Videokanál poslanca

Pán kolega Kaník, ja iba krátko k tej výnosnosti druhého piliera, ktorej ste sa venovali. A nečudujem sa, že ste sa jej venovali takto silne, pretože to je naozaj trapas. To je naozaj trapas, tá výnosnosť. Pretože to, že ten systém a ten, dôchodková reforma vaša je nespravodlivá, a že z nej bohatí bohatnú, chudobní chudobnejú, to je jasné. To, že je nehospodárna a že je to... (Smiech v sále.) To, že je nehospodárna, a to, to, že ide veľa zdrojov na reklamu a tak ďalej, že administratívne sa to neopláca, to je tak isto jasné.
To, že to nie je štandardné vo svete, a vo vyspelom svete a vo vyspelej Európe, to je tak isto jasné. Tam by som len podotkol, že som si schválne pozrel tie štáty, ktoré to majú. Hovorili ste, tridsať štátov. Salvador, Peru, Uruguaj, Bolívia, Chile, Argentína, Kazachstan. Pán kolega, aj Borat je tam možno poistený, že? V tom Kazachstane, v druhom pilieri. Toto sú štáty, ktoré majú druhý pilier. Neštandardné. Vo vyspelom svete niečo absolútne neštandardné.
Ale bola tu predsa posledná barlička, že je tam výnosnosť pre sporiteľov. No, žiadna výnosnosť tam nie je. Vy tu hovoríte o bežcovi, ktorému useknú jednu nohu. Ale veď vy ste usekli jednu nohu štátu. Vy ste zo Sociálnej poisťovne usekli jednu nohu. A potom ste kričali, že v Sociálnej poisťovni nie je veľa peňazí. Tak ste sprivatizovali štátny majetok. Opäť ste usekli nohy štátu. A potom ste kričali, že nie sú peniaze. Že je štát zadĺžený. Že konsolidujme. Tak ďalej chcete usekávať a brať ľuďom sociálne dávky! To je váš liek. Štát treba decimovať. Toto je naozaj riešenie, páni kolegovia?! Nie. (Potlesk.) Toto nie je riešenie pre normálnu, humánnu, modernú politiku, ktorá je zaužívaná v Európskej únii.
A pán Kaník, posledná vec. Použili ste viackrát slovo "pracujúci", "bežní ľudia" a tak ďalej. Chvíľku som mal normálne pocit, že tu hovorí Kim Čong-il, ale hovoril Augusto Pinochet.
Ďakujem. (Potlesk).

Pán kolega Brocka, iba dve poznámky. Prvá sa týka toho demografického vývoja. Ja mám pocit, že vy tú tému demografického vývoja, ktorý je skutočne negatívny, zneužívate a využívate na svoju demagógiu. Pretože zobrať demografický vývoj ako izolovaný faktor nedáva zmysel. Tam sú iné faktory, ktoré môžu prispievať k tomu, aby tie dôchodky boli na nejakej úrovni, to je zamestnanosť, to je produktivita práce, to je hospodársky rast a tak ďalej. Pretože keby platila iba primitívna rovnica medzi tým, že máme menej detí a veľa starších ľudí, tak India má dnes najlepšie dôchodky a Nórsko má najnižšie. Čiže uvedomme si, že toto naozaj nemôžeme zneužívať, iba tento jeden, jednu izolovanú položku.
Druhá vec, ten ideový spor medzi zástancami solidarity a zásluhovosti je pochopiteľne legitímny. A ja osobne som zástanca viac, väčšej solidarity v rámci dôchodkového systému, ale rešpektujem, môžeme sa baviť aj o väčšej zásluhovosti. Ale na to existujú rôzne mechanizmy. Aj ten bismarckovský systém je veľmi zásluhový. Môžeme sa baviť o švédskom modeli, ktorý hovorí o virtuálnych účtoch, ale vo verejnom fonde nie je dôvod, naozaj, aby sme vytvárali súkromné, súkromný biznis pre dôchodkovské správcovské spoločnosti. Dá sa to naozaj robiť aj inteligentnejšie. Odporúčame švédsky príklad, ktorý by ste si mohli naštudovať, a skôr sa nechať inšpirovať týmto príkladom.
Ďakujem.

Pán kolega Kaník, vaša dôchodková reforma, dnes už je to úplne jasné, bol jeden obludný neoliberálny experiment, ktorý dočista zlyhal. To bolo to sociálne inžinierstvo, o ktorom vy hovoríte, sociálne inžinierstvo par excellence. Kde ho mali vo svete? V Chile za Pinocheta, za fašistu. To je úžasné! V Argentíne za Menema. To už je len úžasný vzor!
Pán kolega, tento neoliberálny experiment dočista zlyhal. Od počiatku bolo jasné, že tento experiment je maximálne nespravodlivý, pretože berie peniaze z prvého piliera tam, kde sa mali rozdeľovať solidárne aj pre chudobných ľudí, a tým chudobným berie, aby dal do druhého piliera, kde si majú šetriť na svoje bohaté a lepšie dôchodky tí bohatí ľudia.
No toto je už - vy ste hovorili slovo zlodej? - toto je zlodejina par excellence, pán kolega. Vy ste vykradli štát! To Gorila v porovnaním s týmto je len malinkým roztomilým zvieratkom. Vy ste vykradli štát, pán kolega. To nespravil nikto v celej Európe, okrem zopár postkomunistických štátov, ktoré to dnes opúšťajú. Západná Európa, pozrite sa niekedy do západnej Európy. Nikto nikdy by si takéto niečo nedovolil, navyše, bez súhlasu opozície, čo ste vtedy vy spravili.
Čiže, pán kolega Kaník, toto je len čistý biznis pre DSS-ky, čistý podvod na občanoch. Gigantický podvod historických rozmerov. Konečne toto končí! Konečne!! (Potlesk.)

Pán kolega Matovič, je milá tá vaša snaha, len naozaj tam, a to myslím uznajú aj páni liberáli zo SaS, je vážny rozdiel medzi tým, ako vnímame slobodu, vážny ideový rozdiel. Sú dva také typy slobody. Pozitívna sloboda a negatívna sloboda, aspoň podľa jedného britského liberála Isaiaha Berlina. A tá pozitívna sloboda hovorí o slobode k niečomu, o slobode k sebarealizácii. Kdežto tá negatívna sloboda, o ktorej hovoria neoliberáli, hovorí iba o slobode od niečoho, najmä od štátu. A táto sloboda väčšinou speje k slobode bohatých ľudí a chráni ich vlastnícke práva pred tým, aby ich štát zdaňoval a tak ďalej. Kdežto tá naša sloboda, pozitívna sloboda, sloboda k niečomu, sa snaží naozaj reálne dať ľuďom príležitosti, šance, aby mohli tú svoju slobodu využívať, a to sú najmä chudobní ľudia, ktorí tieto šance nemajú, aj keď formálne možno majú všetky tie slobody, ktoré im dáva ústava.
To znamená, že predpokladom slobody, pozitívnej slobody, je sociálny štát a vysoká miera progresívneho zdaňovania aj redistribúcie od bohatých k chudobným. Tam je ten zásadný rozdiel medzi socialistami a liberálmi, ktorý, žiaľ, sa nedá takýmto jednoduchým spôsobom preklenúť.
Ten zásadný spor je o tom, že my ľavičiari si naozaj nevieme predstaviť situáciu a nevieme ju morálne zdôvodniť, že niekde slobodne deti umierajú od hladu. Slobodne umierať od hladu, to sa naozaj podľa môjho názoru nedá.
Ďakujem.

Pán kolega, dovoľte mi v súvislosti s vaším, podľa mňa absurdným návrhom zacitovať slovenského ekonóma Michala Poláka a jeho článok "Deň daňovej slobody? Sviatok hlúposti, chudoby a ohrozenia.". Pán Polák sa vo svojom článku odvoláva na amerického ekonóma Paula Krugmana, ktorý odhaľuje jeden z obľúbených pravičiarskych trikov, totiž meranie slobody.
A teraz citujem: "Čuduj sa svete, úroveň slobody je štatisticky významne spojená s nižšou úrovňou vzdelania, menšou hustotou obyvateľstva, nižším HDP na obyvateľa, zvýšenou detskou úmrtnosťou, zvýšenou nehodovou úmrtnosťou, zvýšeným výskytom samovrážd, zvýšenou úmrtnosťou v súvislosti so strelnými zbraňami, zníženým priemyselným výskumom a vývojom a zvýšenou príjmovou nerovnosťou. Nuž kto by to bol povedal. Chcete veľkú mieru ekonomickej, osobnej, daňovej slobody? Vitajte na Divokom zapadákove: nevzdelanom, riedko osídlenom, chudobnom a nebezpečnom. Je skutočne len náhodou, že tento opis tak veľmi pripomína iný slávny opis toho, ako bol kedysi život osamelý, chudobný, ohavný, hrubý a krátky?" píše Michal Polák.
Pán kolega, platí, že čím viac daňovej slobody, tak ako ju definujete, tým horšia je životná úroveň. To naozaj štatisticky platí.
Porovnajte si krajiny, ako je Švédsko, s krajinami, ako sú iné rozvojové štáty, ako je Burkina Faso alebo Bangladéš, to sú asi vaše vzory.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na jednej strane som rád, že slovenská neoliberálna pravica konečne objavila význam progresivity, to je naozaj fajn, ale na druhej strane je mi trošku ľúto, že nepochopila táto naša slovenská neoliberálna pravica - a teraz nemám na mysli pána Matoviča, ale skôr predkladateľov -, nepochopila, že princíp progresivity má zmysel v rámci daní, ale nie v rámci demokracie. V rámci daní, kde ide o mzdy, kde ide o zisky, v rámci trhovej džungle naozaj má zmysel pomáhať tým slabším.
Ale v rámci demokracie ide o reprezentáciu občanov a tam tento princíp nefunguje. Politické strany totižto nie sú súkromné firmy a politika nie je podnikanie. To je to, čo mnohí SaS-kári doteraz nepochopili. Prostriedky pre politické strany sú prostriedky na udržanie zastupiteľskej demokracie. Kedysi takéto niečo nebolo treba. Bohatí Whigovia a Toryovia vo Veľkej Británii mali dosť zdrojov na to, aby si zaplatili svoje politické strany. Ale problém mali robotnícke strany, ktoré reprezentovali chudobných ľudí a nemali odkiaľ vyzbierať peniaze. Čiže princíp toho, že my máme peňazí dosť, my pravičiari naozaj nepotrebujeme ďalšie príspevky, to sa nedá aplikovať na demokraciu.
Progresivita v trhovom systéme má zmysel preto, lebo ide o hodnotu solidarity s ľuďmi - a to povedal môj predrečník veľmi správne, s ľuďmi. S ľuďmi, ktorí majú prečo vzbudzovať súcit, lebo majú zlú materiálnu situáciu. Vo mne však naozaj strany, ako je SaS, súcit nevzbudzujú. Určite nie kvôli finančnej situácii, možno kvôli iným dôvodom. Takže aplikovanie princípu solidarity na oblasť demokracie je v tomto prípade absolútnym nepochopením demokracie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Šebej, vážim si vaše argumenty, aj keď s nimi nesúhlasím, ale do veľkej miery treba povedať, že tento spor je úplne legitímny. Je to spor medzi neokonzervatívnym elitárskym - a to je odborný pojem, nie pejoratívny - vnímaním demokracie a participatívnym vnímaním demokracie. Ten spor je aj v politológii dneska veľmi aktuálny, spor medzi Giovannim Sartorim a Samuelom Huntingtonom, ktorí očividne sú vaši obľúbení autori, a medzi participatívnymi demokratmi, ako je Robert Dahl, Benjamin Barber atď.
Ja mám pocit, že vy príliš zdôrazňujete tú jednu stranu argumentácie, tú neokonzervatívnu, a uchádza vám pointa tých participatívnych argumentov. Ja si však myslím, že nemožno zužovať otázku participatívnej demokracie len na referendum. Jeden z tých argumentov, ktorý používa aj Sartori, je, a ten je naozaj namieste, že referendum znemožňuje situáciu, tzv. hru s pozitívnym súčtom, tzv. win-win situáciu. Dochádzame vždy do situácie, že buď ste za, alebo proti, a tým pádom sa stráca priestor pre kompromisy.
Preto existujú aj iné nástroje participatívnej demokracie, ktoré ale môžme diskutovať. Participatívne rozpočty, ako napríklad v Porto Alegre, participatívne stromy, dokonca v hlavnom meste Bratislava taký existuje. Existujú formy, ako je ekonomická demokracia a výrobná samospráva, v španielskom katolíckom projekte Mondragón takýto projekt existuje. Čiže existujú rôzne formy participatívnej demokracie. Ja by som naozaj tú diskusiu nezužoval iba na referendum.
Posledná poznámka. Naozaj s tým Hitlerom, to bolo preháňanie, lebo ten Hitler vyhral voľby. Zrušíme preto voľby? To sa ťažko... Tento druh argumentácie sa naozaj dá ľahko zneužiť.
Ja by som sa zasa vrátil do odbornej roviny, naozaj je tu spor medzi neokonzervatívcami a participatívnymi demokratmi a treba naozaj povedať popravde, že ľavica stála vždy na strane participácie, čiže v tomto spore naozaj nemôžem stáť na vašej strane.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som sa naozaj nechcel do tejto diskusie nejako zapájať, ale, pán kolega Kuffa, váš prejav, poviem vám to úprimne, sa mi nepáčil. Nepáčil sa mi preto, že Slovensko je sekulárne zriadenie. Slovensko je sekulárna spoločnosť. A ja naozaj vám rešpektujem to, že vy ste veriaci človek. Ja nie som veriaci človek, ja som ateista. Mám iný názor na tieto veci. A to je v poriadku. Ale vy sa snažíte vnucovať štátu vašu ideológiu, a to sa mi zdá byť neadekvátne. Ja rešpektujem manželstvo, rešpektujem lásku.
Vy tú diskusiu staviate do roviny ako keby tí, ktorí boli za liberálnejšiu úpravu, nerešpektovali manželstvo alebo lásku. Tu predsa nejde o lásku. Tu ide o to, či má byť láska pod štátnym dozorom. Kde sa to potom zastaví? Má byť aj reprodukcia pod štátnym dozorom? Budeme sa pýtať štátneho úradníka, či sa smieme reprodukovať? Ak chcete byť konzistentný, prečo nemáme žiadať aj pred vstupom do manželstva súdneho úradníka, keď na konci máme žiadať súdneho úradníka?! Čiže tam sú naozaj isté nekonzistencie, ktoré vyplývajú z vašej ideológie, ale ja ju rešpektujem, len vás upozorňujem, že už nežijeme v stredoveku, nežijeme v časoch inkvizície, už sa neupaľujú bosorky, už sme naozaj v čase modernej európskej spoločnosti a minimálne diskusia o týchto témach by mala byť na mieste.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som len rád pripomenul členom európskeho výboru, že budeme mať zasadnutie práve k spomínanému eurovalu o 19.15 hodine v zasadačke výboru. Ďakujem.