Ďakujem pekne. Najprv by som reagoval priamo na vystúpenie pána generálneho prokurátora. Chcem zopakovať to, čo som uviedol už na ústavnom, ústavnoprávnom výbore, že keď má nejaký problém, ktorý by sa dal vyriešiť nejakou legislatívou, nech sa obráti s dôverou na nás, my mu radi pomôžeme. Ale zdá sa, že nič také sa nedeje, takže sa mi, zdá, že sa mu tie problémy nejako hodia.
Podobne je to aj s tými jeho nárekmi o tom, že ako tí prokurátori niektorí nepracujú a disciplinárne konania nefungujú. Zdá sa mi, že pán generálny prokurátor má vážny problém s autoritou, a to neveští nič dobré. Si myslím, že je to tam na tej prokuratúre všelijaké.
Inak začnem trochu netradične, a to citáciou zákona, pretože cítim potrebu, že, že my musíme zasadiť toto rokovanie do nejakého rámca, aby sme vedeli, že čo vlastne tí prokurátori, prokurátori majú za povinnosti a čo majú robiť a čo nemajú robiť. Podľa zákona o prokurátoroch a čakateľoch prokuratúry a ospravedlňujem sa pánovi generálnemu prokurátorovi, samozrejme, toto je niečo, čo on z nás ovláda najlepšie, a je mi to nepríjemné, že to tu musím hovoriť, ale hovorím to pre dobro nás ostatných, aby sme si uvedomili, čo to znamená alebo by malo znamenať byť prokurátorom.
Prokurátor je povinný plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov aj ostatných všeobecných záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený. Splnenie pokynov je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením, by spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie. Je ďalej povinný chrániť verejný záujem a slúžiť verejnému záujmu, je ďalej povinný vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov, je povinný nedať sa ovplyvniť individuálnymi a čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, nepodľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov a odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti. Konať objektívne a prihliadať aj na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či sú pre strany alebo účastníkov konania prospešné alebo neprospešné. Chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody, nezvýhodňovať a nepoškodzovať strany alebo účastníkov konania pre ich pohlavie, rasu, farby pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnej, k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné pohlavie, alebo iné postavenie, prehlbovať svoju odbornú kvalifikáciu, používať pri plnení svojich služobných povinností informačné systémy a tak ďalej a tak ďalej.
A tu je zaujímavé, je povinný zdržať sa verejného vyslovovania svojich názorov na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené. Zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami prokurátora, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora na vlastný prospech alebo na prospech iného, nevykonáva činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora.
Uviedol som niektoré z týchto základných povinností prokurátora preto, lebo to bude mať trochu dosah na to, o čom budem ďalej hovoriť a o čom iste budú hovoriť aj moji kolegovia. Prezentácia správy generálneho prokurátora je jedna z mála príležitostí, kedy je možné fungovanie prokuratúry podrobiť nejakej kritike. Na tejto správe je pritom zarážajúce to alebo viac zarážajúce to, čo v nej nie je, ako to, čo v nej je. Kto sa totiž zamyslí a niečo vie o tom, musí vnímať prokuratúru a jej dodržiavanie zákonnosti na Slovensku tak, že je to vlastne na pokraji udržateľnosti. Považujem za samozrejmé, že najvyšší podiel na tomto smutnom stave našej spoločnosti má práve vedenie prokuratúry. Nihilizmus, rozpad občianskej spoločnosti, príklon časti obyvateľstva k extrémistickým názorom a politickým stranám sú zapríčinené najmä tým, že prokuratúra nechráni spravodlivosť ani dodržiavanie zákona, ale je slúžkou mafiánskej politickej garnitúry.
Včera nám v rozprave riaditeľ Slovenskej informačnej služby pripomenul, že informácie poskytované Slovenskou informačnou službou dostáva aj generálny prokurátor. Z toho je potom jasné, že ak prokuratúra nekoná vo veciach, ktoré pália spoločnosť, ktoré spoločnosť polarizujú, nerobí tak preto, že akosi nestíha alebo že o týchto problémoch nevie. Nekoná preto, lebo konať nechce a nesmie. To, čo sa eufemisticky volá zametanie pod koberec, je v skutočnosti kradnutie našej slobody, našich ideálov, nášho zmyslu života, nášho pocitu spolupatričnosti a nášho pocitu, že žijeme v spoločnosti, v ktorej chceme žiť.
Samozrejme, vedenie prokuratúry je určené a upečené z komunistického cesta, je pre nich toto akosi normálny stav a navyše takto to fungovalo posledných 25 rokov. Bolo to takto aj predtým, ale nie až tak, pretože vtedy za komunistov prokuratúra bežne nechránila bežných kriminálnikov, tak ako je tomu dnes, a prepojenie vládnucej triedy na obyčajných kriminálnikov vlastne ani neexistovalo. Čiastočne možno aj preto, že nebolo až tak moc čo ukradnúť.
Pokiaľ ide o závažné trestné činy a trestnú činnosť, ktorá naozaj trápi podstatu našej spoločnosti, je to tak, že len zriedka si niekto trúfne povedať, čo vlastne prokuratúra naozaj robí a čo sú to vlastne za kádre, že vedia veľmi presne, v čom a ako sa to deje, a klamú a klamú a klamú, že všetko je v poriadku. A, bohužiaľ, nezostáva to len pri tom.
Dôsledkom tohto stavu a skutočnosti, že prokurátori sú inteligentní ľudia, ktorí si vedia odhadnúť svoje riziko, dôsledkom je to, že nejeden z prokurátorov, a to podľa miery svojej nejakej morálnej podstaty a svojho morálneho kompasu sa buď pridávajú, alebo tolerujú trestnú činnosť. Zapájajú sa do trendu, ktorí oni sami vidia na najvyšších miestach. Nachádzajú si takpovediac svoju vlastnú zlatú baňu v rámci všadeprítomnej beztrestnosti. Uvediem už zľudovelú citáciu nebohého Ernesta Valka: "Prečo by som si kupoval advokáta, keď si môžem kúpiť sudcu?" Toto ale platí hlavne v civilnoprávnych konaniach, pretože v tých o úspešnosti korupčníka či iného kriminálnika rozhoduje súd.
Ale ako je to v trestných veciach? Tam podľa zásady, že bez žalobcu niet sudcu, s konečnou platnosťou a navždy rozhoduje o tom, či nejaké vec bude trestne stíhaná, alebo nie, len a len prokurátor. Pritom si je treba uvedomiť, že súdne konanie prebieha verejne, to znamená, že spoločnosť má aspoň akú-takú možnosť sa presvedčiť o tom, ako prebieha, a dokonca dnes už si môže aj následne pustiť zvukový záznam z jednotlivých pojednávaní. V predsúdnom konaní však, tam, kde rozhoduje len prokurátor, takáto verejná kontrola neexistuje. A teda je namieste zamyslieť sa, zamýšľať sa nad tým, či existuje niečo, čo by bránilo prokurátorom v tom, aby si svoju výlučnú právomoc využili na to, aby si robili svoj vlastný biznis.
Tu je možno vhodné uviesť nasledujúcu citáciu zo správy generálneho prokurátora, citujem: "Trestný odbor sa zameral na odstránenie zásadných pochybení v postupoch prokurátorov v trestnom konaní. Na pravidelných poradách riaditeľky trestného odboru s námestníkmi krajských prokurátorov pre trestný úsek a okresnými prokurátormi boli zovšeobecňované problémy a nedostatky, ktoré sa vyskytli v práci prokurátorov. Boli vykonané previerky na podriadených prokuratúrach, a to tak prokurátormi Generálnej prokuratúry, ako aj prokurátormi nadriadených krajských prokuratúr." A teraz: "Pri zistení závažných nedostatkov boli v niektorých prípadoch vyvodené aj disciplinárne opatrenia". Ale aké disciplinárne opatrenia to boli? Čo boli ich dôsledky, čoho sa týkali? Čo mali tieto pochybenia za následky pre obete trestných činov? To nevieme. Nikdy sa to nedozvieme, pretože činnosť prokuratúry je utajená. Pri prokurátoroch to nie je tak ako pri sudcoch, kde sú disciplinárne konania verejné a je možné si urobiť záver o ich oprávnenosti a priebehu.
Navyše zo správy predkladanej pánom generálnym prokurátorom sme sa dozvedeli jednu zaujímavú informáciu, že len veľmi malý zlomok vecí, u ktorých prokuratúra podáva obžalobu na súd, len veľmi malý zlomok vecí je súdom vrátených a obžaloba je neúspešná. Teda inými slovami, čo prokurátor na súd dá, to viac-menej súd aj odsúdi. A teda aby sme parafrázovali uvedenú citáciu o sudcoch na pomery medzi prokurátormi, povedali by sme o kupovaní si prokurátorov asi toto: "Prečo by som, prečo by som si ako súčasť gangu nenakradol na vratkách DPH, keď si môžem kúpiť prokurátora? Prečo by som sa nevyhýbal plateniu svojich dlhov tým, že rozpredám svoj majetok, keď si môžem kúpiť prokurátora? Prečo by som neparticipoval na aktivitách pedofilného gangu, keď si môžem kúpiť prokurátora? Prečo by som nekradol cez verejné obstarávania, keď si môžem kúpiť prokurátora? Prečo by som nekradol dotácie cez porušovanie predpisov na ochranu životného prostredia a ničil tým životy tisícov ľudí, keď si môžem kúpiť prokurátora? Prečo by som nekšeftoval s falošnými pohľadávkami, keď si môžem kúpiť u prokurátora dovolanie, a to aj tak, že sa jedná o dovolanie v prospech súkromnej osoby, a nie proti štátu." Samozrejme, tento príklad predpokladá aj kúpenie si toho sudcu.
Teda prečo by som nechápal, nepáchal akúkoľvek inú trestnú činnosť, keď si môžem kúpiť prokurátora? Uznávam, že takéto názory znejú veľmi nepriateľsky, až opovážlivo a sú možno hyperbolické. Treba si však uvedomiť, že terajší stav nezávislosti našich orgánov činných v trestnom konaní je presne taký, ako to naznačujú tie kauzy, ktoré celú spoločnosť zaujímajú a traumatizujú ju a ktoré nikdy neboli vyšetrené priamym podriadeným generálneho prokurátora, ktorý jediný je oprávnený podať návrh na jeho odvolanie.
Tiež si pritom položme otázku, či je to, či je tu niečo také, čo by bránilo prokuratúre a prokurátorom v tom, čo tu naznačujem. Čo by to tak asi mohlo byť, čo by im bránilo? Máme tu snáď nejaké, nejakého legitímne zvoleného generálneho prokurátora, ktorý má k tomu zodpovedajúcu autoritu, ktorý nie je nominantom politicko-mafiánskeho gangu, ktorý sa musí obávať toho, že by mohol byť trestne stíhaný, keby sa generálnym prokurátorom stal riadne zvolený a protiústavne nevymenovaný Jozef Čentéš? Máme tu snáď vedenie prokuratúry očistené od komunistických kádrov? Alebo máme také vedenie, ktoré komunistickú, tajnostkársku, povýšeneckú mentalitu založenú na tom, že bežný človek nesmie vedieť nič o tom, čo a ako sa na prokuratúre robí, lebo prokuratúra je akási mysteriózna lóža, ktorej členovia jediní smú tieto veci vedieť? Máme tu otvorené výberové konania pri prijímaní alebo povyšovaní prokurátorov? Alebo tu máme "výberové konania" hlavne pri povyšovaní, kde sa "vyberá z jedného" teda tak ako za komunistov, keď sme mali možnosť voliť z jedného. Máme tu generálneho prokurátora, ktorý ochotný sa podrobiť kritickému rozhovoru v masovokomunikačných prostriedkoch, tak ako je to bežné v riadnych demokraciách? A na záver máme tu vedenie prokuratúry, ktoré rešpektuje zákon, aspoň pokiaľ sa jedná o jeho vlastné konanie a pokiaľ sa týka jeho samotných prokurátorov?
Existuje obrovské množstvo príkladov toho, ako si prokuratúra pod súčasným vedením neplní svoju úlohu. Ako zneužíva svoj monopol na to, kto bude a kto nebude trestne stíhaný. Viacerí opoziční poslanci sú prakticky denne oslovovaní tými zúfalými ľuďmi, ktorí sú odkázaní na zvôľu policajta a hlavne prokurátora, tohto všemocného jedinca, ktorý môže všetko. Poviem tu teraz niekoľko príkladov, ktoré jasne ukazujú, na ktorej strane práva stojí naša prokurátora. Niektoré z nich sú verejne známe a o niektorých viem čosi viac, ako je bežné, čo súvisí s tým, že som poslanec alebo prípadne aj advokát. Tieto kauzy ukazujú na to, že si prokuratúry, prokuratúra plní svoju úlohu nie podľa ústavy a zákona.
Prípad prvý, krytie trestného stíhania sudcu. Podľa správy generálneho prokurátora, nie, podľa, podľa informácii poskytnutej na stránke Generálnej prokuratúry v decembri roku 2016 vydal generálny prokurátor stanovisko o tom, ako majú prokurátori riešiť povinnosť alebo situáciu, kedy Ústavný súd odoprel súhlas na trestné stíhanie sudcu podľa ústavy v znení pred účinnosťou ústavného zákona, ktorým v roku 2014 táto podmienka trestného stíhania sudcu bola zrušená.
V každej riadnej a slušnej krajine by šéf prokuratúry povedal, mne je to jedno, ak máme dosť na to, aby sme obžalovali sudcu, je našou svätou povinnosťou tak urobiť, aj keby sme riskovali, že kvôli predtým odopretému súhlasu Ústavným súdom sme ho stíhať nemohli, teraz ho jednoducho stíhať budeme, ako nám to umožňuje dnešné znenie ústavy. A nenecháme súd... A potom necháme súd rozhodnúť, kto má pravdu. Ale, samozrejme, u nás to je inak. U nás má ochrana sudcov, ktorí majú byť trestne stíhaní, prednosť. Teda nie ochrana spoločnosti pred nehodným sudcom, ale ochrana čoho, vlastnej pohodlnosti alebo dokonca nejakého konkrétneho sudcu.
Prípad druhý. Krytie smeráckych prominentov. Jedná z najznámejších káuz je tzv. piešťanské cétečko. Je to kauza, ktorá je síce staršia, ale rok 2016 je ten, v ktorom padlo rozhodnutie Generálnej prokuratúry zmeniť rozhodnutie krajskej prokuratúry v prospech obvinených. Toto na výsosť politické rozhodnutie postavené na obhajobe obvinených, ktorú by nemohol uznať žiaden súd, ak by sa táto vec pred súd dostala, je zahanbujúce. Je jasné, že práve preto musela byť vec zastavená skôr, ako sa na súd dostala. Z množstva hlúpostí, ktoré z pohľadu stanoviska prokuratúry, teda nie obhajcu, tam by to bolo v pohode, z množstva hlúpostí, ktoré z pohľadu prokuratúry boli v tomto rozhodnutí uvedené, je popretie, je snáď najväčšie, najväčšou tam, kde bolo popreté, že Slovensko je súčasťou, súčasťou jednotného európskeho trhu. Tým, že predraženie cétečka bolo zdôvodnené tak, že podstatne lacnejší prístroj predávaný v Českej republike, a tam tiež nie sú ani zďaleka najlacnejší, že ceny v Českej republike na nás neplatia.
Prípad tretí, krytie úverového podvodníka. Obchodná, obchodná spoločnosť nespláca úver garantovaný jej konateľom, konateľ vidí, že je zle, a kľudne si rozpredá svoje početné nehnuteľnosti a peniaze, ktoré za ne obdržal, zmiznú. Poškodzovanie veriteľa? Ešte to tak! Taký prokurátor Generálnej prokuratúry vám kľudne napíše s konečnom platnosťou, že úmysel prakticky nie je možné dokázať a že existuje 25 rokov starý judikát, žiaden iný odvtedy nie je, ktorý tvrdí, že ani predaj medzi rodinou nie je možné považovať za dôkaz úmyslu poškodzovať veriteľa. A to sa celé trestné vyšetrovanie zaobíde bez jediného výsluchu poškodeného. Na čo teda máme tento druh úmyselného trestného činu v Trestnom zákone?
Prípad štvrtý, krytie obchodu so znečisťovaním životného prostredia, známy prípad devastačného znečisťovania prostredia obce Vlkanová dotačnou mafiou. Prokurátor do odmietnutia sťažnosti napíše, že orgány činné v trestnom konaní nemajú odbornú schopnosť posúdiť, či došlo, alebo nedošlo k danému druhu trestnej činnosti. A načo máme túto skutkovú podstatu trestného činu v Trestnom zákone a zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb? Pritom, keď som bol takto odpálený po tom, čo si prokuratúra vybavila u vlády Fico 2 zmenu zákona, že podnet proti rozhodnutiu prokurátora o sťažnosti už nie je možný, rozhodol som sa, že urobím to, čo som mal urobiť už dávno, podal som trestné oznámenie na dotyčného policajta a prokurátora. A dostalo sa mi odpovede. Odpovede, ktorá nemá ani právny, ani logický základ. Vraj moje trestné oznámenie bolo vyhodnotené ako podnet s tým, že prokurátorka generálnej prokuratúry, div sa svete, vec postupuje krajskej prokuratúre, teda nadriadenej prokuratúre tej, ktorá moje pôvodné trestné oznámenie odpálila. Inými slovami, trestné oznámenie na policajta a prokurátora nie je možné, ak by sa títo previnili len tým, že plnili rozkaz chrániť osobu, ktorá je "náš človek".
Prípad piaty, ochrana nevysvetliteľných majetkov a aktivít niektorých prokurátorov, konkrétne prokurátorov Palovičovcov. Už dlhšiu dobu sa naťahujem s prokuratúrou ohľadom majetkového priznania prokurátora Paloviča. Generálna prokuratúra pritom použila všetky možné finty na to, aby vybavenie mojej žiadosti oddialila. Na zasadnutí ústavnoprávneho výboru mi generálny prokurátor Čižnár povedal, že mi majetkové priznanie nemôže dať v podobe, v akej ho má. Nepovedal ale prečo. Infozákon pritom nerozlišuje, ak je informácia stanovená ako tajná, nemusí byť sprístupnená, všetky ostatné sprístupnené byť musia. Dôvod je teda inde. Prokurátor Palovič má, mal vo vlastníctve byt za 409-tisíc dolárov v čase, kedy neexistoval legálny spôsob nadobudnutia takéhoto majetku.
Ďalší prípad. Pochybné postupy, ktoré prokurátor Palovič ml. mal v súvislosti s kauzou pána Filipa Rybaniča. Prokurátor Palovič mal službu práve vtedy, keď mal dozorovať výsluch pána Filipa Rybaniča po tom, čo tento bol Kaliňákovou osobnou tajnou políciou NAKA protiprávne zadržiavaný za to, že v súlade s jeho oprávnením a povinnosťami zistil prepojenie medzi vyšetrovaným daňovým podvodníkom a práve týmto istým dotyčným prokurátorom Palovičom. Na moju otázku, či bol prokurátor Palovič disciplinárne stíhaný za zjavné porušenie povinnosti nekonať v prípade, kde je zaujatý, som od pána generálneho prokurátora nedostal odpoveď. Pán generálny prokurátor hovorí, že, že klamem, ale ja si naozaj nepamätám, že by som dostal odpoveď na to, že či bol prokurátor Palovič ml. disciplinárne alebo inak stíhaný za to, že konal vo veci, kde zjavne bol zaujatý, pretože to podozrenie z trestnej činnosti spadalo i naňho. Preto sa pýtam, aká je to tá moc, ktorú majú prokurátori Palovičovci nad generálnym prokurátorom, že ich tento takto strašne chráni.
Záverom ešte poviem len to, že toto všetko sú len symptómy toho, akú naša prokuratúra naozaj plní funkciu. Som si istý, že mnohí naši občania majú iné príbehy a mnohé z nich sú veľmi smutné. To preto, že naša prokuratúra nepracuje pre slušného človeka, ale pre toho, kto sa označuje ako "náš človek".
Ale ešte úplne na záver zopár čísel. Súčasťou správy generálneho prokurátora je štatistická ročenka. Nahliadnutím do nej zistíme niektoré zaujímavosti. Takéto sú výsledky tejto prokuratúry za rok 2016, pokiaľ ide o jednotlivé trestné činy.
Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži § 250 - stíhaní 2, obžalovaný 1, odsúdený 1. A to, podotýkam, pripomeniem, že odsúdený, mne je to jedno, ja som tu takpovediac zákazník. Prokuratúra nech dosiahne odsúdenie, nech sa snaží. Keď nevedia dosiahnuť odsúdenie, nech ťahajú od válovu, keď to nevedia robiť.
Machinácie pri verejnom obstarávaní - a teraz pozor - stíhaní 3, obžalovaný 1, odsúdený 1. Tí dvaja, samozrejme...
Machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnávacím konaním, Váhostav a podobní - stíhaní - teraz pozor - 0, obžalovaní 0, odsúdení 0.
Zasahovanie do nezávislosti súdu, to by nás všetkých mohlo veľmi zaujímať - stíhaní 0, obžalovaní 0, odsúdení 0.
Ohrozenie a poškodenie životného prostredia úmyselne - stíhaný 1, obžalovaný 1, odsúdený 0.
Ohrozenie a poškodenie životného prostredia z nedbanlivosti - stíhaní 2 - a teraz pozor - obžalovaní 0, odsúdení 0.
Neoprávnené nakladanie s odpadmi, to už je lepšie - stíhaní 6, obžalovaní 5, odsúdení 5.
A teraz toto je zaujímavejšie, podvodný úpadok, o tom tu všetci hovoríme, prijímame zákony - stíhaní 0, obžalovaní 0, odsúdení 0.
Zamenený úpadok - stíhaný 1, obžalovaný 1 - a teraz pozor - odsúdený 0. Úžera, u nás sa prakticky nevyskytuje úžera - stíhaní 3, obžalovaní 3, odsúdení 0.
Ale vôbec najzaujímavejšie sú informácie o kriminalite vo veciach korupcie, kde za všetky korupčné trestné činy, ako prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia, volebná korupcia, športová korupcia, boli stíhané 0. 0 osôb stíhaných, 0 osôb obžalovaných, 0 osôb odsúdených!
Načo máme tieto trestné činy v Trestnom zákone? Podľa mňa ich vyškrtnime. Tie, tie sú tu len na to, aby tí hlupáci, ktorí si nevedia pomôcť, aby ich dodržiavali? Takí hlupáci, ktorí nepoznajú nejakého prokurátora? Povedzme si teda ešte raz, komu táto prokuratúra slúži, lebo ľuďom neslúži.
Ďakujem. (Potlesk.)
