Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, úvodom budem aj ja chvíľu hovoriť o charaktere tej moci alebo tej vlády, ku ktorej programu na štyri roky práce sa zišla práve táto pomerne už dlhá schôdza Národnej rady.
Vieme všetci, že táto koalícia nebola ani pre jej zakladateľov veľmi vítaná. Každý z nich si vedel predstaviť aj lepšiu vládu. Samozrejme, je to koalícia z núdze.
Kto mal núdzu?...
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, úvodom budem aj ja chvíľu hovoriť o charaktere tej moci alebo tej vlády, ku ktorej programu na štyri roky práce sa zišla práve táto pomerne už dlhá schôdza Národnej rady.
Vieme všetci, že táto koalícia nebola ani pre jej zakladateľov veľmi vítaná. Každý z nich si vedel predstaviť aj lepšiu vládu. Samozrejme, je to koalícia z núdze.
Kto mal núdzu? No, núdzu mal predovšetkým bývalý suverén, ktorý až do volieb vládol sám, a čo si pamätám, vždy tvrdil, že by nikdy nevládol s viac než jedným, dvomi koaličníkmi. Tentoraz ich má troch, a to tak odlišných, že odlišnejších na našej politickej scéne nebolo.
Čo vás, koalícia štátotvornosti, kontinuity a pokroku, teda vlastne spája? Nejdem tu skalopevne vyhlásiť, že iba záujmy oligarchov, ktorí vraj túto vládnu zostavu poskladali. Ale ak nie iba oligarchovia, ich záujmy, tak prečo z vládneho programu necítiť nejakú politickú víziu tej vraj historickej pravo-ľavej dohody? Kde je tam tá mimoriadnosť, pre ktorú takéto široké koalície vznikajú? Niekedy vznikajú vo veľmi krízových dobách, ekonomických, inokedy po vojne. Kde je tá morálna vzpruha, ktorá prekonala všetky rozpory?
Ako sa mohli ocitnúť Maďari a SNS v jednej kope? A ako sa mohol ocitnúť gazda hlásajúci koniec starých politikov v jednej kope so služobne najdlhšie úradujúcimi politikmi, ktorých dotyčný gazda mienil bez milosti z politiky odstrániť? Vraj spájate všetky štandardné sily na Slovensku. Mimo sú len neštandardníci, nenávistníci, aj teraz to zaznievalo. Tvrdíte, že mimo vašej koalície zostali iba ľudia neschopní vládnuť.
Tak teda, vážení vládnuci, ukážte nám, že ten pragmatizmus, ktorý vás dal dohromady, viete využiť nielen pre seba, ale pre občanov. Ukážte! V programe to neukazujete. Ak neviete byť etickým vzorom, buďte pre občanov aspoň užitočnými černochmi - urobte prácu.
Nemôžete byť a ani nebudete koalíciou spoločne zdieľaných hodnôt, ale môžete byť koalíciou, ktorá sa odváži urobiť užitočné a dlho odkladané riešenia. Napríklad v ekonomike, pred chvíľou o nej hovoril pán kolega Matovič, kde už treba konečne využiť európsky hospodársky rast. Okolo nás reálne prebieha hospodársky rast, napreduje dokonca aj nedávno krízou zmárané Maďarsko, ale vo vašom vládnom programe cítiť nadmieru opatrnosti, prešľapávania na mieste. Založte stabilnejšie základy slovenskej prosperity, než sú iba montážne haly firiem, ktoré odvádzajú svoje zisky inde. Podporte nie iba jeden segment cestovného ruchu, akým je kúpeľníctvo. Podporte konečne rozvoj domáceho malého a stredného podnikania, ktoré môže ako jediné stabilizovať zamestnanosť aj trvale udržateľné hospodárstvo. Reálne plány na rozvoj vidieka a domáce a extenzívne poľnohospodárstvo mi v tomto vládnom programe rovnako chýbajú. Uvedomme si, že iba štáty, ktoré to dokážu, ktoré dokážu udržať silu na vidieku a domáceho poľnohospodárstva, dokážu byť aj bezpečné voči globálnym krízam. Proklamačne sa vo vládnom programe hlásite ku tzv. zmenšovaniu medziregionálnych rozdielov, ale kúzlo je v tých konkrétnych krokoch a opatreniach. Dobré ciele si, vážení, vážené panie ministerky a páni ministri, vie dať aj hlupák. Dobré ciele sú všetkým známe. Ukážte nám tie konkrétne opatrenia. Zatiaľ ich v programe vlastne skrývate.
Buďte teda, ak ste sa stali pragmatickou koalíciou, koalíciou, ktorá pragmaticky otvorí a posunie dopredu také sféry služieb štátu, ako sú školstvo, zdravotníctvo, bezpečnosť, ale hoci aj väzenstvo, a zveďte už konečne ten stokrát sľúbený boj s korupciou. Veď viete, že ten nás stojí naozaj miliardy.
Ak vás teda, dámy a páni z vládnej koalície, nedali dohromady iba siete záujmov oligarchov, ak nemienite chrániť zlodejov, ukážte nám to!
Vážení vládnuci, odo dnes sa môžete pustiť aj do nápravy toho všetkého, čo ste práve vy a vaše garnitúry, vaše strany pokazili alebo zanedbali. Jedni ste boli pri moci za osemročných vlád Roberta Fica a druhí za osemročný vlád Mikuláša Dzurindu. Ukážte nám aj Slovensku, že viete, kde nás tlačí topánka, kde ste narobili chyby. Dobre viete, ako naliehavo potrebuje Slovensko znížiť predovšetkým korupciu a zvýšiť vymožiteľnosť práva. Dobre viete, ako by verejnosť uvítala, ak by slovenskí politici už neslúžili na prvom mieste miliardárom. Ak by, hoci už nie je štúrovský rok, držali vo vláde sa jeho známeho hesla: "Menej troviť a viac tvoriť." Tu vo vašom programe práce vlády nasledujúce štyri roky máte možnosť ukázať, že viete a aj chcete, a my všetci by sme zatlieskali konkrétnym opatreniam a uznali, že aj zo škaredého káčatka môže raz vyrásť celkom normálna labuť. Ale vo vládnom programe takéto opatrenia neprezrádzate.
Ste z koalície, ktorú dali dohromady cez často zaťaté zuby nejaké záujmy. Máte ale šancu predsa len prekonať výsledky vlád, doterajších vlád dzurindovcov a ficovcov, ale vy nám v programe túto nádej dopriať nechcete. Váš vládny program nie je ambiciózny, to je moja hlavná výhrada. Už tu zaznelo, že nie je ambiciózny v boji s dlhmi štátu, že nie je ambiciózny vo vyrovnanom rozpočte. Ale podľa mojej mienky aj v ostatných oblastiach je to zbierka fráz bez konkrétností. Nikde nesľubujete nápravu minulých chýb ani potrestanie vinníkov za kauzy a zlodejiny. Váš program je hmlistý, nekonkrétny, nemá termíny plnenia jednotlivých sľubov, a ak aj sú tam ciele, nie sú jednoznačné. Bojíte sa proste jasnej reči, bojíte sa akoby sľúbiť ľudom niečo konkrétne, a najmä nechcete, aby vo vládnom programe boli kontrolovateľné úlohy.
Rozumieme, ale akú šancu teda dávate slovenským voličom, napokon aj vašim voličom, aby si po štyroch rokoch overili, že to, čo teraz sľubujete, to aj do roku 2020 uskutočníte? Mne sa vidí, že skoro žiadnu šancu nedávate. Len si to prečítajte: "budeme sa zaoberať", "začneme analyzovať", "vláda preskúma dôsledky".
Vážené panie ministerky a páni ministri budúcej vlády, takto zbabelo neformulovali svoju politiku ani jakešovskí komunisti, ktorých kedysi tlačila perestrojka k podobnej frazeológii. A ktorí teda sa obávali dlho odkladaných a prezretých problémov tej fázy zahnívajúceho normalizačného režimu. Ale pamätajte, súčasné panie ministerky a páni ministri, že nie iba na jakešovcov, ale aj na vás tlačí nespokojnosť ľudu. Zodpovedáte aj za mnohý stratený čas, pretože ste boli pri moci z každej strany dlhé roky.
Po ôsmich rokoch privatizujúcich vlád Vladimíra Mečiara formovali Slovensko po osem rokov utilitárnej vlády Mikuláša Dzurindu a osem rokov populistickej vlády Roberta Fica. Prví, druhí aj tretí pri vládnutí sledovali predovšetkým politické, stranícke záujmy, potom záujmy spriatelených biznismenov a potom dlho, dlho, dlho nič. Je načase, aby sa do hliadačiku pozornosti dostali na prvom mieste obyčajní ľudia, občania Slovenska.
Teraz máte neobvyklú príležitosť svoje doterajšie chyby napraviť. Najmä tá časť novej koalície, ktorá nesie zodpovednosť za éru premiéra Dzurindu, tá si pamätá dobre, ako kritizovala chyby vlád Roberta Fica. Druhá časť dnešnej koalície bola zasa tou prvou kritizovaná za chyby a zlodejiny a sama kritizovala chyby a zlodejiny za vlád Mikuláša Dzurindu. Dnes si na to iste nechcete spomenúť, ale roky ste sa za chyby a zlodejiny vzájomne kritizovali. Pamätáte sa na to?
Vo vládnom programe, ktorý predkladáte, sa to ale nejako neodráža, nenaprávate chyby, nechávate ich bokom, zametáte ich pod koberec. Preto je namieste upozorniť, že ak je niečo, čím sa dá ozmyselniť vaše vrcholne pragmatické spojenie, spojenie SMER-u a SNS na jednej strane a donedávna opačne stojacích strán MOST a SIEŤ, potom by sa to malo objaviť v tomto pláne práce vašej spoločnej vlády. Kedy, ak nie teraz, a kde, ak nie vo vládnom programe? Prečo to tam nenachádzame? Ak ste doň dali namiesto konkrétnych úloh iba nejasné a nekontrolovateľné sľuby, potom je otázne, či si uvedomujete túto svoju historickú a pre niektorých možno aj poslednú šancu.
Ľudia majú dosť partokratických vlád, ktoré jedno sľubujú pred voľbami a iné konajú po voľbách. Veď teraz to ukazujú napríklad v susednom Rakúsku. Odvšadiaľ idú signály, že tradičné partokracie zaspali na vavrínoch dávno minutých úspechov. Nové technológie umožňujú, ako dobre viete aj vy, panie ministerky a páni ministri novej vlády, občianstvu nazerať pod pokrievku vašej moci. Umožňujú im organizovať sa, umožňujú celkom nové formy politickej činnosti. Vaša koalícia ale obnovuje staré metódy. Zažili sme tu už umlčiavanie menšiny, vypnutie mikrofónu, malicherná pomstivosť za kritiku. Chcete naozaj ostať pri tradičnej cynickej hre moci? Chcete ostať ukážkou skostnatenej politiky z éry, ktorá odchádza? Chcete byť spolu len a len pre korytá? Program odpoveď na túto otázku zahmlieva, ale, či chcete, alebo nechcete, odpoveď na ňu dá vaša prax.
Teraz by som sa chvíľu chcel venovať, ak ešte strpíte, trom takým balíkom vládneho programu. Jedno je takpovediac rozvoj štátu, druhým je služby štátu a potom na záver ešte by som chcel sa venovať celkovému posolstvu tohoto vládneho koaličného programu.
Tou prvou časťou chcem nadviazať na tú tézu z úvodu, že koalícia mala šancu ukázať vo vládnom programe jedinú dobrú stránku jej vrodenej vady, tej mimoriadnej silnej pragmatičnosti, na ktorej stojí. Povedzme si teda niečo o peniazoch, o tom, čo vláda sľubuje v špajze a v peňaženke občanov. Myslím, že všetci vieme, že v hospodárstve de facto prežívame priaznivé časy, prinajmenej s ohľadom na hospodársku konjunktúru v tých krajinách, od ktorých prosperity závisí aj náš odbyt. V EÚ aj u nášho hlavného ekonomického partnera v Nemecku stúpa výroba, čo zlepšuje našu obchodnú bilanciu. Úvery sú dostupnejšie, než kedykoľvek v minulosti. Rastú úspory a už konečne aj spotreba obyvateľstva. Klesá nezamestnanosť, teraz môžete, vážená vládna koalícia pragmatikov, už zanechať prestupovania na mieste, prešľapovania na mieste a ísť do toho. Nevie táto vláda, že ekonomický vývoj Európskej únie jej dáva takéto šance?!
Pozrime si na ekonomické ašpirácie programu. Podstatnou správou, o ktorej sa tu už hovorilo a ktorá vzbudí pozornosť aj v zahraniční, je fakt, že vaša vláda odsúva termín vyrovnaného rozpočtu. Čiže termín, kedy si vláda prestane na realizáciu svojich politík požičiavať. Za druhé, aj tento odsunutý termín je, ako som už povedal pred chvíľou, podľa môjho názoru nereálny. Už som to zdôvodnil, že v samotnom vládnom programe predpokladáte znovu také výdaje, že podľa môjho názoru k vyrovnanému rozpočtu nepríde. Oproti sľubom sa oddialil, predvolebným sľubom, aj termín zrušenia tej absurdnej pokuty voči obchodným spoločnostiam, ktorému sa, bohvie prečo, hovorí daňová licencia. Vášmu hospodáreniu proste zachutilo pokutovať občanov za vlastnenie obchodnej spoločnosti, ale to je obyčajné zbojníctvo. Ak s ním, ako hovoríte, nesúhlasíte, prečo ten odklad zrušenia?
Mlčí sa v programe aj o predĺžených odpisoch nehnuteľností, ktoré sú prekážkou investícií firiem do výstavby. Takto sa nepodporuje investovanie firiem, ale presný opak. Nehovorí sa tam o znížení odvodov, ktoré, ako dobre viete, dusia ďalší rast zamestnanosti. Ale vo vládnom programe si takýto cieľ nedávate. Dane teda vraj posúdite, zrejme klesnú o jeden percentuálny bod - a to je všetko? Okolité štáty išli dolu o významné percentá s daňami. Slovensko v daňovej politike takto stratí konkurencieschopnosť.
Nízke ciele máte aj v nezamestnanosti, ako tu už dnes zaznelo, vlastne ste ich už dosiahli. Nedostatočné boli doposiaľ výsledky vo výbere daní. To bola ďalšia téza, ktorá tu už, ďalšia výhrada, ktorá zaznela.
V energetike sa skloňuje samé jadro. Samá jadrová energetika. Považuje táto vláda tieto ciele doslova z pozdných 90. rokov za ciele, ktoré sú adekvátne druhému desaťročiu 21. storočia? Áno, práve z tejto enormnej výroby elektrickej energie v jadrových elektrárňach, ktorej sme už teraz na jednom z prvých troch miest sveta, z nás vláda chce urobiť zadný dvor Európy. Viem, že takýto slogan do programu nedá, ale ekonomické opatrenia tomu nasvedčujú. Áno, vážená vláda, z vašich plánov trčí jediná zreteľná hospodárstva vízia: robiť aj naďalej zo Slovenska servis pre bohaté západné štáty, robiť z nás štát, ktorý nechce alebo nedokáže vybudovať produkciu s vysokou pridanou hodnotou. Vy sami svojou politikou odsúdite Slovensko na budúcnosť dočasných montážnych hál alebo trvalého výrobcu energeticky a environmentálne rizikových polotovarov, ako je hliník, oceľ, drevo a hlavne už spomínaná elektrická energia.
Akáže znalostná ekonomika?! To sú reči utopické. Podľa predloženého programu sa posilňujú predpoklady, aby bolo Slovensko v EÚ naďalej dodávateľom surovinových polotovarov a lacnej elektrickej energie. Toto nie je vízia, ktorá by pohla našu situáciu dopredu a ktorá by pomohla Slovensku vybŕdnuť z tej vychodenej koľaje akejsi krajiny na okraji Európskej únie a skutočne toho zadného dvora Európy.
Aj celkové podmienky hospodárskej politiky si vláda nedáva za cieľ výrazne zlepšiť. Neuvedomuje si, že Slovensko aj za tretej vlády, á, za druhej vlády Roberta Fica celkom potichu a nenápadne presunulo z pozície niekdajšieho premianta do pozície prepadajúceho žiaka. Našou konkurenčnou výhodou pre zahraničných investorov už dávno nie sú rovné ani nízke dane. My dobre vieme, že už nemáme ani lacné abo nízke náklady práce. Vláda si investorov kupuje iba investičnými stimulmi a hlavne sľubmi o udržaní tzv. toho sociálneho zmieru. Preložené do ľudskej reči, vláda ponúka Slovensko ako krajinu pracovitých ľudí, čo sú zmierení s nízkymi platmi a neštrajkujú. Z ušetrených, ľuďom nevyplatených miezd si načierajú, samozrejme, investori, ale aj naši správcovia štátu. Veď cirka polovicu nákladov na každého zamestnanca zožerú dane a odvody.
Môj záver, vláda vie, že peniaze v štáte sú a budú aj počas jej štvorročného obdobia. Ale podľa predloženého vládneho programu ich neplánuje investovať do reformných programov ani na podporu ekonomiky s vyššou pridanou hodnotou, ani do razantnej, naozaj razantnej podpory vzdelania, vedy alebo výskumu, cez ktoré by sme si teda namierili cestu ku znalostnej ekonomike. V programe to nevidím.
Nevidím ani investície do podpory domácich podnikateľov, ktorí by na rozdiel od zahraničných investorov aspoň nežili na večných daňových prázdninách, platili by štátu dividendy a budovali by trvácejšie základy prosperity Slovenska. Vládny program o takých adresátoch ekonomických impulzov nehovorí a tým výlučne naznačuje, že peniaze sa najskôr využijú na dve tradičné hry, aké sme poznali za doterajších vlád Roberta Fica a napokon aj Mikuláša Dzurindu. Prvou je dotovanie veľkopodnikateľov, to tzv. nakupovanie investorov, a druhou sú tzv. balíčky alias darčeky, ktorými si vlády Roberta Fica zvykli nakupovať voličov.
Vážená vláda, ak sa premešká súčasná konjunktúra, ak sa možné rezervy nevytvoria alebo sa prejedia, rozhádžu a ak nášmu hospodárstvu ostane aj do tretieho desaťročia 21. storočia iba nadmiera energeticky náročných výrob, výrob s nízkou pridanou hodnotou, ak budeme aj ďalšie roky iba prechodnou zastávkou montážnych hál na ich ceste za lacnejšou pracovnou silou, potom ostane naša hospodárska situácia rovnako neistou a zraniteľnou, potom nám zostane aj veľký priestor korupcie, ktorý doteraz morí Slovensko.
Teraz stručnejšie by som sa chcel venovať výdajom štátu. Zamerám sa na tie, ktoré doteraz neboli zmieňované, pretože o zdravotníctve a školstve bolo už hodne rečí a asi by som niektoré výhrady iba opakoval.
Začnem napríklad spravovaním štátu. Už roky sa odkladá riešenie. Všetko naokolo sa reformovalo, len samotné štruktúry spravovania štátu idú akosi pomaly. Nemohla si reformu správy štátu, poriadnu reformu správy štátu predsavzať práve táto široká koalícia? Program vlády neobsahuje žiadne konkrétne ciele, pokiaľ sa týka redukcie vlády. Redukciu VÚC, o ktorej často Robert Fico v minulosti rozprával a opakovane ju sľuboval, nespomína vôbec. V programe nie sú úsporné reformy, okrem tej, ktorá doteraz veľa nepriniesla.
Prečo nemáte, dámy a páni, tvoriaci novú vládu, odvahu obnoviť nezávislý Úrad pre štátnu službu? Preto sa tu a teraz verejne nezaviažete ku zrušeniu praxe straníckych nominantov vo verejnej správe? Veď vieme všetci, ako tu sedím, že to je tá žaba na prameni. To je základ partokratickej korupcie Slovenska.
Všetci vieme, že Úrad pre štátnu službu sme už raz mali. Bol totiž podmienkou nášho vstupu do Európskej únie. Ale po tom, čo nás v EÚ dôverčiví Európania prijali, sme na sľub rýchlo zabudli a úrad sme zrušili. Strany chceli opäť nominovať svojich ľudí bez výberových konaní a môcť ich aj kedykoľvek vyhodiť. Podľa toho, či poslúchajú straníckeho pokladníka, alebo straníckych bosov.
Tento progresívny úrad, to treba povedať, zrušila druhá Dzurindova vláda, ale treba i doplniť, že neobnovila ho prvá ani druhá vláda Roberta Fica. A tak je spolitizovaná štátna správa a verejná správa podnes zdrojom afér. Je to naša hlavná divadelná scéna partokratických zlodejín, naše najrozsiahlejšie korupčné prostredie.
Vo vládnom programe existujú nejasné sľuby a naznačujú sa akési riešenia, ale nič konkrétne o nezávislom a nadstraníckom úrade, ktorý by oddelil úradníctvo štátnej aj verejnej správy od straníckej politiky, som tam, žiaľ, nenašiel.
No a potom je tu aj odkladaná téma redukcie zoštíhlenia štátu. Program ESO je len lastovička, čo celkom ďaleko nedoletela. Čo ďalej? Čo s týmito programami? Všetci predsa vieme, že na počet obyvateľov a rozlohu štátu máme enormný počet rôznych úrovní správy štátu aj štátnych úradníkov. Čomu slúži taký veľký počet a často veľmi mizerne platených ľudí? Výsledkom je neefektívny štát, výsledkom je nespokojnosť občanov s nadmerným množstvom politického establishmentu.
V našom štáte máme aj priveľa policajtov. Vieme to porovnať s porovnateľnými štátmi v iných kútoch Európskej únie, ktorí dohliadajú, a to si tiež priznajme, na priveľa zákonov a predpisov. Kedy začne redukcia tohto rozbujneného sveta predpisov, byrokracie, dozoru? Naopak, kontrolné inštitúcie, ktoré majú kontrolovať moc, silné nie sú a často sú aj finančne podvyživené. Výsledok sa dá očakávať. Máme neefektívny, na počet obyvateľov aj drahý štát a ešte k tomu si nevieme poradiť s korupciou v jeho štruktúrach. Bude mať táto vláda odvahu si to priznať a začať so skutočnou zmenou? To, čo k tejto téme naznačuje v programe, to zatiaľ o tom nepresvedčil.
Druhou stránkou rozvoja štátu sú jeho služby. Tento vládny program budí dojem, že vláda v zásade vie, že v službách štátu máme dlho odkladané problémy, ale nechce nám povedať, čo s nimi chce urobiť. Napríklad čo so zaostávaním vzdelanostnej a sociálnej situácie, ako aj zdravotného stavu sociálne vylúčených skupín obyvateľstva? Však trestuhodná neschopnosť našich vlád zlepšiť začleňovanie rómskej menšiny vytvorilo na Slovensku sud s pušným prachom. Prieskumy žiactva a študentstva zase ukazujú, podobne ako ratingy vysokých škôl, varovné signály o neustálom úpadku kvality vzdelávania. Vidíme dôkazy a čísla, štatistiky Eurostatu o alarmujúcom stave zdravotnej situácie obyvateľstva.
To, že vlády Roberta Fica, ale aj vlády pravice dostali naše zdravotníctvo do chronickej krízy, priznáva súčasná vláda predstavením ministra, ktorý je krízovým manažérom. Ale bude môcť začať liečbu? Alebo mu pri tejto operácii budú držať ruky tunajší obchodníci so zdravím? V programe sa sľubuje veľa, ale bez zbavenia sa korupčných sietí okolo vládnych strán to môžu byť iba rozprávky.
Korupčné siete sa natiahli aj okolo sféry pôdohospodárstva a životného prostredia. Program, dá sa povedať, vymenúva celý vejár pekných sľubov. Ale znovu a znovu tu platí, pokiaľ sa vláda nezbaví korupcie, z týchto sľubov budú aféry, škandály a vo vzájomnej kritike sa napokon utopia aj tie dobré stránky, ktoré by sa v tomto volebnom období dali dosiahnuť.
Nie je pozitívne, že ľuďom, čo zamestnávajú a podnikajú, vláda sľubuje vlastne iba udržanie vysokých odvodov, hoci sme, ako som už zmienil, postupne v regióne prestali byť konkurencieschopní. Ak sa aj nejakí investori zjavia, sú to tí tzv. veľkí investori, neprenikajú k nám zdravé, normálne investičné príležitosti. Neavizuje sa ani návrat odpisovej politiky, myslím, za nehnuteľnosti, ktoré minulá vláda výrazne predĺžila, a nový stavebný zákon sa nám vracia ako bumerang alebo taký starý šláger, s ktorým si akosi vláda Roberta Fica nie a nie poradiť, pretože, tak sa zdá, najmä to nešťastné búranie čiernych stavieb kdekomu prekáža.
Z tých vecných stránok služieb štátu ešte podčiarknem, že čakal by som, že v programe bude vyslovene podčiarknutá adresná sociálna politika, aby podporu neinkasovali neustále aj tí, čo majú dostatok.
Na záver, keď mi dovolíte, ešte by som sa zamyslel nad politickým odkazom tohto programu, ktorý sa hlási aj ku pokračovaniu, ale aj k akémusi progresu. Keďže je toto v tomto volebnom období môj taký dlhší príspevok, aj sa vám zaňho ospravedlňujem, ktorých som otrávil tou dĺžkou, predsa len mi dovoľte, aby som sa na vznik tejto vlády a jej vládneho programu pozrel aj v kontexte všetkých tých čias, ktoré uplynuli od štartu našej demokracie a našej snahy spravovať štát v podmienkach slobody.
Niektorí v tejto sále, ale asi ich nie je veľa, boli pri tom, keď do slovenského parlamentu po prvýkrát vstúpila demonštrujúca ulica. Vtedy sa zdalo, že aj ten dialóg, napriek tomu, že to boli nezmieriteľné rozpory, išiel ľahšie a podarilo sa dosiahnuť veľa bez krviprelievania a bez veľkých sporov. Druhý raz som sa ocitol za takýmto pultom vtedy, keď bolo treba zastaviť Mečiara a obnoviť víziu európskej budúcnosti. Teraz by som tu chcel zažiť zásadnú zmenu kvality demokracie, to je tretia vlna, na ktorú Slovensko čaká. Ak ju nedokážeme uskutočniť, hrozí nám na jednej strane oligarchizácia štátu, a to je choroba, ktorá trvá desaťročia, ako poznáme z Južnej Ameriky a z iných príkladov, a na druhej strane extrémizmus a radikalizácia jednoduchých riešení. Slovensko čaká na právny štát, čaká na koniec politickej korupcie na najvyšších postoch a dúfa, že toto volebné obdobie konečne poskytne mladým ľuďom reálne a pozitívne vyhliadky na úspešný život na Slovensku.
O prívlastku tejto vlády, že má byť vládou kontinuity, už tu zaznelo veľa zhrozených alebo ironických slov. Ale fakt to stojí za zamyslenie, páni a dámy budúcej vlády, chcete dať Slovensku ešte štyri roky čakania na zlepšenie života? Štyri roky čakania na vyčistenie od korupcie? Chcete nám sľúbiť kontinuitu v korupčných kauzách? Veď to hádam nie! Toto by mala byť vláda rázneho konca korupcie, a ak toho nie ste schopní, nečakajte, že môže niekto mlčať. Aj naďalej budeme čakať na všetky tie skutočne rázne zmeny? Toto nie je doba avizovať kontinuitu, toto je doba pre odvážnych. Ak odvážni nie ste, ak neviete robiť iné než alibistické odkladanie problémov, choďte od toho. Urobia sa predčasné voľby a nájdu sa ľudia, ktorí si uvedomia, že verejnosť aj v týchto voľbách jednoznačne signalizovala, že chce ráznu zmenu. Veď si uvedomte, že koľko bolo protestných voličov.
Napriek tomu, dámy a páni, že štvorročná kampaň bývalej vlády jednej strany a jej predsedu Roberta Fica v podstate nemala chybu, naozaj robil ľúbivú až populistickú politiku najprv kvôli tomu, aby sa dostal do Grassalkovichovho paláca, potom preto, aby si udržal vládu jednej strany, a predsa stratil voličov a predsa išiel výrazne dolu. Prečo sa to stalo? Lebo občania Slovenska chcú viac než darčeky, navyše darčeky z ich vlastných daní, prosím vás. Nie sú takí hlúpi, ako sa domnievajú niektorí politici alebo aj akísi oligarchovia, ako sme sa dočítali v Gorile. Voliči žiadajú viac.
Najvážnejšie témy dneška, dámy a páni, ktorí idete pracovať do exekutívy, sú tie dlhodobé chronické syndrómy, v ktorých sa odrážajú celé reťazce zlyhaní rôznych vládnucich politických elít. Vysoká miera korupcie práve v prostredí vládnucich, slabá vymožiteľnosť práva, rastúca apatia voličov voči správe republiky, no a ten najhorší zo syntetických ukazovateľov, odchod najschopnejších mladých ľudí, ktorí robí zo Slovenska perifériu.
Na záver ešte k tomu historickému kontextu.
Vy, dámy a páni, ste dnes, či chcete, alebo nechcete, stále pokračovaním tej tzv. druhej vlny. Je to vlna, ktorá prichádza ku slovu po každej revolúcii vtedy, keď utíchne boj o slobodu alebo o režim štátu. Nehovorím to ako žiadnu výčitku, tá druhá porevolučná vlna, to vytvorenie bežného establishmentu, je nevyhnutnosťou. Však disent nebýva v žiadnej totalite - a nebol ani na Slovensku - takým početným, aby dokázal naplniť posty všetkých tých rôznych úrovní verejnej správy. Ak by napokon takým početným bol, tak by tu asi tá totalita nebola.
Po revolúciách, po chvíľach tých zázračných zmien, prídu dlhé dni a roky, v ktorých nových politikov alebo aj tých staronových skúša bežná a pre širšiu verejnosť aj únavná tá tzv. demokratická prevádzka. Takže, dámy a páni, aj vy, celkom nové panie poslankyne a poslanci, vstupom vy, ktorí ste vstúpili do tejto koalície kontinuity a pokroku, ako inak, teda pokroku v rámci onej kontinuity, inak by to nedávalo logiku, stali ste sa pokračovaním všetkých tých vlád onej druhej politickej generácie. Generácie, ktorá nemala hrdinov, neboli tam spravidla žiadni bývalí bojovníci proti režimu, ale ani piliere toho režimu. Boli to proste ľudia, ktorí zväčša, ktorí sa zväčša chytili kariérnej možnosti, občas im chýbal potom, žiaľ, rešpekt k etike. Chcete či nechcete, stojíte na pleciach pragmatikov moci, ktorých DNA sformovali 90. roky.
Jasné, a vy to viete tiež, ľudia, čo kedysi na uliciach vyzdorovali slobodu a demokraciu, tí sú už dávno unavení a sklamaní. Ale to neznačí, že nedúfajú v lepšiu a slušnú politiku, ktorá by neslúžila kšeftárom, ale im, občanom. Aspoň toľko a natoľko ako v štátoch, ktoré máme v dohľade.
Tisíckrát sklamaní občania Slovenska sa pozerajú teraz na vás, dámy a páni z koalície, teraz ste vy prevzali budovu stojacu na tomto vraj zakliatom Vodnom vrchu. Aj tie tri tlačítka, ktoré máte pred sebou, tu je skutočné centrum moci, a preto práve iba odtiaľto môže raz vzísť dokončenie vízie slobodného a prosperujúceho Slovenska. Takého Slovenska, za aké zomierali vlastenci, povstalci, obete vojen aj okupácií, obete národnostného, rasového prenasledovania, aj politickí väzni dvoch totalít.
Stojíte na ramenách generácií demokratov aj vy, páni, čo si akože deň našej slobody nepamätáte. Politici, ktorí v 90. rokoch stvorili a tvorili tú, ako som už spomínal, druhú vlnu politického establishmentu, by si zaslúžili aj rešpekt, ak by po nich nezostalo dedičstvo veľkokorupcie, rozkradnuté zdravotníctvo, vydrancované lesy, padnuté školstvo a tak ďalej atď. Spomedzi týchto politikov, žiaľ, žiaľ, naozaj to hovorím nerád, nevzišli štátnici, zatiaľ, po ktorých by sme raz mohli pomenovať ulice. Zväčša iba tzv. fungovali, mnohí aj nesmierne zbohatli a spravidla verejnej veci nič neobetovali. Tieto šíky pragmatikov slúžili v prvom rade vždy sebe a svojej politickej strane, ktorá ich potom rada dávala znovu na kandidátky.
Toto perpetum mobile poslušní a neaktívni koaliční poslanci, ktorí mlčia, ak ich vlády kradnú, sa dostávajú znovu do parlamentu, sa kdekto pokúša preťať, aj hnutie OĽANO, z ktorého sa vy, tzv. štandardní politici, tak radi vysmievate. Ale verejnosť naozaj tohoto perpetum mobile má dosť. Pokračuje neustále stranícky protekcionizmus, iba politicky sa obsadzujú posty v štátnej správe a obávame sa, že nikto ešte nezatrhol, aby politické pozadia rozhodovali namiesto zvolených politikov.
Toto verejnosť čaká. Toto bude koniec druhej vlny establishmentu, ktorá svoje priniesla, veď nehovorím, že sa vrátila totalita, aj keď treba povedať, že za to sa skôr zaslúžili občania, než samotní politici.
Kontinuitu takéhoto chápania politiky, politiky, ktorá by mala len partokratické ciele, tak trochu prezrádza aj jedna z mála zrozumiteľných programových priorít vo vašom vládnom programe. Pozrite si ju v závere tej istej pasáže programu, ktorá začína tou sebadefiníciou vlády ako vlády kontinuity a pokroku. Pozrite sa, čo je na záver tej istej kapitoly. Autor sa tu vracia ešte raz ku politickému zdôvodneniu vzniku tejto koalície. Vidíme, že aj autor si uvedomoval, že je veľmi neobvyklá a že ju teba naozaj vysvetliť. A ako ju vysvetľuje? Vraj od úspechu tohto spojenia, teraz citujem, "závisí budúcnosť štandardnej straníckej politiky na Slovensku". Takže je to o vašej straníckej budúcnosti? O budúcnosti politiky z DNA tej druhej vlny tých zlodejských 90. rokov? Lebo len táto DNA zatiaľ u nás vytvára vlády.
Verte, priatelia, že toto je už posledná vláda garnitúry zrodenej 90. rokmi. Ľudia budú trvať na zmene garnitúr a trvali na tom vlastne už v týchto voľbách, už som pripomenul tú veľkú mieru protestných voličov. Voliči žiadajú koniec bezbrehého zneužívania štátu v prospech partajných, ak chcete, teda štandardných obchodníkov. Na takúto štandardnosť zlodejov už hlasno nadáva ako slovenská krčma, tak aj kaviareň. Éra postmečiarovských politikov sa skončí vôľou voličov. Ale tesne pred odchodom sa ešte raz teda spojili strany, ktoré majú v sebe korene z tejto éry. Máte šancu dokázať, že nie ste na vyhodenie, máte šancu dokázať, že viete prekonať DNA, ktoré zostáva v slovenskej politike z 90. rokov. Po budúcich voľbách uvidíme, či toto bola štátotvorná koalícia, alebo koalícia posledného zvonenia na Titanicu.
Ten zdanlivo nezničiteľný Titanic, lebo, ako som povedal, to je perpetum mobile, vy máte obchodníkov, tí vám pomôžu do volieb, zaplatia vám ďaleko viac, než dostávajú iné strany, ktoré nekradnú, zo štátneho rozpočtu. Urobíte voľby, viete si zaplatiť štruktúry, rozsiahle desaťtisíce členov a znovu zrecyklujete a dáte štát k dispozícii oligarchom. Zdá sa, že tento Titanic bude plávať naveky. Lenže tento Titanic je v skutočnosti nesmierne krehký, najmä ak narazí, dámy a páni, na ľadovú kryhu občianskeho hnevu a možno aj na prejavy zlosti občianstva Slovenskej republiky.
Všimli ste si to, že niektorí z víťazných politikov už od Titanicu plávajú radšej preč? Ešte máte nohy v suchu, ale určite si uvedomujete, čo všetko sa tu pod pokrievkou vlád udialo, deje a akiste bude diať.
Politika druhej vlny, politika tohoto establishmentu, ktorý nám znovu vytvára prekvapivo, na prvý pohľad prekvapivo, sprava, zľava, národne, protinárodne, ktorý nám vytvára vládu, politika druhej vlny nám nevrátila éru neslobody, ale priniesla nám iné škody, ktoré medzi občianstvom zasievajú dokonca pochybnosti o zmysle demokratickej cesty.
Dôsledkom je voľba extrémistov, ktorí hovoria: spláchnite ich všetkých, oni sa nevedia napraviť, oni proste budú kradnúť, oni budú iba sľubovať, oni budú v každom vládnom programe klamať. Zoberte na nich pištoľ do parlamentu.
Na záver si dovolím vyjadriť jedno presvedčenie. Ja som presvedčený, že aj vo vládnej koalícii existujú poslanci a politici, ktorí chcú slúžiť verejnému záujmu. Pamätajte, vy, ktorí takíto ste, že sme na prahu veľkej zmeny a nerozhodneme o tom celkom len my, ktorí tu sedíme, hoci máme pocit takých vyvolených poslancov. Nie, tam za dverami tejto budovy, pod týmto Vodným vrchom ide život ďalej a ten život si vynucuje zmenu. Tí mladí, ak tu nevidia budúcnosť, prídu a budú búchať na dvere tejto budovy, ak bude mlčať k ich potrebám.
Môžete aj vy stáť na strane tejto zmeny, každý jeden z vás. Máte právo hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia, môžete sa pridať k tým, ktorí žiadajú zmenu. Môžete začať odmietať zlo. Ja viem, teraz to znie tak metafyzicky. Áno, aj pri páde komunistického režimu bola reč o odmietaní zla, pretože bola reč o osobnej zodpovednosti každého jedného, bola reč o živote v pravde. Pretože keď sa zlo rozmôže a zapustí korene, zostáva len svedomie človeka, jeho slobodná vôľa a jeho rozhodnutie.
Nevzdajte sa týchto hodnôt, ak ste ich prežili. A ja si myslím, že ich väčšina z poslancov prežila, že väčšina z poslancov, keď vstupovala do tejto sály, tak vstupovala s dobrými predsavzatiami a s tými nádejami, aké som spoznal v novembri a keď som prvýkrát vstúpil v Národnej rade ako zastupiteľ ulice. Pamätajte si, že to, že ste sa spojili do väčšiny, vám automaticky vytvorilo aj istú zodpovednosť a za veľkorysosť k menšine. Zatiaľ ste to neprejavili, ale apelujem na vás, uvedomte si, toto nie je tretí svet, my chceme spoločne vytvárať politickú kultúru.
Vy ste pre malichernú zlosť na kritiku, za kritiku, za slová opozície nepripustili drobné výmeny vo výboroch? No to je hanba. Musíte zniesť predsa opozičnú diskusiu, rétoriku aj kritiku, veď my máme len slovo a vy máte moc. Zneste kontrolu moci a urobte z tých rečí, ktorých je v tom programe zopár, o tzv. otvorenom vládnutí, konečne aj skutky. Opustite, prosím vás, tú kruhovú obranu a otvorte mysle voči dobrým podnetom, aj napríklad z opozície, voči svetu, ktorý je za múrmi tejto budovy. Nie je nevyhnutné si navzájom prekážať v ničom, čo poslúži verejnosti a Slovenskej republike.
Môžeme prekračovať tú situáciu konfliktu, do ktorej nás politika dostáva, môžeme vytvárať situáciu pozitívneho rivalstva, spolupráce, férovej súťaže o to, kto prinesie nové a dobré riešenia. Ale ukážte najmä, že nikdy nebudete slúžiť krytiu lži, zlodejstva a takých chýb, ktoré už viete, keď za ne hlasujete, že sú chybami. Pripomeňte si pôvodné hodnoty a vízie Slovenska, ktoré ste chceli, aby smerovalo k vyspelým demokraciám. Predsa nepripustite Slovensko, ktoré už nikam nebude smerovať, iba sa bude motať podľa príkazov boháčov ťahajúcich nitky vlády z pozadia. Toto by bola rezignácia na základnú víziu moderného Slovenska. Neprepadnite úplne tej utilitárnej reál politike, ktorá je taká lákavá, môžte nás vysmiať, lebo vy to prehlasujete. Prosím vás, čo to bude znamenať po budúcich voľbách, že ste opozíciu ponížili, že ste jej nedovolili preniesť jedného poslanca do iného výboru? Čo ste tým pomohli Slovensku a čo to vypovedá o povahe vašej politiky?
Tu v laviciach opozície predsa sedia vaši kolegovia a isteže aj kritici a konkurenti, ale nie nepriatelia. Aj vy preto viete, hovorím teda nie k zloduchom, ktorí sú možno vo vládnej koalícii vo väčšine, to ja ich nemám ešte zrátané, ale znovu zdôrazňujem, hovorím k tým poctivým z vás, čo ste sem vstúpili takisto ako ja s tým najlepším odhodlaním pracovať pre Slovensko a pre verejnosť.
Uvedomte si, a vy to viete, že toto vládne vyhlásenie je bianko papier. Mnohí z vás tu zostanú sedieť, páni ministri pôjdu pracovať, ale aj my, aj vy musíme žiadať, aby predložili konkrétne riešenia, a musíme dokázať byť aj kritickí, ak to nedokážu. To čakajú aj vaši voliči od vás, nielen od opozičných poslancov.
Dámy a páni, zažil som a v nemalej miere aj prispieval k priebehu najradikálnejšieho mocenského konfliktu, ktorý sa tu odohral v ére našich generácií. A predsa si môžem v dobrom spomínať aj na rozumných a racionálnych predstaviteľov vtedajšej moci, ktorí pochopili a uznali, že časy sa pohli. To isté sa deje aj dnes, dámy a páni, časy sa pohli, proti tomu žiadna kruhová obrana nejakej koalície, ktorá sa bude vytešovať z toho, že uštedrila nejaký kopanec opozícii, nič nezmení.
Toto naozaj nie je na prvom mieste konflikt ľavice a pravice, ale konflikt dvoch odlišných kultúr. Na jednej strane korupčno-byzantínsko-komunistická a na druhej strane slušná a demokratická. Ja netvrdím, že je to deľba medzi súčasnou opozíciou a koalíciou, ja som presvedčený, že aj medzi koalíciou sú zástanci slušnej a demokratickej politiky. Ale takto stojí náš konflikt: na jednej strane arogancia moci, vypínanie mikrofónov a na druhej strane je politická rozprava, áno, aj politický boj, áno, aj ostré slová, ale od toho je slovo parlament, od toho je demokracia, od toho je politika.
Nech stojíme na ktorejkoľvek strane barikády, každý jeden a každá jedna máte možnosť si vybrať, do ktorej z tých kultúr sa zaradíte. Tu si píšeme svoju osobnú politickú históriu, ale keďže je toto predsa len hlavný stánok demokracie na Slovensku, píšeme tak trochu aj ten veľký politický a kultúrny príbeh Slovenska. Môžete si vybrať minulosť alebo budúcnosť. Uisťujem vás, že Slovensko, najmä to mladé Slovensko, si už vybralo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
