Videokanál poslanca

Cintorín a pochovávanie ľudí patrí jednoducho k životu, je to súčasťou miest a najmä v starších sídlach často cintoríny sú v strede obcí, neďaleko kostolov, kde výstavba sa prirodzeným spôsobom prisunula až ku kostolu. Nikomu cintorín nevadí, cintorín je pietnym miestom, kam chodia za svojimi zomrelými predkami, ale aj často na prechádzku vychutnať alebo vycítiť ten pokoj, ktorý tam je. A naozaj vytvárať ochranné pásmo v takýchto už urbanizovaných územiach je číry nezmysel. Tiež ma oslovili niektorí ľudia v súvislosti s týmto zákonom, kde dodatočne v územných plánoch bolo potrebné začleniť aj toto ochranné pásmo a vlastne dochádza k nezmyselnému vstupu do majetkových práv ľudí, ktorí tam možno mali rodinný dom a hneď vedľa záhradku, kde teraz vlastne nemôže nič realizovať, žiadnu výstavbu. Nemá to žiaden, žiaden význam.
Možno tam, kde by boli zdroje pitnej vody ako studne, čo dnes už je veľmi málokde, všade sú mestské vodovody, takže ani to hygienické hľadisko nemá svoje opodstatnenie. Treba mať úctu, samozrejme, ale tá sa dá vyriešiť aj bez ochranného pásma.

Nati, ja ti chcem veľmi pekne poďakovať za tvoju prácu a slová, ktoré si tu vypovedala. Naozaj ma až mrazilo a naozaj si neviem predstaviť tie dušičky detí, ktoré odmalička je s nimi robené ako štatistika. Nechcem povedať ako vec, ale pomaly možnože aj, áno, je to spisový obal. A ďakujem ti, že takto bojuješ, a poviem, že ty si ten pravý ochranca práv detí. Ty si ombudsmanka a robíš tú prácu veľmi dobre.

Eugen, výborne, ďakujem pekne. Ale chcem povedať, že maličký pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie to bude mať, pretože vo výbore prešiel v spoločnej správe môj pozmeňovací návrh, ktorý som mala v prvom čítaní, aby sa znížila administratívna náročnosť odovzdávania informácií do národného registra a aby bolo umožnené si aj elektronicky, pretože zákon v pôvodnom znení bol, že musia aj v listinnej, aj v elektronickej podobe. No a teraz v spoločnej správe je napísané "alebo". To znamená, že trošičku sa zlepšuje administratívna náročnosť pre podnikateľov.

Pán kolega, ono paradoxne je to práve tak, že aj tí, čo si vymenili nejaké staré kotly alebo plynové kotly a prešli akože na ekologický kotol nejakého kombinovaného charakteru, tak tieto zariadenia umožňujú spaľovať aj iný druh paliva, ako načo boli určené.
A to je práve ten problém, že nie je to len tým, že mnohí z ekonomických dôvodov naozaj spaľujú v starých pieckach, myslím si, že tých až toľko nie je. I keď nehovorím, možno je to región od regiónu, ale ten problém, o ktorom som ja hovorila, je aj to, že naozaj si vymení kotol, plynový kotol za takzvaný ekologický kotol nato, aby tam mohol spaľovať aj iné ako palivo, ako je zemný plyn, čiže napríklad pelety alebo štiepku, avšak tá, toto druhé palivo, akože biopalivo nespĺňa tie kritériá, ktoré by mal, svojimi emisiami práve zhoršuje celú situáciu, ako bolo. A na papieri môže mať ten majiteľ, prevádzkovateľ kotol, ktorý je v poriadku, avšak reálne tam spaľuje niečo iné.
Taktiež sú to rôzne novodobé kotly na spaľovanie rôznych olejov, ktoré často používajú napríklad prevádzkovatelia autoservisov, kde vykurujú spaľovaním starých olejov. Je to v podstate ako v povolenom zariadení, avšak nikto nekontroluje alebo nemá tie páky na to, aby prišiel a skontroloval, či to zariadenie spĺňa tie limity, tie prevádzkové parametre, ako má zadefinované, ktoré možno mal aj povolené. A tu treba naozaj hľadať tie cesty, ako donútiť takýchto znečisťovateľov k zlepšeniu situácie. Nie je to jednoduché, ale skúsme sa poučiť v okolitých krajinách, ako to funguje.

Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, máme tu ďalší z dôležitých zákonov, návrh zákona o ovzduší. Úvodom by som chcela povedať jednu informáciu. Dopočula som sa o tom, pán minister, že občania žalujú štát vo veci nedostatočnej ochrany ovzdušia. 13 žalobcov podalo na bratislavskom krajskom súde žalobu na Okresný úrad Bratislava, namietajúc, že jeho materiál s názvom integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia je vypracovaný nedostatočne a v rozpore s platným slovenským zákonom o ovzduší i európskou smernicou. Ja súhlasím. Je to také typické pre Slovensko. Prijímať dokumenty, ktoré sú akože, stratégie, ktoré sa nenapĺňajú, a odčiarknuť si – vybavené.
Dovolím si citovať z tlačovej správy, ktorou informovali o ich podaní. Píše sa v nej, že "znečistenie ovzdušia predstavuje zásadný zdravotný a environmentálny problém. Mnohé štátne inštitúcie sa tvária, že tento vážny problém riešia, ale namiesto skutočných riešení produkujú len zbytočné kopy papierov. Bratislavský integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia je výborný príklad, ako to nerobiť. Názov znie síce honosne, ale nie je to nič iné, iba veľa popísaných strán bez konkrétnych riešení, bez jasných termínov a bez merateľných kritérií. V Bratislave ide prioritne o oblasť dopravy vrátane podpory chodcov a cyklistov."
Jasné, že každý región má svoje požiadavky a ako ste aj vy spomenuli v úvode, že je tu ohlasovací systém varovný pri nejakých smogových situáciách. Avšak tento návrh zákona, ktorý predkladáte, napríklad nerieši situáciu na Slovensku, kde je problém s domácimi kotolňami, ktoré emisiami veľmi znečisťujú, nekontrolovateľne znečisťujú doliny. Chýbajú kontrolné mechanizmy, aby aj títo drobní znečisťovatelia, ktorí v kumulatívnom množstve robia veľmi veľkú záťaž na ovzduší. Mnohokrát sa nespaľujú najmä v kombinovaných kotloch tie palivá, ktoré sú povolené, a príslušné orgány štátnej správy v tomto, na tejto úrovni je to prenesený výkon štátnej správy na obce a mestá, si svoju kontrolnú funkciu vôbec, vôbec nenapĺňajú.
Pravdou je, že aj je veľmi ťažko naplniteľná, pretože tieto malé zdroje znečistenia ovzdušia nemajú nejaké kontroly emisií a vstup do súkromného vlastníctva na to, aby tam vstúpil ten kontrolór, keď vidí, že čo z toho komína na rodinnom dome alebo na prevádzke ide, tak už dávno je to spálené. Ale treba sa tým zapodievať. V Čechách takýto návrh zákona bol predložený, viem, že napokon k schváleniu v niektorej z tých ich parlamentných komôr neprešiel, respektíve bola tam nejaká námietka Ústavného súdu, ale bolo by dobré sa asi inšpirovať a hľadať tak zákonnú cestu, aby došlo aj v tejto situácii k zlepšeniu.
Pokračujem ale v tej informácii o tej žalobe. Čiže žalobcovia, čiže desať občanov Bratislavy a tri mimovládne environmentálne organizácie žiadajú súd, aby preskúmal, či bratislavský integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia či bol vydaný v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky a Európskej únie. Píšu, že prijatím nekonkrétneho, nejasného programu bol porušený verejný záujem na ochrane životného prostredia. Náš zákon o ovzduší i európska legislatíva hovoria jasne. Program musí určiť merateľné, kontrolovateľné a časovo viazané opatrenia. Tento, ale ani obdobné dokumenty, pretože takýchto dokumentov na Slovensku je viacej, tieto požiadavky nespĺňajú. Pričom práve znečistený vzduch každoročne prispieva k viac ako 430-tisíc predčasným úmrtiam v rámci Európy a je povinnosťou všetkých vlád v rámci aj Európskej únie, aby prijali rázne opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia a podporili právo svojich občanov na dýchanie; dýchať čistý vzduch.
V prípade, že súd žalobcom vyhovie, bude musieť Okresný úrad Bratislava materiál v zásade prerobiť, doplniť účinné opatrenia, ktoré pomôžu zlepšiť kvalitu ovzdušia v Bratislave. Minimálne pod limity, ktoré sú stanovené v legislatíve.
Akokoľvek dopadne súdne rozhodnutie, ja sa pokúsim z pozície poslankyne Národnej rady predložiť tie návrhy zákonov, ktoré prinútia príslušné orgány k spracovaniu účinných dokumentov, ktoré budú viesť k zlepšeniu ovzdušia, prijatiu akčných plánov, ktoré sa budú kontrolovať a za ktoré sa bude vyžadovať aj plnenie osobnej zodpovednosti na to, aby tieto programy boli napĺňané. Treba zavádzať účinné opatrenia na redukciu znečistenia najmä štyroch znečisťujúcich látok, ako sú prachové častice PM10, NO2, benzo(a)pyrén a ozón. Sú to látky, ktoré negatívne majú dopady na zdravie, klímu, prírodné prostredie, ale aj ekonomiku. Škoda, že ste pri tejto novele zákona nevyužili možnosti a nereagovali na tento podnet aspoň čiastočne nejakým prijatím aktualizačného momentu v návrhu zákona.
Ale prejdem teraz k tejto konkrétnej novele, ktorú máme na stole. Očakávala som, že bude reagovať aj na situáciu, ktorá vznikla na jeseň minulého roka v Novákoch, keď Slovenské elektrárne umožnili na svojej prevádzke v Elektrárňach Nováky realizáciu pokusu na odstavenom kotli B3. Bol znásilnený zákon o ovzduší a prekrútený zákon o integrovanom povoľovaní. Napokon v tejto veci ešte stále prebieha šetrenie podnetu, ktorý sme podávali s kolegom Karolom Galekom na Generálnu prokuratúru. Ale mohlo sa to riešiť, hovorili sme o tom aj pri zákone o integrovanom povoľovaní, aby takéto zneužívania boli zásadne vylúčené.
V návrhu zákona dávate možnosť zaviesť nízkoemisné zóny v obciach a mestách. Je to dobrý nápad a vítame to, avšak je otázne, že či takto, ako je to nastavené, tá aplikácia bude dobrá a reálna a či to nebude len slúžiť na napĺňanie rozpočtu obcí a miest z titulu udeľovania dočasných alebo trvalých výnimok na vstup do emisnej zóny. Zákon alebo respektíve materiál, ktorý je k zákonu, neprepočítava dôsledne náklady a prínosy. Uvádzate síce, že budú sa platiť správne poplatky a že predpokladaný napríklad náklad a vydanie jednej emisnej plakety bude 5 euro, udávate lehoty na to, aby, že obec musí rozhodnúť do 30 dní o povolení výnimky, avšak to sú veci, ktoré práve možno nahrávajú tomu, čo som povedala, že to bude skôr o výnimkách ako o reálne zavedených nízkoemisných zónach. Pretože povedzme si to na rovinu, na Slovensku – hlavne v mestách – nie sú doriešené situácie s parkovacou politikou. Kde a ako odstaví vozidlo niekto pred vstupom do takejto emisnej zóny?
Nie sú riadne podľa mňa prepočítané vplyvy na podnikateľské prostredie touto, zavedením tejto nízkoemisnej zóny. Pretože v súčasnosti si povedzme tak, že množstvo podnikateľov, ktorí v takýchto potenciálnych lokalitách fungujú, môžu mať vozidlá, ktoré by nespĺňali tieto kritériá. Čiže treba urobiť aspoň modelovo prepočet, čo bude to znamenať pre ľudí žijúcich a pracujúcich a podnikajúcich v týchto zónach, čo to bude znamenať, aby mali výmenu vozového parku, ktorý nebude spĺňať limity, a zvýšenie nákladov súvisiacich s povolením na vstup do tejto zóny. A napokon samotné obce a mestá, veď pozrime si príklad hlavného mesta, ktoré obstaralo vozidlá pre mestskú hromadnú dopravu dieslové. Toto by malo byť v zákone uvedené, že mesto alebo obec, ktorá chce zaviesť nízkoemisnú zónu, nesmie prevádzkovať vozidlá verejnej dopravy, ktoré nebudú spĺňať tieto kritériá. Pretože potom to bude len faloš a bude to vlastne len hra na to, čo som povedala, na napĺňanie rozpočtov samosprávy a stratí sa účel zavedenia nízkoemisných zón.
Toľko v skratke k tomuto návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

Eugen, veľmi pekne ďakujem za tvoju pripomienku. O to viac si to vážim, že aj ľudia, ekonomickí experti si čoraz viacej začínajú uvedomovať, že životné prostredie je tiež vlastne, síce nie investičnou oblasťou, ale oblasťou, ktorá má svoje finančné požiadavky, svoje finančné aj záväzky a malo by sa to naozaj premietnuť aj v rozpočtovaní, v plánovaní a vyčíslení možno aj toho environmentálneho dlhu. Takže ďakujem veľmi pekne za tvoj postreh.
A naozaj by dôslednejšie mali byť návrhy rezortu životného prostredia prepočítavané hodnotou za peniaze. Inštitút environmentálnej politiky už viackrát poukazoval na nedostatky a asi by bolo dobré si pozornejšie čítať ich výstupy.
Martin, len upresním čísla k tomuto zákonu, teda k novele, ktorá bola predložená na pripomienkovacie konanie. Bolo 960 pripomienok, z toho 634 zásadných. Len 226 bolo akceptovaných alebo dorokovaných, čiže stále tam zostalo množstvo nevyjasnených vecí. A ten návrh, ktorý bol predložený teraz do Národnej rady, sa vo veľkej miere líši od toho, čo bola pôvodná verzia, pretože tie veci, ktoré neboli dorokované, ministerstvo ich nedokázalo obhájiť, tak radšej ich z novely zákona vypustili. Aj napriek tomu tam bolo vyše 220 bodov, ktoré upravujú súčasný návrh zákona.

Dobré ráno prajem. Vážení kolegovia, kolegyne, pani podpredsedníčka, ďakujem pekne za slovo a dovoľte mi vyjadriť sa za poslanecký klub SaS k návrhu zákona o odpadoch.
Pán minister, povedali ste, že je, bolo snahou novely zákona odbremeniť tisícky podnikateľov a živnostníkov od zbytočnej administratívy, sprehľadniť systém odpadov, ale taktiež ľudí motivovať viac odpad triediť, menej ho ukladať na skládky odpadov. Ambície veľké, avšak aj návrh zákona asi nebol jednoduchý, pretože k novele zákona prišlo zhruba 960 pripomienok, z toho 634 zásadných. Niečo sa podarilo dorokovať, ale iba 224 pozmeňujúcich bodov sa podarilo odstrániť.
Ministerstvo pri príprave novely zákona deklarovalo veľké zmeny, ale realita sú kozmetické úpravy, technické zmeny s argumentom, že ihneď sa začne pracovať na novej, veľkej, zásadnej novele opäť. Ambície ministerstva pri príprave aktuálnej aplikačnej novely pohoreli v medzirezortnom pripomienkovacom konaní, pretože rezort si nedokázal obhájiť navrhované zmeny. Obhájiť si to nedokázali, pretože nikto nevie na ministerstve, ako z tejto zapletitej situácie von. Chýba jasná vízia, a preto sa len lepia drobné zmeny. Drobné zmeny, ktoré ale pozostávali v tomto návrhu len takmer z 226 bodov novely zákona.
Pán minister, ja verím, že je to pre vás ťažké, lebo ako opozičný poslanec ste k tomuto zákonu dávali podnet na Ústavný súd, ktorý ešte vo veci nerozhodol, a teraz máte obhajovať a opravovať paškvil s názvom zákon o odpadoch. Najlepšie by ho bolo dať do koša a naozaj upraviť, urobiť nový zákon, jednoduchý, ľahký, čitateľný, pretože toto, čo máme na stole, je podľa mňa neaplikovateľné, nečitateľné a tým pádom nevykonateľné v praxi.
Pozrime sa na to v nejakých detailoch. Napríklad samospráva. Začal platiť nový zákon o odpadoch. V starom systéme obce platili časť nákladov na triedený zber zo svojho rozpočtu, po novom všetky náklady majú uhrádzať organizácie zodpovednosti výrobcu. Separuje sa viac a primerane by mal sa znižovať objem komunálneho odpadu a logicky by obciam malo zostať viacej peňazí z vybraného miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad. Áno, je pravdou, že pribudli nové povinnosti, napríklad zavedenie zberu biologického rozložiteľného odpadu, ale neviem o tom, že by niektorá obec upravila svoj poplatok smerom dole. Práve naopak.
V portáli Odpady robili prieskum, z ktorého vyplynulo, že žiadne mesto výšku poplatkov neznížilo. Naopak, uvoľnené prostriedky si ponechávajú na rozvoj odpadového hospodárstva vo svojich mestách a obciach, to znamená, že neprišlo k žiadnej motivácii občana, aby separoval viac, pretože len obec si vylepšila svoju finančnú situáciu. A to znamená, že jeden zo základných predpokladov zavedenej reformy financovania triedeného zberu spočíval v tom, že pôjde o presunutie priamych nákladov od občanov na výrobcov, teda s nulovým zvýšením celkových výdavkov na triedený zber. A tento zámer zrejme nevyšiel. Konštatujú, portál Odpady, že do systému sa tak nenápadne naliali ďalšie milióny. Nebola až taká chyba, keby ten efekt aj v krajine bol lepší.
Druhé zistenie je podobne pozoruhodné. Mestá totiž hromadne priznávajú, že výška vybraných poplatkov za komunálny odpad im nepostačuje pokryť celkové náklady na služby, ktoré z poplatku majú byť kryté. To znamená, že opäť túto službu dotujú. Pýtam sa, koľko vlastne stojí obec likvidácia odpadu. Kto to vie? No, takže prečo potom reálne nezdvihnú ten poplatok, aby tie peniaze boli jednoznačne určené, toto je na odpad, a nie nenápadne sa prelievajú z rozpočtov na jednu a na druhú stranu peniaze a ten efekt sa stále nedostavuje.
No, takže poďme ďalej. Pán minister, najdôležitejšie zmeny, ktoré prináša aplikačná novela. Povedali ste, že odbremeníme malých podnikateľov od zbytočnej administratívy, pre podnikateľov, ktorí na trh dodajú menej ako 100 kg obalov či neobalových výrobkov. Po novom odpadne väčšina povinností výrobcov, vyhradených výrobcov ustanovených v zákone vrátane povinnosti uzatvárať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov. Je tam len taká jedna drobnosť, no, musia sa jednorazovo zaregistrovať na ministerstve a viesť evidenciu, či skutočne vyprodukovali menej ako 100 kg a ohlasovať ročne tieto údaje. Má im to ušetriť náklady i administratívu.
Neviem, pán minister, či ste túto agendu robili, ale rozhodne keď majú napriek tomu túto evidenciu viesť o tom, že vlastne nič neprodukujú, je to zbytočná šikana, načo je to dobré? Ani pri daniach, keď máte nulový príjem, nemusíte ohlasovať, že máte nulu, je to vaša povinnosť ohlásiť, ak niečo máte. Čiže ja by som tu navrhovala naozaj nechať to na zodpovednosť tých podnikateľov, keď má do 100 kíl, nemusí sa registrovať. Načo má ohlasovať niečo, načo má zaťažovať úrady? Ale, samozrejme, ak by klamal a mal viacej, tak za to by mal byť postihovaný.
Pre zlepšenie podnikateľského prostredia by veľmi pomohlo zrušenie inštitútu splnomocneného zástupcu. Splnomocnený zástupca totižto umožňuje zahraničným subjektom vyhnúť sa plneniu povinností, pretože môže fungovať ako tzv. biely kôň, ktorý na seba stiahne zodpovednosť a následne zanikne. Vymáhanie povinností sa tým stane nevymožiteľné. Táto povinnosť je pre obaly neopodstatnená, pretože zodpovednosť za obaly je jasne definovaná v celom distribučnom reťazci. Ak si výrobca neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, tak zodpovednosť za ich plnenie prechádza predsa na distribútora.
Snažíte sa o vyšší prehľad a efektivitu, zefektívnenie celého systému odpadového hospodárstva. Avšak častou pripomienkou zo strany výrobcov bolo, že dostatočne nevidia do hospodárenia ich organizácie zodpovednosti výrobcov. Samozrejme, je vítaný zlepšený kontrolný mechanizmus, avšak nominácia štátu do OZV-čka je nadbytočná a zavádza politiku a nie odbornosť. Tu navrhneme aj pozmeňovák, aby tento bod bol z návrhu zákona vypustený.
Sankcie. Samozrejme, zákon, ktorý nie je aj sankciovateľný za porušenia, je bezzubý. Avšak keď si pozriete ten váš návrh zákona, niekoľko strán odkazov na písmená a body, to je proste absolútna spleť, bludisko typu kto chce biť, palicu si nájde. Pretože to, aby nejaký podnikateľ, samozrejme, má dodržiavať zákon, ale ak si má pozrieť, teda, aha, dobre, tak čo s čím súvisí, aká sankcia, a má si to naštudovať, je to absolútne nečitateľné. Ale súhlasím s tým, že najväčším, jedným z veľkých problémom zákona o odpadoch je nedôsledná kontrola a jeho nedodržiavanie, resp. netrestanie jeho porušovania. Aj keď bude najlepší zákon na svete a štát bude zlyhávať v hlavnej úlohe kontroly a dodržiavania pravidiel, tak sa určite v triedení odpadu nezlepšíme.
Je snaha zjednodušiť aj zber odpadových pneumatík, ktoré často končia naozaj voľne pohodené v prírode a predstavovali hrozbu pre životné prostredie, pretože často to bol práve ten základ tých čiernych skládok, pohodené pneumatiky, a malá kopa pýta viac. Snažíte sa upraviť zákon tak, aby nielen spätný zber bol u distribútorov alebo v servisoch, ale bol umožnený aj na zberných dvoroch alebo na iných určených miestach v obciach. Nie sú však nikde prepočítané náklady pre obce. Neviem, či toto je úplne tá najlepšia cesta, či naozaj nebolo efektívnejšie rokovať s distribútormi a výrobcami pneumatík o lepšej organizácii zberu, pretože toto bude len pohodlnejšia cesta práve pre týchto distribútorov a výrobcov, aby nemali starosť, ako sa bude robiť evidencia, s kým bude mať zmluvu obec. To sú veci, ktoré stále sú otvorené.
Cieľom nového zákona o odpadoch bolo naštartovať triedený zber tak, aby sme menej odpadu skládkovali a viacej recyklovali. Nestalo sa tak a je to aj z dôvodu nerovnosti medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, čo ohrozuje fungovanie celého triedeného zberu v mestách a obciach. Inšpekcia životného prostredia, ktorá priamo spadá pod ministerstvo, napríklad nebola spôsobilá ani po siedmich mesiacoch rozhodnúť v konaní voči šiestim organizáciám zodpovednosti výrobcu, u ktorých existuje podozrenie, že porušujú zákon, čím podstatne ohrozujú triedený zber obalov na Slovensku.
Ministerstvo si skomplikovalo prechod na nový zákon tým, že udelilo autorizácie a v podstate povolilo fungovanie OZV-čkám len veľmi formálne. Podmienkou na získanie autorizácie bolo, aby cez zmluvy s obcami dokázali vyzbierať a recyklovať dosť odpadu na to, aby zabezpečili výrobcom plnenie povinnosti recyklácie. Výrobcovia tak platia OZV-čky za to, že ich odpad pozbierajú a recyklujú. Avšak tým, že autorizáciu získali aj spoločnosti, ktoré mali uzatvorené zmluvy s veľmi málo obcami a tým mali limitovanú kapacitu odpadov pre výrobcov, pred výrobcami sa tvárili, že vyberú peniaze, avšak; tvárili sa, že majú zmluvy so stovkami obcí, kde dokážu vyzbierať a recyklovať dosť odpadu, aby si splnili povinnosti. Avšak tieto OZV-čky predávali čosi, čo nemali. A nemajú to ani doteraz.
Je pozitívom novely, že ministerstvo navrhuje zavedenie, povinné prerozdeľovanie presahujúcich množstiev vyzbieraných obalov, čo určite pomôže k vyrovnaniu spomínanej nerovnováhy. To znamená, že veľké OZV-čky budú musieť ponúknuť prebytok z vyzbieraného odpadu a vytvorí sa tak možnosť, aby aj malé OZV-čky si splnili svoje povinnosti, ktoré vyzbierali od klientov, a budú môcť byť použité lepšie financie triedeného zberu.
Tiež sa chcem vyjadriť aj k odpadu pri potravinárstve. Iste viete, že slovenskí potravinári sa vyjadrili negatívne a upozorňujú na dôsledky ďalších zmien v odpadovej legislatíve, ktorá výrazne negatívne zasiahne, môže zasiahnuť do ekonomiky potravinárskych podnikov. Odmietajú názor, a ja sa s tým stotožňujem, že táto novela bude mať pozitívny dopad na podnikateľský sektor. Práve naopak, pri potravinárstve sa dá očakávať ďalšie zníženie množstva slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie je v návrhu zákona nedostatočná a v podstate sústreďuje sa len na niektoré oblasti.
Chcem spomenúť aj jednu vec, ktorá sa týka lokality Nováky, kde bude musieť byť ukončená, odstavená do konca tohto roka výroba na transformáciu ortuti v prevádzke Nováky, kde bude táto odstávka prepočítaná na jednorazové náklady na podnikateľské prostredie jeden milión eur. Nie je známe, koľko tu bude pracovných miest, aký to bude mať celý dopad na prevádzku chemických závodov.
Ešte sa chcem vyjadriť k pneumatikám. Znenie; pneumatiky, ktoré sú v pomerne veľkej miere dovážané zo zahraničia, nie sú len vyrábané na Slovensku, novela zákona môže dosť sťažiť túto situáciu. Napríklad v bode 53 v návrhu aplikačnej novely, kedy je zákaz prepojenia OZV-čiek na zahraničné subjekty, kde je nejasná formulácia, že čo je členský štát. Malo by byť jednoznačne napísané, že o čo ide, že mal by byť, či je členský štát niečo iné ako členský štát Európskej únie. Malo by dôjsť k zjednoteniu terminológie, aby bola táto definícia jednoznačná, pretože ak by to zostalo tak, mohlo by dôjsť k zúženiu zákazu prepojenia, čo vlastne by pre zahraničné subjekty nakladajúce s odpadom mohlo urobiť ťažkosti a iste to nebolo cieľom tejto novely. Takže tu by som bola rada, aby sa to zosúladilo a pri aplikačnej praxi nedochádzalo k mylnej, k mylnému výkladu. Pretože takýto zákaz by znamenal zánik väčšine OZV-čiek na Slovensku, pretože tie sú často prepojené na zahraničné subjekty, keďže výrobcovia majú obchodné povinnosti prakticky vo všetkých členských štátoch.
Taktiež bod 57 návrhu aplikačnej novely, kde sa hovorí o použití zisku OZV-čky povinnosťou použiť ho do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Zamedzuje sa navrhovanou úpravou vytvoriť rezervy, ktoré sú základným predpokladom pre stabilný systém, ktorý by mohol umožniť lepšie OZV-čke fungovať v prípade neočakávaného výpadku finančných prostriedkov. To znamená, že bolo by dobré, aby sa umožnila vytvárať aj rezerva v prostriedkoch, financovaní. Bola by to, mala by byť minimálne nejakých ročných, vo výške ročných nákladov na jej činnosť. Čiže môžme sa o tom pobaviť, chceme v tomto bode pripraviť tiež pozmeňujúci návrh.
Ďalším bodom je vlastne, čo sa týka pri pneumatikách hustota zbernej siete a povinnosť uzatvoriť alebo neuzatvoriť zmluvu. V § 17 (pozn. red.: správne malo byť "v § 70") sa udáva, že spätný zber odpadových pneumatík v rozsahu najmenej jedného distribútora pneumatík v každom okrese je potrebné "na základe zmluvy". Bolo by potrebné, aby tam bolo napísané "písomnej zmluvy". A ďalšia požiadavka, aby distribútor pneumatík bol, mohol uzatvoriť zmluvu bez ohľadu na odberateľsko-dodávateľský vzťah. Čiže tuto tiež máme pripravený pozmeňujúci návrh.
Ešte ďalšia taká drobnosť. Sa vrátim do úvodu návrhu zákona, v § 3, kde sa hovorí o skladovaní výkopovej zeminy, kde definujete, že je to dočasné uloženie odpadu pred jej využitím na zásypové práce a terénne úpravy. V súčasnosti sme svedkami neuveriteľných záberov poľnohospodárskej pôdy bez súhlasu záberu PPF z titulu práve takéhoto nejakého skladovania, dočasného skladovania výkopovej zeminy. Tu by bolo potrebné previazanosť na zákony o pôde, aby takýto záber poľnohospodárskej pôdy na akože dočasné uloženie odpadu, voči ktorému mohutne protestujú ľudia, lebo sa koná v blízkosti sídel, je to ohromne prašná záležitosť. A zábery poľnohospodárskej pôdy aj s tým, že tieto výkopové zeminy sú často zamiešavané aj s rôznym iným odpadom, môžte sa ísť pozrieť kúsok vedľa letiska na tej ceste, keď pôjdete z Bratislavy do Ivanky. Čiže toto by som, tiež bolo dobré, keby ste sa na to pozreli a sa upravila táto časť tak, aby nemohlo dochádzať k zneužívaniu tohto inštitútu.
V podstate to sú nejaké moje pripomienky, poznatky, ktoré som chcela opísať. Pripravíme nejaké pozmeňujúce návrhy. Ja verím, že tak ako aj v iných prípadoch niekde nájdeme spoločnú reč, lebo je to ťažká téma. Trošku politická, ale hlavne odborná vo vzťahu k životnému prostrediu. Takže napriek tomu, že ten zákon je ako taký celý zlý, je platný a účinný. Musíme sa s ním naučiť žiť a aspoň trošku, keď sa nám ho podarí vylepšiť, iste to bude lepšie.
Ďakujem za pozornosť.

Prajem pekný deň. Pán podpredseda, vážení kolegovia, v krátkosti by som rada vystúpila tiež k tomuto návrhu zákona, ktorý sa do tohto parlamentu dostáva už opakovane. Bola som pred niekoľkými dňami na takom poslaneckom výjazde na strednom Slovensku v Národnom parku NAPANT z dôvodu vidieť na vlastné oči v súčasnosti, ako ozaj vyzerá lokalita katastrálne územie, konkrétne Vyšná Boca a Čertovica, kde ľudia často poukazujú aj na sociálnych sieťach, alebo aj vypisujú, že naozaj tam takýto ten pohľad je naozaj veľmi kritický.
Tejto téme sa venujem, získala som aj množstvo leteckých snímok, kde vidno od roku 2000, presne ako v rokoch niektoré oblasti strácajú lesný porast. A som rada, že téme sa venujeme, že sa téme venuje aj Slovenský ochranársky snem. Tu by som chcela povedať, že som jeho členkou. Je to neformálne združenie, apolitické, ktoré vzišlo vlastne z takého ľudového hlasovania ochranárov, kde vytipovali stovku ľudí, ktorí sa rôznym témam, ochrane životného prostredia venujú a navzájom komunikujú a dávajú spoločné odborné stanoviská, najmä s výzvou ku strane, vláde a k spoločnosti. Takže som rada, že ste to, pán kolega, prečítali tu na pôde parlamentu, a Slovenský ochranársky snem tu získava určite aj väčšiu, najmä odbornú váhu.
Ja sa chcem len prihovoriť vlastne k tejto samotnej téme, ktorú dnes máme. A síce sa hovorí, že v roku 2014 sa v domácnostiach, v odvetviach energetiky a drevospracujúceho priemyslu a medzi ďalšími výrobcami a spotrebiteľmi spotrebovalo približne 4 mil. ton drevnej biomasy. Sú to len odborné odhady. Ďalšie číslo, ktoré chcem povedať, je, že, píše sa, že odvetvie lesného hospodárstva dodalo vlani, to znamená v roku 2016, to je údaj zo zelenej správy, na trh 1,45 mil. ton palivovej drevnej biomasy vo forme palivového dreva, čo je 830-tisíc ton a štiepok 620-tisíc ton. Údaje o spotrebe stanovilo ministerstvo na základe údajov o množstve a pôvode drevnej biomasy u veľkých a stredných výrobcov energií a spoločností pôsobiacich v zásobovacích reťazcoch palivovej drevnej biomasy.
Odkiaľ môže pochádzať takéto drevo? Drevo používané na energetické účely sa okrem suroviny vznikajúcej pri výrobe sortimentov produkuje z ťažbových zvyškov formou samovýroby tenkého dreva, ktorého ťažba nie je evidovaná, a tiež korunové časti stromov dreva predávaného na pni. Toľkoto je tiež písané v tejto zelenej správe.
Avšak treba povedať, že celá správa aj údaje, ktoré sa často dávajú pri tých úbytkoch lesných porastov alebo lesa, je hra s číslami. A štatistika, si povedzme, že to je umenie hry z čísiel, aby vám vlastne veci vyšli tak, ako ich chcete, ako ich chcete interpretovať. Keď si pozrieme zelenú správu, ktorá bude prerokovaná pravdepodobne na najbližšom výbore životného prostredia, tak vidíme, že má veľa nedostatkov práve v tejto oblasti energetického dreva. Nie sú tam evidované extra energetické porasty. Zvlášť nie je evidovaná biomasa z údržby verejnej zelene, lebo zeleň je popri vodných tokoch a cestnej zelene, čiže nevie sa naozaj identifikovať to množstvo tej, tých tón štiepky, ich skutočný pôvod. A môže to byť aj nedbanlivosť, môže to byť aj úmysel, ale rozhodne to pridáva na hre tomu, že tá situácia, ktorá je v našich lesoch, ale nielen v lesoch, treba povedať, že, v úvodzovkách, vďaka biomase dochádza aj k veľmi veľkým výrubom brehových porastov, taktiež veľkým výrubom vetrolamov a zelene popri cestách. A, žiaľ, je to pod rúškom životného prostredia.
Keď sa začínala táto téma obnoviteľných zdrojov energie a rôzne kombinované kotly, tak množstvo aj samospráv prechádzalo na takúto výrobu kombinovanú s tým, že vlastne využije takéto v rámci údržby zeleň. Avšak sa ukázalo, že toto nie je veľmi populárne, pretože je to veľmi prácne. Oveľa jednoduchšie je získať tú štiepku inak a, žiaľ, zisťujeme, že to inak je štiepkovanie zdravého dreva. Nie je to výmysel, ale naozaj v roku aj 2014 sa potvrdilo, že pôvod štiepky, ktorý sa využíval v tom čase v príslušných spaľovniach, bol z takéhoto kvalitného dreva.
Jedna hrozba je v zelenej správe, kde sa píše, že, doslova: "Lesné pozemky sú v podmienkach Slovenskej republiky najväčším potencionálnym zdrojom palivovej drevnej biomasy. Ich ročný využiteľný potenciál sa pohybuje na úrovni 2,8 mil. ton." Tu je presne tá obava, pretože zrejme to nebudú tie množstvá myslené z nejakých haluzí ako odpadové drevo z ťažby, ale zrejme je, môže tam byť v tých číslach aj číslo dreva, ktoré je oveľa vyššej kvality.
Tak ako som hovorila, ročná produkcia štiepok bola v minulom roku 610-tisíc ton. Chcem povedať toľko, že zelená správa má byť prerokovaná vo výbore, ale dám návrh na uznesenie, aby plénum rozhodlo o tom, že táto závažná dokumentácia, aby bola predložená tomuto plénu, aby mohla byť k tomu verejná diskusia, pretože už dnes cez médiá, cez rôzne vyjadrenia aj odborníkov k tejto zelenej správe poukazujú na jej nedostatočnosť a rozhodne do budúcna treba, aby tie údaje, ktoré potrebujeme, boli jasné. Bo stále pretrváva nepomer medzi produkciou a spotrebou energetickej dendromasy.
Chcem povedať ešte jednu vec, že v prílohe samotnej zelenej správy je jedna závažná, závažná chyba. Či to je chyba alebo úmysel, alebo kamufláž, ťažko povedať. Ale v prílohách, kde sa hovorí o štruktúre dodávok dodávok surového dreva podľa jednotlivých sortimentov, je uvedené, že drevo na energetické účely, ihličnaté drevo, v roku 2015 bolo spolu vyťažené 32 603 metrov kubických. A v roku 2016 221 869. Keď však spočítam čísla, ktoré mali predchádzať tomuto súčtu, tak to číslo je oveľa, oveľa vyššie. Malo by tam byť podľa súčtu nejakých 20-tisíc niekoľko, do 30-tisíc ton. Pýtam sa, či náhodou, ale to číslo, tých 220, naozaj nie je správne, že sa niekto pomýlil, že tými číslami, ktoré tam boli predtým, bola hra. Čiže to sú veci, ktoré musí pani ministerka určite zodpovedať.
Tento návrh zákona je veľmi potrebné schváliť. Treba si uvedomiť, ide o dve vety v zákone, dve vety, ktoré ale pomôžu k tomu, aby došlo k jasnej definícii, čo biomasa je. Aby takáto hra štatistiky, hra producentov štiepky a taktiež hra prevádzkovateľov spaľovní tejto biomasy musela skončiť, pretože aj v predchádzajúcom období, keď sme schvaľovali novelu zákona, kde sa definovala štiepka, tak toto plénum neodsúhlasilo, neodsúhlasilo jeden z mojich pozmeňujúcich návrhov, kde som poukazovala na tú nohu v dverách, ktorá umožňuje napriek novele zákona stále využívať aj iné drevo na štiepku, ako by malo byť využiteľné. Takže podporíme určite tento návrh zákona a poprosím plénum, aby tak urobilo tiež.
Ďakujem pekne.

Pán minister, v demokratických krajinách, kde vládne slušná vláda, tak minister by sám zobral politickú zodpovednosť, ospravedlnil by sa národu za kauzu Čistý deň a odstúpil by sám. To, že čelíte už druhýkrát tejto iste pre vás nepríjemnej situácii, je len a len vaša voľba.

Rozhodla som sa pre faktickú, i keď zvažovala som, že sa ešte prihlásim do ústnej rozpravy, ale už pani ministerke to nespravím, aby zajtra ráno musela chodiť. (Povedané so smiechom.)
Takže ja chcem len toľko povedať, že aj tu z týchto čísel vidno tie argumenty, že prečo ten zákon o nájme poľnohospodárskej pôdy bude komplikovaný, pretože jednoducho pozemkové úpravy nie sú v dostatočnej miere vyhotovené. Tie čísla hovoria samo osebe, len 376 katastrálnych území je zapísaných do katastra, 68 pozemkových úprav je rozpracovaných, ďalších 200 bolo vypísaná verejná súťaž, ktorá bola zrušená, čo považujem za, za chybu, možno až úmysel.
Ja by som povedala, že Slovenský pozemkový fond by mohol byť aktívnejší napríklad aj pri usporadúvaní pozemkov po diaľnicami. Nemuseli obrovské finančné prostriedky sa vynakladať na výkupy pozemkov, ak by pri známych stavbách došlo k pozemkovým úpravám tak, aby pod tieto veľké investície sa urobili pozemkové úpravy, či diaľnice, alebo iné strategické výstavby. Si myslím, že Slovenský pozemkový fond v tomto duchu mohol byť aktívnejší, a to, že nebol aj v minulosti, asi vyhovovalo mnohým subjektom, pretože mohlo potom dôjsť vlastne k takým tichým zámenám a oslovovaní pozemkov, ktorí, ľuďom, ktorí vlastne ani nemali šajnu, že nejaké pozemky vlastnia, a urobenie si vlastne pozemkových úprav individuálne ako nejaký podnikatelia.
Ja pozemkový fond, samozrejme, je to správa o činnosti, treba si ale spomenúť aj na správu ombudsmanky k tejto činnosti a čítať túto správu s porozumením a vo vzťahoch.