniazom nedostanú, nie, netlačíme na ministra spravodlivosti. Niekedy to sľúbil, ešte stále to tu nie je.
O chvíľu, keď sa naozaj spustí proces reštrukturalizácie napríklad Doprastavu, budeme mať naraz v priamom prenose pred sebou stovky, možno tisícky subdodávateľov s malými pohľadávkami, o ktorých nevieme, ako v tej reštrukturalizácii vlastne dopadnú, či niekedy svoje peniaze uvidia. Vieme, že na to treba novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Netlačíme na ministra spravodlivosti, aby niečo urobil.
To sú konkrétne kroky, ktoré dnes sa dajú a majú robiť v prospech zrýchlenia súdnych konaní, v prospech toho, aby sa aj tí podnikatelia dostali k svojim peniazom. A ja to nehovorím márne, pretože celú dobu tu hovoríme o očiste justície od skorumpovaných sudcov. Vždy sú dve cesty boja proti korupcii. Z nich je jedna tá, že sa odstraňuje priestor pre korupciu, a druhá tá, že sa trestajú tí, ktorí sú skorumpovaní.
A s tým zužovaním priestoru pre korupciu proste ministerstvo nič nerobí, nič nám nepredkladá a my netlačíme na vládu SMER-u, aby teda niečo robila, aby tej korupcii v justícii bolo menej, keď sme o tom presvedčení.
Ale netlačíme ani na fungovanie iných štandardných mechanizmov, lebo keď hovoríme o skorumpovanej justícii, tak asi hovoríme na základe niečoho. Tak spýtali sme sa ministra spravodlivosti, v koľkých prípadoch disponuje informáciami, napríklad spravodajskými, že naozaj sú indície, že tu máme korupciu. Však ja nechcem, aby povedal tajné informácie. Mne stačí, aby mi povedal, o akom počte sudcov máte tieto indície. Máme to číslo, keď ideme preverovať všetkých? To číslo nemáme. Spýtali sme sa ministra vnútra na políciu, aby teda v trestnoprávnej rovine sa riešili niektoré prípady? Nespýtali sme sa na to ministra vnútra.
Inými slovami, chcem povedať, že tá debata sa tu vedie na nejakú tému, ktorá je nespochybniteľne dôležitá, a výsledok tej debaty bude jedna právna úprava, ktorá nepomôže, ale možno zhorší situáciu, pretože veľmi posilníte vnútrovzťahové mechanizmy, ktoré fungujú v rámci justície. Môže teda situáciu zhoršiť, nie zlepšiť.
A zároveň to vôbec nie je debata medzi opozíciou, vládou a stranou SMER, čo teda chce urobiť v tomto smere tam, kde môže a má vo vzťahu k justícii, a čo urobila za tie dva roky vo vzťahu k justícii v rámci vlastnej zodpovednosti či už na úrovni zákona alebo konkrétnych opatrení, pretože, žiaľ, musím povedať, odpoveď je nič.
Takže ten výsledok pre mňa je veľmi zle pozerateľný. Ja sa veľmi vážne obávam, že v rámci tejto debaty, ktorú tu vedieme na tému novely ústavy v tej časti justícia, tak začínam si pripadať ako v nejakom virtuálnom svete, odtrhnutom absolútne od reality.
Ja proste môžem v tejto chvíli povedať, že som možno rada, že to, čo sme si tu hovorili predvčerom, včera, dnes, až tak ľudia nesledujú, pretože by boli inak pomerne zhrození podľa mojej mienky, musím to takto povedať, pretože naozaj je to odtrhnuté od reality, pretože v realite by to bolo vtedy, keby sme tlačili na tých, ktorí sú zodpovední, aby robili to, čo majú robiť, veľmi konkrétne opatrenia, aby sa tá situácia v justícii zlepšila a zúžil sa priestor pre korupciu a nerobili sme tu kompromisy v tejto časti novely ústavy, ktoré nič nevyriešia, ale môžu zhoršiť stav. Ja si to dovolím aj politicky okomentovať, pretože keď sa tá frustrácia bude prehlbovať, aj v dôsledku toho, že naše opatrenia teda neprinesú ale vôbec, ale vôbec nič na zlepšenie stavu, no tak potom sa môžeme hrať na štandardné, neštandardné strany, ale ten volič nám to zráta. Takže toto má odbornú dimenziu, toto má politickú dimenziu a musím povedať, že aj vo mne rastie pocit frustrácie aj z toho, že tento virtuálny svet tejto dvojdňovej rozpravy je tak odtrhnutý od reality.
Dámy a páni, som presvedčená, že na tejto novele ústavy ani politické body tí, ktorí to podporia, si nevytlčiete a ten výsledok bude v lepšom prípade žiadny, v horšom prípade zlý. Ďakujem pekne.