Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa stotožňujem s mnohým tým, čo povedal pán môj predrečník poslanec Simon, pretože naozaj zákon komplikuje a nepomáha podnikateľom v poľnohospodárstve v živočíšnej výrobe.
Očakávala som, že tento zákon prinesie aktualizačný moment aj v súvislosti so smernicami Európskej únie, ktoré presne špecifikujú najlepšie dostupné technológie a techniky pre chov v živočíšnej výrobe, či sa to týka hovädzieho dobytka, ošípaných alebo, alebo hydiny, ktoré sú najväčšie producenti ako v rámci veľkochovov.
V súčasnosti treba povedať to, že je pohon, pohon na živočíšnu výrobu, pohon na všetkých, všetky veľkochovy. Z jednej strany hovoríme, ako Slovenská republika chce podporovať živočíšnu výrobu, pretože dovážame mäso zo zahraničia, ale na druhej strane podporuje názory ako o tom, že hnojovica, hnojovka a hnoj je niečo zlé, čo vlastne tuná ohrozuje životné prostredie, ohrozuje zdravie ľudí. Hygiena, Úrad pre verejné zdravotníctvo vydáva stanoviská, ktoré šikanuje týchto chovateľov, aby dokladovali, že tento produkt, poľnohospodársky produkt, ktorý je organickým hnojivom, neškodí, neškodí zdraviu, čo sa týka emisií alebo zaorávania do pôdy. Samozrejme, súhlasím s tým, že musia sa prísne dodržiavať pravidlá ochrany podzemných vôd. Na to každý poľnohospodársky podnik má mať svojho vodohospodára, ktorý na toto má dohliadať.
Súhlasím aj s tým, aby boli dostatočné kapacity. Avšak tuná je potrebné, aby boli zosúladené vykonávacie predpisy, lebo, pani ministerka, mnohé predpisy sú nejednoznačné. A tu by som rada v budúcnosti aj s vami, vám presne dala podnety od poľnohospodárov, kde sa nie celkom jednoznačne prepočítava množstvo hnojovice, ktoré je možné aplikovateľné do pôdy. Aj čo sa týka výpočtu kapacity, ale aj čo sa týka množstva dusíka obsahujúcich týchto, v tomto organickom hnojive.
V súčasnosti sa pre výpočet používajú normy z ’82. roka, kedy pán Brestenský stanovil nejaký údaj, vypočítaný údaj o množstve dusíka hnojovici. Avšak dnes, keď sa už aplikujú najlepšie dostupné techniky, aplikujú sa rôzne prísady do kŕmnych zmení, ktoré majú za úlohu znižovať množstvo dusíka, aby nielen za cieľ znižovania emisií, ale práve množstva dusíka, ktorý sa následne aplikuje do, do pôdy, tak ak prejde tento, čo teda predpokladám, že prejde do druhého čítania, tak chcela by som vám predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by umožnil dokladovať. Ak podnikateľ v poľnohospodárstve alebo prevádzkovateľ predloží analýzu z hnojovice alebo hnojovky, kde bude mať dokladované množstvo dusíka, tak aby výmera, ktorú potrebuje na aplikáciu, bola prepočítavaná na základe skutočných údajov z vyprodukovanej hnojovice, a nie z údajov, ktoré sú vlastne nejaké dokumentované, dá sa povedať, spred viac ako 30 rokov, čo dneska už nie je pravda.
Toto by bolo dobré, keby aj ÚKSÚP sa, k tomuto zaujal stanovisko pri kontrole hnojných plánov, aby sa umožnilo dokladovať analýzy, analýzami hnojovice a hnojovky o množstve dusíka a tým pádom aj množstve, ktoré sa aplikuje do pôdy. Ja súhlasím s tým, že treba robiť opatrenia, aby sa množstvo dusíka, ktoré sa dostáva do podzemných vôd, ktoré nie je využiteľné pre rastlinnú výrobu, znižovalo, pretože tá stará, tie staré záťaže sú veľmi zlé a to množstvo dusíka, ktoré v súčasnosti pôda obsahuje najmä v nejakých hlbších častiach, ktoré nie sú možné odoberať cez rastlinnú výrobu, tá záťaž naozaj tuná je. Takže len toľkoto.
Podstatou toho je, môjho vystúpenia sú teda avízo o pozmeňovacom návrhu, ktoré by v podstate zjednodušil aj stransparentnil množstvo dusíka, ktoré sa dáva do, aplikuje do pôdy, uľahčil by situáciu pre chovateľov a producentov.
A druhá vec je taká prosba, aby sa prestal pohon na chovateľov živočíšnej výroby, aby sa nerobili naozaj poplašné správy, aby ľudia pomaly považovali obnovenie nejakého chovu za takmer prevádzku porovnateľnú s jadrovou elektrárňou, čo teda je v príkrom rozpore aj s programovým vyhlásením vašej vlády, ale aj normálnym zmýšľaním.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Aj pozdravujem poľnohospodárov na balkóne, keď ešte vytrvali pozerať túto diskusiu. A hneď v úvode chcela by som, pán spravodajca, dať návrh, aby sme hlasovali o tom, že návrh zákona bude vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. A v ďalšej svojej, ďalšom svojom vystúpení aj zdôvodním prečo.
Bolo to, je to aj z toho dôvodu, ako pani ministerka uviedla samotný materiál, že si je vedomá toho, že bude búrlivá diskusia, pretože tá búrlivá diskusia je určite aj medzi odbornými, profesnými združeniami a poľnohospodármi, pretože tie názory na tento zákon nie sú vyjasnené, sama som sa zúčastnila jednej z agrokonferencií, kde bolo zjavné, že na túto tému je množstvo debát a názorov, z toho vyplýva aj množstvo pripomienok, ktoré, zásadných pripomienok, ktoré boli k návrhu zákona predložených, bolo ich 90 a z toho 48 nebolo akceptovaných. Myslím si, že to už je dostatočný dôvod na to, že, aby tá odborná diskusia bola naďalej vedená, aj vás vyzývam, apelujem, pani ministerka, aby ste naozaj túto odbornú diskusiu ďalej viedli za účasti zástupcov poľnohospodárskej obce, ľudí pracujúcich, podnikajúcich v agrosektore, ale, samozrejme, aj s politickými stranami, ktoré v konečnom dôsledku o tom musia hlasovať v parlamente.
Máte ambíciu zákonom vytvoriť lepšie podmienky pre stabilné poľnohospodárske podmienky, avšak ja si myslím, že tento zákon nenapĺňa túto ambíciu. Treba si uvedomiť, že naozaj obrovské množstvo pôdy je v súčasnosti obhospodarované na základe nájomných zmlúv, môže to byť až okolo 90 % poľnohospodárskej pôdy, to znamená, že sa to týka obrovského množstva vlastníkov, obrovského množstva nájomných, nájomcov, teda týchto nájomných vzťahov.
Uvediem aj ďalšie fakty, ktoré vedú, teda podporujú ten môj návrh, aby tá debata bola ešte ďalej pokračovala a aby vlastne bol materiál dopracovaný. Totižto na Slovensku je obrovské množstvo rozrobené pozemkové vlastníctvo a jeden poľnohospodársky podnik vlastní aj veľké množstvo, teda má zmluvy s veľkým množstvom podielových spoluvlastníkov, medzi ktorými sú mnohokrát neznámi vlastníci. Mnohokrát sú neprevedené rôzne pozemky a vlastne administratíva, ktorá bude viesť k preukazovaniu nájomných zmlúv, doručovaniu týchto nájomných zmlúv vlastníkom, resp. domnelým vlastníkom, alebo možnosť nedoručenia, lebo sú vlastníci mŕtvi a dedičské konania neprebehli, tak budú vyžadovať neprimeranú administratívnu záťaž, a ktorú vlastne ani neprislúchajúcu týmto podnikom, aby vlastne hľadali, dohľadávali nejakých domnelých vlastníkov. A z tohto dôvodu neusporiadaného vlastníctva, neukončených ROEP-ov a pozemkových úprav ten, tento zákon bude prinášať veľké aplikačné ťažkosti a bude to aj prinášať výpadok príjmov z daní z nehnuteľnosti pre obce a mestá. Vy ste, v zákone upravujete, že v prípade, že nebude zaplatená daň z nehnuteľnosti, tak stráca nájomná zmluva, stráca platnosť. Avšak tu treba povedať, že aj povinnosti správcu dane neupravujete nejakým spôsobom, ako on sa dozvie napr. o tej nájomnej zmluve a ako má vyrubovať tú daň, a čo keď správca dane nebude konať v lehote alebo správne, a z tohto titulu bude mať podnikateľ, ktorý má pôdu v prenájme, vlastne môže o túto nájomnú zmluvu, nájom prísť.
To znamená, že v súčasnosti takejto, aké je naša, poľnohospodárske pozemky aké sú rozdrobené, tak prijať legislatívu, ktorá je nejasná, a tak z týchto aplikačných dôvodov, myslím si, že takto prijať zákon je nevhodné. Poukážem ešte na ďalšie, ďalšie fakty.
Nie je jasné zo zákona, akým spôsobom má nájomca poslať návrh zmluvy. Bude to musieť byť doporučené alebo musí poslať každému do vlastných rúk, alebo ako? Ako bude, nájomca že neprijme návrh zmluvy? Čo znamená, že neprijal návrh zmluvy? Musí to dať písomne alebo akým spôsobom? Či tieto nejednoznačnosti budú určite viesť k mnohým súdnym sporom a nepochybne aj k veľkej administratívnej a finančnej záťaži nájomcov. Taktiež aj neprevzatie zmluvy, alebo neodmiet..., teda ak vlastník písomne neodmietne nájomnú zmluvu, tak môže dochádzať v podstate aj k obštrukciám zo strany, zo strany vlastníkov a nájomca sa dostáva do právnej neistoty napriek tomu, že dajme tomu svoje povinnosti z nájomnej zmluvy splnil. Čiže vlastne tým, že vlastník v tomto prípade by robil obštrukcie, tak ten nájomca dochádza do právnej neistoty. Ja si myslím, že tento zákon môže doviesť poľnohospodárstvo k útlmu, a nie k rozvoju, tak ako máte snahu.
Chcem ešte upozorniť aj na ďalšiu záležitosť, v prípade, že takto budú ukončené nájomné zmluvy, tak niektoré pozemky nebudú obhospodarované a v súvislosti so zákonom o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy pôda by nemala ležať úhorom z titulu toho, že nemá hospodára. Ako môže ležať úhorom, ale z titulu úmyselného hospodárenia, že leží takto. Ale nie z toho titulu, že sa nemá o ňu kto starať. A preto aj súhlasím s pripomienkou Vidieckej platformy, ktorú vlastne oni predostreli v rámci NPK, že ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú stranu, na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na dobu určitú v trvaní jeden rok.
Myslím si, že malo, je toto správne, práve z tých dôvodov neidentifikovania toho vlastníka, pretože tie nájomné zmluvy dnes nejaké, nejaké sú, a tieto, takto prísny zákon dať do praxe bez toho, aby to všetky tieto aplikačné vzťahy boli jasné, tak môže dôjsť k veľkým škodám na pôde aj pre vlastníka, aj pre nájomcu a v konečnom dôsledku aj pre pôdu ako neobnoviteľný zdroj, ale aj pre životné prostredie, lebo na takýchto pôdach potom môžu rásť buriny, invázne druhy a iné veci, ktoré môžu poškodzovať životné prostredie iným spôsobom.
Takže toľko v prvom čítaní. Ak neakceptujete a nebude schválený môj návrh na vrátenie, na dopracovanie, možno sa pokúsim naformulovať nejaký pozmeňujúci návrh, snáď tá diskusia bude nejaká konštruktívna.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa aj pani ministerka, môj názor je taký, že tento zákon trochu predbieha reálne možnosti Slovenska. Ja vítam to, že navrhujete zrušenie tej automatickej prolongácie nájomných zmlúv na, bolo teraz 25 rokov, a že vlastne sa to ruší. Áno, to, si myslím, že je správne.
Avšak môže nastať veľká aplikačná ťažkosť práve s tým, že nebude komu odovzdať napríklad v mnohých prípadoch tú pôdu ani komu napísať, že vlastne končí tá nájomná zmluva. A je to v súvislosti stále s neukončenými ROEP-mi a neukončenými prededeniami pozemkov, ktoré v rámci ROEP-ov mnohokrát sa ukázali, že ako novoobjavené majetky pri mnohých ľuďoch zomretých ľuďoch v minulosti, a vlastne tieto pozemky sú často súčasťou obrábania pôdy poľnohospodárskymi družstvami alebo inými súčasnými nájomcami a vlastne oni nebudú mať komu odovzdať túto pôdu ani koho vyzvať. A môže práve nastať problém s tým, že tieto pozemky, táto pôda zostane ležať ľadom, a práve tie argumenty, ktoré povedala ako pani poslankyňa, kolegyňa, že životné prostredie je veľmi významné a klimatická zmena a podobne. Áno, ale tuto môže nastať práve naopak problém s tým, že tieto pozemky nebudú obrábané.
Takže rozmýšľam nad tým, že či by nebolo dobré buď navrhnúť súvisiace zmeny pri novoobjavenom dedičskom, novoobjavenom majetku, aby dedičské konania boli realizované do 30 dní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som mala v úvode trošku takú odbočku, a síce povedať si niečo vôbec principiálne o dotáciách pre poľnohospodárstvo, resp. pôdohospodárstvo. Myslím si, že takýto nový zákon, ktorý keď rezort predkladá, tak mala by sa vyjasniť celkovo koncepcia slovenského, celkovo koncepcia slovenského poľnohospodárstva a tá zrejme by si tiež vyžadovala nejakú lepšiu debatu, otvorenejšiu debatu a možno aj naviazať na nové témy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré zrejme budú definované začiatkom budúceho roka.
To, že, iste vám je známe, že vo februári t. r. Európska komisia otvorila verejnú konzultáciu, ktorá mala predstaviť prvú fázu modernizácie a zjednodušenia spoločnej poľnohospodárskej politiky, a v týchto dňoch by mali byť už pomaly známe výsledky z verejnej konzultácie a možno v januári predstavené nejaké nové smerovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na základe toho by bolo asi dobré aj, aby reagoval takýto nový zákon, ktorým sa rušia dva existujúce zákony, ktoré, nehovorím, že boli dobré. Iste si vyžadovali nejakú zmenu. Poľnohospodári majú dneska dvojakú úlohu vyrábať potraviny, ale súčasne aj chrániť prírodu a biodiverzitu. Európska únia, krajina je pokrytá asi jednou pätinou územia, ktoré je chránená, a tieto projekty sú zahrnuté v programe, teda územia sú zahrnuté v programe Natura 2000, ktorá je cieľom biodiverzity v Európe ako takej. Tieto lokality sú súčasťou otvorenej krajiny a mnohé sa nachádzajú na poľnohospodárskej pôde a poľnohospodári sú povinní obhospodarovať krajinu tak, aby biodiverzita bola zachovaná.
Je známe, že takmer polovica populácie Európskej únie, ale to sa týka aj Slovenska, žije na vidieku a zamestnáva množstvo, množstvo ľudí. Je však otázne, že či práve forma dotácií, teraz hovorím všeobecne, je tá správna, ktorá podporuje túto formu zamestnávania. Je známe, že my, strana Sloboda a Solidarita je principiálne proti poskytovaniu dotácií, ktoré spôsobujú nerovnosť v podnikaní ako takom, a, samozrejme, týka sa to aj poľnohospodárstva. Je však na druhej strane pravdou, že pokým tieto dotácie v rámci Európskej únie sa poskytujú, bolo by nerozumné, aby sme sa takejto formy vzdávali a našich poľnohospodárov, ktorí aj tak sú, by som povedala, znevýhodňovaní voči Európskej únii, poškodzovali ešte viacej. Preto si myslím, že mal tento zákon predchádzať debate o koncepcii slovenského poľnohospodárstva ako takej, aj o tom, že či tie piliere, ako sú, či sú nastavené, nastavené správne.
V súčasnosti, nechcem sa nejako veľmi venovať cieľom poľnohosp..., slovenskej poľnohospodárskej politike, áno, iste, je to podpora zamestnanosti, by som povedala, diskutabilná, či je to naozaj podpora živočíšnej výroby, či to je len deklarovaná, alebo, alebo len, len naozaj to, by sme o tom, rozprávať, že aká je prax. Taktiež druhá, druhý cieľ je podpora pestovania ovocia a zeleniny. Prvý pilier nevyžaduje spolufinancovanie a v podstate členské, členské štáty sú povinné tieto dotácie poskytovať, avšak je otázny práve ten druhý pilier, ktorý, ktorý je ten, kde sa vyskytujú aj nejaké tie nejasnosti, o ktorých hovoril aj kolega Dostál, ale aj Pčolinský, a kde vlastne práve v tom, dotácia cez druhý pilier, dochádza k rôznym, rôznym nejasnostiam, či aj korupčným a podobne.
Tu by som ale, v tomto rámci druhého piliera by som chcela poukázať aj na to, že sú tu možnosti riešiť aj veci, ktoré sa týkajú kompenzácií alebo návrhu, keď už teda hovoríme o kompenzáciách, ktoré by pomohli riešiť napríklad situáciu s medveďom hnedým. Možno sa to zdá trošku od veci, hovoriť v tejto situácii o tomto probléme, ale je to tak, pretože práve režim hospodárenia na poľnohospodárskych pôdach v blízkosti lesných porastov, ktoré sa nachádzajú v lokalitách, kde sa napríklad vyskytuje tento medveď hnedý, poľnohospodári dostávajú dotácie napríklad na pestovanie plodín, ktoré lákajú medveďa hnedého, síce divé zviera, do územia mimo svojich prirodzených lokalít a do blízkosti ľudí. Čiže napríklad aj keby sme debatovali o koncepcii poľnohospodárstva, by sme prišli aj k tomu, že aj iné problémy by sa dali riešiť, a, samozrejme, keď by poľnohospodár mal obmedzené svoje hospodárenie v priľahlých územiach k lesom, tak by, samozrejme, v rámci týchto platieb mal mať nárok na odškodnenie, aby nebol škodný.
Druhé, ďalšiu vec, čo mám takú výhradu k tomuto zákonu, je, že sa tam píše o tom, že má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vo všeobecnosti, ja si myslím, že nemá, pretože akékoľvek dotácie krivia podnikateľské prostredie, čiže tuto mám vážnu výhradu voči tejto formulácie, formulácii, takže určite na podnikateľské prostredie nemá pozitívny vplyv. Ale zase na druhej strane by som pochválila aj vítam to, že sa, má snahu riešiť situácie, kedy sú duplicitní žiadatelia, čo v aplikačnej praxi, žiaľ, bolo pomerne časté, že boli viacerí žiadatelia na, o dotáciu, o platbu na jednu pôdu.
Preštudovala som si aj medzirezortné pripomienkovacie konanie a musím uviesť, že minimálne, minimálne s dvoma neakceptovanými pripomienkami sa stotožňujem, a prosila by som, aby ste naozaj zvážili ešte v druhom čítaní nejakú tú úpravu, pretože napríklad úpravy k zmene kultúry jednotlivých dielov bez skutočného poznania v teréne sú nie dobrými, nedobrými situáciami pre toho užívateľa pôdu, pôdy.
Taktiež to, že rozhodovanie sa neriadi správnym poriadkom, tak to proste vyvoláva ťažkosti. Ja viem, že nie je to jednoduché v lehotách, ktoré ukladá správny poriadok, rozhodnúť v takýchto komplikovaných veciach, avšak si treba uvedomiť, že tie mesiace, doteraz tá bežná prax, mesiace, možno aj rok, pokým došlo k nejakým rozhodnutiam, sú lehoty, ktoré, ktoré sú absurdné.
A na záver by som ešte len chcela povedať, poukázať na to, že v praxi sa nedostatočne využívajú existujúce digitálne spracovania terénu, to znamená, že previazanosť aktuálnych geoinformačných systémov, ktoré, ktoré jednoducho váš rezort má. Majú ich lesníci, ale poľnohospodári ich nevyužívajú. Letecké snímky aktuálne rezort má k dispozícii, ale kataster ich nevyužíva. Takže tu by som, nehovorím, že v tomto zákone, či by sa našiel priestor na to, aby, aby sa to riešilo, avšak, keďže som hovorila tak vo všeobecnosti o poľnohospodárskej politike, som považovala za dôležité poukázať aj na túto vec, pretože mala by sa viacej využívať najmä pri kontrolách pri tých krížových, pri krížových kontrolách, ktoré, ktoré sú.
No ešte na tých pár sekúnd na záver, čo mám, ďalší nedostatok, ktorý vnímam, je vlastne subjektívnosť takých individuálnych postojov kontrolórov, ktorí keď vykonávajú kontrolu krížových plnení, tak je to nejednotnosť pri realizácii kontroly. Takže tu naozaj by to chcelo aj lepšie metodické usmernenia pre tieto subjekty, aby mali jednotný pohľad aj jednotnú metodiku pri krížových kontrolách
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem dnes veľmi krátka. Tento zákon je dôležitý, pretože reflektuje na Aarhuský dohovor a je to vlastne veľmi dôležitý zákon z titulu informácií, elektronických informácií o životnom prostredí, o ovzduší, ktoré majú byť prístupné nielen pre občanov Slovenskej republiky, ale ide vlastne o informácie v rámci celej Európskej únie. A tu chcem práve poukázať na to, že ide práve o elektronický prístup, ktorý by mal byť prístupný komfortne v každom čase a komfortne pre každého užívateľa.
Ja tu chcem, pán minister, poukázať na... Ak dovolíte, chvíľočku by som bola rada, keby, naozaj dve vety. Mám námietku voči tomuto materiálu, a síce v tom, že sa tam píše, že nemá dopady na podnikateľské prostredie. Možno v takom duchu praktičnosti by som si dovolila namietať, že ten dopad na podnikateľské prostredie má a je to zase v administratívnej záťaži. Očakávala som, že pri novele takéhoto zákona odstránite tú administratívnu prekážku, ktorá tam je, aj duplicitu. Aj v súčasnosti podnikatelia prevádzkovatelia, ktorí sú povinní nahlasovať tieto údaje, musia zasielať v listinnej aj elektronickej podobe a túto záťaž ponechávate v zákone, čo si myslím, že je absurdné v dobe elektronizácie, aby museli prevádzkovatelia posielať tieto údaje v listinnej podobe na príslušný úrad a ešte aj v elektronickej. A to si, prosím pekne, treba uvedomiť, že to nie sú, že obyčajná pošta, to sú vlastne doručené listy. Čiže sú to ďalšie výdavky možno v pár eurách, ale rozhodne sú to veci, ktoré administratívne zaťažujú celú tú agendu.
Ďalšiu námietku, ktorú mám a ktorá vám bola aj vytknutá v rámci pripomienkovacieho konania, že nie sú dostupné vykonávacie predpisy, ktorým vlastne zákon splnomocňuje ministerstvo životného prostredia ich vydať. To znamená opätovne tlačivá a podobne, ktoré už v súčasnosti sú veľmi ťažkopádne, a myslím si, že mohli ste, mali ste to urobiť, aby boli nejakým spôsobom komfortne užívateľsky pre tých podnikateľov vyrobený, či už nejaký prístup do systému cez internet, alebo nejako tie tlačivá zjednotiť a najmä zjednodušiť. A tak ako následne potom sa poskytujú tieto údaje elektronickou formou do Európskej komisie, vy tiež ich neposielate v listinnej podobe.
Takže toto sú moje námietky. Ináč je to transpozícia európskej smernice, voči obsahu ako takému potom následne nie sú, nemám nejaké výhrady, ale táto nadpráca, som si to teraz ešte kontrolovala v tom nariadení, to nariadenie nepožaduje listinnú podobu nahlasovania od prevádzkovateľa. Ako prosím vás odstrániť túto povinnosť a naozaj, alebo to dajte buď - alebo, ten, kto nemá prístup, ale predsa dnes už musí byť, každá spoločnosť mať elektronický podpis, čiže ten elektronický prístup musí mať každý veľký prevádzkovateľ. Je nezmyslom posielať v listinnej podobe takéto hlásenia. A to sa netýka len tohto, to sa týka aj hlásení v rámci iných zákonov, ale teraz hovoríme o tomto konkrétnom.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Tento návrh zákona v podstate je neškodný, možno v svojom duchu aj dobrý, ale súčasná dikcia zákona neobmedzuje obce ani na toto, čo vy tu hovoríte, okrem tých zelených striech a ekoduktov a dokumentáciu nejakú písomnú už teraz mohli na toto obce a mestá peniaze využiť. A ja presne v tom trošičku vidím zádrhel. Asi možno by bolo dobré sa zamyslieť na dopracovaní tohto návrhu, aby bolo jednoznačné, že musí ísť o verejnoprospešné priestory, ak by sa tento návrh schválil, pretože aby nebolo, že potom bude nejaké grantové schémy obec vytvárať, ktoré bude ponúkať, aha, že môžte si urobiť zelené strechy alebo úpravu parkov, bude to v súlade so zákonom, ale pôjde to potom cez nejaké grantové programy. Čiže ak takéto prostriedky obec získa, tak tieto územné systémy ekologickej stability, to sú veci, ktoré obec, ktorá má územný plán, je povinná už dávno mať. Áno, je možné, že malé obce, ktoré nemajú územný plán, takúto dokumentáciu nemajú. Nevidím, to je možnože dobrý nápad z týchto peňazí, aby sa takéto dokumentácie mohli urobiť. Ale naozaj ja by som tiež potrebovala garanciu toho, že tie peniaze sa nevyužijú potom na nejaké súkromné účely, či už v tých zelených strechách, parkoch, alebo nejaké budovanie infraštruktúry, akože infraštruktúry, zelenej na súkromných pozemkoch.

Ďakujem veľmi pekne kolegom za postrehy. Áno, k tomu sa pripájam v rámci jednej environmentálnej politiky. Tých záväzkov je veľmi veľa a zdajú sa, že sú vzdialené, avšak jedného dňa príde ku kontrole ich plnení a budú naozaj, bude možné, že budú stáť Slovensko veľa peňazí z titulu toho, že síce veľmi radi sa hlásime k rôznym dohovorom a strategickým dokumentom, avšak tie reči nenaplnia skutky a následne z toho môžu byť vážne finančné záťaže pre verejný rozpočet. Takže vítam tú vašu aktivitu, neviem teraz z čoho vzišla, urobiť takúto kontrolu, ale je to správna cesta a verím, že teda bude naďalej pokračovať aj v nejakých tých ďalších oblastiach, o ktorých tu hovoril pán Fecko.

Vážený pán podpredseda, vážený pán riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu, kolegovia, kolegyne, rada by som sa tiež vyjadrila k predloženej správe. Musím povedať na úvod, že ma prekvapila v pozitívnom slove svojím obsahom i rôznymi návrhmi opatrení, ale prekvapila ma, resp. neprekvapila ma aj možno tou neúdernosťou v niektorých zisteniach.
A musím povedať, že som dosť prekvapená tým, čo som počula u svojich predrečníkov, a veľmi rada by som bola, pán riaditeľ, keby ste sa ozaj ešte v možnosti rozpravy vyjadrili k tým zisteniam hlavne, ktoré hovoril pán Pčolinský, a o legitimite tej predloženej správy, keďže možno obsahovo by sa nič iné neudialo, ale keďže sme na pôde parlamentu, tak aj správy, ktoré sú predložené, mali by mať aj legitimitu.
Áno, máte, navrhli ste v svojej správe množstvo opatrení pri svojich zisteniach, ja sa však pýtam, že aká bude ich kontrola, resp. dôsledky v prípade, že tieto opatrenia uložené sa nerealizujú, pretože v texte ďalej sa opakovane uvádza pri vašich zisteniach, že ste robili kontroly a kontroly proste boli bez následnej efektivity.
Ja by som sa chcela v svojom príspevku venovať tým zisteniam v oblastiach, ktorým sa venujem. To znamená ako poslankyňa Národnej rady v oblasti životného prostredia, pôdohospodárstva, ale aj témam, ktoré sa týkajú komunálnej politiky vzhľadom na to, že som komunálna poslankyňa.
Chcem vyzdvihnúť na jednej strane aj možno ozaj popísanie tých negatív, ktoré ste identifikovali napríklad, a na to chcem aj upozorniť, že by si mali aj vládna koalícia dobre pozrieť túto správu a zistenia, ktoré sú tam, si prevziať a urobiť z nich vlastné opatrenia, možno aj legislatívne. Poukazujete na to, že činnosť organizácie verejnej správy sa nedarí výrazne nejako zvýšiť kvalitu kontroly ich výkonnosti, že nedostatočne fungujú mechanizmy vnútornej kontroly. Nedostatočne funguje kontrola v riadení strategických projektov, že tie sú značne formálne a chyba vyvodzovanie zodpovednosti za závažné nedostatky.
To, čo považujem za veľmi vážne, sú vaše zistenia ohľadom výsledkov kontrol na obciach a konštatovanie to, čo mnohí cítime, že je tu problémom, vidno to aj v legislatívnych, v rôznych návrhoch, že aj vaša kontrola preukázala, že najmä menšie obce majú problém zvládnuť svoje kompetencie a programovo a cielene sa rozvíjať. Upozorňujete na to, na nutnosť verejnej diskusie o ďalšom smerovaní komunálnej reformy, deľbe kompetencií a ďalších problémov.
Kontrolné akcie potvrdili, že neprišlo k zásadnému zlepšeniu v oblasti rozpočtovníctva, účtovníctva samosprávy, že programový proces od zostavenia až po jeho hodnotenia je často úplne formálny. Také základné dokumenty strategické, ako je program hospodárskeho a sociálneho rozvoja a ďalšie programy, sú tiež len formálne a plnia len úlohu odfajknúť si zákonnú povinnosť, že tieto dokumenty nie sú systémovo používané na rozvoj obcí. A preto vítam a podporujem váš návrh, ambíciu, aby sa vytvorila na pôde parlamentu platforma, buď stály výbor, alebo komisia Národnej rady, kde by prebiehala odborná diskusia o rizikách verejných financií, ako aj o rizikách plnenia cieľov realizovaných verejných politík a plnenia medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, ktoré aj vy vo svojej kontrolnej, analytickej činnosti ako NKÚ identifikuje. Ja si myslím, že toto je naozaj veľmi rozumný nápad a mali by sme sa týmto zapodievať, pretože tie návrhy, ktoré prichádzajú nielen zo strany vlády, ale aj často zo strany poslancov, identifikujú to, že ten problém tu je, ale naozaj takáto komunálna reforma si vyžaduje všeobecnú diskusiu.
Za nedostatočné ale považujem vaše závery z kontroly budovania priemyselných parkov. Poznatky, vy konštatujete, že poznatky majú riziko plnenia merateľných ukazovateľov udržateľnosti obdobných projektov, avšak takéto konštatovanie je podľa mňa vágne a v budúcnosti by ste sa mali rozhodne zamerať aj na legitimitu rôznych vedľajších stimulov a výdavkov pri priemyselných parkoch, ako to napríklad bolo pri Jaguari, alebo je pri Jaguari, pretože to je stále aktívna kauza, kde okrem 300 mil. priameho stimulu idú ďalšie milióny eur v rámci štátneho rozpočtu na investície, ktoré sú vyvolanými investíciami pre tento priemyselný park a sú priamo financované z verejného rozpočtu pod rúškom vlastných investičných zámerov.
Musím povedať, ďalšia oblasť, o ktorej hovoríte, je poľnohospodárska, pôdohospodárska, pardon, Pôdohospodárska platobná agentúra, kde myslím si, že je veľmi jemné vyjadrenie, keď poviem, že máte tam diplomatické hodnotenie výsledkov kontrol, pretože to, čo tam popisujete, podľa mňa je tragédia, je niečo, čo naozaj nielen v jednom prípade malo ísť na trestné konanie, ale som presvedčená, že tam tých konaní muselo byť podstatne viacej. Len pre ilustráciu uvediem, že formulácia o tom, že "NKÚ nenadobudla primerané uistenie o tom, že vo fáze odborného hodnotenia bol zabezpečený jednotný odborný, objektívny a transparentný prístup v súlade s európskymi princípmi". Nie je, je veľmi diplomatické hodnotenie na to, aby ste povedali, že to nefungovalo.
Pretože v ďalšej časti správy hovoríte o tom, že výsledky kontroly ukázali, že absentovali manuály pre hodnotiteľov, neboli organizované žiadne školenia k odbornému hodnoteniu, že bola časť odborných hodnotiteľov prijatá len pár mesiacov pred vyhlásením jednotlivých výziev a ďalšie v podstate podľa mňa manažérske zlyhania, ktoré vlastne zo strany ministerstva pôdohospodárstva boli.
Taktiež je absurdné, zistenia, by ma zaujímalo, či naďalej vaše poukázanie na nezákonné, resp. absolútne neefektívne prenajímanie budovy, ktoré JPPA platila prenajímateľovi, ak sa penzijný fond, ročne takmer 1 mil. eur. By som chcela poprosiť odpoveď na túto otázku, že či táto, to naďalej funguje, alebo ministerstvo túto zmluvu nevýhodnú zrušilo.
Osobitne ste sa venovali doprave. O tejto časti kontroly som na pôde parlamentu už dnes hovorila v súvislosti s vráteným zákonom pána prezidenta a som citovala vaše zistenia s konštatovaním, že som ich zhrnula v takom pojme, že ide o vážne manažérske zlyhanie zo strany ministerstva dopravy a z Národnej diaľničnej spoločnosti pri tak veľkých projektoch strategických, ako je diaľnica D4, R7, a taktiež v rámci zistení, ktoré ste mali pri mimoriadnej kontrole Triblavina.
Tu by som sa ale v krátkosti chcela pozastaviť, že pri tom, aké zistenia ste mali, čo na jednej strane dáva taký dojem dôveryhodnosti tejto správy, na druhej strane, keď človek trošku pozná zázemie niektorých tých prípadov a zistí, že niektoré veci ste tam buď neopomenuli, nezistili alebo nechceli zistiť, tak hneď na tej druhej strane zapochybujem o tom, že či ozaj je to ako celok dobré alebo tých, takýchto nejasností je tam viacej. Poviem konkrétne. Pri tejto situácii pri Triblavine je zmluva, existujúca platná zmluva medzi ministerstvom výstavby, Národnou diaľničnou spoločnosťou a Bratislavským samosprávnym krajom o výstavbe križovatky Triblavina, ktorá má plnenie termín rok 2017 a ktorá sa jednoducho neplní. A o tomto vašej kontrole v záveroch nie je nič.
Na druhej strane si ale cením vaše odporúčania pre ministerstvo, kde jednoznačne hovoríte, analyzujete nedostatky, ktoré by sa prijatím opatrení mohli, mohli situáciu zlepšiť. Chcem poukázať na ďalšiu vec toho, že vy síce navrhnete opatrenia, ale keď sa neplnia, že čo? Nič. Nič sa nestane. Napríklad robili ste kontrolu Slovenskej správy ciest, kde ste kontrolovali uložené opatrenia z roku 2014 a v minulom roku v kontrole ste zistili, že vlastne sa nič z nich nenaplnilo. Výsledkom zistenia roku 2016 bolo, že opakovane sa, sú tam... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Opätovne. (Reakcia z pléna.)
Áno, ale nie pri, pán Hrnko, ale asi by nemalo byť opakovanie pri nedostatkoch a opakovať ich a na to používať, na hlúposti verejné prostriedky. Pretože tie výsledky poukazujú na opätovné neriešenie závažných problémov, ktoré nepriaznivo vplývajú na činnosť Slovenskej správy cien, zvyšujú nároky na verejné zdroje a negatívne ovplyvňujú život občanov, pán Hrnko.
Je zarážajúce, že vláda neschválila do dnešného dňa jedno z opatrení, a to Program opráv a údržbu ciest I. triedy. Tento dokument bol vláde predložený, ale nebol schválený. Ako je to možné? A čo teraz spravíme? Akú máte vy právomoc k tomu? Alebo si to len tu povieme, a nič? Pretože aj vy konštatujete, že cesty I. triedy v súčasnosti znášajú viac ako 50 % dopravnej záťaže, sú v kritickom stave. A nielen tie, ale sú to aj mosty.
Ďalšiu oblasť, ktorú chcem ešte povedať, je environmentálna politika. A upozorňujete na to, že environmentálne záťaže sa neriešia, resp. málo. Jedine ministerstvo obrany a čiastočne ministerstvo životného prostredia riešilo uložené sanácie, ktoré malo v programe štátnej, á, na odstránenie environmentálnych záťaží. Poukazujete na nízku efektivitu kontroly ministerstva životného prostredia, kde sa teda kontrolujú skôr také vedľajšie výdavky, ako mzdové náklady, cestovné náhrady, spotreba pohonných hmôt, ale nie efektivita riešení. A to je tragédia, pretože dnes máme na stole kauzu vrakunskej skládky, na ktorú sa idú dať milióny eur, ale tá efektivita riešenia, ja si dnes dovolím povedať, bude minimálna, bude mizivá a bude si vyžadovať ďalšie verejné zdroje.
Nesplnili si svoju povinnosť ministerstvo hospodárstva, ministerstvo dopravy, ministerstvo pôdohospodárstva. A to sú ministerstvá, ktoré boli, mali uložené úlohy vládou Slovenskej republiky. Túto úlohu dostali, to píšete vy vo vašej správe a to chcem tu povedať, aby to bolo jasné, že akú - načo máme potom takúto správu, keď sa z toho, si neberieme poučenie? Tie isté ministerstvá dostali opakovane tú úlohu. A čo? A nič sa nedeje. V rozpočte, v štátnom rozpočte sme schválili, ste schválili zmenu rozpočtu Železničná spoločnosť, peniaze vyčlenené na sanáciu environmentálnych škôd sa odobrala, že však to sa spraví, "sa to" z iného rozpočtu a peniaze použili na verejnú dopravu. A nič sa nedeje, vláda nekoná.
Na záver chcem povedať, ešte čo ma milo prekvapilo, a chcem k tomu vás aj inšpirovať na ďalšie kontroly, je tam informácia o predbežnej štúdii kontrolnej akcie Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty. Zrejme to bude nejaká ojedinelá kontrola a zrejme tú metodiku nejako si ešte musíte zadefinovať. Čiže vítam, že takúto informáciu ste nám dali, že pripravuje sa takáto kontrola, kde sú nejaké medzinárodné záväzky, a predpokladám, že bude to o tom, že ako si tie záväzky plníme, resp. keď si ich nebudeme plniť, čo nám z toho vyplýva. Medzinárodná biosférická rezervácia však nie je dohoda, z ktorej by mali plynúť nejaké závažné sankcie. Ale máme tu iné dohody, dohody vo vzťahu k životnému prostrediu, k Európskej únii, máme tu dohody napríklad o mokradiach, dohovor o mokradiach, tzv. Ramsarská dohoda, kde pri neplnení, pri zániku niektorých druhov mokradí, keď sa to stane, Slovensko bude vážne mať postihy finančné.
A tu by som vás chcela poprosiť, aby napríklad sa urobila takáto kontrola pri Národnej prírodnej rezervácii Šúr, tu v blízkosti Bratislavy, nebudete to mať ďaleko, kde dochádza k vysychaniu takéhoto územia v dôsledku nerozumných rozhodnutí a povolení štátu. Rozhodnutí ministerstva životného prostredia, výnimok a rôznych urbanistických aktivít. A sú to aj ďalšie, a tým budem končiť, napríklad dodržiavanie smernice, napríklad takej smernice, rámcovej smernice o vodách, kde sme povinní dodržiavať. Je to v zákone, v ústave schválená strategická surovina a znečisťovanie napríklad podzemnej vody, podzemných zdrojov pitnej vody, práve napríklad v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, ktorá je ohrozovaná štátom, ohrozovaná štátom, ktorý je zodpovedný za znečistenie z vrakunskej a ďalších skládok na severovýchodnej časti Bratislavy, z ktorých plynie a dostáva sa znečistenie do tejto oblasti.
Čiže naozaj vítam, že sa zameriavate aj na túto oblasť, a bola by som rada, keby ste zahrnuli tieto kontroly do svojej kontrolnej činnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, to, že máme tu v pléne takýto zákon, je naozaj zlyhanie manažérske, manažérske zlyhanie štátu, ministerstva a Národnej diaľničnej spoločnosti. A to, že je to tak, vám predložím dôkaz, ktorý je z vašich dokumentov, z vašich materiálov a je to čierne na bielom napísané v správe Najvyššieho kontrolného úradu k téme doprava. Vzhľadom na to, že nebolo dostatok času pripraviť si rozpravu, tak zľahka, voľne som sa prihlásila do písomnej rozpravy a ja vám prečítam niektoré kapitoly práve z tejto správy, ktoré dokladujú to, že ide tu o systematickú nefunkčnosť tohto štátneho orgánu a jej spoločnosti, Národnej diaľničnej spoločnosti.
Čiže v správe sa uvádza, že kontrolné akcie boli zamerané na preverenie rôznorodej podpory štátu a plnenie stanovených cieľov rôznych projektov a programov. Na základe týchto poznatkov, vyhodnotenia priorít a programových cieľov sa teda Najvyšší kontrolný úrad zameral na oblasť dopravy, ktorá je jednou z finančne najnáročnejších politík štátu. A išlo o kontroly v dvoch kontrolných akciách, pričom potom tretia kontrola bola zameraná na plnenie opatrení v kapitole ministerstva, ktoré boli prijaté už v súvislosti s predchádzajúcou kontrolou vykonanou v minulosti. Čiže z toho vyplýva, že aj kontrolný úrad usúdil, že je veľmi dôležité, čo je prirodzené, aby sa neopakovali nedostatky, ktoré boli už v správach analyzované a na ktoré bolo poukázané. Medzi ne je vypichnutá skutočnosť, že ide o časté zmeny koncepčných a strategických zámerov, predlžovanie termínov výstavby, nedostatočná príprava projektov, absencia plánov údržby a podobne, čo samotné vytvára predpoklady pre ďalšie dodatočné náklady.
Samotné projekty dopravnej infraštruktúry z oblasti dopravy, konštatuje Najvyšší kontrolný úrad, patria k projektom s vysokou mierou spoločenskej a finančnej významnosti a práve preto je dôležité, aby sa tie chyby, ktoré som vymenovala, neopakovali. Čiže kontrolné akcie sa týkali: výstava obchvatu Bratislavy, tzv. D4, R7, a mimoriadna kontrola križovatka Triblaviny. Projekt obchvatu Bratislavy, to je tá D4, R7, sa má realizovať ako verejno-súkromný projekt za 1,9 mld. eur a jeho dĺžka je 59 kilometrov. Subjektom kontroly bolo ministerstvo, ktoré je iniciátorom a zároveň zadávateľom projektu a zároveň je aj účastníkom celého procesu prípravy a realizácie PPP projektu vo všetkých jeho fázach. Riadiaca funkcia ministerstva je teda nezastupiteľná a vyžaduje si vysokú úroveň projektového manažmentu vo všetkých fázach projektu. Závery kontroly však dokumentujú nedostatky práve v oblasti riadenia projektu, ktoré môžu mať vplyv na výsledný efekt. A prosím pekne, počúvajme, podcenená bola príprava vlastného postupu pri PPP projekte, nedostatky boli identifikované pri zmluve o poskytnutí komplexného poradenstva, vypracovanie iba dvoch variantov riešenia dopravnej situácie, to znamená nulový a realizačný, ktoré nemožno považovať za dostatočné. NKÚ vo svojich záveroch zároveň upozornilo, že hoci výstavba obchvatu podľa ich mienky pomôže k odľahčeniu dopravy na komunikáciách v širšom okolí hlavného mesta, odkloní tranzitnú dopravu z exponovaných úsekov diaľnice, dopravné problémy na území a v okolí hlavného mesta SR nevyrieši, takže budú potrebné ďalšie investície, ktorých finančné krytie bude v budúcnosti veľmi zložité.
Prosím, to čítam stále zo správy NKÚ. V záujme toho, aby sa tieto nedostatky neopakovali, NKÚ odporučilo ministerstvu spracovať interný dokument upravujúci postupy, termíny a zodpovednosť pri príprave a realizácii PPP projektov, ktorý by vychádzal z materiálov schválených vládou SR a aktualizovaných metodických dokumentov Ministerstva financií Slovenskej republiky. Je teda paradoxné, že po podpísaní takejto zmluvy, po realizácii obrovských infraštrukturálnych projektov ministerstvo nemá takéto dokumenty, nemá metodický postup, ktorý by upravoval, ako v takýchto situáciách má ministerstvo postupovať. A naďalej NKÚ uvádza, že takýto postup, takýto dokument by mal vypracovať každý subjekt štátnej správy v prípade rozhodnutí o PPP projekte ako významný predpoklad kvalitného projektového riadenia. Je to pre mňa dosť zúfalé zistenie, že takéto čosi nie je prirodzenou normálnosťou mať pri takýchto projektoch.
Ďalej čítam z dokumentu, ktorý stále len potvrdzuje to, že ide o manažérske zlyhania a že nie je dôvod na lámanie takýchto zákonov, na lámanie spravodlivosti voči občanom, voči vlastníkom. Takže ďalej čítam. V súvislosti s kontrolou NKÚ upozorňuje, že z pohľadu princípu hodnoty za peniaze je nutné podrobne vyhodnocovať veľké investície v rezorte dopravy s cieľom dosiahnuť najvyšší možný prínos pre spoločnosť. To znamená, že je dôležité, aby existoval regulačný mechanizmus pri schvaľovaní PPP projektov nielen v sektore dopravy, ktorý zabezpečí udržateľnosť verejných financií tak, aby neboli ohrozené vlastné investičné aktivity štátu. Záväzky z tohto projektu musia byť každoročne rozpočtované po dobu desiatok rokov a ich výška je obrovská. Len v prípade bratislavského obchvatu ide o záväzok štátu 52,8 mil. eur ročne po dobu 30 rokov. A také závažné manažérske zlyhania pri tak obrovskom projekte.
Ďalšou kontrolou, ktorá bola urobená a súvisí tiež s týmto projektom a s dokladom toho, že naozaj tu ide o vážne manažérske zlyhania, bola kontrola a zistenia pri projekte križovatky Triblavina, kde sa zamerala NKÚ na prípravu a financovanie rekonštrukcie diaľnice D1 Bratislava – Trnava, úsek, a na stavbu križovatky Triblavina. Tá rekonštrukcia je čiastočne vyvolaná aj práve obchvatom. Preverené boli oblasti: strategický prístup pri plánovaní a súlad objednaných a prevzatých vybraných služieb. Kontrolou plnenia úloh vyplývajúcich pre NDS z vládnych strategických plánov rozvoja dopravnej infraštruktúry bolo zistené, že plánované ukazovatele týkajúce sa prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v rokoch 2010 až 2015 neboli opätovne dosiahnuté. Preverením plnenia finančného harmonogramu týchto prác bolo zistené značné meškanie a náklady, ktoré boli realizované, je reálne riziko, že bude opätovne navyšované, menené, pretože dôjde k ďalším úpravám harmonogramu stavebných prác. A oneskorenie bolo spôsobené najmä podcenením časovej náročnosti procesu prípravy a priebehu verejného obstarávania. To je identický príklad ako prípad pri diaľniciach, kde je vyvlastňovanie a získanie stavebného povolenia základnou axiómou toho, aby sa mohlo začať stavať. Čiže to nie je žiadne niečo neobvyklé, mať usporiadané vlastníctvo pod stavbou.
Nechcem sa teraz podrobnejšie zmieňovať o zisteniach, ktoré boli práve v súvislosti s križovatkou Triblavina a so zisteniami, len v stručnosti spomeniem to, že naozaj konštatovalo NKÚ, že došlo zase opätovne ku koncepčným zmenám, ktoré neboli v súlade s územným plánom, vo veci rozporu ministerstvo nezačalo konanie, že preverená projektová dokumentácia neobsahovala dopravné analýzy, že nástroje dopravného plánovania boli použité iba v dvoch dokumentáciách a v ostatných projektoch neboli použité. Proste pri dopravných stavbách stále hovoríme o projektoch dopravy. A ďalšie štúdie aktuálne z roku 2015 vychádzali pri tak veľkých stavbách len z prepočtov dopravnej prognózy cez koeficienty, ktoré neboli dokladované dopravnými prieskumami.
Toto všetko som uviedla práve z toho dôvodu, aby som deklarovala, že čo je prvoradým a hlavným dôvodom tohto zákona: manažérske pochybenia a zlyhanie práce Národnej diaľničnej spoločnosti. Je neprípustné, aby sme z takéhoto titulu prijímali takýto zákon, ktorý je z môjho pohľadu, som presvedčená, že aj z pohľadu mojich kolegov, protiústavný, a prosím vás, aby sme naozaj nehlasovali zaňho a naozaj nech radšej ministerstvo vykoná všetky potrebné kroky, aby získalo stavebné povolenie legitímnou cestou, ktorú má stále v platných zákonoch možnosť relatívne rýchlo a správne získať.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, vopred sa ospravedlním, ospravedlňujem, ak budem vo svojom vystúpení ostrejšia možno ako v iných prípadoch, ale myslím si, že v tejto veci a najmä z dôvodu, pre ktorý sa, jeden z dôvodov, pre ktorých sa prijíma tento návrh v takomto konaní, a to diaľnica D4, tak mám na to právo. Pretože v procese prípravy tejto diaľnice a na problémy s jej realizáciou a prípravou poukazujem od roku 2008, kedy sa prvýkrát, kedy prvýkrát vzišla myšlienka, že nultý obchvat Bratislavy sa transformuje na diaľnicu a stane sa z neho diaľnica a z toho dôvodu bol vnútený do územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja ako diaľnica, aby sa na výstavbu mohli použiť eurofondy. V tom čase to bolo ešte vlastne prvé programovacie obdobie a takáto teoretická možnosť tam bola, ak sa stane táto diaľnica súčasťou koridoru TEN-T.
To sa nestalo. Samozrejme, bola, táto diaľnica nebola schválená Európskou úniou, aby bola do tejto siete zahrnutá, a to z toho dôvodu, že zjavne táto diaľnica nenapĺňa úmysel, aby vozidlá, pre úmysel, pre ktoré sa diaľnice stavajú.
Ale je treba povedať, že od roku 2009 v územnom pláne Bratislavského samosprávneho kraja aj ostatných dotknutých obcí a miest v územnom pláne je. Čiže hovoriť o tom, že nebola známa trasa, to nie je pravda, pretože tá trasa minimálne v trase koridoru je známa od tohto roku. To znamená, hocikto, kto len trošku sa venuje samospráve, sleduje územné plánovanie, tak mohol investovať do pôdy a od tohto roku si byť istý, že jedného dňa je pravdepodobné, že tú diaľnicu tam nejakým spôsobom štát bude stavať, a nemusel to byť špekulant, mohol to byť obyčajný človek, ktorý trošku rozmýšľa dopredu.
Od tohto roku 2009 prebiehajú rôzne procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie, na jednotlivé úseky, avšak bez toho, aby táto trasa bola posúdená ako strategický dokument, ako v procese SEA. Som vstupovala do týchto procesov, cez Generálnu prokuratúru bola vyslovená aj námietka, že ten proces bol opačný. Aj nakoniec ministerstvo dopravy muselo pristúpiť a dodatočne takýto dokument spracovať, aj bol spracovaný. Tento dokument bol predložený na rokovanie vlády, aby sa doplnila tzv. koncepcia rozvoja, rozvoja diaľnic Slovenskej republiky, doplnok 3, ktorý mal do koncepcie tohto strategického dokumentu túto diaľnicu zahrnúť. Toto bolo z rokovania vlády stiahnuté a, pán minister, do dnešného dňa v oficiálnom dokumente ministerstva diaľnica D4 nefiguruje, ani ten úsek R7-ky. Napriek tomu dochádzalo k vynakladaniu obrovských finančných prostriedkov na ďalšiu prípravu, preprojektovanie a rôzne kadejaké štúdie, ktoré sa snažili zdôvodniť potrebu tej D4-ky, okrem dopravných analýz. Preto hovorím o tom a trvám si na svojom názore, že celá D4-ka v plnom profile tak, ako je povedaná, nesplní účel, na ktorý tieto obrovské prostriedky, takmer dve miliardy, a to ešte nehovoríme o tuneli Karpaty, majú byť vynaložené.
Opýtam sa vás, keď od tohto roku sme vedeli, že tá diaľnica pôjde, prečo sa tam nespravili pozemkové úpravy? Prečo štát nevyužil vlastný nástroj, ktorý mohol stáť ho nula peňazí? Pričom v tejto trase nemuselo byť vyvlastňovanie, mohlo tam byť, mohli tam byť štátne pozemky, keď by sa urobili v rámci pozemkových úprav.
Dodnes sa nepreukázala efektivita tejto trasy. Napriek tomu bol podpísaný projekt PPP. Napriek tomu sa obrovské peniaze plánujú do tzv. tunela Karpaty, ktorý má mať 11 km, je v trase, ktorý je veľmi, značne geologicky náročný. Geologická štúdia je utajená v geofonde, nie je sprístupnená pre ani odbornú, ani širokú verejnosť. Ja ako nielen poslanec, ako odborník, ktorý má prístup do knižnice geofondu, som si žiadala o sprístupnenie tohto dokumentu, mi bol odopretý tento prístup z titulu, že je utajený.
Pýtala som sa pána ministra na hodine otázok, ako je možné, že Národná diaľničná spoločnosť utají takýto dokument, ktorý je alfou a omegou pre posudzovanie tunela? Bolo mi povedané, je to z titulu toho, aby nedochádzalo k špekulatívnym výkupom pozemkov.
Pýtam sa vás, pán minister, ešte raz, akým pozemkom sa vykupuje pod tunelom? Tunel je z jednej diery do druhej diery v kopci, kde nie sú pozemky, pretože pozemky pod kopcom nemajú listy vlastníctva. A všetko po tie portály už je dávno oznámené, je dávno projektované a známe.
A ešte raz vás žiadam z tohto miesta, pán minister, aby bola odtajnená táto štúdia a aby bola sprístupnená s okamžitou platnosťou pre verejnosť. Je to situácia, kedy sa môžu opakovať tragické a ekonomické obrovské škody, podobné, ako sa dejú teraz v tuneli Višňová a v iných. Nepripusťme, aby nemala verejnosť, či široká alebo odborná, informácie o tom, ako sa tam plánuje tento tunel.
Vrátim sa k predmetu, k meritu tejto veci, o ktorej tu dnes hovoríme. Pán minister, toto je úplne obyčajné, prasprosté znárodňovanie. Neprípustné. Od roku 2009 mohlo dôjsť k usporadúvaniu týchto pozemkov a dnes vy idete takýmto spôsobom pošliapavať ľudské práva. Podobne ste konali pri Jaguari. Tam takisto dochádzalo k machináciám s pozemkom, k rozdielnym cenám. Na jednej strane od drobných ľudí sa vykupovali pozemky za malú cenu a potom následne, áno, tam verím tomu, že tá špekulácia bola, pretože umiestnenie Jaguaru nebolo dopredu známe, pretože tam bol znásilnený územný plán, tam boli znásilnené všetky procesy, ktoré, ktoré mali riadne prebehnúť, áno, a tam špekulácie boli. Máte dvojaký meter na ľudí a na snahy, ktoré robí vláda, a ktorá si myslí, že pre ňu zákony neplatia.
Pán minister, takže z môjho pohľadu sú to dve výzvy. Jedna výzva, aby sa tento zákon stiahol. Možno je to volanie o pomoc do pléna, ktoré zrejme nevypočuje, ale naozaj si myslím, že je to protiústavné a nesprávne.
A druhá výzva. Vás vyzývam, aby okamžite bola štúdia geologického prieskumu, pre geologický prieskum pre tunel Karpaty odtajnená v geofonde a sprístupnená pre odbornú verejnosť tak, aby ako každý jeden v čitateľni geofondu mal ju sprístupnenú, aby nemusel chodiť sa doprosovať nejakému projektantovi na, do Národnej diaľničnej spoločnosti a tam ponižujúcim spôsobom študoval takúto dokumentáciu, keď máme na to príslušnú inštitúciu a príslušné konania. Je to absolútne neprípustné, pretože potom dochádzajú takéto špekulácie a nezákonné situácie, ako ste nám navodili teraz.
Ďakujem pekne.