Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.5.2017 o 16:42 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2017 10:51 - 10:54 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán minister, hovorili ste o zlacnení D4-ky, že sa vysúťažila za menej peňazí, ako bol predpoklad. No ale prečo sa tak stalo? Pretože sa zmenili – tu som, v strede, tu – pretože sa zmenili parametre D4-ky. Diaľnica sa zúžila na niektorých profiloch a hlavne sa prerobila križovatka D4, D1, ktorá pôvodne bola projektovaná úplne inak. A práve aj zmena tohto projektu vyvolala následne zmeny na D1-ke a vyvolané zmeny súvisiace s týmto kolektorom.
Ja sa pýtam, pán minister, čo na to povie Európska investičná banka, ktorá úveruje v hodnote 426 mil. eur tento projekt? Ako sa jej bude páčiť to, že tu budú pošliapavané vlastnícke práva ľudí, ktorí do dnešného dňa nemajú usporiadané pozemky pod stavbou?
A ešte na záver, hovorilo sa tu o tej Triblavine. Pán minister, do dnešného dňa ministerstvo, Národná diaľničná a Bratislavský samosprávny kraj majú platne uzavretú zmluvu o výstavbe kolektorov diaľnice a súbežných kolektorov pozdĺž diaľnice D1. Vy nemôžte povedať, že vás to nezaujíma, že vás kolektory netrápia, lebo to je regionálna stavba. Vy máte platne uzavretú zmluvu, kde ste podpísaný, ako je podpísaný minister, Národná diaľničná spoločnosť a so svojimi záväzkami aj Bratislavský samosprávny kraj. Ak je tak, ako vy hovoríte, tak dodržujte kultúru vzájomného obchodovania, oslovte samosprávny kraj a túto zmluvu vypovedajte a zdôvodnite kraju, ale aj ľuďom, prečo zrazu táto zmluva, ktorú ste vy iniciovali ako ministerstvo, zrazu nemá byť a prečo zrazu tie kolektory tam nechcete stavať. A to je vyvolané zmenou D4-ky, D1-ky, jeden z dôvodov. A jeden... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2017 18:45 - 18:47 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vzhľadom na to, že vlastne už v spoločnej správe sa viacero tých mojich podnetov objavilo, tak aj v tej podobe, ako je vládny návrh predložený, tak je pre nás akceptovateľný, lebo sa odstránili niektoré zásadné veci, ktoré boli proste takým tým KO, že nebudeme hlasovať. Ale tým, že hlavne ten dodávateľ pitnej vody sa vyriešil, to bola taká zásadná vec, aj upravili sa tie spoločenstvá vlastníkov. No a táto otázka, ja budem rada, keď sa to dostane do zákona, avšak aj keď bude výsledkom stretnutie na výbore, kde sa veci preberú, kde sa ujasnia kompetencie, kde pán minister v rozhovore pred tým proste má snahu tú situáciu vyjasniť, hľadať riešenie, ak to začne fungovať na základe existujúcej legislatívy, tak sa dosiahol cieľ, pretože pre mňa je cieľ, aby Úrad verejného zdravotníctva aj proaktívne v týchto oblastiach konal a nečakalo sa až na to, že bude identifikované nejaké hromadné poškodenie zdravia a potom sa bude hľadať, aha, však vlastne my tu máme chemicky znečistenú vodu a ľudia si myslia, že pijú pitnú vodu. Pretože naozaj, keď to robí jeden aj druhý, robia to všetci a vlastne nikto. Tomuto treba zabrániť.
A ďakujem, keď si nájdeme ten, že zadefinujeme si ten cieľ, čo chceme dosiahnuť, ak sa dosiahne takouto formou, budem rada, ak sa ukáže, že potvrdia moje slová, tak verím, že keď prídem následne s poslaneckým návrhom, že takýto poslanecký návrh potom bude prijatý, ak sa zadefinuje, že naozaj tá legislatívna zmena bola potrebná. Ale bola by som radšej, keby, samozrejme, ste akceptovali moje návrhy a bola už schválená v rámci tohto čítania.
Ďakujem vám pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2017 18:16 - 18:41 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa vyjadrila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane a podpore, rozvoji verejného zdravia. Chcem sa v úvode poďakovať za konštruktívnu diskusiu – či na pôde výboru pre zdravotníctvo, ale aj s pánom ministrom – a snahu porozumieť si a hľadať riešenia, ktoré možno nájdeme aj mimo legislatívneho nejakého procesu s cieľom teda naozaj chrániť zdravie našich obyvateľov.
Teraz konkrétne k návrhu zákona by som sa chcela vyjadriť. Oceňujem v bode 33, že sa okrem teda iných vecí ukladá povinnosť bezodkladne informovať verejnosť, obyvateľstvo v oblasti zásobovania o každej výnimke na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody pre chemické ukazovatele, ak nemožno zásobovanie zabezpečiť inak a nebude ohrozené ich zdravie. Toto je veľmi dôležitá vec, aby teda verejnosť bola proaktívne informovaná v prípade teda, že kvalita pitnej vody, ktorou sú zásobovaní, nespĺňa limity, ale malo by to byť aj v prípade, ak individuálni obyvatelia majú súhlas a majú oficiálne povolené čerpanie pitnej vody z vlastných domových studní v prípade, že to je jediný ich zdroj, a v prípade, že je známe, že nejaké znečistenie podzemných vôd, ktoré tam predtým nebolo a dostalo sa, môže sa dostať do ich studní, ktoré na takýto účel používajú, aby boli proaktívne zo strany orgánov ministerstva zdravotníctva taktiež upozornení a netýkalo sa to len zásobovania ako cez verejné zásobovanie pitnej vody.
Taktiež oceňujem, že ste si osvojili jednu z mojich pripomienok a v bode 36 sa upresnil pojem dodávateľ, ako aj povinnosti pre vlastníkov bytových a nebytových budov a spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože takto, ako je to teraz naformulované v spoločnej správe, je tá dikcia jednoznačná a verím, že tie aplikačné ťažkosti, na ktoré som upozorňovala vo výbore, tak nenastanú. S týmito pozmeňovákmi sa aj pre nás stáva tento návrh zákona akceptovateľný.
Mám pripravený pozmeňovací doplňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s poslankyňou Janou Cigánikovou a ktorý hovorí o doplnení kompetencií pre Úrad verejného zdravotníctva v prípade, že podzemné vody, ktoré sa využívajú pre účely, využitia pre pitné účely, môžu byť znečistené z nejakých environmentálnych záťaží, ktoré sú evidované a známe. O čo ide a prečo? Takže tým mojím pozmeňovákom sa dopĺňajú kompetencie úradu, kde je zmena z môjho pohľadu potrebná z toho dôvodu, že v niektorých prípadoch environmentálnych záťaží dochádza v dôsledku vyplavovania znečisťujúcich a škodlivých látok k znečisteniu podzemných vôd, ktoré sú využívané na pitné účely. Vyplavované látky môžu byť iné charakterom chemickým, ako sú zadefinované v súčasnom nariadení vlády, ktoré má byť nahradené vyhláškou, ktoré by malo mať ministerstvo, teda hygienik právo rozšíriť tieto ukazovatele v prípade, že na základe poznania týchto environmentálnych záťaží by mohlo dôjsť k znehodnoteniu zdrojov pitnej vody, či pre verejné, ale aj pre súkromné využívanie.
Ten samotný pozmeňujúci návrh potom prečítam v ďalšom, ale chcela by som deklarovať nevyhnutnosť tú situáciu riešiť na konkrétnom príklade, ktorý je teraz mimoriadne živý a ktorý môže byť takým vlastne prototypom toho, že situácia, ktorá sa na Slovensku môže vyskytovať na viacerých miestach, je naozaj alarmujúca a treba sa s ňou nejako vysporiadať. Môj pohľad je, že by bolo dobré, keby to bolo aj v legislatíve. Ak však pán minister nájde aj riešenia, ktoré budú možno aj rýchlejšie v rámci kontroly výkonu Úradu pre verejné zdravotníctvo a nejaké spoločné cesty a riešenia pre aplikáciu v praxi, tak, samozrejme, budem rada, ak môj príspevok k tomu prispeje.
Ale chcela by som vás informovať o tom na príklade tzv. vrakunskej skládky. O čo ide? Tejto problematike sa nevenujem len ako poslankyňa Národnej rady a tímlíderka pre životné prostredie, ale aj ako poslankyňa Bratislavského samosprávneho kraja, kde sa tzv. vrakunská skládka nachádza a nielen samotná skládka, ale aj znečistenie, ktoré pochádza z nej a ktoré sa v masívnej miere dostáva už do podzemných vôd Žitného ostrova, ktorý vieme a poznáme, že je to vlastne chránená vodohospodárska oblasť, ktorá je zásobárňou pitnej vody – zatiaľ ešte pitnej vody – pre takmer 13 mil. obyvateľov.
A trošku vás uvediem do problematiky tejto záťaže, aby sme vedeli, že nakoľko je to závažné. Táto environmentálna záťaž vlastne má pôvod už v roku 1873, kedy bola do koryta Mlynského ramena Dunaja odvádzaná odpadová voda z chemickej výroby v Dynamitke. Oficiálne bola skládka zriadená v roku 1966 a využívaná do roku 1979 na ukladanie chemického odpadu z Chemických závodov Juraja Dimitrova. Táto lokalita predstavuje územie znečistené odpadom, zdrojom ktorého bol chemický priemysel zameraný na výrobu herbicídov, pesticídov, insekticídov a gumárenských chemikálií, avšak pôvodne aj bojových látok, ktoré sa v tejto Dynamitke v minulosti vyrábali. A práve v tejto lokalite tohto Mlynského ramena boli uložené v sudoch zvyšky týchto látok po uzavretej výrobe.
Predmetné chemické látky sa vyznačujú veľmi vysokou biologickou aktivitou a tým, že došlo k jej aktivizácii, tak sa dostala podzemná voda do kontaktu s týmito látkami a došlo, dochádza k vyplavovaniu týchto látok, ale aj látok, ktoré vznikajú ako nové zlúčeniny, ktoré vzniknú vlastne vzájomným pôsobením týchto toxínov.
To, že došlo k aktivizácii tejto skládky, nastalo po roku 1992 vplyvom napustenia Vodného diela Gabčíkovo. Chcem na to upozorniť, lebo práve v tomto roku ideme, v úvodzovkách, sláviť 25. výročie Vodného diela Gabčíkovo, a musím povedať, že staré hriechy nás teraz dobiehajú. Pretože v čase, kedy sa vodné dielo stavalo, tak ochranári sme upozorňovali aj na túto skutočnosť, že dôjde napustením vodného diela k zmene režimu podzemných vôd a môže nastať situácia, že podzemné vody dotknú sa týchto skládok. Nie je to len skládka vrakunská, ale sú to aj skládky, ktoré sa nachádzajú v severovýchodnej časti Bratislavy, čiže samotná lokalita chemických závodov, priestor podniku, potom lokalita na Žabom majeri, kde sú tie isté látky uložené a ktoré sú takisto vypaľované, len s tým, že sú vzdialenejšie od toho Žitného ostrova, tak ešte ten kontaminovaný mrak postupuje pomaly, ešte v plnej sile nezasiahol túto vodohospodársku oblasť. Treba povedať nebezpečnosť tohto aspektu.
A prečo hovorím o tom práve tu, na pôde, kde je zákon, ktorý predkladá ministerstvo zdravotníctva? Pretože nehovorím len všeobecne o znečistení podzemnej vody ako nejakom ukazovateli, ktoré dávame niekde na hlásenie na Európsku komisiu, kde chcem popri inom povedať, že hlásenia, ktoré sme dávali, boli mylné a klamlivé a s nepravdivými údajmi, ale tu chcem povedať na tejto pôde a upozorniť pána ministra, že tento aspekt vyplavovania týchto látok do podzemných vôd, ktoré sú využívané ako na pitné účely a v chránených vodohospodárskych; chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov je preto chránená, že je to ako zdroj pitnej vody.
Kvalita podzemnej vody v Žitnom ostrove je zatiaľ na väčšine územia taká vysoká, že prakticky bez akejkoľvek úpravy, respektíve s minimálnou úpravou je použiteľná pre pitné účely. Ak budeme strkať hlavu do piesku a tváriť sa, že sa nič nedeje, tak toto, mrak tohto znečistenia znehodnotí na tisíce rokov alebo trvale znehodnotí tento zdroj podzemnej vody. Piť musíme všetci. Bez vody nemôžme žiť a náklady, ktoré budú potrebné na čistenie tejto podzemnej vody na to, aby mohla byť pitná, budú ďaleko, ďaleko prevyšovať náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sme tomuto znečisteniu predišli. A nie je to, hovorím, len o nákladoch takých priamych, ale treba si uvedomiť, že tieto náklady budú na zdravie, na liečenie zdravia obyvateľstva, pretože ten nebezpečný aspekt, ktorý je v súvislosti s akumuláciou týchto látok do organizmov, čo je vlastne nebezpečné pri dlhodobom používaní a vystavení ich vplyvu, dochádza vlastne ku koncentrovaniu v mikroorganizmoch, ako aj vyšších organizmoch, ktoré sú súčasťou potravinového reťazca. Preto spoliehať sa na to, že to obrovské množstvo podzemnej vody, dôjde k rozptýleniu týchto látok, že dôjde k zníženiu koncentrácie, tak je faloš a je to len zatváranie očí pred realitou.
Chcem zhrnúť riziká vplyvu skládky na zdravie. Čiže je to, je tuná preukázaná aktuálnosť rizika pre biologické organizmy v kontaktnej zóne i riziká šírenia sa znečistenou podzemnou vodou. Niektoré látky už dnes významne ohrozujú kvalitu vody v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej do Žitného ostrova. V súčasnosti je už mrak zaevidovaný vo vzdialenosti 5 km od skládky. Môže to byť už ďalej, pretože ten monitoring nebol ešte ukončený.
Vo vyjadrení Bratislavskej vodárenskej spoločnosti sa geologička vyjadrila: "zatiaľ nie sú vodárenské zdroje ohrozené", to však znamená, že zatiaľ ten mrak ku nim neprišiel, ale ten smer prúdenia podzemnej vody je zjavný a to ohrozenie vodárenských zdrojov najmä v Jelke a tých domácich vodárenských zdrojov je tuná jednoznačné.
Postupujúce znečistenie znehodnocuje na desiatky rokov obrovské objemy pitnej vody v chránenej vodohospodárskej oblasti, navyše v ceste prúdenia podzemnej vody z oblasti skládky sú osídlené oblasti, kde obyvatelia používajú podzemné vody na zavlažovanie, prípadne aj na pitné účely. Tu chcem povedať to, že na zavlažovanie, tiež v rámci diskusií sa hovorilo o tom, že ministerstvo zdravotníctva nemá nič s vodou na zavlažovanie. No, myslím si, že má, ak sa zavlažuje rastlina, ktorá sa dostane, je súčasťou budúceho nejakého potravinového reťazca. Čiže či je to pre poľnohospodárov, ktorí vo veľkom zavlažujú a používajú podzemnú vodu na zálievku, alebo sú to aj tí individuálni vlastníci, ktorí zalievajú takouto vodou podzemnou svoju zeleninu a v dobrej viere ju konzumujú.
Zhrniem zdravotné riziká. Čiže najrizikovejšie je okrem požitia koreňovej a listovej zeleniny dopestovanej na lokalite pitie podzemnej vody. Zvýšené sú aj potenciálne riziká plynúce zo sprchovania pri využívaní detí v rodinných domoch, respektíve pre účely bazénov, potom ďalšie, vplyvom vzájomného pôsobenia kontaminantov a toxínov, ktoré sú dnes neidentifikované a ich ohrozenie je vlastne dlhodobo ohrozujúce zdravie obyvateľov dotknutých oblastí.
Chcem pre úplnosť uviesť, že v apríli tohto roku ministerstvo životného prostredia vyhlásilo verejné obstarávanie na realizátora sanácie skládky Vrakuňa, kde ide o sanáciu samotného telesa. Vybrala sa forma sanácie kapsulácia, to znamená na mieste, že nebude skládka vyvezená, ale bude tzv. obetónovaná a bude z nej odčerpávaná voda, ktorá by sa tam mohla vyskytovať, tak, aby sa eliminovalo vyplavovanie znečistenia do okolia. Tu však treba povedať, že tá kapsulácia nebude stopercentne účinná, jednoducho to sa nedá tak spraviť v tých geologických podmienkach, čiže to vyplavovanie jednak bude trvalé, i keď v menších koncentráciách, a druhá vec je, že už to samotné okolie je tak znečistené, že bude trvať tiež stovky rokov, pokým sa to znečistenie odtiaľ vyplaví.
Informácie, ktoré som teraz čítala, sú z materiálu, ktorý je pripravený na rokovanie zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja teraz v piatok, ktoré by malo o tejto veci tiež rokovať, lebo sa chce aktívne do tohto zapojiť a najmä z toho titulu, že v materiáloch, ktoré ministerstvo životného prostredia pripravilo, sa vychádzalo z ukazovateľov, ktoré sú v nariadení vlády, v budúcej vyhláške a ktoré nedefinuje všetky možné chemické znečistenia, ktoré tam môžu byť. A vyrobilo sa pátranie po tých látkach, aby sa identifikovali, aké druhy znečistenia tam majú byť, aké druhy znečistenia sa potom následne majú hľadať v zdrojoch pitnej vody samotného Žitného ostrova. V tomto smere Bratislavský samosprávny kraj chce spolu s vedcami z Akadémie vied a z Univerzity Komenského pristúpiť k projektu, ktorý by napomohol vyhľadávaniu celého toho spektra znečisťujúcich látok, ktoré by následne mali napomôcť hygienikovi, pretože tak smeruje môj pozmeňovací návrh, hygienikovi, ktorý by mal právo a povinnosť monitorovať tieto látky, aby ich ľudia nepožívali. A keď sa takéto látky budú vyskytovať v miestach, kde ľudia môžu túto vodu požívať, aby boli upozornení, že tak nemajú konať, lebo si poškodzujú svoje zdravie.
Alarmujúcu situáciu chcem dokumentovať aj na komunikácii medzi Úradom verejného zdravotníctva a ministerstvom životného prostredia, nebudem čítať celú, ale vypichnem len jednotlivé vety, ktoré sa v tej komunikácii opakujú, kde sa píše, že Úrad verejného zdravotníctva nezodpovedá za kvalitu podzemnej vody zo súkromných studní a táto zodpovednosť zostáva na vlastníkoch pozemkov a studní, odkiaľ sa voda čerpá. Áno, to je pravda, že tí ľudia, ak raz majú súhlas, že, a v dobrej viere čerpajú vodu vo vodohospodárskom chránenom území a zrazu tam príde toxický mrak, tak mali by byť o tom upovedomení, majú na to svoje zákonne právo garantované v ústave, aby o tomto vedeli, a mali by, Úrad verejného zdravotníctva by ich mal proaktívne informovať.
Ďalšia veta ohľadom vody, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti kontaminovanej skládky v mestskej časti Vrakuňa, v lokalite, ktorá je mimo tohto chráneného, vodohospodárskej oblasti. Píšu: "Posúdenie používania na polievanie poľnohospodárskych plodín nie je v pôsobnosti orgánu verejného zdravotníctva." Čiže v podstate im je jedno, že tí ľudia takouto vodou môžu polievať potra..., lát..., teda zeleninu, ktorú potom požívajú.
Potom je tu list, kde minister životného prostredia píše poslancovi mestského zastu..., pardon, poslancovi Európskeho parlamentu pánu Štefancovi, kde sa on dotazoval a píše, že "ministerstvo životného prostredia v súvislosti s predmetnou environmentálnou záťažou oslovilo Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, v ktorého kompetencii je obmedzenie alebo zakázanie užívania vody z domových studní". Tak na jednom mieste úrad hovorí, nie je to v našej kompetencii, ministerstvo životného prostredia je v mienke, že je to v kompetencii. Čiže určite nejaký problém, pán minister, tuná je a buď je to v zlej aplikácii súčasného zákona, vy hovoríte, že je tam tá možnosť aj v súčasnom zákone. Ja si myslím, že pre to, že na Slovensku sú stovky environmentálnych záťaží, by sa hodilo, aby tá kompetencia bola v tom zákone explicitne uvedená a nie, aby každý hygienik si vysvetľoval tie možnosti a povinnosti podľa seba.
Takže som sa dostala vlastne teraz k tomu svojmu pozmeňovaciemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý by som teraz prečítala.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Anny Zemanovej a Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 425).
1. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 4 ods. 1 písm. g) sa slová "§ 12 ods. 7" nahrádzajú slovami "§ 12 ods. 8"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Vzhľadom na doplnenie nového odseku 6 do § 12 a nadväzujúce prečíslovanie odsekov v § 12 je potrebné upraviť v § 4 vnútorný odkaz. Ide o legislatívno-technickú úpravu.
2. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
"e) opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku pôsobenia vplyvov znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Dopĺňajú sa kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pre oblasť environmentálnych záťaží. Uvedená zmena je potrebná z dôvodu, že v niektorých prípadoch environmentálnych záťaží dochádza v dôsledku vyplavovania znečisťujúcich a škodlivých látok k znečisteniu podzemných vôd, ktoré sú využívané na pitné účely. Vyplavované látky nie sú v zozname sledovaných chemických ukazovateľov a je potrebné rozšíriť kompetenciu úradu, aby mohol v konkrétnych prípadoch uložiť špecifické opatrenia. Ide napríklad o šírenie kontaminovaného mraku z vrakunskej skládky do chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Veľmi zlá situácia je aj na východe Slovenska, kde sa do podzemných vôd dostávajú znečisťujúce látky z environmentálnej záťaže z bývalej prevádzky Chemko Strážske. Z uvedeného dôvodu už boli odstavené niektoré vodárenské zdroje a obmedzené užívanie Zemplínskej Šíravy.
3. V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"12. V § 12 sa za ods. 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku pôsobenia vplyvov znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže sú:
a) zabezpečenie dostatočného množstva zdravotne bezpečnej pitnej vody,
b) monitorovanie zdravotného stavu ľudí s cieľom identifikácie a analýzy faktorov ovplyvňujúcich vznik chorôb,
c) zákaz používania podzemnej vody na pitné účely,
d) zákaz alebo obmedzenie používania podzemnej vody na závlahy,
e) zvýšenie rozsahu alebo početnosti monitorovania ukazovateľov pitnej vody alebo doplnenie monitorovania ukazovateľov pitnej vody."."
Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Uvedená zmena súvisí s vyšpecifikovaním bodu 1.
Pán spravodajca, tu by som chcela poprosiť o, preklep sa stal v návrhu, že teraz ďalší bod je bod 4 a vlastne bod 4 je bodom 5, je to len taká preklepová chyba, tak keby ste boli taký láskavý pri hlasovaní, keďže budem, chcem poprosiť o oddelené hlasovanie o každom bode, tak je tých bodov 5.
Čiže bod 4. V čl. I v bode 21 § 17 ods. 5 v úvodnej vete sa za slová "epidemiologickú situáciu" vkladajú slová "alebo vplyv znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže".
Odôvodnenie: Uvedená zmena súvisí s vyšpecifikovaním bodu 1.
Čiže teraz ten bod 5. V čl. I bode 22 § 17a ods. 1 písm. b) sa bodka na konci vypúšťa a pripájajú sa tieto slová: "okrem používania pitnej vody z verejného vodovodu ako odberateľ", odkaz 24ca.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24ca znie:
"§ 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z."
Odôvodnenie: Je potrebné jednoznačné vymedzenie pojmu "dodávateľ pitnej vody", ktorý pri súčasnom navrhovanom znení zahŕňa aj odberateľa pitnej vody z verejného vodovodu a ukladá mu povinnosti priameho dodávateľa pitnej vody. Návrh zosúlaďuje znenie s definíciou odberateľa pitnej vody z verejného vodovodu definovanom v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Ďakujem pekne za pozornosť, pán podpredseda, skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2017 16:42 - 16:44 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán poslanec Simon, nesúhlasím s tým, čo ste povedali v úvode, že sa mohli hospodárske dvory stavať bez stavebného povolenia. Možnože ozaj v 50., neviem, v 60. rokoch, kedy nebol stavebný zákon, ale si povedzme, tie poľnohospodárske družstvá v tej podobe, ako dnes sú problémom, tak vlastne stavali sa v 70., 80. rokoch. A mám otvorený stavebný zákon z toho obdobia, keď bol prijatý, a v § 56 je od písmena a) až h) presne vypísané, že aké, na čo sa stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje. Teda je tu, sú to banské diela, nadzemné, podzemné vedenia, prenosné zariadenia, scénické stavby, geodetické drevené a prenosné meračské veže, konštrukcie chmeľníc a vinohradov, elektrické vedenia a pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie.
To znamená, že nie je pravdou, že by bola vyňatá povinnosť, teda povinnosť pri hospodárskych budovách, že mohli si poľnohospodári stavať akékoľvek budovy. Áno, budovy, ktoré boli dovtedy postavené, ešte staršie, tak mali povinnosť si usporiadať existenciu týchto stavieb s tým, že si od obce požiadali potvrdenie o existencii takejto stavby a vydanie súpisného čísla. Avšak gro stavieb malo mať a podľa mňa aj má stavebné povolenia. Samozrejme, môžu byť aj rôzne stratené alebo v nejakej neúplnej podobe, ale v archívoch sa tieto stavebné povolenia nachádzajú aj z mojej praxe, ktoré som sa predtým, ako som išla do poslaneckých lavíc, stretla, tak som bola až prekvapená, že tie bývalé národné výbory, či okresné, alebo krajské... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2017 16:23 - 16:25 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ja len v krátkosti také dve veci. Áno, čo sa týka tých, vojenského katastrálneho úradu, ten vznikol v roku 1997 a má úplne iné parametre, ako je riadny kataster a dochádza tam k nespravodlivostiam aj k rôznym výmerám tých pôvodných majiteľov. Čiže toto treba uzavrieť, ten vojenský kataster podľa mňa zrušiť a aby všetko bolo len vedené v jednom katastri.
A ešte by som jednu vec chcela povedať, ktorú som možno v rozprave mohla ešte doplniť, že konkrétny prípad, ktorý poznám aj napríklad u nás vo Vajnoroch, kedy urbariát dostal, mal tam veľké pozemky, dostal náhradné pozemky v extraviláne a tie bývalé pasienky dostal posledný známy vlastník, to znamená poľnohospodárske družstvo. To znamená, že v súčasnosti je situácia, že takmer pol obce, cesty vlastní poľnohospodárske družstvo, toto; tak isto detské ihrisko a priľahlý park. Toto vidím ako absurdnú situáciu, ktorá podľa mňa nie je len v tejto jednej mestskej časti, ktorá sa ma priamo dotýka, poznám ju detailne, ale toto sa podľa mňa nemalo stať v minulosti, aby boli vydávané pozemky nástupnej organizácii po urbariáte pod verejnými priestormi a verejnými komunikáciami, ktoré dnes budeme musieť takýmito zložitými spôsobmi, neviem ani ako, usporiadať a vlastne títo noví vlastníci, akcionári získajú obrovské plochy štátnej pôdy alebo vyrovnanie v peniazoch, pretože jednoducho jedného dňa sa toto bude musieť usporiadať. Takže len toľko, aby sme nezabudli a naozaj, že tie dopady niektorých rozhodovaní v minulosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2017 16:04 - 16:20 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadrila za klub SaS k tomuto návrhu, vládnemu návrhu zákona.
Hneď z úvodu skonštatujem, že áno, návrh zákona rieši citlivú problematiku v súvislosti s potrebou usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva. Tu by som chcela povedať, že pýtam sa, že prečo len marginalizované obyvateľstvo a že prečo v tomto prípade, možno trošku to bude čudne znieť, ale sa diskriminuje obyvateľstvo pod osídleniami napríklad v bytových domoch, rodinných domoch, resp. vlastníci, ktorí majú pozemky pod takýmito objektami a taktiež sa nevedia dostať k svojmu vlastníctvu.
Čiže v tomto smere bude aj jeden z časti mojich pozmeňovacích, pozmeňovacieho návrhu, ktorý vlastne predkladáme spolu s pani poslankyňou Kaščákovou, kde chcem túto diskrimináciu odstrániť a navrhujem, aby sa slovo "marginalizované" odstránilo z návrhu zákona a zostalo len "pod osídleniami". Čiže také všeobecnejšie a tým pádom sa vyriešia aj vlastnícke vzťahy pre viacerých vlastníkov, ktorí sú takto postihnutí, že nemôžu sa dostať k svojim pozemkom.
Chcela by som poukázať aj na niektoré nedostatky tohto návrhu zákona. Pán poslanec Fecko to, myslím, teraz nespomenul, ale vo výbore poukázal na vážnu chybu v materiáli, v dopade na rozpočet, kde bola nesprávne vyčíslená suma dopadu na rozpočet obcí a miest pri spracovávaní týchto pozemkových úprav, kde namiesto 500-tisíc by malo byť 5 mil. eur, čo si myslím, že je taká vážna chyba a taký vážny nedostatok, ktorý by bol hodný na to, aby sa ten zákon stiahol a prepracoval, aby sa vlastne doriešilo, ako sa toto bude financovať. Pretože 5 mil. eur a čo môže byť napokon možno ešte aj viacej, ale dajme tomu, že tých 5 mil. eur v rámci kalkulácie, ako bolo počítané, je taká čiastka, ktorá jednoducho môže zatriasť rozpočtami najmä menších obcí, ktoré majú problémy, ktoré navrhuje zákon, aby riešil práve tieto marginalizované skupiny osídlenia.
Ďalší bod, ktorý si myslím, že mohol tento návrh zákona riešiť a nerieši, je to vlastne pozemkové usporiadanie vlastníctva pod verejnými budovami, napríklad ako sú školy, domovy sociálnych služieb, nemocnice a priemyselné a vojenské areály. Čiže opätovne sa populisticky vytiahla len jedna téma, ktorá naozaj ju treba riešiť, ale tie ostatné, ktoré takisto sú tuná dlhodobo neriešené, tak sa mohlo s nimi niečo urobiť a naďalej sa ako taký nechcený zemiak odsúvajú ďalej.
Chcem poukázať na ďalšiu skrivodlivosť, ktorá je v našej spoločnosti a ktorá, som dúfala, že takýto vládny návrh zákona pomôže riešiť. A je to problém nezosúladenia evidencie v katastroch. Bola možnosť vyriešiť skrivodlivosť, ktorá vznikla zo vzniknutého vojenského katastrálneho úradu, ktorý si vytvoril vlastné listy vlastníctva, ktoré nekorešpondujú s katastrom, ktorý je ako, ktorý vedie Úrad pre geodéziu a kartografiu. To sú iní ľudia? To sú iní ľudia, ktorí sa nemôžu dostať k svojim pozemkom? To sú iní ľudia, kde sa vlastne vytvorili iné listy vlastníctva a ľudia, ktorí v týchto vojenských oblastiach majú, boli im odobraté ich vlastníctvo, pozemky a nemôžu sa dostať k týmto majetkom, že vlastne je to zdĺhavé sa, proste navracanie majetku takýmto reštituentom je zdĺhavé a mohlo to byť v zákone riešené.
Tiež sa chcem vyjadriť k ROEP-om a k tomu drobeniu. Samozrejme, cieľom je, aby sa práve urýchlili komasácie, aby sa mohli robiť pozemkové úpravy. Avšak tie sú založené na tom, aby sa v prvom rade urobili registre obnovenej evidencie pozemkov. Tie už vo veľkej časti sú aj na Slovensku spracované, avšak treba si uvedomiť jednu skutočnosť, že v rámci takýchto ROEP-ov bolo veľmi veľké množstvo novoobjaveného majetku na zomrelých ľudí. A tieto novoobjavené majetky často vo výmerách v desiatkach metrov štvorcových, skutočne ako malé výmery, sú neprededené. A dedičské konania takéhoto novoobjaveného majetku trvajú neprimerane dlho, respektíve nie je žiaden, zákonná možnosť alebo povinnosť, tak skôr by som povedala, povinnosť takéto novoobjavené dedičstvo z titulu identifikácie v ROEP-e, aby bolo urýchlene v nejakej lehote, možno 30, 60 dní od požiadania, ukončené. Predsa je absurdné, keď je raz dedičské konanie desiatky rokov po zomretom človeku ukončené, v ROEP-e sa identifikuje po nejakej prababke pár metrov štvorcových a teraz vlastne ako spravia pozemkové úpravy, keď jednoducho neprebehne dedičské konanie?
Čiže tuto by som chcela naozaj apelovať na vás, pani ministerka, ale aj na pani ministerku Žitňanskú, keby ste aktívne pristúpili k tomuto riešeniu. Ja si myslím, že to ani nemusí byť nejaký, nebude veľmi zložitý nejaký právny predpis. Ja ho teraz neviem vymyslieť, ale možno sa pokúsime tiež o nejakú jeho formuláciu, ktorý by tento nedostatok vyriešil, a myslím si, že by to veľmi pomohlo k úpravám vlastníckych vzťahov.
Bola som pozvaná na takú debatu, ktorú organizovala Vidiecka platforma na tému pôdy. Boli tam naozaj zástupcovia profesie poľnohospodárov, Agrárnej komory Slovenska, Združenie mladých farmárov, členovia rôznych komôr a naozaj veľké množstvo top profesistov v oblasti poľnohospodárstva, ktorí sa venovali práve aj tomuto zákonu. Poukázali na množstvo problémov a naozaj nie je to jednoduché. Tá moja kritika nehovorí o tom, že by sa to asi v jednom zákone všetko dalo vyriešiť, ale treba krok za krokom tie opatrenia a vylepšenia naozaj realizovať.
Máme tu aj zistenia ombudsmanky, ktorá upozorňovala na niektoré nedostatky s výkonom a realizáciou pozemkových úprav. A v návrhu zákona nevidím vlastne reakciu na jej kritiku. Ak áno, tak ma doplňte, že teda ste na to reagovali, ale ona tam reagovala a popísala ako jeden z vážnych nedostatkov práve prácu, organizáciu práce u tých pozemkových úradov, ktoré práve v tých kritických oblastiach sú často poddimenzované, nemajú finančné prostriedky. Ja viem, že to nie je vaša kompetencia, to je skôr organizácia okresných úradov a tuná s pánom ministrom vnútra by asi trebalo razantnejšie hovoriť, aby naozaj aj ten výkon sa realizoval. Pretože nie je problém, kto by mal tie pozemkové úpravy robiť. Vieme o tom, že aj boli vypísané tendre, ktoré následne boli stiahnuté a neboli ukončené.
Teraz by som veľmi v stručnosti uviedla pozmeňovací návrh, ktorý chceme, ktorý predkladáme spolu s pani poslankyňou Renátou Kaščákovou, ktorý práve reaguje na to, čo som povedala. Hovorí o odstránení diskriminácie vlastníkov aj v iných častiach osídlenia, zavádza opatrenia, aby sa neobieľovali čierne stavby v hospodárskych dvoroch na úkor vlastníkov pozemkov, pretože tak ako je znenie návrhu, tak by vlastne mohlo dôjsť k tomu, že stavba, ktorá bola v hospodárskych dvoroch postavená ako čierna, teda bez stavebného a kolaudačného povolenia, tak je vlastník diskriminovaný a takýto majiteľ čiernej stavby je uprednostnený oproti vlastníkovi pozemku. A treba si povedať, že aj za socializmu platili zákony a práve v takýchto poľnohospodárske družstvá mali stavebné aj kolaudačné povolenia. Čiže nie sú to úplne neorané pláne, ktoré si povieme, že bez toho to sa nedá usporiadať.
A ďalším návrhom, ktorý hovorí náš pozmeňovací návrh, ktorý dopĺňa možnosti v projekte pozemkových úprav, aby medzi verejné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia obyvateľom obce, riešeného územia, boli aj pozemné komunikácie, ktoré sú súčasťou dopravného vybavenia. Ide o takzvané cesty druhej a tretej triedy v správe samosprávnych krajov a miestne komunikácie, ktoré spravujú obce a mestá. Čiže toľko v mojej rozprave a teraz by som prečítala pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Anny Zemanovej a Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 444).
1. V čl. I bod 1 znie:
"1. V § 2 sa odsek 1 dopĺňa písmenami j) až l), ktoré znejú:
"j) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami,
k) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch,
l) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod cestami II. a III. triedy a pod pozemnými komunikáciami, ktoré sú súčasťou dopravného vybavenia určitého sídelného útvaru alebo vytvárajú dopravné spojenie v jeho záujmovom území."."
Odôvodnenie: Podobné problémy majú aj obyvatelia miest a obcí, kde neboli majetkoprávne vysporiadané všetky pozemky, či sa už jedná o rodinné domy alebo bytové domy. V prípade rodinných a bytových domov sa jedná o riešenie spoluvlastníckych vzťahov, ktoré sú vedené na známych vlastníkov s neznámym pobytom a vzťahov známych vlastníkov pozemkov pod stavbami, ktorí sa nevedia dohodnúť s vlastníkmi a nájomníkmi domov a bytových domov.
Neusporiadanie vlastníctva pod pozemnými komunikáciami najmä samosprávnych krajov, ale i obcí a miest je príčinou nedostatočnej údržby a znemožnenie stavebných úprav na cestách.
2. V čl. I bod 2 znie:
"2. § 2 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Ak sa pozemkové úpravy vykonávajú z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 2, povoľuje ich okresný úrad.
(4) Hospodárskym dvorom sa na účely tohto zákona rozumie obvod združených pozemkov, na ktorom boli zriadené stavby poľnohospodárskych podnikov do 24. júna 1991, ktoré slúžili poľnohospodárskej výrobe a majú stavebné a kolaudačné povolenie."."
Odôvodnenie: Vypustenie pôvodného odseku 4 vychádza z úpravy slovného spojenia v písmene j). Doplnením znenia sa odstráni nespravodlivosť, ak stavba bola postavená bez povolenia. Inak sa k vlastníctvu môže dostať, dostáva vlastník objektu, stavby, ktorý ju mohol postaviť bez povolenia a bez súhlasu pôvodných vlastníkov pozemkov.
3. V čl. I bod 34 v § 12 ods. 3 písmeno f) znie:
"f) pozemné komunikácie, ktoré sú súčasťou dopravného vybavenia určitého sídelného útvaru alebo vytvárajú dopravné spojenie v jeho záujmovom území okrem poľných ciest a lesných ciest."
Odôvodnenie: Pozemné komunikácie je potrebné zaradiť medzi spoločné zariadenia a opatrenia. V praxi by sa tak legalizoval stav, kedy sa v projekte pozemkových úprav vlastnícky vysporiadajú aj cesty II. a III. triedy a miestne komunikácie a niekedy to môže byť aj na úkor príspevku vlastníkov na spoločné zariadenia a opatrenia, lebo aj vlastníci v konkrétnej obci majú úžitok z ciest v susedných obciach. Dosiahne sa tak vyššia miera spravodlivosti a transparentnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončila som. Aha, pardon, ešte chcela by som poprosiť pána spravodajcu, aby sme hlasovali o každom bode zvlášť, samostatne. Áno, sú to tri body a o každom samostatne.
Ďakujem pekne, skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2017 10:23 - 10:26 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, myslím si, že nikto z nás nepochybuje o tom, že ortuť je zdraviu škodlivá a že vlastne prijať nejaké opatrenia, aby sa ortuť nejakými neprirodzenými cestami dostávala do ľudského organizmu alebo do prírodného prostredia, je vhodné. Slovenská republika už pristúpila k dohovoru, avšak teraz sa očakáva ratifikácia tohto dohovoru. Spomedzi 125 krajín, ktoré podpísali dohovor zatiaľ, nepamätám si presne to číslo, či 35 krajín tento dohovor ratifikovalo.
Na výbore sme mali o tomto diskusiu, ja som sa pýtala také doplňujúce informácie k tomuto materiálu, pretože nenašla som nejaké podrobné analýzy, že čo vlastne bude znamenať pre Slovensko, keď tento dohovor ratifikujeme, aký to bude mať dopad pre podnikateľské prostredie. Aký to bude mať dopad na našu legislatívu, i keď už mnohé predpisy reflektujú na to, že ortuť je ako nebezpečná látka, zdraviu škodlivá, čiže v mnohých predpisoch už túto látku máme, resp. opatrenia máme zahrnuté.
Bolo mi zodpovedané, že zatiaľ nie sú známe nejaké podrobnejšie analýzy zo strany Európskej komisie a že Európska komisia iba teraz spracuváva nejaké takéto dokumenty a návrhy právnych aktov, ktoré by následne po podpísaní ratifikácie tohto dohovoru by boli pre nás záväzné. Z tohto titulu by, sa mi zdá, pán minister, trošku unáhlené, aby sme v čase, kedy ozaj ešte ratifikácie neurobila ani možno, alebo urobila štvrtina krajín, ktoré pristúpili k dohovoru, aby sme sa ponáhľali s tým, že musíme byť tá 36. alebo 37. krajina. Vidí sa mi rozumnejšie, aby sme tento materiál mali doplnený o tieto informácie, aby sme vedeli, o čom hlasujeme, aby sme vedeli konkrétne, ktoré naše podniky budú zasiahnuté touto výrobou, aby sme vedeli, že tieto naše podniky budú mať alternatívu pri svojich pracovných postupoch a kedy ju budú mať. Takže z tohto titulu sa pri, teda nebudeme hlasovať za tento návrh, pretože to vidím také čosi ako pri; proste predčasné.
Keď sme sa vyjadrovali k Parížskej dohode, váš argument, pán minister, bol, že sme predsedajúcou krajinou, takže je dôležité, aby sme boli medzi tými prvými, aby ste mohli na stretnutí krajín Európskej únie deklarovať, že sme pristúpili k tejto dohode. Dnes už v predsedníctve nie sme, a preto si myslím, že mali by sme postupovať rozumne a mali by sme mať v rukách analýzy, ktoré nám jednoznačne budú vypovedať všetko o tom, aký dopad to bude mať. Treba si to totižto, a toto je aj uvedené v tej dôvodovej správe, kde sa hovorí o dopadoch pozitívnych aj negatívnych. A preto sme sa takýmto spôsobom; je môj názor, áno, treba si byť vedomý týchto rizík, treba prijímať opatrenia v rámci súčasnej legislatívy. Už tieto opatrenia máme mnohé, avšak považujem toto za unáhlené.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2017 10:09 - 10:17 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, v krátkosti by som sa chcela vyjadriť k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. V prevažnej miere vládny návrh transponuje smernicu Európskej únie a v podstate rieši aj niektoré prípady z aplikačnej praxe. A tu práve by som sa chcela pozastaviť.
Predtým ešte však ste spomínali, pán minister, v úvodnom slove jeden z hlavných bodov vládneho návrhu a je to vlastne sprísnenie uzatvárania skládok odpadov. Áno, si myslím, že v tomto smere je veľmi dôležité prijať nejaké opatrenia, pretože máme na stole žalobu z Európskej únie týkajúcej sa neuzatvorenia načas skládky v Považskom Chlmci, v Žiline a... (Reakcia ministra.) Prosím? No. ... a hrozí nám tam pokuta asi 10 mil. eur, ako Slovenská republika bude musieť takúto pokutu zaplatiť. V tomto duchu vám bude predložená interpelácia, pretože ma naozaj zaujíma, ako sa táto kauza ukončí, ako sa ukončia aj vlastnícke vzťahy pozemkov pod touto skládkou, a najmä ma zaujíma, že kto zaplatí tú pokutu z akého rozpočtu a či bude čiastočne táto pokuta aj zosobnená osobám, ktoré nekonali, pretože v danom prípade sa dajú určiť osoby, ktoré mali razantnejšie konať, počnúc od mesta Žilina cez Slovenskú inšpekciu životného prostredia a príslušné orgány.
Chcela by som sa však pozastaviť k jednému bodu, s ktorým zásadne nesúhlasím a z dôvodu ktorého aj náš poslanecký klub bude hlasovať proti tomuto návrhu a ide o bod 2 v čl. I vládneho návrhu. A ten bod 2 hovorí, že v § 2 sa za písm. f) vkladajú nové písmená, ktoré znejú, ktoré definujú prevádzkovateľa a zvlášť definujú stavebníka ako osobu, ktorá zodpovedá za stavebnú činnosť s cieľom vybudovať prevádzku na činnosti podľa prílohy a tak ďalej. A tu vidím práve veľký problém a riziko tohto návrhu zákona aj v kontexte so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, o ktorom som hovorila už v predchádzajúcom bode.
Vidím tuná totižto riziko delenia činnosti, vidím tuná riziko, že sa bude nejaká navrhovaná činnosť, o ktorej je dopredu známe, čo tam bude, že sa začne deliť. Začne sa deliť v posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pretože stavebník označí, že dajme tomu idem budovať nejaké haly. Jeho posudzovanie sa bude posudzovať v zmysle prílohy 8 zákona EIA ako zastavaná plocha, resp. počet parkovacích miest na podstatne inú prevádzku, ako v skutočnosti tam prevádzkovateľ plánuje zriadiť.
A takisto vidím aj konflikt pri povoľovaní takýchto prevádzok, jednak nebudú identifikovateľné, či v tom pôvodnom systéme enviroportálu pri navrhovaných činnostiach, ale taktiež budú ťažko identifikovateľné aj v registri prevádzok IPKZ, pretože nie je jasné, či keď stavebník bude žiadať o takéto povolenie, či dostane nejaké iné číslo prevádzky alebo ako vlastne prevádzkovateľ toho skutočného už finálneho riešenia.
Vidím tuná úmysel, a preto budeme hlasovať proti, lebo vidím tuná úmysel, že vláda má snahu legitimizovať svoje postupy pri niektorých prípadoch, ako bol napr. prípad Jaguar, kde presne tento postup sa uplatnil a do dnešného dňa sa uplatňuje, kedy stavebník MH investor požiadal o posudzovanie zámeru o výstavbu priemyselného parku, kde už zjavne sa vedelo, o aký priemyselný park s akým cieľom pôjde. Bol spracovaný zámer, ktorý bol posudzovaný, boli tam aj námietky zo strany účastníkov, verejnosti, že zámer je spravený nedobre, je podhodnotený, napriek tomu k posudzovaniu tohto zámeru stavebníka MH Invest nedošlo a na základe toho začali byť vydávané stavebné povolenia. Domnievam sa, že tieto stavebné povolenia môžu byť neplatné práve z tohto titulu. Následne nato zrejme si aj v rámci procesu aj Jaguar ako taký, ako už samotný prevádzkovateľ uvedomil tieto riziká, možno to bolo takto naplánované, neviem. Bola spracovaná kompletná správa o činnosti, ktorá už hovorila detailnejšie o prevádzke tohto automobilového závodu, kde zrazu sa, samozrejme, počty parkovacích miest náramne zvýšili a celý ten proces začal naberať iné obrátky.
Dnes, keďže som sa zapojila do toho protestu, som sa stala aj účastníčkou konania, kde mi práve v týchto dňoch prišlo rozhodnutie o vydaní povolenia pre stavebníka, zase hovoríme o stavebníkovi, nehovoríme o prevádzkovateľovi, pre stavebníka MH Invest pre systém znižovania hladiny podzemnej vody, práve tej okolnosti, na ktorú som upozorňovala už pred viac ako rokom, že táto problematika tam bude, že to bude problematika nielen v rámci povoľovania, ale v rámci aj financovania, kde tuná práve vidíme flagrantne na tom, že štát vlastne dáva nepriame stimuly pre tento závod tým, že tento celý systém znižovania hladiny podzemnej vody, ktorý nebude lacný, ktorý bude treba aj prevádzkovať, už nebude robiť prevádzkovateľ, ale bude ho robiť stavebník. A domnievam sa, keďže je to; nie; je to súčasťou podmienok prevádzky, že takto by to nemalo byť. Aj dnes predsa je možnosť, keď investor, jeden investor a stavebníkovi deleguje mandátnou zmluvou výkon niektorých činností, avšak nestráca sa nám tam tá súvislosť medzi prevádzkou a medzi vydanými povoleniami.
Takže z tohto titulu vás prosím o to, aby ste naozaj zvážili, ale ak je to úmysel práve takto konať a legitimizovať takéto konania pri ďalších aktivitách, možno sú to aj lobistické požiadavky veľkých investorov, ktorým by sa takýmto spôsobom jednoznačne uľahčil život, pretože by dokázali kamuflovať niekedy svoje skutočné zámery pri jednak posudzovaní vplyvov na životné prostredie tých činností, pretože si povedzme, keď už nejaká prevádzka podlieha tomuto zákonu, to sú činnosti, ktoré prakticky každá jedna z nich spĺňa kritériá aj toho, že musia byť posudzované vplyvy na životné prostredie. A tu vidím teda ohromný problém a jednoducho za takýto návrh, aj keď tie ostatné body sú akceptovateľné a dobré, podporiť nemôžme. A upozorňujem na to, že v tej aplikačnej praxi aby sa na to dávalo veľký pozor, aby k takýmto aktivitám a k týmto spôsobom konania nedochádzalo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2017 9:36 - 9:52 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani predsedajúca, pán minister, kolegovia z ministerstva na balkóne, lebo viem, že budú asi počúvať aj môj pozmeňujúci návrh, ktorý mám pripravený na predloženie. Pán minister, v krátkosti by som sa chcela vyjadriť k tomuto návrhu zákona, ktorý predkladáte.
Áno, je to zákon, ktorý v prevažnej miere implementuje smernicu, dopĺňa, v mnohých bodoch vylepšuje situáciu. A ten cieľ, dôvod, pre ktorý bol návrh zákona predložený, je nám všetkým viac-menej jasný. Avšak sú nám aj známe skutočnosti, hlavne tí ľudia, ktorí pracujú v tejto oblasti, že zákon potrebuje asi aj lepšiu, hlbšiu novelu, hlavne čo sa týka aj doladenia kapitoly, prílohy číslo 8, najmä zoznam posudzovaných činností možno doladiť a doplniť. Uvedomujem si však, že teraz sme v etape, kedy sa najmä transponuje smernica, to ktoré, veci, ktoré sme nemali v zákone doladené a na ktoré nás upozorňovala Európska komisia.
Vítam to, že cieľom, ktorý predpokladám, teda dúfam, že sa podarí spoločne dosiahnuť, je zlepšenie prístupnosti verejnosti k informáciám aj v rámci posudzovania k zlúčeniu, respektíve kumulácii niektorých činností, ktoré môžu v danom území byť posudzované. Teraz bývajú posudzované jednotlivo, avšak v kumulatívnej činnosti často môžu prekračovať limity, ktoré by už mali byť posúdené v zmysle zákona. To je najmä §, teda bod 3 vášho návrhu. Tu by som chcela tento návrh oceniť.
Avšak zároveň by som chcela upozorniť na problematiku ďalšieho bodu zákona, ktorý budeme hovoriť, o zákone o integrovanej prevencii a kontroly znečistenia, ktorý bude jeden z nasledujúcich bodov dnešnej schôdze, kde práve zmenou toho zákona tento bod obchádzate a vlastne bude problematický. Čiže tu chcem upozorniť na to, že bude treba naozaj veľmi prísne aplikovať a sledovať viaceré činnosti v jednom území, aby práve kúskovaním, ktoré sa umožňuje tým, novelou zákona, o ktorej budeme hovoriť až na ďalšom bode rokovania schôdze, môže dôjsť.
Čo sa týka takej väčšej novely, zúčastnila som sa v septembri minulého roka konferencie, kde, to organizovalo ministerstvo životného prostredia vo Vysokých Tatrách, kde boli ľudia, ktorí sú odborne spôsobilé osoby k tomuto posudzovaniu. Bola tam veľmi konštruktívna a zaujímavá debata. Vzišlo z nej viacero poznatkov, ktoré je potrebné, aby sa dostali do zákona, aby ich riešili, napríklad, ako som už spomínala, samotná príloha č. 8. Ja som v mojom pôvodnom návrhu aj vo výbore prezentovala snahu doplniť ju o program starostlivosti o les, čo som presvedčená o tom, že táto činnosť, môžme sa o tom baviť, či je to činnosť alebo strategický dokument, by mala byť posudzovaná. Avšak po debate potom aj s vašimi ľuďmi, ale aj s lesníkmi som si uvedomila, že naozaj k tejto téme treba širšiu diskusiu, aby sme zas neprijali niečo do zákona, ktoré sa bude veľmi ťažko aplikovať, tak som sa rozhodla, že keď nie z vašej iniciatívy, tak z mojej bude, zorganizujem takéto odborné stretnutie, na ktoré už vás teraz pozývam.
Taktiež problém, ktorý zatiaľ nie je riešený a ktorý asi by bolo dobré riešiť, je taký fond pre vyplácanie posudkárov. V Čechách takéto niečo funguje, pretože v súčasnosti systém, ktorý je nastavený v našom zákone, že spracovateľa, či zisťuje správy pre zámer alebo samotné správy, ale aj posudkára platí navrhovateľ činnosti. I keď toho posudkára, áno, vyberá ministerstvo, určuje ministerstvo životného prostredia, tak, respektíve ich príslušný orgán. Tento vzťah nie je celkom, celkom dobrý a bolo na to poukazované viackrát, že vlastne ten posudkár je finančne závislý od toho navrhovateľa a tým pádom môže dochádzať aj k tomu, že ten posudok môže byť touto skutočnosťou a výškou odmeny ovplyvnený. Preto by bolo dobré zvážiť nejakú možnosť, kde by vlastne sa vytvoril z prostriedkov navrhovateľov fond, kde by vyplácalo ministerstvo životného prostredia bez ohľadu na to, aký posudok bude, či bude zamietavý, alebo bude súhlasný.
V mojom pozmeňovacom návrhu mám štyri body. Tri body sa týkajú zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde vkladám možnosť zastaviť konania v prípade, že navrhovaná činnosť je v piatom stupni, v najprísnejšom piatom stupni ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody, ak nebola na túto činnosť vydaná vopred výnimka. Domnievam sa, že pre tieto tak vzácne chránené, a nie je ich veľa, povedzme si, tých v piatom stupni ochrany územia, nie je veľa týchto území, tak by bolo správne, aby ministerstvo životného prostredia aj šetrilo prostriedky aj energiu svojich orgánov, aj energiu, vlastne navrhované prostriedky navrhovateľa, aby mal takúto možnosť v prípade teda, že už nebola udelená výnimka.
Pre zlepšenie prístupu verejnosti navrhujem, aby bola v zákone povinnosť pre všetky aj SEA, aj pre EIA podmienka, že musí byť zverejnený dátum zverejnenia, kedy bol daný zámer alebo činnosť, správa zverejnená na enviroportáli. Dnes je to nejednotné. V niektorých prípadoch tento dátum zverejnený je, v niektorých nie je. Spôsobuje to nejednotnosť a je to vlastne nekomfortné pre užívateľa, pre verejnosť, ktorý nie pravidelne na dennej báze uvedený portál navštevuje, aby sa vedel zorientovať, že čo je už novšie, čo ešte vlastne má šancu, aby sa k tomu pripojil alebo nie.
Druhý, v druhom bode, ktorý prečítam následne v pozmeňovacom, sa týka zákona o banskej činnosti. Pán minister, tu by som vás obzvlášť chcela poprosiť, aby ste akceptovali tento môj návrh, pretože zmenou zákona, vlastne v zákone o registri partnerov verejného sektora sa dostala podmienka, že osoby, ktoré majú povolenie pre banskú činnosť, ak nebudú zapísané v registri verejného partnerstva, bez ohľadu na to, či majú, nejakým spôsobom prijímajú verejné zdroje alebo verejný majetok, tak musia byť v tomto registri zapísané, čo si myslím, že nie je správne. A ak nebudú, tak vlastne prídu o svoju prácu, pretože takáto činnosť pre oprávnené osoby banskej činnosti je ich prácou.
Pán navrhovateľ, ja prečítam teraz, pardon, spravodajca, prečítam teraz svoj pozmeňujúci návrh a chcela by som poprosiť, aby sa hlasovalo potom o každom bode zvlášť.
Tak idem čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Anny Zemanovej a Karola Galeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (tlač 446).
1. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 20 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Príslušný orgán konanie zastaví, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorej realizácia je osobitným predpisom zakázaná, ak nebola umožnená výnimka zo zakázanej činnosti."."
Pri predpisoch je odkaz na 22aa a poznámka pod čiarou k 22aa znie:
"Napríklad § 16 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. júna 2017.
Odôvodnenie: Návrh ukladá povinnosť, aby bol príslušný orgán povinný zastaviť konanie o navrhovanej činnosti, ktorá je zakázaná podľa osobitných predpisov, napríklad ak ide o navrhované umiestnenie stavby v území s piatym stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody, kde je umiestňovanie stavby v zmysle jeho ustanovenia § 16 ods. 1 písm. i) zakázané. V súčasnosti nemá príslušný orgán možnosť takéto konanie zastaviť, ak nebola povolená výnimka zo zakázanej činnosti. Ak z podstaty veci je jasné, že vykonávanie procesu EIA pre činnosť, ktorej výkon je zakázaný a na povolenie ktorej nemá navrhovateľ právny nárok, na ktorú mu nebola udelená výnimka, je zbytočný. Pripomienka vychádza z požiadaviek novely smernice EIA vo vzťahu k povinnosti koordinovať postupy podľa jednotlivých predpisov. Je to bod 37 preambuly novely smernice EIA.
2. V čl. I bod 7 § 23 ods. 1 sa za slová "ktoré obsahuje" vkladajú slová "dátum zverejnenia".
Odôvodnenie: Návrhom zákona sa tiež ukladá povinnosť uverejňovať na webovom sídle ministerstva aj dátum, kedy bol daný dokument zverejnený. Zvýši sa tým transparentnosť celého procesu a v neposlednom rade aj odstráni právna neistota z hľadiska plynutia lehôt.
3. V čl. I v bode 18 v § 33 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Súčasťou zverejnenia je aj dátum zverejnenia správy o hodnotení činnosti."
Odôvodnenie: Návrhom zákona sa tiež ukladá povinnosť uverejňovať na webovom sídle ministerstva aj dátum, kedy bola správa o hodnotení zverejnená. Zvýši sa tým transparentnosť celého procesu a v neposlednom rade aj odstráni právna neistota z hľadiska plynutia lehôt.
4. Článok II znie:
"Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1995 Z. z., zákona č. 58/1998 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 350/2012 Z. z., zákona č. 58/2004 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4a ods. 3 v prvej vete sa vypúšťajú slová "ktorá je zapísaná v registri partnerov verejného sektora", odkaz 3ba.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3ba sa vypúšťa.
2. V § 4b ods. 4 sa vypúšťa písm. e).
3. V § 19 ods. 4 sa na konci pripájajú slová "a 18f".
4. Za § 47i sa vkladá § 47j, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 47j
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. mája 2017
Ustanovenie § 47i sa od 15. mája 2017 neuplatňuje."
Zmeny v čl. II nadobúdajú účinnosť 15. mája 2017 s výnimkou bodu 2, ktorý nadobúda účinnosť 1. augusta 2017, čo sa premietne do čl. III upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie: Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe bol novelizovaný poslaneckým pozmeňujúcim návrhom k zákonu č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto novelou s účinnosťou od 1. februára 2017 sa novelizoval § 4a ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb., ktorý znie, citujem: "Banské oprávnenie možno vydať slovenskej osobe alebo zahraničnej osobe, ktorá je zapísaná v registri partnerov verejného sektora." Z uvedeného vyplýva, že všetky žiadosti o vydanie nového banského oprávnenia podané na príslušný obvodný banský úrad po 1. februári 2017 musia obsahovať doklad o zaevidovaní právnickej či fyzickej osoby v registri partnerov verejného sektora.
Zákon č. 315/2016 Z. z. taktiež zaviedol povinnosť, ktorá sa dostala do prechodných ustanovení zákona č. 51/1988 Zb., a to § 47i, ktorý ustanovuje, citujem: "Držiteľ banského oprávnenia je povinný zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla 2017." Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné požiadavky Hlavný banský úrad upozorňuje všetkých držiteľov banského oprávnenia, že podľa § 4b ods. 4 písm. e) zákona č. 51/1988 Zb. účinného od 1. augusta 2017 začne príslušný obvodný banský úrad konanie o zrušenie banského oprávnenia, ak držiteľ banského oprávnenia nebude zaevidovaný v registri partnerov verejného sektora.
To znamená, že zákonom bola uložená povinnosť byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora aj osobám, ktoré nijakým spôsobom neprijímajú verejné zdroje ani verejný majetok, a to pod najprísnejšou sankciou - stratou banského oprávnenia, čo je vlastne stratou možnosti na podnikanie. Novelizačný bod 3 v čl. II je prebratý z vládneho návrhu.
Ďakujem pekne, skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.4.2017 7:04 - 7:04 hod.

Anna Zemanová
Ďakujem pekne za slovo. Anka, chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie, kde si zhrnula vecne a fakticky všetky argumenty, a myslím si, že bolo to potrebné, aby sme po tom nočnom maratóne to dnes ráno takto mali zhrnuté.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis