Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj ja to budem teraz stále opakovať, vážení členovia najvyššieho zákonodarného zboru. Ja som v tejto rozprave už vystúpila, ale chcem ešte raz, pretože potrebujem si objasniť niektoré veci. Ja som si včera večer aj dnes ráno opakovane prečítala aj časti návrhu zákona, aj pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený, a ja si chcem uzrejmiť, že či niektorým veciam...
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj ja to budem teraz stále opakovať, vážení členovia najvyššieho zákonodarného zboru. Ja som v tejto rozprave už vystúpila, ale chcem ešte raz, pretože potrebujem si objasniť niektoré veci. Ja som si včera večer aj dnes ráno opakovane prečítala aj časti návrhu zákona, aj pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený, a ja si chcem uzrejmiť, že či niektorým veciam naozaj dobre rozumiem.
Vychádzam a vychádzam z toho, že predpokladám, že môj návrh, aby sme sa s tým pozmeňovákom vrátili do ústavnoprávneho výboru a sme si ho rozobrali, nebude akceptovaný, tak ja si dovolím položiť niektoré otázky alebo sa pýtať, že či niektoré veci dobre chápem. A možno aj, možno aj okomentujem niektoré, niektoré ustanovenia tohto návrhu zákona, respektíve pozmeňovacieho návrhu, pričom sa budem venovať predovšetkým nie celému Obchodnému zákonníku, proste čas ukáže a budeme mať čas sa vracať podľa mňa ešte k tým ustanoveniam, ktoré budú účinné od pol roku 2015 a od 1. januára 2016, ja myslím, že teraz naozaj treba sa koncentrovať na tie reštrukturalizácie.
Snáď najskôr, než prídem k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, musím aj ja, aj keď moji predrečníci to povedali, vrátiť sa k článku, ktorý novelizuje tú právnu úpravu osobitného odvodu. Musím, aj keď to tu dvakrát odznelo, ja to musím tretíkrát povedať, pretože to je dôležité, a chcem, aby si aj kolegovia uvedomili, aký vážny je to zásah.
Čo robíme? Robíme to, že pôvodný návrh, ktorý prišiel do parlamentu, povedal, že štátne aktíva, ktoré sa vytvárajú z osobitného odvodu bánk, možno okrem účelového použitia na prekonanie krízy bánk a likvidity garančného fondu použiť aj na vklad, respektíve posilnenie vlastných zdrojov právnických osôb na účel podpory podnikateľského prostredia. Ja viem, že v kontexte tejto operácie, ktorej sa to má týkať, Váhostav, to znelo možno mierne ironicky, ale aspoň tu bol zadefinovaný nejaký účel. Široko, s možným veľmi širokým výkladom, ale aspoň nejaký účel. To, čo robíme dnes, hovoríme len to, že tieto štátne aktíva sa môžu použiť aj na posilnenie vlastných zdrojov v 100-percentnej štátnej organizácii. V poriadku, ale s tým, že ktorá to bude, spôsob použitia a účel použitia povie vláda nariadením. Dvakrát to tu padlo, musím to povedať tretíkrát.
Tento parlament sa vzdáva kontroly nad pol miliardou eur štátnych aktív, dámy a páni. Pán minister financií povedal, že dnes máme vyzbieraných zhruba pol miliardy. Dobre si pamätám to číslo? Tento parlament sa vzdáva kontroly nad pol miliardou štátnych aktív a s dôverou zveruje tieto štátne aktíva vláde Slovenskej republiky. A môžu byť použité na akýkoľvek účel. Vláda v nariadení povie, čisto teoreticky, celá pol miliarda na úplne iný účel, ako je prekonanie krízy bánk. Je to všeobecná právna úprava, ktorú tento najvyšší zákonodarný zbor prijme, čiže kým nepríde iný najvyšší zákonodarný zbor a nezmení túto právnu úpravu, tak táto alebo akákoľvek iná vláda má dnes podľa vyjadrení ministra financií po nadobudnutí účinnosti tejto právnej úpravy možnosť disponovať s 500 miliardou (pozn. red.: správne má byť – "pol miliardou") štátnych aktív. Cítim potrebu to tu povedať, aj keď to už odznelo.
A teraz k právnej úprave reštrukturalizácií. Toto nebude súvislý prejav, pretože chcem hovoriť k jednotlivým paragrafom a naozaj, naozaj sa možno pýtať. Dvomi bodmi sa dotknem ustanovení, ktoré sa netýkajú prebiehajúcich reštrukturalizácií, a mám otázku.
V návrhu vládneho, teda v tom pôvodnom návrhu vládneho zákona sa v bode 4 v čl. 8, to znamená, v zákone o konkurze a reštrukturalizácií oproti dnešnému stavu znižuje sankcia pre oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre niektoré typy obchodných spoločností. Pretože dnešný právny stav je nastavený na to, že pokiaľ ten, kto má dať návrh na vyhlásenie konkurzu, tak neurobí včas, ten niekto to sú štatutárne orgány, prípadne likvidátor alebo štatutárne orgány, likvidátor, dlžník ako taký, ale za nich konajúce osoby. Dnes je to nastavené tak, ak si dobre pamätám, nemám zákon pred sebou, na dvojnásobnú výšku základného imania danej obchodnej spoločnosti, maximálne však dvojnásobok minimálnej hodnoty základného imania stanoveného zákonom, čo je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným nejaké číslo a v prípade akciovej spoločnosti 25-tisíc, dnes, krát dva. Táto nová právna úprava znižuje túto sankciu, ale paušalizuje ju, za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, na polovicu základného imania akciovej spoločnosti, ak to dobre čítam. Čo znamená isté zvýšenie pre eseročky, ale z môjho pohľadu absolútne neodôvodnené zníženie pre akciové spoločnosti.
Inými slovami, ak trpíme tým, že sanujeme obchodné spoločnosti neskoro, tak nevidím dôvod, aby sme šetrili tých, ktorí tieto povinnosti za tieto spoločnosti neplnia. Ešte stále sa bojíme odkryť ten firemný závoj a začať sa rozprávať aj o ručení spoločníkov, majoritných spoločníkov pre prípad neriešenia situácie úpadku vo forme osobného ručenia, ale máme v nejakej forme zadefinovanú zodpovednosť tých, ktorí vedú tú spoločnosť, to znamená štatutárne orgány. Niečo máme v Obchodnom zákonníku, sa dopĺňa, a niečo máme práve v podobe tohto ustanovenia v zákone o konkurze a meníme to v zásade tretíkrát v poradí. Mňa by zaujímala otázka, prečo pre eseročky možno zvýšenie, prečo pre akciové spoločnosti zníženie? Či niečo ukázala prax. Ale nevidím dôvod. Zaujíma ma to, pretože má to súvis s tým, s čím sa dlhé roky boríme.
Druhá poznámka, evidujem, že podmienkou na schválenie reštrukturalizačného plánu do budúcnosti bude musieť byť to, že ten reštrukturalizačný plán zahrnie aj buď že vlastník alebo nejaká tretia osoba dá nové vlastné zdroje do spoločnosti, alebo že ten reštrukturalizačný plán bude zakomponovávať konverziu pohľadávky na akcie. Čiže to, o čom tu celú dobu hovoríme. Toto ale bude platiť do budúcnosti. Toto už neplatí ako obligatórna podmienka pre Váhostav. Ja som rada, že do budúcnosti to platiť bude. Visí pre mňa ale otáznik, keď sa aj pre prebiehajúce reštrukturalizácie otvára možnosť doplniť reštrukturalizačný plán, prečo sa nevyvíja tlak aj na Váhostav aby tú podmienku, s ktorou budeme do budúcna pracovať ako štandardom, nenaplniť aj pri reštrukturalizácii Váhostavu? Jasné, že to závisí od toho, že či pán Široký bude súhlasiť, alebo nie.
A teraz, teraz k dvom otázkam, a síce k téme zabezpečení verzus nezabezpečení veritelia, a potom sa vrátim ešte k téme správcu.
Rozhodli ste sa, že nechcete ísť do toho, aby ste do právnej úpravy zakomponovali minimálnu výšku splatenia nezabezpečených pohľadávok ako podmienku schválenia plánu. Podľa mojej mienky je to škoda. A mohli by sme sa rozprávať, čo je tá optimálna výška. Je to škoda preto, pretože jediné, čo je naozaj záväzné, čo vyjde z reštrukturalizácie, je reštrukturalizačný plán. Namiesto toho máme konštrukt paragrafu 155a a na to nadväzujúcich ustanovení, ktoré zároveň sa menia v tom pozmeňovacom návrhu, pretože ten § 155a sa navrhuje riešiť inak. Ja sa omlúvam pre všetkých, toto som chcela si riešiť na ústavnoprávnom výbore, len nemám šancu, tak budem čakať odpoveď.
Aby ste rozumeli, 155a je ten paragraf, o ktorý sa opiera aj vláda, keď hovorí, že veritelia, nezabezpečení veritelia z budúcich ziskov reštrukturalizovaných spoločností dostanú alebo môžu dostať vyplatených až 100 % ich pohľadávok. To je vlastne, opiera sa vlastne o § 155a a nasledujúce na to nadväzujúce ustanovenia. V tomto § 155a sa vlastne hovorí, že dlžník alebo preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, kým nie je uspokojená pohľadávka. A zároveň sa tu hovorí, že tu máme na tieto účely pôvodnú pohľadávku do výšky 50 % v polohe, že nezaniká, a vo zvyšnej časti sa má zato, že je iným majetkovým právom veriteľa byť uspokojený v rozsahu zisku alebo iných vlastných zdrojov.
Ja si normálne modelujem situácie, aby sme tomu rozumeli. Budeme mať reštrukturalizačný plán, v reštrukturalizačnom pláne, hovorme to povedzme na príklade Váhostavu, v reštrukturalizačnom pláne Váhostavu dnes majú priznané tí veritelia, nezabezpečení, 15-percentné uspokojenie pohľadávok, po tom, čo včera teda banky postili trošku žilou, tak pravdepodobne budú tam mať priznané niečo, 18 %, niečo pod 20 %, hej. Budú mať 18 percent. Ten plán je rozložený na päť rokov, čiže týchto 18 % pohľadávok podľa plánu im proste Váhostav bude každý rok posielať. Keď má 10-tisíc pohľadávku ten nezabezpečený veriteľ, tak z toho bude, ja neviem, 1800 eur mu priznané v pláne, to znamená, každý rok dostane, ja neviem, 350 eur na účet. Podľa plánu, hej, aby sme hovorili reálne. Ďalej tu hovoríme, že pán Široký si nebude môcť vyplácať zisk, kým im nedá 100 percent. Pán Moravčík povedal, že najbližších 5 rokov výnos určite nebude, čo bude potom, nevieme, to je ďaleká doba.
A moja otázka je, keď teda ten Váhostav nebude mať zisk, alebo akákoľvek iná reštrukturalizovaná firma nebude mať zisk, čo to vlastne pre mňa znamená? Znamená to pre mňa, lebo mám tu dve kategórie pohľadávok, že do tých 50 %, čiže tých, ja neviem, 32 % si budem asi môcť vymáhať od toho Váhostavu po piatich rokoch do tých 50 percent. Ale vôbec netuším, nedokážem sa v tom vyznať, že či si budem môcť vymáhať aj tých zvyšných 50 %, ktoré sú iným majetkovým právom, alebo či o to iné majetkové právo sa budem musieť najskôr obrátiť na súd so žalobou. Nevyznám sa v tom úplne jasne, respektíve moja otázka smeruje k tomu, že či to správne chápem, že do tých 50 % mám exekučný titul a môžem ísť rovno na exekúciu, po piatich rokoch, presne tak, po piatich rokoch mám do výšky 50 % exekučný titul, respektíve sa budem môcť prihlásiť v konkurze, keď by na to prišlo. Pán minister hovorí, že áno. A ten zvyšok čo? To budem žalovať? Ako? (Reakcia ministra.) Pozerala som si 159a, nie je mi úplne zrejmé ako, pretože vnímam 159a ako riešenie pre situáciu, ak spoločnosť vytvára zisk v priebehu tých piatich rokov, ale nemám v tom úplne jasno.
Ja si myslím, že, pýtam sa to naschvál, lebo si myslím, že tým živnostníkom, ktorí sa budú rozhodovať, že čo majú robiť, by v tom jasno malo byť. Ja tu vidím dokonca aj jemný potenciál pre celkom zaujímavé súdne spory, ale dobre.
A potom najmä pokiaľ ide o ten zvyšok do 100 percent. A potom je tu ešte ďalší variant, a síce, že bude ponúknuté počas plnenia reštrukturalizačného plánu, čiže počas tých piatich rokov, to je § 161a, že sa dlžník alebo preberajúca osoba dohodne s veriteľom z plánu počas plnenia plánu na vydaní akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi na účel ich výmeny za pohľadávku. Táto pohľadávka má pre tieto účely hodnotu 100 %, odpočítajúc tých 18 %, ak to zjednoduším, ale predpokladám, a to je tiež moja otázka, ten výmenný kurz, môže byť iný. Čiže nemusí byť 100 %, hej? Dobre. Považujem za dôležité sama pre seba sa v tom zorientovať, pretože dostávam otázky.
Chcem tým povedať možno aj toľko, že tá právna úprava obsahuje právne konštrukty, ktoré nie sú úplne typické, a dostávame sa, dostávame sa do vlastne situácie, kedy prestáva platiť nejaké to čisté riešenie, že to, čo je priznané v pláne, tak to platí, to je záväzné, to musí dlžník vyplatiť, a všetky ostatné, všetky ostatné záväzky zanikajú.
Ja opakujem, ja som bola prívrženec a stále som prívrženec toho, aby časti, alebo minimálna výška splatenia nezabezpečených pohľadávok musela byť stanovená zákonom a teda musela byť garantovaná plánom, ale som zároveň rada aj pre riešenie, že vieme, čo sa stane, a keď bude splnený reštrukturalizačný plán, že s akým čistým stolom ide vlastne ten reštrukturalizovaný podnik do svojej budúcnosti. Myslím si, že to je dôležité aj pre nich, pretože pri dnešnom nastavení mám pocit, že sú motivovaní tí dlžníci hľadať iné cesty po reštrukturalizácii a nie cestu priznávania zisku. Rovno to opakujem preto, že keď začnú priznávať zisk, tak majú riziko, že musia platiť ďalej. Čiže to prostredie, ako sa nastavuje, nie je veľmi motivačné pre čistotu toho prostredia do budúcnosti pre majiteľov firiem reštrukturalizovaných podnikov. Navyše majú tam dve kategórie pohľadávok, ktoré si tí veritelia môžu po splnení reštrukturalizačného plánu voči ním uplatňovať, keď to mám zjednodušiť Nepovažujem to za šťastné.
K téme, odbočím, a poviem niečo k téme zabezpečení verzus nezabezpečení veritelia. A poviem to preto, pretože som bola v tejto rozprave za posledný týždeň niekoľkokrát citovaná kolegami aj zo strany SMER, čo za hrozné sme to urobili v tom zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Tak raz pre vždy chcem vysvetliť, že celý zákon o konkurze a reštrukturalizácii je postavený na tom, že garantuje zabezpečeným veriteľom uspokojenie do úrovne ich zabezpečenia. Do úrovne ich zabezpečenia. Žiadne 100 %, tieto mýty neplatia. Ale preferuje alebo bonifikuje to, že keď je niekto obozretný a zabezpečí si svoju pohľadávku, tak do úrovne zabezpečenia má garantované aj v konkurze, aj v reštrukturalizácii svoje uspokojenie. Keď má blbé zabezpečenie na 26 %, viď Slovenská sporiteľňa, tak ten zákon jej garantuje 26 percent. Keď do úrovne 100 %, tak má garantované 100 percent.
A ja vám poviem, prečo to bolo v roku 2005, keď sa ten zákon schvaľoval, takýmto spôsobom nastavené. Bolo to nastavené kvôli tomu, pretože náš podnikateľský sektor je financovaný jednoducho z úverov. A to nastavenie smerovalo k tomu, aby sa znížilo riziko a premietlo sa to do zníženia úrokov. Vážení, aj sa tak stalo, že to malo normálne svoj ekonomický účel. Môžeme sa dnes rozprávať o tom, že či to banky využili, zneužili, či nie je dnes ekonomické prostredie nastavené inak, a môžeme, alebo nemôžeme na to siahnuť.
Keďže ste ma toľkokrát citovali, tak vám poviem aj to, čo sme také hrozné v roku 2001 (pozn. red.: správne má byť – "v roku 2011") pre zabezpečených veriteľov urobili, lebo tie dve zmeny, ktoré v čase boli urobené pre zabezpečených veriteľov, sa týkali len dvoch vecí. A síce, tá prvá vec, že sa im dala k dispozícii, oprávnenie, respektíve dala sa povinnosť (reakcia z pléna), 2011, dala sa povinnosť (reakcia z pléna)... Ako? 2011. Dala sa povinnosť reštrukturalizovanému subjektu, to znamená tomu dlžníkovi, aby pustil toho veriteľa, ktorý má zabezpečené svoje pohľadávky, aby ich pustil k tomu majetku, aby si ho mohol oho-dno-tiť, pretože v rámci reštrukturalizačného posudku sa mu má priznať toľko, koľko ukáže znalecký posudok na to jeho zabezpečenie. Pretože tam to nepredávame dražbou. Podnik bude ďalej fungovať. Plus môžu byť tie jednotlivé, tá štruktúra aj zabezpečených veriteľov môže byť rozdelená do viacerých skupín. Nemusia tvoriť jednu skupinu zabezpečených veriteľov, ale aj podľa jednotlivých pohľadávok môžu byť rozdelení do viacerých skupín. To je všetko. Nemôžu oni prevalcovať v zmysle zákona len tak nezabezpečených veriteľov, pretože nezabezpečení veritelia hlasujú sami. Ani nemajú právo, opakujem, na 100-percentné uspokojenie, čo je mýtus, ktorý sa tu začína šíriť, ale majú právo na uspokojenie z výšky svojho zabezpečenia.
Inak preto nemôžem akceptovať aj v prípade Váhostavu niektoré vyjadrenia, ktoré tvrdia, že pokiaľ to bude trvať o deň dlhšie, tá reštrukturalizácia, tak tie banky odmietnu Váhostavu už financovať. Ja mám nad týmto výrokom jeden obrovský otáznik. Lebo keďže vieme, že, myslím okrem Tatrabanky, ktorá svoju pohľadávku predala, ktorá mala 100-percentné zabezpečenie, ani jedna z tých bánk nemá 100-percentné zabezpečenie. Čiže každá z tých bánk by v konkurze obišla horšie ako v tejto reštrukturalizácii a navyše platí, že keď by došlo na lámanie chleba v tom konkurze, tak aj to 26-percentné zabezpečenie by v reáli asi znamenalo ešte menej. Takže aj tým bankám v tejto reštrukturalizácii podľa ide pomerne o dosť. Minimálne o renomé, lebo asi to už niekde majú v opravných položkách, ale minimálne o renomé, akým spôsobom sa o svoje pohľadávky starajú.
To len na margo. Cítila som potrebu do toho vstúpiť, aby sme sa k tomu nemuseli nijak vracať. A opakujem, všetko toto, čo som povedala, keď je to taká tragédia, tak prečo to nemeníte? Ani v novele z vlády, ani v pozmeňováku nijako sa do tohto nevstupuje. Takže to asi taká tragédia nie je. Ani do jedného, ani do druhého. Vylepšuje sa pozícia nezabezpečených veriteľov oproti zabezpečeným. Vylepšuje sa im tým, že nie je možné, aby v reštrukturalizačnom pláne boli najskôr uspokojení zabezpečení a až potom nezabezpečení. Súhlasím, je to fér, že to tam dávate. Ale aj v rámci diskusií, keď teda sme v druhom čítaní a už hovoríme o zákone, tak si myslím, že hovorme férovo.
Správca, ešte jedna téma. A tiež sa k nej vrátim kvôli tomu, pretože to bolo toľko citované, aká je to tragédia, ako je vyberaný správca. Ja neviem, či je dnes vyberaný dobre alebo zle. Po desiatich rokoch, neviem to vyhodnotiť. Viem jedno, že keď sa nastavovala právna úprava v roku 2005, tak bola nastavovaná po tom, čo predchádzajúca právna úprava zákona o konkurze a vyrovnaní, vyrovnanie sa používalo minimálne najmä v konkurze kvôli reštrukturalizácii bánk, ktorá v tom čase prebehla, výrazne posilnila pri nominácii správcu veriteľov. A viem, že to bola právna úprava, ktorá sa výrazne zneužívala a viedla až k tým niektorým škandálnym prípadom. V reštrukturalizácii máme ju nastavenú tak, že než subjekt vstúpi do reštrukturalizácie, musí byť urobený reštrukturalizačný posudok, ktorý si objedná ten dlžník, aby vôbec dokladoval súdu, že je spôsobilý reštrukturalizácie. Tak môžeme si povedať, že ten posudok má urobiť náhodne vybraný správca. Kľudne, ale neviem, že či veritelia sú v tomto štádiu tá správna adresa. A áno, môžeme si povedať, že či má potom ten správca, ktorý pokračuje v reštrukturalizačnom, ktorý spracoval ten reštrukturalizačný posudok, či má ďalej byť správcom tej reštrukturalizácie. My sme povedali v 2001, že áno, lebo je to ten človek, ktorý má ten podnik už naštudovaný, takže je, logicky, že aj kvôli nákladom, aj kvôli rýchlosti konania nech pokračuje. Možno je to zlé. Fajn, dáme tam náhodný výber. Kľudne, ja som za. Bála by som sa tam dať bez ďalšieho veriteľov, pretože prevalcovali by práve tí veľkí veritelia a nie tí drobní veritelia. Ale okej, dajme to tam, keď si myslíte.
Priznám sa, že sme sa spoliehali na dohľad, pretože správca má pomerne prísne nastavené povinnosti podľa zákona o správcoch. A spoliehali sme sa, že dohľadom sa to dá ustáť. Ak máte pocit, že nie, dajme tam náhodný výber pre výber správcu. Nech sa páči. Podotýkam ale, po tom, čo ste tu týždeň hovorili, aká to je tragédia, tak dnešná právna úprava správcu, nemeníte, spôsob výberu reštrukturalizačného správcu. Nemeníte ho. Jedine, čo tu viem si prečítať v tom pozmeňujúcom návrhu, je to, že aj počas reštrukturalizácie sa správca môže vzdať aj z ľubovoľných iných dôvodov, než tie, ktoré sú dnes predpísané v právnej úprave. A keď sa teda správca vzdá, tak toho ďalšieho súd ustanoví náhodným výberom. Neviem. Tak potom by som povedala, tak dajme ten náhodný výber na začiatok, nie až keď sa správca vzdá, ktorý sa aj teda nemusí vôbec vzdať. Takže trošku v tejto časti mi pripadá, priznám sa, tá právna úprava trošičku nezmyselná. A chýba mi tu niečo z toho, čo ste vlastne celú dobu hovorili, že treba zmeniť. Aj v jednej oblasti, aj v druhej oblasti.
Ja sa veľmi ospravedlňujem, na začiatku môjho vystúpenia som bola pre väčšinu prítomných a väčšinu na balkóne asi absolútne nezrozumiteľná. Bola som absolútne nezrozumiteľná, kladúc otázky vo vzťahu k dikcii zákona, ako to vlastne tie pohľadávky, ako to vlastne s tými pohľadávkami, ktoré zostanú veriteľom po uspokojení časti pohľadávok z reštrukturalizačného plánu, bude. Mala som tie otázky, pretože mám pochybnosti, že či ten zákon dobre čítam. A rada by som naozaj jasné právne vysvetlenie, v akej pozícii je ten veriteľ, ktorý po splnení reštrukturalizačného plánu, v akej pozícii to ešte vnímam, v akej pozícii je, v tom mám jasno, v akej pozícii je do tej výšky 50 % pôvodnej pohľadávky, ale nemám jasno v tom, v akej pozícii je v tej výške od 50 do 100 svojej zistenej pohľadávky, ale v rámci reštrukturalizačného plánu neuspokojenej pohľadávky.
Aj keď sú to možno otázky, ktoré sa javia ako nezmyselné, pretože pravdepodobne na uspokojenie tých častí pohľadávok v máloktorom reštrukturalizovanom podniku niekedy dôjde, ale má to zmysel pre nastavovanie prostredia, pre to, ako sa tí reštrukturalizovaní dlžníci budú do budúcnosti správať, keď sme im už umožnili prežiť. To sú moje otázky. Opakujem, chcela som ich položiť na ústavnoprávnom výbore. Tam by asi bola lepšia pôda na to. Nemám ten priestor, tak ich kladiem tu, a verím, a teraz neviem, koho sa to vlastne pýtam, či sa to pýtam pána ministra, alebo či sa to pýtam kolegov, ktorí predložili pozmeňujúci návrh.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis