Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

21.6.2016 o 11:41 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 21.6.2016 11:41 - 11:50 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, nerobím si žiadne ilúzie, ale hovoríme tu všetci práve zato, že ide o skutočne akútny problém. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, a verím, že aj vy z koalície mi v duchu dáte za pravdu.
Predovšetkým začnime odtiaľ, že v skutočnosti sme tu každý jeden za seba. Nie sme tu za klub ani za výbor, nie sme tu v skutočnosti ani za stranu, my sme tu podriadení svojmu vedomiu a svedomiu. Taký je demokratický princíp slobodného, nie viazaného výkonu mandátu. A v takom, našťastie, režime žije Slovenská republika, ktorá je demokratickou a liberálnou republikou.
Poslanec toho v slovenskej demokracii napriek tomu v rukách veľa nemá. Skúste si to zrátať vy sami so mnou a každý jeden z vás raz môže byť v poslaneckej menšine, nie vždy iba vo väčšine. Môžme rečniť faktickou alebo takýmto príspevkom a môžeme hlasovať, pravda, ale keď nie ste zrovna príslušník tej väčšiny, tak hlasovania o návrhoch tej menšiny dopadnú tak, ako pred chvíľou dopadli. Podľa mojej mienky výborné návrhy viacerých poslancov z parlamentnej menšiny, kde kolegovia teda zabudli, že naozaj aj voliči a ich voliči by skôr očakávali, že posudzujú veci podľa prínosu pre občanov, a nie vždy iba podľa straníckej farby. No ale znovu sa rozhodli, že teda návrhy opozície padnú pod stôl. Čiže s tými návrhmi veľká časť poslancov to má dopredu zrátané.
No a čo ešte môžme? Môžme klásť otázky na hodine otázok. Ja som podľahol atmosfére a tiež som položil otázku na hodine otázok minulý týždeň, ale videli ste tú tabuľu, bolo tam desiatky a, samozrejme, ja sa tu môžem z toho rovno vyznať, aby aj moji kolegovia z klubu chápali, že som k tomu mal nechuť. Nešlo o to, že by som si nerád povedal, že pán minister Kaliňák by mal odstúpiť konečne, ale išlo o to, že dopredu som vedel, že ma nevylosujú. Skončil som 23., jednoducho od detstva viem, že ja v živote budem mať skôr šťastie v láske, ale všetky hry, kde sa hádzali kocky alebo kde bolo treba losovať a podobne, som už dopredu, bolo jasné, že to nedopadne dobre. Teda máme možnosť byť losovaní raz za týždeň aj to je iba hodina otázok, čo naozaj nie je dlho. Keď sa vylosuje zhruba polovica koaličných poslancov, ktorí kladú povzbudivé otázky, tak tá, ten zvyšok snemovne má túto možnosť naozaj viac než symbolickú. Priatelia, teda pri akom počte sme zostali? Čo môže poslanec urobiť sám ako osoba, keďže pred svojimi voličmi aj podľa ústavy je tu zodpovedný svojmu vedomiu a svedomiu a vystupuje tu ako individum, nie ako stádo, nie ako ovca, ktorá niekam patrí, ale ako človek, ktorý garantuje, že sa rozhoduje podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Kedy môže vlastne byť účinný? Keď ešte aj ten nárok a verte, že väčšina voličov si myslí, že každý poslanec môže urobiť poslanecký prieskum. Na mnohých z nás sa obracajú voliči, poďte urobiť, veď ste poslanci. Prečo neprídete? Lenže aj tu bola zavedená obštrukcia a poslanec nemôže urobiť individuálny poslanecký prieskum.
Dámy a páni, toto je veľmi prirodzené právo poslanca hovoriť - parlament je od slova parler - a urobiť poslanecký prieskum na to, aby zistil informácie. Poslanec predsa poslaneckým prieskumom nerobí exekutívu, nenahrádza exekutívu, nerobí rozhodnutia, iba získava informácie pre seba a pre svojich voličov a pre svoju poslaneckú prácu, aby sa mohol pýtať, prípadne že by bol vylosovaný, a aby mohol pripravovať svoje príspevky tuná, prípadne návrhy na zmeny zákonov. Pretože kde má tie návrhy nájsť, ak nemôže pôsobiť v teréne a nemôže urobiť poslanecký prieskum?
Dámy a páni, z charakteru také právo poslanca, ktoré závisí od hlasovania, nie je právom, ale je skôr iba šancou. Tak jak to losovanie, je iba šancou. Môže sa väčšina vo výbore tom či onom prikloniť alebo nemusí. To nie je právo. Čiže naším právom poslaneckým zostáva už teda za týchto okolností iba reč.
Pán poslanec Viskupič urobil veľmi dobrý krok aj s kolegami, kedy toto celé pripomenul svojím návrhom. A vy nech sa akokoľvek rozhodnete, ukazujem teraz smerom ku koalícii, pamätajte za prvé, že pri budovaní slovenskej demokracie je potrebné čoraz viac umožňovať otvorenosť politiky, neskrývať spôsoby, akým sa na Slovensku vykonáva moc, a k tejto otvorenosti a demokratičnosti patrí právo poslanca sa ísť spýtať na miesto, ako tu vykonávate tú moc. Zazneli tu pred chvíľou slová, že, že niekedy potom by poslanci išli urobiť aj prieskum, ktorý by bol nezmyselný, ktorý by sa nedal vykonať. No veď v poriadku, tak by si tým vystavili predovšetkým svoju vizitku a mohli by ste ich pokojne vysmiať tak, ako ich môžte vysmiať, keď tu blabocú, ako sa to tu občas stáva iste aj mne. Každý pracuje, svoju politickú prácu robí na vlastnú zodpovednosť a na svoje riziko. Takisto aj poslanecký prieskum. Položiť otázky a ísť niekde do terénu, na Slovensko a spýtať sa, ako tam ľudia žijú alebo ako si vykonávajú štátni úradníci svoje povinnosti, na tom určite nebude nič škodlivé. A ak si ten poslanec spletie nejaké právomoci, tak iba zabije svoj vlastný čas a nič viac.
Ešte raz teda, nie sme tu inak než ako osoby s vlastným svedomím a vedomím, niet iných práv poslanca než tie, pre ktoré sa môže rozhodnúť z tohoto vlastného vedomia a svedomia. Preto poslanecký prieskum de facto nie je právom, ale iba šancou, iba možnosťou, ktorá je udeľovaná z milosti parlamentnej väčšiny. A to je chorý prvok, to je nezdravý prvok v doterajšom systéme slovenskej demokracie. Však ani po práve sa nedozvedáme, že by poslanec si niečo preskúmal a že by sem priniesol pred nás a pred verejnosť nejaké podnetné informácie, skôr sa to zisťuje mimo poslaneckých prieskumov alebo sa to zisťuje od novinárov, ktorí robia investigatívu. Ale poslanci sú v tomto zmysle jalové kravy, ktoré neprinášajú ten kontrolný účinok, lebo uvedomme si, že poslanec je zákonodarný a kontrolný orgán, kontrolný. V tej kontrolnej funkcii sme vykastrovaní. Nemáme žiadnu reálnu kontrolnú funkciu.
A tento návrh pána Viskupiča a kolegov a kolegýň, ktoré ho predkladajú, dáva šancu, že by sme sa to pomaly začali učiť robiť. A konečne by občania zistili, že naozaj toto nie je banda lenivcov a 150 darmožráčov, ale že za týždeň sa dá urobiť 150 prieskumov. 150 návštev v teréne, 150 otázok položených zodpovedným ľuďom.
Verte, že ani jeden volič si nemyslí, ani vaši voliči, dámy a páni zo SMER-u, že by toto práve bolo to škodlivé, čomu máte zabrániť. Pravý opak je pravdou. Všetci voliči by uvítali, aby poslanci chodili medzi ľudí, robili prieskumy, kládli otázky, ako sa vykonáva výkon štátnej moci alebo verejnej moci aj na úrovni samosprávy vo všetkých tých oblastiach, v ktorých občania často a oprávnene prejavujú nespokojnosť, ale v poslaneckom zbore nenachádzajú dostatočných pomocníkov.
Teda pomôžte tomu, aby sme sa tými pomocníkmi mohli stávať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2016 12:31 - 12:33 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ja sa kolegom ospravedlním, ale iba dokončím to, čo som nemohol dokončiť pre krátkosť času. Hovoril som o tom, že je tu priveľa policajtov a málo poriadku. Aj stavebný zákon a stavebný poriadok sú veľmi zložité, a predsa je tak veľa čiernych stavieb. Vonkoncom nie iba v rómskych osadách. A už niekoľko volebných období nie a nie prijať zákon, ktorý by riešil definitívne čierne stavby. Je očividné, že slovenská vrchnosť, to, čo tu vládne, samotná nechce poriadok, resp. nechce taký systém, kde by pravidlá platili pre každého rovnako.
Riešenie čiernych stavieb špeciálne na cudzom pozemku, pán predkladateľ, je očividne riešenie rómskych osád a ja si tiež myslím, že je to iluzívne riešenie. Cesty existujú aj iné a boli aj odskúšané. Ak mi to čas dovolí, spomeniem cestu, ako vznikol Dornkapple. Čo ste Bratislavčania, viete, Dornkapple je časť Bratislavy, ktorá sa dnes volá Trnávka. Pred rokmi tam rástli tŕne, preto sa to tak volalo a bolo to pusté pole. Potom mesto chcelo vyriešiť sociálny problém, áno, aj mnohých rómskych spoluobčanov, rozparcelovali po americkom štýle parcely na pravouhlé ulice. Zaviedli tam za mestské peniaze kanalizáciu a dali záujemcom podmienku, že do dvoch rokov si tam niečo musia postaviť. Keďže som jednému kamarátovi to, niečo po rokoch, po polstoročí, opravoval, tak viem, že to boli veľmi skromné stavby. Veľmi skromné, aj malé, ale boli ich. A začal tam život. Dnes je to vilová štvrť. Takto sa dá riešiť aj rómska... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2016 12:04 - 12:06 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Je to vlastne o poriadku. Je to o poriadku. A ten pojem poriadok, to je problém Slovenska. Neporiadok, to je príznak štátu, v ktorom si občania ešte neuvedomili, že naozaj nik iný im nezodpovedá za to, ako žijú, ako vyzerá ulica, ako vyzerajú medziľudské vzťahy. Neporiadok sa u nás chráni, pretože, bohužiaľ, medzi Rómami či nerómami je to naša forma status quo. My sme sa takto naučili žiť, respektíve spoločnosť sa ešte nenaučila žiť inak. Neporiadok by sa, samozrejme, mal nahrádzať pravidlami, ale ku tomu je zriadená a ku tomu je zriadená práve tá štruktúra tvorby pravidiel a vynucovania ich dodržiavania, ktorá je známa, ktorú sme prevzali zo zahraničia.
Súhlasím s vami, pán predkladateľ, že neporiadok nemá spravidla, a je to aj moja dlhoročná téza, neporiadok ako pojem nemá spravidla podobu vraždy, lúpeže, najčastejšie má celkom inú tvár. Je to tvár naozaj špinavých ulíc, je to tvár arogantného chovania vodičov, ktorí prekračujú predpisy a pokiaľ nie sú prichytení, nepomôžu ani tie najvyššie pokuty. Je to tvár bezohľadných susedských vzťahov, je to tvár rómskych osád, v ktorých sú čierne stavby, ale je to tvár aj našich obcí, v ktorých tiež sú čierne stavby, a nepostavili ich Rómovia. Náš problém je, že národný parlament, teda ako tá inštitúcia regulácie, chrlí zákony. Ale dole pod týmto kopcom je neporiadok. Máme viac policajtov než Američania, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2016 18:57 - 18:59 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Samozrejme, takisto vítam, že sa robí ďalší krok k narovnaniu dôchodkových výplat. Dlhoročné nespravodlivé rozdelenie na dva druhy dôchodcov bolo naozaj veľkou chybou.
Dovolím si nasvetliť tú situáciu menej matematicky a menej z hľadiska štátneho rozpočtu a skôr z hľadiska atmosféry spoločnosti. Po novembri 1989 ľudia, ktorí už mali nejaké roky a smerovali k tomu dôchodku, tak naozaj sa ocitli v dosť stresovej situácii. Dá sa povedať, že v podstate ľudia, ktorí vtedy boli vo veku nad 35, 40 rokov, boli už vopred vyradení z ktovieakej súťaže. Nemali potrebné znalosti pre novú dobu. Neovládali spravidla jazyk, minimálne ho neovládali prakticky, necestovali nikde, prežili život skoro v nehybnom svete totalitného režimu a zrazu tu bola situácia trhu a mali sa oháňať. Oni sa teda mnohí oháňali a na konci vznikal, samozrejme, často pocit, že zažili veľa podrazov, stresov, šokov, častokrát aj zo strany štátu, ktorý menil podmienky, privatizoval tak, že všetky majetky zmizli. Tí ľudia mali pocit, že pracovali celý život a v rukách im často nič nezostalo alebo zostalo veľmi málo. Neučil ich nikto k tomu, že sa majú zabezpečiť, že majú mať nejaké piliere dôchodku alebo majetky. Na konci dňa zostáva nádej, že všetko zrovná tá staroba. A tam prišlo k tejto nespravodlivosti. Vlastne tá atmosféra rôznych prehier sa zavŕšila tým, že sa vytvorili starodôchodcovia a novodôchodcovia. Ďakujem, že to odstraňujete.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.6.2016 15:37 - 15:44 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, chcem upriamiť vašu pozornosť naozaj na tú najzákladnejšiu vec. Niekto múdrejší než ja povedal, demokracia je to, čo uvidíš, keď vyjdeš zo svojho bytu alebo domu. A to je veľmi výstižné, áno, stačí v našich obciach a mestách aj v tomto našom hlavnom meste, ktoré je pre mnohých z vás už nielen hosťoviskom ale aj druhým domovom, ktorí ste z rôznych regiónov Slovenska, viete, že stačí ísť na ulicu pozrieť sa na MHD, pozrieť sa na čistotu mesta a viete, nakoľko občania zvládli v tom-ktorom meste jednak zvoliť si dobrú samosprávu a tak trochu ju aj ustrážiť a uchovať v nej rešpekt k tým povinnostiam, ku ktorým sa im zaviazala. Ak je to takto pravda, ako je to možné, že sa nám stalo, že voľby do samospráv navštevuje čoraz menej občanov, že sa nám stalo, že najmä vo veľkých mestách je to často menej než jedna tretina. Tuto v Petržalke, čo je tretie najväčšie mesto Slovenska de facto, chodí voliť len každý desiaty volič. Starosta je zvolený takou malou časťou občanov v mnohých mestách, že už to prestáva vlastne mať reprezentatívny charakter. Čo sa stalo? Kedysi to tak nebolo. Ľudia boli nadšení, že si môžu riadiť veci vlastné, boli navštevované tieto voľby veľmi hojne. Je celkom očividné, že občania sú znechutení nielen z politiky, ktorú predvádzame my na tomto nešťastnom Vodnom vrchu, ale aj z toho, ako sa splanila samospráva. Samozrejme, to súvisí s charakterom každého jedného politika, ale v nemalej miere aj s pravidlami. Tie pravidlá za roky, ktoré uplynuli od vzniku zákonov o obecnom zriadení a súvisiacich zákonov, mali byť už veľmi dávno preverené. Doba sa zmenila, sú tu úplne iné generácie, ktoré majú väčšie nároky aj na informácie, aj na otvorenosť. A v prípade, že sa im nedostanú, obracajú sa k spravovaniu vecí verejných chrbtom.
Priatelia, iste mi dáte za pravdu mnohí aj tí z vás, ktorí sedíte v sále bez ohľadu na to, či patríte ku koalícii alebo opozícii, že slovenská demokratická cesta, naše budovanie štátu prežíva dosť ťažké časy, dosť ťažké skúšky. A vo všeobecnosti sa dá povedať, že tým bahnom a krízou dnešnej doby je korupčné prostredie a neschopnosť politických strán sa akosi vymaniť z tohoto bahna. To je aj dôvodom, samozrejme, mnohého znechutenia a odvracania sa. Predsa len, samozrejme, parlamentných volieb, do kampaní ktorých sa nalejú veľké peniaze, sa ešte stále zúčastňuje cirka polovica občanov, ale už tie spomínané komunálne, a nehovoriac o eurovoľbách, voľby ilustrujú, že slovenskí občania sú znechutení a tým hlavným krízovým prvkom, kohokoľvek sa spýtajte, je obava, že politické elity sú zapletené v korupcii, že toto bahno presiaklo celú politickú scénu. Dámy a páni, čím iným sa v modernej spoločnosti dá toto bahno odstrániť, ak tu nechceme čakať na to, že niekto nastolí diktátorský režim, než záujmom občanov? Záujem občanov o demokraciu, o veci verejné, o spravovanie vlastnej obce, mesta, štátu je tá vec, ten ich záujem je tým jediným profylaktikom, tým jediným penicilínom, čo odstráni chorobu skazenosti v politike. Bez pozornosti občanov dokonca ani vylepšená legislatíva nie je žiadnou zárukou, vy sami viete, že častokrát sa zákony obídu, nedodržia alebo sa využije nepozornosť médií, nepozornosť občanov. Iba pozornosť občanov v tých skoro 3-tisíc mestách a obciach môže zabezpečiť nápravu. Nie je to iba samotná legislatíva, nemá nikto z nás v Národnej rade ten čarovný prútik, ale je to iba pozornosť a záujem občanov.
Prečo som to takto zoširoka opísal? To je zákon, ktorý priniesla pani Dubačová, ktorý podporujeme viacerí poslanci. Smeruje práve k tomu, aby sa vracal záujem občanov o veci verejné, aby sa necítili vyhnaní, aby sa necítili prosebníkmi pred orgánmi samosprávy, ktoré by im mali byť naozaj čoraz otvorenejšie.
Viem, že máme skúsenosti mnohí, ktorí tu sedíme, zo samosprávy. A verte, že aj ja ich mám a viem aj to, že najjednoduchšie sa vládne za zatvorenými dverami a diktátom. Ale prax nech je tým sudcom, ktorý nás rozsúdi, tá nízka účasť občanov na správe vecí verejných je absolútne alarmujúca. Tu už aj pomerne malé extrémistické skupiny môžu obsadiť samosprávy alebo lokálne správy miest, obcí alebo celých krajov. Je tomu do istej miery aj preto, že najmä mladším generáciám už nestačí to, čo by stačilo nám, ktorí sme zažili totalitu a vieme, že veď nie sú úplne uzavreté tie samosprávy a keď ich požiadame o niečo, tak sa niečoho domôžeme. Lenže pre mladšie generácie takéto podmienky už nie sú príťažlivé. Odvracajú sa chrbtom a otvárajú nevedomky tým dvere čoraz horším podmienkam. A tie ich potom ďalej a ďalej znechucujú. Rozťať tento bludný kruh medzi znechutenými občanmi a potom čoraz bezohľadnejšie sa chovajúcimi zástupcami občanov možno iba tak, ak budeme sa usilovať vedome a cieľavedome vracať občanov do politiky, vracať občanov k záujmu o ich mestá, obce a celý štát.
Veľmi ďakujem Vierke Dubačovej, lebo to je predovšetkým jej iniciatíva a skutočne udrela na pravé miesto.
Jasné, môžme hovoriť o tom, že zákon o obecnom zriadení by si vyžadoval nejakú megakomisiu a my ju pripravíme a všetko odznova premyslíme. Áno, nech sa páči, ja skutočne budem držať palce aj koalícii a každému, kto sa do tejto veci pustí, lebo vskutku po toľkých rokoch si už vyžaduje istú inventúru celý tento systém samosprávy. Vznikol on vo veľmi hektických časoch a do veľkej miery je pozostatkom deväťdesiatych rokov, ale kým k takému niečomu dôjde, vyšlime tento spoločný signál, že dobrá politika sa nemusí uzatvárať. Samozrejme, dobrá politika zvládne aj diskurz, aj keď vyrušuje ten diskurz, zvládne aj kritiku a dobrý politik nájde spôsob, ako robiť politiku aj v podmienkach otvorenosti.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a verím, že tento pohľad, že ten problém naozaj nie je bagateľný, ale je symptomatický, že niektorých z vás predsa len oslovil.
Ďakujem (potlesk).
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2016 11:18 - 11:20 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ako jeden zo spolupredkladateľov tohto návrhu oceňujem postoj pána Gála. A verme, že to nie je iba jedna lastovička, ale že naozaj nastane konštruktívny postoj koalície k tým praktickým návrhom, ktoré posúvajú Slovensko dopredu.
Ako povedal, aj on má skúsenosť so samosprávou, a preto si iste uvedomuje, že tento návrh k takým iste patrí, samospráva na Slovensku potrebuje viac otvorenosti, viac férovosti a najmä potrebuje oživiť záujem občanov o demokraciu, o svoje mestá, o svoje obce. Verte, že tá priepasť, ktorá sa vytvorila medzi politikou a verejnosťou, sa najľahšie dá zakopať alebo sa dá sceliť táto jazva práve na úrovni samosprávy. Tam občan vidí problematiku, rozumie jej, je zaangažovaný. Ak nebude vyháňaný zo samosprávy, ak bude k nemu samospráva otvorená, tak občan tam aj bezprostredne vie uplatniť svoje záujmy, vie ich vysloviť a dotknúť sa spravovania vecí verejných. Pozvime ho teda spoločnými silami k tomu, aby sa začal viac a viac zaujímať o správu verejných vecí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 16.6.2016 9:38 - 9:43 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, ďakujem za rozpravu, ktorá bola veľmi konkrétna. Verím, že poslanci, ktorí sú v sále, aj tí, ktorí to sledujú vo svojich pracovniach, si uvedomili, že naozaj existujú vážne podozrenia, že pod zámienkou alternatívnych zdrojov energie prichádza k tunelovaniu zdrojov štátu.
Výruby drevín sú často spojené aj so štátnymi podnikmi, napríklad s podnikmi zameranými na starostlivosť o vodné hospodárstvo.
Napríklad koncom roku 2013 oznámil štátny podnik Vodohospodárska výstavba zámer vyrúbať viac ako 100-tisíc stromov. Išlo o územie pripravovaného Vodného diela Slatinka napriek tomu, že sa už vtedy vedelo, že Vodné dielo Slatinka sa stavať nebude s najväčšou pravdepodobnosťou, keď Európska komisia rozhodla, že nepodporí výstavbu veľkých priehrad z fondov Európskej únie.
Po dôkladnom preštudovaní vzťahov je možné nájsť dôvod tohto zdanlivo nezmyselného výrubu. Generálny riaditeľ, vtedajší, štátneho podniku Vodohospodárska výstavba pán Lazár bol v minulosti dlhoročným predsedom Predstavenstva Teplární Košice, akciová spoločnosť.
Mohli by sme pokračovať v týchto vzťahoch. Teplárne, ďalšie a ďalšie mená už spomínali moji predrečníci.
Na záver by som vám chcel pripomenúť iba obrázok, ktorý takto na diaľku ukážem, ale ktorý si ľahko nájdete na Facebooku alebo v pošte, ktorú dostávate ako poslanci. (Ukázanie obrázka.) Na tomto obrázku vidíte rozrezaný strom a vidíte, že na spaľovanie sa spália ročne zhruba 4 mil. stromov, na vývoz do zahraničia odíde zo Slovenska 3,4 mil. stromov, rôznymi nelegálnymi výrubmi prídeme o 1 mil. stromov, dokonca aj v národných parkoch sa rúbe, z rôznych kalamitných a nielen kalamitných dôvodov zmizne toho 1,3 mil. a veru aj v rezerváciách nie tak veľa, ale aj v tých najprísnejších zmizne ročne 15-tisíc stromov. Takto na tomto grafe tá horná časť je spaľovanie biomasy. Vidíme, že pod zámienkou, že ide o biomasu a odpadové drevo, zo Slovenska zmizne viac stromov, než ich vyvezieme. Sú to 4 mil. stromov.
Dámy a páni, skutočne slovo biomasaker nie je v tomto prípade prehnané. Hlavné bohatstvo Slovenska stále zostáva naše prírodné bohatstvo. Jednak sú to čisté vody, pramene mnohých riek, podzemných vôd a to, čo vidíme denno-denne, stále ešte našťastie zelené stromy, prírodné bohatstvo Slovenska. Občania každému z vás určite píšu. Ja teda také e-maily dostávam, verím, že ich dostávate aj vy, že pred ich očami tisíce kamiónov prevážajú drevo zo Slovenska buď do spaľovní, alebo na skládky týchto spaľovní. Prosím vás, v mene budúcnosti, pretože strom rastie naozaj dlhšie, než my tu budeme sedieť v tejto snemovni, rastie dlhšie, než existuje samostatná Slovenská republika, strom rastie naozaj desiatky rokov, toho, čo si teraz nepremyslene zničíme chybným zákonom, sa nedočkáme za našich životov s tým, že by sa napravilo, preto pomôžte pozmeniť ten návrh zákona.
A dodám takú netradičnú vsuvku, nebude sa týkať Kaliňáka. Hoci aj ukradnite, ako sa hovorí v tomto parlamente, ten zákon, prevezmite ho, urobte s tým niečo. Ak vám pýcha alebo akási koaličná nenávisť nedovolí nikdy podporiť ani rozumné návrhy poslancov, ponúkam ho komukoľvek z vás, osvojte si ho, predložte ho v príhodnú dobu, ak je toto vaša vôľa. Máte tu väčšinu, ale pamätajte, že na prvom mieste sme tu pre verejnosť a pre obhajobu jej záujmov.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.6.2016 18:51 - 18:55 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcem teda stručne ešte doplniť, že na Slovensku podľa satelitného snímkovania ubudlo od roku 2000 760 kilometrov štvorcových lesa. Je to naozaj obrovské územie a v súčasnej dobe sa ťaží na Slovensku takmer 4 mil. metrov kubických dreva na energetické účely. Popritom sa, samozrejme, ťaží aj drevo na spracovanie a tak ďalej. Ale 4 mil. kubíkov sa ťaží na energetické účely. Ale celková únosná ťažba na lesných aj nelesných plochách je maximálne 5,8 až 6 mil. metrov kubických dreva. Z toho celkom zreteľne vyplýva, že buď sme na hranici únosnosti alebo ju rok čo rok prekračujeme. Najmä v posledných mesiacoch sme svedkami, aj tu priamo v Bratislave, že sa rúbe naozaj šokujúco rýchlo. Mnohí ľudia jednoducho aj z dôvodu dlhotrvajúcich ťažkostí umiestňovať drevo na zahraničných trhoch, kde na mnohých trhoch panovala kríza, inde sú zase rôzne iné problémy, začali drancovať doslova lesy, v ktorých sú vlastníkmi, a pokiaľ im to lesohospodárske plány umožňujú, urýchlene vyvážajú a predávajú drevo ako energetické.
Samozrejme, ministerstvo sa v minulosti snažilo a takisto Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa snažil kontrolovať a prešetrovať, že či podľa vyhlášky č. 490/2009 sa naozaj na spaľovňu vozí iba drevo od kategórie č. 6, čiže menej kvalitné alebo naozaj štiepka. Lenže v skutočnosti sa zistilo, ÚRSO potvrdil, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví potvrdil, že vo viacerých prípadoch došlo a dochádza k spaľovaniu kvalitného dreva, dokonca aj dreva kvalitatívnej triedy č. 3, čo je už naozaj drevo, z ktorého sa dá vyrobiť nábytok, z ktorého sa dajú vyrobiť dlážky, ktoré sa jednoducho dá zhodnotiť oveľa väčšou mierou pridanej hodnoty, než je spálenie v elektrárňach.
Všetky tieto skúsenosti doterajšieho už dlhoročného účinkovania tohto zákona varujú a upozorňujú, že v reálnom živote, že síce vyhláška si to iste úprimne priala, ale v reálnom živote sa nedarí zabezpečiť dodržiavanie kvality spaľovaného dreva a kapacity existujúcich elektrární, tam, kde sú elektrárne a teplárne spolu, výrazne prekračujú v reáli množstvo disponibilného dreva 4. triedy, ako aj odpadov z drevospracujúceho priemyslu. Jednoducho celý tento sektor energetiky je nastavený na takú veľkosť, že je nemožné ho zásobiť iba drevom kategórií, ktoré umožňuje vyhláška ministerstva hospodárstva. Toto samé je už dôkazom toho, že keďže prevádzky bežia, mnohé na viaczmennú prevádzku, že sa tam spaľuje aj drevo vyšších bonít a lepších kvalít, než umožňuje vyhláška.
Náš návrh, o ktorom budú podrobne hovoriť aj moji kolegovia, chce tomuto urobiť koniec a dosiahnuť, aby sa naozaj nespaľovalo drevo tejto kategórie a aby budúce merania nezistili zo satelitov, že Slovensko sa zo zelenej krajiny stalo púšťou.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.6.2016 18:44 - 18:49 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, návrh zákona, ktorý spolu s kolegami predkladáme, reaguje na akútnu spoločenskú situáciu a trúfam si povedať, že aj ekonomickú situáciu. Pred viacerými rokmi Slovenská republika začala uplatňovať zákon, ktorý podporoval energetické spaľovanie odpadov a odpadov dreveného charakteru, dreva, a mnohí sme dúfali, že sa nám vyrojí celá armáda spomedzi povedzme nezamestnaných ľudí alebo málo kvalifikovaných pracovných síl a začne sa čistiť, začnú čistiť slovenské lesy, že sa dobre zužitkuje odpad drevospracujúceho priemyslu a ďalší odpad, ktorý má energetickú bonitu a ktorý pomôže Slovensku zvýšiť podiel alternatívnych zdrojov energie.
Ako viete, naozaj Slovensko má veľmi vysoký podiel jadrovej energetiky, a preto je žiaduce, aby sme sa dostávali čoraz viac zo závislosti od zahraničných energetických zdrojov a aby sme nachádzali vnútorné zdroje, medzi nimi aj, medzi nimi to malo byť aj spaľovanie biomasy. Praktická realita ale, ako aj v iných podobných prípadoch, dopadla inak. Pripomínam medzi tými inými podobnými prípadmi vysoké dotácie na využívanie slnečnej energie, ktoré boli napokon demystifikované a boli pomerne zavčasu zrušené, pretože sa stali obyčajným tunelom na bezpracné zisky.
S biomasou odhalili občianski aktivisti a odborníci, že v mnohých prípadoch prichádza k podobnej situácii. Namiesto čistenia lesov sa začala likvidácia lesov. Podľa odhadu odborníkov neuplynulo by ani desaťročie a Slovensko by bolo odlesnené skoro podobným spôsobom, ako sú odlesnené niektoré priemyselné západoeurópske krajiny. Slovenské lesy, často remízky, rôzne aleje niekedy v rukách naozaj malých vlastníkov, ale stávajú sa teraz rýchlym terčom skoro okamžitých ziskov. Vysoká dotácia štátu totiž prevyšuje nákupnú cenu. Tá nákupná cena aj stúpla, ale napriek tomu ešte stále dotácia prevyšuje nákupnú cenu, čiže každý ochotne, a verte, že to prebieha veľmi rýchle, rúbe lesy a odváža ich rovno na spálenie.
Aktivisti odhalili vo viacerých prípadoch porušovanie súčasných predpisov, kde isté kategórie kvality, bonity dreva by naozaj nemali byť spaľované. Žiaľ, sa to v masovom merítku deje.
Zákon, ktorý predkladáme spolu s kolegyňou Zemanovou, pánom Klusom a pánom Feckom, všetci ako členovia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, reaguje na túto urgentnú situáciu a – ako sa iste vyjadria aj oni alebo ďalší poslanci v rozprave, reaguje spôsobom, ktorý by nás mal všetkých spojiť pri hlasovaní. Nerušíme, samozrejme, naďalej podporu štátu v tom zmysle, aby sa strácali naozaj dubiózne, dubiózna biomasa, aby sa využívala, tam myslím, sa strácala, aby mizla z lesov dubiózna biomasa, aby sa využívalo odrezky alebo zvyšky dreva vo fabrikách drevospracujúceho priemyslu. Ale chceme urobiť koniec tomu, aby sa kvôli dotáciám likvidovali zdravé lesné porasty, pretože to naozaj hlboko deformuje trhovú situáciu.
Na Slovensku zaniká spracovanie dreva, lebo vlastne najvýhodnejšie je jednoducho nebabrať sa s tými stromami a rovno ich pichnúť do pecí a nielenže získate vysokú dotáciu, ale navyše aj elektrická energia, ktorá z toho vyplýva, je vaším ziskom. Takto zvýhodnená výroba elektrickej energie ide na úkor životného prostredia a budúcnosti zeleného Slovenska, ktoré dodnes patrí k tým málo štátom Európskej únie, ktoré sa môžu pýšiť, že naozaj sú zelené, že majú lesy a že majú naozaj bohatú a pestrú, a pestré prírodné bohatstvo.
Viac sa k tejto téme potom vyjadrím v rozprave. Prosím, aby ste ju otvorili, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 16:02 - 16:04 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem naozaj vážne oceniť výkon pána poslanca Sopku, tak nielenže patrí k tým, ktorí neprebehnú pozerať futbal, to platí aj pre pána ministra, ten ale nemôže, poslanec by mohol odísť, ale pán Sopko a to isté Oto Žarnay aj ďalší poslanci, ktorí majú aj dlhoročné skúsenosti aj cítia silný záväzok voči celému vzdelávaciemu systému, tak pokračujú v práci. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že však je všetko dobojované, a predsa veď vládna koalícia si urobí, čo chce, ale myslím, že aj predstavitelia vládnej koalície, aj pán minister si uvedomuje, že títo poslanci stále dúfajú, že vecné argumenty a vecná diskusia nájdu ocenenie aj u vás.
Polemika o tom, že či všetci si zaslúžia, všetci učitelia zvýšenie platov, je podľa mňa márna polemika. No nie je takého hlupáka, ktorý by tvrdil, že neschopný pedagóg si zaslúži vôbec nejaký plat. To je psia povinnosť celého systému, aby malo schopnosť, aby mal ten systém schopnosť očisťovania, neustáleho zlepšovania. Ale práve kým budú nízke platy, tak na mnohých školách budú musieť držať jednoducho takého pedagóga, ktorý je vôbec ochotný za tie peniaze robiť, a o zvyšovaní kvality nebude nikdy ani len začiatok diskusie. Nemožno čakať, že by povedzme firma IBM zriadila tuná pracovisko a vyhlásila by, že očakáva, že za 500 eur tam budú robiť špičkoví odborníci a až sa to pár rokov bude dariť, tak potom bude uvažovať o zvýšení platov. Nemožno proste najprv žiadať, aby sliepka porodila praženicu, a potom čakať, že bude z toho vajíčko.
Skryt prepis