Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán poslanec urobil veľmi dobrý prejav najmä v tých momentoch, kde upozornil na poškodzovanie parlamentarizmu. Parlamentarizmus je naša spoločná hodnota, parlamentarizmus stojí nad tým, kto je koalícia, kto je opozícia. Parlamentarizmus je tolerancia a vzájomná politická kultúra. Tú odovzdáme ďalej, keď sa vytvorí nejaký kultúrny jav, nejaké zvykové právo, preberú ho po nás tí ďalší. Vy nás vraciate do 90. rokov, kde HZDS a jeho spojenci neznášali opozíciu a domnievali sa, že oni ju naozaj definitívne zničia, že opozícia je niečo nenormálne, čo narušuje život v parlamente. Chceli vylúčiť celú jednu stranu, desiatky poslancov a potom si tam sedieť sami a diskutovať si len o svojom. Preboha, hádam teraz v 21. storočí nerozmýšľajú takto predkladatelia zákona? Že oni si poriešia pokojné vládnutie tým, že umlčia opozíciu. K parlamentarizmu patrí tolerancia a zniesť kritiku akéhokoľvek charakteru, verbálnu kritiku v parlamente. Nič iné sa tu nerobilo. Vaše zákazy, vaše umlčiavanie parlamentu dokazuje len, že ste si pomýlili storočie.

Ďakujem pekne. Drahá, stále ešte neskúsená kolegyňa Silvia, vy ste adresovali tomuto parlamentu niekoľko naozaj vtipných otázok, lebo sa čudujete systému aj mysleniu predkladateľov tohto rokovacieho poriadku. Trošku vám pomôžem. Pýtajte sa, že kto bude trestať poslancov, jak to budú sledovať. No budeme sa tu namiesto zaoberania sa zákonmi špehovať a bude nás trestať koalícia, pretože ona má väčšinu a samozrejme ona si odhlasuje, ako už ukazuje, to, čo ju napadne. Zrejme teda častokrát bude zosobnená pánom Dankom, ktorého neskúsenosť ste správne postrehla, ktorý je z toho nervózny a jednoducho presvedčil svojich partnerov, že jeho neuróza sa vhodne spojí s neurózou zase pravicových poslancov, ktorí sa nejak nevedia vyrovnať alebo nevedeli vyrovnať s tým, že sme im pripomínali tu i tam, že prebehli na druhú stranu a niekde nejakým spôsobom čosi zapreli, čo predtým tvrdili. Jednoducho nevedia si uvedomiť, drahá Silvia, že sú v 21. storočí. A zdá sa, že koalícia má ideály v 90. rokoch. Pán Danko kdesi aj povedal, že si tie 90. roky pamätá, len nedoplnil, že jak vtedy závidel tým veľkým chlapom tie rôzne hračky, ako je, povedzme, valec zo Zlatej Idky. To je vlastne celé.

Ďakujem pekne. Z vystúpenia pána Viskupiča vyplýva niekoľko vecí. Za prvé, chcem podčiarknuť, že jeho dôsledná rekapitulácia myšlienok a konceptov týkajúcich sa rokovacieho poriadku naozaj trvala niekoľkonásobne dlhšie, než je ten oklieštený čas, o ktorom uvažuje novela rokovacieho poriadku. Pritom ale často sa tu predostierajú ešte zložitejšie, komplexnejšie a na život ľudí dopadajúcejšie zákony, či sú sociálne, zdravotné alebo hoci aj štátny rozpočet.
Dámy a páni z koalície, to skutočne chcete, aby nebolo možné v parlamente dostatočne rozviesť argumenty okolo štátneho rozpočtu? Skutočne chcete, aby minister financií nesmel ukázať graf, verme, že pozitívneho vývoja ekonomiky Slovenskej republiky? Aby sme naozaj boli obmedzení pri práci? Tí poslanci chcú pracovať. Ani jediný raz sa tu naozaj neuplatnil reálny, reálna forma bojkotu, kedy by sa čítaním nejakého, aspoň nie v tomto volebnom období, kedy by sa čítaním nejakého telefónneho zoznamu jednoducho tupo ťahal čas. Aj vystúpenie pána Viskupiča bolo konkrétne a prinášalo mnohé dôležité podnety. Medziiným podčiarknem najmä koncept, koncept toho, aby poslanci mohli zriadiť vyšetrovacie výbory a aby mohli robiť poslanecký prieskum. Toto sú dva piliere parlamentarizmu na celom svete, v drvivej väčšine európskych štátov, ale v predkladanej novele práve tieto dva, ktoré by posilňovali prácu, chýbajú. Čiže ide o bránenie v práci parlamentu a poslancom a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Práve rečnil poslanec, kvôli ktorému sa viac-menej tento zákon predkladá, čiže to je lex Matovič. Potvrdil, že je aj dobrý, ale aj dosť drsný rečník, ale i tak, a teraz sa obracam, samozrejme, najmä k tým, čo by tento zákon chceli schváliť, ale i tak jeho slová sú slovami. Vaše zákony, vážená koalícia, prechádzajú bez ťažkostí, vaša moc je uplatňovaná, tá sa nezastaví ani pred tričkami, ani pred nejakým transparentom, ani pred nejakou rétorikou.
Takže vlastne prečo lex Matovič? Však v podstate v politike slová, opakujem, ostávajú tam, kde môžu dosiahnuť slová. Jedinou odpoveďou je to, že obávate sa naozaj predsa len verejnosti. Obávate sa, že tu odznievajú slová, ktoré môžu strhnúť verejnú mienku na stranu opozície. Obávate sa, že robíte alebo budete robiť aj veci, ktoré by verejnosť neodobrila, a ak sa v parlamente dostatočne jasne, áno, možno niekedy aj s vizuálnymi pomôckami, odprezentujú, verejná mienka sa obráti proti vám. Na jednej strane je to dobrá známka, že máte strach pred verejnou mienkou, na druhej strane treba povedať, že strach nebol nikdy dobrým radcom a nepomohol v slovenskej politike nikomu, kto si myslel, že tuná všetko prevalcuje zo strachu a vonku si to nikto nevšimne.
Všimne, tu sa dá valcovať, ale vonku ľudia si o tom urobia názor a to slobodné slovo, áno, niekedy aj drsné, si vypočujete stokrát drsnejšie.

Ďakujem, že mi kolegyňa poslankyňa pripomenula vlastne takú priam nevídanú možnosť, že by sme v parlamente mohli aj viesť politickú rozpravu. My totiž iba diskutujeme o návrhoch zákonov. Opozícia sa môže dostať k nejakej rozprave o problémoch v spoločnosti len vtedy, keď predloží návrh zákona. Inak sa môže vyjadrovať iba k tomu, čo predkladá vláda a vládna koalícia.
Ale Slovensko sa medzitým rozhoduje o závažných veciach. Hoci sme parlamentná republika, v tomto parlamente sa nehovorí o tom, že Robert Fico má nejaký osobitný postoj k ruským sankciám. Nehovorí sa o tom, ako Slovenská republika funguje počas predsedníctva. Nehovorí sa o tom, aký má vzťah k utečencom. Okolo tohoto parlamentu jednoducho beží život, ale nedeje sa tu to, čo v parlamente sa diať má a čo sa deje všade na svete, a to je politická rozprava.
Ďakujem Veronike Remišovej, že pripomenula aj takúto nebezpečnú možnosť, že by sa v parlamente viedla politická rozprava, a že pripomenula to, že táto navrhovaná zmena smeruje ale presne opačne. Namiesto toho, aby parlament sa konečne zobudil a uvedomil si, že nie je našou úlohou iba mlieť vládne zákony, ale máme sa starať aj do širších kontextov, lebo je to parlamentná republika a týka sa nás aj zahraničná politika v celom rozsahu a nielen tých, čo sú v eurovýbore. To nie je jedno, pani kolegyňa, že či sa diskutuje len na výboroch, alebo v celom pléne, lebo nie sme všetci vo všetkých výboroch. Preto je treba obhajovať parlamentarizmus a obhajovať slobodu a ústavnosť Slovenskej republiky, ktorá je založená na parlamentarizme, na moci parlamentu.
Čiže ešte raz ďakujem pani kolegyni, že pripomenula takúto nebezpečnú možnosť, že by parlament začal konečne slúžiť svojmu účelu.

Ďakujem pekne. Chcel by som najmä na pána Kresáka. Má v zásade pravdu, samozrejme, ale iste aj on uzná ako skúsený poslanec, že toto nie je celkom bežný pozmeňovák, ani ten rokovací poriadok nie je celkom bežný zákon, pretože sa chystá dlhé mesiace a teraz má byť utratený a vyriešený v priebehu tohoto piatku, tohoto popoludnia za úplnej teda mĺkvoty aj koalície a za, vlastne bez informovania verejnosti a médií.
Čiže preto som vo faktickej si dovolil navrhnúť, aby predsedajúci nám dal nejakú polhodinu na preštudovanie. Ja som totiž nasledoval po pánovi Gálovi. Ako som sa mal oboznámiť? Na akom internete s jeho návrhom? A po mne nasledujú ďalší. Na preštudovanie toho návrhu je treba dajme tomu pre stredne inteligentného človeka, čo pripustime, že môžu byť aj v parlamente, dajme tomu jedna hodina. Pretože musí si porovnať novelu, tento pozmeňovák s novelou a obidva si porovnať s existujúcim stavom. No a povedzme tá hodina, to bol ten návrh, ktorý som, o ktorý som požiadal predsedajúceho. Ale ten si môj návrh ani nevšimol, nedal o ňom hlasovať a ani žiadnu šancu poslancom na to, aby sa oboznámili s pozmeňovákom, nedal.
Čiže máš v zásade pravdu, že tak sa to tu teda robieva. Ale ak je spoločná vôľa, aby sme prijali ten pozmeňovák tak, že vieme, o čom vôbec hlasujeme, tak by nejaký čas na to preštudovanie mohol byť daný. (Potlesk.)

Ďakujem. Dámy a páni, samozrejme, chcelo by to preštudovať ten návrh pána Gála, ale ono to nestál ani o reakcie na jeho vystúpenie, a tak dosť ťažké mi reagovať na to, čo navrhol. (Ruch v sále.)
Pán predsedajúci, neustále vyrušovanie rôznych členov koalície, predtým Gál, teraz... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Prosím vás, poslanec Baránik je z opozície.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Však ale dajte ich do parlamentného väzenia. (Reakcia z pléna.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
No.
Verím, dámy a páni, že tento pozmeňujúci návrh nemusí byť posledný, chcel by som tomu veriť, hoci ten postup koalície, že nás takto vystavila, ako vidíte, koalícia odišla celá domov vrátane niektorých predkladateľov, česť tým trom-štyrom poslancom... (Reakcia z pléna.) Áno, tak poďme sa narátať. No nebudetr toľkí, čo boli potrební, aby sa nezničili známe hriešne mestá. Desiati tu nie ste. Čiže pekne ste si zobrali voľno a nech sa opozícia vyreční, hlasovať sa bude až budúci týždeň, všetko bude spláchnuté. Aj to ukazuje, že sú tu šikovní rutinéri, ktorí vedia použiť aj zneužiť niekedy to, čo je na písme, a nemožno, ja proti tomu neprotestujem, len to pomenúvam, ako to je, lebo dali ste pozmeňujúci návrh, my ho nevidíme, máme sa k nemu vyjadrovať a podľa všetkého dnes sa ukončí rozprava k celej veci.
Čiže takto sme zatiaľ na tom. Ja sa domnievam, že celý tento pokus sa obráti proti jeho osnovateľom, a mrzí ma to, ale musím povedať, že zatiaľ tie návrhy na zlepšenie nepresvedčili, ani spôsob, akým boli prednesené.
Roky tu fungoval nejaký zvykový poriadok aj parlamentný poriadok k tvorbe rokovacieho poriadku. Musím pripomenúť znovu pána Pašku, ten sa stal v tomto volebnom období akoby pre nás takou zaujímavou postavou, lebo on sám odmietol zmenu rokovacieho poriadku, na ktorej by nevznikol konsenzus koalície aj opozície. Keď po marci tohoto roku začala vládnuť, a to teda vtedy vládol SMER sám, človek by povedal, že keď k nemu pristúpili a jeho vládu podporili politici zo strany MOST a SIEŤ, že takýto princíp bude platiť dvojnásobne. Je skutočne demokratické, aby poriadok bol predmetom konsenzu. Veď koalícia má plne v rukách všetky svoje návrhy, pokiaľ ide o zákony, pokiaľ ide o rozhodnutia parlamentu, ale tie samotné pravidlá, podľa ktorých tu spolu pracujeme, podľa ktorých sa k sebe chováme, tie prirodzene sa týkajú aj tej menšiny. Je krajne neslušné vnútiť menšine, nech by to bolo kdekoľvek, oktrojovať jej svoj pohľad na svet, svoje pravidlá.
Čo sa vlastne stalo, že strany, ako je MOST, a to, čo zostalo zo SIET-e, dneska asistujú pri veci, ktorá sa neudiala za celých 25, 26 rokov od novembra? Pomaly 27. To znamená na obmedzení doteraz slobodného prejavu poslanca v parlamente. Vari celkom zabudli, že oni v tej opozícii sedeli? Vari celkom zabudli, že slobodné slovo, slobodný prejav poslanca je skutočne to jediné, čo má v rukách. My máme holé ruky, vy máte vládu, máte moc, môžte občanom preukazovať svoju politiku a naše právo, ale aj povinnosť voči slovenskému parlamentu, aj voči slovenským voličom a občanom je nájsť si priestor a nájsť si argumenty, aby sme vysvetľovali iný pohľad a niekedy veľmi podporný pohľad. Veď tu toto nie je parlament, kde by sa poslanci spolu bili, ešte aj dneska prešli návrhy, vládne návrhy zákonov s plnou podporou opozičných poslancov. Ešte aj dneska sa stalo, dneska, keď ste na nás nachystali túto pascu, ešte aj dneska sa stalo, že koalícia prijala dobré, pozitívne pozmeňovacie návrhy z dielne opozície a zákon bol schválený s vylepšeniami. Kde tu je aká, aká negatívna atmosféra? Parlament riadne rokuje, nebyť jediného zákona, zádrhelu, kedy pán predseda parlamentu z doteraz nevysvetlených dôvodov nezvolal mimoriadne schôdze, ku ktorým ho zaväzovala ústava a zákony. To teda bola neslušná vec. A mimochodom znovu, tak ako som začal svoj prejav, obratí sa to proti vám. Celé leto sa demonštrovalo a neviem či obyvatelia teda komplexu Bonaparte poďakovali nejakým ďakovným listom a kyticou pánovi Dankovi, lebo tie diskusie sa mohli odohrať tu. Nie, nesmelo sa rokovať, no tak sa rokovalo na uliciach.
Mimochodom, ak umlčíte parlament, všade na svete to nakoniec, dámy a páni z koalície, končí tým, že si opozícia formu nájde. Keď vy nechcete, aby to bola ústavná forma na pôde parlamentu, nájde si inú formu, a pokiaľ budete prekračovať svoje sľuby, pokiaľ nebudete dodržiavať zákony, pokiaľ nebude dodržiavať zákony a pokiaľ budú dôvody na kritiku, tak tá kritika iste odznie. Možno odznie na námestiach, možno odznie pred parlamentom, možno odznie na celkom nečakaných miestach.
Vládnuca väčšina v každom parlamente vie, že ku demokracii patrí predovšetkým to, a to je jej podstatou, že nabudúce môže byť dnešná väčšina v menšine. Vyhýbať sa tomuto faktu môže iba neskúsený alebo nerozumný človek.
Oslovím osobne opäť pána Danka, pretože vnímam ho ako inšpirátora tohoto zlého návrhu. Znovu teda sa chcem vžiť vôbec do jeho, jeho rozmýšľania, lebo videl som aj mečiarovský parlament, bol som v dzurindovskom parlamente, nikoho nenapadlo tak neuroticky reagovať na opozičnú politiku ako teraz vás, pán Danko. Chápem to, naozaj sa snažím do vás vžiť, v minulosti ste neboli v parlamente, neviete sa vžiť do situácie, že vy raz budete v takom parlamente menšina, ani to ste nikdy nezažili, snažím sa vás pochopiť ako začiatočníka, ktorého spočiatku zrejme naozaj vyvádzala z kontextu a znervózňovala bežná politická prevádzka. No, áno, v tomto parlamente sa iba nepohládzame navzájom, ale to nie je pravda, že tu by bol nejaký agresívny parlament, prosím vás, rétorika je v medziach slušnosti na 99,9 %. Tu sa nikto nebije. Viete, ako vyzerajú, pán Danko, parlamenty, ktoré by naozaj si zaslúžili nejaké obmedzenia? Tie teda vyzerajú celkom ináč.
Toto je mimoriadne pracovitý, mimoriadne slušný a konsenzuálny parlament, kde opozícia ponúka koalícii pozitívnu podporu a kde za ňu dokonca zahlasuje. Prosím, vás pohľadajte taký parlament!
Prečo vás prepadla neuróza a strach? Mali ste problémy začiatočnícke, ale kvôli tomu sa nezvyknú meniť zákony, vážený pán Danko, kvôli tomu sa nezvykne meniť charakter štátu. A vy si zrejme neuvedomujete, že naozaj ukončenie éry, kedy bolo v parlamente slobodné vystupovanie poslancov, je predel, on sa napíše do demokratického príbehu Slovenska. No a nenapíše sa tam peknými písmenami. To je cesta naspäť. V tomto parlamente niekto otvára spodné pivnice, v ktorých páchne, v ktorých páchne minulosť Mečiara a Slotu.
Ja si naozaj neprajem, aby sme prekryli tento štátny znak symbolom, že treba na našu politiku malý dvor a veľký bič. Lebo inak sa bojíme vystupovať proti opozícii, bojíme sa ich argumentov, bojíme sa ich rečnenia, utekáme pred rečnením preč. A keď už sa nedá dosť ďaleko utiecť, tak prídeme s rokovacím poriadkom, v ktorom ich proste utneme, vypneme im mikrofóny, vyvedieme ich zo sály, dáme im pokuty. Malý dvor, veľký bič, vymeňte to za tento symbol, pretože chcete nad Národnú radu vyvesiť takýto princíp.
Vážení, ktorí chcete takýto návrh podporovať, iba zbabelec sa potrebuje pred partnerom ochrániť takýmito zákazmi, iba ten, kto nemá argumenty, sa utieka k umlčiavaniu svojho kritika. Len ten, kto prehráva v šachu, tak chytí a zhodí šachovnicu. Vy dnes zhadzujete poriadok v parlamente a chcete ho nahradiť poriadkom, v ktorom je samá reštrikcia. V ktorom je zakotvených zopár pekných trikov, ešte aj v tomto pozmeňovacom návrhu som jeden-dva také postrehol. Trikov, ako dobehnúť, ošmeknúť tú poctivú politickú prácu, ktorú si jednoducho v parlamente robíme. Myslíte, že vám bude ľahšie, keď opozícia teraz si ju nebude robiť. Koniec koncov, tak ako som povedal, opozícia, ak je to poctivá opozícia, tak si tú cestu a spôsob, ako občanov informovať o situácii, nájde.
Doteraz tu neboli žiadne spory a konflikty. Veď to, že počas prejavu niekto rozprestrel transparent alebo vysypal sem symbolické peniaze, to predsa nikoho nemohlo ani fyzicky, ani politicky obmedziť. Bola to len ilustrácia argumentov, ktoré ten politik hovoril. Túto otázku tých vizuálnych, tzv. vizuálnych pomôcok obchádza opatrne aj pozmeňujúci návrh a ponecháva tento zákaz. V 21. storočí, keď by bolo namieste naozaj prispôsobiť obrazovky a umožniť poslancom, aby z kľúča premietali svoje prezentácie, aby verejnosť, ktorá nás sleduje, lepšie rozumela našim argumentom, zákonom, pozmeňujúcim zákonom, tak, naopak, aj držanie v ruky (pozn. red.: správne "ruke") grafu alebo nejakej tabuľky sa bude v tomto parlamente považovať za porušenie rokovacieho poriadku, bude sa pokutovať a zakazovať. Však nie sme v srdci Afriky, sme v Európe a ešte raz zdôrazňujem, sme v 21. storočí. Predstava, že tu sa zakáže filmovať, streamovať a že budeme potom narušovať vysielanie verejnoprávnej televízie, a tak sa nikto nedozvie, čo v tejto nešťastnej búde s vlastne udeje? To vážne niekto má takúto predstavu?!
Pri dnešnej technike si vážne niekto myslí, že zabráni zaznamenávaniu prejavov, zaznamenávaniu vyjadrení? To je blázon, hlupák alebo človek, ktorý zablúdil v nejakom stroji času!
Chápem, pán Danko, že ktosi vám našepkáva, že ľuďom sa, že ľuďom sa v zásade páči ukázať akoby silnú ruku. Tak sa to zdalo aj vášmu predchodcovi v SNS pánovi Slotovi, to on je teda autorom už spomínaného sloganu o politike na malom dvore s veľkým bičom. Takto si politiku, ja verím, pán Danko, vy určite nemôžte predstavovať. Preto ak by ste si ju predstavovali, tak by ste zostávali na úrovni tohoto človeka z terasy známeho, zostávali by ste na úrovni toho politika, od ktorého ste sa chceli dištancovať. Ale spomeňte si a spomeňme si, toto bola filozofia jeho prístupu. Pán Slota nevedel riešiť rómsky problém. Nevedel nadviazať dialóg s maďarskou menšinou. Vy, pán Danko, ste s maďarskou menšinou v koalícii. Vy, pán Danko, ukazujete a chcete ukázať, že nepokračujete v stopách pána Slotu. No tak opakujem, neberte si jeho ideovú víziu, že on vie vládnuť, keď bude mať veľký bič na malom dvore. Aj vy, keď ste predseda tohto parlamentu, dokážete, som presvedčený, vládnuť konsenzom, dokážete vládnuť kultúrne, nepotrebujete náhubkový rokovací poriadok. Stiahnite ho alebo vytvorte komisiu, kde sa dohodneme.
Oslovil by som veľmi stručne aj kolegov, okrem pána Danka, zo strany MOST a celkove z koalície, teda aj poslancov, ktorí boli v strane SIEŤ, a upozornil by som ich, že valec hlasovacej mašinérie, ktorý je namierený na to, aby obmedzil práva opozície, to je podstatný rozdiel oproti tomu, keď zahlasujete za nejaký vládny návrh. Na riešenie toho, ako sa má riadiť štát, majú jednotlivé strany odlišné názory. Vy ste prijali svoj vládny program a budete ho plniť. A nikto z nás to nespochybňuje. Ale je zásadný rozdiel, ak použijete valcovanie menšiny v prípade prijímania pravidiel života v parlamente. Opakujem. Vyryjete hlbokú dieru, hlbokú značku na ceste Slovenska k demokracii. Uisťujem vás, že nie pozitívnu. Nemôže byť nič pozitívne na tom, keď niekto sa pokúša vnášať zákazy tam, kde vôbec nie sú potrebné, vôbec nie sú potrebné.
Ako som zdôraznil, aj posledné týždne ukázali, že parlament beží bez akýchkoľvek zádrhelov. Sme schopní prijímať desiatky zákonov. A sme schopní pripomienkovať my z opozície aj vaše návrhy a medzi vami sú poslanci tak rozumní, nájdu sa, ktorí tie dobré návrhy si osvoja. Niet žiadneho dôvodu prijímať náhubkové zákony. Niet žiadneho dôvodu vytvárať v slovenskej politike atmosféru silnej ruky, atmosféru, ktorú som nazval malý dvor a veľký bič. Prijatie takéhoto natruc a proti vôli opozície pripraveného rokovacieho poriadku, to nezostane bez dôsledkov na celé vzťahy koalície a opozície, ale aj celé vzťahy v spoločnosti. Tá márnica slovenského parlamentu, z ktorej vanie smrad Mečiarovej a Slotovej, tzv. karpatského modelu, demokracie, tá márnica má zostať zatvorená. My sme už desiatky rokov od týchto čias a nevidím najmenší dôvod, aby sme sa k nim vracali. Neprajem nikomu, ani pánovi Dankovi, ani ďalším predkladateľom, aby sa ich meno spájalo s týmito menami, ktorí boli známi, že im demokracia nevoňala, a keď niekto vznášal kritiku ich moci, tak mali tendenciu radšej ho umlčať, než to zniesť, resp. než sa z toho poučiť.
Dámy a páni, menšina nemá spravidla vplyv na prijímanie zákonov, neriadi štát. To ste si zobrali do zodpovednosti vy. Nechajte nás pracovať. Neumlčujte ľudí, ktorí vám niekedy môžu priniesť aj veľmi dobré podnety. Nebráňte verejnosti, aby počula názor jednej aj druhej strany.
Ani pozmeňujúci návrh, aspoň v tej podobe, ako som ho stihol počuť a nejak mu porozumieť, nemení nič na tom, že bránite poslancom, aby prejavovali svoj názor, aby ho prejavovali bez obmedzení a aby bez toho, že by narušovali osobnú slobodu a integritu iných príslušníkov parlamentu, vznášali otvorene to, k čomu ako poslanci prijali sľub, že budú obhajovať verejný záujem podľa svojho vedomia a svedomia. Alebo chcete pridať k tomu sľubu ešte dodatok, že tak budú robiť len minúty, ktoré im rozhodne sa vyčleniť koalícia, vládna koalícia? Náš poslanecký sľub aj naša ústava hovorí jednoznačne o zodpovednosti poslanca voči svojim voličom. Verte, že ju chceme plniť. Takisto ako verím, že ju chcete aj vy plniť.
A preto znovu vyzývam, stiahnite zlú novelu rokovacieho poriadku. Predložte na spoločnú komisiu prípadné pozmeňovacie návrhy, doprajte nám šancu sa k nim reálne vyjadriť a sa s nimi oboznámiť, lebo tú šancu ste nám dnes odopreli. A verím, že rozumné, pozitívne návrhy, ktoré by ešte lepšie uľahčili, hoci, hovorím, atmosféra v parlamente vonkoncom nevolá po tom, aby sa tu prijímali zmeny v rokovacom poriadku, ale ak ľudia budú mať pozitívne návrhy, ja som presvedčený, rokovací poriadok môže byť prijatý hoci aj ústavnou väčšinou. Nezmarte túto šancu, pretože ak prehovoria len radikáli z obidvoch strán, tak budú znieť možno oveľa horšie tóny v tomto parlamente, než zneli doposiaľ bez tohoto rokovacieho poriadku.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Musel som si počkať až na faktickú. Ja som chcel, pán predsedajúci, tým upozorniť, kým hovoril pán Gál v tom úvode, že on neustále viedol dialóg s pani poslankyňou a mňa to vyrušovalo. Pani poslankyňa odpovedala, on sa s ňou hádal a vy ste si to nevšímali. Čiže ja som chcel práve upozorniť, aby sám dodržiaval, aby nereagoval na poslancov, aj keď je taká chvíľa, že predsedajúci si práve nevšíma, že poslanci komunikujú s predkladateľom.
Myslím, že pán Gál chcel predniesť veľmi pozitívny prejav, len sa to nejak vymklo z rúk. Ilustroval predovšetkým trik, ako postaviť opozíciu fait accompli, že pred hotovú vec, čiže nerozdal nám materiál zásadnej zmeny, zásadného návrhu novelizácie rokovacieho poriadku, zobral si trištvrte hodiny, on, ktorý navrhuje, aby nebolo iba 20 minúť a prípadne 10 minút, a počas tej trištvrte hodiny, teda boli aj chvíle, kedy sa mi zdalo, že jeho kurizovanie pani poslankyni Blahovej má už také hrubé črty, ktoré by mohli sa dámy aj dotknúť. Bolo to... (Reakcia z pléna.)
Bolo to vcelku, vcelku komplikované vystúpenie a samozrejme, že bez písomného materiálu. Ja kladiem otázku, či chcete pokračovať v rokovaní o tomto zákone? Nikto z vás nemá predložený písomný materiál. Čiže to, o čom sa hovorí, že sú nedokonalosti rokovacieho poriadku, tu sa predviedla jedna zásadná, ktorú ale nikto z koalície nechce napraviť, naopak, ju chce zneužiť.

Dajte mi znovu čas, prosím vás, kým sa pobijú. Ďakujem pekne.
Zmena pravidiel v slobodnom parlamente je naozaj vecou spoločnej vôle poslancov. Pani poslankyňa urobila kus práce. Ja jej tiež za to ďakujem, pretože ukázala na vecných argumentoch podstatu problému, že v takomto rozsahu, ak tá zmena rokovacieho poriadku bude prijatá, fakticky sa nebude len uplatňovať, bude budiť posmech a bude nie zjednodušovať prácu parlamentu, ale do nej vnášať spor a konflikty.
Žiaden z doterajších predsedov nesúhlasil, aby poriadok rokovania parlamentu vznikol bez dohody s opozíciou. Tentoraz prvýkrát podstupujete takýto valcovací návrh, spolieham sa na rozumných poslancov Národnej rady, že dajú spiatočku.

Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)