Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

18.9.2018 o 16:34 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 20.9.2018 9:34 - 9:36 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za teda stručnú rozpravu. Ja poďakujem kolegovi Grendelovi za jeho slová. Ja s ním súhlasím v tom, že to, čo vidíme najmä v oblasti polície, prokuratúry a podobne, je, že systémové zmeny a personálne zmeny musia ísť v ruka v ruke. Jedny bez druhých nebudú fungovať na to, aby sme zásadne zlepšili situáciu. A myslím, že už sme sa všetci poučili z tej možnej ilúzie v minulosti, že keď sú dobre nastavené zákony, je jedno, kto vládne, alebo je jedno, kto riadi štátne inštitúcie. Vidíme jednoznačne, že to tak nie je. Zároveň však vidíme, že dobre nastavené systémy môžu ovplyvniť, kto riadi aj kto musí odísť, a môžu to vylepšiť. To znamená, že to je cieľom tohto návrhu.
A ja úplne súhlasím s tým, že kým je ministerkou vnútra Denisa Saková a kým vládne táto koalícia, tak forma zákona nemá nejaký významný vplyv na to, kto, ako kvalitne bude riadený Policajný zbor. Toto je návrh, ktorý sa pokúša to nastaviť najmä do budúcnosti. Aj keď jedna z vecí, čo si dovolím povedať, je, že keby tento návrh dnes prešiel, tak napríklad v oblasti inšpekcie by znamenal už dnes obrovskú zmenu k lepšiemu, a tam by som nieže nesúhlasil, tam by som tú zmenu videl. V oblasti riadenia Policajného zboru, keďže aj my zachovávame filozofiu, že má to byť štruktúrovaná, ale vôľa ministra vnútra, tak je pravda, že osoba ministra vnútra je v tom kľúčová. Ten proces, ktorý my tam máme, môže zabrániť veľmi zlým kandidátom vďaka verejnému tlaku, vďaka zisťovaniu, vďaka úlohe ďalších orgánov. Ale súhlasím, že pri ministerke Denise Sakovej to dobrý policajný prezident nebude, nech to napíšeme do zákona akokoľvek.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.9.2018 9:32 - 9:34 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, toto je tretí z toho balíka zákonov, ktorý sa týka prokuratúry a polície a orgánov činných v trestnom konaní. My sme tento návrh aj s ostatnými predložili už na jar, lebo sa týkal aj vtedy, aj dnes dôležitej témy, ktorá je otázka menovania a vedenia Policajného zboru, ale aj otázka inšpekcie. Keďže však vláda neustále sľubovala svoje riešenie, chceli sme, aby sme to v parlamente zladili, tak sme ten návrh odkladali až na septembrovú schôdzu. Ako vieme, napriek tomu, že tu bol prísľub vlády, tie návrhy tu stále nemáme, tak sme sa rozhodli to už ďalej neodkladať a dať parlamentu možnosť o tomto hlasovať.
Obsahom tohto zákona sú, je viacero vecí, ale ja by som zdôraznil tie štyri najvýznamnejšie veľmi stručne. Prvá je, teda zavádzame nový mechanizmus výberu policajného prezidenta, kde teda musí sa uskutočniť výberové konanie, musí sa uskutočniť verejné vypočutie v parlamente, je pomerne podobne upravené, ako to má byť, ale zároveň chcem povedať, že zachováme právomoc ministra vnútra si nakoniec vybrať, teda rozhodnúť, či akceptuje kandidátov z výberového konania. A takisto navrhujeme, aby minister teda mohol mať možnosť aj odvolať. Pretože my si myslíme, že ak minister vnútra má niesť politickú zodpovednosť za Policajný zbor v dnešnom stave, tak mal by mať možnosť aj menovať, aj odvolať, ale nemala by táto možnosť jeho byť neobmedzená, teda nemala by to byť jeho svojvôľa, mal by vybrať z kvalifikovaných kandidátov, ktorí prejdú verejným vypočutím, verejnou kontrolou. Vidíme tam aj úlohu prezidenta Slovenskej republiky. To znamená, že navrhujeme, aby minister zostal, ale, povedal by som, štrukturálnym spôsobom.
Čo to však musí vyvážiť, je náš návrh na nezávislosť inšpekcie a kontroly v rámci Policajného zboru, kde navrhujeme, aby táto bola podriadená novozriadenej rade pre integritu Policajného zboru, ktorá bude zvonku Policajného zboru aj zvonku ministerstva vnútra. A zároveň navrhujeme, aby táto rada mohla zastaviť aj konanie voči policajtom, ktorí majú podozrenie, že sú šikanovaní za vykonávanie svojej práce.
Tretím návrhom je, podobne ako pri prokuratúre som už spomínal ustanovenia o jednak výberových konaniach na krajských a okresných riaditeľov Policajného zboru, ale aj ustanovenia o tom, že po 10 rokoch teda musia prejsť do iného regiónu alebo vo funkcii skončiť, aby sa tiež odstránili prílišné budovania miestnych väzieb.
Takže to sú, to sú také tie najdôležitejšie veci, ktoré v tom návrhu zákona sú, a dovolím si vás týmto požiadať o jeho podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.9.2018 9:32 - 9:34 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v debate k predchádzajúcemu bodu ešte, myslím, že to bolo predvčerom, sme obsiahlo diskutovali o filozofii nášho projektu rekonštrukcia štátu, ktorý spolu prezentujeme a ktorého súčasťou je tento balík zákonov, takže nebudem o tom hovoriť znovu. Dovoľte mi veľmi stručne pomenovať, čo je obsahom tohoto konkrétneho návrhu zákona.
On obsahuje dve významné zmeny. Jedna sa týka povinnej kariérnej rotácie šéfov prokuratúry, v podstate zavádzame tam princíp, že okresný a krajský prokurátor môžu byť vo svojej funkcii nanajvýš 10 rokov a potom musia zmeniť svoje pôsobisko. Je to na základe podnetov priamo, musím povedať, z prostredia prokuratúry, kde nám bolo povedané, a teda skúsenosti tomu nasvedčujú aj po tých posledných kauzách, ktoré sme mali napríklad na východe Slovenska, že príliš dlhé spočívanie jednej osoby v tej istej funkcii je veľkým rizikom, rizikom vytvárania miestnych väzieb, rizikom v podstate zabetónovania systému, a preto aj v mnohých iných krajinách rôznymi spôsobmi rotujú najvyššie postavených či úradníkov, prokurátorov a podobných predstaviteľov práve preto, aby sa vytváraniu týchto miestnych väzieb zabránilo. Sú dokonca krajiny, kde je zákaz, aby takýto človek pôsobil v regióne, z ktorého pochádza, ale to my nenavrhujeme, len hovoríme, aby po 10 rokoch najneskôr musel prejsť do iného regiónu alebo skončiť v tejto funkcii.
Toľko z mojej strany. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2018 17:17 - 17:19 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Začnem od konca, od pána poslanca Grendela. Podľa mňa povedal jednu veľkú pravdu, a to je naozaj to, že snahy účelovými zmenami politického systému, najmä legislatívy, si zabezpečiť úspech sa väčšinou v slovenských dejinách stretli s opačným účinkom a výsledkom. To znamená, že to je varovanie pre kohokoľvek pre toho, kto také zmeny navrhuje, že skončí to pravdepodobne naopak. Aj ja si myslím, že aj v prípade nejakých takýchto snáh to tak skončiť môže.
Ale ja by som možno širšie povedal, a preto aj sa priznám, my sme v tej diskusii s predkladateľmi boli takí aktívni, že zákon o politických stranách je zákon, ktorým politici regulujú sami seba, svoju vlastnú súťaž. Tam to pokušenie si to upraviť pre seba je jedno z najvyšších a je tam jeden z najvyšších konfliktov záujmov, preto je dôležité, aby také zmeny neprechádzali len koaličným alebo teda väčšinovým spôsobom, ale aby prechádzali, ak nie širokým konsenzom, tak aspoň nejakým čiastkovým konsenzom. A snaha je toto zabezpečiť. Preto my sme do toho dialógu vstúpili a, samozrejme, môžeme podporiť len niečo, čo ako celok bude mať aspoň pozitívnu pridanú hodnotu.
A posledný bod, ktorý by som pánovi Pčolinskému, keď sa spýtal veľmi konkrétne, je možné, že už som v tom tak ponorený, že som to neformuloval presne. Je možné, že bol problém aj na prijímateľskej strane, to už neviem, ale môžem to hneď vysvetliť. My nenamietame tomu, aby bola prihláška. Samozrejme, že musí mať prihlášku. My ju máme pomerne obsiahlu dokonca, aby sme vedeli o tom človeku, kto to je, čo len hovoríme, je, že čím sa tá prihláška potvrdí, že je autentická. A predkladatelia navrhujú, že to potvrdíte tým, že ju doručíte na papieri so svojím podpisom, nie overeným podpisom, so svojím podpisom. To znamená, my hovoríme, že to v podsta..., akože sfalšovať podpis alebo teda načarbať tam nejaký podpis, ktorý vy ako na vašej strane neviete, koho je, je veľmi jednoduché. To znamená, že tá autentifikácia je o ničom.
My, čo hovoríme je, že k tej prihláške je lepšie mať autentifikáciu ako možnosť cez zaplatenie členského príspevku z účtu, pretože to je oveľa ťažšie falšovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2018 16:52 - 17:10 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia dovoľte mi v druhom čítaní vystúpiť k tomuto závažnému návrhu zákona a predložiť aj pozmeňujúci návrh. Tento návrh zákona nás zo začiatku postavil pred veľmi náročnú dilemu, a to preto, že na jednej strane obsahuje veľa dobrých prvkov, na druhej strane obsahoval aj prvky, ktoré sme vnímali od začiatku kriticky, a obidve tieto veci sa navyše v čase veľmi prudko vyvíjajú. Poslanci vládnej koalície predložili, teda najmä pán poslanec Bernaťák, veľmi rozsiahle pozmeňovacie návrhy, čo znamená, že ten zákon sa ďalej mení, a pri finálnom hlasovaní je preto potrebné veľmi, povedal by som, podrobne a poctivo zvážiť, ako hlasovať. Ja chcem na úvod oceniť, lebo sa to v tomto parlamente deje málo, a preto treba korektne povedať, že keď sme my v prvom čítaní ponúkli určitú, určité gesto a povedali sme, že vieme si predstaviť za spolu hlasovať za tento návrh, ak bude upravený prijateľným spôsobom, tak musím povedať, že pán poslanec Bernaťák na rozdiel od napríklad pani ministerky Lubyovej, ktorej sme dali takú istú ruku v súvislosti vysokoškolskými zákonmi, keď sa tu schvaľovali, a ona o ňu nejaký záujem neprejavila ani rokovať nechcela, tak pán poslanec s nami opakovane rokoval a výsledky tých rokovaní v nejakej časti aj premietli sa do toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý bol predložený. Takže to bez ohľadu na to ako to skončí, ako budeme hlasovať, toto chcem oceniť, lebo tak má parlament fungovať, a, bohužiaľ, funguje tak príliš málo často.
K samotnému obsahu zákona aj po zohľadnení tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré už boli predložené, treba povedať, že ten návrh ja by som jednoznačne neodsudzoval, naopak, vidím v ňom viacero pozitívnych prvkov. Poviem len príklady tých najpodstatnejších, viaceré z nich sú naozaj v tých pozmeňovacích návrhoch, nie v pôvodnom návrhu. Jeden z tých návrhov, ktorý asi vzbudzuje takú nevôľu tuto od poslancov Kotlebovej strany, je to, že sa návrh snaží vyriešiť situáciu, že ak Najvyšší súd rozpustí stranu politickú, pretože je v rozpore, jej konanie je v rozpore s ústavou a zákonmi tejto krajiny, tak vlastne doterajší, doterajšia legislatíva z toho robila len prázdnu literu, pretože nebránila tomu, aby ľudia, ktorí sa priamo takto podieľali na porušovaní ústavy a zákonov tejto krajiny, mohli na druhý deň kandidovať za inú politickú stranu a v podstate ju ovládnuť. Dokonca strana Kotleba - ĽSNS sa chváli tým, že už takúto záložnú stranu aj má,a dokonca jeden, myslím, jej poslanec dnešný za ĽSNS ide kandidovať za túto druhú stranu, teraz za primátora, aspoň tak som čítal v médiách, to znamená, že návrh, ktorý hovorí, že ak sa ľudia podieľali ako členovia štatutárnych orgánov alebo v iných dôležitých pozíciách prípravy programu na niečom, čo podľa Najvyššieho súdu je neprípustné, v rozpore s ústavou a čo muselo byť zrušené ako externý krok, ktorý sa tu zatiaľ udial len raz v demokratickej histórii Slovenska, tak je podľa mňa úplne namieste riešiť to, aby nemohlo sa to opakovať, a ja som rád, že, myslím, že najmä pán poslanec Kresák sa tomu venoval, ktorý tu nie je, že takýto návrh pripravil, a verím, že bude súčasťou zákona. Takisto by som chcel možno menej, menej principiálne, ale dôležité veci oceniť, zvýšenie transparentnosti, ktoré v tom návrhu pána poslanca Bernaťáka, ktorý je tam aj po našich diskusiách, je to napríklad povinnosť zverejňovať v reálnom čase pôžičky pre stranu, pretože dnes síce máme veľmi prísne predpisy pre to, ako sa zverejňujú dary, ale pôžičky sa, v podstate stačilo zverejňovať vo výročných správach, čo v prípade volebnej kampane znamenalo, že sa navzájom všetci dozvedeli až po funuse, teda po tom, čo až voľby boli vo výsledku, sa vlastne mohli občania dozvedieť, kto reálne financoval tú politickú stranu, resp. jej kampaň. Návrh je, aby sa to zverejňovalo v reálnom čase, čo považujem za významné zvýšenie transparentnosti, a považujem to za pozitívum.
Takisto za pozitívum považujem to a to musím povedať, že to bolo po našej vzájomnej diskusii, že sa po vzoru Českej republiky zavádza limit na dar jedného darcu, aby strana nemohla byť závislá na jednom darcovi, na jednom sponzorovi, ten limit navrhli vo výške 300-tisíc eur ročne, čo sa mi zdá dostatočné na to, aby na jednej strane strany, ktoré nie sú, povedzme nemajú štátny príspevok a podobne, mohli fungovať, a zároveň teda aby, aby to nebolo tak, že ľudia vlastnia strany, ale strany majú, naopak, svojich predstaviteľov.
Na opačnej strane oceňujem uvoľnenie flexibility, ktoré už v tom pôvodnom návrhu a ďalej sa dolaďuje, a to je to, že práve pri malých daroch, ktoré, naopak, sú základom demokracie, ktoré neumožňujú to, aby jeden človek vlastnil stranu, ale roztvárajú tú stranu širokej verejnosti, tak je tam v podstate ustanovenie, ktoré z toho robia, reálnu možnosť. Ako predseda strany, ktorá nemá štátny príspevok v tejto chvíli a ktorá naozaj žije z členského a z týchto drobných darov, môžem povedať, že je to veľké uľahčenie života, ak nie na každých hoci aj 10 eur vydá alebo je potrebné vystaviť papier, bude potrebné riešiť, s tým sú aj papierovačky, je tam podľa mňa primeraný limit zhruba tých 1 000 eur na to, kde už tá, ten režim bude veľmi prísny, to znamená, akýkoľvek väčší darca bude musieť ale byť veľmi prísne aj preverený, ale pri tých menších tam tiež je režim, ale taký voľnejší, ktorý podľa mňa v realite bude veľmi vhodný.
Tak to sú všetko tie pozitívne veci, aby som nebol negatívny. Potom sú veci, ktorých úmysel je dobrý, ale musím sa trošku stotožniť s kritikou tých, čo hovoria o tom, že úmysel a realizácia sú dve rôzne veci, a tie sú najmä dve.
Jeden je, že navrhovatelia od začiatku hovorili, že chcú obmedziť naozaj strany, ktoré sú reálne v podstate nástroje jedného človeka, ktoré jeden človek vlastní, ktoré nemajú reálnu členskú základňu ani sa o ňu nesnažia, a či už je dôvodom, ako ja si myslím, snaha Andreja Danka dať osobnú frčku Igorovi Matovičovi, alebo ako tvrdia predkladatelia, snaha rozvíjať slovenskú demokraciu, je to nakoniec jedno, lebo je podstatné, čo ten zákon prinesie, nie, nie, kto ho s akým úmyslom robí, koniec koncov do hlavy nikomu nevidíme. A tam musím povedať, že ja som tento, túto snahu vítal, lebo ja naozaj ten súčasný stav na slovenskej politickej scéne nepovažujem za zdravý. Nepovažujem ho za normálne, aby parlamentné strany mali 4, 13 alebo akýkoľvek takýto počet členov, aby sa uzatvárali, nejde o to, že by nemali kontrolovať svojich členov, koho si púšťajú do vnútra, ale aby sa v podstate uzatvárali takmer hermeticky, považujem to za veľmi nezdravé.
A zároveň to považujem za nezdravé v tom, že to umožňuje veľmi obmedzenému kruhu osôb alebo jednej osobe v podstate tú stranu vlastniť. Môžme hovoriť z hľadiska verejných financií, že narába so štátnym príspevkom, ale podľa mňa to je širšia otázka demokracie, že opakujem, že ľudia by mali mať strany, nie mali by byť vlastnené ich predsedami.
Z toho pohľadu ja som vítal snahy posilniť tú demokratizáciu, ale tie výsledky sú podľa mňa v lepšom prípade nie až tak veľmi veci meniace, v horšom prípade môžu byť až kontraproduktívne.
Použijem ten príklad, použijem príklady dva, jeden je, ktorý je v pozmeňovacom návrhu teraz predloženom, že nebude môcť byť názov strany identický s názvom fyzickej osoby, ktorá je teda predstaviteľom tej strany, štatutárom, aby som bol presnejší. Ja úplne chápem dobrý úmysel predkladateľov, lebo nie je to normálne, aby sa strany volali po ľuďoch, aj keď aj dneska v parlamente, také sú, posilňuje to takú tú person..., osobnú, v podstate až feudálnu povahu týchto, týchto strán. A z tohto pohľadu tomu úplne rozumiem a môžem povedať aj za seba, že hoci nám viacerí ľudia radili, aby sme tak konali aj my, lebo to pomáha v prieskumoch, však preto to aj väčšina tých strán urobila, myslím si, že nie kvôli egu svojich zakladateľov, tak som to vždy odmietal práve preto, že to podľa mňa dáva absolútne nesprávny signál demokratickej spoločnosti.
Na druhej strane je to konkrétne znenie, ako bolo navrhnuté, ešte, jak sa nemýlim, v ústavnoprávnom výbore malo svoje problémy, dneska je tu nové znenie, ktoré už je podľa mňa čistejšie, ale teda stále je tu otázka že či, či to v skutočnosti nebude pomerne ľahko oklamateľné. Poviem príklad.
Ak sa Boris Kollár rozhodne, že jeho strana alebo ich strana sa nebude volať Kollár s dvomi „l“, ale Kolár s jedným „l“, tak v podstate v tej chvíli je litera zákona naplnená, ale účel, účel nie je a takéto zmeny môžu skôr vyvolať posmech k zákonu a neúctu k zákonu, to znamená, že to treba vážiť s tým nepochybne dobrým úmyslom, ktorý ja naozaj neberiem a chápem ho, len dobrý úmysle v tomto prípade nestačí, musí byť aj naplnení účinným ustanovením. Takže to je napríklad niečo, kde v cieľoch by sme sa aj zhodli, ale ten samotný návrh, hovorím, nemyslím si, že bude spôsobovať niečo zlé, ale bude ľahko obíditeľný a spôsobí tým skôr túto, túto neúctu a výsmech.
Za také negatívnejšie, aj keď drobné, považujem to, že ten návrh obsahuje viacero takých drobných byrokratizujúcich prvkov. Niektoré sa podarilo odstrániť v diskusii, čo chcem tiež oceniť, ale poviem to na príklade, ktorý sa budeme snažiť ešte v pozmeňovacom návrhu... My máme dneska online členskú prihlášku, ktorú nám musí vyplniť člen, my ho môžme za člena predbežne prijať, ale, samozrejme, členom sa stáva až zaplatením príspevku členského, my máme pravidlá, že členský príspevok sa dá platiť jedine online, teda z účtu, tým pádom my máme oveľa presnejšiu a istejšiu vedomosť, že naozaj ten človek chce byť členom, lebo nestačí, že niekto za neho vyplní online prihlášku, čo naozaj môže byť ktokoľvek, ale musí aj poslať zo svojho vlastného účtu peniaze. To je na jednej strane veľmi flexibilné, lebo človek to môže robiť od počítača, na druhej strane je to aj pomerne chránené. Vy navrhujete to, aby toto nemožné, aby možné nebolo, aby človek musel tu prihlášku podpísať buď fyzicky, alebo zaručeným elektronickým podpisom, o opäť, keby sme boli v Estónsku, nemám s tým problém, lebo tam ten elektronický podpis používajú naozaj všetci a je užívateľsky prístupný, na Slovensku to tak nie je, ako človek, ktorý ten zaručený elektronický podpis má a ktorý si to všetko aj vystál na tých okresných úradoch, a snaží sa ho používať, môžem povedať, že je to pre väčšinu občanov strašiak, a väčšina občanov s tým pracovať nevie a nechce v tejto chvíli, to znamená, že reálne bude tá písomná forma dôležitá a sfalšovanie toho písomného podpisu je tá najjednoduchšia vec. To znamená, že zavádzate niečo, čo dáva menšiu mieru právnej istoty, a obmedzuje nás v niečom, čo dáva väčšiu mieru právnej istoty. Verím, že to nie je so zlým úmyslom, ani, ani to nie je nejaká zásadná vec, no tak nám to tí ľudia podpíšu, akože nezbláznime sa z toho, len sú to také zbytočnosti.
To isté, za závažnejšiu než zbytočnosť považujem tú navrhovanú povinnosť reportovať evidenciu členov ministerstvu. Lebo to naozaj opäť sa, otázka je, v ktorej krajine sme, ale ja sa priznám, že aj vo vyspelejších krajinách ako my by som sa obával, aby štátny orgán mal plne k dispozícii evidenciu členov opozičných politických strán, a nie som si veľmi vedomí, že by bolo nejaký veľký počet krajín, nemám komparatívnu analýzu, možno, kolega Dostál, vy ju budete mať, ale nemyslím si, že je to akýkoľvek európsky štandard, aby štátne orgány mali zoznamy členov strán. Považujem to za veľké riziko a z hľadiska momentálneho stavu toho zákona dokonca asi za najväčšie. Lebo s tými byrokratickými drobnosťami sa vysporiadame, s tým, či bude Kollár jedným l alebo s dvoma l, akože môže z toho bude nejaký výsmech, ale tiež to slovenskej demokracii až tak neublíži, ale to, či naozaj budeme musieť odovzdávať ako opozícia my a možno o tri roky vy, aby sme to povedali opäť férovo, zoznamy svojich členov, a či to potom bude zneužiteľné, keď dneska vieme, že za členstvo v opozičnej politickej strane sa niekde vyhadzuje z práce, v štátnej správe, vo verejnej správe, niekde sa posielajú daňové kontroly a deje sa mnoho iných vecí, a či teda aj, aj Slovenská národná strana toto chce pre svojich, pre svojich vlastných členov v prípade, že bude v opozícii. To znamená, to sú zase naopak tie problematické veci, hovorím až na túto jednu, ja ich vnímam skôr ako drobnejšie, musím povedať. Takže z tohto hľadiska, z tohto hľadiska ten postoj k návrhu naozaj nie je jednoduchý, zatiaľ pre mňa, ja som začal tými pozitívami, naschvál, a tie sa mi zdajú stále dôležitejšie, ale nutné, a preto chcem aj oceniť aspoň, pán navrhovateľ, ste mi dali informáciu, neviem, či už je verejná, že sa bude hlasovať až na budúcej schôdzi. Čo považujem, ak to tak bude, za veľmi pozitívny prvok, lebo naozaj bude čas veľmi poctivo zvážiť všetko, čo je. Ja si dokonca myslím a dlhodobo navrhujem, že by to malo byť štandard pri každom zákone, že teda v tretie čítanie by malo byť až na ďalšej schôdzi, čím by sa naozaj vytvorilo po uzavretí všetkých pozmeňovacích návrhov priestor si to premyslieť, napríklad v prípade zlého ustanovenia možno ešte ti druhé čítanie znovu otvoriť a opraviť to, tým chcem len pochváliť, že vy to teda, ak som to správne pochopil, idete urobiť a je to podľa mňa veľmi tiež dobrý, dobrý procesný prvok. Za, za mojich kolegov spolu si dovolím predložiť, aj teda s podporou poslancov iných klubov, také, niekoľko technických návrhov, ktoré riešia niektoré aj tie problémy, ktoré som povedal, žiadny z nich a to chcem dopredu avizovať, nie je zásadný. To znamená, toto nie sú tie zásadné zmeny, tie sú buď už v tých pozmeňovacích návrhoch, ktoré boli podané, alebo sa priznám, že keďže bolo nám jasne povedané, že nemajú šancu, tak sme ani nevideli dôvod ich, ich pripravovať, ale tu sú naozaj tie, ktoré, ktoré by mohli byť aj schváliteľné, lebo žiadnym spôsobom nenarušujú logiku ani zákona dnešného, ani vašej novely, ale je to na zváženie poslancov vládnej koalície.
Takže dovoľte mi, dovoľte mi ten návrh predniesť, ja, samozrejme, tak ako mám, vždy prednesiem text, normatívne znenie a potom stručné odôvodnenie.
Je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. 1 a v 26. bode sa v § 8a vkladá nový ods. 2, ktorý znie:
„(2) Ak zaregistrované stanovy umožňujú vznik členstva prijatím členského príspevku, za vlastnoručne podpísanú žiadosť o prijatie za člena strany sa považuje aj doklad o prijatí členského príspevku nad 100 eur.“
Doterajší ods. 2 sa označuje ako ods. 3.
Toto je náš prvý návrh, ktorý v podstate hovorí veľmi jednoduchú vec, že už podľa dnešného zákona musíte zo zákona nad 100 eur posielať členské bezhotovostným prevodom, s čím teda nemám žiadny problém, my to robíme od 1 eura, čím pádom je naozaj jasné pri príspevku nad 100 eur, kto ho poslal. Neni tam žiadna otázka o tom, že išiel z toho účtu, preto navrhujeme, aby v tom prípade nemusela tá prihláška byť vlastnoručne podpísaná, ale stačila by online prihláška v kombinácii s touto platbou, čo by teda bolo veľmi flexibilné pre občana a zároveň teda by poskytovalo veľkú mieru právnej istoty o tom, že nedošlo k falošnej alebo vymyslenej prihláške. 2. V čl. 1 sa za 61. bod vkladá nový 62. bod, ktorý znie: 62. V § 23 ods. 6 písm. f) znie:
„f) číslo platobného účtu darcu vedeného v banke alebo číslo platobnej karty darcu vydanej bankou pri peňažnom dare,“.
Zostávajúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2019, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
3. V čl. I 67. bod znie:
67. V § 24 ods. 2 prvá veta znie: „Strana môže prijať peňažný dar, len ak bol poukázaný prevodom z iného účtu alebo platobnou kartou vydanou bankou platiteľovi, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak hodnota peňažného daru od jedného platiteľa nepresiahne v kalendárnom roku 1 000 eur.
4. V čl. I 68. bode [§ 24 ods. 3 prvá veta] sa slová „prevodom z iného účtu“ nahrádzajú slovami „prevodom z iného účtu alebo platobnou kartou“.
Pôvodne tu je, ako som už spomenul, podľa návrhu predkladateľov bude možné tohto zákona dary do 1 000 eur posielať z účtu, ale bez notársky overenej darovacej zmluvy. Je to podľa mňa veľmi dobré, lebo ako som už spomenul, keďže to bude z účtu, ktorý je pomenovaný, tak nebude pochybnosť o tom, že kto ten dar dal, žiadne igelitky alebo falošné dary nehrozia a zároveň, keďže darca nemusí ísť k notárovi a nie je tam tá byrokracia, uľahčuje to život tým, ktorí naozaj takéto mali dary do 1 000 eur chcú, chcú získavať.
Poviem len za nás, že mi hoci sme malá relatívne chudobná strana krátko existujúca, máme ich už niekoľko desiatok len za tento rok, takých darcov. A možno už aj cez stovku. Zároveň, čo my navrhujeme, to je stav, ktorý navrhujete vy, a ja ho veľmi podporujem a ďakujem za jeho založenie, my jediné, čo chceme, je doplniť ho, aby sa takéto malé dary dali dať aj platobnou kartou, ak je tá platobná karta vydaná fyzickej osobe slovenskej. To znamená, že nehrozí, že by niekto kúpil v Austrálii anonymnú debetovú kartu a cez to posielal. My navrhujeme, že ak máte ako slovenský občan kartu na vaše meno, aby ste nemuseli posielať len z účtu a mohli to posielať aj z karty. Je to, samozrejme, ako som už vysvetlil, to sú technické zmeny, ale bol by to výrazne vyšší komfort pre ľudí, ktorí sú zvyknutí pracovať s platobnými kartami.
Ďalší bod.
5. V čl. 88 v bode, § 34e ods. 4 druhá veta sa za slová „žiadosť o prijatie za člena strany“ vkladajú slová „alebo doklad o prijatí členského príspevku nad 100 eur“. To je technická zmena, už tomu k tomu prvému, čo som vysvetľoval, takže nebudem to opätovne odôvodňovať.
6. V čl. III sa za 56. bod vkladá nový bod, ktorý znie:
„57. § 15 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
(3) Ak predaj predmetov propagujúcich program a činnosť strany alebo jej členov uskutočňuje obchodná spoločnosť, ktorú strana založila, alebo sa stala jej jediným spoločníkom podľa osobitného predpisu,15) na týchto predmetoch sa uvádza: názov, sídlo a identifikačné číslo tejto obchodnej spoločnosti; názov tejto obchodnej spoločnosti, ak sú predmetom predaja drobné reklamné predmety.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:
„15) § 20 ods. 3 a 4 zákona č. 85/2005 Z. z.“
Zostávajúce novelizačné body sa primerané prečíslujú. Tento novelizačný bod nadobúda účinnosť 1. januára 2019, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Toto je ešte technickejší bod, ktorý vyplýva z našej aplikačnej praxe. Ako viete, možno neviete, podľa súčasného platného právneho stavu je na každý predmet, ktorý, alebo aj video, alebo čokoľvek používané v kampani nutné uviesť, kto ho objednával a kto ho dodal, pričom pri drobných reklamných predmetoch, ako sú perá, by to bolo priveľa, tak sa povedalo, že tam musí byť aspoň, kto to objednal. A za normálnych okolností je, je takým niečím politická strana.
Ale napríklad v našom prípade, viem, že sú aj iné politické strany, ktoré si v rámci možností zákona založili dcérsku spoločnosť práve na realizáciu takýchto vecí. Zákon to dovoľuje, aj keď ju obmedzuje práve na propagáciu a podobne. A my len chceme upraviť, aby bolo jasné, kto, koho meno má byť potom uvedené na tomto predmete. Keďže ide o dcérsku spoločnosť politickej strany, to, že je to dcérska spoločnosť, je verejne známe, musí byť aj uvedené, nedochádza k žiadnemu zníženiu transparentnosti, práve naopak, bude jasne povedané, koho meno tam musí byť.
Na záver si dovoľujem požiadať o nasledovné hlasovanie, spoločne k bodom 1 a 5, spoločne k bodom 2 až 4 a samostatné hlasovanie o bode 6.
Vyplýva z toho, že sú to tri návrhy, ktoré niektoré majú viac bodov, takže vlastne sa bude hlasovať vecne o každom návrhu osobitne s tým, že niektoré majú viac legislatívnych bodov.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a za podporu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2018 16:50 - 16:59 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem, kolegovia. Ďakujem pánovi Hrnkovi za jeho záujem o túto rozpravu, škoda, že nevystúpil, ale tak hádam nabudúce.
Takže dovoľte mi vystúpiť v záverečnom slove, kolegyne a kolegovia, jednak dokončiť tú myšlienku z faktickej poznámky, ale zhodnotiť aj celú tú rozpravu.
Dokončím tú myšlienku veľmi stručne, že práve ten tlak, ktorý spája ten zákon, ktorý je už dneska schválený a ktorý kritizoval pán poslanec Dostál, a ja s ním súhlasím, a to, čo spája ho s naším dnešným návrhom, je, že bez zverejňovania určitých informácií nie je verejná kontrola a bez verejnej kontroly sa na mnohé problémy na Slovensku ani nedá prísť, pretože interné mechanizmy kontroly tu vo väčšine situácií nefungujú. To znamená, že to je základná logika, ktorá stojí za tým, prečo kritizujeme aj to, že sa nebudú zverejňovať informácie o nasadení informačno-technických prostriedkov, ale je to aj za súčasť tohto celkového a širšieho návrhu, ktorý sa týka všetkých rozhodnutí v oblasti teda orgánov činných v trestnom konaní aj súdov.
A tým mi dovoľte prejsť k tomuto návrhu, ktorý sme predložili. Takto, ktorý som predložil, pardon, ale keďže sme to robili v spolupráci s viacerými odborníkmi, tak nechcem im ten kredit brať.
Tento návrh, a ja musím vysloviť na úvod trošku sklamanie z tej rozpravy v tom, že musím poďakovať, samozrejme, kolegovi Dostálovi, ktorý vystúpil nielen ako spravodajca s technickou informáciou, ale vystúpil aj v rozprave a vecne sa k návrhu vyjadril a dal svoj postoj najavo. Ďakujem mu, že ten postoj bol pozitívny, ale cenil by som si to vystúpenie, aj keby bol negatívny, lebo aspoň sme mali vecnú a aj politickú diskusiu.
Chcem poďakovať pánovi poslancovi Grendelovi, ktorý, a síce len vo faktickej, ale tiež vystúpil a hoci jeho poznámka bola mierená na ten zákon, ktorý tu dnes neprerokúvame, ale ktorý sme používali ako určitý benchmark, napriek tomu si to cením, aj pretože uviedol svoje argumenty.
Chcem vysloviť určité sklamanie z toho, že hoci tu máme predsedu branno-bezpečnostného výboru, alebo teda výboru pre obranu a bezpečnosť, pána poslanca Hrnka, celý čas tu sedel, za čo mu ďakujem, necítil potrebu sa ani stručne k tomuto návrhu vyjadriť, hoci ide o dosť zásadný návrh. A myslím, že by pre kvalitu legislatívneho procesu bolo lepšie, keby to tak urobil.
Dovoľte mi pripomenúť to, čo riešia aj médiá, aj dnes sa ma na to pýtali novinári, že prečo tento parlament sa chová ako expresný vlak. My sme začali minulý týždeň v utorok rokovať o 13.00 hod., podľa kalendára by sme mali rokovať tri týždne. Na začiatku sa rozhodlo hlasmi koalície, že budeme rokovať aj pondelky, ako keby sme mali taký program, ktorý sa za tie tri týždne nestihne, a následne rokujeme tak expresne, že hoci naše návrhy sú poslanecké, zaradené úplne na koniec všetkých poslaneckých, keďže SPOLU nemá poslanecký klub, tak už ich preberáme. Samozrejme, niektoré návrhy sa preskočili. Návrh ústavnej zmeny zo strany SMER-u bude na konci, plus niektoré poslanecké návrhy sa preskočili, keďže tu neboli kolegovia poslanci, a napriek tomu sa dá povedať s veľkou pravdepodobnosťou, že bude skončené rokovanie schôdze zajtra a s veľmi vysokou pravdepodobnosťou že najneskôr vo štvrtok. To znamená, že skončíme po štyroch, šiestich až siedmich rokovacích dňoch, skončíme schôdzu parlamentu. Podotýkam, že je to schôdza septembrová, ktorá tradične býva spolu s decembrovou jedna z najplnších, pretože je to schôdza, na ktorú po lete prichá..., majú prichádzať vládne návrhy zákonov, a napriek tomu konáme expresne.
Konáme expresne ani nie tak preto, že by tu zákony neboli, máme viac ako osemdesiat bodov, vláda predložila celkom slušný balík, poslanci predložili celkom slušný balík a my napriek tomu už dnes sa blížime k jeho vyčerpaniu. Blížime sa k jeho vyčerpaniu preto, a to z dvoch dôvodov. Ten hlavný a najdôležitejší je, že poslanci vládnej koalície nevystupujú v rozpravách ani k vládnym, ani k opozičným návrhom ani len stručne. Ja som použil ako symbol kolegu a pána predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť, pána poslanca Hrnka, ktorý tu sedel počas návrhu rokovania o tomto návrhu. Tento návrh by mal dosť zásadné vplyvy. Ja mu vôbec neberiem právo s ním nesúhlasiť alebo kritizovať, naopak, úplne to rešpektujem, ale pán poslanec necítil potrebu ani len v krátkom vystúpení čo i len faktickou poznámkou do tej rozpravy zasiahnuť. On je, samozrejme, v tomto príbehu len jeden z drobných príkladov toho, ako poslanci vládnej koalície to nerobia takmer vôbec. Nerobia to vo vzťahu ani k vládnym návrhom a nerobia to vo vzťahu ani k opozičným návrhom.
Vo vzťahu k opozičným návrhom môžte argumentovať, a viem, že to aj robíte, keď sa vás na to pýtajú, že čo sú tie návrhy, však nemajú veľkú šancu schváliť, načo sa k nim vyjadrovať. Dovolím si s týmto názorom nesúhlasiť, pretože tie návrhy, pokiaľ nie sú triviálne obsahovo, sú dôležité. Tento návrh, nech si o ňom myslíte, čo chcete, je dôležitý. Keby bol schválený, dosť významne zmení situáciu, preto si zaslúži, aby sa k nemu aspoň tie strany, ktoré chcú brať vážne, aspoň stručne vyjadrili.
Ale nechajme teraz bokom opozičné návrhy, povedzme, že tie sú jedna skupina. Ale potom sú tu návrhy koaličných poslancov a návrhy vlády. To sú návrhy, ktoré na 99 % sa stávajú zákonmi tejto krajiny. To znamená, tu už nehovoríme o niečom, čo možno v budúcnosti prejde, tu hovoríme o niečom, čo bude v Zbierke o týždeň, o dva, o mesiac. Ani k týmto návrhom, koaliční kolegovia, nevystupujete vôbec, okrem predkladateľov alebo spravodajcov, a to je podľa mňa z vašej strany abdikácia na vašu základnú zodpovednosť poslancov Národnej rady.
Pretože poslanci z Národnej rady, aj tí, čo podporujú vládu, nestratili svoju povinnosť tú vládu kontrolovať, kontrolovať návrhy jej zákonov, kontrolovať návrhy svojich koaličných kolegov a venovať sa im. Samozrejme, môžte argumentovať, že dôverujete vláde, dôverujete koaličným poslancom, že dávajú len bezchybné návrhy. Myslím, že aj vy sami, aj tí, čo ste tu len rok, pardon, dva a pol roka, viete, že to tak nie je. A nie je to tak za žiadnej vlády. Za každej doterajšej slovenskej vlády sa v tomto parlamente schválili zákony, ktoré boli prúserové. Boli prúserové preto, že boli zle vymyslené od začiatku, alebo preto, že sa do nich v parlamente niečo vložilo, ale boli problémové, bolo schválené za každej vlády. Ale musím povedať, za vlády SMER-u nadštandardne a vlády HZDS zákony, ktoré boli protiústavné, kde je ich schválenie dokonca porušením sľubu poslanca, a napriek tomu tu boli schvaľované.
Za tých okolností to, že k tým návrhom necítite potrebu ich kontrolovať a k nim vystupovať, ich opravovať, ich vylepšovať, je podľa mňa symbol abdikácie zodpovednosti poslanca. Samozrejme, že, a keď sa pozrieme na iné krajiny, tie vystúpenia nemusia byť dlhé, nemusí vystupovať každý alebo ani väčšina. Ja nie som z tých, ktorí chcú merať kvalitu poslanca podľa dĺžky jeho vystúpenia alebo ich frekvencie. Naopak, ak poslanec vystupuje k tomu, v čom sa vyzná, vyberie si aj úzku oblasť, je to niečo, čo si cením. Môj kolega Jozef Mihál je pre mňa príkladom niekoho, kto vie vystúpiť hĺbkovo, dobre aj dlho, ale k veciam, v ktorých sa vyzná. Toto keby sme všetci dodržiavali, nemohli by sme skončiť schôdzu za 6 až 7 dní, nemohli by sme odignorovať v rozprave veľkú časť návrhov tak, že prejdú za necelých 10 minút, ktoré trvá vystúpenie predkladateľa aj spravodajcu. A nemohlo by sa nám potom stávať, že naša profesia je v tak nízkom rešpekte verejnosti aj preto, že veľká časť poslancov si neplní svoje povinnosti.
To je z mojej strany tak širšie.
A teraz, keďže asi o chvíľku budeme musieť hlasovať, tak dovoľte mi len k samotnému návrhu ešte raz povedať, keďže vidím, že medzitým viacero poslancov do sály vošlo, že obsahom tohto návrhu, ktorý je súčasťou nášho projektu rekonštrukcie štátu, je zverejňovanie rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní po ukončení trestného konania, zverejňovanie rozhodnutí prokuratúry v tom istom prípade, zverejňovanie rozhodnutí súdov. Zároveň navrhujeme, aby tieto rozhodnutia boli anonymizované, resp. aby boli zverejňované len v prípadoch, ak práva na ochranu na súkromie a na ochranu záujmov fyzických osôb neprevažuje nad právom verejnosti o tom vedieť. Takže nenavrhujeme to ako plošné alebo neobmedzené, navrhujeme to týmto spôsobom.
Tým pádom tento návrh, ktorý vzišiel na jar z našej konzultácie z viacerých... (Zaznenie gongu.)
Ďakujem, pán predseda, za ten zvon, veľmi si to cením.
A zároveň teda mi dovoľte už len na koniec povedať, že to, čo sme aj v rozprave s kolegom Dostálom vyjadrili, že súčasťou parlamentnej politiky je aj snaha získať určitú pozornosť a kredit pre politika a politickú stranu. Ale pre mnohých z nás je rovnako súčasťou tejto práce aj snaha vyriešiť problém. A to, či je to jedno alebo druhé, viete najlepšie podľa toho, či sa ten predkladateľ teší z toho, keď jeho návrh bude odcudzený. To, čo sme už v rozprave rozobrali. A ja vás chcem uistiť, že ak tento návrh, alebo jeho časti, si ktokoľvek osvojí, ja budem len rád, pretože motiváciou je naozaj zmeniť verejnú kontrolu orgánu činnom v trestnom konaní, teda Policajného zboru, vyšetrovateľov, prokuratúry, a takisto aj posilniť verejnú kontrolu súdov, ktorá už dneska existuje.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2018 16:47 - 16:49 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja si dovolím ctených kolegov upozorniť, že vlastne ten nesúhlas, ktorý vyjadril pán poslanec Grendel, sa netýka teda návrhu, ktorý tu je predkladaný, k tomu neviem, aký má názor, ale toho zákona, ktorý tu už bol schválený a o ktorom sme teda diskutovali v rámci, v rámci rozpravy. To znamená, že, striktne povedané, nie je predmetom dnešnej rozpravy, ale my sme ho otvorili, takže je úplne legitímne aj ten nesúhlas dať najavo a tým pádom, ja jak môžem, pán poslanec, budem tiež na to stručne reagovať.
Viete, ak je niečo výnimkou, môžte to riešiť trestaním jednotlivca. Ak je niečo systémom, tak to nemôžete riešiť trestaním jednotlivca. A ak naozaj máme skúsenosť, že bez ohľadu na to, ktorý sudca má práve službu, bez ohľadu na to, ako to vyzerá, tak je tam automatické schvaľovanie návrhov orgánov činných v trestnom konaní. Jediná výnimka, o ktorej viem, je Špeciálny súd, tak ak poviem, že to máme riešiť trestaním jednotlivých sudcov, tak ten problém neriešim, lebo to je, ako keby som povedal, že nejaký problém v medicíne, ktorý sa týka všetkých lekárov, viem vyriešiť tým, že ich budem zatvárať za to, že to urobia. Nikto nemôže zatvoriť všetkých lekárov, nikto nemôže zatvoriť alebo zbaviť talára všetkých sudcov a hovorí nám to o niečom hlbšom.
To znamená, že rozumiem tomu, čo hovoríte o tom, že riešením zneužívania odpočúvania by mohlo byť prísnejšie vyvodzovanie zodpovednosti voči sudcom, ale jednak to pokladám za teoretické riešenie, ktoré v praxi vzhľadom na tú rozšírenosť to nebude fungovať.
Ale položím vám inú otázku, a to je, že ako sa o tom vôbec dozvieme? Ako sa o tom vôbec niekto dozvie? Pretože práve bez tej verejnosti, aspoň základ bez tej možnosti sa na to pozrieť, je ten problém vlastne nezistiteľný, on neexistuje. My to, že je to takto, to, že je to zneužívané, vieme práve vďaka tomu, že sa tie údaje mohli zverejňovať. Ony keď sa zverejňovať nebudú, tak nebude vlastne možné ani nikoho trestať, resp. bude to možné na základe interných mechanizmov kontroly. Len.
A to je práve to, kde možno aj ten vzťah... A, pardon, musím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

18.9.2018 16:34 - 16:44 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda, za slovo, ďakujem aj kolegovi Dostálovi za jeho vystúpenie.
Dovoľte mi nadviazať na to, čo hovoril, a, ale predsa len to ešte rozšíriť a možno to aj postaviť trochu širšie.
V demokratických štátoch – a treba povedať, že aj v nedemokratických, ale tam to býva dramatickejšie – dochádza nakoniec vždy k výmene moci. Niekde to trvá krátko, niekde to trvá dlho, najdlhšie, čo si pamätám, to napríklad v demokratických štátoch v ostatných desaťročiach to bolo v Nemecku, kde vládla, SDP bola v opozícii od roku 1982 až do roku 1998, to je 16 rokov, vo Veľkej Británii boli liberalisti v opozícii a konzervatívci pri moci od roku 1979 do roku 1997, čo je to 18 rokov, to znamená, niekde to trvá aj veľmi dlho, niekde stihnú vyrásť aj deti a dôjsť až do plnoletosti, ale nakoniec sa to vždy stane. A tí, čo sú v politike, najmä tí, čo sú v politike alebo chcú tam byť dlhodobejšie, by preto, aj keď sú pri moci, mali zvažovať aj kvôli záujmu krajiny, ale aj kvôli záujmu samotnému to, že zákony, ktoré schvaľujú, tam budú platiť, aj keď už oni pri moci nebudú, inštitúcie, ktoré nefungujú dobre alebo ktoré sú zneužiteľné, budú také, aj keď oni už nebudú pri moci. A to, čo je možno dnes dobrý nástroj na či už biznis, alebo nejaké politické ciele, sa môže veľmi ľahko obrátiť proti nim, ak raz zmenia stranu, ak voliči rozhodnú inak.
Prečo to spomínam, je, že jeden presne z takýchto príkladov je to, čo spomenul kolega Dostál a k čomu by som ja dal veľmi rád ako protiklad tento návrh, ktorý tu predkladáme, a to je naozaj otázka odpočúvania. Máme vďaka zákonom o slobodnom prístupe k informáciám režim, kde bolo možné aj spätne získať informácie o súhlasoch o odpočúvaní použitím informačno-technických prostriedkov a len vďaka tomu, že niektorí aktivisti, novinári, analytici si tieto rozhodnutia vypýtali a začali ich študovať, sme zistili v minulosti, že odpočúvanie na Slovensku je úplne legálne, a to zdôrazňujem legálne, štátnymi orgánmi alebo konkrétnymi jednotlivcami široko zneužívané. Aby som vám dal príklady.
Po prvé, zistili sme, že súdy s výnimkou, myslím, Špeciálneho súdu nevykonávajú reálnu kontrolu týchto príkazov, čo vieme podľa toho, že viac ako 99 % týchto návrhov bolo schválených bežnými sudcami napriek tomu, že veľa z týchto návrhov neobsahovalo reálne žiadne individualizované odôvodnenie. Boli tam takzvané, aj to, čo volajú teda žargonisti copy-paste, tak my Slováci voláme teda že kopírovanie. To znamená, že zobralo sa odôvodnenie z inej žiadosti, dalo sa tam a sudca to aj tak bežne podpisoval.
Vieme, že boli podpisované rozhodnutia o odpočúvaní, o nasadení informačno-technických prostriedkov tak, že telefonický styk s celou nejakou krajinou bol odpočúvaný. Za každý telefonát, ktorý viedol do určitej krajiny, ktorá bola v tom príkaze pomenovaná, bol odpočúvaný, čo si neviem predstaviť, ako by prešlo kontrolou napríklad Európskeho súdu pre ľudské práva. A mohol by som takto pokračovať.
A to, že sa to tu dialo, a teraz chcem zdôrazniť, to sa dialo za všetkých vlád, to teraz niežeby som išiel biť vládu Roberta Fica, vládu Ivety Radičovej, to sa dialo za všetkých vlád, že čo si orgány činné v trestnom konaní navrhli, to im sudcovia poschvaľovali bez takmer žiadnej kontroly. A my by sme ani to nevedeli, keby vďaka slobodnému prístupu k informáciám si to niekto nemohol aspoň spätne vypýtať a skontrolovať to a zverejniť to. To je, samozrejme, prvý krok, pretože sa to stále deje, ale aspoň vieme, že máme problém. Aspoň môžu tí, voči ktorým sa to dialo, aspoň spätne to nejakým spôsobom riešiť.
Ako spomenul kolega Dostál, keď Lucia Žitňanská v rámci teda novej vlády pána Pellegriniho už nebola ministerkou spravodlivosti, do jedného týždňa od vymenovania tejto vlády prišiel pán minister Gál s návrhom, aby toto už nebolo. Napriek tomu, že sme sa pokúšali v rozprave, v zákulisných diskusiách, počas schvaľovania naozaj vysvetľovať, že ak treba obmedziť napríklad možnosti zneužitia tohto ustanovenia vo vzťahu k spravodajským službám, zahraničným ambasádam, možno ďalším, že sme všetci za a že plošne toto zrušiť alebo obmedziť nie je vo verejnom záujme, neuspeli sme, schválilo sa to s drobnou zmenou.
Prečo to spomínam? Pri tomto zákone je práve naozaj to, že dneska si možno hovoria poslanci, ktorí za to hlasovali, že mne sa to nemôže stať, lebo ja som poslanec vládnej koalície, nie takto, voči mne takto zákon zneužitý nebude. Netrúfol by som si ja toto povedať, pretože aj v rámci vládnej koalície sa dejú rôzne spory či už politických, alebo biznisových skupín.
A zároveň, ako som spomínal na začiatku, raz k tej výmene moci určite príde. A preto by sme všetci mali nastaviť pravidlá tak, aby nám vyhovovali, či už sme v opozícii alebo v koalícii, aby boli dobré, aby boli vo verejnom záujme, aby chránili individuálne práva ľudí, aby chránili spravodlivosť vhodným spôsobom.
A to ma vracia k tomuto návrhu, že toto je návrh, ktorý dáva poriadok do zverejňovania informácií. On sa netýka priamo politického rozhodovania, pretože hovoríme o konaní Policajného zboru, hovoríme o konaní prokurátora, hovoríme o konaní súdu, to znamená, toto nie je niečo, čo by zasahovalo do kompetencie alebo zverejňovania informácií o štátnych orgánoch iného typu, najmä tých, ktoré sú riadené parlamentom alebo vládou, tie už podľa dnešných zákonov majú väčšinou veľmi rozsiahle a prísne povinnosti, či už na žiadosť, alebo aktívne mnohé veci zverejňovať. To sa týka práve tejto sféry, ktorá je, ktorá by mala byť nezávislá a nestranná a ktorá ale veľmi intímne môže zasahovať do života každého občana tým, že ho môže pripraviť nielen o peniaze a česť, ale dokonca aj o slobodu a má na to štátnu sankciu a garanciu.
Preto si dovolím aj kolegov z koalície požiadať, rád by som vás požiadal, aby ste hlasovali za tento návrh a, samozrejme, o to vás žiadam a s úctou prosím.
Ale chcel by som vám povedať inú vec, že ak aj z dôvodu koaličnej disciplíny, z dôvodu rozhodnutia, ktoré mi raz vysvetlil tuto kolega sediaci za mnou, že žiadne opozičné návrhy neprejdú, aj keby zem mala sa rozpadnúť, tak skúste si to aspoň vnútorne rozdiskutovať, že akým smerom počas toho roka a pol, približne, do volieb chcete v tejto veci ísť, či keď už to nemôže prísť z návrhu opozície, či to nemá prísť z návrhu povedzme ministerstva spravodlivosti a ministerstva vnútra, aby sa naozaj začala obnovovať dôvera a verejná kontrola týchto orgánov, aby sme sa niekam pohli. Pretože táto situácia, ktorú dnes máme, je podľa mňa dlhodobo veľmi, veľmi zlá.
A dovolím si skončiť jednou príhodou. Je to príhoda, ktorú som zažil pred niekoľkými týždňami na východe Slovenska v obci, v jednej obci, ktorú nebudem menovať, lebo nemám súhlas toho človeka, bola to obec v okrese Michalovce, kde sme sa stretli so starostom kvôli úplne inej téme. Bola to téma osýpok a epidémie, ktorá aj v tej obci bola, a takže sme vôbec tam nešli s týmto vedomím, ale uprostred, uprostred tejto diskusie o osýpkach starosta, ktorý je teda nezávislý, ale maďarskej národnosti, začal hovoriť jednak o celkovej politickej situácii, ale aj o jednom konkrétnom poslancovi, ktorý úplnou zhodou okolností je spolupredkladateľom, alebo to nie je zhodou okolností, toho návrhu, ktorý kolega Dostál spomínal. To je ten návrh, aby orgány činné v trestnom konaní sa nezaoberali nepodpísanými podaniami. Je to jedna z jeho prvých legislatívnych iniciatív, naozaj vidíme, čo ho trápi v parlamente. A on hovoril o tom, že ako sa chová tento poslanec v rámci toho regiónu, pretože v rámci tohto regiónu pôsobí politicky. A poviem to tak, hoci aj jeden je Maďar, aj druhý je Maďar, nehovoril o ňom pekne. Hovoril o ňom veľmi kriticky a negatívne. Ale čo je dôležitejšie, hovoril aj o tom, že konanie takýchto politikov a tá absolútna deštrukcia dôvery k štátu vedie podľa neho k revolučnej situácii.
A, viete, tento starosta nebol taký ten typický kverulant alebo sťažovateľ, čo na všetko rozpráva, že je zlé. Naopak, to bol človek, ktorý jednak starostom je už, myslím, že šestnásť rokov, ak som ho správne počúval, ktorý pre tú obec, malú obec, získal neuveriteľné množstvo peňazí a projektov, a to sme videli na vlastné oči vo vedľajšej miestnosti, kde boli sekretárky a kde mali, viete, vidíte tie stohy fasciklov, kde taký operačný program, projekt, taká dotácia z úradu práce. Teda človek, ktorý naozaj využil všetky možnosti, aby obec zveľadil, aj tú obec zveľaďuje.
A keď vám takýto akčný, konštruktívny, pragmatický politik, človek, starosta začne hovoriť o tom, že situácia je tak zlá, lebo politici, ktorí stratia dôveru ľudí, devastujú natoľko štát, že to skončí revolúciou. A hovorí to bez akejkoľvek irónie, bez akéhokoľvek preháňania, hovorí to skôr až smutným hlasom, tak pochopíte hĺbku devastácie morálky, ktorú máme. Pretože, ja opakujem, nehovoril to kverulant, nehovoril to notorický sťažovateľ, hovoril to, naopak, niekto, viete, ak existuje symbol pragmatického, aktívneho človeka, je to úspešný starosta.
A keď si aj úspešní starostovia toto myslia, najmä ak majú skúsenosť s predkladateľmi našich zákonov o nevyšetrovaní trestných oznámení, tak naozaj sme na pokraji niečoho, čo môže byť zlomové a mali by sme od toho urobiť niekoľko krokov späť.
Samozrejme, zvýšenie transparentnosti, ktorú navrhujeme, nie je jediné a nie je ani to, čo to samo osebe zabezpečí a je to súčasť toho balíka. A preto by som si vás dovolil všetkých poprosiť o podporu tohto návrhu. A ak to politicky nie je prijateľné, aspoň možno o jeho vykradnutie. Viem, že málokedy obeť žiada lupiča o to, aby ho vykradol, a v tomto prípade to ocením a dokonca sľubujem, že to tak ani nebudeme nazývať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2018 16:15 - 16:27 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predseda. Poprosím ešte len sekundu, aby som sa pri tom pulte mohol pripraviť, keďže ide o komplexný návrh, chcem tu mať aj podklad.
Takže tento, tento návrh, ktorý predkladám, je súčasťou projektu, ktorý sme aj spolu nazvali Rekonštrukcia štátu. Rekonštrukcia štátu je projekt, ktorý sme pripravili na jar tohto roku po tých hrozných udalostiach, teda mám na mysli vraždu pána Kuciaka a slečny Kušnírovej, kde aj na základe toho, čo sa odhalilo po tejto vražde, myslím, že už bolo všetkým alebo je všetkým jasné, že problémy právneho štátu na Slovensku nie sú len problémy konkrétnych jednotlivcov, ktorí ten štát zneužívajú vo svoj prospech, a že je to aj problém systému. Je to problém mnohých nastavení zákonov, inštitúcií, a ak chceme zmenu, musíme riešiť obe tie stránky. Teda je potrebné vymeniť aj ľudí, je potrebné vymeniť vedenia tých kľúčových inštitúcií, ktoré zabezpečujú vymáhateľnosť práva, ale je potrebné zmeniť aj systémy a pravidlá. To znamená, nestačí jedno, nestačí druhé, je to potrebné urobiť spolu.
Výmena ľudí je otázka, samozrejme, vlády, parlamentu, orgánov funkčných období. Výmena systémov je to, čo je aj súčasťou našich dnešných návrhov. Samozrejme, v tej Rekonštrukcii štátu sme spolu pripravili viac ako 70 opatrení po pomerne veľkej aj medzinárodnej diskusii, aj po diskusii s odborníkmi z praxe, aj s občanmi, ale tento návrh sa týka len jedného balíku z nich, a to je balík prokuratúry, polície vo vzťahu v tomto zákone k zverejňovaniu rozhodnutia, neskôr ku kontrole polície a prokuratúry vnútornej.
Konkrétne, čo navrhujeme – dovoľte mi to najprv vysvetliť a potom to odôvodniť –, je, že navrhujeme v podstate tri zmeny.
Navrhujeme po prvé, aby sa zverejňovali rozhodnutia novelou zákona č. 211 o slobodnom prístupe k informáciám, aby sa zverejňovali rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, konkrétne súdnych orgánov, orgánov činných v trestnom konaní, rozhodnutie prokurátora alebo policajta podľa druhej časti prvej hlavy Trestného poriadku, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku, informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku a – a to chcem povedať – len v prípadoch, kde to verejný záujem prevažuje nad ochranou súkromia. To znamená, že my nehovoríme, samozrejme, o plošnom zverejňovaní. Hovoríme o ich zverejňovaní v prípadoch, kde verejný záujem prevažuje nad ochranou súkromia. Za také napríklad považujeme aj takéto rozhodnutia voči verejným funkcionárom.
Zároveň navrhujeme v ďalšej časti, aby ministerstvo vnútra muselo zverejňovať všetky rozkazy, nariadenia, príkazy alebo pokyny, ktorými nadriadený ukladá policajtovi povinnosti vo veciach, ktoré vyšetruje, a to do 30 dní od skončenia prípravného konania. Samozrejme, opäť anonymizovane a opäť tá anonymizácia neplatí, ak verejný záujem na zverejnení prevažuje nad právami a právom chránenými záujmami fyzických osôb.
Čo to v praxi znamená? Znamená to, že ak nadriadený uloží akýkoľvek pokyn podriadenému v súvislosti s vyšetrovaním, tak bude musieť počítať s tým, že tento bude po ukončení prípravného konania, teda nie počas, ale po ukončení prípravného konania zverejnený, to znamená, bude čeliť verejnej kontrole za to, aké pokyny svojim podriadeným príslušníkom vyšetrovateľom dáva.
Rovnaký návrh, a to je tá tretia časť, dávame vo vzťahu k prokuratúre, kde je to ešte častejšie. Teda navrhujeme, aby sa zverejňovali všetky pokyny do 30 dní od skončenia prípravného konania. A opäť anonymizovane a opäť ale len, teda nie anonymizovane len vtedy, ak verejný záujem prevažuje nad ochranou súkromia.
Ako vidíte, tento zákon má tri články, teda plus, samozrejme, článok 4, ktorý sa týka účinnosti. A tie tri články, hoci upravujú tri rôzne zákony, majú rovnakú filozofiu, a to je filozofia vyššieho, vyššej miery zverejňovania výsledkov a priebehu práce orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Dôvodom je, dôvod je ten, že na základe viac ako 18-ročnej skúsenosti s fungovaním zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aj na základe ešte dlhších skúseností so zákonom o Policajnom zbore a prokuratúre vieme, že dnes sa síce niektoré z týchto vecí zverejňujú, ale väčšina sa nezverejňuje, a vieme, že to vytvára priestor pre v podstate výkon súdnej, ale aj prokurátorskej a policajnej právomoci spôsobom, ktorý nie je v súlade s verejným záujmom, teda jeho zneužívanie.
Vedomie, ako vieme aj z toho zverejňovania zmlúv, vieme celkovo z toho, ako máme skúsenosť so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, tak vieme, že vedomie, že takéto rozhodnutia na všetkých úrovniach konania orgánov činných v trestnom konaní, súdov budú zverejnené, môže mať zásadný vplyv na ich konanie, pretože budú vedieť, že skôr či neskôr budú musieť čeliť aj verejnej kontrole.
Tento dôraz na verejnú kontrolu nie je univerzálny v rámci vyspelého sveta, a to z jednoduchého dôvodu. V rámci vyspelého sveta sa môžu občania vo väčšine krajín oveľa viac spoľahnúť na to, že funkčnosť štátu a jeho jednotlivých zložiek je tak vysoká a nastavenie tzv. bŕzd a rovnováha kontrolných mechanizmov je tak vysoké, že nie je potrebná alebo nie je až tak nevyhnutná verejná kontrola, pretože verejná kontrola v prípade takýchto citlivých vecí, samozrejme, má aj svoje náklady a následky, ku ktorým sa o chvíľku dostanem.
To znamená, že ak ste presvedčení, že orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú na 99,99 % nezávislo, nestranne, nekorupčne a vysoko kvalitne, tak kvôli tomu veľmi maličkému zlomku, ak vôbec také prípady nastávajú, nestojí za to jednak mať tie náklady, ktoré zverejňovanie prináša, pretože, samozrejme, nejaké náklady má, aby to bolo zverejňované, hoci nie sú až také veľké a nestojí ani za tie riziká, ktoré súvisia s tým, že treba to anonymizovať, treba rozhodovať o tom, čo je právo na súkromie atď.
To znamená, že ak vám funguje, ak vám fungujú orgány činné v trestnom konaní špičkovo, ak vám fungujú súdy špičkovo, takáto zmena môže byť diskutovaná, ale nie je nevyhnutná a nie je ani zásadná. To je však, bohužiaľ, situácia, v ktorej na Slovensku nie sme. Ako, myslím, asi všetci v tejto sále vieme, sme krajina dnes s najnižšou mierou dôvery v Policajný zbor, lebo to sa medzinárodne porovnáva. Takisto sme krajina s jednou z najnižších dôver k súdom. Myslím, že pri prokuratúre také porovnania nie sú, ale asi by dopadli podobne, ak by, ak by existovali. To znamená, sme krajina, kde sa verejná dôvera voči orgánom činným v trestnom konaní a k súdom stratila, resp. dostala sa na jednu z najnižších úrovní aj v Európskej únii, aj od revolúcie.
Tie dôvody, prečo to tak je, sú obsiahle a v zásade sú tu dve školy. Jedna škola, nazvime ju Harabinova škola, hovorí, že všetko to funguje vynikajúco, alebo Kaliňákova škola ju môžme nazvať, ak nechceme bývalého ministra spravodlivosti do toho ťahať, v podstate hovorí, že všetko funguje veľmi dobre, ale zlé médiá, zlá opozícia, zlé mimovládky alebo nejakí iní zlí agenti neustále spochybňujú prácu týchto orgánov, a preto im verejnosť nedôveruje, lebo vlastne voči nim je vedená permanentná kampaň. Ak tomu veríte, tak potom, samozrejme, tento návrh nie je pre vás, pretože v tom prípade netreba nič meniť, maximálne možno treba urobiť to, čo urobil pán Orbán na juhu od nás, to znamená, čo najviac znepríjemniť život opozícii, médiám, mimovládkam a všetkým týmto otravným, otravným ľuďom, ktorí bojujú za vyššiu mieru transparentnosti a spravodlivosti.
Druhé vysvetlenie hovorí, že orgány činné v trestnom konaní a súdy na Slovensku majú dlhodobé problémy, ktoré nie sú závislé len od tej konkrétnej vlády, ale dlhodobo majú problémy s neefektívnym fungovaním, aj s vysokou mierou vnútorného či rodinkárstva, či korupcie, s nesprávnymi systémami riadenia ľudských zdrojov, s nejasnými pravidlami v mnohých prípadoch a s celkovými problémami slovenskej spoločnosti, ktoré vôbec nie sú na ne viazané, kde slovenská spoločnosť a štát sa dlhodobo vyznačujú pomerne vysokou mierou korupcie a zneužívania verejnej moci.
Ak si myslíte, že toto je problém, ku ktorému za posledných dvanásť rokov navyše prispelo to, že ľudia ako pán Harabin, ľudia ako pán Kaliňák a podobne, ľudia ako pán Kováčik uchopili tento systém, vďaka aj tomu sa dá uchopiť, že je nedokonale nastavený, ale aj vďaka tomu, že sú tak dlho pri moci. A tento systém v podstate, ktorý sám osebe už predtým nefungoval veľmi dobre, ešte otočili tak, aby bol úplne paralyzovaný, tak potom tento návrh predstavuje jednu z ciest. A my tu máme aj ďalšie návrhy, ako to otočiť. A tento návrh to robí vyššou verejnou kontrolou.
Ako som už spomenul, a tým skončím tento, toto úvodné vystúpenie, v prípade orgánov činných v trestnom konaní aj v prípade konania súdu musí byť verejnosť vyvažovaná tým, čo voláme ochrana súkromia, a tým, čo voláme ochrana zákonom a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, teda nie je možné povedať, že všetko musí byť v plnej miere zverejnené, je treba to zvážiť.
Náš návrh, a o tom, samozrejme, môžme diskutovať v rozprave alebo prípadne v ďalších čítaniach, je dať tú rovnováhu nasledovne. Jednak povedať, že v bežných prípadoch sa tieto všetky veci musia zverejniť, ale sú anonymizované. To je situácia, ktorá sa dnes robí aj pri súdnych rozsudkoch, že sa zverejňujú, ale sú anonymizované, my tam navrhujeme pokračovať a rozšíriť tú prax. Teda všetko bude na internete, ale nebude tam povedané, nebudú tam povedané mená, nebudú tam povedané rodné čísla.
Ale zároveň navrhujeme z tohto pravidla dať jednu výnimku. To je výnimka, ktorá by mohla byť obzvlášť sympatická strane SMER, pretože strana SMER teraz presadzuje niečo, niečo podobné v prípade kandidátov na prezidenta, a to je, my hovoríme, že túto absolútnu ochranu práva na súkromie nemajú verejní funkcionári. Že ak sa voči nim koná, konajú orgány činné v trestnom konaní, tak to zverejnenie nie je anonymizované, to znamená, verejnosť sa dozvie, že voči verejnému funkcionárovi boli trestné stíhania povedzme zastavené alebo, naopak, bola podaná žaloba. V praxi táto výnimka by neznamenala až tak veľký rozdiel, pretože aj dneska zaujíma fungovanie médií a polícia, ak voči verejnému funkcionárovi je podaná žaloba alebo je stíhaný, tak sa to aj tak vždy dozvieme. Nepamätám si situáciu, kedy by to nepreniklo na verejnosť, či už legálne, alebo nejakými inými cestami, ale my to teda navrhujeme aj kodifikovať.
To znamená, toto, toto je prvý z tých návrhov, ktorý tu dnes predkladám a ktorý, samozrejme, sám osebe nevyrieši nízku dôveru a funkčnosť našich orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ale môže pomôcť jednak zvýšeným tlakom ex post, teda po, a verejnou kontrolou, ale aj zvýšeným vedomím všetkých ľudí zainteresovaných, že budú takejto verejnej kontrole čeliť.
Ak naše naozaj doterajšie skúsenosti z fungovania a zverejňovania zmlúv alebo aj s tým, že ako sa zverejňujú na žiadosť informácie, je nejaká, by som povedal, vierohodná, tak vieme, že to povedie k zmene správania pomerne výrazného počtu ľudí.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2018 16:12 - 16:14 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Ďakujem aj tebe, Jozef, za tú faktickú a, samozrejme, máš pravdu v tom, že ten mechanizmus bol nastavený pri veľkej daňovej reforme v roku 2004, aj keď treba povedať, že počas krízy sa upravoval ako dočasné opatrenie, takže sa do toho vstupovalo a mohlo sa to aj vtedy opraviť.
Ale čo by som možno doplnil v tej súvislosti, je naozaj to, že vtedy sa robila obrovská zmena daňového systému, kde boli ťažko odhadnuteľné dôsledky a aj medzinárodné autority vtedy upozorňovali, že je veľmi ťažké odhadnúť, k čomu to presne povedie finančne. Preto sa aj tá reforma nastavovala jednak relatívne konzervatívne, aby sa nepočítalo s najlepším, ale skôr s tým horším scenárom, a zároveň sa do nej zapracovávali aj nejaké takéto automatické poistky, že keby to nedopadlo dobre, aby v ďalších rokoch sa to aj samo korigovalo smerom k vyšším príjmom. S tým, že bolo povedané, že je naozaj najmenší problém vstúpiť do zákona a upraviť tieto čísla podľa toho, ako to, ako sa tá situácia bude vyvíjať.
Musím však povedať, že to, čo sa potom odohralo, bolo, že naozaj o dva roky nastúpili vlády Roberta Fica a tým vždy vyhovovalo naozaj čo najviac tie príjmy zvýšiť, nielen z titulu rastu ekonomiky, ale z titulu toho, že čoraz viac ľudí preskakuje do vyšších daňových percent a to je niečo, čo je podľa mňa legitímne kritizovať, aj keď je legitímne ľavicové to presadzovať. Len dostali sme sa neriešením tohto problému naozaj do bodu, kde človek na minimálnej mzde, s ktorým by sme mali byť všetci solidárni, je skôr solidárny dneska s nami, s vysoko príjmovými zamestnancami, a so štátom a to, verím, že ani z ľavicového pohľadu nie je v poriadku, a preto verím, že budeme hľadať aj nejaký spoločný prienik v riešení tejto problematiky.
Skryt prepis