Videokanál poslanca

Ďakujem. Ďakujem pekne. Chcem kolegyni poďakovať, nie je v tomto parlamente toľké roky, ako niektorí matadori, ale už vie uviesť ten naozaj historický kontext. Bolo tu veľa predsedov parlamentov, sedel tu pán Migaš, sedel tu pán Schuster, sedel tu už spomínaný pán Paška. Nepristúpili k oktrojovaniu, vnúteniu rokovacieho poriadku opozícii. Nepristúpili k tomu. A je dobré, že ste to, vážená kolegyňa, pripomenula.
Ja tiež pripomeniem kratší, oveľa kratší časový kontext. Žiaľ, musím povedať, že to, čo sa zmenilo, je to, že v koalícii pretrváva strach. Báli ste sa otvoreného slova, tak ste obštruovali parlament, v ktorom máte väčšinu, a neumožnili ste mimoriadne schôdze. A keď sa skončilo leto, čo je na stoloch? No je tu nástroj, v ktorom je znovu to isté slovo: strach. Odložte ten strach, veď tie slová sa proste vyslovia, tá opozícia iný nástroj nemá než otvorené a pravdivé slovo.

Ďakujem pekne.
Zákon, ktorý pani ministerka ako členka koalície predkladá, predkladá ako členka koalície, ktorá svoj samotný vznik odôvodnila strachom z extrémizmu. Na všetky veci o fašizme; no, tieto reči o fašizme a hrozbe fašizmu a činy sa tak trochu rozchádzali. Dosiaľ bola zo strany koalície reč vždy iba o zákonoch proti opozícii, nie proti extrémizmu. Takým je reč; takou rečou je reč o novom rokovacom poriadku, takou; reč je o nových zmenách zákona o politických stranách. Hľadá sa bič na kritikov koalície. Zastrašovanie, vyhrážanie, zákony. Teraz – zdanlivo – už konečne aj legislatíva proti extrémizmu.
Samozrejme, že človek sa pýta a tieto otázky tu budú zaznievať, pani ministerka, či je to populistické gesto alebo skutočne spoločný politický ťah koalície smerom proti extrémizmu. Niečo z praxe a z reality naznačuje včerajšie hlasovanie. Poslanci SMER-u, vášho spojenca v koalícii, včera hojne podporili stranu Kotleba v útoku na poslanca Osuského, ktorý v sebaobrane sa bránil na demonštrácii, a oplátkou za to potom poslanci Kotlebovej strany masívne podporili všetky koaličné zákony z dielne ministerstva financií. Takže varíte, pani ministerka, vo vojsku, ktorého zástavy vejú opačným smerom, než akým by ste sa chcela dívať vy. Oni s extrémistami paktujú, podporujú ich a podporu od nich prijímajú. Vy by ste chcela priniesť zákony... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, ja som sa prihlásil len kvôli tomu, že naozaj apelujem, pani predsedníčka, aby ste, aby ste rázne si vynútila pokoj v rokovacej sále. Koaliční poslanci vytvárajú konfliktné situácie. Ohraďte sa proti tomu. (Ruch a smiech v sále.)

Ja mám naozaj procedurálny a ďakujem, pani predsedajúca, že ste mi ho umožnili predniesť, pretože už druhý deň chcem upozorniť, že mi nefunguje hlasovacie zariadenie. (Smiech v sále.) Druhý deň (potlesk) výpisy ukazujú iný stav, než hlasujem, ale váš predchodca bol taký ignorant, že ani na technický problém nedovolil poukázať. Tuná som počul výkriky viacerých poslancov, ja zhodou okolností po prvýkrát som tu nehal kartu, možno to spôsobilo, že tá karta bola v zariadení, neviem, na to sú tu zrejme odborníci. Prosím, aby ste požiadala... (Prerušenie vystúpenia podpredsedníčkou NR SR.)

Ďakujem vám pekne, pán predsedajúci. Chcem by som tiež využiť prítomnosť pani ministerky pôdohospodárstva a začnem interpeláciou na jej adresu.
Spolu s kolegami sme, pani ministerka, predkladali zákon, ktorý mal napraviť nedostatky v zákone, ktorý sa týka energetického využívania biomasy. Vy sama viete, robíte v tej oblasti dlhé roky, že dnes slovenské lesy miznú závratnou rýchlosťou, že sa doslova drancujú pre okamžitý zisk. Robia to súkromníci, robia to štátne lesy. Týmto tempom slovenské lesy za niekoľko rokov zaniknú. Dôvodom drancovania je dotácia, ktorá vlastne prevyšuje cenu palivového dreva a ktorá zabezpečuje, že každý, kto spaľuje drevo, môže na tom zarobiť nielen výrobou energie, ale ešte aj bohatou dotáciou zo strany štátu.
Podobne ako to bolo predtým pri svetelnej energii, aj tu sa ukázalo, že z dobrého úmyslu sa stala fraška a namiesto rozvoja alternatívneho zdroja sa jednoducho spotrebiteľovi zdražela energia a on zo svojho vrecka platí tento trik, na ktorom podľa mojej mienky mali ekonomický záujem vybraní lobisti, ktorí nadobudli prevahu v tejto snemovni a vyrobili si zákon, ktorý im umožňuje tieto bezprácne, doslova bezprácne, zisky.
Zákon koalícia, pani ministerka, ktorá vás podporuje vo vláde, v tejto miestnosti, v tejto sále nepustila ďalej. Interpelujem vás otázkou, čo chcete urobiť na nápravu stavu veci, čo chcete urobiť pre záchranu slovenských lesov? Interpelácia sa rovnako týka ministra životného prostredia, do ktorého rezortu takisto táto problematika patrí.
Druhá téma je téma bezpečnosti. Posledné udalosti nás uisťujú o tom, že ministerstvo vnútra nemá dobré vedenie. Ale nebudem tu opakovať iba známe argumenty, že pán minister sa ocitol v podozrení z trestnej činnosti a vyšetruje teraz takpovediac sám seba. Je tu, mňa ešte viac mrzí alebo rovnako mrzí to, že ten akýsi podnikateľský charakter sa preniesol na dlhé roky do celého charakteru výkonu tejto veľmi dôležitej štátnej moci. Štátna polícia má predovšetkým, tak sa nám to vidí z pohľadu občanov, každý rok jasný plán, koľko má vybrať pokút. Pokuty nadobudli astronomické sumy. Troj- až desaťnásobne prevyšujú porovnateľné pokuty napríklad v Spolkovej republike Nemecko. Slováci majú najvyššie pokuty v Európskej únii a tieto pokuty sa stali dojnou kravou pre ministerstvo vnútra. Na druhej strane charakter vyšetrovania trestnej činnosti má často za cieľ predovšetkým výkazníctvo. Nepripustiť vyšetrenie, odložiť, uložiť, zastaviť. Chcel by som na tento problém, toto veľmi úzko súvisí aj s ďalšou zložkou moci a to je ministerstvo spravodlivosti, upozorniť aj pani Žitňanskú. A prednesiem tu teraz akútny prípad, ktorý, ktorý stojí za pozornosť poslancov a celej verejnosti.
V meste Sereď pôsobí nezávislý novinár, ktorý tam má informačný web, ktorým sa snaží vytvárať alternatívu voči bohato plateným novinám pána primátora a oficiálnej moci. Je to veľmi navštevovaný web, má dobrú čítanosť a podľa mojej mienky aj veľmi kvalitnú novinársku prácu. Neviem o tom, že by bol kedykoľvek usvedčený z klamstva alebo že by na tomto webe šíril nejaké nelegálne alebo podozrivé obsahy. Je to kvalitný novinár a kvalitná novinárska práca. Predčasom ale za to, že mu občania, že ho občania informovali, že primátor na služobnom aute vykonáva súkromné návštevy u istej osoby, tak si túto okolnosť chcel preveriť, adresoval primátorovi otázku, či používa služobné vozidlo aj na súkromné účely.
Dámy a páni, za túto otázku ho primátor dal na trestné stíhanie. Ale nielenže ho dal na trestné stíhanie, ale ono aj začalo a milý novinár chodil na výsluchy. Inak ako zastrašovaním takúto činnosť polície nemožno nazvať, pán minister, pani ministerka. Ale prípad pokračoval, keďže novinár sa naozaj ozval, pozval som ho sem do našej budovy a urobili sme tlačovku o celej veci. To bolo, dámy a páni, pred desiatimi dňami. Pred tromi dňami mu zapálili auto. Čo sa stalo okolo zapálenia auta? Príbeh je dokonca už úplne na konci a je dolapený páchateľ a je aj odsúdený. Prišlo totiž k tomu, že k autu práve prichádzala jeho manželka s malým osemročným synom, keď auto začalo horieť, ale okolo údajne išli policajti, ktorí si všimli, ktorí si všimli nejakú škodovku s dvomi osobami, ktorá z poblíž toho okolia odchádzala a v priebehu niekoľkých hodín skutočne urobili prehliadku vozidla, našli tam benzín a páchatelia, podozriví teda boli zadržaní. Bolo zarážajúce, títo nemajetní podozriví, išlo očividne len o vykonávateľov tohoto, tohoto trestného činu, okamžite dostali advokáta, a preto prišlo veľmi rýchle aj k dohode o vine a treste.
Viete, aký je dnes stav? Páchatelia sa priznali, že dostali 200 eur za zapálenie vozidla tohoto novinára. To je zaprotokolované. Odmietli však povedať, kto je objednávateľom. Polícia sa s tým uspokojila. Prípad uzavrela, veď majú páchateľa. Pri dohode o vine a treste jeden páchateľ bol úplne oslobodený, lebo tvrdil, že je iba vodič, ten aj nebol vôbec vo väzení. Druhý bol zadržaný, ale už je dva dni na slobode, pretože mu bol vymeraný trest na základe dohody o vine a treste 1,5 roka podmienečne. Ten, ktorému zapálili auto, je odsúdený, aby zaplatil 150 eur súdne trovy. Jeho auto malo lízing, on vyplatil celý lízing, o tri mesiace mal mať auto vo svojom vlastníctve. Nebude mať nič, z auta je absolútne kôpka zhoretého plechu.
Takže moje rezumé slovenskej spravodlivosti a apelácia na ministerku Žitňanskú a na ministra Kaliňáka, resp. celú vládu. Dámy a páni, slovenská spravodlivosť má teraz v roku 2016, v 21. storočí, túto bilanciu. Poškodený prišiel o celý majetok, jeho žena je v šoku, jeho priatelia sa desia, lebo každý vie, že tento čin súvisí s jeho verejnou činnosťou. Veď pred týždňom mal tlačovku v tejto budove a trest prišiel ihneď. Páchateľ dostal 200 eur, ktoré užíva, nikto mu ich nevzal. Obeť zaplatila 150 eur štátu, ktorý si ich vzal a nič viac obeť nedostala, ani satisfakciu, ani peniaze. Firma, ktorá lízing robila v celom rozsahu, auto dostane zaplatené od poisťovne, obeť nemá vozidlo a nemá 150 eur. Toto je bilancia spravodlivosti na Slovensku v tomto roku.
Priatelia, ak si niekto zmyslí vám zapáliť auto, ako vidíte, je to možné, nechtiac, chceme či nechceme, tento príklad priam dáva návod. Je to možné za veľmi lacné peniaze na Slovensku a vinníci, ak majú dobrého objednávateľa, ktorý im zaplatí dopredu šikovného advokáta, ktorý zavčasu zastaví za láskavého porozumenia polície akékoľvek vyšetrovanie skutočného objednávateľa, tak potom je všetko vyriešené. A krikľúni, ktorí upozorňujú na zlodejstvá na radnici v Seredi a v okolitých obciach, lebo on tým svojím pôsobením zasahoval aj tie najbližšie obce a aj tam kritizoval niektoré praktiky, tak títo krikľúni budú proste vyštvaní alebo pauperizovaní a totálne zničení, alebo ich manželky a deti traumatizované až dovtedy, kým neprestanú so svojou poctivou novinárčinou a so svojimi poctivými občianskymi postojmi.
Priatelia, žijeme v štáte, v ktorom poctivý človek na poctivosť dopláca a asistuje pri tom štátny úradník, asistuje pri tom štátna polícia, sudca, advokácia, všetci spokojní, všetci zarobili, vrátane lízingovej spoločnosti, všetci sú spokojní okrem toho, kto sa zastával verejného záujmu a kto je za to takýmto spôsobom potrestaný.
Interpelujem ministra vnútra, interpelujem ministerku spravodlivosti, takáto spravodlivosť a takéto bezpečie nám pripomína Južnú Ameriku v najhorších rokoch, nechcem sa dotknúť Južnej Ameriky. Toto nie je právny štát, tu nemôžte sa cítiť bezpeční, a kto sa zastane verejného záujmu, nielen tu hrozí nebezpečie v centre moci, ale ako vidíte, často v tých menších obciach, menších mestách vládne názor, že moc si môže dovoliť všetko.
A vy, pán premiér, tým napríklad, že neodvolávate ministra Kaliňáka, že nekonáte ani vo veci svojho bytu, dávate takejto činnosti vzor, dávate príklad, že ruka ruku umýva, a ak je vinný niekto vplyvný, kto má na advokáta, tak ten je beztrestný.
Ďakujem, že ste si túto, tieto dve interpelácie vypočuli. Jedna sa teda týkala biomasakru, ktorý Slovensku hrozí, druhá sa týkala kauzy novinára Miloša Majka, ktorý, ktorý je obeťou brutálneho zastrašovania, on aj spolu s jeho rodinou a ktorému štátne orgány neposkytujú žiadnu ochranu a neposkytujú mu pocit, že je naplnená spravodlivosť. Toto je kauza, ktorá vás nesmie nechať spávať, pretože podľa tejto mustry sa žije na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Naozaj je to o politickej kultúre. Slovensko volá po zmene politickej kultúry. Verte mi. Vy, ktorí to volanie rozumiete, tak naozaj tí občania to rozpoznajú.
A, pani Antošová, to by bolo na dlhší rozhovor. Isteže, vždy je to o osobách a iste môžte mať aj zlé skúsenosti, ale taký je výkon demokracie. Demokracia je vždy namáhavejšia, než autokracia. Zakážte občanom chodiť, zakážte im pýtať sa, zakážte poslancom pýtať sa a vy ako primátorka budete mať jednoduchší život. Ja tomu rozumiem. Jasné, že treba nájsť nejakú mieru. Ale verte, ak my tu, ktorí sme demokratické sily, nepochopíme, že treba, že nastali nové časy, že tu nemôžu vládnuť ľudia, ktorí sú vážne spochybnení, že nemôžeme pokračovať v nejakom odsúvaní občanov od demokracie len za to, že sa nám bude pohodlnejšie žiť. Keď to nepochopíme, tak naozaj v budúcich voľbách nezostavíte ani vy vládu bez extrémistických síl.
Takže len provokujte, len odháňajte ľudí, zakážte to, bude to pohodlnejšie, dobre zbite tú opozíciu, ukazujte tieto pomyselné svaly, naozaj sú to teda tie najúbohejšie svaly, postláčať gombík, aj keď nemám pravdu, postláčať ho, ukázať im, že na ich pravdu nemajú dosť hlasov. Len to robte, ale potom si rátajte, aké budú výsledky a aká bude slovenská demokracia o štyri roky.
Naozaj vás prosím, zvažujte, to je zmena kultúry, je tu nová generácia a jej tá doterajšia kultúra nestačí. A ja tomu fandím, že jej nestačí. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, nerobím si žiadne ilúzie, ale hovoríme tu všetci práve zato, že ide o skutočne akútny problém. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, a verím, že aj vy z koalície mi v duchu dáte za pravdu.
Predovšetkým začnime odtiaľ, že v skutočnosti sme tu každý jeden za seba. Nie sme tu za klub ani za výbor, nie sme tu v skutočnosti ani za stranu, my sme tu podriadení svojmu vedomiu a svedomiu. Taký je demokratický princíp slobodného, nie viazaného výkonu mandátu. A v takom, našťastie, režime žije Slovenská republika, ktorá je demokratickou a liberálnou republikou.
Poslanec toho v slovenskej demokracii napriek tomu v rukách veľa nemá. Skúste si to zrátať vy sami so mnou a každý jeden z vás raz môže byť v poslaneckej menšine, nie vždy iba vo väčšine. Môžme rečniť faktickou alebo takýmto príspevkom a môžeme hlasovať, pravda, ale keď nie ste zrovna príslušník tej väčšiny, tak hlasovania o návrhoch tej menšiny dopadnú tak, ako pred chvíľou dopadli. Podľa mojej mienky výborné návrhy viacerých poslancov z parlamentnej menšiny, kde kolegovia teda zabudli, že naozaj aj voliči a ich voliči by skôr očakávali, že posudzujú veci podľa prínosu pre občanov, a nie vždy iba podľa straníckej farby. No ale znovu sa rozhodli, že teda návrhy opozície padnú pod stôl. Čiže s tými návrhmi veľká časť poslancov to má dopredu zrátané.
No a čo ešte môžme? Môžme klásť otázky na hodine otázok. Ja som podľahol atmosfére a tiež som položil otázku na hodine otázok minulý týždeň, ale videli ste tú tabuľu, bolo tam desiatky a, samozrejme, ja sa tu môžem z toho rovno vyznať, aby aj moji kolegovia z klubu chápali, že som k tomu mal nechuť. Nešlo o to, že by som si nerád povedal, že pán minister Kaliňák by mal odstúpiť konečne, ale išlo o to, že dopredu som vedel, že ma nevylosujú. Skončil som 23., jednoducho od detstva viem, že ja v živote budem mať skôr šťastie v láske, ale všetky hry, kde sa hádzali kocky alebo kde bolo treba losovať a podobne, som už dopredu, bolo jasné, že to nedopadne dobre. Teda máme možnosť byť losovaní raz za týždeň aj to je iba hodina otázok, čo naozaj nie je dlho. Keď sa vylosuje zhruba polovica koaličných poslancov, ktorí kladú povzbudivé otázky, tak tá, ten zvyšok snemovne má túto možnosť naozaj viac než symbolickú. Priatelia, teda pri akom počte sme zostali? Čo môže poslanec urobiť sám ako osoba, keďže pred svojimi voličmi aj podľa ústavy je tu zodpovedný svojmu vedomiu a svedomiu a vystupuje tu ako individum, nie ako stádo, nie ako ovca, ktorá niekam patrí, ale ako človek, ktorý garantuje, že sa rozhoduje podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Kedy môže vlastne byť účinný? Keď ešte aj ten nárok a verte, že väčšina voličov si myslí, že každý poslanec môže urobiť poslanecký prieskum. Na mnohých z nás sa obracajú voliči, poďte urobiť, veď ste poslanci. Prečo neprídete? Lenže aj tu bola zavedená obštrukcia a poslanec nemôže urobiť individuálny poslanecký prieskum.
Dámy a páni, toto je veľmi prirodzené právo poslanca hovoriť - parlament je od slova parler - a urobiť poslanecký prieskum na to, aby zistil informácie. Poslanec predsa poslaneckým prieskumom nerobí exekutívu, nenahrádza exekutívu, nerobí rozhodnutia, iba získava informácie pre seba a pre svojich voličov a pre svoju poslaneckú prácu, aby sa mohol pýtať, prípadne že by bol vylosovaný, a aby mohol pripravovať svoje príspevky tuná, prípadne návrhy na zmeny zákonov. Pretože kde má tie návrhy nájsť, ak nemôže pôsobiť v teréne a nemôže urobiť poslanecký prieskum?
Dámy a páni, z charakteru také právo poslanca, ktoré závisí od hlasovania, nie je právom, ale je skôr iba šancou. Tak jak to losovanie, je iba šancou. Môže sa väčšina vo výbore tom či onom prikloniť alebo nemusí. To nie je právo. Čiže naším právom poslaneckým zostáva už teda za týchto okolností iba reč.
Pán poslanec Viskupič urobil veľmi dobrý krok aj s kolegami, kedy toto celé pripomenul svojím návrhom. A vy nech sa akokoľvek rozhodnete, ukazujem teraz smerom ku koalícii, pamätajte za prvé, že pri budovaní slovenskej demokracie je potrebné čoraz viac umožňovať otvorenosť politiky, neskrývať spôsoby, akým sa na Slovensku vykonáva moc, a k tejto otvorenosti a demokratičnosti patrí právo poslanca sa ísť spýtať na miesto, ako tu vykonávate tú moc. Zazneli tu pred chvíľou slová, že, že niekedy potom by poslanci išli urobiť aj prieskum, ktorý by bol nezmyselný, ktorý by sa nedal vykonať. No veď v poriadku, tak by si tým vystavili predovšetkým svoju vizitku a mohli by ste ich pokojne vysmiať tak, ako ich môžte vysmiať, keď tu blabocú, ako sa to tu občas stáva iste aj mne. Každý pracuje, svoju politickú prácu robí na vlastnú zodpovednosť a na svoje riziko. Takisto aj poslanecký prieskum. Položiť otázky a ísť niekde do terénu, na Slovensko a spýtať sa, ako tam ľudia žijú alebo ako si vykonávajú štátni úradníci svoje povinnosti, na tom určite nebude nič škodlivé. A ak si ten poslanec spletie nejaké právomoci, tak iba zabije svoj vlastný čas a nič viac.
Ešte raz teda, nie sme tu inak než ako osoby s vlastným svedomím a vedomím, niet iných práv poslanca než tie, pre ktoré sa môže rozhodnúť z tohoto vlastného vedomia a svedomia. Preto poslanecký prieskum de facto nie je právom, ale iba šancou, iba možnosťou, ktorá je udeľovaná z milosti parlamentnej väčšiny. A to je chorý prvok, to je nezdravý prvok v doterajšom systéme slovenskej demokracie. Však ani po práve sa nedozvedáme, že by poslanec si niečo preskúmal a že by sem priniesol pred nás a pred verejnosť nejaké podnetné informácie, skôr sa to zisťuje mimo poslaneckých prieskumov alebo sa to zisťuje od novinárov, ktorí robia investigatívu. Ale poslanci sú v tomto zmysle jalové kravy, ktoré neprinášajú ten kontrolný účinok, lebo uvedomme si, že poslanec je zákonodarný a kontrolný orgán, kontrolný. V tej kontrolnej funkcii sme vykastrovaní. Nemáme žiadnu reálnu kontrolnú funkciu.
A tento návrh pána Viskupiča a kolegov a kolegýň, ktoré ho predkladajú, dáva šancu, že by sme sa to pomaly začali učiť robiť. A konečne by občania zistili, že naozaj toto nie je banda lenivcov a 150 darmožráčov, ale že za týždeň sa dá urobiť 150 prieskumov. 150 návštev v teréne, 150 otázok položených zodpovedným ľuďom.
Verte, že ani jeden volič si nemyslí, ani vaši voliči, dámy a páni zo SMER-u, že by toto práve bolo to škodlivé, čomu máte zabrániť. Pravý opak je pravdou. Všetci voliči by uvítali, aby poslanci chodili medzi ľudí, robili prieskumy, kládli otázky, ako sa vykonáva výkon štátnej moci alebo verejnej moci aj na úrovni samosprávy vo všetkých tých oblastiach, v ktorých občania často a oprávnene prejavujú nespokojnosť, ale v poslaneckom zbore nenachádzajú dostatočných pomocníkov.
Teda pomôžte tomu, aby sme sa tými pomocníkmi mohli stávať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja sa kolegom ospravedlním, ale iba dokončím to, čo som nemohol dokončiť pre krátkosť času. Hovoril som o tom, že je tu priveľa policajtov a málo poriadku. Aj stavebný zákon a stavebný poriadok sú veľmi zložité, a predsa je tak veľa čiernych stavieb. Vonkoncom nie iba v rómskych osadách. A už niekoľko volebných období nie a nie prijať zákon, ktorý by riešil definitívne čierne stavby. Je očividné, že slovenská vrchnosť, to, čo tu vládne, samotná nechce poriadok, resp. nechce taký systém, kde by pravidlá platili pre každého rovnako.
Riešenie čiernych stavieb špeciálne na cudzom pozemku, pán predkladateľ, je očividne riešenie rómskych osád a ja si tiež myslím, že je to iluzívne riešenie. Cesty existujú aj iné a boli aj odskúšané. Ak mi to čas dovolí, spomeniem cestu, ako vznikol Dornkapple. Čo ste Bratislavčania, viete, Dornkapple je časť Bratislavy, ktorá sa dnes volá Trnávka. Pred rokmi tam rástli tŕne, preto sa to tak volalo a bolo to pusté pole. Potom mesto chcelo vyriešiť sociálny problém, áno, aj mnohých rómskych spoluobčanov, rozparcelovali po americkom štýle parcely na pravouhlé ulice. Zaviedli tam za mestské peniaze kanalizáciu a dali záujemcom podmienku, že do dvoch rokov si tam niečo musia postaviť. Keďže som jednému kamarátovi to, niečo po rokoch, po polstoročí, opravoval, tak viem, že to boli veľmi skromné stavby. Veľmi skromné, aj malé, ale boli ich. A začal tam život. Dnes je to vilová štvrť. Takto sa dá riešiť aj rómska... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Je to vlastne o poriadku. Je to o poriadku. A ten pojem poriadok, to je problém Slovenska. Neporiadok, to je príznak štátu, v ktorom si občania ešte neuvedomili, že naozaj nik iný im nezodpovedá za to, ako žijú, ako vyzerá ulica, ako vyzerajú medziľudské vzťahy. Neporiadok sa u nás chráni, pretože, bohužiaľ, medzi Rómami či nerómami je to naša forma status quo. My sme sa takto naučili žiť, respektíve spoločnosť sa ešte nenaučila žiť inak. Neporiadok by sa, samozrejme, mal nahrádzať pravidlami, ale ku tomu je zriadená a ku tomu je zriadená práve tá štruktúra tvorby pravidiel a vynucovania ich dodržiavania, ktorá je známa, ktorú sme prevzali zo zahraničia.
Súhlasím s vami, pán predkladateľ, že neporiadok nemá spravidla, a je to aj moja dlhoročná téza, neporiadok ako pojem nemá spravidla podobu vraždy, lúpeže, najčastejšie má celkom inú tvár. Je to tvár naozaj špinavých ulíc, je to tvár arogantného chovania vodičov, ktorí prekračujú predpisy a pokiaľ nie sú prichytení, nepomôžu ani tie najvyššie pokuty. Je to tvár bezohľadných susedských vzťahov, je to tvár rómskych osád, v ktorých sú čierne stavby, ale je to tvár aj našich obcí, v ktorých tiež sú čierne stavby, a nepostavili ich Rómovia. Náš problém je, že národný parlament, teda ako tá inštitúcia regulácie, chrlí zákony. Ale dole pod týmto kopcom je neporiadok. Máme viac policajtov než Američania, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Samozrejme, takisto vítam, že sa robí ďalší krok k narovnaniu dôchodkových výplat. Dlhoročné nespravodlivé rozdelenie na dva druhy dôchodcov bolo naozaj veľkou chybou.
Dovolím si nasvetliť tú situáciu menej matematicky a menej z hľadiska štátneho rozpočtu a skôr z hľadiska atmosféry spoločnosti. Po novembri 1989 ľudia, ktorí už mali nejaké roky a smerovali k tomu dôchodku, tak naozaj sa ocitli v dosť stresovej situácii. Dá sa povedať, že v podstate ľudia, ktorí vtedy boli vo veku nad 35, 40 rokov, boli už vopred vyradení z ktovieakej súťaže. Nemali potrebné znalosti pre novú dobu. Neovládali spravidla jazyk, minimálne ho neovládali prakticky, necestovali nikde, prežili život skoro v nehybnom svete totalitného režimu a zrazu tu bola situácia trhu a mali sa oháňať. Oni sa teda mnohí oháňali a na konci vznikal, samozrejme, často pocit, že zažili veľa podrazov, stresov, šokov, častokrát aj zo strany štátu, ktorý menil podmienky, privatizoval tak, že všetky majetky zmizli. Tí ľudia mali pocit, že pracovali celý život a v rukách im často nič nezostalo alebo zostalo veľmi málo. Neučil ich nikto k tomu, že sa majú zabezpečiť, že majú mať nejaké piliere dôchodku alebo majetky. Na konci dňa zostáva nádej, že všetko zrovná tá staroba. A tam prišlo k tejto nespravodlivosti. Vlastne tá atmosféra rôznych prehier sa zavŕšila tým, že sa vytvorili starodôchodcovia a novodôchodcovia. Ďakujem, že to odstraňujete.