Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

29.11.2016 o 18:09 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 29.11.2016 18:09 - 18:21 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Poslancov tu nie je veľa, predsa si dovolím sa obrátiť na tých, ktorých poznám dlhé roky, sledujem ich cestu, aj na tých, ktorí sú v tomto parlamente noví. Nebudem k nikomu konkrétny. Skôr by som to uviedol, vážený nemenovaný poslanec, nemenovaná poslankyňa, týždne argumentov, ktoré tu zaznievajú, voči ktorým nemáte protiargumenty vy, ktorí ste zástanci náhubkového rokovacieho poriadku. List pána prezidenta voči, ktorému nikto nebol schopný dať verejnú námietku a dokázať, že je neoprávnený. Hrozba prekročenia Ústavy Slovenskej republiky, na ktorú upozorňujú kritici náhubkového zákona. Nič z toho ťa teda vraj nezaujíma, je to jedno. Oni hovoria, že prekročíme ústavu, prezident hovorí, že narušuje sa demokratický vývoj Slovenskej republiky, to je jedno. Koaličná rada ako akási smečka dala príkaz a poslanec nemá voľný mandát, zdá sa. Nerobí ani neargumentuje, ani nediskutuje, iba nemo stláča gombíky. Na malom dvore veľký bič, ukážeme im, tej menšine, no, my máme gombíky, my máme teraz moc.
Vážený pán nemenovaný poslanec koalície, vážená pani nemenovaná poslankyňa, nezaujíma vás, že je tu argument, že do slobody prejavu patrí aj vizuálny prejav a že toto keď bude stáť na Ústavnom súde alebo na medzinárodných fórach, je de facto neodškriepiteľné? Najmä teraz v 21. storočí keď väčšina komunikácie, najmä mladých, generáciu už de facto prebieha vo vizuálnej forme. Tu nesmie poslanec priniesť graf vývoja rozpočtu, nemôže priniesť nápis, nemôže priniesť fotografiu?
Ja vás uisťujem, že tento náhubkový zákon v tejto, v tejto oblasti určite obmedzuje slobodu prejavu, ktorú garantuje Ústava Slovenskej republiky každému poslancovi. Ale moje uistenia vás nemusia zaujímať, spýtajte sa ústavných právnikov. Myslíte si, že aj Ústavný súd máte vo vrecku, ale ja som presvedčený, že poslanci v boji za slobodu vyjadrenia na pôde parlamentu budú pokračovať.
Vážený pán koaličný poslanec, poslankyňa, nezaujíma vás ani to, že doteraz nebola nikdy potrebná za tých 27 rokov takáto náhubková novela rokovacieho poriadku, že tu normálne prebieha práca, že sa tu hlasuje aj za návrhy vládne, na druhej strane vláda čas od času si zoberie čo-to z kritiky opozície a vznikajú zlepšenia zákonov bez akýchkoľvek problémov? Kto mal také komplexy pred slobodou slova, pred obyčajnými bezmocnými slovami, že si vymyslel nápad, že on neznesie tie slová? Že on by chcel mať iba orchester pritakávačov, že vlastne parlamentu vytrhne tú podstatu a tou je kontrolná opozičná funkcia, preto je moc, tá sa odohráva podľa koaličnej väčšiny. Ale toto je jediný priestor, kde má dostať slovo druhá strana, ktorá momentálne nie je pri moci. A vy chcete tento priestor vykolíkovať tak, aby sa obmedzilo, sťažilo a zastrašilo opozičné pôsobenie.
Nad parlamentom má švihať bič pokút, vyvádzania zo sály, zákazov. Dvadsať sedem rokov majú poslanci slobodu prejavu, za Mečiara, za koalícií, na ktorých sa teraz spomína ako temné 90. roky, HZDS, SNS, ZRS. Zniesli slobodu prejavu. Už tu veľakrát kolegovia vám pripomenuli, že zniesli aj nosenie transparentov. Pripomenuli aj predsedajúcemu, že on sám bol ten nosič tých transparentov. A napriek tomu toto chcete urobiť?!
Jasné, veríte tomu, že verejnosť si to nevšíma, že verejnosť má chlebové témy, ale všímajú si to dejiny, dámy a páni, všimnú si to historici, lebo toto je predel. Dvadsaťsedem rokov bola sloboda prejavu v parlamente a zrazu máme takú koalíciu, ktorá tak pustila do gatí od strachu pred slovom, pred obrázkom, že hoci má moc, tajnú službu, prokuratúru, všetko, a teda treba povedať, že sakramentsky stranícky nominované, no aj tak sa bojí tej slobody slova.
Vážený nemenovaný poslanec a poslankyňa koalície, naozaj sa chcete zapísať na tabuľu, tabuľu hanby tých ľudí, ktorí sa tak báli otvoreného slova, že prijali náhubkové zákony? Naozaj ste koalícia takej nízkej sebadôvery, že si hovoríte, my nevládzeme ich ani len počúvať a nie to argumentovať? A my sa bojíme, aby tu filmovali, pretože potom sa tie ich slová, tá kritika dostane k ľuďom. My chceme páchať také veci, že sa nesmú dostať z tejto sály k ľuďom, to chceme robiť. Na tom sme sa dohodli. Umlčme ich!
Každý, kto prelomí veto prezidenta, skončí jednu šancu, ktorú doteraz máme. Tak ako ostatní poslanci predo mnou, aj ja apelujem na to, aby predkladateľ stiahol návrh zákona a aby urobil to, čo doteraz robili všetci, že ak sa menia pravidlá v parlamente, tak je pokus a je snaha o konsenzus a je predložený, iba taká zmena parlamentu, na ktorom sa dohodne väčšina, aj opozície, ale aj koalície, z obidvoch strán. Ktorý nie je oktrojovanou ústavou parlamentu, nie je oktrojovaným rokovacím poriadkom, vnúteným, nadiktovaným nasilu. Kým nezrušíte toto prezidentove veto, ktorý vám dal vlastne jednu dobrú šancu, dobrú šancu naozaj zobrať do úvahy, že už ďalší ústavný pilier Slovenskej republiky, nie iba parlamentná opozícia v parlamente, ale slobodne volený prezident s veľmi masívnou verejnou podporou vás upozorňuje, že nie je to s kostolným riadom, že idete vnútiť parlamentu veci, ktoré sa parlamentu vnucovať nemajú, ktoré neprospievajú riadnemu a otvorenému rokovaniu slobodného a demokratického parlamentu.
Ešte stále máte, vážený pán poslanec koalície, vážená pani poslankyňa, v rukách to najdôležitejšie, svoj slobodne vykonávaný poslanecký mandát. Musím vás na to upozorniť, lebo mnohí si možno myslíte, že zostanete anonymní, že to zostane v takej kope, že koalícia sa dohodla, že im nasadí náhubky, no ja som náhodu bol pri tom. Verte mi, že nikto z tých, čo vyhadzovali, vyhadzovali poslanca hlasovaním z parlamentu, nikto z tých, čo robili hlasovania v noci dlhých nožov, to boli dva také výrazné incidenty, kedy väčšina zvalcovala menšinu, sa potom k tomu veľmi rád nehlásil vo svojich životopisoch. A že to v tom jeho politickom životopise bola dnes už onedlho taká istá škvrna, ako keby bol býval členom zločineckej komunistickej strany alebo iné, iné vážne delikty. To jedno hlasovanie, to jedno hlasovanie, také lákavé zvalcovanie, vtedy sa to dokonca dialo v noci. Vy teraz máte takú metódu, česť výnimkám, že nech sa to deje, nech sa vykričia tí opozičníci a my proste odídeme. Nebude im nič hovoriť. My máme tú moc, tak načo by sme mali pravdu, načo by sme mali argumenty? Ten, kto má gombíky, načo by mal nejaké fakty v rukách? A ak to hovorí prezident? No prelomíme jeho veto. Znovu iba bez argumentov, bez toho, že by mu niekto mal odvahu napísať, že to sú hlúposti, ktoré si napísal. Nikto to neurobil a nikto to ani neurobí, lebo sa to nedá urobiť, nedá sa povedať, že sú to hlúposti. Prezident píše veľmi dobrý list demokrata, veľmi pokorný, slušný a plný argumentov.
Dámy a páni, vrátiť 90. roky sa nedá. Ak sa o to pokúšate, budete iba účastníkmi frašky. Tento rokovací poriadok bude hanebným, trápnym intermezzo, ktorý parlament pod tlakom nových čias vráti k normálnemu stavu, nebude to spôsobovať žiadne problémy, pretože aj súčasný rokovací poriadok, a vy to dobre viete, poskytuje dosť nástrojov, aby poslanec, ktorý by naozaj reálne zdržiaval, preťahoval, narušoval priebeh parlamentu, aby bol potrestaný, to všetko je aj v súčasnom rokovacom poriadku. Ján Slota dnes čelí celkom iným problémom, iného charakteru. Koľkí z vás teda túžite, aby ste jeho heslo, že "na ľudí treba malý dvor a veľký bič", aby ste to heslo zavesili sem nad ten štátny znak? Zamyslite sa, či toto bol cieľ, s ktorým vás poslali poslanci slúžiť demokracii a republike v slovenskej politike a v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.11.2016 17:31 - 17:32 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ja by som chcel procedurálne apelovať na vás, pán predsedajúci, ako aj na ostatných členov vedenia, aby ste sa usilovali obmedziť zmeny programu, ktoré vyvoláva prítomnosť alebo neprítomnosť ministrov. Je skutočne, s tým parlamentom sa zametá ako so starou metlou. My tu máme vždy byť, keď im to vyhovuje. Zmení sa program, ktorý bol z minulého týždňa napríklad, že teraz budú voľné dni, neustále sa mení pracovný program poslancov. Nie sú dostatočne pripravení. Verím, že vy ste pružnejší, máte na to aparát, aj sa to ako prví dozviete, aj teda rozhodujete o tých zmenách. Bojujte za nejakú dôstojnosť tej Národnej rady. Veď tu nie sú vytvorené pracovné podmienky pre normálnu prácu a vinou je, že vláda má parlament za onucu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2016 15:10 - 15:12 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Rečník hovoril o tom, aké sú dôsledky zákona, ja k tomu dodám, že hlavným dôsledkom je ilúzia. Za prvé, v ilúzii budú zamestnanci, že teraz už majú definitívu a nebude do nich politika zasahovať. Nie je to pravda, zákon to negarantuje. V ilúzii, poriadnej, má byť Európska únia, lebo má uveriť, že na Slovensku vláda prerušila stranícky klientelizmus. A takisto verejnosť, v ktorej sa bude rozprávať, že tento zákon to dokáže. Nie je to pravda, Úrad vlády bude mať väčšie kompetencie, aj kontrolné, aj výkonné, než bude mať samotný úrad.
A ako som už povedal, je našou občianskou povinnosťou upozorňovať aj verejnosť, aj Európsku úniu, že toto je ilúzia. Zákon ste chystali skoro tri alebo štyri roky. Z diaľky, keďže toto je naozaj zákon roka, toto je zákon desaťročia, toto bola podmienka acqui communautaire pre vstup Slovenska do Európskej únie. A vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu do roka túto podmienku zrušila. Teraz ste mali šancu to napraviť a ukázať, že vám ide naozaj o odpolitizovanie verejnej a štátnej správy. Zatiaľ tento zákon je ilúzia, predstierate, že vám o to ide, a je našou povinnosťou na to upozorniť. Dodám ešte, že jednou veľkou ilúziou je, že ešte aj toto predstieranie by sa implementovalo do šiestich mesiacov. To len ilustruje, že to vôbec nemyslíte vážne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2016 14:46 - 14:48 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Toto je naozaj zákon o ukončení alebo neukončení straníckeho klientelizmu. Stranícky klientelizmus je presne to, čomu sa hovorí, že stranícki nominanti idú podľa zmanipulovaných tendrov do vysokých štátnych funkcií. Je to vlastne stranícka nomenklatúra, ktorú sme chceli zrušiť v ´89., ktorá sa zdá, že je aj 27 rokov po Novembri proste absolútne neodbúrateľná. Dokonca dneska celé strany stoja na tom a členovia strany sú v stranách preto, aby sa vyhli skutočným skúškam, skutočným tendrom. A tento zákon chce naďalej predĺžiť platnosť takéhoto klientelistického, straníckeho systému. Preto avizujem dopredu, pán minister, aj všetci, ktorí ho máte odvahu v takejto podvodníckej forme predložiť a prípadne schváliť, lebo to je podvodnícka forma. Odpolitizovanie sa nekoná, odmeňovanie uchováva voluntarizmus, zavádza sa neprehľadný počet tabuliek, výber pracovníkov ostáva spolitizovaný a ešte aj scentralizovaný pod vládu.
To isté platí, jak sa tu už hovorilo, pre kontrolu, členovia rady sú len ozdoba. Moc aj kontrola bude na Úrade vlády. A tak isto ostáva netransparentnosť tých nominácií. Čiže toto je kompletný podvod. A to chcete Európskej únii povedať, že ste sa vysporiadali s otázkou zákona o štátnej službe. Urobím všetko pre to, aby sa Európska únia dozvedela, že je to podvod, aby si to všimla a aby vláda uznala, aj vládna koalícia, že je najvyšší čas prijať poctivý zákon o štátnej službe. Vy sami ho potrebujete. Nebudú sa na vás lepiť iba polovzdelanci a kariéristi. Ľudia si budú musieť o tú definitívu zabojovať a na druhej strane, keď ju raz budú mať, tak budú pracovať tak, aby sa nedostali... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2016 11:01 - 11:02 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Veľmi rád podporím návrh pani Remišovej, ale chcel by som využiť, že tu sedí aj pán minister školstva, a ponúknuť mu jednu otázku. Spýtajte sa, pán minister, teda fond pomáha, ako aj povedala pani spravodajkyňa, ale prečo má pomáhať menej. Prečo? Prečo sa majú študenti zo sociálne slabších rodín poskladať, na akú krízu štátu? Na čom sa majú zúčastniť? Aký je veľký prepad nášho hospodárstva? Predminulý týždeň tu sedel minister financií a celý víkend sme mohli počúvať jeho naozaj triumfálne slová o tom, ako dobre hospodári, ako mu rastú príjmy.
Prečo sa majú vo vašom rezorte sociálne odkázaní študenti poskladať na štát, ktorému sa vynikajúco darí? Verím, že ho to príležitostne spýtate.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.11.2016 11:15 - 11:16 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pánom poslancom a poslankyniam. Osobitne chcem replikovať pani Zemanovú. Áno, pani kolegyňa, každý pán minister financií, aj tento, je tak trochu poštárom. Prináša to, čo si dohodli ministri, a preto by tu mali sedieť, aby sme mohli hovoriť o envirorezorte, aby sme mohli klásť otázky k rozpočtu. Pán minister nereaguje na detaily životného prostredia, pretože on, samozrejme, sa musí spoľahnúť na svojich kolegov, ale tí ho sem poslali ako sám vojak v poli. Čiže poslali ho, robte si s ním, čo chcete, čas je dobre nastavený, všetci išli domov, aj poslanci, aj vládni predstavitelia, však je piatok a už urobte s tým ministrom financií, však ho hádam nezožeriete, ale odpovedať na otázky, tu mali sedieť všetci vrátane premiéra. Prijímajú sa peniaze pre jeho vládu, prijímajú sa peniaze pre jeho ministrov. To je veľká hanba, že sa ignoruje a posmieva parlamentu touto svojou neprítomnosťou.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2016 11:00 - 11:10 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Začnem trochu netradične minútou ticha. (Odmlčanie rečníka.) Ďakujem za stíšenie pri symbolickej minúte ticha. Je to minúta ticha za túto obrovskú šancu, ktorú malo ministerstvo financií a vláda Roberta Fica, pre rok 2017 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Tento rok ste tú šancu pochovali. A opozícia akokoľvek upozorňuje, zrejme sa sluchu u vás nedovolá, vláda naďalej zvyšuje nominálny dlh Slovenskej republiky a hoci dostáva od občanov viac než ktorákoľvek vláda v minulosti, hoci ekonomické výsledky sú jedny z najlepších, dlh sa zvyšuje a prostriedky občanov sa rozpúšťajú, nechystáme sa na zlé časy, nezbavujeme sa starých dlhov. Toto je dôvod na čiernu pásku, na minútu ticha za stratenou šancou v roku 2017.
Mnohí z opozície vládu upozorňujú, že síce postupuje podľa svojich plánov, to je normálne, to nikto nespochybňuje, ale sú tu výhrady, ktorým by mala načúvať. To rozhadzovanie peňazí totiž nezakladá budúce príjmy, to rozhadzovanie peňazí sa nesústreďuje na zlepšenie vzdelanosti, čo je strategická komodita. Poznáte predsa ten okrídlený výrok, že Slováci majú v ľuďoch jediné svoje prírodné bohatstvo, áno, je to tak. Nemáme, už niekedy v stredoveku sme prišli o vzácne kovy, máme zdravú vodu a máme zdravú populáciu, chvalabohu, ktorá môže, ak dostane dobré vzdelanie, byť vynikajúcim kapitálom Slovenskej republiky. Ale tam peniaze nejdú. Zvyšovanie platov je veľmi, veľmi opatrné, ako sa hovorí odborne, konzervatívne, iba tak, aby ich držalo v akej-takej životnej situácii.
Vážená vláda, hazardujete s týmito vynikajúcimi ekonomickými možnosťami a svojím spôsobom dávate príklad aj celej verejnosti, zadlžujte sa, veď sa aj zadlžujú domácnosti, zadlžujú sa jednotlivci. Sme Slovenská republika zadlžených. Kedy, ak nie teraz, by sme sa mali z toho dostať, kedy, ak nie teraz by sme mali naozaj oznámiť ambiciózny plán žiť už konečne v štáte iba z toho, čo vyberieme od občanov? Nie na dlh, nie na pôžičku, nie na hazard, že hádam aj budúci rok neodíde žiadna automobilka, nepríde k žiadnej kríze, nič sa nestane ani v Amerike, ani v Číne, ani v susedných štátoch Európskej únie.
Reči o zrušení dlhovej brzdy v tejto situácii, keď sú dobré príjmy, mi pripadajú ako zlý sen. Keby bola nejaká hlboká kríza, keby naozaj dopadol meteor, ale prečo rušiť dlhovú brzdu, prečo ešte dokonca ponúkať ďalšiu šancu prelomiť aj túto mieru zadlženosti? Helenizácia Slovenska, grécka cesta? To určite by nikto po takej ceste nevolal. Čiže myšlienky na zrušenie dlhovej brzdy, verím, že tu bude dostatok rozumných poslancov, aby si uvedomili, že naozaj toto nie je rozpočet, ktorý by trpel nedostatkom peňazí, on trpí nedostatkom úspornosti.
Ako poslanec pôsobím vo výbore pre životné prostredie a pritom by som na záver ešte dodal niekoľko slov na margo tohoto rozpočtu týkajúceho sa kapitoly životné prostredie. Stručne by som ho zastrešil sloganom, že naozaj naliehavo je treba, aby poslanci mali právomoc poslaneckého prieskumu, aby sa dostávali viac k informáciám o veľkých balíkoch a o veľkých problematikách, ktoré sú napríklad aj v rezorte životného prostredia. Rastie nám tam aj v tomto rozpočte enormne veľký envirofond, ktorý ak by takto pokračoval, tak v roku 2019 by mal dosiahnuť až 700-miliónový objem. Užívanie ale nie je celkom čitateľné a vlastne slúži ako kumulácia peňazí, ktoré potom poslanci už nemajú pod žiadnou kontrolou. Problematika kontroly sa týka aj veľkých podnikov, ktoré sú v oblasti tohoto rezortu a ktoré, zas naopak, rozpočtujú veľmi zvláštne príjmy, alebo teda nízke príjmy. Slovenské lesy, štátne lesy, majú polovicu územia Slovenska, a napriek tomu ich hospodárenie zostáva akousi čiernou skrinkou. Tam by bolo treba, aby mohol aj opozičný poslanec sa rozhodnúť a urobiť kontrolu, urobiť poslanecký prieskum.
To isté sa týka problematiky dajme tomu Gabčíkova, ktoré ide od istých investícií, ale akosi v tejto kapitole, pokiaľ ide o Gabčíkovo, sa zdôrazňuje, že sa predpokladá pokles cien elektriny, na druhej strane dávame znovu milióny do nekonečného príbehu dostavby Mochoviec, pretože zdá sa, aj Mochovce sú jednoducho jednou čiernou dierou, do ktorej ktosi chce dávať peniaze ešte ďalších 100 rokov, len aby vždy sa našli nejaké vratky a nejaké výhody a nejaké korupčné prostredie. Vláda by naozaj mala naliehať, aby sa tieto stavby ukončili, Mochovce máme len ako podiel, a použiť na to absolútne všetky prostriedky a nie predlžovať tú stavbu, ktorá ju neustále aj predražuje.
Apelujem len z hľadiska tohoto rezortu, že v rozpočte nie sú, aspoň ja som nenašiel, žiadne rozhodnutia, ktoré by súviseli s nedávno odhlasovanou Parížskou dohodou. Že takých máme veľa, o tom hádam ani netreba hovoriť, nemáme tu teraz len na mysli envirozáťaž, ktorá je od počnúc hlavného mesta po celom Slovensku, ale mám na mysli aj postupné utlmenie ťažby hnedého uhlia, ktoré je naozaj už dávno veľmi nekvalitné a ktorého ťažba sa udržuje neekonomickými cenami a neekonomickými nástrojmi.
V rezorte životného prostredia sa prejavuje takisto politika vlády, ktorá sa, žiaľ, prejavuje aj v iných oblastiach, veľa peňazí sa dáva do investícií, nad ktorými je málo kontroly. To je povedzme diaľnica okolo Prešova, vykričaný už príklad nehospodárnosti, a takisto diaľnica, ktorá je novým obchvatom okolo Bratislavy, ktorá, ako viete, vyvoláva doteraz polemiky, a verme, že dopadne lepšie, než zatiaľ vyzerá. Lebo zatiaľ vyzerá, že je to obchvat, ktorý Bratislave naozaj nie veľmi pomôže, má málo zjazdov a treba o tom viesť ďalej diskusiu.
Vážený pán minister, vzhľadom na toto hodnotenie vám neviem zablahoželať k takémuto rozpočtu a jediné, čo by som vám prial do budúceho roku, aby vám vláda, lebo nepochybujem, že vy by ste to jednak hravo urobili a zrejme aj chceli, aby vám vláda umožnila priniesť sem vyrovnaný rozpočet, aby ste boli prvý minister. Tento rok teda so smútkom a minútou ticha vyprevádzame rozpočet, ktorý je naďalej plytvajúci, v ktorom sa poslanci obávajú, že neboli odstránené ani nebezpečia tunelovania štátnych podnikov, tunelovania rozpočtu, tunelovania veľkých štátnych zákaziek.
Tak či onak, prajem vám, aby ste aspoň v nasledujúcom roku sa dočkali toho, že vám strana a vláda umožnia predložiť do Národnej rady konečne to, čo tu mohlo byť tento rok, vyrovnaný rozpočet.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.11.2016 16:29 - 16:31 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. K tomu obchvatu Bratislavy, no viem, že pán minister tam nechodí ani s metrom a možno ani s mechom na peniaze, ale fakt je ten, že tento darček z nepredpokladaných príjmov aj iné teda umelé výdaje vlády, alebo také neplánované výdaje vlády slúžievajú nadmerne dvom cieľom, pán minister. Jednak k hromadeniu politického kapitálu straníckeho, to sú všetky tie darčeky a balíčky, a jednak slúžievajú kapitálu domácemu, podnikateľom, ktorí majú svoje záujmy.
V tomto prípade práve dneska, aj v minulých dňoch, ale práve dneska sú stretnutia občanov, ktorí protestujú proti tomu, že nie sú kolektory, že nie sú zjazdy, sľub o tom, že bude tento obchvat slúžiť aj Bratislave, sa nám rozplýva a zdá sa, že slúži len tomu, aby sa preinvestovali práve tie prostriedky, ktoré sa vám zjavili vďaka, vďaka dobrým výsledkom hospodárstva v rozpočte.
Ešte možno stihnem krátku poznámku k tej neuveriteľnej, neuveriteľne posunutej transparentnosti, o ktorej ste sa takto, citujem, zmienili. Ono sa vám niekde posúva, ale skutočne, hovorím ako poslanec samosprávy, jak vy narazíte na ZMOS, tak SMER-u klesne odvaha na nulu. Keď ZMOS povie, že neukáže čísla, tak vy to neviete presadiť. Ako bratislavský poslanec ja by som si prial, aby aj bratislavská samospráva hrala s otvorenými kartami, aby verejnosť vedela, koľko má na účtoch. Je to problém zistiť a je to potom problém overiť, aký je tento štát vlastne zadlžený a aké, v akej kondícii sú tie jednotlivé zložky.
VÚC-ky a štátny rozpočet vidíte, ale rozpočet tých takmer... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.11.2016 18:47 - 19:02 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, tento, tento zákon, táto novela, kde si hľadá cestu k sebe aj opozícia, aj minister financií, má celý rad originálnych čŕt. Teda jednou z tých čŕt je, že minister naozaj načúval argumentom, a aj keď teraz sa zaoberá dôležitým rozhovorom, viem, že ma jedným uchom tiež načúva. Pán minister si niektoré návrhy osvojil a ja sa k nim ešte dostanem.
Ale v úvode chcem povedať niekoľko viet všeobecných na tému zmysluplnosti tejto regulácie. Lebo, viete, poslanci majú, majú kartičky, ktorými môžu hlasovať, a často ich to zvádza k myšlienke, že napravia svet neustále novými a novými zákonmi, novými a novými reguláciami, predpismi, a ja nie som práve ten, ktorý by veril na nekonečnú možnosť rozkazovania ľuďom cez zákony.
Ideálne je, ak by sa štát nemusel starať napríklad do páleníc a neregulovať túto oblasť. Koniec koncov mohol by zdaniť aj predaj takto podomácky vyrobeného alkoholu, a predsa si to nemôžme dovoliť. Ideálne by bolo, ak by mali ľudia silné samoregulačné návyky, nazvime to takto, vedeli by odhadnúť spotrebiteľský tovar vždy a presne, ktorý sa im núka, ale to by sa, pravda, iste nemohla stať smrtiaca epidémia alkoholom, ktorej sme pred niekoľkými rokmi boli svedkami v susednom Česku. Je teda asi rozumné, že v tejto oblasti podnikania existuje regulácia. Sú proste ľudia, ktorí sa toho alkoholu napijú, aj keď majú temné a správne podozrenie, že im to neprospeje, ba že ten alkohol je možno aj smrtiaci.
Mnohé, alkohol je stará návyková droga, legalizovaná, štát na nej zarába, zarába na nej podnikanie. Vieme ju udržiavať, verím, na Slovensku dneska v rozumnej pozícii. Ale doba po novembri ´89 nás zaskočila mnohými novinkami. Napríklad tieto herne s lesklými úžasnými strojmi, dovezenými často po vyhodení zo Západu ako secondhand, očarúvali mladých, ale aj nielen mladých, zrazu ponúkali úplne nový druh zážitku, ktorý za bývalého režimu bol doslova trestným činom. Zrazu bolo možné prekročiť túto, túto bariéru, toto tabu. Za bývalého režimu, viem, že niektoré spolky, Košice tým boli povestné, hrávali o peniaze, také malé peniaze, šachy, hrávali potajme karty a zrazu to všetko, to všetko bolo v krásnych priestoroch, nablýskaných sálach alebo niekedy, niekedy v bývalých kočikárňach, podľa toho, kde ste sa išli pozrieť.
Najnovšie je pravdou aj to, že nás zaskakujú aj nové technológie. Tie stroje boli vtedy pre nás novou, novou, novým obrazom, novou skúsenosťou, ale nové, moderné elektronické technológie, ktoré sa šíria sieťami a slúžia tiež na pestovanie hazardu alebo na užívanie si hazardu, tie sú už oproti nim oveľa účinnejšie, sú oveľa príťažlivejšie a dokážu naozaj sa chovať ako akýsi implantát na mozog, ktorý spôsobuje istému druhu ľudí rozkoš, radosť, príjemnosť.
Pravdou je, že imperatív zisku stojí proste pri niektorých druhoch podnikania, prirodzený imperatív zisku, ľudia podnikajú, aby uživili a zarobili a získali prospech, majetok, a je to, je to pohon, energia spoločnosti, najmä jej hospodárstva. Ale stáva sa, že niektoré druhy podnikania sú v rozpore s imperatívom verejného záujmu. Tak je to pri tej regul..., pri tých reguláciách alkoholu, ale povedzme aj reguláciách liekov.
Iste, mohli by sme rozprávať o mnohých veciach, ktoré môžu byť teoreticky návykové, a naozaj poslanci by nemali podliehať pokušeniu, že všetko zregulujú. V tomto prípade ale ako človek, ktorý nie je, nie je stúpencom nadmerných regulácií, dávam za pravdu aj úsiliu vlády, aj úsiliu mojich kolegov poslancov, že v tomto prípade ide o podnikanie, ktoré, ako už preukázalo štvrťstoročie jeho účinkovania na Slovensku, ktoré je spôsobilé priniesť ľuďom nielen zábavu, ale aj utrpenie, tragédie rodín, konkurzy a úpadky, finančné úpadky ľudí, ktoré na Slovensku najmä v podobe exekúcií máme v neuveriteľnom množstve.
Dá sa povedať, že aj v iných, aj v iných druhoch podnikania, ktoré nesú so sebou riziko návykovosti a sociálneho rozpadu, sa jednotlivé krajiny Európskej únie, ale môžme povedať aj krajiny sveta, chovajú veľmi špecificky, doslova šijú ten kabát na mieru toho času a tej komunity, pre ktorú sú určené. Fíni a mnohí Škandinávci majú izolovaný predaj alkoholu od potravín a domnievajú sa, veria, že touto reguláciou prinesú prospech pre tých, ktorí pre alkohol upadajú a nezvládajú túto návykovú látku.
U nás predpisy, ktoré máme, očividne budili nespokojnosť, tak ako medzi poslancami, tak aj vo vláde, a preto tu máme návrhy na zmenu.
Všetci chválime pána ministra, že k nim pristupuje veľmi zodpovedne. Oceňujem napríklad, že samospráva bude môcť rozhodovať selektívne, to je veľmi rozumné pravidlo, lebo to bola jedna z poistiek chrániacich tento priemysel, že samospráva buď zamietne v celej obci tento druh zábavy, alebo ho povolí. Bol to úplne nezmyselný, samozrejme, požiadavok zakotvený v zákone, vyslovene ako poistka najmä pre také mestá ako Bratislava, nech sa páči, rozmyslite si, či Kempinski neodíde, či nezruší, či sa nezruší medzinárodná licencia Sheratonu alebo iných hotelov, ktoré môžu mať v tých licenciách aj požiadavku, aby tam bola možná v hoteli takáto zábava. A dalo sa čakať, že mnohé, mnohé mestské zastupiteľstvá pod takýmto tlakom, že majú zakázať všetko alebo nič, jednoducho nebudú schopné, nebudú schopné zakázať všetko, a tak vlastne ostane všetko povolené. Toto oceňujem.
Ale teraz príde to ale. Jedna vec je už spomínaná ochranná zóna. Nedramatizoval by som to, ale je to odbúravanie jednej oblasti. Najvážnejšie ale vidím 20-percentnú hranicu. Tá hranica, pán minister, je privysoká, nejde mi teraz o odovzdanú petíciu a ten škandál, ktorý sa tam stal, na ktorý obaja máme, a myslím, že aj mnohí poslanci, veľmi zlý názor, to je incident, ktorý by si zaslúžil poriadne vyšetrenie a pichnutie dotyčného zlodeja do kriminálu, dajme ho predsa len ale bokom. Ak by sa v budúcnosti akákoľvek petícia v akomkoľvek inom meste robila, 20 % je teda poriadna hranica. Ja viem, ako sa tá petícia zbierala, bolo to veľmi útrpné, išlo to veľmi pomaly a po tom, ako sa teraz stratili osobné údaje, tak viem si predstaviť, že to pôjde ešte ťažšie. 20 %, som presvedčený, zoberte si v Bratislave, znamenalo by to, ak má Bratislava povedzme 420-tisíc obyvateľov, tak aj 20 % je ešte veľmi vysoké číslo.
Ďalším špecifikom je, že zákon dal lehotu pred nejakým časom, zákon o petíciách, do ktorej petícia musí byť vybavená. Tá lehota je 30 dní a ten adresát petície môže petíciu vrátiť na doplnenie, tí majú ďalších 30 dní a v prípade, ak ide o zložitú vec, zložitejšiu vec, tak môže to byť až dvojnásobok. Čiže prvých 30 dní a potom povedzme 60 dní. No to je, ako vidíme na bratislavskom príklade, pri tomto systéme vlastne nezvládnuteľné. Pán primátor zďaleka nemá zrátané všetky podpisy, aj keď ako poslancovi a predsedovi najväčšieho klubu mi odmieta povedať, koľko ich má zrátané, ale to už patrí k jeho špecifikám.
V zásade, ak má porovnávať osobné údaje, a vraj sa to naozaj detailne porovnáva a vyškrtávajú sa aj nejasne znejúce mená, viete, aj ja keby som sa niekde na ulici podpisoval, tak môže sa stať, že keď to bude po mne, alebo teda keď tú petíciu bude kontrolovať niekto, tak nebude si istý, či je tam Budaj s J alebo s Y a jednoducho to meno vyškrtne, lebo som sa podpísal postojačky, v náhlení, nemyslím, podpísal, ale napísal napríklad meno. Takisto ide o adresy, o číslicu, či je to jednotka, či je to štvorka, ak sa takto, ak by sa takto postupovalo pri iných petíciách, však viete, že je potrebná petícia napríklad na založenie strany. Odovzdáva sa taká petícia. Sú viaceré petície, ktoré sa odovzdávajú, a pri žiadnej neplatí takáto požiadavka, aby sa overovala do najmenšieho detailu. Platí skôr požiadavka, že keď má niekto výhradu, vyriekne ju a príde viac-menej k námatkovej kontrole a overuje sa, či je tam podozrenie z nejakého klamania. Potom ak sa pri tej námatkovej kontrole také klamanie preukáže, tak už potom môže prísť k takémuto podrobnému preskúmaniu petície. Ale vyžadovať to vopred, ako to súčasný zákon vyžaduje, znamená, že de facto žiadna petícia vo veľkom meste nebude v legálnej lehote zrátaná. Tým pádom bude vlastne zmarená. Pretože ak by aj primátor toho či onoho mesta, hovorím o primátoroch zato, že naozaj to ten problém sa vynára najmä pri väčších sídlach, ak by aj primátor toho či onoho mesta potom na základe petície nakoniec by ju dorátal, povedzme o pol roka, ale na základe takéhoto meškania by schválili všeobecne záväzné nariadenie, tak hráčska loby by ho poľahky na súde rozbila a poukázala by na to, že prišlo k schváleniu na základe už neplatnej petície, ktorá expirovala, ktorej premeškal čas.
Chcem poukázať na tento problém, pretože aj pri znížení 20 % to nevidím tam v tom zákone, možno ma pán minister opraví, ale nevidím tam ochranu pred týmto problémom. Naďalej zostáva v petičnom zákone termín 30 dní a oprava na 30 dní, výnimočne na 60 dní. Dohromady je to príliš krátka doba na to, aby sa veľká petícia, povedzme 80-tisícová, ktorá by po znížení kvóra takáto zhruba v Bratislave bola potrebná, aby sa takýmto, tým spôsobom, aký som tu opísal, overila.
Ja skončím svoj príhovor aj preto, že je za jednu minútu devätnásť a budú ešte iní rečníci pokračovať zajtra, chcel som skončiť jednoduchým sloganom, pán minister, vráťme toto právo samospráve. Samospráva vie, že zákazom hier príde o nejaké príjmy, vie to veľmi dobre aj bratislavská samospráva, aj košická, každá. Vie aj presne o aké. Na druhej strane môže stáť vôľa občanov, na druhej strane môžu stáť, nazvime to, sociálne náklady, ktoré idú s povolením hazardu a každá samospráva nech sa s týmto popasuje, ako vie, tak ako sa pasuje s inými licenciami, či sú to, alebo súhlasmi, či je to výstavba, urbanizmus alebo regulácia dopravy v meste.
Vráťme toto právo samospráve, vráťme to do rúk tých, ktorí žijú v tých sídlach, v ktorých sa herne vytvárajú. To znamená nulová potreba petície, všetko ostatné by bolo postačujúce, len tá petícia, či pôjdete na 10, na 15 %, na 20 %, stále pôsobí ako neprimeraná brzda, nevraviac o tom, že ešte očakávať, že by sa to malo spájať s požiadavkou, že tam má prísť, že najprv tam treba preukázať nejaké nevhodné chovanie, tomu som dobre nerozumel, že... (Reakcia ministra.) To vynímate. Tomu blahoželám, lebo to naozaj, toto je druh podnikania, ktorý môže ľuďom ubližovať, ale nerobí im to na ulici, ale robí to práve tak, že je to skryté iným očiam.
Ďakujem ešte raz a apelujem, pán minister, je to vo vašej moci, môžte zo zákona vyňať túto brzdu alebo tento regulatív, že sa požaduje, aby občania predložili podpisy, či už 20 %, 15 % alebo 30 %. Všetky tie hranice sú problematické a pôsobia tak, že nedávajú to právo samospráve, komplikuje im ho.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.11.2016 13:15 - 13:15 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem poprosiť poslancov aj vás ako vedenie, aby sme bod č. 53, čo je opakovaný návrh na zrušenie Mečiarových amnestií, presunuli na utorok o 14.00 hod.
Ide mi o to, navrhujem to aj v súvislosti s významným a silným gestom, ktoré urobil pán prezident, ktorý oslovil poslancov, aby diskutovali, argumentovali a venovali sa tejto téme. Chcem, aby sa to, aby to bolo možné v pevnom termíne, aby to nebola vec iba vývoja schôdze, preto vás prosím o termín: utorok o 14.00 hod. po obednej prestávke.
Skryt prepis