Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, hovoríte, že netreba zhadzovať vinu na sociálnu kuratelu. No naopak, nie je na koho iného hodiť vinu. Vidím, že ste sa veľmi snažila a snažili, aby ste tú vinu hodili na vyššie územné celky, čo sa týka starostlivosti o práva dieťaťa, ale im nespadá do ich kompetencie strážiť ich práva a najlepší záujem, oni majú robiť samozrejme všetky spoločné kroky, ale jediný, kto v tomto zmysle môže skutočne konať, je štát, teda ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a teda sociálna kuratela, ktorá má aj pred súdom, aj pred štátom dieťa chrániť a chrániť jeho najlepší záujem. Aj treba povedať, že táto sociálna, sociálnoprávna ochrana detí a kuratela má nedostatočné personálne zabezpečenie a absurdnú fluktuáciu v týchto, v týchto povolaniach, nedostatočné materiálne zabezpečenie svojej práce. A vaše rečnícke otázky o tom, ako to riešiť, ma, bohužiaľ, privádzajú, že až k hnevu. Pretože keď vidím, že Operačný program Ľudské zdroje obsahoval 2 miliardy, z ktorých naozaj pomerne veľký objem išiel na vznik pracovných miest práve na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, kde na každom úrade malo vzniknúť päť udržateľných pracovných miest sociálnych pracovníkov, terénnych sociálnych pracovníkov, poradcov rodiny a psychológov, ja sa pýtam, kde sú títo ľudia. Veď vy ste neudržali projekt. Pani predsedníčka výboru, nedá sa na nikoho iného hodiť vina, dá sa hodiť vina na neschopné ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré si neplní svoje úlohy.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni. Vážená pani ombudsmanka, v prvom rade veľmi pekne ďakujem za dôkladne vypracovanú správu, ktorá by mala nám poslancom slúžiť ako podklad a inšpirácia našej legislatívnej činnosti. Bohužiaľ, nám opozičným poslancom, i keď je to v mnohých prípadoch tak, tieto naše návrhy jednoducho neprechádzajú, preto by sme si dovolili v tomto prípade apelovať na koaličných poslancov, aby namiesto rôznych ad hoc návrhov sa venovali ľudským právam, pretože to je to najdôležitejšie, čo robí slušnú spoločnosť naozaj slušnou spoločnosťou. A hlavne uprostred Európy v 21. storočí nie je možné takýmto spôsobom bojovať o ľudské práva, keď sa ich nemá kto, okrem verejného ochrancu práv, prípadne komisárov, zastať.
Myslím, že dosť už bolo predtým povedané, tak poviem len, len niekoľko bodov, ktoré mňa zaujali. Opätovne sa vo vašej správe používa to použitie nelegálnych priestorov na zadržanie osôb namiesto zákonom stanovených cieľ policajného zaistenia, čo je v rozpore so zákonom, s ústavou a rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva. Videli sme, že aj pani ombudsmanka Dubovcová sa k tomu, dvakrát k tomuto problému vracala. Prvýkrát už v roku 2015 a je šokujúce, že sa nič nestalo, že existujú stále policajné oddelenia Policajného zboru, kde neexistujú CPZ-ky tak, ako ich predpisuje zákon. Neexistujú tam. Teda rovnako je to problém ministra a resp. ministerky vnútra, z minulosti ministra vnútra, tiež súvisiaci s kamerovým systémom policajtov, s výsluchovými miestnosťami pre deti, s cudzineckou políciou. Je to jednoducho veľký blok problémov, ktorý hovorí o nefungovaní ministerstva vnútra smerom k ľudským právam. Ja som tam to ministerstvo vnútra videla v mnohých podnetoch a jednoducho jeho správanie sa alebo jeho postoj k ľudským právam treba hodnotiť ako mimoriadne vlažný.
Tiež by som sa rada pristavila pri dlhodobom zlyhávaní sociálnoprávnej ochrany detí, lebo práve tak to pani ombudsmanka pomenovala. Ja túto oblasť sledujem dlhodobo, ako dobre viete a ako prichádza k tomu, že naozaj toto začína byť témou, pretože to zlyhávanie sociálno-právnej ochrany už býva, už začína byť tak vypuklé, že jednoducho preráža do mnohých oblastí. Tuna to vidíme napríklad v oblasti starostlivosti rodičov a detí po rozvode. A myslím, že v tejto oblasti nás čaká kalamita, pokiaľ sa tu nič zásadné nestane. Pretože títo rodičia nevedia o svojich právach, nevedia nič o právach dieťaťa, nie sú usmernení napríklad tým, že môžu, môžu pred rozvodom požiadať o mediáciu, čím by sa celý proces skrátil. Súdne konania sú šialene dlhé, súdni znalci, ako tiež pani ombudsmanka uvádza, sú aj kvality neadekvátnej, aj ich je málo, aj ich, z toho vyplýva, z ich dodania správ, spôsobujú prieťahy v týchto súdnych konaniach. Nádej vidíte v centrách pre deti a mládež. Ja som ako kolegyňa predsedníčka ľudskoprávneho výboru tiež veľmi skeptická, čo sa týka centier pre deti a mládež, bohužiaľ, vidím, ako to prebieha, ako táto transformácia prebieha. Je to chaotické, je to bez finančnej podpory. Predpokladám, že pôjde o prehlbovanie panujúceho chaosu. A teda veľmi by ma prekvapilo, keby to, keby to bolo inak.
Tiež ma veľmi zaujala kapitola kontroly v zariadeniach sociálnych služieb. Tieto zistenia sú naozaj znepokojivé a aj napriek tomu, že ste ich citovali, aj kolegyne sa k nim vracali, ja ešte raz pripomeniem, že podľa nich VÚC vykonali priemerne 11 kontrol ročne a na území kraja je priemerne 95 zariadení. Ministerstvo práce, ktoré má vykonávať dohľad, urobí 8 kontrol ročne. Pri takejto frekvencii by na kontrolu zriadení potrebovalo 94 rokov, aby skontrolovalo každé zariadenie aspoň jeden raz za jeho existenciu. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykoná dve kontroly ročne. A hovoríme o 750 zariadeniach sociálnych služieb. Teda z uvedeného vyplýva, že tento segment funguje absolútne bez kontroly, a z toho i vyplýva množstvo podnetov, s ktorými súvisia aj detailnejšie rozpracované alebo vo väčšej miere zastúpené podnety súvisiace s prácou komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Jednoducho je to marazmus, ktorý, ktorý len čaká na, na absolútne zásadný, zásadnú katastrofu, ktorá musí niekoho zobudiť, pretože už teraz je to veľmi zlé. A vôbec sa nepočíta s vyhliadkami na starnutie populácie a vtedy nastane naozaj vážny, vážny problém, pretože takto nefunkčný systém, do ktorého budú prichádzať a budú jeho služby potrebovať ďalší a ďalší ľudia v desiatkach tisícov, je jednoducho určený na kolaps.
Pri oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti by som sa tiež zastavila, kde ste hovorili o adopciách, o osvojení. Ja tam vidím ešte jeden námet, ktorý by situáciu mohol zlepšiť, a to, že ak ide o najlepší záujem dieťaťa, mali by sme myslieť aj na tie iné formy starostlivosti. Napríklad ľudia vôbec ešte nerozumejú rozdielu, čo je to adopcia a čo je to pestúnska starostlivosť. A som presvedčená o tom, že keby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny venovalo nejakú časť svojho úsilia propagácii toho, že deti potrebujú rodinu a že pestúnska starostlivosť nie je žiadnym nemožným alebo nezvládnuteľným, nezvládnuteľnou misiou voči tomu dieťaťu, tak my by sme vedeli umiestniť do rodín všetky deti. Tak ako podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane, tak podľa ústavy tie deti všetky majú právo na rodinu, nielen tie, ktoré sú osvojiteľné. Čiže máme tu zanedbanú veľkú, veľkú medzeru, ktorú, ktorú nemáme čím vykryť, pretože pestúnska starostlivosť naozaj klesá rapídne po roku v stovkách. Čiže tam o tú pestúnsku starostlivosť vôbec nie je záujem, preto tie deti zostávajú v detských domovoch. Ony nebudú adoptovateľné možno nikdy, ale napriek tomu nikto záujemcov neinformuje, needukuje, že táto možnosť je. A ich možnosti by sa potom otvorili veľmi široko, pretože všetky tie deti sú, takmer všetky vhodné do pestúnskej starostlivosti. Päťtisíc detí je vhodných do pestúnskej starostlivosti.
Tiež ešte mám zopár sekúnd, tak poviem, že oceňujem to, že sa venujete právam LGBTI komunity. Videli sme z vašej správy, že Slovensko zasahuje aj do ľudských práv osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky. To už sme naozaj takí rigidní a takí skostnatelí, že toto budeme robiť občanom iných krajín? Veľmi mi je to ľúto a som, som zvedavá, ako dopadne poslanecký návrh, ktorý sa rozhodne toto riešiť.
Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za vašu správu, veľmi si to cením a naozaj by bolo veľmi prekvapivé, ale za to veľmi očakávané, aby sa vašou správou dôsledne zaoberali poslanci, ktorí majú vládnu väčšinu v tomto parlamente, a tiež, aby sa ním zaoberali ministri, pod ktorých rezorty patria a ktorí a len oni môžu vykonať v tejto situácii nápravy toho, čo vo svojich podnetoch uvádzate.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela pani kolegyňu doplniť v tom, že áno, detské domovy prijímajú postihnuté deti, ale treba aj vedieť o tom, že tieto detské domovy nie sú vôbec pripravené na to, aby tieto deti prijali. Preto nastáva ten kolotoč, ktorý pani ombudsmanka nazýva inštitucionálne týranie detí, pretože ony nemajú vlastne nikde to svoje záchytné zariadenie, ktoré by vlastne bolo pre nich akoby stvorené. Preto tieto zariadenia tieto deti akoby tolerujú bez zázemia. Ony nemajú finančnú oporu, ony nemajú personálne zabezpečenie, nemajú odborníkov, nikto tam nechodí sa o to dieťa starať, rehabilitovať ho, kontrolovať ho na tej, na tej zdravotnej alebo psychiatrickej úrovni. Takže toto dieťa niekde zakceptujú nejaký čas a potom už pre vyčerpanie celého personálu poputuje niekam inam, čo je evidentná systémová chyba. Toto nie je zlyhanie v jednotlivých prípadoch. Toto je systémová chyba, pretože sa nedá inak riešiť, len tak, že sa bude na tieto deti myslieť a bude sa myslieť tak, že budú vznikať zariadenia, ktoré budú zohľadňovať špecifiká týchto detí. Inak sa nepohneme a naozaj budeme živiť systém týrania detí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela vyjadriť k tej časti kolegovho príhovoru, kedy hovoril o tom, že Národná rada neberie dostatočne vážne podnety verejného ochrancu práv. Ako sme aj pred pár sekundami počuli, dôvodom je aj to, že bludy a tmárstvo totiž prežívajú aj na pôde parlamentu. Bohužiaľ. Ale prežíva tu aj ignorancia k podnetom Kancelárie verejného ochrancu práv. Vidíme to už roky, už za čias pani ombudsmanky Dubovcovej tento jej boj za práva, za ľudské práva, občianske práva sa na pôde parlamentu vždy premenil na pohŕdavé správanie sa a ignoranciu. Závery VOP neberie vážne ani vláda a jej ministri. Tí majú v rukách exekutívnu moc a pritom si nevážia, že za túto exekutívnu moc pani ombudsmanka už urobila polovicu práce, našla jednoducho problém, ktorý sa v spoločnosti vyskytuje, analyzovala ho, našla riešenie, spracovala riešenie, odporučila riešenie vláde a poslancom. A, bohužiaľ, nie je toho, kto by tieto kroky zrealizoval. Toto skutočne nemôže a nemá silu urobiť ombudsman. To musíte urobiť vy, kolegovia poslanci a kolegovia ministri vo vláde.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, táto drobná zmena prichádza z praxe. Ak by nebolo rodín, ktoré sa s týmto problémom stretajú, možno by ani nebolo zrejmé, že ten zákon má takúto drobnú nedokonalosť, ktorá však robí rodinám veľké problémy.
V stručnosti popíšem prípady, s ktorými som sa stretla. Išlo o rodičov, pestúnskych rodičov, ktorí kedysi dávno predtým, než sa išli rozvádzať, prijali do svojej starostlivosti malé dieťa z detského domova a opustené dieťa, ktoré sa stalo ich spoločným pestúnskym dieťaťom. Avšak tak ako v iných rodinách, aj v pestúnskych rodinách vznikajú problémy a tieto problémy niekedy končia rozvodom rodiny. Náš zákon o rodine však hovorí, že rozvodom rodiny končí pestúnska starostlivosť.
Čo to znamenalo pre tieto konkrétne rodiny? To, že súd rozviedol manžela s manželkou, ale tým, že nedal dostatočne najavo alebo neupozornil týchto dvoch bývalých manželov, že zaniká ich pestúnska starostlivosť k dieťaťu, ich dieťa sa dňom ich právoplatnosti rozvodu stalo dieťaťom ničím, bolo v absolútnom právnom vákuu, pretože zákon predpokladá automatizmus. Ak sa rozvedú manželia, pestúni, zanikne pestúnska starostlivosť. Problémy s tým spojené, ak by sme ich ad absurdum brali, tak to dieťa by malo ísť po práve zrejme do detského domova alebo, alebo niečo by sa s ním malo stať, ale na to už zákon vôbec nemyslí. Preto predpokladám, že je to opomenutie alebo chyba, ktorá v tom zákone zostala a nepredpokladala, že aj pestúni sa rozvádzajú.
O zverenie dieťaťa, teda títo dvaja rodičia pokračovali v ďalšom súdnom konaní, ale to konanie trvalo aj v jednom, aj v druhom prípade viac ako pol roka, čiže ani jeden z pestúnskych rodičov nebol v skutočnosti rodičom toho dieťaťa. To dieťa nemalo rodiča, nemalo zákonného zástupcu, tým pádom nikto nedostával na dieťa ani rodičovské ani teda ten opakovaný príspevok pestúnovi a dieťa bolo jednak v absolútnom právnom vákuu, de facto mu nemal ani kto podpísať, či môže ísť na lyžiarsky výcvik. A na druhú stranu vlastne samotná tá situácia je absurdná a týmto naším návrhom chceme docieliť iba to, aby sa k dieťaťu v pestúnskej starostlivosti zákon správal ako k bežnému dieťaťu v rodine a v tom konaní, v ktorom rozvádza rodičov, hneď určí, ktorému rodičovi ho dáva, aby tam nenastalo právne vákuum, že dieťa nie je ničie. To sa nesmie stať takéto, takéto právne vákuum.
Takže zákon o rodine neviaže náhradnú osobnú starostlivosť ani pestúnsku starostlivosť na existenciu manželstva. Náhradná osobná starostlivosť ani pestúnska starostlivosť automaticky nezaniká ani zánikom manželstva, ako to je v prípade, tak ak; ak manželstvo zanikne smrťou. Čiže ak si zoberieme tento príklad ako obdobu toho zániku manželstva smrťou jedného manžela, automaticky sa dieťa stáva pestúnskym dieťaťom toho preživšieho pestúna.
Takže my týmto naším návrhom chceme docieliť len to, aby sa v konaní o rozvedení manželstva pri pestúnskych deťoch zároveň a hneď konalo aj vo zverení dieťaťa tomu rodičovi, o ktorom súd rozhodne. Je to, hovorím, malá zmena v jednom paragrafe, ale rodinám to robí veľké trampoty, preto vás poprosím o podporenie tohoto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Takže, pán podpredseda správne spomenul, že s kolegom Ondrejom Dostálom predkladáme túto novelu, ktorou sa mení a dopĺňa zákon 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o drobnú zmenu, ktorá myslím, že napráva akýsi zanedbaný alebo opomenutý zákon, resp. paragraf, ktorý sa týka náhradných rodičov a ich prijatého dieťaťa v rámci rozvodového konania. Týmto svoje úvodné slovo končím a hlásim sa prvá do rozpravy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďakujem kolegovi za to, že zhrnul paradoxy noviel poslankyne Šimkovičovej. Ona totiž z toho odôvodnenia, zdá sa, chce riešiť korupciu takou zmenou zákona, ktorý s ňou de facto nemá nič spoločné a ktorý uškodí, nebude v záujme dieťaťa.
A miesto toho, aby sa starala o to, aby boli dostatočne zabezpečené personálne podmienky, aby bolo dostatok znalcov, aby mali dostatok času na vypracovanie znaleckých posudkov, aby boli dostatočne zabezpečené súdy sudcami špecialistami na, na poručnícku agendu, miesto toho sa ide rozkladať ústavné právo každého občana na, na predloženie dôkazov k súdnym konaniam.
Myslím si, že ešte pár takýchto noviel poslankyni (pozn. red.: správne "poslankyne") Šimkovičovej a môžeme Civilný mimosporový poriadok, ktorý bol pomerne dobre vypracovaný, hodiť do koša, pretože naozaj už tu bude platiť len zákon džungle.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, v krátkom čase predkladáte opäť zákon, ktorý je evidentne zosnovaný na lobistický tlak a ktorý ste opäť evidentne nevypracovávali vy a opäť je to právny nezmysel. A som presvedčená, že nielen to, ale že je aj protiústavný. Zbavujete jednotlivé strany sporu ďalšej možnosti, ako priniesť do sporu dôkazy, čo si myslím, že je naozaj v rozpore s ústavou a v rozpore s tým, čo ste hovorili.
Napádali ste, že znalecký posudok zadaný jednou stranou je nezávislý. Ja vás upozorňujem, že znalec nie je právny zástupca, čiže nekoná v záujme jednej strany. Znalec je nezávislý a jeho posudok zadaný na akúkoľvek objednávku musí byť nezávislý, pretože je viazaný zákonmi, nie je to advokát, je to odborník. Momentálne ste napadli všetkých znalcov, ktorí robia znalecké posudky dlhé roky, a upodozrievate ich verejne, že sú úplatní.
Nevymožiteľnosť práva a neschopnosť súdov sa nedá riešiť takouto, takýmto zbavením ľudí možnosti priniesť nový dôkaz na pojednávanie. To, že súdy robia prieťahy, že tu máme nevymožiteľnosť práva, že súdy sú neschopné z kapacitných dôvodov riešiť konania ohľadom maloletých do 6 mesiacov, ako im ukladá zákon, nie je problém toho, že si donesie jedna strana odborný znalecký posudok s guľatým razítkom.
Ja vás vyzývam, aj kolegovia, aj pani poslankyňa, aby ste upustili od tohoto návrhu, lebo ak bude schválený, tak sa ocitne na Ústavnom súde.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pani kolegyni za vystúpenie. Chcela by som podotknúť možno k tomu záveru, že presne ten príklad, ktorý si spomínala, o mužoch, ktorí sú akoby zaznávaní, pretože sa uchádzajú o prijímanie materskej, veď to je práve ten rodovo podmienený stereotyp, lebo spoločnosť si do nejakej role postavila muža a jednoducho teraz mu zaznáva, že sa uchádza možno o rolu, ktorú mu tá spoločnosť úplne nie celkom dopraje. Takže presne toto je ono, to je rodovo podmienený stereotyp. A na takýchto podobných základoch si niektoré spoločnosti, komunity, rodiny myslia, že je možné týrať ženu práve pre to, že je žena, že to je súčasť jej role.
No, a to, že rozprávame o násilí páchanom na mužoch, na senioroch, ale aj na domácich zvieratách, na hospodárskych zvieratách, žiadna z týchto diskusií neznižuje vážnosť inej diskusie. Všetky tie témy sú veľmi dôležité, lebo žiadne násilie do spoločnosti nepatrí. A žiadna téma akoby neponižuje tú inú tému.
Momentálne máme z politických dôvodov a z čistej vypočítavosti dnes na programe práve tému násilia na ženách a je to dôležitá téma a zaslúži si naozaj našu veľkú pozornosť. Nie je to jediná skupina obyvateľov, ktorí sú, ktoré sú týrané, samozrejme, ale ocitli sme sa naozaj na dvoch stranách akejsi len pomyselnej bariéry, lebo tak ako som vás, dámy, z vášho klubu počúvala, tak vidím, že sa vieme zhodnúť na podstate problému, ale, ale tento múr tu stavajú medzi nás naozaj úplne zbytočné hoaxy a vyvolávanie napätia, ktoré má slúžiť politickým cieľom.

Ďakujem. Pán poslanec, ja som pochopila akúsi hlavnú myšlienku z tohto vystúpenia, že odložme Istanbulský dohovor a venujme sa násiliu páchanom na ženách.
Ja by som opäť ako predrečníci chcela upozorniť na to, že násilie na ženách a rodovo podmienené násilie, sú synonymá, sú synonymá. Jednoducho tieto dva pojmy sa dajú ľubovoľne nahrádzať jeden druhým, takže keď chcete odložiť Istanbulský dohovor a venovať sa násiliu na ženách, tak robíte presný opak, pretože jedine o tom je rodovo podmienené násilie, o násilí páchanom na ženách. Nie je to len nejaký zdrap papiera, ktorý sa dá odložiť, prijať, neprijať. Pristúpením k tomuto dokumentu, sa stávame členom akejsi veľkej, pracovnej skupiny, európskej pracovnej skupiny, ktorá má svoj monitorovací mechanizmus, ktorá si každoročne odovzdáva skúsenosti. Navzájom si vymieňajú informácie, majú spoločné systémy na to, ako zabraňovať násiliu páchanému v rodinách a na ženách, jednoducho táto pracovná skupina, ktorá sa navzájom dozoruje, monitoruje a posúva ďalej, má byť užitočným nástrojom k tomu, aby sme sa my, celá spoločnosť, posunuli dopredu.
No a keď má štát napr. jadrovú elektráreň, neznamená to, samozrejme, že každý jeden občan toho štátu, musí rozumieť jadrovej energetike alebo hocijakému odbornému problému, neznamená, že všetci občania sa k tomu musia vecne vyjadriť, ale ak človek niečomu nerozumie, môže síce názor vyjadriť, ale mal by dať a rešpektovať názor odborníkov, ktorí sa k problematike vyjadrujú naozaj z odborného hľadiska. Predkladatelia to robia čisto politicky.