Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som sa poďakovala všetkým kolegom, ktorí vystúpili s faktickou poznámkou, a pristavím sa hlavne pri vás, pán poslanec Šuca. Tvrdili ste, že váš transparent, ktorý ste roztiahli, nikoho neurážal. Nie, neurážal vás, vás konkrétne. A prečo vás nikto nenapomenul za to, že tuná v priestoroch rokovacej sály ste rozvinuli transparent? Je to jediný dôvod. Nikto vás neupozornil práve preto, lebo práve bola pri moci tolerantná koalícia, ktorá akceptovala demokratické zriadenie tejto krajiny, medzi čo patrí aj slobodný prejav poslanca. Do toho sa práve chystáte týmto, touto zmenou rokovacieho poriadku vážne zasiahnuť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ako už bolo viackrát povedané, rokovací poriadok nemá prečo trápiť občanov tejto krajiny, lebo na stole sú iné závažné problémy. Pre nás poslancov je však dôležitou normou a zásahy do nej by mali vyjsť z potrieb a mali by byť dôsledné a uvážené. Zmena, ktorú prináša pán Danko, však nebola prerokovaná (zaznenie gongu kvôli ruchu v sále) naprieč politickým spektrom, nebola konzultovaná s kvalitnými právnikmi a nebola dokonca ani konzultovaná s ostatnými spolupredkladateľmi tohto návrhu... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím vás, ak máte niečo, čo chcete súrne prediskutovať, tak mimo rokovaciu sálu.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Blahová, Natália, poslankyňa NR SR
Ďakujem.
My opoziční poslanci sme opakovane vyzývali pána Danka, aby so zástupcami všetkých poslaneckých klubov sadol za spoločný rokovací stôl. Spolu sme mohli pripraviť moderný a funkčný rokovací poriadok, ktorý nebude treba vzápätí novelizovať a ktorý by mohol slúžiť Národnej rade aj dlhé roky po odchode pána Danka. Mohol byť jeho pamätníkom. Zatiaľ to však vyzerá na epitaf.
O tom, že návrh nebol konzultovaný s kvalifikovanými právnikmi, svedčí množstvo logických nezmyslov a aj to, že podľa nášho názoru je vo viacerých bodoch v rozpore s ústavou. Preto ak zákon v takomto znení prejde, stane sa predmetom nášho podnetu na Ústavný súd.
Návrh nebol konzultovaný dokonca ani so spolupredkladateľmi, o čom nás svojím vystúpením v rozprave v prvom čítaní presvedčil pán poslanec Gál, ktorý priznal, že jeho vlastné pripomienky k návrhu, pod ktorým je podpísaný, neboli v rámci procesu tvorby akceptované. Preto musí ako spolupredkladateľ podať pozmeňujúce návrhy, nakoľko s návrhom v niekoľkých zásadných veciach nesúhlasil, tak sa vyjadril v rozprave.
Pozrite sa teda bližšie na zmeny, ktoré sa práve chystáme schváliť.
Začnime novelizačným bodom č. 4 a č. 17.
Bod č. 4: "Písomne vyhotovený návrh na zmenu alebo na doplnenie programu schôdze národnej rady odovzdá poslanec predsedajúcemu bezprostredne po jeho prednesení."
Bod č. 17: "Písomne vyhotovený procedurálny návrh odovzdá poslanec predsedajúcemu bezprostredne po jeho prednesení."
Tieto dva novelizačné body obsahujú jeden spoločný problém a predpokladám, že táto zmena povedie k dehonestácii Národnej rady. Návrhy na zmenu programu, rovnako ako procedurálne návrhy, budú musieť byť pripravené vopred písomnou formou a odovzdané predsedajúcemu ihneď po prednesení. No z praxe vyplýva, že tieto návrhy vznikajú z aktuálnych potrieb a tie sa častokrát nedajú predvídať. Rokovacia sála, ako vidíme, nie je vybavená tlačiarňou. Preto ak predsedajúci mieni prijímať návrhy písané rukou bez dôstojnej formy dokumentu, vystavuje tým Národnú radu dehonestácii. Môže sa totiž stať, že od poslancov bude prijímať rôzne rukou písané lístočky, ktoré podľa tohto návrhu napĺňajú potrebu písomne vyhotoveného návrhu.
Predstavme si teraz bežnú situáciu, ktorá sa v tejto sále stala niekoľko desiatok krát. Poslanec počas hlasovania zistí, že jeho hlasovacie zariadenie nefunguje, prihlási sa s procedurálnym návrhom o tom, aby bolo zaznamenané, že jeho zariadenie nefungovalo, a ohlási, akým spôsobom chcel zahlasovať. Vec je vybavená v priebehu niekoľkých sekúnd.
Po novom? Poslanec zistí, že hlasovacie zariadenie nefungovalo, aby naplnil literu zákona, vyšklbne zo zošita papier, na ktorý v rýchlosti načmára nadpis "Procedurálny návrh", pod neho napíše: "Zariadenie nefungovalo, chcel som hlasovať za. Podpis." Toto povie do mikrofónu, na čo bezprostredne po prednesení odovzdá predsedajúcemu papierik.
Vzniká otázka, čo si s takýmito lístočkami predsedajúci počne, načo majú slúžiť? Absolútne mi uniká účel navrhovanej zmeny, keďže každé slovo, ktoré v tejto sále odznie na zapnutý mikrofón, je automaticky zaznamenávané a prepis tohto záznamu je na webových stránkach Národnej rady.
Ďalší bežný príklad. V priebehu rozpravy sa zistí, že dvaja predkladatelia podávajú totožný pozmeňujúci návrh. Jeden z predkladateľov chce teda svoj návrh stiahnuť, preto sa prihlási s procedurálnym návrhom, že sťahuje svoj podpis pod návrhom, prípadne celý návrh. Na svojom mieste sedí spravodajca, ktorý si zmenu automaticky zaznačí. No napriek tomu, že procedurálny návrh má zaznačený spravodajca, pracovník legislatívy, ktorý sedí celý čas v sále a sleduje legislatívny proces, napriek tomu, že tento fakt je zaznamenaný kamerovým systémom, že je zaznamenaný v prepise na webe, napriek tomu všetkému musí poslanec ihneď po prednesení svoj procedurálny návrh odovzdať predsedajúcemu písomne.
No a keďže formu takéto písomného návrhu rokovací poriadok v tomto znení vôbec nerieši, pravdepodobne sa na stole predsedajúceho budú vŕšiť rôzne lístočky, ktorých účel nepoznáme a ktoré skončia zrejme v skartovačke. Zato vieme, že dnes v čase elektronických médií prináša táto zmena šikanózne pravidlo, ktorého dôsledkom bude komplikovanie práce poslancov.
Ďalší novelizačný bod, bod č. 5: "Ak sú navrhovateľmi viacerí poslanci, môže v ich mene vystúpiť najviac jeden poverený poslanec."
Táto zmena je zásahom do práv poslancov a bránením v slobodnom výkone poslaneckého mandátu. Jednou z najdôležitejších úloh poslanca je predkladanie návrhov zákonov. To úzko súvisí s ich podporou a objasnením účelov zmeny. Ak na návrhu pracuje skupina poslancov, musia byť v tejto funkcii plne zastupiteľní, a to aj s tým, že k návrhu vystúpi ktorýkoľvek z navrhovateľov, ak to vyžaduje situácia. Zmena neupravuje to, akým spôsobom bude stanovené, ktorý z poslancov je povereným poslancom a akým spôsobom bude o tom upovedomený predsedajúci, prípadne skupina poslancov, ktorí sú predkladatelia. Návrh tiež neupravuje, akým spôsobom sa bude riešiť prípad, ak poverený poslanec nebude prítomný. V takom prípade by bolo skupine poslancov znemožnené predložiť návrh zákona a to je v príkrom rozpore s ústavou.
Pre názornosť opäť uvediem príklad. Moje vážené kolegyne pani Kiššová a Zemanová pripravujú na budúcu schôdzu novelu zákona. A keďže bude v platnosti nový rokovací poriadok, potrebujú vedieť definíciu povereného poslanca. Ktorá z nich dvoch bude povereným poslancom, kto ju poverí? Je to rozhodnutie skupiny poslancov? V tom prípade je treba to niekomu hlásiť alebo je to rozhodnutie predsedu Národnej rady? Bude niekde uvedené, ktorých z poslancov je povereným poslancom? O zákone, v zákone o tejto situácii nie je ani slovo. Kto je teda poverený poslanec a kto ho poveril? Otázku nechám visieť vo vzduchu, odpoveď na ňu totiž neexistuje.
S vypätím všetkým síl si odmyslime túto dilemu. Povedzme si, že už sme zistili, kto je povereným poslancom. Nevedno ako, ale zistili sme, že ním je napríklad pani Kiššová. Ale keďže nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch, ako na potvoru dostane chrípku a stratí hlas. No nakoľko je práve ona povereným poslancom, v mene navrhovateľov môže vystúpiť len ona. Čo s takouto situáciou? Nebude snáď návrh zákona vôbec prednesený? Novela teda aj v tomto bode prichádza so zmätočnými pokynmi pre poslancov bez toho, aby situáciu precízne definovala, bez toho, aby sa ktokoľvek zamyslel nad tým, čo prinesie pre prax. V takomto prípade by bolo poslancovi bránené v slobodnom výkone mandátu, a to samotnou Národnou radou. A to je absurdné a protiústavné.
Zákon nie je cvičný zošitok, pán Danko. Nedá sa v ňom trénovať písanie slohových prác. Zákony sa totiž tvoria práve pre chvíle nepohody a pre chvíle procesných nejasností. Vtedy by sme mali otvoriť rokovací poriadok, ktorý by nám mal dať jasné, presné a čisté odpovede na nastolené otázky. Inak v prípade nejasností bude prichádzať k chaosu. Som presvedčená o tom, že po schválení rokovacieho poriadku v tomto znení budete práve vy strojcom tohto chaosu.
Ďalší novelizačný bod č. 6: "V rozprave môže poslanec vystúpiť len raz, ak tento zákon neustanovuje inak."
Túto zmenu považujeme za bezúčelnú, nakoľko z doterajšej praxe je zrejmé, že poslanci vystupovali v rozprave k jednému návrhu zákona len veľmi výnimočne dvakrát. A ich vystúpenia práve vtedy neboli samoúčelné. Reagovali tým na problematiku vyplývajúcu priamo z prebiehajúcej rozpravy. Je to zbytočné obmedzenie poslancov v ich vystúpeniach a v ich práci.
Národná rada nemá a nikdy nemala problém s tým, že by sa počet rokovacích dní naťahoval kvôli neodôvodneným vystúpeniam poslancov. Naopak, častejšie sa stáva, že schôdza je ukončená ešte pred plánovaným termínom. Opäť teda overené a užitočné veci ustupujú despotickým vidinám absolútnej moci.
Novelizačný bod č. 8: "Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese. Pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie."
Sme presvedčení, že ide o nezmyselné ustanovenie. Prečo nezmyselné? Žijeme v digitálnej dobe, kedy je možné veľmi názorne podporiť svoje vystúpenie v rozprave vysvetlením prostredníctvom grafu, infografiky, obrazu. Navyše je k takémuto výkladu rokovacia sála technicky plne prispôsobená. Týmto ustanovením sa teda dobrovoľne oberáme o pokrokové možnosti výkladu zložitých problémov v rámci rozpravy, a to aj do budúcna, keď je pravdepodobné, že používanie technických pomôcok bude nielen bežný, ale dokonca nevyhnutným štandardom.
Myslím, že na tejto schôdzi to bol práve pán minister Kažimír, ktorý počas rozpravy v rámci svojho vystúpenia sľuboval poslancom, že do druhého čítania si pripraví graf, kde bude názorne vidieť vzostup veličín, o ktorých hovoril. Na to bol pokrikom z pléna upozornený, aby sa zbytočne nenamáhal, pretože mu to rokovací poriadok už v tomto čase bude zakazovať. Neočakávajte teda kvetinové dary ani od vašich ministrov, pán predseda.
Novelizačný bod č. 11 prináša nový § 30: "Dĺžka rečníckeho prejavu v rozprave je najviac 20 minút. Ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Do dĺžky rečníckeho času sa nezapočítava čas prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu."
Túto zmenu považujeme za nebezpečnú.
Dovoľte mi zacitovať z dôvodovej správy k tomuto návrhu: "Účelom navrhovanej zmeny je zabezpečiť efektívnosť v rokovaní Národnej rady za súčasného rešpektovania ústavou garantovaných práv poslanca."
Uvádzané dôvody zmeny nezabezpečia efektívnosť rokovaní. Navyše sú vážnym zásahom do ústavou garantovaných práv poslanca. Zmena prináša bezdôvodné obmedzovanie parlamentnej demokracie, ktorá spočíva hlavne v nerovnosti časovej dotácie medzi jednotlivými vystupujúcimi, kde predkladatelia a členovia vlády majú možnosť niekoľkokrát a bez časového obmedzenia vystúpiť v rozprave.
Úprava úplne opomína to, že táto zmena môže spôsobiť prijatie chybnej, nevhodnej alebo dokonca protiústavnej úpravy zákona. Rečník, ktorý bude vystupovať v rozprave bez časových obmedzení, má možnosť prekryť a marginalizovať závažné pripomienky poslancov, ktorí mali možnosť vystúpiť voči predkladateľom len v zanedbateľnom čase.
Rozprava v Národnej rade nie je len diskusiou pro forma. Ale má byť reálnou odbornou diskusiou o problematike, ktorej výsledkom je hlasovanie o návrhu. Táto zmena je dehonestovaním parlamentnej demokracie Národnej rady aj rozpravy v nej. Práve tá je zjavne predkladateľom považovaná iba za akýsi druh politickej proklamácie či povinnej jazdy, kde je aj tak všetko vopred dohodnuté. Návrh úplne opomína odbornú stránku a podstatu tejto diskusie.
Ale, ako som už spomínala, tento rokovací poriadok má slúžiť dlhé obdobie. Preto jeho tvorcovia musia byť jednak odborníci, právnici, skúsení poslanci, ale aj vizionári. Musia si vedieť predstaviť aj to, že jedného dňa, keď aj u nás pominú časy despotov a zákopy budú zakopané, bude sa v týchto laviciach naozaj tvoriť a zlepšovať. A k tomu je diskusia nevyhnutná.
Zákonná limitácia sa nebude však vzťahovať na vystúpenie predsedu Národnej rady, podpredsedu Národnej rady, prezidenta republiky ani členov vlády. Ak má byť časovo obmedzené vystúpenie poslancov, ktorí majú schvaľovať vládne návrhy, rozporovať ich, dopytovať sa a v prípade opozície aj kontrolovať činnosť vlády, je táto nerovnosť nepatričná a nebezpečná. Členovia vlády môžu svoje návrhy obhajovať neobmedzene, na čo môže poslanec reagovať iba v časovom limite. Predstaviteľ vlády má možnosť vystúpiť kedykoľvek, koľkokrát chce, no poslanec len raz. V krajnom prípade bude vyzerať schôdza Národnej rady ako rozprava členov vlády. No schôdze Národnej rady je prednostne miesto vecnej a politickej diskusie pre poslancov. A táto zmena teda obracia samotný účel rokovania Národnej rady.
Novelizačný bod č. 12: "Poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, na základe ktorej sa mu odobralo slovo, predsedajúci vyzve zachovať poriadok. Predsedajúci vyzve zachovať poriadok aj poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslancov k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály, poslanec je povinný opustiť rokovaciu sálu. Ak ani po opätovnej výzve predsedajúceho poslanec neopustí rokovaciu sálu, predsedajúci preruší schôdzu Národnej rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku a rozhodne o tom, že poslanci prítomní v rokovacej sále opustia priestor. Následne predseda Národnej rady bezodkladne zvolá poslanecké grémium, vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch."
Toto považujeme za protiústavné a najmä nevykonateľné opatrenie. Po prvé zmena splnomocňuje predsedajúceho k svojvoľnému výkladu toho, čo sú to prejavy alebo činy, ktorými poslanec prekročil hranice slušnosti. Predsedajúci nie je vedený žiadnym taxatívnym vymedzením toho, čo je a čo nie možné považovať za prekročenie hranice slušnosti. To zakladá na rôzne výklady tohto termínu. Ale pri takto závažných následkoch, ktoré táto novela prináša, je toto jednoducho neprípustné. Toto ustanovenie je zneužiteľné v politickom boji, ale i vo vecnom a názorovom spore tým, že oponent môže byť ľahko odstránený. Bude vykázaný zo sály.
Predsedajúci má možnosť vykázať za nejasných okolností poslanca z rokovacej sály, a to je, samozrejme, obmedzenie výkonu poslaneckého mandátu. Zúčastňovať sa schôdze Národnej rady je jednou z najdôležitejších povinností poslanca. A toto opatrenie je protiústavné. Predsedajúci nie je riaditeľom poslanca, ktorý ho môže vylúčiť z prítomnosti v rokovacej sále. Patrí to totiž k jeho pracovným povinnostiam. Nadriadený poslanca je volič, prostredníctvom ktorého poslanec získal svoj mandát. A, samozrejme, mandát na slobodné vykonávanie svojej poslaneckej práce. Volič je teda ten, ktorý na konci volebného obdobia zhodnocuje, ako sa poslanec v čase svojho mandátu správal, akým prínosom bol a akým prínosom bola jeho činnosť pre zlepšenie života občanov Slovenska.
Po tretie vykázanie poslanca je nerealizovateľné. Predpokladom je, že neuposlúchnutím tejto výzvy budú poslanci demonštrovať svoje právo a povinnosť zúčastňovať sa rokovaní Národnej rady. Predsedajúci má podľa tohto ustanovenia následne prerušiť schôdzu. Rovnako má rozhodnúť o tom, aby všetci poslanci opustili rokovaciu sálu. To je opäť závažným zásahom do výkonu poslaneckého mandátu. A teraz však všetkých 150 poslancov.
Následky opakovaných prerušení schôdze môžu mať závažné hospodárske dôsledky, keďže touto zákonnou obštrukciou zo strany predsedajúceho bude paralyzovaná činnosti celej Národnej rady. Bude znemožnené rokovať nielen o poslaneckých návrhoch, ale aj o vládnych návrhoch zákonov. Pri naliehavosti niektorých zmien môže byť takéto paralyzovanie Národnej rady ohrozením bezpečnosti. Predkladatelia dôvodia, že prínos týchto zmien je hlavne zefektívnení práce Národnej rady. No touto zásadnou zmenou prinášajú bezprecedentnú možnosť Národnú radu absolútne znefunkčniť.
Novelizačný bod 13: "V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácií na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov. To neplatí, ak ide o používanie technických zariadení kancelárie, ak ide o vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov kanceláriou alebo zástupcami hromadných informačných prostriedkov. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2." Čiže upozornenie, vykázanie, prerušenie schôdze a následné sankcie.
Som presvedčená o tom, že autori si zamieňajú príčiny a následky. Definovanie zariadení, ktoré nemožno v rokovacej sále používať, zahŕňa všetky technické pomôcky potrebné pre prácu poslanca. Poslanci používajú bežne svoje osobné laptopy, tablety, telefóny, sledujú tak priebeh schôdze, predkladané návrhy zákonov, prípadne si dohľadávajú prístupné informácie k prejednávanej problematike.
Z danej formulácie je nejasné, ako chce predsedajúci verifikovať, či práve toto zariadenie poslanec použil napríklad na zhotovenie fotografie. Ako to chce verifikovať, keďže kontrolou, osobnou kontrolou takéhoto zariadenia by vážnym spôsobom zasiahol do súkromia poslanca.
Vyhotovovanie zvukových záznamov je pritom zákonom akceptovaným spôsobom uchovávania údajov aj pri úradnom styku alebo v priebehu súdnych pojednávaní.
Občania sledujúci priebeh schôdzí Národnej rady sa opakovane a masívne sťažovali na nekvalitu vysielania online prenosu. Z týchto dôvodov poslanci sprostredkúvali svoj záznam schôdze. Predpokladám, že zrejme to viedlo predkladateľov k tejto zmene. Miesto toho, aby apelovali na Kanceláriu Národnej rady, aby zlepšila kvalitu prenosu.
Opätovne sa vymoženosti moderných technológií a ich pomoc a názornosť degradujú, čím sa Národná rada pripravuje, hlavne sama seba, o kontakt s občanmi, ktorým sa poslanci zodpovedajú.
Chcela by som upozorniť, že sa nenachádzame v priestoroch, odkiaľ by bol únik informácií nebezpečný. Naopak, schôdze Národnej rady je záležitosť verejná. Ktorýkoľvek návštevník na balkóne bude mať väčšie práva ako samotný poslanec. Ako poslanci sme ale snáď nestratili občianske práva. A mojím dobrým právom je použiť napríklad svoj mobilný telefón aj na to, aby som si urobila fotografiu z niektorej z výnimočných chvíľ v rokovacej sále.
Novelizačný bod č. 14: "Do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia, zbrane, výbušniny, paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu. Do rokovacej sály je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2." Čiže upozornenie, vykázanie, vykázanie 150 poslancov, grémium, sankcie.
Túto zmenu považujeme za nevykonateľnú a protiústavnú. Ak majú predkladatelia dojem, že transparenty a plagáty sú výsostne šlágrom tohto volebného obdobia, sú na veľkom omyle. Poslanci súčasnej koalície ich používali s rovnakou obľubou, pričom sme všetci, a či už terajší, alebo minulí poslanci, akceptovali túto ich činnosť ako súčasť ich slobodného prejavu v demokratickej spoločnosti. Predpokladám, že to isté si bude o problematike myslieť aj Ústavný súd.
Ako dôkaz, že tomu tak bolo aj v minulosti (rečníčka zobrala do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu), nech sa páči, poslanci SMER-u, ktorí prišli s plagátom. Vidíme pána Šucu, aktuálneho poslanca. Nech sa páči (rečníčka zobrala do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu), pán Ondruš, ktorý stojí v reflexnej veste s vlajočkou KOVO, kedy bol propagovať prácu odborov. (Rečníčka zobrala do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.) Vidíme pána predsedu MOST - HÍD, pána Bugára, aj s jeho kolegami a transparentami priamo tu v rokovacej sále. (Rečníčka zobrala do rúk ďalší názorný materiál, ukazujúc ho plénu.) Vidíme celý poslanecký klub SMER-u, ktorý - už neviem, pri ktorej príležitosti - prikryl celú túto časť rokovacej sály slovenskou vlajkou, zrejme k tomu mali dobrý dôvod. Nikto nenamietal. (Rečníčka zobrala do rúk ďalší materiál, ukazujúc ho plénu.) Vidíme pána aktuálneho premiéra, myslím, že v tejto chvíli, keď ukazoval mapku Slovenska a diaľnice, bol vtedy poslancom Národnej rady.
Takže vnášanie rôznych pomôcok nie je šlágrom tohto volebného obdobia.
V návrhu chýba definícia pre obdobné vizuálne zobrazenia. To opäť dáva priestor k svojvoľnému výkladu a priestor na perzekúcie. To isté platí pre materiály propagujúce politickú stranu. Každý návrh zákona je materiálom, ktorý propaguje politickú stranu, jej myšlienky, jej vízie. Každý materiál, ktorý bol vyhotovený politickou stranou, musí byť podľa zákona označený ako materiál vyhotovený politickou stranou.
Letmý pohľad teda, milé kolegyne, milí kolegovia, na vaše lavice. Skontrolujte si ich, či sa tam náhodou nenachádza pero s logom vašej strany. Či nemáte na počítači samolepku vašej politickej strany. Či ste náhodou nevniesli do sály brožúru s programom vašej strany. Či nemáte náhodou v taške zabudnutý leták, lebo nehovoríme ani o ich prezentovaní alebo použití. Na porušenie zákona stačí vnesenie do sály. Vnesenie.
V zápale politického boja môže tak byť znemožnené poslancovi vystúpiť, lebo použité štúdie, brožúry alebo iné textové materiály môžu byť vyhodnotené ako materiály propagujúce politickú stranu. Tým môže predsedajúci poškodiť poslanca, politickú stranu a podľa odseku 2 znefunkčniť opäť Národnú radu, pretože rokovanie bude vzápätí prerušené. A to je v rozpore s deklarovaným úmyslom predkladateľov zefektívniť činnosť Národnej rady.
Z predkladaného materiálu nie je známe, akým spôsobom bude kontrolované, či poslanec vniesol do rokovacej sály jedlo. S ním sa v návrhu obsahovo nakladá presne tak ako so zbraňou a výbušninou. Teda opäť už samotné vnesenie jedla do sály, za toto je definovaný postih, a to nezávisle na tom, či bolo toto jedlo konzumované v rokovacej sále. V krajnom prípade, ak má poslanec, poslankyňa v kabelke horalku, porušila rovnako ako v prípade výbušniny rokovací poriadok, za čo jej hrozí postih. Milé dámy, milí páni, skontrolujte si preto pred príchodom do sály svoje kabelky a svoje tašky. Vytiahnite z nich horalky, banány, cukríky. Či sú žuvačky považované za jedno, nám snáď upresní niektorý z navrhovateľov.
Ak poslanec opakovane narúša poriadok na schôdzi Národnej rady podľa tohto ustanovenia, predseda Národnej rady podá návrh na začatie disciplinárneho konania. Disciplinárne konanie voči poslancovi vedené mandátovým a imunitným výborom môže byť nástrojom represie voči poslancom, najpravdepodobnejšie opozičným poslancom, ktorí majú vo výboroch pomerné zastúpenie, teda menšinu, a môžu byť väčšinou poslancov napriek neodôvodnenosti odsúhlasené. Takéto perzekúcie sú vážnym ohrozením parlamentnej demokracie.
Novelizačný bod číslo 15, toto opatrenie podľa nášho názoru protiústavné: "Za neospravedlnenú neúčasť poslanca na rokovacom dni schôdze Národnej rady sa podľa tohto návrhu považuje aj vykázanie poslanca z rokovacej sály." Ak poslanec bol preukázateľne prítomný v rokovacej sále, navyše je podpísaný v prezenčnej listine, zúčastnil sa hlasovaní, je nespochybniteľné, že v ten rokovací deň bol prítomný, preto je klamstvom a protiústavným zásahom vyhlásiť, že poslanec nebol prítomný a neospravedlnený. Dôležité je, že tento druh perzekúcie spočíva na voľnom výklade a svojvôli predsedajúceho o tom, čo sú prejavy alebo činy, ktorými poslanec prekročil hranice slušnosti, o tom, akým spôsobom použil technické zariadenie, o tom, či dodržal čas určený na rozpravu, o tom, či vniesol do rokovacej sály obdobné vizuálne zobrazenie alebo jedlo, o tom, či jeho materiál nie je náhodou propagáciou politickej strany.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že predsedajúci má nepreberné možnosti v tom, akým spôsobom znemožniť poslancovi výkon mandátu. Tieto možnosti, ktoré predkladatelia navrhujú, právna úprava nijak bližšie nedefinuje, čím dáva možnosť voľnému výkladu, preto je nebezpečná.
Novelizačný bod číslo 20. Z toho návrhu nie je zjavné, čo má byť predmetom rokovania poslaneckého grémia, ktoré má zasadnúť ihneď po vykázaní 150 poslancov zo sály, aj teda po vykázaní jednotlivého poslanca. Poslanecké grémium totiž nehlasuje o uzneseniach, ale jeho závery majú len odporúčací charakter. Navyše pomerné zastúpenie v poslaneckom grémiu opäť zaručuje väčšinový názor vládnych poslancov. Účel navrhovanej zmeny je teda absolútne neznámy.
Novelizačný bod 25: "Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec narušil poriadok na schôdzi Národnej rady, odporučí Národnej rade, aby mu uložila pokutu až do výšky 2-tisíc eur. Ak poslanec opakovane naruší poriadok na schôdzi Národnej rady v čase do jedného roka od uloženia pokuty za narušenie poriadku na schôdzi Národnej rady, mandátový a imunitný výbor odporučí Národnej rade, aby mu uložila pokutu až do výšky dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom za narušenie poriadku na schôdzi Národnej rady."
Považujeme túto zmenu za protiústavnú a je to zneužiteľné ako nástroj politického boja. Pomerné zastúpenie poslancov vo výboroch je garantom toho, že ak bude politická klíma taká, že vládni poslanci budú chcieť zneužívať navrhované ustanovenia na bezdôvodné perzekúcie politických oponentov, budú mať k tomu opäť nepreberné množstvo možností. Poslancovi bude znemožnené zúčastňovať sa schôdzí, vykonávať si slobodne mandát, bude perzekvovaný tým, že za vykázanie, a teda neospravedlnenú neúčasť v ten deň nedostane mzdu, bude naviac pokutovaný astronomickými sumami, čo povedie pravdepodobne k totálnemu rozvratu parlamentnej kultúry, keď sa bude permanentne a rôznymi formami protestovať proti týmto perzekúciám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa opýtať, približne ešte na koľko máte, lebo už je 12 hodín? (Reakcia rečníčky.) Dve minúty?
Nech sa páči.

Blahová, Natália, poslankyňa NR SR
Ďakujem.
No, toto je môj príspevok k pôvodnému návrhu zákona a v takom znení, v akom nás s ním zoznámil pán predseda Danko.
V priebehu svojho vystúpenia som závažným spôsobom porušila rokovací poriadok. Použila som pero v straníckych farbách, použila som obdobné vizuálne prostriedky, fotografie a pretiahla som svoj prejav cez 20, prípadne 30 minút. Teraz by som mala byť napomenutá predsedajúcim a po neuposlúchnutí vykázaná zo sály. Vy by ste boli vykázaní tiež, pretože rokovanie by bolo prerušené. Napriek svojej snahe by som mala dnes áčko a na krku pokutu niekoľko tisíc eur. Vážne si myslíte, že som sa niečím takto vážne previnila?
Sami musíte uznať, že sa prinajmenšom jedná o znôšku nezmyslov. No prinajhoršom ide o nebezpečné zmeny, ktoré menia filozofiu rokovacieho poriadku a nie sú v súlade so základnými demokratickými hodnotami. Neočakávame, že drobnými pozmeňujúcimi návrhmi bude môcť byť táto novela vylepšená. Preto dovoľte, aby som v mene klubu SaS podala pozmeňujúci návrh.
Znenie pozmeňujúceho návrhu: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej a Ondreja Dostála k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 200).
Bod 1. V čl. I sa vypúšťajú body 6, 7, 9, 11 a 22. Body 8, 10, 12 až 21 a 23 až 28 sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa v bode 10 vypúšťa bodkočiarka a časť vety za bodkočiarkou.
Odôvodnenie k bodom 1 a 2: Navrhuje sa vypustenie novelizačných ustanovení, ktoré obmedzujú právo poslancov vystúpiť v rozprave.
Novelizačný bod 3. V čl. I bod 8 znie: 8. V § 27 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8, 9 sa označujú ako odseky 7, 8.
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustenie novelizačného ustanovenia, ktoré zakazuje poslancovi pri vystúpení použiť zvukovú, obrazovú alebo obrazovo-zvukovú prezentáciu. Zároveň sa navrhuje zo zákona o rokovacom poriadku vypustiť ustanovenie, podľa ktorého rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese s možnosťou použitia poznámok. Forma vystúpenia voľný prednes, použitie poznámok, čítanie pripravovaného textu má byť ponechaná na rečníka a nie je žiadny dôvod nariaďovať ju rečníkovi zákonom.
Bod 4. V čl. I sa vypúšťajú body 12, 16, 18, 20 a 23 až 28. Body 13, 15, 17, 19, 21 a 22 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustenie novelizačných ustanovení, ktoré posilňujú postavenie predsedajúceho pri riadení schôdze a predsedu Národnej rady v rámci disciplinárneho konania.
Bod 5. V čl. I sa vypúšťajú body 13 až 15. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustenie novelizačných ustanovení, ktoré zakazujú používanie mobilných telefónov na vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov a zakazujú vnášať do rokovacej sály transparenty, plagáty, letáky alebo obdobné vizuálne zobrazenia a jedlo.
Bod 6. V čl. I sa vypúšťa bod 17. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť novelizačné ustanovenie, podľa ktorého musí byť procedurálny návrh vyhotovený písomne. Procedurálny návrh môže bezprostredne reagovať na priebeh rokovania Národnej rady. Požiadavka, aby bol vopred pripravený a písomne vyhotovený, je zjavne absurdná.
Podľa § 37 ods. 3 rokovacieho poriadku navrhujeme, aby sa hlasovalo oddelene o bodoch 1 a 2 samostatne a o každom z bodov 3 až 6 samostatne. V prípade, že náš pozmeňujúci návrh nebude prijatý, žiadame v hlasovaní zaradiť procedurálny návrh, a to, aby sa v rokovaní o tomto návrhu nepokračovalo.
Opakovane vyzývame predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby svoj návrh stiahol a v spolupráci s poslancami naprieč politickým spektrom predstavil pred plénom taký rokovací poriadok, ktorý bude účelnou pomôckou a poradcom poslancov v ich práci.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne aj za trpezlivosť, aj za ochotu. Vážené dámy, vážení páni, začnem osobne. Keď sa ma niečo hlboko dotkne, uzavriem sa do seba. Nie som z tých, ktorí verejne proklamujú, je suis, nelepím si na profil vlajky krajín, v ktorých prebieha dráma, nechodím si verejne pripomínať zverstvá minulosti, ani tie súčasné. Vtedy som zatvorená vo svojom vnútri a snažím sa vyrovnať so smútkom a hnevom, aby myšlienky, ktoré potom zo mňa budú vychádzať, boli konštruktívne, dávali zmysel a smer. To hlavné, s čím sa snažím bojovať, je však letargia a pocit, že si treba zvyknúť, že to inak nebude. Zmieranie sa a akceptovanie zla považujem za koniec progresu. Tam niekde začína prežívanie a končí život. Apatia totiž zabíja vôľu a silu k činom. Apatia je najsilnejšia zbraň hromadného ničenia, lebo dovoľuje malému zlu získať obrovskú silu, ktorej sa už nikto nebráni.
Náš národ má za sebou históriu, ktorá účelne zasievala a využívala apatiu až do krajnosti. Pod vlajkou komunistov a nimi páchaných neprávostí ľudia v strachu rezignovali. Rezignovali na česť, pravdu, spravodlivosť, morálku. Rezignovali teda na najvyššie výsady svojho človečenstva. Zostal im každodenný život, ktorým sa pretĺkali bez ambícií a možnosti urobiť ho lepším. Boli ako zombie. Chýbala im viera, že sa veci zmenia. Apatia z nich urobila konzumentov toho najvzácnejšieho, krátkeho času, ktorý mali na svoj život. Nepomáhalo ani to, že každé ráno vyšlo slnko, že nebol hladomor, že nám nad hlavami nesvišťali guľky, že sme mali školy, škôlky, nemocnice, nepomáhalo, že sme si mali čo obliecť, že ľudia mali aj prácu, aj dovolenky, že chodili do kúpeľov, že mali mladomanželské pôžičky a byty zdarma.
V spoločnosti vládla zlá atmosféra a paranoja. Každý bol potencionálnym nepriateľom a udavačom, lebo strach z mocných, ktorí si ukradli právo a spravodlivosť, ochromoval vôľu ľudí. Skutočné utrpenie prežívalo len zlomok obyvateľov, napriek tomu z ich bolesti prechádzal strach na všetkých. Ukradli ľuďom ich najvyššie hodnoty, lebo každý z nás v hĺbke duše verí v dobro, v morálku a spravodlivosť, no cez všeobecnú apatiu a strach presakoval vtedy ten latentný smútok nad tým, čo mohlo byť a čo nie je. Zostalo len málo rozhnevaných a odhodlaných, ktorí neprestali bojovať, ale keď prišiel čas, boli ako zápalka hodená do stohu slamy. Otvorili hrádze všetkého toho dúfania v skutočné a vznešené ľudské hodnoty. Apatiu vystriedala viera a ochota bojovať za to, čo ľudí robí ľuďmi, a prišla nádej.
A teraz sa chcem prihovoriť najmä vám, moji milí kolegovia, ktorí ste dnes vládnou koalíciou, pretože vy ste priamymi pokračovateľmi tejto nádeje. Boli ste zvolení v slobodných a demokratických voľbách, aby ste zastupovali ľudí, vašich voličov. Áno, aj babičku, ktorá si priala vyšší dôchodok, aj robotníka, ktorý by chcel vyššiu mzdu, aj rodičov, ktorí chcú lepšie školy pre svoje deti, aj chorých a dúfajúcich v lepšiu starostlivosť. Aj vaši blízki krúžkovali vaše mená s nádejou, že im budete robiť česť a že budú môcť byť na vás hrdí. Každý jeden krúžok a každý jeden hlas pre vašu stranu alebo pre vás osobne bol vyjadrením nádeje ľudí, ktorí vo vás veria, čakajú, že ich nesklamete.
No napriek tomu, že žijeme v podmienkach, ktoré by nám mohla väčšina obyvateľov iných krajín závidieť, vkráda sa do spoločnosti opäť strach, paranoja a spomínaný latentný smútok, pretože strácame hodnoty, pretože strácame vieru v najvyššie ľudské ideály, tá nádej sa pod vašimi rukami, bohužiaľ, ohyzdí. A história už neraz ukázala, že napriek všetkému hodnoty sú pre ľudí viac ako plný žalúdok. Tá istá neobmedzená a arogantná moc mocných opäť deformuje pravidlá. A za pravidlá sú zodpovední tí, ktorí vládnu. Relativizovanie pravdy a spravodlivosti sa nedá ničím vyvážiť. Ani nahradiť. Ľudia, občania tejto krajiny to bytostne pociťujú z toho, ako k nim prehovárate, z toho, ako ich podceňujete, z toho, ako nimi pohŕdate.
Keď ste stáli pred rozhodnutím ísť do politiky, boli ste odhodlaní napĺňať svoje ciele a ideály. Niekoho časom ohol život, niekoho lojálnosť, iný sa zaplietol tak, že musí dnes zaprieť sám seba. Ale vo všetkých nás, a to som presvedčená, je stále živý zmysel pre pravdu a je živé svedomie - naše zrkadlo.
Nabádam vás teda, milí kolegovia, aby ste sa do toho zrkadla pozreli a spýtali sa samých seba, či preto ste sa po celý čas snažili niesť zástavu vašej strany, aby sa stala strojcom toho, čo všetci z vás, z nás poznáme z minulých dôb. Strojcom vykradnutia morálnych hodnôt zo spoločnosti. Neviem, čo horšie sa dá urobiť ľuďom, než im vziať nádej. A preto sme sa tu dnes zišli.
Vráťte ľuďom vieru v spravodlivosť, vráťte im vieru v právny štát, hlasujte za odvolanie Roberta Kaliňáka, ktorý je v súčasnosti stelesnením tejto straty dôvery. A nech je to prvý z mnohých krokov. Vráťte ľuďom dôveru v nezávislosť súdov a vyšetrovateľov. Vráťte im dôveru v štátne inštitúcie. Ste na dôležitých postoch a je vo vašej moci urobiť všetko pre to, aby štát bol funkčným aparátom slúžiacim svojim občanom. Nie parazitom, ktorý žije z ich driny. Postavte sa na stranu pravdy, ukážte charakter a buďte tu pre ľudí, tak ako hlásali vaše predvolebné heslá. Práve dnes vás ľudia potrebujú, aby mohli dúfať v lepšiu budúcnosť pre seba a pre svoje deti. Nemáte veľa času, vráťte im nádej, je to vo vašej moci.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vás zoznámila s aplikačnou praxou jedného nepatrného ustanovenia v zákone o rodine, § 52 ods. 1 písm. f) hovorí: "Pestúnska starostlivosť zaniká rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti." K tomuto ustanoveniu zákon nič viac nedodáva. Pestúnska starostlivosť zaniká rozvodom. To, že sa v takomto prípade jedná hlavne o deti a o to, akým spôsobom má ďalej konať súd, to zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Rozvodom jednoducho ruší pestúnstvo.
Tvorcovia zákona zrejme nepredpokladali, že táto právna úprava môže viesť k priamemu ohrozeniu maloletých detí. Deti sa ocitajú v absolútnom právnom vákuu. Aby sme mohli preskúmať účinnosť takéhoto znenia zákona, musíme jeho aplikáciu v teoretickej rovine priviesť ad absurdum.
Teda predstavme si manželský pár v rozvodovom konaní, sú pestúnskymi rodičmi, podajú návrh na rozvod manželstva. Väčšina rodičov predpokladá, že v konaní sa bude s ich deťmi zaobchádzať analogicky ako s biologickými deťmi rozvádzajúcich sa rodičov, a teda že dieťa bude po ich dohode alebo nariadením súdu zverené jednému z rodičov. Pri troche šťastia sa uprostred konania dozvedia, že po vynesení rozsudku o rozvode manželstva bude automaticky zrušená pestúnska starostlivosť. V tomto prípade funguje automatizmus vyplývajúci zo zákona. Vo chvíli, keď je rozvedené manželstvo, obaja rodičia prestávajú byť pestúnski rodičia dieťaťa. No nikto za dieťa nepreberá žiadnu zodpovednosť.
Ak hovoríme naozaj v rovine ad absurdum, rodičia tohto dieťaťa by ho mohli v momente rozvodu vyhodiť na ulicu. A ničím by sa voči platnému zákonu neprevinili, lebo prestali byť za neho po právnej stránke zodpovední. Zákon nehovorí o tom, akým spôsobom sa má ohľadne starostlivosti o dieťa postupovať ďalej. Pestúnskemu rodičovi rozvod automaticky ruší všetky jeho práva aj povinnosti voči dieťaťu. Ruší mu automaticky aj sociálne zábezpeky súvisiace so starostlivosťou o dieťa. Ak si myslíte, že dieťa by malo automaticky putovať do detského domova, myslíte si zle. Pretože posledné rozhodnutie súdu hovorí o tom, že je zverené manželom do pestúnskej starostlivosti. Ďalšie rozhodnutie hovorí o tom, že manželstvo bolo rozvedené, a teda zanikla pestúnska starostlivosť, ale o ústavnej starostlivosti je tiež potrebné súdne konanie, ktoré doposiaľ nezačalo, a teda nie je o ňom žiadne rozhodnutie.
V našom právnom systéme odrazu existuje dieťa, ktoré nepatrí k nikomu, je nikoho a nikto za neho nenesie žiadnu zodpovednosť. A to je neprípustné. Dieťa bez akejkoľvek právnej ochrany je nonsens a vážny prehrešok nielen voči našim zákonom, ústave, ale aj voči medzinárodným dohovorom.
A teraz sa pozrime na reálne situácie. Osobne som bola konfrontovaná s tromi prípadmi, kedy rozvod manželov pestúnov ohrozoval neistým právnym stavom práva a záujmy maloletých detí. O celkovej početnosti výskytu takýchto prípadov sa môžeme len domnievať, pretože ministerstvo spravodlivosti a ani ministerstvo práce nedisponuje presnými a takýmito podrobnými údajmi o tom, prečo bola pestúnska starostlivosť ukončená. Majú len celkové čísla. Za rok 2015 ukončilo pestúnsku starostlivosť 216 detí. Ako príklad môžem teda uvádzať len tie prípady, s ktorými som sa v praxi stretla.
Hovorme teda o pani Zdenke. Návrh na rozvod manželstva podala v júni. Zároveň s ním podala aj návrh na zverenie dvoch detí do pestúnskej starostlivosti. Súd však tento návrh zamietol s odôvodnením, že Zdenka ho musí podať až po ukončení rozvodového konania. Dovtedy sa o deťoch konať nebude. Rozhodnutie o rozvode manželstva padlo v septembri. Zdenka ihneď podala návrh na zverenie detí do svojej pestúnskej starostlivosti. V tomto medzičase boli deti nikoho. Okresný súd v Martine odoslal spis na Okresný súd v Trenčíne. Okresný súd v Trenčíne svoju pôsobnosť neprijal. Ak sa okresné súdy sporia o svoju pôsobnosť, musí rozhodnúť krajský súd o tom, na ktorom okresnom súde sa bude vec prejednávať. Krajský súd rozhodol o tom, že vec sa má riešiť v Martine na tom Okresnom súde, kde matka pôvodne návrh podávala. Okresný súd teda začal hľadať biologických rodičov dieťaťa, aby zistil, či so zverením detí do pestúnskej starostlivosti súhlasia a či sa ich životné podmienky zmenili, alebo napravili. Pritom kolízny opatrovník dieťaťa má mať raz za pol roka čerstvé informácie o stave biologickej rodiny, ktoré získa prešetrením situácie. Raz za pol roka má povinnosť ich hlásiť súdu. Z tohto vyjadrenia mohol súd čerpať, no z neznámych dôvodov komplikovaným spôsobom hľadal biologickú rodinu detí a predvolal ju ku konaniu o zverení detí do pestúnskej starostlivosti. Do tej pestúnskej starostlivosti, kde deti odmalička vyrastali.
Celý proces trval šesť mesiacov. Deti boli po celý tento čas v starostlivosti bývalej pestúnky v jej domácnosti. O deti sa nikto nezaujímal, rodinu nekontaktoval ani nenavštívil kolízny opatrovník, ani nikto zo súdu sa nezaujímal o to, čo sa s deťmi po ukončení pestúnskej starostlivosti stalo.
Pestúnke tiež boli zrušené dávky na deti, teda opakovaný príspevok dieťaťa v náhradnej rodinnej starostlivosti aj opakovaný príspevok pestúnovi. Rovnako boli rozhodnutím odňaté aj rodinné prídavky. Prirodzene, že nemala právo ani na výživné od bývalého manžela. Po šiestich mesiacoch bolo rozhodnuté o zverení detí do pestúnskej starostlivosti pani Zdenky. Čiže deti boli konečne rozsudkom zverené človeku, ktorému odmalička hovorili mama.
Hovorme o druhom prípade, o pani Katke. Pani Katka dávala návrh na rozvod manželstva v januári. V pestúnskej starostlivosti mali manželia dve deti. Rovnako ako v prípade pani Zdenky, aj pani Katka podala návrh na zverenie detí do pestúnstva zároveň s návrhom o rozvod a rovnako ako v predošlom prípade bol tento návrh zamietnutý, nakoľko bolo treba čakať až do právoplatného rozhodnutia o rozvode. V marci bolo manželstvo rozvedené. Pani Katka teda opäť podala návrh na zverenie dvoch detí do pestúnskej starostlivosti. Súd opäť začal hľadať biologických rodičov detí. Prvé z detí bolo zverené do pestúnstva pani Katke asi po mesiaci od podania návrhu, druhé dieťa bolo zverené do pestúnstva o tri mesiace. Rovnako ako v predošlom prípade sa ani kolízny opatrovník, ani súd nezaujímal o to, čo sa stalo s deťmi vo chvíli, keď bola zrušená pestúnska starostlivosť, kde sa nachádzajú, kto sa o ne stará, či sú v poriadku. Ani jeden zo súdov nevydal predbežné opatrenie, aby aspoň takto sanoval právnu neistotu, v ktorej sa deti nachádzali.
V treťom prípade ide o pestúnsku rodinu pána Ľubomíra. Návrh na rozvod manželstva podával pred tromi mesiacmi. Pojednávanie zatiaľ nebolo vytýčené. Pán Ľubomír navštívil úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a vyhľadal kolízneho opatrovníka detí. Pýtal sa, aké kroky má podniknúť, keďže sa s manželkou dohodli, že tri ich deti, ktoré majú v pestúnskej starostlivosti, chcú zostať u pána Ľubomíra. Informoval sa o tom, či môže teraz podať návrh na zverenie detí do pestúnskej starostlivosti. Sociálna pracovníčka toto odmietla. Odôvodnila to tým, že keď bude pestúnska starostlivosť zrušená rozvodom, pestúni si už nemôžu podať návrh na zverenie do pestúnstva, ale iba návrh na zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti. Povedala, že ho teda nemôže zaradiť ani do prípravy a ani do zoznamu žiadateľov.
Pán Ľubomír na svojom návrhu trval, keďže pri troch dospievajúcich deťoch, keď bude vyživovacie bremeno len na ňom, by bol nerád prišiel o pestúnsky príspevok 175 euro. Sociálna pracovníčka mu povedala, že mu v tejto veci pomôcť nevie. Pán Ľubomír teraz čaká, kým začne presne ten istý cyklus ako v prípade pestúnok pani Katky a pani Zdenky, len s tým rozdielom, že kolízna opatrovníčka zrejme bude na súde trvať na tom, aby boli tri dospievajúce deti zverené pánu Ľubomírovi do náhradnej osobnej starostlivosti, teraz už nie ani do pestúnskej starostlivosti.
Pán Ľubomír je zo situácie nervózny, rád by vopred konal, aby sa vyhol právnej neistote, no nemá ako. Pán Ľubomír čaká aj na vaše rozhodnutie, vážené kolegyne, vážení kolegovia, schválením tejto zmeny sa totiž stane to, že súd, ktorý rozvádza manželov pestúnov alebo náhradných rodičov, priamo v rozhodnutí určí, ktorému z bývalých manželov ponechá dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti alebo v pestúnskej starostlivosti a druhému z manželov náhradnú osobnú starostlivosť alebo pestúnstvo zruší.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a verím a dúfam, že na témach, ktoré nás spájajú, nebudeme viesť politické boje. Je to, je to téma v prospech detí. Jedná sa o malú, ale dôležitú zmenu.
Srdečná vďaka za vašu podporu.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, na základe odozvy z pléna, niektorých poslancov, ktorí potrebujú ešte čas na zváženie, by som vás chcela poprosiť týmto procedurálnym návrhom, aby sa v rozprave k tomuto bodu programu pokračovalo zajtra po hodine otázok.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, dovoľte, aby som vám predstavila našu zmenu. Týka sa zákona o rodine.
Zákon 306/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovuje, že náhradná osobná starostlivosť zaniká rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, a rovnako pestúnska starostlivosť zaniká rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti. Zákon o rodine pritom neviaže náhradnú osobnú starostlivosť ani pestúnsku starostlivosť na existencii manželstva. Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti aj do pestúnskej starostlivosti individuálne, nezosobášenej osobe alebo aj jednému z manželov. Rovnako náhradná osobná starostlivosť ani pestúnska starostlivosť automaticky nezaniká ani zánikom manželstva, a to v prípade, že manželstvo zanikne smrťou jedného z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti alebo do spoločnej pestúnskej starostlivosti. V takom prípade ostane dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti alebo v pestúnskej starostlivosti, samozrejme, druhého z manželov.
Nelogickosť súčasnej právnej úpravy spočíva v tom, že zákon neviaže vznik náhradnej osobnej starostlivosti ani pestúnskej starostlivosti na manželstvo, preto neexistuje dôvod, prečo by takáto starostlivosť mala automaticky zaniknúť rozvodom manželstva manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej starostlivosti. Rovnako takáto starostlivosť nezaniká ani v prípade zániku manželstva smrťou jedného manžela v starostlivosti druhého z manželov.
Nesprávnosť v súčasnej právnej úpravy spočíva v tom, že kým zákon uprednostňuje náhradnú osobnú starostlivosť a pestúnsku starostlivosť pred ústavnou starostlivosťou, automatický zánik náhradnej osobnej starostlivosti a pestúnstva rozvodom manželstva vytvára priestor pre to, aby tieto osobné a zákonom uprednostňované formy starostlivosti o maloleté deti zanikli a boli nahradené ústavnou starostlivosťou, hoci na to v skutočnosti nie je žiaden reálny dôvod. Analogicky ani pri rozvode rodičov dieťaťa nedochádza k odobratiu dieťaťa rodičom, súd iba určí výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu po rozvode.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa v predloženom návrhu novely zákona o rodine navrhuje, aby rozvod manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti alebo do spoločnej pestúnskej starostlivosti, neznamenal zánik tejto starostlivosti, ale aby súd aj bez návrhu rozhodol, ktorému z bývalých manželov ponechá maloleté dieťa v starostlivosti, ktorej forma sa nebude meniť, a ktorému z bývalých manželov túto starostlivosť zruší. Schválením zákona príde k obráteniu súčasnej úpravy, základným pravidlom sa stane ponechanie dieťaťa v starostlivosti jedného z bývalých manželov a len ako výnimka bude existovať možnosť zrušenia starostlivosti obom manželom. Posilní sa tým stabilita vzťahu medzi maloletým dieťaťom a osobou, ktorej bolo zverené do starostlivosti. Takáto zmena je v záujme dieťaťa, pretože mu vytvára lepšie podmienky pre zachovanie citových väzieb a stability výchovného prostredia.
Ďakujem pekne. Toľko úvodné slovo a zároveň sa hlásim do rozpravy.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Gál, ja stručne zhrniem, čo ste povedali, a môj údiv je nefalšovaný. Vy ste boli uprostred leta oboznámený s návrhom, ktorý sám predkladáte? Vy ste predkladateľom tejto novely a skutočne hovoríte, že vaše vlastné pripomienky neboli zapracované do vášho vlastného materiálu? Vy vlastne hovoríte, že ste seba a svoje meno nechali zneužiť, aby ním bol podpísaný návrh, s ktorým v zásadných veciach nesúhlasíte? Prepáčte, som v šoku. Toto je bezprecedentné.
Vy ste nám oznámili, že vy predkladateľ budete dávať pozmeňujúce návrhy, ktoré zásadným spôsobom zmenia samotný návrh? A to len preto, že vaše pripomienky ako predkladateľa pán Danko v lete neakceptoval? Ja tomu nerozumiem.
Priznali ste sa, že návrh má len jedného predkladateľa a ním je pán Danko. Pýtam sa teda ako kolega, kde je pán Danko? Mal by tu byť. Ak totiž niekto robí z parlamentu cirkus, je to práve on. Pretože takúto znôšku nezmyslov zaviesť do praxe, to je hazard s demokratickým zriadením našej spoločnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Áno. Áno.

Ďakujem pekne. Pán predseda, my sme mali pripravený podobný návrh ako pán Lipšic teraz predniesol. Čiže predradenie bodu č. 84, to je návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Ako odôvodnenie uvádzam, že tento bod schôdze bol pôvodne mimoriadnou schôdzou, teraz sa stal bežným bodom schôdze, s ktorým sa dá nakladať tak, ako s bežným bodom schôdze, a vyslovenie nedôvery predsedovi vlády je z pohľadu dôležitosti oveľa dôležitejšie a naliehavejšie ako všetky ostatné vládne alebo poslanecké návrhy. Preto teda žiadame predradenie tohoto bodu na začiatok schôdze.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, chcela by som vás v mene troch poslaneckých klubov poprosiť, aby bolo na zajtrajšie rokovanie zaradené po hodine otázok interpelácie, nakoľko opäť tento týždeň nebudeme zrejme rokovať ďalší štvrtok, kedy by boli interpelácie.