Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia musím povedať, že tu sa človek tak prekvapujúco už dostáva na rad, takže priznávam, že strácam prehľad o poradí a zaradení jednotlivých zákonov. Ale v poriadku.
Predložila som novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda predložila som ju pôvodne pred dvomi mesiacmi a keďže bola zaradená na koniec predchádzajúcej schôdze, tak už aj sama som navrhla presunutie na túto schôdzu, pretože to, čo som pôvodne mala v úmysle, to znamená, aby sa možno predbehli určité procesy v jednej konkrétnej reštrukturalizácii, už aj tak nebolo možné stihnúť.
V každom prípade tento zákon podľa mojej mienky má zmysel, stratila som vieru, že rozumné riešenia budú podporené, ale v každom prípade podľa mňa má zmysel minimálne začať rozprávať na tému reštrukturalizácií na Slovensku a konkrétne na tému postavenia slabších veriteľov v reštrukturalizáciách.
Čo považujem, koho ja považujem za slabších veriteľov v rámci reštrukturalizácií? Považujem tých, ktorí nie sú inštitucionálnymi veriteľmi, nemajú zabezpečené svoje pohľadávky. To sú proste tí dodávatelia, ktorí dodali službu, mnohokrát živnostníci, dlžník je im dlžný 2-, 3-, 5-, 7-tisíc eur. Pre týchto živnostníkov to predstavuje živobytie, pretože mnohí z týchto živnostníkov sa ocitajú v pozícii veriteľa v reštrukturalizácii ako živnostníci len preto, že proste pod dojmom pracovnoprávnej úpravy nie sú zamestnancami, aj keď vlastne vykonávajú činnosť ako zamestnanci.
No, impulz pre túto novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii pre mňa je alebo bola prebiehajúca reštrukturalizácia podniku Doprastav. Dnes je ticho, bolo, chvíľu sa hovorilo o Doprastave, dnes je ticho o Doprastave, ale ešte sa bude hovoriť o Doprastave, pretože teraz sme v štádiu, že máme povolenú reštrukturalizáciu, prebiehajú fázy prihlasovania pohľadávok, popierania pohľadávok, v nejakej fáze sa to všetko spíše a začne sa vyjednávať a následne hlasovať o reštrukturalizačnom pláne, ktorý v konečnom dôsledku, ak ho súd schváli, záväzne určí, v akej výške budú jednotliví veritelia uspokojení. V rámci reštrukturalizácie sa vyjednáva s dlžníkom, inú pozíciu majú banky, inú pozíciu majú, mali veritelia. Nie právne inú pozíciu, ale jednoducho z hľadiska sily, vyjednávacej pozície.
Máme skúsenosti z minulosti z reštrukturalizácie, že mnohokrát sú práve malí veritelia alebo niektorí veritelia so svojimi pohľadávkami popretí, musia sa teda svojho práva domáhať. Medzičasom sa vyjedná reštrukturalizačný plán, ich síce, ich nároky ostávajú zachované, ale vo výške, ktorá je priznaná všetkým ostatným veriteľom. Inými slovami, nemôžu zabojovať o svoju pohľadávku v rámci reštrukturalizácie a keď sme v reštrukturalizácii typu Doprastav, to sa môže týkať stoviek, tisícov subdodávateľov, ktorí možno nebudú môcť zabojovať o svoje peniaze v rámci reštrukturalizácií a o to, aby boli férovo uspokojené ich pohľadávky.
Preto vlastne navrhujem niečo, čo je veľmi jednoduché, aby v rámci reštrukturalizácií samotný fakt, že správca poprie pohľadávku veriteľa, neznamenalo automaticky, že tento prichádza o hlasovacie práva, ale aby musel tú pohľadávku správca posúdiť zo všetkých hľadísk a rozhodnúť o tom, či prizná alebo neprizná hlasovacie práva tomu popretému veriteľovi. Pokiaľ by poprel neprávom, znášal by zodpovednosť voči tomu veriteľovi, ktorému poprel pohľadávku neprávom. V tom je podstata tejto novely. Je to malá novela.
Ja som si vedomá toho, že momentálne, medzičasom je v medzirezortnom pripomienkovom konaní novela Obchodného zákonníka, ktorého súčasťou je aj novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, že aj ministerstvo spravodlivosti sa snaží na túto tému nejakým spôsobom nadviazať a nejakým spôsobom ju spracovať, ale ja musím povedať, že tak ako vždy alebo poslednú dobu je snáď pravidlom, všetky riešenia prichádzajú možno v takej veľmi opatrnej podobe a keď, tak veľmi neskoro. Pretože faktom je, že konkrétne pokiaľ ide o prípad reštrukturalizácie Doprastavu, tak tam to už bude dávno skončené konanie, kým príde, kým sa budeme tu zaoberať ministerským návrhom, resp. kým ten nadobudne účinnosť. A musím povedať, že tá téma vypukla ešte minulý rok a všetci sme vedeli, že tento problém bude na stole. Fakt, že dnes je ticho, nič to neznamená. Ja myslím, že o Doprastave budeme znovu počuť, keď si tí živnostníci a subdodávatelia proste jednoducho pozrú schválený reštrukturalizačný plán a zistia, čo dostanú na ruku, ak to tak mám povedať, tak potom budeme zase o Doprastave počuť.
A ja by som bola veľmi rada, keby s plnou vážnosťou sme sa venovali právnej úprave, ktorá môže dať aspoň do ruky tú možnosť alebo právo, aby za každých okolností títo subdodávatelia mohli bojovať za svoje práva, pretože ich keď je veľa, tak proste aj tí inštitucionálni veritelia, oni potom, ja viem, že je to zložité, to vyjednávanie, ale proste keď tí inštitucionálni veritelia dajú solídnu ponuku, tak oni sa nebudú biť, ale ide o to, aby dostali solídnu ponuku aspoň, ale na to musia mať tú silu, ktorú im dávajú hlasovacie práva, a o tom je táto novela.
Nadväzuje to tematicky možno na to, čo kolegovia z KDH predkladajú ako zákon samotný, pretože sa to týka vo veľkom práve možno aj štátnych, teda veľkých zákazok, ktoré cez verejné obstarávanie dostali niektoré veľké firmy, Doprastav je toho príkladom, ale toto je, samozrejme, šité na všetky prípady reštrukturalizácie firiem, kde je veľa malých subdodávateľov. Takže zvážte, prosím, podporu. Myslím si, že, myslím si, že aj pri reštrukturalizáciách a konkurzoch podnikov by sme mali podržať slabších, je to dôležité, a preto som predložila tento návrh.
Ďakujem pekne.
