Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.3.2017 o 15:05 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.3.2017 15:05 - 15:07 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán Matovič, verím, že bol počúvaný v tejto chvíli mnohými, ktorí tu nesenia. Osobitne ukázal, ako zaostáva za situáciou pán premiér a predseda sociálnej demokracie pán Fico. On ohlásil, že bude bojovať s fašizmom, ale tak sa zdá, že robí koalície s fašistami. On ohlásil, že nebude si dávať obrúsky pred ústa, ale rozpráva tu Matovič o fašistoch nahlas a otvorene.
Pán premiér Fico po Novom roku ohlásil, že prestane byť nadmerne politicky korektný, ale zatiaľ si trúfol len na Cigáňov. Tak poďme hovoriť o fašistoch. Ja verím, že veľká časť strany sociálna demokracia, SMER - sociálna demokracia, si ctí SNP, tak aj preto niečo urobte. Zatiaľ s nimi meníte zákony, meníte ústavu, zhadzujete prezidentove veto, prezidentove upozornenia a tentoraz nám beriete kúsok slovenskej demokracie. Druhé kolo volieb spolu s nimi.
Choďte z tejto cesty preč a učte sa, pán premiér Robert Fico, teraz by som vás imaginárne oslovil, učte sa nazývať priamo a otvorene veci takými, akými sú. A to aj koalícia s fašistami.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.3.2017 14:34 - 14:35 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Som rád, že kolegovia naozaj viacerí pochopili, že toto vôbec nie je malá zmena. Toto je krok smerom k zrušeniu dvojkolovej voľby prezidenta. To si povedzme nahlas.
A, samozrejme, pobavila ma pani Grausová, ďakujem jej za to. A ale najviac pán Bublavý, lebo naozaj píšem si, pán Bublavý, ich medzi perly argumentačné, keď poviete, že druhé kolo volieb traumatizovalo voličov, a preto ho navrhujete zvoliť, tak to naozaj je zlaté. A potom dajte pozor, aby vás to nepriviedlo k zrušeniu volieb ako takých. To už po ’48. raz bolo, k tomu už by ste určite sa nechceli vracať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.3.2017 14:15 - 14:26 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, zrušenie druhého kola regionálnych volieb je druhým zásahom do demokratického organizmu slovenskej politiky. Prvým zásahom boli náhubkové opatrenia rokovacieho poriadku Národnej rady a to bol taký zásah, o ktorom sme si mohli alebo mnohí si nahovárali, že to je taká vnútorná vec Národnej rady, oni tam sa hádajú, tak niekto s nimi chce urobiť poriadok. Tento zásah je už vážnym poškodením kvality demokracie na Slovensku. My tu máme niekoľko volieb, ktoré sú priamou voľbou, keďže parlamentné voľby máme pomerné, našťastie v tých priamych voľbách predsa len môžu zavážiť osobnosti a takou priamou voľbou je voľba prezidenta, voľba župana a voľba primátorov a starostov. Tieto troje volieb mali jednu nepríjemnú výnimku, že práve voľba primátorov a starostov bola jednokolová. Celé roky sme mohli sledovať, ako pre túto anomáliu sa darilo niektorým nastavať si fiktívnych konkurentov, niektorým primátorom, a udržať sa pri moci dlhé roky.
V mojich spomienkach, lebo nehovorím to ako nejakú klebetu, ale ako osobný zážitok, v mojich spomienkach je v tomto hlavným bohatierom práve skoro by večný primátor Žiliny Ján S., inak tiež šofér a abstinent, ktorý bol šikovný natoľko, že vždy si našiel ešte aj z tábora politických oponentov nejakého dôverčivého alebo úplatného človeka, ktorý išiel kandidovať a rozdrobil tábor demokratov natoľko, že tento politik bol primátorom, ako sa zdalo, na večné veky a nikdy inak. Dlhé roky sa uvažovalo v demokratických kruhoch nad dôsledkami tejto situácie a ja som dúfal a očakával, že už dozrel čas - a, mimochodom, som to tu avizoval - na revíziu samosprávnych mechanizmov a súčasťou tej revízie, ako som veril, na prvom mieste malo byť odstránenie tejto anomálie, že pri všetkých tých väčšinových voľbách jedna úroveň moci, úroveň starostov a primátora nemala druhé kolo. To znamená, napríklad v takej Petržalke podobne tradične a večne vyhráva starosta, ktorý má menej hlasov, než som mal povedzme ja ako poslanec, ktorý som tam kandidoval, ale rozdrobenosť ďalších a ďalších kandidátov spôsobuje, že v 120-tisícovej Petržalke môžete vyhrať siedmimi tisícmi hlasov a vaša demokratická legitimita je pod bodom mrazu, ale je to legálne.
Toto, samozrejme, všetko by riešila druhá voľba primátorov a starostov, druhé kolo voľby. Namiesto toho ideme odbúrať druhé kolo u županov. Vykročujeme teda presne opačným smerom, nezlepšujeme demokratickú kvalitu, ale odbúravame demokratickú kvalitu, berieme občanovi jeden z jeho hlasovacích lístkov, roztrháme ho, zamedzíme mu vyberať si v druhom kole, hoci v druhom kole sa teda pri všetkých týchto väčšinových voľbách, môžte sa pozrieť do Poľska, do Maďarska, do Českej republiky, všade sa vyberá dvojkolovo. Vyberá sa dvojkolovo najmä preto, lebo poslanci alebo koalície by si netrúfli občanom zobrať lístok, volebnú šancu, ktorú už majú, a netrúfli by si im bezočivo do očí tvrdiť, že úspora nejakých, domnelá úspora, podčiarkujem, peňazí je viac, než ich šanca mať primeranú legitimitu voleného zástupcu.
To je veľká škoda, že ste sa touto cestou vydali, a ešte viac ma mrzí, že mnohí to budú považovať za signál pribratia ďalšieho koaličného partnera, a to je strany pána Kotlebu. Je predsa očividné, v čí prospech to koalícia robí. Robí to s plnou vedomosťou napriek tomu, že viacerí poslanci - nebol som to ja - v minulom období na to upozorňovali. Ja si teraz len ako človek starší dovolím malý exkurz nad tým, nad týmto problémom, že strana, ako je SMER, v ktorej je nemálo ľudí spojených s bývalou komunistickou stranou, a strana pána Kotlebu, v ktorej, obávam sa, sú nejakí ľudia spojení s myslením fašizmu, že tieto strany si môžu vychádzať v ústrety. Na prvý pohľad sa to zdá absurdné, neuveriteľné a neverme tomu, nie je to možné. No ale máme tu zákon o zrušení druhého kola volieb. Zákon priam upečený pre pomoc tejto strany. A hneď tu máme ohlas, včera počas rokovaní o tom, ako bude prebiehať zrušenie Mečiarových amnestií, priamo na tie rokovania prišla, prišla správa, ktorá prakticky zvrátila tie rokovania. Strana pána Kotlebu sa pridala k SMER-u a ku koalícii.
Nie je to, nie je to vlastne, keď mám byť úprimný, až taký šok. Táto, tento tieň nad slovenskou politikou, že ľavica nie je poriadnou ľavicou, že nemá všetky tie parametre, ktoré ľavica má mať, nie je prvýkrát a možno tá nemravnosť začala kedysi dávno, keď Tretia internacionála nútila komunistickú stranu, aby sa, aby bola tolerantná ku paktu s nacistami, ktoré urobil Stalin v prvej časti vojny. Preto komunisti na Slovensku propagovali, propagovali solidaritu s útokom na Poľsko, a to aj útokom nacistického Nemecka, pretože to od nich žiadali moskovskí bratia.
Po vojne sme už tých príbehov videli viacero. Povedzme si otvorene, že Gustáv Husák kryl potom pred trestom niektorých členov HSĽS, a, naopak, v neskorších rokoch kryli oni jeho, teda v skorších rokoch, cez vojnu kryli oni jeho a nemravné afilácie medzi komunistami a fašistami sa preplietajú aj ďalšími rokmi, mohol by som o tom napísať veľa, aj čo sa týka rokov revolučných a porevolučných. Ľudácke myslenie a komunistické myslenie majú vskutku veľa spoločného. Je to, je to bezbrehá nenávisť k Západu, je to nedôvera k Európe, viď západnej Európe a k jej inštitúciám, je to príchylnosť k Rusku a podrobovanie sa ruskému diktátu. Je to, samozrejme, aj extrémna nedôvera k všetkému slobodnému, otvorenému, k otvorenej spoločnosti, k slobode slova, k slobodnej spoločnosti.
Dámy a páni, teraz si možno niektorí z vás hovoria, no ty si dobre zabehol od obyčajného čítania, od, od vráteného pánom prezidentom, od rušenia druhého kola akýchsi regionálnych, malých a pre mnohých z vás bezvýznamných volieb.
Dámy a páni, demokratický chrám, ktorým je táto Národná rada, je postavený na to, aby stále zvyšoval kvalitu demokracie. To, za to nás sem poslali občania, aby zdokonaľoval ich verejnú kontrolu. Nie, aby ju znižoval. Toto je krok ku zníženiu legitimity a ku zníženiu účasti občana na výbere svojich zástupcov. Bude musieť vybrať nasilu aj takého, koho by nechcel. Zoberieme mu tú možnosť v druhom kole predsa len zvažovať medzi dvomi kandidátmi, ktorí prešli. Je to na prvý pohľad malý krok pre zničenie demokracie, naozaj malý, aby som parafrázoval slávne slová o vystúpení na Mesiac. Je to malý krok pre zničenie demokracie. Ale prečo by sme ho mali robiť, preboha? Prečo by sme mali ísť opačným smerom, než ide celý svet? Celý svet zdokonaľuje mechanizmy demokracie, približuje ich občanom, dáva im viac a viac príležitostí rozhodovať, zavádza prvky priamej demokracie. To nami obdivované Švajčiarsko, tie bohaté krajiny Škandinávie naozaj pozývajú ľudí k spoluúčasti. Iba vtedy aj u nich dokážu uchrániť moc pred deviáciami a pred korupciou. Len každodenná účasť občanov a čo najčastejšia účasť občanov na rozhodovaní ich vťahuje do demokratického procesu a robí zo štátu organizmus občanov a demokratov.
Prosím vás, mnohí možno ste naozaj hľadeli, obraciam sa teraz na ctených, ctené poslankyne a poslancov koalície, možno ste naozaj hľadeli na tie peniaze, ja to netvrdím, že ste nehľadeli. Zvážte ešte stále, či to stojí za to, či stojí za to napríklad aj ľavici, aby išla celkom iným smerom, než ide ľavica v Európe, kde, ktorá všade zdôrazňuje práve prvky spoluúčasti občana na riadení štátu, ktorá neruší, ale, naopak, presadzuje, proti ultrapravici a pravici presadzuje ešte ľudovejšiu demokraciu, väčšiu spoluúčasť, uznávanie menšín, presadzovanie ich podielu pri takýchto rozhodovaniach. Prečo by ste nevyhnutne museli urobiť tento krok? Ešte stále si ho musíte zvážiť, zaznievajú tu praktické argumenty, ale zaznievajú a ja som si dovolil, viem, že som sa niektorých mohol dotknúť, lebo som zjednodušoval, a sa im za to ospravedlňujem, ale dovolil som si pripomenúť tú historicky, ten historický tieň, kedy ľavica nadmerne, sa nadmerne zaplietla spoluprácou s ultrapravicou a s fašistami. Poďme z toho preč, neprijmime obmedzenie jedného volebnej, jednej volebnej šance pre občanov, nechajme im právo voliť v druhom kole.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2017 23:17 - 23:19 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja neviem celkom sa vžiť, samozrejme, do toho, v akej atmosfére kto tuná prežíva túto mimoriadnu schôdzu. Ja vidím v týchto mimoriadnych schôdzach dobrú príležitosť na politickú rozpravu, ktorú nám inak nedopraje rokovací poriadok, a aj príležitosť povedať si pravdu o stave republiky. A to, toho som sa snažil držať. Neurážal som, neurážal som nikoho ani z vážených kolegov z koalície, ani dokonca členov vlády. Ak to niekomu možno aj z opozície prekáža, nuž, každý sme nejaký.
Pánovi Muňkovi pripomínam, že ja sám som kritizoval proces privatizácie elektrární za vlád Mikuláša Dzurindu, ale on ako keby to nepočúval.
A mám pocit, že si všetko poplietol aj pán kolega Číž, ktorý ma obvinil z rečí, ktoré tu trúsi SaS, a z toho, že sa tu číta zo sociálnych sietí. Pán kolega, ani jedno ja som nerobil. Bude to, viem si to vysvetliť len tým, že ste sa teda pred krátkou chvíľou vrátili z toho futbalu a nejak sa vám tie príspevky spojili, poplietli, no. Ide o to, aby sme si aj pri takýchto príležitostiach umožnili trošku polemiky nad faktami a nad situáciou.
A pán Holjenčík padol práve preto a padol vašimi rukami, že takúto situáciu vyprovokoval, a veľké pobúrenie Slovenska si vyžaduje, aby sme o nej hovorili. A myslím, že to je absolútne na mieste.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.2.2017 22:51 - 23:08 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, rozprávať o kauze Holjenčík je po mnohých stránkach veľmi inšpirujúca téma. Pán Holjenčík a jeho kauza, verím, že zostanú v našich pamätiach ako svojím spôsobom špička ľadovca. Tak by sa, bolo by milé, keby sme mali ľadovce nazvať, naozaj ten najvyšší momentálne známy, práve po ňom, pretože táto špička ľadovca sa na chvíľu vystrčila z inak pokojnej hladiny zložitých vzťahov a politických šarvátok a ukázala nám celý rad zaujímavých vecí, ktoré by nás mali zaujímať ako poslancov a ktoré, nepochybujme, zaujímajú spotrebiteľov elektrickej energie na Slovensku, ale aj spotrebiteľov politiky na Slovensku, a to sú všetci občania Slovenskej republiky.
Čo nám to hovorí ako spotrebiteľom energie a čo nám to hovorí ako spotrebiteľom politiky? Lebo aj politika je vlastne verejná služba, ktorá by za naše dane mala byť kvalitne odvádzaná pre prospech toho, kto si ju platí, pre prospech občana.
Z hľadiska tej politiky predovšetkým kauza Holjenčík pripomína, ako hlboko a vlastne tak, vlastne samozrejmé je uväznená a zakotvená súčasná koalícia v partokracii. Ani po tejto kauze nikoho nenapadlo z tej koalície, že by otvorili otázku systémového menovania tohto regulačného orgánu a osôb do regulačného orgánu a celkovo systémových vzťahov, keďže ten regulačný orgán, nielen jeho predseda, ale regulačný orgán a jeho nezávislosť bola tak brutálne vysmiata a znehodnotená. Keď predseda exekutívy sa verejne vyhráža šéfovi regulačného orgánu, údajne nezávislého, keď mu trhá cenové výmery v rozpore so zákonom a radí občanom, aby neposlúchli regulačný orgán a neplatili faktúry, ktoré im prídu, tak väčší cirkus a väčšiu ilustráciu toho, že pán Holjenčík je mister nobody, že je to jedno veľké nič, ktoré má čakať na príkazy premiéra Fica, prípadne nejakého poslíčka, ktorého za ním pošle, a podľa toho určovať ceny energií. Väčšiu ilustráciu si nemožno vymyslieť.
A predsa teda radím, aby po pánovi Holjenčíkovi sa pomenovala špička ľadovca, pretože predsa len to, tie naše pokojné vody rozvírilo a urobilo to aj dieru do Titaniku súčasnej vládnej koalície. Cez tú dieru bude vtekať poznanie, že pozrime sa, s cenami energií je to u nás vlastne celkom inak. Vyšlo celý rad štatistík a čísiel, ktoré spotrebiteľov upozornili, že v cenotvorbe energií sa skrýva nekonečné a nejasné korupčné prostredie, keďže počujeme, že dokonca predseda tohoto regulačného úradu môže jednak mať firmu, ktorá sa zaoberá tou istou brandžou, ale jednak sám radí, ako vlastne vytiahnuť z vrecák občanov čo najviac peňazí, dajme tomu, aj vodárňam. Väčšiu kolíziu záujmov tiež by sme si ťažko vymysleli.
Slovensko numericky nemá najvyššie ceny energií, ale aj tam sme sa dozvedeli, a teraz prechádzam skôr k tej téme občania ako spotrebitelia, aj tam sme sa dozvedeli, že u nás je nebývalo vysoký ten podiel za transport elektrickej energie. A to nie za to, že by u nás elektrina tiekla rozvodmi nejak ťažšie alebo drahšie, ale za to, že práve do tohoto transportu vláda už dlhé roky, a nie je to prvá vláda, zakomponovala vlastne elektrickú daň. Občania sú celkom rukojemníkmi vôle regulačného orgánu, ktorý, ako vidíme, visí na šnúrke premiérových gatí a tak ako premiér rozkáže, tak koná. Čo ešte je možno ten lepší prípad, lebo v horšom prípade, zdá sa, že koná podľa lobistických záujmov skrytých firiem. A tento teda pochybný orgán a pochybný predstaviteľ prikrývajú najrôznejšie tunely, ktoré sú tunelami nie síce do štátneho rozpočtu, ale do našich peňaženiek.
A, dámy a páni, aj keď naše peňaženky neobsahujú žiadne milióny a miliardy, ale keď sa to nazbiera, tak ide o veľmi veľké peniaze. My za distribúciu elektrickej energie platíme približne 40 % z celkovej ceny, zatiaľ čo inde je to výrazne menej. V Bratislave dokonca až 54 % tvoria distribučné poplatky, ktoré tak podielovo dosiahli úplne najvyšší podiel v celej Európskej únii. V týchto distribučných poplatkoch sa vláde, alebo, aby som bol spravodlivý, vládam podarilo poskrývať najrôznejšie platby, cez ne držíme hnedouhoľné bane, ktoré sú inak celkom neefektívne, cez ne financujeme kšefty obskúrnych firiem a firmičiek, ktoré predstierajú, že u nás dobiehajú nedostatok alternatívnych zdrojov.
Pamätáte si, akým tunelom a akou pijavicou na cenách elektriny boli tie svetelné elektrárne, slnečné elektrárne? Dnes je takou pijavicou biomasa. V tejto istej sále za týmto istým stolom som relatívne nedávno predkladal návrh, ktorý upozorňoval na to, že cez takzvanú biomasu ničíme jeden z našich vzácnych pokladov nášho prírodného dedičstva, a to sú slovenské lesy. Drancuje sa všade, pretože sa dáva hojný príplatok. Tí, ktorí spracujú takzvanú biomasu, dostanú zaplatené viac, než stojí cena kvalitného dreva na trhu, a tak sa ničí a spaľuje aj kvalitné drevo. Načo sa namáhať v Slovenskej republike s výrobou nábytku? Načo sa namáhať s obchodovaním s drevom, keď ho môžete, drevo, spáliť a dostanete príspevok?
Myslím si, že špička ľadovca s názvom Holjenčík otvorila pre nás všetkých aj celú túto oblasť, ktorá bola dlhé roky nevšímaná. Tu by som ešte mohol prejsť k celkom vážnej a komplikovanej téme, ktorá začala už samotnou privatizáciou, preto okolo elektrární sa od samého počiatku cítilo, že je to výborné korupčné prostredie, a nič na tom nemenilo ani vytvorenie kvázi nezávislého regulátora. Sú tam problémy s Gabčíkovom, je tam problém privatizácie, ktorý, áno, začala už Dzurindova vláda, neprivatizovala podľa mojej mienky správne, ale vláda Roberta Fica, ktorá prišla v roku 2006, hoci niečo ešte napraviť mohla, napodiv nenaprávala. Kritizovala, ale nenaprávala. No a odvtedy sme sa uspokojili s tým, že aj táto kauza privatizácie, potom reprivatizácie, predaja, nákupu ostáva kdesi zakopaná v trinástej komnate slovenskej ekonomiky. Lenže ona neostáva zakopaná, ona pýta peniaze.
Gabčíkovo ide do obrovských rekonštrukcií. Odkiaľ tie peniaze asi pôjdu? Kým Gabčíkovo nepotrebovalo opravy, kým vráta fungovali a nebolo zakomontované dno, tak ho užíval súkromný vlastník. Teraz ho prevezme štát a bude ho, ak si to dobre pamätám, za stovky miliónov čistiť, opravovať a potom asi ho znovu strelia.
Tento zvláštny impulz, ktorý sme videli aj pri plynárňach, že nám nestačí, našim nenásytným oligarchom, jedna privatizácia, kde by si nakradli, prišlo sa na to, že to môže pulzovať ako srdiečko. Raz sprivatizuješ, potom reprivatizuješ a znovu sprivatizuješ. Celý tento podivný termocyklus môže zaplatiť jediné vrecko v tomto štáte. To nezaplatia oligarchovia, ani Holjenčíkovia, ani členovia vlády, ba ani majitelia ich napoleonských komplexov. To zaplatia jediní, občania Slovenskej republiky.
Táto téma, ja chcem veriť, že pre väčšinu poslancov, ktorí tu hovoria o odvolaní premiéra Fica, by mala byť hlavne témou o nedostatku splnenia výziev, ktoré sú pred touto vládou. Jedna z tých výziev, a vidíme, že sa jej koalícia ani len nedotkla, je systémová zmena a otvorenie teda tej Pandorinej skrinky, ako platíme za elektrickú energiu, nakoľko nezávislá, odborná a naozaj spotrebiteľovi slúžiaca je regulácia, ktorá sa teraz, až doteraz predstavovala ako nezávislá. Už sme všetci počuli, že premiér Fico hovorí, nebudeme to ďalej predstierať, my si to zoberieme akiste pod Úrad vlády alebo niekde do kuchyne a budeme tie príkazy už jednoducho dávať otvorene. Ktovie, či to bude lepšie alebo horšie? V každom prípade na pánovi Holjenčíkovi je vidno, že nebolo nič nezávislého, a obávam sa, že jeho odbornosť siahala skôr k službe tým, ktorí sú protivníkmi záujmu občanov. Pretože záujem občanov, ale aj podnikateľov je nie to, aby sme mali elektrinu, ktorá brzdí rozvoj a ktorá tuneluje naše naozaj jedny z najchudobnejších peňaženiek v Európskej únii.
Dámy a páni, nakoniec, tak ako každá vec, ak som tu spomenul súvislosť tejto kauzy s tým, aké neprehľadné prostredie sa vytvorilo v oblasti energií, ak som spomenul to, ako sa cez ceny energií robia neefektívne vládne výdaje, kde netreba robiť ani súťaže, nič podobné. Preto jednoducho peniažky sa akýmsi zákonným spôsobom rozkotúľajú k tým, ktorí majú spracovanie biomasy, tým, ktorí ovládli hnedouhoľné revíry, a tak ďalej a tak ďalej. Podstatou celej veci a to je aj podstata kauzy Holjenčík, ale aj kauzy, diskusie o spôsobe vlády tejto koalície, končí pri ľuďoch a pri vzťahu medzi politikou a etikou. Pán Holjenčík veľmi brutálne ukázal, kam až môže štátny úradník zájsť. On priam parodoval nočnú hrôzu alebo nočnú moru toho, kam sa môže úradník dostať. Napokon v posledných chvíľach svojho úradu prchal pred novinármi a zostáva nám dúfať, že je dostatočne bezvýznamný, aby Robert Fico aspoň v tomto prípade tohoto úradníka, ktorý už dávno zabudol, ktoré politické krytie ho vlastne dostalo ku korytu, aby ukázal, že teda predsa len zapôsobí nejaká ruka spravodlivosti. Uvidíme, nechajme sa prekvapiť.
Nechcem robiť prognózu, len chcem skončiť konštatovaním. Dámy a páni, aj kauza Holjenčík, aj spôsob, akým táto vláda sa s ňou vysporiadala, nakoľko bola otvorená, nakoľko ju využila na šancu urobiť, otvoriť otázku systémových zmien v regulácii energií, ale aj systémových zmien v boji s korupciou, pretože my nebudeme schopní postaviť vôbec žiadne demokratické inštitúcie a mechanizmy regulácie, pokiaľ zostanú dve veci: pokiaľ budú strany budovať klientelisticko-partokratické štruktúry, namiesto odborníkov posúvať do zodpovedných funkcií Holjenčíkov, a za druhé, dovtedy, pokým nepríde k potrestaniu korupcie. Bez potrestania korupcie nebudú mať obavy takíto úradníci a nikdy nenadobudnú ten pocit, že by sa mali chovať naozaj v prospech spotrebiteľa. Na druhej strane je totiž tučný mešec tých, ktorí ovládajú sieťové odvetvia, ktorí ovládajú vždy tú druhú stranu. Občan sa predsa nevyzbiera pánovi Holjenčíkovi alebo jemu podobným úradníkom na nejaký tučný, tučnú odmenu. Ale tá druhá strana sa vyzbierať vie a zdá sa, že občas to teda naozaj robí. Nechcem krivdiť práve tomuto úradníkovi, ktorý sa nám vynoril ako teda povestný špic ľadovca, ale pod ním sú stovky a tisíce ďalších. Aj tí sa dostali do svojich funkcií len a len ako stranícki nominanti, aj tí chcú a väčšinou aj zostávajú pred nami úplne anonymní, ich fungovanie je málo transparentné a vlády – a znovu zdôrazňujem, nielen táto, ale aj predošlé – nerobia vôbec nič, aby na tomto systéme, na ktorý dopláca slovenský občan, niečo zmenili.
Dnes ale vládne táto vláda a to, že národniari a strana SMER prijali spojenectvo so stranou MOST, tú štvrtú si neviem spomenúť, ale už asi neexistuje, na tom bolo aj čosi rajcovné, pretože chceli sme všetci veriť, že možno sa trochu nakazia vzájomne tými pozitívnymi možnosťami. Strana MOST mala za sebou dlhé roky pravicového vystupovania a aj presadzovania protikorupčných a transparentných opatrení. Teraz táto kauza je hodená rukavica, ktorú nehodila tejto vláde opozícia. Kauza Holjenčík sa nedá vymyslieť, to skutočne priniesol iba život. Ak by sa koalícia tejto kauzy bola schopná zmocniť a bola by ju schopná využiť na dobré, tak vlastne môže byť táto kauza Holjenčík veľmi užitočná. Ak ju však ale iba rozchodí na kabinetných rokovaniach koalície, kde sa nakoniec nerobí nič iné, iba sa losuje a lobuje alebo licituje o to, kto bude mať budúceho Holjenčíka, tak jeho meno je vlastne aj úplne ľahostajné, aké bude. Preto je podstatné, bude, že sa nezmení jeho účinkovanie a jeho poslanie, ktorým bude znovu neslúžiť občanom, ale slúžiť kšeftom kdesi v zákulisí a znovu ťahať cez elektrinu peniaze z vrecák a peňaženiek radových občanov Slovenskej republiky. Takáto vláda by ale pre Slovensko nemala byť budúcnosťou, ani súčasnosťou, takáto vláda, ktorá ani z takejto kauzy by nedokázala zobrať si pre seba ani len to najmenšie ponaučenie.
Ďakujem, dámy a páni. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 10.2.2017 13:00 - 13:01 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za pochopenie. Ja som už avizoval, pán podpredseda, že nemožno sa celkom stotožniť s tým nápadom, hoci chápem, kam ním pán predseda Národnej rady smeroval. Ale chcem mu pomôcť. Naozaj nechcem, aby sme znovu reklamovali pred celou verejnosťou, že akurát on nedodržiava alebo narušuje rokovací poriadok. Tu nám jasne hovorí v § 22... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, procedurálny návrh.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
To je procedurálny návrh k tomu, čo ste oznámili, že táto schôdza bude pokračovať v pondelok o deviatej. Vy ste nám to oznámili, prepáčte, o jednej hodine a je to v rozpore s rokovacím poriadkom. A ja sa snažím predísť zase hanbe, že ste tu na nás spravili rokovací poriadok naozaj ako v nejakom nápravnovýchovnom zariadení a potom ho ani nedodržiavate. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.2.2017 12:40 - 12:41 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja sa len chcem poďakovať tým, ktorí si povšimli túto smutnú okolnosť.
A za druhé, no tak boli tu aj vecné, ale pán Petrák sa vlastne vyjadril najmä k vám, pán Glváč, tak to by som si netrúfol komentovať. Ostatným naozaj ďakujem.
Pán Dostál ma asi celkom neporozumel. Ja som tu celkom nehoroval za zrušenie VÚC, ja som veľmi podporil odvahu poslancov, ktorí túto tému veľmi preležanú a veľmi vlastne očividnú a ktorá je jedným z dôvodov, prečo sú ľudia z politiky otrávení, ktorí ju otvorili tak razantne, ako to urobili, a zároveň aj odborne a nie iba placnutím do vody, ale s celým súborom zákonov. Ja si myslím, že toto je niečo, čo si vyžaduje naozaj ocenenie a je to základ pre tú budúcu debatu o zásadnejšej reforme a uvidíme, kde sa v tej debate dostaneme. Úplne vylúčiť to, že takýto druh VÚC treba zrušiť, by si nikto v tejto chvíli nemal trúfnuť, lebo veci naozaj dozreli už do zásadného stavu.
Ďakujem ešte raz za blahoželania.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.2.2017 12:24 - 12:34 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, napriek tomu, že sála je skoro prázdna, téma je viac než dôležitá.
Ja tiež využijem možnosť, ako aj pán Beblavý využil, že budem diskutovať k tej téme, k jednému zo zákonov, hoci teraz nie je ten podstatný. Ide totiž o komplex zákonov, ktoré upozorňujú, a za to treba predkladateľom poďakovať, na hlbokú krízu v celej tejto úrovni samosprávy. VÚC, ako viete a treba si to priznať, vznikli vo veľmi pohnutých 90. rokoch, ja si tie časy pamätám, mnohí sme si uvedomovali, že mečiarovská moc vtedy vytvára proste korýtka pre už bublajúcu nespokojnosť svojho členstva, bola to doba, kedy tá špička privatizovala a jednoducho v regiónoch sa ozývali nespokojní, že čo bude s nami. Vytvorenie VÚC, tu vidím pána poslanca Osuského, ktorý si na tie časy pamätá. Vytvorenie VÚC malo byť náplasťou, malo vytvoriť niekoľko sto korýtok pre regionálnych papalášov vtedy vládnucich strán, ktoré verili, že budú vládnuť na večné veky a nikdy inak. No lenže VÚC nám zostali a prišla doba prvej Dzurindovej vlády, kedy bola šanca jednak zmeniť ich územné členenie, ale tak isto aj ich kompetencie.
Ono sa vlastne od začiatku začalo prejavovať, že VÚC sú umelo, umelý orgán. Umelý orgán v tej relatívne štandardnej podobe štátnej a verejnej správy Slovenska. Nemali územnú logiku, iba ak strachu pred tým, aby sa nejaká menšina, aby nejaká menšina nedobila šéfa VÚC. Nemali rozumnú terminológiu, lebo naozaj dodnes hovoríme županom župani, ale ten zákon sa tomuto termínu vyhýbal, mimochodom, veľmi smiešne, pretože v najstarších zachovaných záznamoch arabských letopisov o Veľkej Morave sa tento termín frekventuje, nie je maďarský. Napriek tomu nejaký samozvaný pán historik sa ho tak bál, že zatiaľ čo Poliaci majú maršalkov, Maďari majú svojich, Češi majú svoj historický názov hejtmanov, tak Slováci mali pvúcov, pvúcov, predseda VÚC sa inak nazývať nedá. Preto im hovoríme župani. Čiže aj v tomto je vidno akási komická nedovarenosť celého tohto systému, my ani názvy sme si celkom dobre nepremysleli. No a ešte horšie je to s kontrolnými mechanizmami.
Žiaľ, ale už za prvej vlády Mikuláša Dzurindu sa prejavilo to, čo sa pri vytvorení novej politickej schémy v partokratických modeloch, aké, žiaľ, Slovensko do veľkej miery ešte aj dnes je, vždy prejavuje. Čiže egoistický záujem tých, čo už sedeli v kreslách. Zrazu nebolo možné pohnúť s niektorými kompetenciami a nachádzalo sa, nachádzala sa obrana tých zlých systémov v zákone o tomto stupni samosprávy aj v koalícii, aj v opozícii. Ja som navrhol nielen teda zmenu na normálny názov župana, aby bol župan, ale napríklad priamu voľbu kontrolóra župy. Už vtedy sme vedeli, samozrejme, veď to bolo očividné od prvých dní, že táto mečiarovská garnitúra si buduje model na ďalší spôsob ryžovania, kradnutia, uprednostňovania zákazok, o to viac, že skúste si predstaviť, že vtedy nebolo ani chýru o zákonoch, o nejakých súťažiach, nebolo ani chýru o povinnosti zverejňovať zmluvy a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to bolo výborné ryžovisko bokom od pohľadov občanov, lebo občania neomylne od prvých dní, to neni až výsledok rokov, od prvých dní im bolo jasné, že politické elity si vytvárajú úplne darmožráčske štruktúry, ktoré neposlúžia k ničomu a nikomu.
Jasné, že sme sa, že sme počúvali do sýtosti to, čo zaznelo aj tuná, že Európa si to od nás žiada. Menej sme už počuli, že Európa upozorňuje, že vidí to tak na dva regióny, jednoducho tá takpovediac župa v Poľsku, napríklad nám najbližšia, krakovské vojvodstvo, má 6 miliónov obyvateľov. To je ich VÚC. Takže tuná, kde sme videli, že vzniklo VÚC pre Trenčín v takom rozmere, ktorý naozaj nezodpovedá ani poriadnemu okresu, tak bolo očividné aj zahraničiu, že tí Slováci to znovu urobili preto, aby rozdali pozície pohodlných kresielok a že nie je to riadené ani účelnosťou, ani regionálnou územnou logikou.
Domnievam sa, že za prvej vlády Mikuláša Dzurindu pokusy pána Nižňanského vytvoriť lepšiu reformu, dotiahnuť to územné členenie, ktoré urobil Mečiar, sa nevydarili, Nižňanský sa netajil tým, že nenašiel politickú podporu pre svoje plány. Ja som navrhol aspoň deviaty spišský, spišskú župu, lebo už teda Spišiakom nepriznať existenciu nejakej regionálnej pozície mi pripadalo skoro neuveriteľné, ale neprešlo ani to, napriek tomu, že samotný vtedajší premiér bol z tohoto regiónu. Nepodporil to medzi nami ani on. Ostalo pri Mečiarových štruktúrach, ostalo pri nekontrolovateľnosti, žiadne posilnenie právomocí kontrolóra, ostalo pri starom názvosloví, ktoré sa, ktoré je teda také dvojaké, úradne také a hovorovo župné. A s tým tento systém prežil ďalšie desaťročia, teda viac než desaťročie, kedy sa verejnosť už celkom zmierila alebo teda letargicky prizerala tomu, že zo žúp zostali tieto jalové štruktúry, ktoré sú vlastne lievikom, do ktorého sa posielajú peniaze zo štátu. Župy ich z prevažnej miery distribuujú ďalej a iba v niektorých málo pozíciách majú možnosť čosi ovplyvniť, aj to ovplyvnenie je väčšinou sústredené na to, že kto bude konkrétne realizovať napríklad opravy ciest, a plynie z neho často iba podozrenie z vytvárania korupčného prostredia.
Na záver celého príbehu prichádza poslanec, ktorý hovorí, poslanec a poslankyňa, ktorí hovoria to, čo všetci vieme, že tento kráľ naozaj nielen že je nahý, ale ani nikdy oblečený nebol. Že to bolo od počiatku nevydarené dieťa štrukturálnych reforiem verejnej správy na Slovensku a že pekné na ňom boli len slová. Prax nepriniesla nič užitočné, preto aj občania nemajú záujem a nevedia dodnes, kto ich zastupuje vo VÚC, nepovažujú centra VÚC za svoje prirodzené centrum, však čo už na Trnave môže byť prirodzené pre Dunajskú Stredu a tak ďalej a tak ďalej, okaté ignorovanie regionálnej kultúry, regionálnych vzťahov, regionálnych dopravných systémov. Niet takej veci, ktorú by VÚC neporušovala, z toho, čo odporúčala európska, odporúčali európski odborníci, okrem toho, že prišlo k istej decentralizácii, ale opakujem, takej viac-menej iluzívnej, preto aj tie rozhodovacie právomoci sú veľmi diskutabilné.
Myslím si, že po tejto stránke poslanec a poslankyňa, pán Beblavý a pani Macháčková urobili záslužnú prácu, otvorili tému, ktorá už nebude, verím, nikdy uzavretá. Urobili to s vedomím toho, v akej pozícii sú v tomto parlamente, to znamená, že predovšetkým ich sila je v tom, že otvoria diskusiu, verejnú diskusiu o zmysluplnosti tohoto stupňa verejnej správy.
A ja by som k tomu chcel na záver, teda okrem toho, že im ďakujem za toto gesto aj tú prácu, lebo to gesto nebolo prázdne, je naplnené úplne konkrétnymi vecami, že by som im rád podal ruku k tomu, aby sa otvorila diskusia aj o reforme miestnej samosprávy. Tá tak isto vykazuje množstvo záplat, je ako starý počítačový systém, ktorý sa už roky opravuje iba záplatami, ale už je dávno, dávno si vyžaduje vyhodiť ho a nahradiť ho niečím, čo bude zodpovedať moderným požiadavkám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2017 11:57 - 11:59 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani ministerka, Slovensko - a vy si to uvedomujete - potrebuje poctivú antikorupčnú legislatívu. Toto je jeden z ďalších krokov smerom k protikorupčným zákonom, ale prinášate nám po deviatich dňoch od platnosti zmenu, ktorú pri dobrej vôle si do dôsledkov ťažko možno preštudovať v takejto krátkej dobe. Toto je pre mňa dosť vážna prekážka. Možno by stálo za to zastaviť sa a začať robiť zákony alebo urobiť celý ten balík protikorupčných opatrení tak, aby aj podnikateľských sektor, ale nakoniec aj verejnosť mali istotu, že sa nebudú každú chvíľu meniť a že sa pokúsime vytvoriť naozaj uzdu tomu, čo nám všetkým prekáža, a to je korupcia v Slovenskej republike.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2017 17:54 - 17:55 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Tá rozprava je prerušená. A ja sa len chcem spätne vrátiť do tej atmosféry okolo démonizovania, štepenia a všetkých týchto vakcinácií a preventívnych úsilí. Naozaj sa núka množstvo aj ironických slov, však ja sám by som mohol byť veľmi trpkým svedectvom toho, aká nízka bola vakcinácia proti blbosti v 50. rokoch, vidíte to aj na mne a mnohých mne podobných.
Predsa ale nebudem sa uchyľovať k irónii, ani k sebairónii, ale chcem vyzdvihnúť všetky racionálne hlasy pánov doktorov, ktorí tu hovorili z koalície aj z opozície. Parlament v tejto téme, ktorá na prvý pohľad vyzerala, že buď skončí trápne alebo skončí nejakými hádkami, ukázal kvalitnú debatu a kvalitné argumenty. Chcem vám osobne za to poďakovať a vynechám preto aj všetku iróniu, ktorá, ktorú tá téma tak silne povzbudzuje. Podstatné je, že sme dokázali diskutovať vecne, dokázali tu zaznieť argumenty a k tým argumentom odborníkov nie je čo dodať.
Ďakujem.
Skryt prepis