Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2016 o 18:56 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 18:56 - 18:58 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ja chcem pána kolegu Petráka uistiť, že toto nebolo žiadne ideologické vystúpenie a on reaguje ideologicky, to vôbec nie je namieste. A viete, keď sa vecne človek zamýšľa, vecne pristupuje, tak áno, zvažujem a rozmýšľam nad tým, čo to bude znamenať v Bratislave a to je proste realita, že tá regulačná možnosť, ja som vôbec nenavrhoval 200-eurový poplatok. Ja som hovoril od nuly do 200. Ak to pre prípad Bratislavy končí pri 35-ke, tak niektoré mestské časti si zarobia, keď tam príde nejaký väčší staviteľ, postaví halu, Volkswagen rozšíri výrobu a tak ďalej, ale regulácia sa nedosiahne, lebo táto suma v Bratislave nie je regulačne, nie je to motivácia, že by kvôli tomu niekto uprednostnil jednu časť Bratislavy než druhú. Faktom je, že Bratislava má veľmi nerovnovážny rozvoj, faktom je, že má veľmi veľké územie, zhruba veľké ako Viedeň, ktoré trpí mnohými špecifickými problémami.
Takže verte mi, pán Petrák, že nešlo o žiadnu ideológiu a vaša výhrada, rád si to s vami prediskutujem, vaša výhrada v tomto prípade sa míňa môjho úmyslu. Ak som sa vyjadroval nejasne, tak len za to, že celý problém je nejasný, a to vás upozorňujú viacerí poslanci, že netlačíme vás do toho, že to máte odkladať, ale že tá diskusia neprebehla, viete. Tak jak neprebehla ktovieaká diskusia, keď sa prijal zákon o reštitučných bytoch a doteraz sa v tom zvíjame, lebo ten zákon bol nanič. Potom sa opravoval, potom ešte stále sa opravoval zle, lebo už vytvoril precedensy. Zásahy do života miest a obcí sú vždy veľmi bolestivé, lebo okamžite menia praktický život ľudí. To nie je ideológia, to je naozaj každodennosť. Takže v dobrom to myslím a vôbec nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2016 18:42 - 18:52 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, ako komunálny poslanec si vážim úsilie aj koaličných aj opozičných poslancov nájsť rozumné, racionálne riešenie, ktoré by nevyhnalo z našich miest a obcí rozvoj, ale trochu by pomohlo samospráve. Ale samozrejme na úvod musím zdôrazniť jednu vec. Samosprávne zákony ako celý balík sú prežité, sú naozaj, väčšinou sa ich parlament netýkal, máme tu veľkú vlastne organizáciu starostov a primátorov, ktorá je pomerne konzervatívna a ktorá spravidla odrádza politické strany a udržuje status quo.
Jedna z mála organizácií, ktorej sa bojí aj SMER a hoci by niekedy všeličo navrhli, keď ZMOS sa zamračí, tak sa stiahnu.
Pravda je ale taká, že táto konzervatívnosť pánov starostov a primátorov je už trochu cez príliš, bolo by treba vskutku, aby vznikol na pôde parlamentu - lebo nikde inde to vzniknúť nemôže medzi poslancami a politickými stranami - konsenzus, že pomôžeme rozvoju Slovenska. To má veľmi veľa aspektov. Tento jeden akoby pinzetou vybraný problém maskuje to, že financovanie, ale aj decentralizácia rozhodovania o financiách je na Slovensku veľmi zastaraná. Európske krajiny ponechávajú pre centrálne plánovanie menšiny príjmových, príjmových položiek štátu a väčšinu, väčšinu majú v rukách samosprávy či už regionálne alebo lokálne.
My sme v tomto zaostalí, náš vývoj je akoby sme do Európy ešte nepatrili. O všetkom chce rozhodovať vláda, ovláda - a často dosť neprehľadne - obrovské sumy, zatiaľ čo samospráva si má tie peniaze údajne od niekoho vypýtať. No raz sa tlačí, aby si ich vypýtala od občanov, teraz dúfame, že dostaneme peniaze od ľudí, ktorí budú stavať či už rodinné domy, najprv to bolo o developeroch, teraz sa to rozširuje aj na občanov, ktorí si svojpomocne a za vlastné úspory budú stavať rodinné domy. Ja nechcem otvárať rozsiahlu diskusiu, či je to rozumný nápad, len zdá sa mi, aj jeden z predrečníkov to už zdôraznil, že tento zásah do života miest a obcí nie je sprevádzaný dostatočným časom na tú diskusiu, hoci zákony pripravujete už dlhšie a opakujem, klobúk dolu, že ste sa do toho pustili. Je to ešte z minulého volebného obdobia a je to opatrenie, na ktoré sa dlho čakalo a ktoré sa dlho zdôrazňovalo, že môže čosi pomôcť.
Ale zároveň tu zaznelo, že drvivá väčšina miest a obcí ho nikdy nezavedie. V tých najdrahších zónach, ako je Bratislava alebo Košice, možno Banská Bystrica, sa nejaké poplatky, predpokladajme, zjavia, ale ich vzťah do celého systému požiadaviek v rámci zákona, kde si investor alebo aj súkromný staviteľ má zabezpečiť a obce a mestá sú na to zvyknuté, že si má zabezpečiť také a onaké náležitosti, napojenie na infraštruktúry, napojenie na cestnú sieť, a tak ďalej, a tak ďalej. Obávam sa, že tieto okolnosti sa budú ešte nejaký čas vyjasňovať.
Úsilie, že sa teda hoci aj jeden z tých dielčích problémov otvoril, by malo byť tou lastovičkou, aby vznikla nejaká skupina poslancov či už na pôde koalície alebo aj cez koalíciu a opozíciu, ktorá by celkom seriózne si povedala, že do pol roka - roka dokáže spolu s odborníkmi konzultovať, v akom stave je samospráva, jej financovanie a jej udržateľnosť, udržateľnosť toho financovania. Môžem vám povedať, že Bratislava zvyšuje dane, Bratislava zvyšuje napríklad cestovné, ide sa, teda primátor začína s pokusom spoplatniť verejné priestory na parkovanie. Niekedy sú to veľmi insitné pokusy, zatiaľ ten návrh vyzerá tak, že zhruba jeden a pol mesiaca by občan pracoval v Bratislave pri priemernom bratislavskom plate na to, aby mohol svoj hrdzavý plech, na ktorom chodí do roboty, a tu naozaj to nie je ani pôžitok, ani žiadna pýcha, lebo chodia ľudia na tých autách len a len preto, že žiadne metro, ani žiadna dobrá, dobrý nosný dopravný systém sa v Bratislave vybudovať nepodarilo. No ak by mal jeden a pol mesačného platu odovzdávať na to, že smie parkovať v Bratislave, tak asi by to skončilo poriadnou defenestráciou. Uvádzam to len na ilustráciu, že nie so všetkým sú si schopné tie samosprávy poradiť, nie vždy je to najrozumnejšie takpovediac hodiť to na ne, tak ako do istej miery aj teraz tento poplatok smeruje, smeruje dokonca v Bratislave na mestské časti.
Ak si dobre rozumieme, ja som sa snažil pozorne čítať a je tu predkladateľ návrhu, hoci teraz zabraný do rozhovoru, že teda 60 metrov, rozumieme tomu dobre, pán Gál, že tých 60 metrov nespadá pod to spoplatnenie, ak to je nie byt? (Reakcia z pléna.) Odrátava sa, hej? Aj keď je to byt alebo len, keď to je samostatná stavba? (Reakcia z pléna.) Áno. V každom prípade je tu isté gesto, že teda tí ľudia, ktorí dokonca dostanú podporu na nejaké vytvorenie si strechy nad hlavou, tak nemusia z nej hneď odovzdať nejaký poplatok, áno? Kýva aj predkladateľ.
Myslím, že predkladatelia tých pozmeňujúcich návrhov naozaj sa snažia myslieť na to, aj keď vidíme, že teda jeden by preferoval športoviská, iný skleníky a tieto možnosti by predovšetkým mali byť v rukách tej samosprávy, aby ona, aby ona sa rozhodla. Ja osobne vyčítam tomu návrhu len jeho zatiaľ nesmelosť, ale chápem to tak, že ide o celoslovenské, celoslovenský pohľad. Je totiž veľmi ťažké vybalansovať a viete to z nevydareného zákona o reštitučných bytoch, ako je ťažké vybalansovať, že to, za čo sa dá kúpiť reštitučný byt v Žiline, v Košiciach alebo v Brezne, tak sa nepodarilo v Bratislave ani zďaleka vyriešiť problém reštitučných bytov pre ten veľký cenový rozdiel bývania. A to je tak trošku aj tento prípad, 35-eurový poplatok napríklad, neprimäje žiadneho investora, aby neinvestoval v tej mestskej časti, ale v inej. To nedosiahne.
V prípade, že by tam bola škála povedzme od nuly do dvesto eur za meter štvorcový, tak by obce naozaj mali v rukách nástroj, kde naozaj jedna mestská časť pritiahne investorov, oplatí sa tam ísť, oplatí sa tam nakúpiť pozemky a iná mestská časť povie, povedzme u nás sú to zrejme Kramáre napríklad, ktoré už sú dopravne úplne zadusené, povie, že ak teda chceš v tejto zadusenej dopravnej sieti ešte pridať nejaké autá, tak my ti hovoríme, že tak, žiaľ, vyjde ťa to tých 200 eur za meter štvorcový a my potom našetríme a možno niekde nejaký dopravný bajpas alebo nejaké rozšírenie cesty, alebo nejaký kruhový objazd skutočne si z toho vybudujeme.
Toto je vlastne taká jediná významnejšia výhrada, že z pohľadu bratislavského poslanca a bratislavskej ceny realít tá 35-eurová cena veľmi nezmení, nebude pôsobiť ako regulačný poplatok. No môže pôsobiť ako príjem do rozpočtu jednotlivých mestských častí, prípadne ak sa prijme vhodný štatút, tak do rozpočtu mesta. O tom niet žiadnych pochýb.
Chcem veriť, že predkladatelia aj pozmeňujúcich návrhov aj pôvodného návrhu sú racionálni ľudia vedení tou najlepšou snahou a v takom prípade verím, že nikto z nich nebude mať problém po roku alebo po dvoch zhodnotiť pôsobenie tejto legislatívy v praxi. Verte, že tie reakcie budú veľmi živé a zrejme sa prejavia občania, ako to vnímajú a potom, ak by existovala, existovala komunikácia medzi poslancami, aby k tomuto poplatku hľadali aj tie ostatné nástroje trvale udržateľného financovania našich miest a obcí, že by sme sa možno o rok, o dva v nejakom balíku samosprávnych, samosprávnej legislatívy by sme zhodnotili aj tento významný pokus o to, aby sa mestá a obce, aby dostali nástroj nielen na zvýšenie ich rozpočtov, ale aj na ovplyvňovanie a reguláciu ich rozvoja.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.12.2016 14:45 - 14:52 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Toto si nemôžem nechať ujsť.
Dámy a páni, ktorí ste v sále a ktorých zaujíma príbeh týchto ľudí, týchto ľudí, ktorí boli obeťou studenej vojny z 90. rokov, studenej vojny o smerovanie Slovenska. Ja viem, nebola tu taká vojna, ako v bývalých štátoch Juhoslávie, kde sú masové hroby. Ale to, že zločincov z 90. rokov súdi haagsky súd a haagsky tribunál, má hlboké opodstatnenie a tvorí aj pre tie štáty novú šancu pre budúcnosť. Tvorí pre celú Európsku úniu šancu, že spravodlivosť nie je možné udusiť spiknutím v jednom z členských štátov Európskej únie.
Dámy a páni, ja prednesiem pozmeňujúci návrh do deklarácie, ktorá ale ak nemá byť iba falošným placnutím veslom do vody, musí byť spojená aj s vôľou zrušiť, zrušiť Mečiarove amnestie. Preto už vopred avizujem pánovi spravodajcovi, že pri hlasovaní pokiaľ neprejde návrh, ktorý už v predošlej diskusii predložil poslanec Dostál, pozmeňujúci návrh, tak ho prosím, aby o mojom pozmeňovacom návrhu nedal, nedal hlasovať, pretože neprajem si, aby sa potom taká deklarácia, ktorá má slúžiť iba na zalepenie očí pozostalých po Remiášovi, ktorými sme svojím spôsobom my všetci, my všetci sme aj pozostalí po Michalovi Kováčovi a po tejto rane demokracie, ktorá sa pred našimi očami stala.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Na vystúpenie...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ešte nie.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Jaj, pardon. Ja som si myslel, že ste skončili. (Povedané s úsmevom.)
Nech sa páči, môžete pokračovať.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Do deklarácie navrhujem za podmienky, že prejde doplňujúci návrh návrhu deklarácie, ktorý predkladá pani Zimanová, Dubačová a Dostál, navrhujem doplniť: "Text deklarácie sa v druhom odseku doplní vetou: Ako aj trestných činov, ktoré súviseli so zavlečením Ing. Michala Kováča, mladšieho." Tým chcem do tejto deklarácie dostať aspoň takto implicitne vraždu Róberta Ramiáša, ktorá bez všetkých pochybností je práve takým trestným činom, ktorý nebol vyšetrený a jeho vinníci neboli odhalení práve pre tieto amorálne amnestie. Je nevyhnutné, aby v prípade, že chce Národná rada vyjadriť nad niečím poľutovanie, nevynechala práve prípad vraždy Róberta Remiáša, aby v tejto forme ho spomenula.
Text deklarácie ďalej, vážené poslankyne a poslanci, chcem doplniť o odsek, ktorý by znel: "Amnestie vtedajšieho predsedu vlády vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta, ktoré zabránili potrestaniu vinníkov zmareného referenda, ktoré sa malo konať 23. a 24. mája 1997." Tento návrh aj s podpismi 17 poslancov, ktorí ho spolu so mnou predkladajú, odovzdávam. Odovzdal som ho aj na sekretariáte a ako som už zdôraznil, spájam ho s tým, že prosím, aby ho pán spravodajca predložil iba v tom prípade, že prejde doplňujúci návrh spomínaných dvoch poslankýň a poslanca, v ktorom sa dopĺňa znenie, že Národná rada by touto deklaráciou potom vyjadrila vôľu vyrovnať sa s dôsledkami týchto hanebných činov schválením ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.
Ešte raz, dámy a páni, toto je vizuálna pomôcka asi 10 x 12,5 cm (rečník prezentuje plénu obrázok) a predsa predstavuje príbeh vyše dvadsiatich rokov, pred ktorými vyhasol život 26-ročného človeka, ktorý uhorel v ťažkých bolestiach, žiaľ, zaživa v osobnom aute ako obeť atentátu temných síl, ktoré sa snažili v 90. rokov zabrániť vyšetreniu únosu Michala Kováča mladšieho.
Tento skromný a na tejto fotografii už starší muž (rečník prezentuje plénu fotografiu) je náš prvý prezident, ktorý čakal dvadsať rokov na vyjadrenie tejto snemovne. Nielenže amnestie sú amorálne, podlé, špinavé, ktoré deklaruje deklarácia. Čakal na spravodlivosť, nie na placebo, ale na otvorenie dverí pre spravodlivosť. Veľakrát som s ním o tom hovoril a on, teraz pred pár minútami som hovoril s Annou Remiášovou, matkou zavraždeného mladého muža. Obaja mali naozaj na mysli to isté. Minulosť nikto nevráti a najmä Anne Remiášovej nikto nevráti jej milovaného syna, ale aj ona hovorí: "Ja toto robím a čakám na nastolenie právneho štátu. To je všetko, čo od Národnej rady žiadam. Nechcem žiadne odškodné, ale ani falošné slová." Falošné ospravedlnenie, ktoré by nebolo sprevádzané právnym aktom, aby sa otvorili v Národnej rade dvere vyšetrovaniu a potrestaniu vinníkov únosu a vraždy.
Vedený dobrou vôľou predložil som teda, vážené dámy a páni z koalície, návrh doplňujúceho uznesenia, ktoré myslím, že vhodným spôsobom vylepšuje návrh deklarácie, ak ju myslíte vskutku ako cestu a súčasť zrušenia amnestií. Lebo vskutku by bolo na mieste a urobili sme to aj pri minulom predkladaní zrušenia amnestií, že samotné to administratívne zrušenie je sprevádzané aj vyjadrením nejakého hodnotového postoja a tým by bolo práve toto vyjadrenie poľutovania nad tým, že Slovenská republika ako mladý štát a jej inštitúcie sa nechali vtiahnuť do organizovaného zločinu. Preto jedno bez druhého je celkom iné a najmä deklarácia bez samotnej podstaty, bez nápravy veci, čiže bez zrušenia amnestií je celkom zbytočná.
Preto ani môj pozmeňovací návrh, prosím, aby nebol hlasovaný v prípade, ak by mala byť prijatá zbytočná a vlastne klamajúca deklarácia na zavedenie tých pozostalých a na zavedenie nás všetkých, ktorými sme priamo či nepriamo žili s týmto príbehom.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6.12.2016 11:39 - 11:39 hod.

Ján Budaj
Áno. Pre budúcnosť, prosím, ja nevznášam, že žiaden návrh, pre budúcnosť nedávajte reklamu. Tu je zakázaná reklama značiek, treba si to zvážiť, pán predseda.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6.12.2016 11:39 - 11:39 hod.

Ján Budaj
Ďakujem pekne. Ja nezdieľam nadšenie pána Klusa, je tam výrazná...
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.12.2016 9:31 - 9:35 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, v úvodnom slove som sa vyjadril - prepáčte, ak príliš obšírne - k veci, ktorú dobre poznáte. Máme tu ale prekvapivý nový návrh a túto príležitosť by som využil, aby som sa vyjadril k deklarácii. Chcem túto deklaráciu vnímať nie ako placebo, nie ako trik na verejnosť, ktorým majú byť zalepené oči, že keď je poslanecká snemovňa zbabelá nastoliť spravodlivosť, preto sú tu ešte poslanci, ktorí sú možno zastrašovaní alebo viazaní nejakými dohodami s bývalými mocipánmi. Ja chcem veriť, že nič také tu nie je a že táto deklarácia nie je klamstvom a trikom, ale úprimným krokom smerom k zrušeniu amnestie a nastoleniu práva, spriechodneniu spravodlivosti. Predsa však, ak je to aj takto, treba o tom texte hovoriť. Prišiel nám z úradu vlády. Ja by som k nemu chcel predložiť nejaké návrhy, ktoré si ale dovolím nechať ešte do ústneho, do diskusie, kedy sa prihlásim ústne.
Pre túto chvíľu chcem povedať, že definovanie zločinov, ktoré touto deklaráciou má Národná rada nad nimi vyjadriť poľutovanie, nepovažujem celkom za úplné. Za druhé chcem zdôrazniť, že ak by zostalo trvale iba pri deklarovaní, bude to aj verejnosťou prijaté ako trik a útek pred zodpovednosťou, lebo našou možnosťou je zrušiť amnestie. To dokážeme urobiť. Ak niektorý poslanec má pochybnosti o ústavnosti, pretože máme politikov, ktorí šíria takýto názor, nech sa páči. Na to máme Ústavný súd, aby on sa potom k tomu vyjadril, ale nebude to už tou hrádzou spravodlivosti, už potom nebude táto snemovňa. Táto snemovňa si vykoná tú povinnosť, že spriechodní právo. Je to presne taký prípad, ako by sme mali jedného z nás, ktorý by mal trestný čin a ako kedysi, kým ešte bola imunita, mali by sme ho vydať na trestné stíhanie a my by sme to stále a stále nerobili. Treba spriechodniť spravodlivosť a nech súd rozhodne o vine a nevine.
V tomto prípade, ak by boli výhrady k ústavnosti zrušenia amnestií, na to nie je, na tie výhrady a na tú ústavnosť my nie sme sem zvolení a povolaní, aby sme posudzovali ústavné rozpory. Na to máme v tomto štátne nezávislý významný inštitút Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Deklarácia by preto mala smerovať k zrušeniu amnestií. Bol by som najradšej, keby priamo takúto výzvu obsahovala. V každom prípade by bolo užitočné, keby v diskusii sa spresňoval zmysel a poslanie tejto iniciatívy. Prečo nám ju vláda predkladá? Skutočne chce niečo odčiniť? Alebo niečo zakryť? Chce zakryť to, a toto veľmi nerád vyslovujem, ale vzniká také podozrenie, chce zakryť to, že akési záväzky bránia niektorým stranám sa pozrieť pravde do očí o tom, aká zločinná bola činnosť tých, ktorí uniesli Michala Kováča, vraždili Remiáša, marili referendá, ale robili aj mnohé iné veci za tej odióznej éry 90. rokov.
Ja nechcem veriť, že teraz v roku 2016 v 21. storočí by tu bola ešte taká miera poslancov, ktorí majú také silné záväzky a taký silný strach pred pravdou o 90. rokoch, že budú ten tieň minulosti stále predlžovať na ďalšie a ďalšie roky na ďalšie a ďalšie návrhy. Ak by tomu tak bolo, budem predkladať návrh na zrušenie amnestií opäť a po mne ho budú predkladať ďalší a ďalší poslanci, až kým tie amnestie nebudú vyškrtnuté z našej minulosti.
Ďakujem, pán predsedajúci. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.12.2016 9:20 - 9:28 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Tu mám, dámy a páni a vážený pán predsedajúci, veľmi ľahkú úlohu, pretože návrh tohoto zákona tieto steny počúvajú teraz ôsmykrát. Ôsmykrát sa poslanci usilujú zbaviť Slovensko amorálnych amnestií, ktoré sa týkali primárne únosu Ing. Michala Kováča, ml. resp. jeho zavlečeniu do cudziny. Týkajú sa ale aj všetkých trestných činov, ktoré s týmto únosom súviseli, ktoré kvôli tomu nesmú byť vyšetrené. Medzi tými trestnými činmi, ako všetci si dobre pamätáme, je už dve desaťročia nevyšetrená vražda 26-ročného mladého muža Róberta Remiáša. Ale pod amnestie spadá aj amnestovanie trestnej činnosti vtedajšieho ministra vnútra Krajčiho, ktorý bezdôvodne zmaril referendum, čo konštatoval Ústavný súd a konštatovala to aj vtedajšia referendová komisia.
Tieto amnestie mali číro politický charakter. Vydával ich premiér a zastupujúci prezident Vladimír Mečiar, čím prekročil ducha ústavy, hoci nie znenie, ducha ústavy, ktorý hovorí, že takéto právomoci môže uplatňovať len v najnevyhnutnejšom rozsahu a udeľovanie amnestií bezpochyby nebolo tým najnevyhnutnejším rozsahom, ktorý by musel vydávať bez toho, že by bol zvolený v našej republike nový prezident. Neskôr, ako viete, bola táto možnosť z ústavy vylúčená, prezidenti už nikdy nemohli takýmto hrubým spôsobom, aby prezidenti už nikdy nemohli takýmto hrubým spôsobom zasiahnuť do spravodlivosti a do právneho poriadku.
Dnes s odstupom mnohých rokov, vyše štvrť storočia a aj preto, že nedávno sme si pripomínali november, tak musím povedať, že ja vidím tieto amnestie ako veľmi podobný inštitút dotýkajúci sa Ústavy Slovenskej republiky, ako bol kedysi inštitút tzv. vedúcej úlohy strany. Všetci sme vedeli, že pokým bude v ústave čl. IV, nikdy nemôžme hovoriť o skutočnej demokratizácii štátu, aj keď to vtedajšie vládnuce sily často skloňovali a tvrdili, že v dobe perestrojky táto demokratizácia prebehne. V skutočnosti pokým platil článok IV, boli to všetko iba plané reči. Keď raz jedna strana má vedúcu úlohu, sotva môže prísť k pluralite a k slobodným voľbám.
Dnes tu máme de facto v ústave ďalšiu škvrnu, a tou je, tou sú amnestie, ktoré bez zmeny ústavy z nej nezmiznú. Nezmiznú z minulosti Slovenska a tvoria hrádzu, ktorá bráni priechodnosti spravodlivosti, tvoria moment, kedy politická a stranícka moc amnestovala sama vlastnú zodpovednosť, a to nie zodpovednosť politickú, to sa nám na Slovensku častejšie stalo, ale zodpovednosť trestno-právnu. Trestno-právnu, v ktorej sa skloňujú slová, aké som spomenul: zmarenie volebného práva občanov, vražda občana, únos občana.
Kým nebudú zrušené amnestie Vladimíra Mečiara, nemožno u nás hovoriť práve tak, ako kedysi nebolo možné hovoriť o pluralite a demokracii, dnes zase nebude možné dovtedy hovoriť o právnom štáte. Akýže právny štát, keď prvý občan štátu Michal Kováč zomrel bez toho, že by sa dožil spravodlivosti. A to treba povedať, že nezomrel hneď po únose, ale žil ďalších 20 rokov a zomrel tento rok na jeseň bez toho, že by amnestie boli zrušené, bez toho, že by vyšetrovanie, o ktorom samotní vyšetrovatelia, resp. aj ich šéf vyšetrovateľov pán Šátek otvorene hovoria, že neviedli do slepej uličky, ale odhalili viac než 10 vinníkov, ktorí otvorene hovorili, že konali v súlade s príkazmi ako zamestnanci štátu.
Čiže v našom príbehu vznikol štátny zločin. Vlastne je to stále len v štádiu vyšetrovania. Bude to kolovať v žilách a v rozmýšľaní našich mladých ľudí, našich nových generácií ako nálepka na celú našu generáciu, generáciu politikov, ktorí nedokázali sa vysporiadať s amnestiami Vladimíra Mečiara a tak jeho tieň leží stále nad touto sálou, leží stále nad slovenskou politikou a nad slovenským právnym štátom. Je to dlhý tieň, ale nech je akokoľvek dlhý, vy všetci viete, aj vy, ktorí ste už teraz rozhodnutí amnestie nepodporiť, že raz tie amnestie padnú. Raz tie amnestie padnú a každý z nás si potom napíše do svojho politického životopisu, na ktorej strane stál. Či na strane tých, ktorí vedeli, že bez zrušenia týchto amnestií nie je možné hovoriť o právnom štáte, pretože v štáte, kde neplatí právo pre každého rovnako, niet práva pre nikoho. Ak niet práva pre matku po zabitom Róbertovi Remiášovi, kto si môže byť istý, ak nebolo práva pre prvého muža štátu, bývalého prvého prezidenta Slovenskej republiky, kto si môže byť istý?
Dámy a páni, chcem veriť, že nad hrobom Michala Kováča si mnohí uvedomili, že sa pomaly uzatvára jedna dejinná kapitola, ktorej sme aj my súčasťou. Všetci sme žili, keď vznikla Slovenská republika. Z drvivej väčšiny si aj dobre pamätáte, pamätáme, kedy sme nastolili na Slovensku slobodu a demokraciu. To je príbeh našich životov. Každý z nás iný život nemáme. Nebudeme môcť začať my sami raz nejak ináč, než konáme teraz a než sme konali doteraz. Dvadsať sedem rokov od novembra, štvrťstoročie od vzniku Slovenskej republiky a v tomto príbehu, ktorý má aj mnohé veľmi svetlé a povzbudivé stránky, trúfam si tvrdiť, že snáď aj prevažujú svetlé a povzbudivé stránky, máme dejinnú škvrnu, ktorú si pamätá každý jeden občan. Každý vie, čo sú amnestie Vladimíra Mečiara a aj tí mladší, ktorí vtedy boli deti, či snáď ani neboli na svete, vedia, že im niečo meno Róberta Remiáša a Michala Kováča pripomína.
Majme teda na pamäti to, že sme nielen, nielen toto štvrťstoročie je naším jediným možným životom a našou jedinou politikou, ktorú sme tejto republike dali, ale že sme sa tým stali zároveň tými, čo budujú štát. Všetky tie rozpory a hádky, ktoré sú tu o rokovacom poriadku, o iných politických veciach, v nich budujeme štát a som presvedčený, že všetci sa zhodneme. Napokon máme tu jediného poslanca, ktorý bol aktívnym na Ústavnom súde a o ktorom sa dá povedať, že je ústavný právnik a ten zdieľa tiež tento názor. Amnestie sa dajú zrušiť a majú zrušiť. Amnestie sú amorálne.
Čiže už len na záver. Pamätajte, že iný príbeh si nenapíšeme a iné základy budovania štátu, než kladieme každým svojím rozhodnutím, tento štát mať nemôže. Je to vaša zodpovednosť, bude to váš osobný príbeh, ktorý si napíšete stlačením gombíku za buď ochranu zločincov, únoscov a vrahov alebo za šancu pre spravodlivosť, že únoscovia, vrahovia, maritelia referend raz budú volaní na zodpovednosť.
Ďakujem, dámy a páni. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.12.2016 13:02 - 13:20 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, Slovensko žije v stredoeurópskom priestore a týmto priestorom vanú teraz vetry, aké dlho neviali. Skutočne dopredu sa dostávajú v tom politickom balanse, ktorý medzi jednotlivými náladami a rozladami verejnosti existuje, ustupuje atmosféra dôvery a sily a vízie do budúcna a prevažuje čoraz viac, a to sa prejavuje aj v politike, atmosféra obáv, získavajú strany, ktoré na tejto atmosfére strachu z budúcnosti, strachu z rôznych strašiakov, ktoré tieto strany vedia vykresliť na atmosfére nedôvery, nedôvery vo vlastné sily, nedôvery v Európsku úniu, nedôvery v civilizáciu, postupujú dopredu strany, ktoré s týmto aparátom pracujú a tieto emócie vo verejnosti vyvolávajú a zároveň z nich ťažia.
Sú to, samozrejme, aj strany, ktoré sú istým ohrozením pre liberálnodemokratický základ štátu, tak ako on bol vytvorený u nás, ale aj v iných postkomunistických štátoch. Zrazu je možné spochybniť aj samotnú toleranciu etnickú, rasovú alebo národnostnú znášanlivosť, zrazu je možné počuť neonacistické alebo doslova fašistické výroky, antisemitizmus aj spomedzi samotných povedzme zákonodarcov alebo ich politického zázemia. Ale nielen to. Je to aj nenávisť k iným rasám, k iným etnikám, strašenie týmito etnikami, vytváranie priam atavistických reakcií vo verejnosti.
Nie sme vôbec v tom sami, ako som už povedal v úvode, strednou Európou kráča strašiak zla, zla, strachu, negativizmu a politické strany, ktoré na ňom vedia sa priživiť ako na akejsi mrcine, lebo nie je to pekný obraz, ak spoločnosť neustále sa zaoberá strachom, namiesto aby sa nadýchla a uvedomila si, že naozaj žijeme najdlhšiu etapu mieru a prosperity, akú sme zatiaľ na Slovensku mali. Ale takáto je realita a častokrát si hovoríme, u nás to asi nie je také zlé. Maďari zmenili niekoľkokrát ústavu, priškrtili slobodu slova, zvalcovali verejnoprávne médiá, tak sa zdá aspoň z toho, čo počujeme o vývoji v susednom Maďarsku. V Poľsku ľudia stoja na uliciach, demonštrujú a zdá sa, že sa nanucuje verejnosti klérikalizácia štátu a že strany, ktoré pracujú práve s démonmi zla, strachu, nedôvery, že tieto strany sa toho zmocňujú a Poľsko, liberálnodemokratické Poľsko protestuje.
A naozaj je Slovensko, teda "zaostáva" za atmosférou, v ktorej idú dopredu autokrati, v ktorej sa duch Putina vznáša znovu nad nami a tieň ruskej čižmy, ktorý pred rokmi sme mysleli, že už nikdy tento tieň nezatieni Slovensko, akoby znovu padal na mysle a tak trochu aj na život na Slovensku. Je to naozaj tak, že nás sa toto netýka, že my máme, aj rád som to ja hovoril pred cudzincami, relatívne síce som v opozícii, ale relatívne civilizované strany, ktoré snáď do nejakých extrémov nepôjdu.
Potom som sa započúval napríklad to tých protestných výkrikov v Poľsku, tam napríklad vláda Kaczynského, keď sa dostala k moci, potrestala hlavné mesto, ktoré spravidla nevolí antiliberálne sily nikde na svete a prinajmenej tu v strednej Európe, potrestala ho tým, že ho vyhryzla z regiónu Malopoľska, teraz akéhosi vyššieho územného celku, ak by som to mal preložiť do slovenčiny, a Varšava, tým pádom aj Varšavania pochopili, že už neuvidia žiadne eurofondy, pretože tento zásah, urobilo sa iné hlavné mesto toho okrsku, toho kraja a Varšava prišla o možnosť čerpať eurofondy, lebo jednoducho okamžite sa jej zvýšilo HDP na obyvateľa a podobne. A vtedy som si uvedomil, no ale veď Bratislava tento trest má už dávno. Varšavania protestovali, keď politické strany obsadili nové, Kaczynski a spol. obsadili Najvyšší kontrolný úrad, prokuratúru, no ale veď Bratislava má už toto dávno. V Maďarsku protestovali, keď sa menili účelovo volebné a mediálne zákony. Ale nemá mať teda toto Bratislava práve teraz?
Tento úvod bol potrebný k tomu, aby som uviedol kontext, v ktorom tento nenápadný zákon na konci pracovného týždňa za špeciálnych okolností, kedy sa dnes nehlasuje, aby čo najviac poslancov bolo neprítomných, prejednávame začiatok zmeny volebných systémov. Kľúčový demokratický zákon a ktorý nie je bez ďalších úmyslov. Už tu ktosi precedil z tých, ktorí, z členov koalície, ktorí reagovali na nás, čo diskutujeme, že veď treba zjednotiť aj voľbu prezidenta a voľby do Europarlamentu, obidvoje predsa zakladajú päťročný mandát.
Ja chápem pána doktora Kresáka, že pripomína, že v súčasnej ústave je niečo napísané, no ale veď tieto zmeny sa dejú aj zmenami ústavy. Pán doktor, teraz sme počuli, že sú tu sily istej strany so silným zázemím v Banskej Bystrici, ktoré to podporia, aj zmeny ústavy. Skutočne slovenské "zaostávanie" za autokratickým stavom, do ktorého sa blížia dva okolité štáty Maďarsko a Poľsko, je len v tom, že mnohé veci my tu už dávno máme a nenápadne ako žaba variaca sa na slabom plameni sme si na ne zvykli, považujeme ich za normálne. Je normálne, že Bratislava sa nedostane k eurofondom a musí kolenačky prosiť premiéra Fica, či jej dá, alebo nedá na zaplátanie ciest. To je normálne. Primátor poslúcha ako na povrázku, pretože zdá sa mu, že ak nedostane tie peniaze, tak ho občania prekľajú, musí tu kľačať a chodiť na vládu a drať doslova kolená, pretože inak peniaze mu nikto nedá. To je normálne.
Varšavania protestovali, my sme si to ani nevšimli. Teraz sa ide meniť zákon o župách, ktorý úplne rozhádže nielen volebnú periódu, no povedzme, povedzme, ale rozhádže naozaj politické stratégie s tým, že majú sa otvoriť dvere takým stratégiám, ktoré vylepšia možnosť stavaním kandidátov dosiahnuť to, že aj kandidát, ktorý má malé zastúpenie, sa stane predsedom VÚC. Už to tu skonštatovali všetci a nebudem to vôbec opakovať, chcem to len uviesť ako celkom jasný a zreteľný dôkaz toho, že koalícia vykročila k zmenám pravidiel, či ju už k tomu vedie nervozita z klesajúcich percent, alebo nie, to je naozaj ťažké špekulovať, to je jej vec, ale vykročila ku zmenám pravidiel, ktoré nielenže ju zvýhodňujú, ale hlavne čo mám námietku ja, že či zvýhodňujú stranu Kotleba. V poriadku, možnože uzavriete skrytú koalíciu, aj na to máte plné právo. Ale čo mňa sa týka a čo som sem prišiel obhajovať, aby táto Národná rada, preboha, nezačala cúvať od legitimity volebných zástupcov k nižšej legitimite. A to tento návrh prináša. Prináša nižšiu legitimitu, síce legalitu, ale nižšiu legitimitu voleného zástupcu. Lebo je jednoznačné, že v jednom kole volený zástupca bude mať za sebou menej voličov, než by mal výsledok dvojkolovej voľby.
Ako preukázali už rečníci predo mnou, nie je to otázka peňazí, lebo tie voľby sa budú sčítavať dlhšie, nebude to jeden deň, budú to dva.
Nie je to otázka účasti vo voľbách. Pripomeniem vám, ktorí sa zaoberáte prípadne aj politikou, že na začiatku tu napríklad parlamentné voľby trvali dva dni. Bolo možné ísť voliť od piatka obeda až do soboty noci. Jasné, že bola väčšia volebná účasť, a jasné, že zníženie na jednodňové voľby nezvýšili účasť. Prečo by malo aj toto odrezanie jedného kola, prečo by malo, preboha, zvýšiť účasť? Jednoducho, odkedy máme jednodňové voľby, tak už sa naše voľby spravidla pohybujú, žiaľ, na tých percent, hovorím spravidla, keď sa nevytvorí nejaká naozaj katastrofická situácia, tak sa pohybujú od 50 do 60 %. Tá reprezentatívnosť pri parlamentných voľbách zatiaľ ešte neklesla nikdy pod 50 %, ale veľmi sa z toho utešovať nemôžeme, lebo pri všetkých ostatných voľbách, bohužiaľ, klesá hlboko pod 50 % a reprezentatívnosť niektorých z nich, ako napríklad eurovolieb, je najhoršia v celej Európskej únii. Takisto reprezentatívnosť volieb mestských predstaviteľov, župných predstaviteľov je veľmi nízka a my namiesto, aby sme urobili krok k vyššej reprezentatívnosti, robíme krok k nižšej.
Nechcem vôbec útočiť, hovorím na úmysly. Vy máte právo, plné právo na politické úmysly a niekedy sa to stáva, že víťazi po voľbách rozmýšľajú nad tým, či by si nevedeli pomôcť k zopakovaniu víťazstva budúceho pozmenením pravidiel. Ale prosím vás a apelujem na vás, pamätajte, že tento štát buduje veľmi ťažko svoju demokraciu, nemali sme demokratickú štátnosť v minulosti. Rozbíjanie aj tých slabých sietí a návykov, ktoré sa v demokracii vytvorili, je trestuhodným činom. Slovenský občan musí žiť, tak ako všade na svete, tým faktom, že politiku sa učíme len vždy jedným tlkotom srdca a ten je raz v jednej volebnej perióde. To srdiečko demokracie vystrekne v tých voľbách novú okysličenú krv, teraz vyzerá dosť riedka, dneska poobede, ale verím, že je tu tá nová okysličená krv aj po minulých voľbách a tá krv, potom s ňou musí ten volič žiť celé štyri roky a jeho politické učenie ide veľmi pomaly. Mali sme 8 parlamentných volieb a župných ešte oveľa menej. Ako vidíte, skoro vždy sa nám stáva, že sa ľudia veľmi čudujú po voľbách, čo to zvolili. Áno, to je naše učenie sa budovať štát.
A ešte k tým príkladom prípadne zo zahraničia, ktoré sa tu často spomínajú. Skutočne v systéme, kde sú dve strany už celé stáročia, dve silné strany, tak ony si to môžu takto rozdávať v jednomandátových obvodoch a obyvateľstvo je s tým spokojné. Aspoň teda nepočujem o tom, že by Veľká Británia mala nejaký problém s takýmto politickým systémom. Ale Slovensko už dokonale preukázalo za to vyše štvrť storočia, že je jednoducho pluralitnejšie, že na Slovensku sú menšiny. Sú názorové skupiny, ktoré nezaniknú ani vtedy, ak tie strany zaniknú. Vynoria sa nové. Vidíme, že v parlamente nikdy neboli dve strany, nikdy za tie roky. A mohlo sa to stať v ktorýchkoľvek voľbách. Je tu až do desať strán úplne štandardne a dokonca aj keď nevstúpia v takom počte, tak ony sa proste akýmsi spôsobom štruktúrujú, pretože Slovensko je skutočne jedna z najpestrejších krajín Európskej únie, či už ide do národnostného zloženia, kultúrnych tradícií až po tie naše kroje. Je to veľmi východozápadne položený stredoeurópsky štát s mimoriadne silnými tradíciami, ale aj regionálnymi a medziskupinovými rozdielmi. Vždy tu bude viac strán, zaviesť v takomto prípade, teda pomerne veľa strán a tým pádom aj veľa kandidátov úplne prirodzených, zaviesť v takomto prípade jednokolové voľby je absolútna chyba vedľa. Medzi nami a Britániou je práve ten rozdiel, aký len môže byť. Ten najväčší, najväčší v Európe. Británia, zdá sa, teda donedávna sa zdalo, že je veľmi homogénnym kráľovstvom a, naopak, Slovensko je veľmi národnostne, kultúrne pluralitné. Máme najviac menšín, keby sme si to poctivo zrátali, v celej Európskej únii napríklad. Mohol by som týchto faktov uviesť ešte oveľa viac, ale nechcem naozaj zdržiavať.
Po tej, hoci tu nie je veľa poslancov, predsa len si trúfam povedať, že zaujímavej polemike k tomuto zákonu na záver poviem len to, rešpektujte, prosím, aj keď uvažujete o tom, že si pomôžete tou väčšinou k tomu, aby ste ju mali znovu, ja znovu opakujem, sa z toho nevysmievam, stáva sa to v politike, najmä človeka znervózni, keď prípadne tie hlasy padajú, chcem vás povzbudiť, páni zo SMER-u, veď to nemusí byť naveky, keď napravíte svoju politiku, odvoláte niektorých politikov, vymeníte ich za lepších, nemusíte kvôli tomu rúcať demokratické pravidlá. Ja si myslím, že aj pri tom rokovacom poriadku postupne by ste sa naučili aj vy diskutovať, aj vy argumentovať a nebolo treba až tak uškrcovať tú diskusiu.
Ale pri tých, zostaňme pri tých župných voľbách. Dajte naozaj pozor, aby ste nedosiahli celkom nechcené výsledky. Už sa to párkrát pri takýchto zmenách vo svete, ale aj u nás prihodilo. Potom bude už ťažko hovoriť, že všetko mohlo byť inak. Teraz je tu podaná ruka, ktorú podávali poslanci z viacerých strán, vytvorme grémium a netvrdím, že len z nás, ktorí tu máme všelijaké polemiky medzi sebou a vôbec neplatí, že by sa tu zišli len a tí jediní odborníci. Vytvorme tím, ktorý si sadne k tomu, nerobme to salámovou metódou, že teraz ústavný zákonček, potom iný ústavný zákonček, potom volebný zákonček, takto sa nerobí férová zmena pravidiel v štáte. Toto sú základné pravidlá, podľa ktorých sa bude variť slovenská polievka, slovenské bryndzové halušky alebo akokoľvek si to poviete. Poďte hovoriť s múdrymi ľuďmi z Akadémie vied, poďte hovoriť s politológmi z vysokých škôl a povedzme si, aké nedostatky doteraz, prečo máme, dočerta, takú nízku účasť vo voľbách. Vari sú tí naši ľudia takí, že ich nezaujíma politika? No to celkom nie je pravda. Našich ľudí v zásade politika zaujíma. Prečo nám nechodia k voľbám? Je v tom aj volebný systém? A ak je v tom aj nejaká vada volebného systému, bola by taká tragédia naozaj znovu mať voľby do parlamentu jedno popoludnie v pracovný deň a jeden voľný deň, tak ako to v minulosti bolo? Nič, žiadna extra tragédia by sa nestala.
My naozaj nečakajme, kým nám reprezentatívnosť aj parlamentu klesne pod 50 %, lebo naozaj potom podľa príručiek každej politológie sa bude dať povedať, že parlament je síce legitímny, nie je však reprezentatívny. Už nezastupuje väčšinu voličov. Dúfajme, že by tieto naše argumenty mohli dôjsť k vášmu sluchu, dúfajme, že nebudete chcieť zvalcovať Slovensko pravidlami, ktoré by poskytli neprimerané výhody, ale hlavne ja dúfam, že nie takými pravidlami, ktoré by oslabili tie krehké stavby alebo tú krehkú štruktúru, ktorú sme si za to štvrťstoročie snažili vytvoriť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2016 12:40 - 12:42 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ja som pôvodne chcel reagovať aj na repliku pána Bublavého, pretože ten vtip o tom, že keď sa ruší jedno kolo, tak bude väčšia účasť v tom druhom, ma pobavil. Ale to je už preč.
Chcel by som k rečníčke povedať toľko, že, milá Vierka, naozaj percentá klesajú a koalícia mení volebné pravidlá. To tak bije do očí, tá súvislosť, nemyslím len to, že dneska prvýkrát má vládna koalícia, už stratila schopnosť, keby boli voľby tento týždeň, zostaviť vládu, myslím trvalý zosun, ktorý zaznamenáva hlavná politická sila tejto koalície, a to je strana SMER, trvalý zosun, ktorý sa najprv premietal do posilnenia strany SNS, ale teraz už voliči odchádzajú medzi nevoličov a strácajú chuť podporovať ďalej politiku vládnej koalície.
No a v tejto situácii práve rokujeme o zmene pravidiel, ktorá okate má poslúžiť k tomu, že sa županom stane aj ten, ktorý zďaleka nemá za sebou väčšinu občanov, ktorí vôbec prišli k voľbám. Čiže nielenže máme, dámy a páni, nízku legitimitu kvôli tomu, že niektoré strany fakt majú radosť z toho, ak odradia politikov, ľudí od politiky, nielenže máme nízku účasť, ale ešte aj spomedzi tej nízkej účasti hľadáme spôsob, aby sme presadili kandidáta, ktorý bude mať aj spomedzi nízkej účasti menšinový podiel voličov. Nie väčšinový.
Odstránenie druhého kola znamená, že kandidát, ktorý bude mať z 10 % voličov 3 %, sa bude môcť stať z 10 % voličov, bude mať menší podiel, sa bude môcť stať županom a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2016 10:40 - 10:41 hod.

Ján Budaj