Videokanál poslanca

K tým mnohým klamstvám, ktoré tu povedal premiér a na ktoré kolega Rajtár reagoval, budem hovoriť len o jednom, a to je o tzv. nezávislej prokuratúre.
Ak si pán premiér myslí, že nezávislá prokuratúra je tá, ktorá je vedená človekom, o ktorého legitimite v jeho úrade je možné vážne pochybovať aj na základe rozhodnutia Ústavného súdu, že ju vedie človek, ktorý bol nájomníkom v byte pána Bžána, že špeciálnu prokuratúru vedie človek, ktorý v živote žiadneho aktívneho politika nepostavil pred súd, len sa tu potí, keď sem príde, aby nám vysvetľoval, ako je to možné, ktorý zametá pod koberec roky rokúce každú kauzu vládnej garnitúry, a toto keď pán premiér nazýva nezávislou prokuratúrou, ktorá by musela odsúhlasiť stíhanie prokurátora Špirku, tak nám všetkým musí byť jasné, že sa jedná o ďalšie klamstvo. A kto povie jedno klamstvo, vieme, že hovorí aj klamstvá iné.
Ďakujem.

Môj dojem z tejto navrhovanej úpravy je taký, že sa tu jedná o snahu použiť verejné prostriedky v podstate na dva účely, a to všetko za marketingovým zámerom.
Ten prvý účel je v podstate urobiť si nejaký, nejakú reklamu politickú a pri tom tie prostriedky jednoducho premrhať a druhý účel je tie prostriedky rozkradnúť, pretože na tomto základe fungujú tí, ktorých predstava o tom, že ako sa riadi štát, pochádza z čias komunizmu. To znamená, zhora prídu nejaké peniaze, tie sa rozdelia, zhora si rozhodnú, že čo by bolo asi tak najlepšie. Majú lokálnych všelijakých adlátusov, ktorí si tie prostriedky nejak rozkradnú alebo ich akože nejak použijú. Vykáže sa činnosť, výsledok je približne nula, niekedy aj negatívny, ale plán sa plnil. A toto všetko sa použije na marketingové účely. Takto fungujú komunisti, takto fungovali komunisti a takto zrejme budú fungovať, dokiaľ ich tu budeme mať vo vláde.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne kolegovi Beblavému za veľmi dobré vystúpenie a vysvetlenie niektorých súvislostí. Bolo to veľmi zaujímavé a poučné. Tie informácie, ktoré uvádzal o tom, že ako bolo naložené s manažmentom Univerzitnej nemocnice Bratislava, mi pripomenuli prípad, o ktorom pán minister veľmi dobre vie, som s ním o tom komunikoval, kde sa potvrdilo to, že tento manažment si aspoň v tomto jednom prípade, o ktorom ja som vedel a som bol v ňom ingerovaný, si zariadil rámcovú zmluvu s jediným dodávateľom, kde bol jediný uchádzač o rámcovú zmluvu, ktorý následne nakupoval zdravotnícke zariadenia od výrobcu za sumu okolo 400-tisíc a potom následne ju prepredal za približne 800-tisíc, následne svojho dodávateľa nevyplatil, následne sa z neho stal biely kôň a ministerstvo nebolo ochotné za vedenia pána ministra nič s týmto urobiť tak, aby tento biely kôň bol poškodený. To znamená, že nedovolil to, aby sa tento výrobca, zahraničný, dostal k svojim prostriedkom a aby to bolo na úkor tohto priekupníka bieleho koňa, pretože ten reálne bol chránený. A tento manažment, ktorý toto celé spískal, tak ten je chránený, ako sme počuli od kolegu Beblavého tiež. Ďakujem.

Tak vyžaduje sa nejaké vysvetlenie. Za ten zákon, o ktorom ste hovorili, že SaS-ka hlasovala, tak v prvom rade toto bol zákon, ktorý bol prijatý ako dôsledok toho, že moja firma, ako advokát som inicioval zrušenie zákona o exekučnej imunite a v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu bol ten zákon zrušený, na čo v bleskovom konaní bol prijatý zákon, ktorý mal v podstate ten istý efekt a v rozpore s mojím právnym názorom a v rozpore s tým, čo ja som tvrdil, že ako treba hlasovať, tak SaS-ka áno, hlasovala tiež a je to kolegu Poliačika práca, že hlasovala za to. Takže toto je za prvé.
Za druhé, nevysvetlili ste mi, že ako zmena vlastníka vodovodu postihne obyvateľov. To je jednoducho, tá voda potečie v tej rúre, to je jedno, či to vlastní mesto alebo či to vlastní nejaký súkromník. Čiže to je čistý populizmus, čo tu hovoríte. Ak a pritom vy sa tu vychvaľujete, že aký vy ste úžasný primátor. Čo ste urobili pre to, aby ste zjednali nápravu za všetky tie nepravosti, ktoré sa pred vaším pôsobením odohrali? Podali ste trestné oznámenia? Stíhali ste obchodno-právne tých štatutárov v tých obchodných spoločnostiach, ktoré spôsobili škodu? Nestíhali, nič ste neurobili, pretože to sa u nás nerobí, že sa stíhajú tí, ktorí spôsobia škodu, pretože my by sme neradi, keď už sa tam raz dostaneme, videli, že potom nás bude niekto stíhať. Čiže je to celé o vyvodení zodpovednosti.

Ďakujem. Tak v rýchlosti budem reagovať na kolegov.
Kolega Antal, pokiaľ ide o ten Ústavný súd, nemáte pravdu. Ústavný súd judikoval, že imunita štátu je protiústavná. To, že následne sa prijal ďalší zákon, tiež protiústavný a že ešte zatiaľ nebol napadnutý, to na tom nič nemení.
Zaujímavá pripomienka, ani kolega Antal, ani kolega Pčolinský neriešili to, že kde je tá zodpovednosť, ktorá, alebo jej absencia, ktorá vedie k tomu, že sú majetky obcí exekvované. O tom mlčíte. A to je to, o čom kolega Antal hovoril, že ja nemám skúsenosti so samosprávou. No, on má, a práve preto chce túto exekúciu, exekučnú imunitu. V tom je ten problém.
Ďakujem, Anka Zemanová, že si pripomenula to, čo ja som nepovedal. Existujú trestné paragrafy na to, čo sa deje také, v dôsledku čoho vy požadujete exekučnú imunitu. Povedzte mi, koľkí ľudia boli stíhaní? Nula, nič. Neboli, nielenže neboli odsúdení, ale neboli ani stíhaní. Čiže tam by bolo treba začať. Ale nie, to vám nevadí.
A kolega Viskupič, veľmi presne. A ešte by som len povedal, že samozrejme, s tou SIEŤ-ou je to tak, že v podstate sa nič nezmenilo, akurát z nej sa zobral ten špagát.

Ďakujem pekne za slovo teda. Ja by som pár slov k tomu, o čom tento návrh je z hľadiska toho, čo to znamená pre širšie vzťahy. Samozrejme, ja rozumiem dobrému úmyslu, tomu, že je nanajvýš nepríjemné, keď dôjde k situácii, že sa vedie exekúcia proti takému majetku obce, kde sa v dôsledku takej exekúcie môže dostaviť situácia, že základné potreby obyvateľov obce nemôžu byť splnené.
Avšak ak si vezmeme napríklad taký vodovod, tak je otázka, že aké výhody by ten, kto exekvuje napríklad vodovod v nejakej obci alebo v nejakom meste, akú by, výhodu by získal tým, že tá voda v tom vodovode už pre tých obyvateľov nepotečie? To neviem. Samozrejme, ten vodovod má, má hodnotu inherentnú len takú, že poskytuje nejakú službu, vodu, za ktorú tí obyvatelia tej obce platia. To nie je prípad ten, že by niekto na to, aby speňažil ten vodovod, ho rozobral, dal do nejakého zberu rúry alebo nejaké budovy zbúral a tak ďalej. Pripúšťam, že toto nie je opis situácie, ktorý je absolútny. Ešte tam môžu byť iné prípady, avšak problém je tu ešte aj iný, a to je tento: keď sa vydáme na túto cestu, akože sme sa na ňu už vydali predtým, tak čo bude ďalšie? Povieme si, že autá obce sa nesmú exekvovať? Alebo že sa nesmú exekvovať telefóny obce? Že to sú tiež veci, ktoré sú, ktoré pomáhajú životu obyvateľov obce.
Nemalo by to byť naopak, tak, že by sme mali pracovať tu na takých predpisoch, aby sme zabezpečili to, že obce sa nedostávajú do situácie, kedy je proti nim vedená exekúcia? Veď to je tá hlavná vec. A potom veď z môjho pohľadu je úplne zjavné, že sa jedná o protiústavný návrh, pretože podľa ústavy je každé vlastníctvo chránené rovnako. Čiže tu nie je. A samozrejme, na to sú judikáty a čírou náhodou moc o tých judikátoch Ústavného súdu neviem, ale o tejto jednej veci trochu niečo viem, lebo mám s tým spojenú nejakú históriu. Je, bude len otázkou času, kedy tento predpis bude napadnutý na Ústavnom súde, a obávam sa, že ten, kto ho napadne, bude úspešný.
Čiže riešenie takýchto problémov, ktoré uznávam, že sú vážne, nespočíva vo vymedzovaní imunity pre nejaké konkrétne majetky, ale v zabezpečení toho, aby tí, ktorí disponujú s majetkom obce, aby mali za to riadnu zodpovednosť, aby na zodpovednosť boli braní, aby fungovala polícia, aby fungovali súdy, prokuratúra aby fungovala. To všetko u nás nefunguje, a preto my si tunak vymýšľame predpisy, zákon o imunite. To je, paralela toho je to, že keď v Bratislave nasneží, tak je paralyzovaná doprava, ale to však nevadí, samozrejme, pretože pán primátor a páni, všetci tí, ktorí o tom môže rozhodovať, tí sa samozrejme prevážajú na ich bavorákoch s majákmi. Takže vlastne to žiaden problém nie je, že v Bratislave je skolabovaná doprava, pretože sa na ňu nedávajú peniaze, pretože sa dávajú peniaze len pre tých, len tým, ktorí o kvalite tej dopravy rozhodujú. A toto je podobný prípad.
Čiže riešme problémy, riešme príčiny a nie následky. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Toto je norma, ktorá je ešte viacej technická ako tá predchádzajúca, ktorú navrhuje pani ministerka, čiže naozaj nie je to vôbec zaujímavé. Ja by som chcel len povedať, že my podporujeme tento návrh v princípe, ale myslíme si, že by si zaslúžil možnože aj nejaké vylepšenia a chcel by som načrtnúť v ktorom smere.
A chcel by som poprosiť pani ministerku, aby zvážila, že či by si neosvojila tie nápady nejaké, a možnože my si nerobíme nárok na to, že by sme nemuseli toto nejako autorovať alebo ja dokonca, a bolo by ideálne, keby pani ministerka si to osvojila, a bolo by dobré, keby sa taký návrh tým pádom aj zrealizoval, keďže my bývame len málokedy úspešní s našimi návrhmi.
Všimol som si; a teraz by som mal uviesť, že ako advokát, že by niekto mohol si myslieť, že mám nejaký konflikt záujmov, ale ja si myslím, že nemám, ale uvádzam to, že to tak je. Všimol som si, že keď vstupujem do súdov, do budov súdov v Čechách, že mi častokrát postačuje to, že dokonca poviem, že som advokát, to už vidia asi podľa toho, že ako som oblečený alebo že mám aktovku nejakú so sebou, alebo možno prípadne si odo mňa vypýtajú advokátsky preukaz a tým pádom nie je potrebné, aby som sa podroboval prehliadke, aby som vykladal veci, častokrát hlavne keď človek docestuje na to pojednávanie, tak je aj trochu v časovom strese, čiže sa to veľmi nehodí, aby človek sa tam musel celý vykladať. A aj tak o nič nejde, pretože jednoducho z povahy postavenia advokáta plynie, že sa chová tak, ako to spoločnosť a konkrétne daný súd od neho očakáva. Táto prax je v Čechách však upravovaná väčšinou predsedami súdov.
Avšak keďže v tejto novele zákona sa navrhuje to, aby justičná stráž podliehala priamo ministrovi, tak si myslíme, že by nebolo od veci, keby takáto nejaká úprava bola zanesená priamo do zákona. A dokonca si myslím, že by bolo vhodné, aby sa okruh tých osôb trochu aj rozšíril, aby sa netýkala táto úprava len advokátov, pretože pravda je taká, že keď ako poslanec vstupujem do Národnej rady, tak by som tiež mohol robiť alebo prinášať si tam všelijaké tie veci alebo by som sa mal teoreticky podrobovať nejakej bezpečnostnej kontrole a nedeje sa tak, pretože som poslancom. Znamená to, že keď prídem na súd, že už som nejaká nula, a teda sa musím tej bezpečnostnej kontrole podriadiť? Nedáva to žiaden zmysel.
Čiže bezpečnostné kontroly v poriadku, ale prečo je nad mieru nutnú potrebné nimi zaťažovať aj tie osoby, u ktorých niet pochybností o tom, že je tá bezpečnostná kontrola zbytočná? Takže dávam na zváženie, že či by si pani ministerka nechcela osvojiť takýto nápad. Je to niečo podľa mňa z praxe, funguje to aj inde a mohlo by to mať svoje výhody.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som čiastočne v reakcii na to, ako doteraz prebiehala rozprava, uviedol, že v rozpore s tým, čo by sa niekomu mohlo zdať, my tento zákon máme zámer, že ho podporíme. Myslíme, že to ide rozhodne správnym smerom, a určite kvitujeme to, že pani ministerka zdieľa naše vážne výhrady o tom, že ako znalectvo na Slovensku funguje.
Naopak si myslíme, a to je podstata tohto môjho vystúpenia, si myslíme, že je treba hľadať cesty, ako ešte sprísniť to, čo je tam v tomto návrhu uvedené, pokiaľ ide o sankcie alebo o zabezpečenie toho, aby znalectvo fungovalo riadne. Napríklad len tak bez toho, že by sme sa nad tým ešte nejak hlbšie zamýšľali, čo dúfam, že sa k tomu dostaneme, nejaká taká voľná ruka, ktorú tam ministerstvo si samo sebe stanovuje, pokiaľ ide o vážne prehrešky i znalca, nie je dôvod, aby tam bola. Jednoducho treba zákonom stanoviť, že ministerstvo vyškrtne takého znalca. A potom znalec nech sa súdi, keď si myslí, že také rozhodnutie správneho orgánu bolo cez čiaru.
Čiže my sme za to, aby tí, ktorí vykonávajú funkcie štátu a sú pritom súkromníci, aby ich vykonávali riadne. A toto je náš zámer, pokiaľ ide o celé spektrum týchto funkcií, či už sa jedná o advokáciu, exekútorov a tak ďalej. Jednoducho ministerstvo podľa môjho názoru si neplní funkciu v tom, že má striktne dohliadať na plnenie týchto funkcií vrátane teda znalectva, a mne sa zdá, že už i touto veľmi chvályhodnou novelou si zase vytvára tam určitú pôdu na to, aby rozhodlo alebo prípadne nerozhodlo.
Ja mám voči pani ministerke, ako možno niekto vie, častokrát výhrady, že je príliš mierna vo svojich rozhodnutiach a prístupoch, i keď kvitujem a súhlasím s tým, že sú správnym smerom. Preto my sa budeme prihovárať o to, aby tie sankcie boli čo najprísnejšie a aby možnosti ministerstva v tom, že či rozhodne o vyškrtnutí alebo nevyškrtnutí, boli čo najmenšie, pretože ja verím, že pani ministerka že by aj vedela na základe takejto novej zákonnej úpravy konať rázne, ale nevieme, dokedy tam pani ministerka bude. Keď tam bude nejaký iný pán minister, tak, napríklad takí, ktorí tam boli doteraz, tak tí, tým nebude vadiť to, že nejaké platinové sitká sem-tam alebo niečo také. Samozrejme, však všetci vieme, že znalecká činnosť v podstate je súčasťou toho systému, vďaka ktorému spravodlivosť u nás nefunguje.
Čiže my musíme hľadať spôsoby na to, aby štátne orgány, v tomto prípade ministerstvo spravodlivosti, aby nemali na výber, aby jednoducho museli konať v situácii, kedy sú tieto funkcie vykonávané v rozpore so zákonom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som skôr tak filozoficky o tom prístupe, ktorý predkladateľ vzal k tomu, povinnosti implementovať jednak smernicu a jednak, ako uviedla pani ministerka, prijať nejakú úpravu, ktorá umožní uplatnenie nariadenia na Slovensku. Tá principiálna obava tu plynie z toho, že sa tu vkladajú tou slovenskou úpravou Úradu pre ochranu osobných údajov také právomoci, z ktorých ide strach a vieme prečo. Takýto úrad môže ľahko alebo jeho právomoci môžu ľahko byť zneužiteľné a toho sa obávame. Je to úrad, ktorý môže zničiť podnikateľov, ktorí sú niekomu nepohodlní, a my, bohužiaľ, nemáme dostatočné záruky toho, že súdy takéto konanie nejako napravia. Čiže obavy sú namieste a my vieme, prečo tie obavy máme.
Ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka, za aj to, aj za to, že ste vystúpili, dali nám možnosť debatovať na túto tému, aj za vaše pozitívne vystúpenie. Myslím si, že to, čo ste povedali, pokiaľ ste sa dotkli tých vecí, tak to dáva zmysel.
Ja osobne tiež súhlasím s tým, že, a to hovorím z praxe, že nemožno regulovať v tejto oblasti tak, ako by si to možno niekto predstavoval, že, a zároveň jedným dychom hovorím, že to, že tá odmena bude priliehavá na ten spor, sa dá docieliť naozaj len riadnou súťažou, pretože nikto nevie lepšie odhadnúť náročnosť tej právnej služby, ako sú tie samotné advokátske kancelárie, ktoré o to usilujú za predpokladu, a to je, to je, samozrejme, ten diabol v detaile, že tie, títo uchádzači o takú službu majú príslušnú skúsenosť, ale to sa dá, samozrejme, ľahko preveriť a overiť.
Zaujalo ma to, čo ja veľmi zdieľam, že by sa mal vytvoriť jeden koncentrovaný orgán, ktorý by zastupoval záujmy štátu tak, ako je to v Čechách, kde sa vytvorí obrovská expertíza na to, aby sa to robilo veľmi odborne a relatívne veľmi lacno. To znamená, že sú to najatí právnici, ktorí robia tú službu.
Avšak tu sa dotýkame podstaty problému, a to vás môže zaujať, je to, že tu advokáti primárne nezastupujú, ale tu advokáti u nás primárne vybavujú, a preto máme ten problém, ktorý máme.