Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Navrhujem zaradenie nového bodu programu, informácie, v ktorej členovia troch poslaneckých klubov SMER, SNS a MOST, ktorí navrhli vyradenie lex Haščák z rokovania Národnej rady, osobne vysvetlia tento krok viac ako 13 000 občanom, ktorí petíciou žiadajú Národnú radu o prerokovanie tohto zákona, pretože my im to vysvetliť za vás nebudeme vedieť. Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za ich vystúpenia. Dovolím si len stručne zareagovať. Začnem pánom poslancom Hegerom.
Máš pravdu, že tá potreba opravovania vznikla z babráctva SNS, a máš pravdu, že pravdepodobne došlo aj k vydieraniu vládnej koalície zo strany pána Danka, že nebude schválený rozpočet, pokiaľ na toto nepristúpia. Ale napriek tomu je zodpovednosť aj pána ministra Richtera, aj koaličných poslancov, aby nepripustili schválenie zákonov, ktoré môže ublížiť stovkám tisícov ľudí a môže znivočiť celý náš dôchodkový systém do budúcnosti tak, že sa z toho nespamätá.
To, že pán Danko je schopný prísť aj s takým návrhom, to už asi neprekvapí nikoho v tejto sále, ale to, že takému návrhu sekundujú po vydieraní aj jeho koaliční partneri, to už predsa len šokujúce je, lebo naozaj teraz nejde o nejakú symboliku, o niečo, čo sa dneska schváli a zajtra zabudne a možno to ako ten stožiar natrieť aj znovu, keď to celkom nefunguje. Toto sú životy ľudí. Životy milióna ľudí, dnes dôchodcov, a to sú životy ďalších miliónov ľudí, ktorí do dôchodkov pôjdu. A to je naozaj veľká zodpovednosť a ja by som preto len naozaj vyzval pána ministra a vyzval by som poslancov koalície, aby umožnili aspoň minimálnu nevyhnutnú dobu na to, aby sme to upravili a opravili, lebo tento návrh je zlý, ako je predložený. On nie je oprava, on to viac ešte pokazí do budúcnosti. Vyrieši nejaký problém hneď a vytvorí ešte väčší do budúcnosti. Takže sme už naozaj vo veľmi zlej chvíli.
My už teraz aj nehovoríme, že neschvaľujte, lebo to sa pred voľbami nerobí, že sa menia zásadne pravidlá. My nehovoríme ani to, že neurobte to teraz, lebo ste na to mali dosť času. My hovoríme, že nechceme na to aspoň dve schôdze. My už len hovoríme úplne základnú slušnosť voči ľuďom, dajme na to 48 hodín, aby sa schválilo niečo, čo zmení životy státisícov ľudí navždy tak, aby sme všetci vedeli, čo schvaľujeme, a hlavne, aby sme to mohli opraviť, lebo my to opraviť chceme.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ak dovolíte otázku, je 10.56 hod., mám teda hovoriť? Dobre, lebo potom aby sme nejakým spôsobom aj s faktickými tu neboli, neboli príliš dlho alebo teda môžme to prerušiť, ako poviete.
V každom prípade poďme k samotnému meritu veci, ja budem pokračovať tam, kde sme vo faktických poznámkach s kolegom Dostálom skončili. Ja na rozdiel od neho, priznám sa, že nemôžem brať to vysvetlenie skráteného legislatívneho konania vážne. Nemám v sebe možno až toľko dobrej vôle alebo naivity – podľa toho, ako sa na to pozeráme –, aby som ho vážne bral, pretože nevyžaduje to ani vlastnú spravodajskú službu, ani super inteligenciu, aby sme vedeli, prečo tu dnes to skrátené legislatívne konanie je. Koniec koncov je to verejne známe a verejne diskutované, že tým skutočným dôvodom je náprava alebo v skutočnosti ešte väčšie schaosenie nášho dôchodkového systému.
Dôchodkový systém je niečo, čo je dlhodobou a zásadnou súčasťou nášho sociálneho života, ekonomického života a politického života. To, ako sme schopní sa postarať, kto dostane koľko a za akých podmienok na starobu, je jedna z najväčších otázok štátnej politiky, je to aj najväčší výdavok štátu vôbec, ktorý bude len narastať. Teda ide o najzásadnejšiu vec. Zároveň je to vec, pri ktorej dlhodobá stabilita je asi najdôležitejšia, pretože ľudia musia byť schopní sa zariadiť, musia byť schopní vedieť, čo od štátu môžu čakať, musia byť schopní vedieť, ako na to majú reagovať, či si majú sporiť viac či menej, či radšej majú investovať do iných vecí, ako to všetko má byť. Preto dôchodkové systémy sa menia len veľmi pomaly, postupne a zrozumiteľne, tak, aby sa tomu ľudia dokázali prispôsobiť, aby tomu mohli veriť.
U nás zásadnejšia zmena dôchodkového systému bola v roku 2003 a 2004. Táto zmena prešla vtedy riadne vládou ako koncepcia dôchodkovej reformy a následne všetky zákony prešli riadne touto Národnou radou. Napriek tomu bola táto reforma kritizovaná, že nebola dostatočne vydiskutovaná a že mala byť tá diskusia ešte dlhšia, hlbšia a celospoločenskejšia a tak ďalej. Ja sa teraz nechcem vracať 15 rokov dozadu, spomínam to len preto, že pri poslednej veľmi významnej zmene trvalo rok, kým tá reforma išla od návrhu po schválenie legislatívy a ešte aj to bolo mnohým, myslím, vrátane vašej politickej strany, pán minister, málo. Aj miera konsenzu, ktorá za tým bola, vám bola nedostatočná.
Na minulej schôdzi schválil parlament jednorazovým opatrením najvýznamnejšiu zmenu v dôchodkovom systéme od roku 2004 a teraz do nej, do tejto najvýznamnejšej zmeny, idete vniesť v skrátenom konaní ešte jednu rovnako významnú podzmenu. Robíte to v skrátenom legislatívnom konaní a bez diskusie, ale robíte to hlavne spôsobom, ktorý veľmi poškodzuje túto krajinu, pretože nielenže nepomôže ten návrh viac skutočne chudobným oproti tomu, čo už bolo schválené, čo je to, na čom by sme sa vedeli zhodnúť, ale, naopak, ide pomáhať ľuďom, ktorí si to nezaslúžia. A ide hlavne vytvoriť obrovský priestor pre špekulantov namiesto poctivých ľudí, namiesto poctivých živnostníkov, ktorí si platia aspoň minimálne odvody, namiesto zamestnancov, ktorí musia platiť svoje odvody, namiesto mamičiek na materskej, za ktoré štát platí odvody. Týmto všetkým už touto zmenou pomôcť nejdete, teraz idete pomôcť a do budúcnosti otvoriť obrovskú dieru pre tých všetkých, ktorí, naopak, platiť nechcú alebo nevedia. Ale k tomu ja sa chcem vrátiť v diskusii k tomu návrhu samotnému, teraz viem, že sme v návrhu o skrátenom legislatívnom konaní, takže vrátim sa k samotnému legislatívnemu konaniu.
Takúto zmenu, ktorá podľa vašej vlastnej dôvodovej správy zasiahne státisíce ľudí, takúto zmenu, ktorá podľa vašich vlastných slov bude znamenať, že absolútne zmení povahu toho, aký dôchodok a kto má na aký dôchodok nárok, máme prijať v skrátenom legislatívnom konaní v priebehu 24 hodín? 48 hodín? Maximálne asi tých 48, viac nám nedáte. Zároveň takúto zmenu máme prijať, a to už je naozaj, myslím, že precedens, ešte tak, že ani nepriznáme, že túto zmenu prijímať ideme. My v tom skrátenom legislatívnom konaní, teda vy hovoríte o tom, že, o niečom úplne inom, čo tam v tom návrhu síce je, ale kvôli čomu každý vie, že nie je nevyhnutné sa teraz stretávať, koniec koncov parlament to mohol aj riadne schváliť, keby sme sa aj na jednej schôdzi ešte stretli, ak ste to chceli pred voľbami urobiť.
To znamená, že druhú najzásadnejšiu zmenu od roku 2004 schvaľujeme v skrátenom konaní, teda upravujete ju v skrátenom konaní, opravujete ju spôsobom, ktorý ju pokazí, opravujete ju spôsobom, ktorý vychádza na pomerne nespravodlivý a nevýhodný voči veľkému množstvu ľudí, robíte to bez možnosti akejkoľvek reálnej politickej, spoločenskej a ekonomickej diskusie a robíte to spôsobom, kde sa k tomu ešte ani nepriznávate v tom návrhu samotnom. Ani jedna veta tam nie je v návrhu na skrátené legislatívne konanie o tom, že táto zmena, ktorá sa naozaj dotkne státisícov ľudí, tam vôbec je.
Ja sa priznám, že to je niečo, čo ja nielenže neviem schváliť a podporiť, ja tomu ani neviem porozumieť. Prečo, pán minister, vy nemáte a vláda nemá tú základnú slušnosť to aspoň povedať, čo idete spraviť, či ste si tak vedomí toho, že idete spraviť niečo zlé a proti tomu, ako by to malo byť, alebo či už ste natoľko cynickí, že vlastne vám je tam jedno, čo je tam napísané. Ale ak je vám to jedno, pokojne ste tam mohli napísať aj pravdu, nebolo by to, nebolo by to predsa o nič horšie.
Z týchto všetkých dôvodov, pán minister, ja si vás dovoľujem požiadať, aby ste buď v tom záverečnom vystúpení priznali farbu a povedali, prečo tu sme, a zároveň aby sme sa dohodli na nejakej primeranej časovej lehote na diskusiu o tomto návrhu, ktorý ovplyvní státisíce ľudí, alebo aby ste ten návrh stiahli. Pretože ak je predmetom naozaj v skrátenom konaní to, čo tam píšete, tak potom naozaj ho skrátene schvaľovať nemusíme.
Toľko v zásade z mojej strany a teraz, ak dovolíte, na záver, ešte mám pár minút, sa chcem obrátiť okrem pána ministra aj na ostatných kolegov, všetkých poslancov Národnej rady. Viem, že pred voľbami sme všetci v pokušení robiť aj veci, ktoré by sme inokedy nenavrhovali, ktoré by sme inokedy neschvaľovali, len preto, že máme pocit, že z toho budú nejaké predvolebné body. Je to často pre krajinu nešťastné, niekedy aj šťastné, niekedy prejdú aj veci, ktoré by inak zabili politici a prejdú len preto, a sú dobré, že, že pred voľbami sa zrazu každý bojí voči niečomu dobrému sa postaviť, ale často prejdú aj zmeny nešťastné, zmeny, ktoré nivočia v skutočnosti životy ľudí. Ale ja chápem, prečo to pokušenie je, lebo pred voľbami sa zvyšuje tlak, tep, všetko možné a najmä povedzme v tomto prípade ani nemyslím pre vašu politickú stranu, ale pre stranu pána predsedu Danka je, sú tie prieskumy v takom stave, že, že aj ja by som na tom mieste mal ten zvýšený tep a zvýšený tlak, takže ja mu v tomto ako ľudsky môžem porozumieť. Ale nemôžeme a nemôžeme prijať, aby bol nivočený život ľudí kvôli tomu, že niekto má zvýšený tep a tlak z prichádzajúcich volieb a zo svojich preferencií. Je to jednoducho aj ľudsky, aj morálne, ale aj z hľadiska základnej zodpovednosti voči tejto spoločnosti neprijateľné. A to, čo je tam navrhované v tom návrhu, k čomu sa teda radšej ani nechcete priznať, to je niečo, čo naozaj poškodí, poškodí státisícom ľudí a, naopak, pomôže len takým, to, čo teraz navrhujete dopredu, že to bude, že im to bude pomáhať len špekulantom.
Ten návrh je opraviteľný, pán minister, a to chcem zdôrazniť na záver, aby nevznikol žiadny omyl. Ten návrh je opraviteľný. My naozaj môžme ešte opraviť minimálne dôchodky tak, aby boli funkčné, a my sme pripravení to aj urobiť, ale chcem vás veľmi pekne vyzvať, aby ste na to dali aspoň nejaký časový priestor, aby sme naozaj schválili takúto zásadnú zmenu s minimálnou nevyhnutnou diskusiou. Je to podľa mňa vaša povinnosť nielen člena vlády, je to základná povinnosť dobrého hospodára s peniazmi a životmi ľudí. A dúfam, že v tomto aspoň nám vyhoviete, že stanovíte termín minimálne 48 hodín na rokovanie výborov a pléna, aby sme mohli tento návrh opraviť na formu, ktorá bude všeobecne prijateľná.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem ti za tvoje vystúpenie, Ondrej, ale mám otázku – myslím, že to je v rámci faktickej poznámky povolená vec – na teba, lebo ja si ťa vážim, že si človek, ktorý je veľmi aj taký korektný, aj sa slušne vždy vystupujúci, vecný, snaží sa či kriticky, či pochvalne ísť najmä po obsahu a aj teraz si vystupoval veľmi korektne. Zobral si si zdôvodnenie vlády, ja som si ho tiež prečítal, vo vzťahu k skrátenému legislatívnemu konaniu. Zobral si ho vážne a snažil si sa v ňom hľadať teda nejakú pravdu, že či teda naozaj tá otázka ošetrovného je otázka, ktorá musí byť riešená skráteným legislatívnym konaním. A pokiaľ som ťa správne počúval, tak počas celého toho vystúpenia si nehol brvou, neunikol ti nejaký úsmev alebo, naopak, znepokojenie, ani náznak toho, čo ale predpokladám, že vieš. A to je moja otázka, či vieš, aký je reálny zmysel tohto skráteného legislatívneho konania. Že ten reálny zmysel nemá, samozrejme, nič spoločné s nevyhnutnosťou okamžite zaviesť tento inštitút, ktorým je to odôvodnené, ale že je to celé o riešení teda chaosu v oblasti minimálnych dôchodkov, ktorý táto koalícia zaviedla o schôdzu predtým, ale keďže nie je tam ochota to ani nejakým spôsobom priznať a k tomu ja ešte tiež asi budem chcieť vystúpiť, tak sa to maskuje iným opatrením. Tiež bohumilým, ale takým, pri ktorom to zdôvodnenie toho skráteného legislatívneho konania už naozaj nijako neobstojí. Tak sa ťa chcem len spýtať, že ty si, ty naozaj o tom nevieš, alebo si natoľko korektný, že si nechcel pána ministra, teda mu povedať do očí, že predkladá do parlamentu zákon s úplne iným odôvodnením, ako je jeho skutočný úmysel.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem ti, Ondro, za tvoju faktickú. No, ty si ma tak veľmi slušne, ale v podstate nepriamo obvinil z naivity, že teda som vyzval k prevzatiu zodpovednosti a že to predsa táto vláda nikdy nerobí, pokiaľ k tomu nie je prinútená veľkými demonštráciami alebo obrovskou nespokojnosťou ľudí. Asi máš pravdu, napriek tomu podľa mňa tie veci treba povedať tak, ako sú, ako by mali byť, tak ako si napríklad ty teraz vyzval pána podpredsedu vlády, aby reagoval v rozprave, aby sme s ním mohli diskutovať. Ty rovnako vieš ako ja, že to je asi tiež naivné, pretože ten spôsob diskusie, ktorý tu vedú členovia vlády väčšinou s nami – vrátane pána Rašiho – je ten, že si počkajú na záverečné slovo, keď sa už na nich reagovať nedá, potom povedia množstvo buď nepravdivých, alebo zavádzajúcich vecí a odídu spokojne. Ja tým pádom som zvedavý, či aspoň jedna z našich výziev padne na úrodnú pôdu, alebo obidve budú ukázané ako naivné.
K tomu, čo si povedal, ja tiež tu; pán Raši sa ma pokúšal znervózniť tým, že mi rozprával, že klamem a nerozumiem tomu a ukáže sa pravda, a ja som mal zrazu také déja vu, lebo som si spomenul, že naposledy, keď som s ním mal takúto skúsenosť, bola už dávnejšie a to bolo, keď som podal podnet na odvolanie pána Foraia z vedenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne za kauzu tety Anky a v správach RTVS sme s pánom Rašim mali o tom debatu hneď v ten večer a pán Raši, keďže každý má nejaký svoj slovník, používal úplne identické slová, dá sa to nájsť aj v archíve, kde hovoril, že klamem, vymýšľam si a nerozumiem tomu a budem sa musieť pánovi Foraiovi aj všetkým ospravedlniť. Myslím, že dnes už všetci vieme, ako to dopadlo, takže keď pán Raši hovorí, že tomu nerozumieme alebo že klameme, tak priznám sa, že už to neberem celkom tak vážne, ako by som to možno brával pred mnohými rokmi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť k skrátenému legislatívnemu konaniu o tomto návrhu zákona, ktorý má meniť zákon o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Je to vážna vec a tak sa pokúsim k nej aj pristupovať.
Dovoľte mi začať veľmi krátko, ale predsa len sa pozrieť do histórie, aby sme pochopili, kde sa dnes nachádzame. Keď Slovensko vstupovalo do Európskej únie v roku 2004, čelilo v oblasti čerpania fondov veľkým výzvam. Tie výzvy spočívali najmä v tom, že sme vstupovali uprostred obdobia čerpania európskych fondov, mali sme len tri roky na ich čerpanie, 2004 až 2006 obdobie plus tie ďalšie dva potom, a zároveň sme to nikdy predtým nerobili, lebo predvstupové fondy boli nepomerne nižšie a zároveň aj inak organizované. To znamená, vláda čelila tomu, že robí niečo úplne nové a naskakuje do rozbehnutého vlaku uprostred programovacieho obdobia. Dalo sa teda predpokladať, že keď sa to raz naučíme a keď začne regulérne obdobie, budú vždy veci už len lepšie a jednoduchšie. Toto sa naozaj stalo vo viacerých okolitých krajinách. Napríklad v Poľsku tiež mali podobné problémy na začiatku s eurofondami, upratali si to, zorganizovali si to dobre, vytvorili konsenzus o tom, že z eurofondov sa nemôže kradnúť, pretože je to v podstate velezrada národných a štátnych záujmov a dnes sú schopní čerpať štrukturálne fondy v prospech krajiny a sú schopní ich aj vyčerpať. Dalo by sa takto pokračovať.
Jediná výnimka, v ktorej to každé obdobie odvtedy ide horšie a horšie, je Slovensko. Ďalšie obdobie, 2000 – 2013, ktoré už malo byť to perfektne pripravené a poučené, malo obrovské problémy a nakoniec sa zúfalým spôsobom na konci dobiehalo čerpanie a boli s tým aj pomerne veľké problémy, napríklad v tom, že Európska komisia nám zastavila kvôli nefunkčným mechanizmom boja proti korupcii a podvodom čerpanie na niekoľko mesiacov všetkých eurofondov vtedy. Muselo sa to ťažko naprávať, museli sa robiť obrovské korekcie. Slovenská republika doplatila stovky miliónov eur na eurofondy za to, čo nám odmietla preplatiť Európska komisia, to bolo druhé obdobie.
Potom nastalo tretie obdobie, ktoré trvá dodnes, a hoci sa nám to zdá až neuveriteľné, to čerpanie je ešte pomalšie ako v tom prvom a druhom období a sme dneska na jednej z posledných priečok Európskej únie v čerpaní. O kvalite toho čerpania už ani nehovorím. Sme jediná krajina, ktorá sa systematicky zhoršuje v kvantite aj kvalite čerpania štrukturálnych fondov, to znamená, ťažko argumentovať, že problémy v štrukturálnych fondoch ako takých, problém je v tých, ktorí za ich čerpanie zodpovedajú a ho manažujú.
Ten problém nastáva v dvoch kategóriách, ktoré tento návrh nerieši. Prvý problém je v tom, že zodpovední sa zaujímajú len o kontrahovanie a oveľa menej sa zaujímajú o kvalitné čerpanie. Ako sme videli, minister školstva predchádzajúci bol schopný vyvinúť neuveriteľnú snahu a prácu, aby 600 mil. na výskum a inovácie zo štrukturálnych fondov dostali rôzne pofidérne firmy blízke SMER-u a SNS. Odkedy to padlo na odpore vedcov, opozície a Európskej komisie, nebol schopný tento minister, a najmä jeho nástupkyňa za viac ako dva roky vyriešiť, komu naozaj dať peniaze na výskum, ak ich nie sú schopní rozkradnúť, lebo to už nie je zaujímavé.
Druhým problémom, ktorý tu máme, je obsadzovanie pozícií v oblasti štrukturálnych fondov ľuďmi, ktorí sú nástrojmi takéhoto rozkrádania fondov a ktorých teda hlavná kvalifikácia je v ich schopnosti to zmanažovať. Ako vidíme, často ani toho nie sú schopní, dovolím si povedať, že aj chvalabohu.
V tomto prostredí dnes prichádza návrh na skrátené legislatívne konanie, kde máme zlúčiť dva operačné programy. Ja sa priznám, že netuším, prečo nám aj v odôvodnení, aj v tom samotnom materiáli pán podpredseda vlády nehovorí pravdu alebo zamlčiava pravdu v jednom prípade, a tú pravdu tu treba povedať.
Tá prvá pravda je, že ak má zmysel zlučovať operačný program výskum a infraštruktúra, teda dva operačné programy, ktoré spolu nemajú nič spoločné, doprava, výskum a inovácie, tak to môže byť len preto, aby sa otvoril priestor pre premiestňovanie peňazí z jedného do druhého, pretože iný zmysel to nemá. To, že v tejto chvíli a v tento deň sa nebudú meniť tie alokácie priamo, je úplne nepodstatné, lebo práve zmyslom zlučovania je jedine to, aby sa to mohlo diať neskôr. Je dokonca možné, že to necháte na nasledujúcu vládu, možno to robíte už teraz, to ťažko povedať, ale bez toho ten krok nemá zmysel. To znamená, prvá vec, pán podpredseda vlády, ktorú v tom materiáli, neho; hovorím, keď to chcem povedať krajšie, zamlčiavate, keby som to mal povedať rovno, nehovoríte pravdu, keď tvrdíte, že nedochádza k zmenám alokácií na výskum a inovácie. Ono, v návrhu zákona k nim ani nemôže dochádzať, ale jediným zmyslom tohto kroku je, aby k nim došlo, inak ten krok nedáva žiadny, žiadny zmysel a to treba a myslím, že aj voči Komisii to otvorene hovoríte.
A druhá vec, ktorú treba povedať a ktorú ste povedali aj vo svojom úvodnom prejave, pán minister, neviem, kto vám ju tam napísal, je, že je to potrebné robiť skráteným legislatívnym konaním aj kvôli tomu, aby sa to stihlo do konca roka, aby sa stihlo čerpať vo vzťahu k pravidlu N+3, aby neprepadli peniaze. Je pravda, že existuje pravidlo N+3, ktoré predpisuje, koľko musíme vyčerpať do konca každého roka, aby tie peniaze neprepadli, ale, pán minister, pravidlo N+3 nemá nič s tým, čo je zakontrahované. To znamená, vy rovno keď to teraz schválite a do konca roka nejaké zmluvy podpíšete, tak to nemá žiadny vplyv na čerpanie, pretože to sa môže udiať až, samozrejme, následne. To znamená, že peniaze pre Slovensko v tomto roku týmto zákonom zachraňovať nemôžete, môžete ich zachraňovať, samozrejme, v ďalších rokoch po, pri čerpaní takýchto nástrojov. Inými slovami, to, čo ste nám povedali v úvodnom slove, nemôžete urobiť a to, čo ste napísali v samotnej dôvodovej správe k návrhu, spraviť môžete, ale treba to otvorene povedať: že vezmete peniaze vedcom, inováciám a našej budúcnosti a, lebo ste tam tolerovali celé funkčné obdobie toto aj minulé ministrov, ktorí neboli schopní s tým nič poriadne urobiť, a dnes teda hovoríte, že už jediný spôsob je odtiaľ peniaze zobrať.
Vzhľadom na mimoriadnosť tej situácie, ja síce súhlasím s kolegom Ondrejom Dostálom, že vláda to mohla a mala vedieť skôr, koniec koncov zlučovanie programov schválila 23. októbra, teda viac ako pred šiestimi týždňami, ale zároveň tu naozaj môžu hroziť škody.
Pán podpredseda vlády, ale na to, aby sme mohli podporiť takéto skrátené legislatívne konanie, treba tiež plniť dve podmienky. Jedna tá podmienka je pravdovravnosť, to znamená, ja vás chcem požiadať, aby ste naozaj povedali, načo toto schvaľujeme, na čo to použijete, pretože ak tvrdíte, že nebudete presúvať peniaze z vedy do infraštruktúry, tak potom ten krok nemá zmysel. Ak to idete urobiť, dlhujete tomuto národu, dlhujete nám všetkým ako poslancom, dlhujete to vedcom, im to povedať.
A druhá vec, ktorú chcem od vás počuť, je zodpovednosť. Pán podpredseda vlády, ak vláda Slovenskej republiky na konci svojho riadneho funkčného obdobia, na konci svojho riadneho funkčného obdobia po štyroch rokoch vlády tejto koalície a štyroch rokoch vlády vašej strany, ktorej ste boli popredným predstaviteľom, ak vláda po takýchto štyroch rokoch plného funkčného obdobia musí prísť so skráteným legislatívnym konaním, aby zabránila najhoršiemu, niekoľko dní pred Vianocami, tak niekto za to musí niesť zodpovednosť. A ja sa vás chcem spýtať, kto za to nesie zodpovednosť. Ak vy, ja viem, že je to pred voľbami symbolické, ale ak vy tu zodpovednosť prijmete a poviete, že ak Národná rada tento zákon schváli, tak vy sa vzdáte svojej funkcie, aby ste tú zodpovednosť aspoň politicky na seba vzali, ja som ochotný aj s mojimi kolegami za to hlasovať. Ale ak vy tú zodpovednosť na seba neprijímate, ak sa vy tvárite, že všetci sú divní, len vy ste lietadlo, tak potom nie je možné podporovať vašu nezodpovednosť, vašu neochotu tento problém naozaj vyriešiť.
Takže toľko z mojej strany, povedzte pravdu o tom, čo urobíte po prijatí tohto zákona, a prijmite zodpovednosť.
Ďakujem veľmi pekne.