Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.3.2017 o 15:07 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.3.2017 15:07 - 15:09 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Som rád, že si rozumieme v otázke pohľadu na demokraciu, ja by som ani to nenazval liberálnu demokraciu, ale jednoducho demokraciu. A som rád, že je vo vás ochrankyňa a obrankyňa takejto demokracie. Ale k tomu, čo ste povedali, pár poznámok.
Ak som povedal, že Ústavný súd je zložený zo straníckych nominantov, to predsa nebola nejaká urážka, to bolo konštatovanie toho, jak sa kreuje, a vy ste potvrdila, že mám pravdu tým, že ste si posťažovala, že počas vlády Ivety Radičovej pravica zanedbala možnosť kreovať svojich straníckych nominantov, preto je súčasný Ústavný súd nerovnovážny a je prakticky nominovaný stranami, ktoré som vymenoval, ktoré odjakživa mali negatívny vzťah k zrušeniu Mečiarových amnestií, a nepočul som od nich, že by v tomto urobili nejakú konverziu. Ja som nehovoril teda o nedôvere apriori ku Ústavnému súdu ako k inštitúcii, preboha, to mi iste nemôžte vkladať do úst, ale o nedôvere ku konaniu, kedy od..., prenášate z tohoto ústavodarného zhromaždenia kontrolu na takto vykreovaný Ústavný súd, ktorý nepochybne je vytváraný straníckymi nominantami, lebo taký máme demokratický mechanizmus.
Cítim, no poznámka k tomu, že materiálne jadro ústavy, vy sama ste priznala, že o tom ani nezačala v tejto sále diskusia. Nezačala, nikdy nezačala, zbytočne to zalievať pánovi Osuskému, ak spomenie, že žiadne materiálne jadro nie je, lebo nie je. Verím, že vy ste o ňom uvažovala, ale nie je.
A ešte k tomu komfortnému pocitu, no, cením si naozaj na tom vašom prejave otvorenosť férovosť, komfortný pocit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.3.2017 14:42 - 14:43 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Chcem sa poďakovať a, a pripomenúť len jedno, že, znovu teda pripomenúť, že my sme iba malí robotníci na tejto stavbe. To je stavba, budovanie štátu je stavba, kde, na ktorej budú musieť sa potiť ešte mnohé generácie našich nasledovníkov. Ale občas sa stáva pri každej stavbe, že prídete k nejakému rohu, k nejakému predelu, a toto je jeden taký predel, toto môže byť jeden taký pilier, ak sa nám podarí vyviaznuť pod tohto tieňa mečiarovských čias.
Ďakujem vám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2017 14:10 - 14:36 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia, nastáva teda chvíľa, kedy prechádzame k samému meritu navrhovaného zákona.
Znovu, tak ako som to urobil aj v minulom, oceňujem, že koalícia sa odvážila zmeniť svoj doterajší postoj, najmä strany SMER a SNS, pretože strana MOST hlasovala aj za môj návrh na zrušenie amnestií ústavným zákonom. Toto treba oceniť, lebo ako som už viackrát v tejto súvislosti povedal, iba hlupák nemení názory. A či ich SMER a SNS zmenili, tie názory, iba zdanlivo, alebo nie, to ukáže až život, ukážu to ich činy. Priznám sa, že z tohto návrhu zákona to celkom zrejmé nie je, a tým chcem aj povzbudiť verejnosť, aj mienkotvorcov, pretože zdá sa, že ani po tomto hlasovaní ešte stále nebude nič rozhodnuté. Stále bude v hre aj možnosť zmariť zrušenie Mečiarových amnestií, bude ale aj v hre to, že aj tí, ktorí si zrušenie Mečiarových amnestií nikdy nepriali a vlastne neprajú ani dnes, budú musieť pod tlakom verejnosti priznať, že k zrušeniu amnestií dôjsť musí. Máme to stále v rukách a má to najmä v rukách slovenská verejnosť. Ak nepoľavia v záujme o očistenie slovenskej politiky, o odstránenie tejto krvavej škvrny, tak som presvedčený, že tí, ktorí teraz skryte plánujú, že aj tento návrh zákona poslúži ochrane zločincov, že tí budú musieť tieto svoje plány odložiť.
Ak sa ale už rokuje tak ďaleko, že snemovňa v drvivej väčšine hovorí, že Mečiarove amnestie sú anonymné a treba ich odstrániť, bez ohľadu na úprimnosť alebo neúprimnosť treba povedať, že je to už v tejto chvíli veľké víťazstvo verejnosti a ľudí dobra a spravodlivosti, ktorí si prajú, aby Slovensko žilo v 21. storočí. Nejde totiž tu len o potrestanie zločinu. Ak mi odpustíte, v tejto rozprave je to hádam prípustné, trochu by som sa venoval aj tomu, o čo všetko v tej kauze vlastne ide, a prečo nie iba o potrestanie zločinu, hoci aj to by bohate stačilo aj na naše úsilie, aj na úsilie koalície.
Ide tu napríklad o postavenie jednotlivca v tejto spoločnosti. My sme stále ešte mnohí prežili veľkú časť života v totalitnej spoločnosti v ktorej hodnota jednotlivca, napokon aj jeho života a slobody nemala veľkú váhu, lebo bola podriadená štátu alebo kolektívu, alebo socialistickej, alebo komunistickej idei. V mene tejto idey, v mene ideológie mohli aj zomierať občas nevinní ľudia, mohli byť falošné súdne procesy. Ešte aj tie obete sa dobrovoľne, po mučení teda, priznávali, pretože dôležité bolo zriadenie, dôležitý bol režim, dôležitá bola ideológia. Mnohí hovoria aj v prípade únosu a vraždy, že to sa budovala štátnosť, že rozprávať o tom je neslušné, pretože to spochybňuje štát a že dobrí Slováci by to jednoducho nechali tak. Skutočne to dokazuje, že ešte sa stále iba zápasí o to, aké bude postavenie jednotlivca, jeho osudu v Slovenskej republike. Bude si môcť byť každý istý, že jeho dieťa nezomrie ako obeť hračky nejakých mocenských bojov medzi premiérom a prezidentom? Pani Remiášová, ak môžem jej meno v tejto chvíli pripomenúť, opakovane hovorí, mne nikto syna nevráti, ale dvadsať rokov vám pripomínam, že prišlo k zabitiu nevinného dvadsaťpäťročného chlapca. Pripomínam to preto, aby sa to nemuselo opakovať, aby tí mocní, ktorí si trúfnu použiť ako kartu vo svojich rukách ľudský život a zahrať si s ním krvavý mariáš, aby boli odhalení a aby ste poznali meno vraha. Toto je Remiášovej posolstvo a je to, naozaj mieri tá pani Remiášová absolútne presne. Pre slovenskú spoločnosť a pre slovenskú demokraciu je dôležité, aby táto kauza bola dokončená, aby sme poznali meno vraha a hlavne aby sme si potvrdili, že osud jednotlivca nesmie nikdy byť vecou hračky politikov, nesmie nikdy s touto kartou sa zahrať podobný krvavý mariáš.
Ide aj o spor o rovnosť pred zákonom. Vedľa mňa sedí pani ministerka spravodlivosti a iste mi dá za pravdu, že toto by malo byť 25 rokov po vzniku Slovenska, 27 rokov po Nežnej revolúcii absolútne základné pravidlo v našom štáte. Ale verte mi, že v 90. rokoch tu existovala nemalá časť verejnosti, ktorá v politikoch videla zbožštené, zbožštenú vrstvu. Vo Vladimírovi Mečiarovi, preto sa aj ujalo, a tá prezývka o Lenonovi, videla jedinečného vodcu, ktorý je nedotknuteľný, o ktorého chybách neslobodno hovoriť. Tí, čo ho kritizovali, boli fyzicky napádaní, novinári napríklad. Zhoreli im autá, napádali ich babky demokratky, pretože Mečiar bol nedotknuteľný. Keď padla jeho vláda, považovalo sa to za puč, za, za prevrat, pretože to sú vraj protislovenské sily. Akákoľvek, hľadali sa akékoľvek podobné ideologické nálepky na nedotknuteľnosť mocenského postavenia Vladimíra Mečiara. No a on nafukoval to mocenské postavenie. Áno, smerom k parlamentu zastrašoval poslancov vyhnaním Gauliedera, protiústavným vyhnaním jedného z poslancov. Smerom k prezidentovi zastrašoval prezidenta ako inštitút.
V čom bol problém s tým prezidentom? No, že prezident, hoci bol nominant HZDS, keď sa dostal do funkcie, neposlúchal príkazy predsedu HZDS, ale choval sa v zmysle ústavy. To bola hlavná výčitka a dodnes ja som schopný vám povedať, že, že nájdem ľudí, ktorí tú výčitku opakujú. Prečo ho neposlúchal, keď ho tam dal? To je odraz vedomia, spoločenského vedomia z 90. rokov, kde sa niektorí politici zbožštili, boli nekritizovateľní, a ľudia naozaj prijímali túto feudálny obraz politiky, v ktorom existuje niekto, kto, na koho neplatí ústava, koho treba proste poslúchať, lebo on vraj založil republiku. O tom by sme teda mohli diskutovať, ale, kto založil republiku, ale faktom je, že dokonca som musel počuť, keď minister spravodlivosti pravicovej vlády povedal, že Vladimír Mečiar by nemal ísť do basy, lebo ako by sme vyzerali, keby po tom, čo sme si takzvane obesili Tisa, by sme ďalšieho zakladateľa štátu súdili a väznili. Bola veľká hanba, že sme vtedy mlčali a neodvolali takéhoto ministra, pretože on oficiálne povedal, a bolo to po roku ’98, že v tomto štáte nemá platiť právo pre každého rovnako.
Čiže to je druhá veľká téma, ktorá sa možno týmto symbolickým zápasom o amnestie Mečiara nielen dostáva na povrch, ale sa aj, dúfajme, ukončí. Že tu už nebude nikdy minister spravodlivosti, čo by úplne vážne rozmýšľal o tom, že právo neplatí pre každého rovnako, že tu už nebude nikdy premiér v prezidentskej pozícii, ktorý by udelil amnestie aktérom zločinu. Vlastného zločinu spáchaného štátom. Verme, že, že toto nie je natoľko historický kompromis, ako som túto formuláciu už dnes kritizoval, lebo tá je teda dosť zavádzajúca, ale je to historický prelom. Áno, historický prelom to môže byť. Ak dáme zbohom časom, keď bol niekto nedotknuteľný. Dáme zbohom časom, keď bol niekto netrestateľný.
Chvíľočku, mohli by sme ešte považovať, pokračovať v tom, že aké ďalšie konotácie má toto naše rokovanie, pretože naozaj ide aj o civilizačný spor. Na Slovensku stále potichu beží, stále potichu beží, len s HZDS sa viac-menej transformoval smerom k fašizmu, stále beží predstava, že sú tu akési až rasovo-nacionalistické exkluzívne skupiny, ktoré majú vyhradenejšie právo rozhodovať v Slovenskej republike než tí druhí. Než napríklad menšiny. Než napríklad ľudia dajme tomu nejakej odlišnej sexuálnej orientácie.
Stále tu podprahovo kdesi zostáva nešťastná spomienka na tzv. karpatský model demokracie. Čo to bol, tento objav Vladimíra Mečiara? To bol názor, že Slováci a občania Slovenskej republiky, pre nich nie je vhodná slobodná spoločnosť, otvorená spoločnosť, pre nich nie je vhodná kultúra Európy, že my sme karpatská verzia, možno niekto by povedal skôr presnejšie, že nejaká byzantská verzia spoločnosti, ktorá nemá rada napríklad, keď pre všetkých platí rovné právo, ktorá má rada, keď má vodcu, pre ktorého neplatí. Že my sme spoločnosť, ktorá neznáša toleranciu. Tu musí niekto mať veľký bič na malom dvore. A tým bičom naháňať tých odlišných, nech sa odlišujú v čomkoľvek, aby ich dal do jedného šíku. Tu sa nieže kriesili symboly fašizmu, ale sa kriesil za Mečiara duch fašizmu. Lebo toto je duch fašizmu. Nenávisť k slobode, k liberalizmu, nenávisť k Západu, akási neurčitá príslušnosť k akejsi osobitej kultúre, karpatský model demokracie.
Mečiarove amnestie - a často to počuť aj z úst tých, ktorí ich ešte aj dnes bránia - sú typickým výčinom alebo dôsledkom takéhoto chápania štátu. Štát iba pre skupinu oligarchov. Oni budú mať generálneho prokurátora, budú mať tajné služby k ruke, budú mať Najvyšší súd, NKÚ, budú mať Ústavný súd. Kto sa im môže vzoprieť? Rozdelia si majetok. Takýto bol plán a ten plán sa v nemalej miere plnil a v nemalej miere, dámy a páni, aj naplnil. My žijeme v takejto republike, ten tieň Mečiarových čias nie je iba v amnestiách, je v celom systéme oligarchického, zlodejského systému, ktorý Vladimír Mečiar priniesol, založil a ktorý dodnes nebol ani odhalený, ani pomenovaný a o to menej demontovaný. Teraz by som si dovolil, neviem, pri týchto skrátených časoch... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Môžete, máte čas, pán poslanec.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
... krátky čas ešte venovať konkrétnym výhradám. Ja sa im chcem viac venovať v druhom čítaní, preto aj rád by som tam preniesol pozmeňujúci návrh, o ktoré, o ktorý usilujeme nájsť zhodu aj v koalícii. Teraz len veľmi stručne, keďže naozaj na takýto, na takúto spojenú diskusiu nám zostáva málo času.
Chcem poznamenať, že mám výčitky k tomu, ako koalícia tento dobrý zámer, že chce teraz skončiť s Mečiarovými amnestiami, tento dobrý zámer chce realizovať. A neverím, že pani ministerka alebo pán Bugár, alebo ďalší demokrati sú osobne nadšení z toho postupu. Na prvom mieste je to skrátené konanie. Dopoludnia som si všimol, že pani ministerka delikátne obišla odpoveď na otázku, že čím zdôvodní skrátené konanie. A ja jej ju nebudem opakovať, pretože je to dáma, ktorá si zaslúži rešpekt, a viem, že na ňu nemá odpoveď, a preto ju musela obísť. Nie je na to totiž odpoveď. To skrátené konanie je v rozpore s rokovacím poriadkom. Takisto je zložité a nevidel som nikde vysvetlenie.
Priznám sa, pani ministerka, že som čakal, že sa do toho pustíte teraz v predkladaní, a poprosím vás, ak ste to neurobila, urobte to v priebehu diskusie, nemusíte hneď teraz, ale ak si nájdete takú chvíľu, že prečo bola zvolená takáto mimoriadna konštrukcia. Neverím, že je z vášho pera. Pán premiér, ktorý to celé ohlásil a sám na vláde akože napísal, lebo tak som rozumel, že to robili bližšie neurčení právnici z úradu vlády. Jediná viditeľná tvár je tvár pána Kresáka, ale aj o ňom viem, že mal pôvodne iný návrh, čiže toto určite nie je z jeho autorskej dielne. Kde sa vzala, prosím vás, takáto zložitá konštrukcia, ktorá podriaďuje ústavodarné zhromaždenie, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky, okrem toho, že je zákonodarným, pod nejakú inú ústavnú inštitúciu? A to dokonca podriaďuje ho nie, nie jednorazovo, pre Mečiarove amnestie, ale pre všetky budúce amnestie. Ja viem, že vy poviete, že to je opravný prostriedok. Prosím vás, na politickej situácii to nič nemení, že máte na to právnickú formulku. Na tom nič nezmeníte, že tu nepadne definitívne rozhodnutie, ale že to definitívne rozhodnutie ste preniesli na Ústavný súd. To nemôže mať vôbec žiadny vecný dôvod a ja vám poviem otvorene, aký to má politický dôvod. Tu totiž sedia ľudia, ktorých volia občania Slovenskej republiky. Tu sedia ľudia, ktorí musia prísť domov a povedať svojmu synovi, dcére alebo manželke, prečo ešte, preboha, v 21. storočí nechce zrušiť Mečiarove amnestie. Tu sedia ľudia, ktorí pôjdu o tri roky znovu pred voľby.
Cieľom, zdá sa, politickým tejto novely je preniesť definitívnu bodku, definitívnu zodpovednosť za rozhodnutie von z tejto sály. Von zo sály tohoto suveréna slovenskej demokracie, ktorý sa priamo zodpovedá občanom. Vyniesť ho niekam, kde sa, kde sú tí, ktorí sa občanom priamo nezodpovedajú.
Sudcovia Ústavného súdu sú dokonca tí, ktorí sú od občanov najvzdialenejší zo všetkých ústavných inštitúcií, ktoré Slovenská republika má. Prečo si to môžem dovoliť tvrdiť? Lebo ich mandát je taký dlhý, aký nemá nikto v Slovenskej republike. Ani pán prezident, ani ďalší, ani generálny prokurátor, nikto iný. Nielenže sú to stranícki nominanti, a tentoraz sú to nominanti strán HZDS, SNS, SMER a SDĽ, ak ma, ak ma teda pamäť neklame. Nielenže sú to stranícki nominanti, ale sú to nominanti na 12 rokov. Oni 12 rokov sa nemusia obzerať na koniec, dozadu ani dopredu, pretože ich mandát je pevný, ich platy ozrutné, ich imunita nedotknuteľná a ich rozhodovanie veľmi, veľmi vzdialené dohľadu médií alebo dohľadu verejnosti. Tak to bolo aspoň doposiaľ. Teraz z tohoto orgánu, ktorý mal iba porovnávať, a vždy to tak bolo, iba súlad bežných zákonov s ústavou. To nie je orgán na to, aby vynášal iné súdy. Z tohoto orgánu sa má urobiť orgán, ktorý posúdi uznesenie 90 poslancov. De facto vy ho nazývate uznesením, ale de facto je to tá istá sila, ktorú má ústavný zákon, ktorý som navrhoval ja. Alebo ktorú má zmena ústavy, ktorú tiež navrhujete. Čiže ústavný zákon bude posudzovať prácu ústavodarcov, hoci ste ju nazvali uznesením, má tú istú politickú silu. A ako vidíme, má aj veľmi veľký vplyv, lebo robíte zásah do ústavy.
Chcel som iba povedať, že ak by niekto chcel nájsť miesto, kde by sa rozhodlo o amnestiách tak, že sa zrušiť nebudú, že sa rušiť nebudú, a rozhodli by to ľudia, ktorí nie priamo zodpovedajú občanom, ba vôbec nezodpovedajú za svoju prácu občanom, tak inak by to nikto neurobil. Ak by toto bol váš zámer. Verme, že to nebol váš zámer, že vy nechcete vidieť na konci dňa to, že Ústavný súd plný straníckych nominantov dostane stranícke príkazy a zhodí celú, celé úsilie dlhých desaťročí, na ktorom ste sa napríklad, pani ministerka, aj vy aktívne podieľali. Rovnako musím pripomenúť, že aj pán Bugár vždy hlasoval za zrušenie amnestií, teraz to má všetko vyjsť teda vnivoč? Akousi pascou? Mnohí vo verejnosti o tejto pasci hovoria a sme povinní o nej hovoriť aj my, lebo celý ten postup, to skrátené konanie nabáda k nedôverčivosti, nevidíme dôvod, prečo to takto robíte. Mnohým ľudom to pripadá, že je to marketingová hra a že je to odsunutie zodpovednosti na orgán, ktorý je vzdialený od toho, aby sa zodpovedal občanom.
Chápem, že odporcovia zrušenia amnestií, ak takí tu stále sedia, a určite tu takí sedia, už nedokážu čeliť verejnosti. Nedokážu prísť domov a nejak vysvetliť, že prečo teda nemá byť odhalené vôbec nič o vražde a únose. Prečo to má byť zakryté stále rúškou amnestie. Chápem, že rátajú, rátajú s tým, že prejdú mesiace, verejnosť hádam stratí pozornosť, ale chcem vám povedať, že zostaňme radšej poctiví. Chcem vás vyzvať všetkých, aj ktorí máte taký odpor k tomu zrušeniu, musíme jedného dňa toto, túto etapu skončiť.
Prosím vás, od tej jednej vraždy teraz možno k druhej, lebo teda zomrel Gaulieder, ktorý je postavou, postavou z tej doby, teda tiež jednou veľkou hanbou, lebo on bol poopravený politicky, zatiaľ čo Remiáš fyzicky, a prezident mal byť tiež vlastne kompromitovaný politicky. To všetko boli atentáty na demokraciu. Aj Gauliederova kauza. Dvadsať rokov leží medzi týmito dvomi smrťami. Dvadsať rokov, to bola doba okupácie, to bola doba medzi rokom ’48 - ’68. To je obrovská doba! Tá nová generácia už nástojí, búcha na dvere, a keď jej nedajú demokrati sluchu, tak bude hľadať radikálne a extrémistické riešenia. Z kauzy, z kauzy Remiáš a z kauzy únos prezidentovho syna sa stane silný argument na deštrukciu demokracie. Ak zlyhá táto, toto srdce demokracie, ktoré teraz malo šancu ukázať, že vie vyslať dobrý signál.
Teraz prenášame to rozhodnutie mimo, mimo parlamentu. Tam má padnúť záverečné slovo. Je to veľká škoda. Slovenský parlament mal na to aj v tomto volebnom období, aby ukončil tieň mečiarizmu. Mohli sme si to naplno pripísať k dobru. Teraz vyzeráme ako alibisti, ktorí proste rozhodovať nedokážu, presunú vec na Ústavný súd, a ak sa nedaj Boh stane, že naozaj tie tlaky mocných ľudí v pozadí, ktorí si neprajú ukončenie Mečiarovej éry z prestížnych, ale aj kriminálnych dôvodov, ak sa stane, že na Ústavnom súde celé úsilie skrachuje, tak výsledkom bude obrovské posilnenie neštandardných síl, bude obrovská frustrácia slušných ľudí, ktorí nebudú vidieť dôvod, načo chodiť voliť taký parlament, ktorý keď má príležitosť urobiť tzv. historické veci, historické zlomy, tak zbabelo si umýva ruky ako Pilát Pontský.
Dámy a páni, nie iba ja, ale experti, právni odborníci a predovšetkým ctení moji, moje kolegyne a kolegovia z poslaneckého klubu OĽANO a takisto zo strán SaS, Naša rodina (pozn. red.: správne "SME RODINA") a nezávislí poslanci diskutovali a hľadali aj v tomto ultrakrátkom období pár dní, ako by sme čo najviac pomohli k tomu, aby sa podozrenia zo zlého konca tohoto úsilia predsa len mohli odložiť a mohli by sme zahlasovať za koaličné riešenie. Ja si dovolím tieto návrhy ako pozmeňovacie návrhy predložiť v druhom čítaní. Pani ministerka ich iste už videla, ich podstata je v tom, že snažíme sa pevnejšie zakotviť nepremlčateľnosť, snažíme sa ako-tak udržať štandardnosť tejto veľmi neštandardnej zmeny, snažíme sa vnímať úlohu pána prezidenta v tom celom procese pred Ústavným súdom a tak ďalej. Nebudem v tejto chvíli prednášať tie pozmeňujúce návrhy, lebo na to je iná chvíľa a iný moment. Chcem len ukončiť týmto pozitívnym gestom. My sme napriek tomu, že ste nám dali zlú, zlý časový limit, lebo teda bol to jeden, jeden víkend a pár pracovných dní, my sme predložili už asi pred 4 dňami tú prvú verziu. V podstate sa na nej nič nemení, iba dopracujeme dôvodovú správu, ktorú predložíme, keď bude druhé čítanie, pokiaľ teda k nemu prikročíte.
Ale znovu opakujem, že premárnenou šancou bolo, že sa nepripravil spoločný návrh opozície, a tá konštruktívna opozícia by nebola proti. Premárnenou šancou bolo, že sa nepostupovalo štandardne a že sa vymyslela marketingová hra, kde akoby primár..., akoby nám všetkým toto prikázal pán premiér. On si urobil televízny prenos a vyhlásil, že otáča, preberá iniciatívu a že on ide zrušiť amnestie. Na konci dňa pravda je taká, že na to je naozaj iba ústavodarné zhromaždenie a zákonodarné zhromaždenie, ktoré, v ktorom sa teraz nachádzame. My nie sme, my nie sme nejaká poisťovňa a takisto nie sme pán Holjenčík, napriek tomu pán premiér siahol k takej marketingovej komunikácii, ktorá teda veľmi nevyzdvihla, že by si vážil ústavodarný zbor a zákonodarný zbor Národnej rady Slovenskej republiky. Ale viem, taká je tradícia, my sme tu za handry, nie iba tomuto premiérovi, ale každému, a dokedy sa samotní poslanci nebudú zaujímať o zvýšenie svojej váhy a dôstojnosti, dovtedy to ani inak nebude.
Takisto považujem za premárnenú príležitosť to, že sa alibisticky odsúva to posledné slovo na Ústavný súd, ale je to vaša vôľa a naša povinnosť je povedať, vybrali ste si túto cestu, nesiete za ňu aj politickú zodpovednosť, a pokiaľ teda skončí ako pasca, tak nemôžte sa na nás hnevať, ak to budeme nahlas a verejne hovoriť.
Ešte raz ďakujem, pani ministerka, že sa zasadzujete za zrušenie Mečiarových amnestií, a takisto ďakujem aj všetkým poslancom, ktorí to myslia vo vládnej koalícií poctivo a chcú zbaviť Slovensko Mečiarových amnestií.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 28.3.2017 11:36 - 11:36 hod.

Ján Budaj
Nemusím, ďakujem, po tomto príspevku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.3.2017 10:32 - 10:34 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem. Plne podpisujem tie naozaj dobre mienené slová pána Grendela o druhej šanci. Mali by sme si všetci dopriať - aj my v opozícii - šancu uveriť v dobrú vôľu koalície, ale predovšetkým to má v rukách koalícia. Ak sa nás podvedie a má to ona v rukách, tak prehĺbi frustráciu v spoločnosti a v tejto, v tomto parlamente sa sotva už vráti nálada na spoluprácu.
Druhé, čo chcem podčiarknuť, že pán Grendel veľmi náležite upriamil pozornosť na ten jeden problém, s ktorým zrejme prichádza do styku aj MOST - HÍD, ale ktorý trápi nás všetkých, a to je civilizačný rozpor, ktorý akoby stále zostával medzi endemickými mečiarovcami, ktorí existujú aj na politickej scéne aj za ňou a medzi demokratmi. V tých, v tom myslení tých endemických mečiarovcov, v podstate ľudí, ľudí z éry karpatského modelu demokracie je Michal Kováč zradcom, lebo neposlúchal vodcu, ale riadil sa podľa Ústavy, preto bolo namieste, že bol potrestaný, že mu niesli syna, o on by mal byť označený za amorálneho, keď toho syna sa pokúšal dostať do nemeckej republiky na výsluch udelením amnestie, toto myslenie, podčiarkol aj pán Grendel, sa objavuje ešte aj v dôvodovej správe predkladaného návrhu.
Tohoto myslenia a tejto politiky sa treba zrieknuť. Je 21, storočie, mečiarizmus musí odísť a myslenie typu karpatského modelu demokracie nesmieme k nám pustiť!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.3.2017 9:49 - 9:50 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Poprosím o zhovievavosť. Pán Bugár, ja som hovoril o skrátenom legislatívnom konaní, vy ste došli do sály a nevedeli ste, o čom sa hovorí, ale za to ste vystrelili hneď (reakcia z pléna), ja o koze, vy o voze, pán Bugár, v tomto prípade. Tak neurážajte sa, lebo takto je. Vy, ja, my sme navrhovali, aby išlo, išla vec riadnym konaním a vy ste s ním nesúhlasili. A preto rokujeme v skrátenom. Podľa nášho názoru na to nie je dôvod, a ja som nič iné tuná nekonštatoval. Pokiaľ ide o návrhy v pozmeňovacom, pozmeňujúce návrhy, ktoré predložíme, dali sme vám ich písomne a zatiaľ sme nedostali stanovisko. Ale o tých som nerozprával, ak ste si to nevšimli. Hovoril som o skrátenom legislatívnom konaní, ktoré si valcujete a zrejme presadíte napriek tomu, že opozícia s ním nesúhlasila.
To, že sa oddialilo o týždeň to isté skrátené konanie, to nie je zrušenie skráteného konania.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2017 9:33 - 9:44 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, samozrejme, je mojou povinnosťou povedať, že podľa § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, v ktorom je definovaný dôvod a účel, pre ktorý môže táto ctená snemovňa rokovať v skrátenom konaní, takýto dôvod tuná nemožno nájsť. Skutočne tým jediným dôvodom, že sa tak rozhodla vláda.
Skracujete rokovanie o zmene ústavy, nie o nejakom zákone! A prečo vlastne? Každý z tých, ktorí sa môžu cítiť poškodení, vyjadril verejne názor vrátane pani Remiášovej, že keď už sa 20 rokov čakalo, čo sa teraz v marci naplnilo od vydania Mečiarových amnestií, alebo aby som parafrázoval pána Dostála, keď už niektoré strany 15 rokov prinajmenej brzdili zrušenie týchto amorálnych amnestií, prečo to má byť urobené v skrátenom konaní. Opakujem, jediný dôvod, čo tam nachádzam, preto, lebo to rozhodla vláda. Nakázala nám to vláda. Budeme meniť ústavu napochytre. Všetky naše výhrady, ktoré predkladala opozícia, padli pod stôl. Získali sme jeden týždeň. Medzi nami, už minulý utorok toto prerokovať bolo proste mediálne neúnosné aj pre vládnu koalíciu, takže myslím, že aj ten týždeň nebol natoľko ústupkom, ústupkom voči opozícii, ako to bol prejav sebazáchovy, pretože naozaj by vyšla vláda aj vládna koalícia na verejný posmech. Hnať hlasovanie do takéhoto rýchleho rozhodovania, kedy to neprešlo výbormi, neprešlo to legislatívnou radou vlády. Odborná verejnosť, ktorá pozorne sleduje problém Mečiarových amnestií a ktorá vydala osobitné stanovisko, nestihne a nestihla zaujať postoj.
To, čo robíme, je riziko, je ponížením pre Národnú radu a je riziko pre našu ústavu. Predsa ale beriem to ako fakt a konštatujem, že teda začíname rokovať o tom, čo niektorí politici, častokrát som to počul aj v médiách, nazývajú historickým kompromisom, a ja by som pri úvode do tejto rozpravy, lebo bude ešte pokračovať pri jednotlivých zákonoch, sa venoval práve tomuto zvláštnemu, tejto zvláštnej formulácii, pretože za ten svet som nevedel doposiaľ sa dopátrať k niekoľkým odpovediam na otázky. Jedna z tých otázok je, prečo nie ústavný zákon, ktorý predkladám ja spolu s poslancami, vyše 50 poslancami, ktorí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nechcem vás prerušovať, len teraz diskutujeme o skrátenom legislatívnom konaní a o tomto zrejme budete mať možnosť hovoriť, keď budeme jednotlivé zákony predkladať.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
No tak to iste súvisí, ale ja trpezlivo budem akceptovať, ak si aj vy zaprednášate, pán podpredseda. Chcete ešte hovoriť alebo môžem pokračovať?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ak ste si nevšimli, prestal som hovoriť.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Čo je ten historický kompromis, pre ktorý je aj toto skrátené konanie? Medzi kým a kým? Medzi zločincami a nami? Dnes kde sa vykonal ten historický kompromis? Desaťročia na Slovensku leží tieň zločinu a my chceme túto éru, éru tohoto tieňa Vladimíra Mečiara ukončiť. Ja mám pocit, že to isté hovorí tu predsa každý. Aj Robert Fico tvrdí teraz, že amnestie sú amorálne. Všetko pre to ukončenie robia ale iba, robí iba časť politickej scény. Všetko pre to ukončenie urobili právni experti, ktorí vydali stanovisko. Veľa pre to robí prezident Slovenskej republiky, ktorý napísal list poslancom a vyjadruje sa verejne. Veľa, veľmi veľa preto robí samotná verejnosť, ktorej petičná akcia sa dnes už blíži ku 200-tisíc. Jáj, ku 100-tisíc, pardon. Verejnosť, ale predovšetkým aj v prieskumoch dáva najavo, že drtivá väčšina je za to, aby sa tento tieň zločinu odstránil z Národnej rady, aby Národná rada spriechodnila spravodlivosť, aby mohli orgány začať konať. V čom je historický kompromis? Medzi niekým, kto chráni alebo chránil zločincov, a teraz by chcel urobiť čiastočné chránenie, čiastočné zrušenie?
Uvedomujete si všetci, do akého spoločenského rizika ideme, ak nadradzujeme Ústavný súd nad toto rozhodnutie Národnej rady, ktoré sa chystáme urobiť, a ak ten, na tom Ústavnom súde je také obsadenie, aké je? Do akého svetla sa dostanú ľudia na Ústavnom súde, do akého svetla sa dostane aj naša spoločenská, tento spoločenský problém? Dal sa vyriešiť jednoduchým ústavným zákonom. Skrátený proces, teda ak je dobrým znakom, že Robert Fico, SMER aj SNS urobili predsa len zmenu postoja, a ja to musím oceniť, pretože len hlupák nerobí zmeny postoja, to je naozaj dobrým znakom. To je znakom aj politickej racionality zoči-voči verejnej mienke, zlým znakom ale toho sú tieto triky, ako je skrátený proces, lebo inak to neviem nazvať. Ondrej Dostál usudzuje, že je to strach pred trápením sa a opekaním, grilovaním pred verejnou mienkou, lebo, samozrejme, budú padať otázky, prečo ste to neurobili už dávno. Musel sa pominúť bývalý prezident Michal Kováč a muselo sa stať, že sa nedočká ani otvorenia vyšetrovania a nastolenia spravodlivosti? Najčastejšou formuláciou, kolegyne a kolegovia, s ktorou som sa často stretal pri rôznych rokovaniach, a ja to tu poviem verejne, bolo, že som opakovane počul od predstaviteľov koalície slovo spláchnuť. "Chceme to rýchle spláchnuť."
My chceme spravodlivosť, my, ktorí sme skutočne za zrušenie opozície, a to nie je o slove spláchnuť, spravodlivosť sa nastoľuje. Na nastolenie spravodlivosti, keď už sa čakalo 20 rokov, naozaj nebolo potrebné urobiť skrátené konanie. Naozaj by sme si mali uvedomiť, že je pravda, že medzi koalíciou a opozíciou v tejto sále býva spravidla napätie a nehovorí sa o dôvere, je, je namieste, aby opozícia bola zdravo podozrievavá, aby skúmala poctivosť úmyslov a kvalitu zákonov, ktoré predkladá vládna koalícia. Ale istá miera dôvery sa buduje a to je dôvera v to, že spája všetkých poslancov príslušnosť a povinnosť voči občianstvu tohoto štátu, že nás spája budovanie demokratickej štátnosti právneho štátu, slušnej spoločnosti, preto sa hovorí aj o istej politickej kultúre. K tej politickej kultúre predsa musí patriť nastolenie práva a spravodlivosti v takej veci, ako bolo zakrytie zločinu amnestiami, zakrytie zločinu štátu amnestiami samotných predstaviteľov štátu. Toto predsa je náš a môže to byť naša spoločná téma. Toto nemusí sa splachovať, toto sa mohlo a malo pred tvárou verejnosti dôstojne a kvalitne pripraviť. Tak, aby sme nečakali s útrpnosťou, či zahrdúsi naše rozhodnutie Ústavný súd. Tak, aby sme nepochybovali, tak ako počujeme na sociálnych sieťach, že aj dnes, keď koalícia prekvapivo vyhlásila, že súhlasí s našim návrhom, resp. s naším postojom na zrušenie Mečiarových amnestií, aby každý nepísal na tých sociálnych sieťach, že je to podvod, je to trik, klamú. Nie je dôvod. Alebo je dôvod? Môžme vám veriť, keď hneď prvý krok je vystavenie opozície aj celej odbornej verejnosti pod časový tlak? Prvý krok smerom k zrušeniu Mečiarových amnestií je v rozpore podľa môjho názoru s rokovacím poriadkom a s ustanovením, ktoré som citoval, v ktorom, v ktorom sa určuje, aké dôvody majú viesť k takémuto procesu, a to aj pri obyčajných zákonoch, nieto pri ústavných.
Všetci si chceme zachovať nádej, že aj vy chcete doviesť do úspešného konca zrušenie Mečiarových amnestií. Škoda, že sa vykročilo hneď takou nohou, ktorá opäť vyvoláva podozrenie. Pridávate sa teda k tým, ktorí chcú spravodlivosť a chcú budovanie štátu bez Mečiarovho tieňa? Lebo verejnosť, verejnosť je dávno preč z 90 rokov. Verejnosť vám odkazuje, že chce žiť v 21. storočí, storočí, kde nie je možné zakryť zločin politika nejakou falošnou, falošným trikom. Kde si to verejnosť vyprosí. Vyprosí si to akýmikoľvek formami. Aj demonštráciami. Čiže tá otázka, či sa pridávate k tým, ktorí roky bojujú za právo pre Annu Remiášovú, ktorá rok čo rok pripomína vraždu svojho syna pri kríži, či sa pridávate k volaniu Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, aby bolo nastolené právo, odpoveď na tú otázku v tejto chvíli po tomto prvom kroku nevieme jednoznačne dať, a je to škoda.
Bol by som býval radšej, keby som mohol v túto chvíľu konštatovať, že ideme do spoločného návrhu, ktorý ide riadnym postupom a ktorý, ak treba meniť aj ústavu, dáva dostatočný priestor odborníkom aj nám všetkým na pripomienkovanie a na vytvorenie takého stavu, ktorý nezašpiní slovenskú ústavu a posunie tento zločin pred súdy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.3.2017 12:58 - 12:58 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Toto si naozaj zaslúži vyzdvihnúť. Chcem oceniť na rozdiel od rečníka práve tú okolnosť, že navrhovateľ - navrhovateľka predkladá, aby sa väčšej otvorenosti, aby sa tá väčšia otvorenosť, ktorú prináša informačný zákon, týkala aj mimovládneho sektoru. Prečo to chcem tak oceniť? Až doposiaľ vznikal taký čiernobiely pohľad na tú problematiku, akoby tretí sektor naháňal verejný sektor, informačný zákon akoby bol iba palicou proti úradníkom. V skutočnosti ale verejnosť niekedy chce vedieť informácie ako také. A to si veľmi cením, že predkladateľka pani Remišová ruší túto čiernobielu ilúziu. V skutočnosti informačnému zákonu musí ísť o zvýšenie informovanosti verejnosti. O tú polemiku, že ako sa to má udiať a ako zaistiť tento pomerne vážny krok smerom, smerom k informáciám o mimovládnom sektore, to iste treba premyslieť a verím, že v druhom čítaní, ktoré je pred nami, sa s pozmeňujúcimi návrhmi, aj pán Dostál aj ostatní, zapojíme do prípadných zlepšení. Ale to kľúčové politické rozhodnutie je priznať informačnému zákonu silu aj nad mimovládnym sektorom, a to veľmi oceňujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.3.2017 10:35 - 10:36 hod.

Ján Budaj
Pán predseda, ja vám chcem poďakovať, že ste sa vyjadrili, a chcem ale vás poprosiť, aby ste aj v priebehu xenofóbnych príspevkov konali tak, ako nám zákon ukladá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2017 10:18 - 10:20 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Vážená pani ombudsmanka, veľmi srdečne a úprimne ďakujem za výkon vášho úradu. Musela ste ho robiť v dobe nástupu fašizmu a intolerancie, o to bolo dôležitejšie, že váš hlas bolo vždy počuť. Je dôležité, aby sa práve v tejto dobe pripomínalo, že humanistické a ľudskoprávne hodnoty sú základom a zmyslom Slovenskej republiky, preto sme sa dali dohromady, nie kvôli tomu, aby sme platili aparát, nie kvôli tomu, aby sme mali štátny znak a zástavu, všetko je to iba pre ľudí a o tom hovorí práve Ústava Slovenskej republiky, ktorá zakotvuje aj ombudsmana.
Chcem sa obrátiť v tejto chvíli aj na predstaviteľov koalície, ktorá vás, pani ombudsmanka, celé tie roky nemala za svoju. Nebudem to komentovať prečo a má to svoje politické príčiny, ale dnes na záver pri tejto správe by som očakával, že sa všetci, že si všetci koaliční poslanci uvedomia, že predovšetkým sme všetci demokratmi, že predovšetkým by sme mali byť všetci patriotmi, ktorí stavajú na týchto ľudskoprávnych a humanistických základoch republiky, a mali by prísť zahlasovať a poďakovať sa vám tým za poctivo odvedenú prácu.
Veľmi pekne ďakujem, pani Dubovcová. (Potlesk.)
Skryt prepis